Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f93/363270.dfdc28.pdf
PDF · 120.25 KB
No categories available
5Tost/36/2010
Najvyšší súd 5 Tost 36/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu
JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
obvineného A. P. a spol., pre obzvlášť závaţný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti
podľa § 233 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí
konanom v Bratislave 28. októbra 2010 o sťaţnostiach obvinených A. P., V. L., Y. N. a M. O.
proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku,
pracovisko Banská Bystrica z 21. októbra 2010, sp. zn. Tp 35/2010, rozhodol
t a k t o :
I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e s a napadnuté uznesenie
vo vzťahu k obvinenému A. P., nar. X., v celom rozsahu.
Podľa § 76 ods. 3 Tr. por. sa u obvineného A. P. p r e d l ž u j e lehota trvania väzby
do 12. apríla 2011, pričom podľa § 79 ods. 2 Tr. por. sa naďalej ponecháva vo väzbe
z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
Podľa § 80 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. písomný sľub a dohľad probačného
a mediačného úradníka sa u obvineného A. P. n e p r i j í m a.
Podľa § 81 ods. 1 Tr. por. ponuka peňaţnej záruky sa u obvineného A. P.
n e p r i j í m a.
II. Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťaţnosti obvinených V. L., Y. N. a M. O.
s a z a m i e t a j ú.
O d ô v o d n e n i e
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko
Banská Bystrica, (ďalej len sudca) uznesením z 21. októbra 2010, sp. zn. Tp 35/2010,
okrem iného podľa § 76 ods. 3 Tr. por. predĺţil obvineným A. P., V. L., Y. N. a M. O. lehotu
trvania väzby do 12. apríla 2011.
Súčasne podľa § 80 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. sudca neprijal písomný sľub
a dohľad probačného a mediačného úradníka u obvinených A. P., V. L., Y. N. a M. O.
a rovnako tak podľa § 81 ods. 1 Tr. por. neprijal peňaţnú záruku u obvinených A. P. a M. O.
Svoje rozhodnutie v tejto časti odôvodnil tým, ţe doteraz zistené skutočnosti
nasvedčujú tomu, ţe skutky, pre ktoré sú obvinení trestne stíhaní, boli spáchané, majú znaky
trestných činov a existuje dôvodné podozrenie, ţe tieto spáchali obvinení, pričom dôvody
väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por., ako boli deklarované v uznesení o vzatí
do väzby, aj po doplnení dokazovania naďalej trvajú. Podľa sudcu pre prípravné konanie
naďalej existujú konkrétne skutočnosti odôvodňujúce obavu, ţe obvinení ujdú alebo sa budú
skrývať, aby sa tak vyhli trestnému stíhaniu, pretoţe im hrozí vysoký trest. Podľa názoru
sudcu pritom výška trestu nie je jediným faktorom odôvodňujúcim väzobné stíhanie z dôvodu
tzv. útekovej väzby. V tejto súvislosti podľa neho je potrebné zdôrazniť, ţe v posudzovanej
trestnej veci ide o sofistikovanú trestnú činnosť, kde zisky z uvedenej trestnej činnosti
vytvárajú finančné zázemie, ktoré s poukazom na štátnu príslušnosť obvinených okrem A. P.
zakladajú reálnu obavu z moţného úteku obvinených. Pokiaľ sa týka obvineného A. P. sudca
dospel k záveru, ţe aj keď je štátnym občanom Slovenskej republiky existuje s poukazom
na jeho postavenie v tejto zločineckej skupine obava z jeho úteku. Čo sa týka
tzv. preventívnej väzby sudca svoje rozhodnutie o obave z pokračovania v trestnej činnosti
obvinenými odôvodnil s tým, ţe uvedená trestná činnosť bola páchaná po dobu niekoľkých
rokov a slúţila na získanie finančných prostriedkov u všetkých obvinených.
Neprijatie návrhu nahradenia väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka,
peňaţnej záruky a písomného sľubu v podstate odôvodnil tým, ţe obvinení sú trestne stíhaní
pre obzvlášť závaţný zločin legalizácie príjmov z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1
písm. a/, písm. b/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. (s výnimkou obvineného M. O.) v súbehu
so zločinom zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák.,
pokračovacím zločinom prevádzačstva podľa § 356 Tr. zák. a zločinom obchodovania
s ľuďmi podľa § 179 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. (obvinení V. L. a Y. N.). Vzhľadom
na závaţnosť trestnej činnosti, nahradenie väzby uvedenými inštitútmi by nesplnilo dôvody
ich väzobného stíhania. Zároveň konštatoval, ţe sa nejedná o tak výnimočný prípad, ktorý
by odôvodňoval prijatie peňaţnej záruky.
Pokiaľ ide o dôvody predĺţenia lehoty trvania väzby sudca argumentoval tým,
ţe v posudzovanej veci ide o pomerne rozsiahlu trestnú činnosť, ktorú s poukazom
na obťaţnosť veci nebolo moţné z objektívnych dôvodov skončiť do uplynutia základnej
lehoty trvania väzby, pričom prepustením obvinených na slobodu hrozí, ţe ich útekom alebo
pokračovaním v trestnej činnosti by došlo k zmareniu alebo podstatnému sťaţeniu dosiahnutia
účelu trestného konania. Z vyššie uvedených dôvodov preto predĺţil obvineným lehotu
trvania väzby, avšak na rozdiel od návrhu prokurátora, len do apríla 2011.
Proti tomuto uzneseniu v tejto časti podali v zákonom stanovenej lehote obvinení
A. P., V. L., Y. N. a M. O. sťaţnosť, ktorú odôvodnili osobitným podaním prostredníctvom
svojich obhajcov iba obvinení A. P. a M. O. Odôvodnenie sťaţnosti obvinených V. L. a Y. N.
bolo doručené nadriadenému súdu aţ po rozhodnutí o podaných sťaţnostiach, z ktorého
dôvodu nebolo k tejto argumentácii týchto obvinených vôbec prihliadnuté.
Obvinený A. P. v dôvodoch svojej sťaţnosti uviedol, ţe napadnuté uznesenie
je povrchné, skreslené, vedené len obyčajným formalizmom. Takéto rozhodnutie je v rozpore
s ústavným poriadkom Slovenskej republiky, pretoţe nespĺňa materiálne nároky stanovené
v Trestnom poriadku, čím je eliminovaná záruka ochrany proti ľubovôli. Poukazoval
na skutočnosť, ţe väzba obvineného, ktorému hrozí vysoký trest je odôvodnená v zmysle § 71
ods. 1 písm. a/ Tr. por. iba za predpokladu zistenia niektorej ďalšej skutočnosti, ktorá
v súvislosti s predpokladanou citeľnou sankciou obavu z úteku odôvodňuje. V jeho prípade
nemoţno ničím konkrétnym ustáliť obavu, ţe by ušiel alebo sa skrýval. Takáto obava
nie je ničím podloţená. Je štátnym občanom Slovenskej republiky, ţije tu od svojich
jedenástich rokov, absolvoval tu nielen stredoškolské, ale aj vysokoškolské štúdium
na právnickej fakulte. Jeho totoţnosť je známa, adresa jeho trvalého bydliska v B. je orgánom
činným v trestnom konaní taktieţ známa. Má stále zamestnanie, nakoľko je advokátom riadne
zapísaným v Slovenskej advokátskej komore. Má tu rodinu a v ţiadnom prípade mu nemôţe
byť na ujmu to, ţe jeho rodiskom je R. Do kontaktu s Ukrajincami sa dostával rovnako
ako s inými klientmi zo Slovenska, ako aj iných štátov sveta, a to výlučne v súvislosti
s výkonom jeho povolania. Nemá dôvod vyhýbať sa trestnému stíhaniu, pretoţe má záujem
na riadnom prešetrení celej veci. Nakoľko ţiadnu trestnú činnosť, ktorá sa mu kladie za vinu
nespáchal, nemá v akej trestnej činnosti pokračovať. Ani z doslovných prepisov telefonických
hovorov nemoţno vyvodzovať protiprávne konanie. Ţiadny dôkaz nevyvracia jeho obranu,
preto navrhol, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie zrušil a jeho väzbu nepredĺţil.
Alternatívne navrhol prijať peňaţnú záruku i písomný sľub, resp. nariadiť dohľad probačného
a mediačného úradníka a prepustiť ho na slobodu.
Obvinený M. O. v dôvodoch svojej sťaţnosti naďalej trvá na tom, ţe ţiadnej trestnej
činnosti sa nedopustil, preto nie je dôvod na jeho väzbu. Skutočnosť, ţe sa narodil na území
iného štátu, nemôţe byť dôvodom na jeho väzobné stíhanie. Miesto svojho narodenia
si nevybral, jeho rodina ako aj zázemie je tu na Slovensku, pričom si plní svoje povinnosti
aj voči materskej krajine, ktorá sa pripojila k ponuke peňaţnej záruky jeho ţeny. Rovnako
podľa jeho názoru neexistuje ţiadna obava, ţe by v trestnej činnosti pokračoval,
pričom v tejto súvislosti argumentoval tým, ţe sídlo jeho obchodnej spoločnosti sa nachádza
v obvode Daňového úradu Bratislava IV, kde si riadne plnil svoje daňové povinnosti,
o čom svedčia pripojené daňové doklady. Napokon napadnutému uzneseniu vyčítal
jeho arbitrárnosť ako aj minimálny rozsah jeho odôvodnenia.
Navrhol preto napadnuté uznesenie zrušiť a jeho väzbu nepredĺţiť. Alternatívne
navrhol prijať peňaţnú záruku, písomný sľub, resp. nahradiť väzbu dohľadom probačného
a mediačného úradníka.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, na podklade riadne a včas
podaných sťaţností oprávnenými osobami, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/
Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťaţovatelia podali
sťaţnosti, ako i konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a dospel
k záveru, ţe sťaţnosti obvinených V. L., Y. N. a M. O. nie sú dôvodné. Dôvodná bola iba
sťaţnosť obvineného A. P. v časti, v ktorej namietal ďalšie trvanie dôvodu tzv. útekovej
väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po postupe nariadenom citovaným ustanovením
z predloţeného spisového materiálu zistil, ţe obvinení sú trestne stíhaní na základe uznesenia
vyšetrovateľa Policajného zboru Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Národnej jednotky
boja proti nelegálnej migrácií Stred, odbor operatívnej činnosti a vyšetrovania Banská
Bystrica z 12. apríla 2010 pod č. UHCP-20/NJ-S-2009, zo zločinu zaloţenia, zosnovania
a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a zločinu prevádzačstva podľa § 356
Tr. zák. (všetci štyria), obzvlášť závaţného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti
podľa § 233 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. (A. P., V. L., Y. N.) a zločinu
obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. (V. L. a Y. N.), ktorej
trestnej činnosti sa mali všetci štyria dopustiť na skutkovom základe uvedenom v tomto
uznesení (č. l. 2 - 26/zv.č.1). Do väzby boli vzatí na základe návrhu prokurátora Úradu
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky uznesením sudcu
pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská
Bystrica zo 14. apríla 2010, sp. zn. Tp 35/2010, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 28. apríla 2010, sp. zn. 2 Tost 11/2010, všetci štyria z dôvodov § 71
ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por., pričom väzba u všetkých obvinených začala plynúť
12. apríla 2010.
V posudzovanej veci treba súhlasiť s názorom sudcu pre prípravné konanie, ţe dôvody
väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. u obvinených V. L., Y. N. a M. O.
naďalej trvajú. Od ostatného rozhodovania o väzbe obvinených najvyšším súdom nedošlo
na ich strane k ţiadnym podstatným zmenám. Najvyšší súd pripomína, ţe väzbu je potrebné
chápať ako zaisťovací inštitút, slúţiaci k tomu, aby sa dosiahol účel trestného konania.
Preto je prirodzené, ţe rozhodovanie o väzbe je vedené vţdy v rovine pravdepodobnosti
(a nie istoty) ohľadne následkov, ktoré môţu nastať, ak nebude obvinený drţaný vo väzbe,
za súčasného zistenia, ţe doposiaľ získané skutočnosti nasvedčujú tomu, ţe skutky, pre ktoré
sa vedie trestné stíhanie, boli spáchané, majú znaky stíhaného trestného činu a existuje
dôvodné podozrenie, ţe daný trestný čin spáchal práve obvinený. Trestné stíhanie obvinených
je v úvodnom štádiu, pričom vo veci je potrebné vykonať celý rad ďalších dôkazov. Napriek
tomu doposiaľ získané dôkazy nasvedčujú tomu, ţe obvinení sú dôvodne podozriví
zo spáchania závaţnej trestnej činnosti, za ktorú im v prípade uznania viny hrozí pomerne
vysoký trest odňatia slobody. Toto podozrenie nerozptýlili ani dôkazy zadováţené uţ počas
výkonu ich väzby. Práve naopak zadováţené dôkazy najmä prepisy telefonických hovorov
(zv. č. 8, 9) a výpovede svedkov M. C., T. I., Y. G., A. M., V. S. a rovnako tak svedkov Ţ.,
H., B. a M. ako aj zabezpečené početné listinné dôkazy len zvýrazňujú dôvodnosť
ich trestného stíhania.
K výhradám obvinených, ţe sudca pre prípravné konanie neuviedol ţiadne konkrétne
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali ich väzbu, povaţuje najvyšší súd za potrebné obvineným
pripomenúť, ţe Trestný poriadok nikde nedefinuje pojem „konkrétne skutočnosti“. Pre obsah
tohto pojmu nemôţu byť stanovené ani ţiadne nemenné kritériá. Vţdy je potrebné vychádzať
z konkrétnej veci, osoby obvineného, jeho osobných pomerov. V posudzovanej veci
tieto konkrétne skutočnosti vyplývajú práve z povahy a charakteru trestnej činnosti, ktorá
mala byť páchaná plánovite a organizovane po dobu skoro piatich rokov a mali z nej plynúť
vysoké finančné zisky.
Taktieţ hrozí obava, ţe pri pobyte na slobode budú obvinení pokračovať v páchaní
trestnej činnosti. Reálnosť tejto obavy vyplýva z toho, ţe trestná činnosť obvinených
nespočívala len v nejakom náhodnom či ojedinelom konaní, ale obvinení v nej pokračovali
po dobu niekoľkých rokov a primárne bola zameraná na získavanie finančných prostriedkov,
a tým je daný dôvod väzby aj podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. u oboch obvinených. Tento
záver platí aj vo vzťahu k obvinenému A. P. V tomto smere neobstojí jeho argumentácia,
ţe pre vyššie uvedené osoby iba poskytoval právne sluţby, práve naopak, zabezpečené
dôkazy svedčia pre záver, ţe na tejto trestnej činnosti aktívne participoval, viď výpovede
vyššie uvedených svedkov (zakladanie fiktívnych účtov v T. s cieľom deklarovania hotovosti
pre udelenie víza) a prepisy telefonických hovorov.
Za dôvodnú povaţoval sťaţnosť obvineného A. P. v tej časti, v ktorej namietal ďalšie
trvanie tzv. útekovej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. Na rozdiel od ostatných
obvinených, u ktorých okrem hrozby vysokého trestu treba vziať do úvahy aj ich rodinné
a materiálne prepojenie na materskú krajinu, ktoré okolnosti vo svojom súhrne odôvodňujú
reálnu obavu z ich moţného úteku, aby sa tak vyhli trestnému stíhaniu, u obvineného A. P.
tento dôvod väzby vzhľadom na štádium konania pominul, keďţe len hrozba vysokým
trestom takúto obavu sama o sebe odôvodňovať nemôţe.
Čo sa týka nahradenia väzby iným opatrením – písomným sľubom podľa § 80 ods. 1
písm. b/ Tr. por., peňaţnou zárukou podľa § 81 ods. 1 Tr. por. alebo dohľadom probačného
a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por., najvyšší súd pripomína,
ţe hoci má orgán rozhodujúci o väzbe obvineného povinnosť zvaţovať moţnosť nahradenia
väzby iným vyššie citovaným opatrením, je prijatie navrhovaného opatrenia nahradzujúceho
väzbu iba fakultatívne. Pre aplikáciu niektorého z uvedených opatrení nahradzujúcich väzbu
nestačí, aby obvinený splnil predpísané podmienky (písomný sľub, peňaţnú záruku),
ale príslušné opatrenie musí byť vzhľadom na povahu trestnej činnosti, jej závaţnosť a osobu
obvineného v posudzovanej veci, dostatočným k tomu, aby sa dosiahol účel väzby.
Pritom uvedené opatrenia moţno pouţiť iba ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu.
V tomto štádiu konania povaţuje aj najvyšší súd uvedené opatrenia za nedostatočné
na dosiahnutie účelu väzby.
Čo sa týka výroku napadnutého uznesenia o predĺţení lehoty trvania väzby
u obvinených A. P., V. L., Y. N. a M. O. Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, ţe boli
splnené všetky formálne podmienky uvedené v § 76 ods. 2 Tr. por. na to, aby sudca
pre prípravné konanie mohol o tomto návrhu konať a rozhodnúť. Rovnako tak boli splnené
všetky materiálne podmienky uvedené v § 76 ods. 3 Tr. por. na predĺţenie lehoty trvania
väzby do 12. apríla 2011, ktorú lehotu vzhľadom na povahu úkonov, ktoré vo veci je potrebné
ešte vykonať, moţno povaţovať za primeranú, keďţe dôvody tzv. útekovej a preventívnej
väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. u obvinených V. L., Y. N. a M. O.
a u obvineného A. P. dôvod tzv. útekovej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. naďalej
trvajú a vzhľadom na obťaţnosť veci (obvinení sú stíhaní pre obzvlášť závaţnú úmyselnú
trestnú činnosť násilnej povahy, ktorej sa mali dopustiť v dlhšom časovom úseku viacerými
skutkami, pričom vyšetrovací spis t. č. má viac ako 13 zväzkov a okolo 5 500 strán) nebolo
moţné skončiť trestné stíhanie v základnej lehote trvania väzby, pričom prepustením
obvinených na slobodu hrozí, ţe by sa ich skrývaním, resp. útekom a ich pokračovaním
v trestnej činnosti zmaril, resp. podstatne sťaţil účel trestného konania.
Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky o podaných sťaţnostiach
obvinených A. P., V. L., Y. N. a M. O. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 28. októbra 2010
JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Alţbeta Kóňová