Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tost/2/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Štefana Sekelského

v trestnej veci proti obvinenému A. P. a spol. pre obzvlášť závažný zločin legalizácie

príjmov z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 4 písm. a/, c/ Tr. zák. a iné na

neverejnom zasadnutí 2. februára 2011 v Bratislave o sťažnosti obvineného M. O. proti

uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská

Bystrica z 19. januára 2011, sp. zn. 35/2010, takto

rozhodol:

Podľa 193 ods. 1 písm. c/ sťažnosť obvineného M. O. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Na úrade hraničnej a cudzineckej polície, Národnej jednotky boja proti nelegálnej

migrácii Stred, odbor operatívnej činnosti a vyšetrovania Banská Bystrica

sa od 12. apríla 2010 pod č. UHCP – 20/NJ-S-2009 vedie okrem iných trestné stíhanie aj proti

obvinenému M. O. pre skutky, aktuálne kvalifikované ako zločin založenia, zosnovania

a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a obzvlášť závažný zločin

obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1, ods. 3 písm. d/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák.

(v tomto prípade ide o zmenu právnej kvalifikácie na základe upozornenia vyšetrovateľa

z 8. decembra 2010 podľa ).

Obvinený M. O. je v označenej trestnej veci stíhaný väzobne

od 12. apríla 2010, a to na podklade uznesenia sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného

trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo 14. apríla 2010, sp. zn. 35/2010, ktorým

uznesením v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. apríla 2010,

2

sp. zn. , bolo rozhodnuté o vzatí obvineného M. O. do väzby z dôvodov

uvedených v ,

Uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko

Banská Bystrica z 21. októbra 2010, sp. zn. 35/2010 v spojení s uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 28. októbra 2010, sp. zn. bola lehota trvania

väzby obvineného M. O. (a ďalších obvinených) predĺžená do 12. apríla 2011.

Obvinený M. O. podal 27. decembra 2010 žiadosť o prepustenie z väzby, ktorej

prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry nevyhovel, a preto ju

predložil na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu.

Uznesením z 19. januára 2011, sp. zn. 35/2010, sudca pre prípravné konanie

Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica podľa

zamietol žiadosť obvineného M. O. o prepustenie z väzby, pretože u tohto

aj naďalej trvajú dôvody väzby podľa , , pre ktoré bola

obmedzená osobná sloboda obvineného 12. apríla 2010 jeho vzatím do väzby.

Proti tomuto uzneseniu podal obvinený M. O. v zákonnej lehote prostredníctvom

obhajkyne sťažnosť. Namietal v nej, že doposiaľ bol iba dvakrát vypočutý

vo veci, pričom na podklade doteraz vykonaného dokazovania nebolo jednoznačne

a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že by sa dopustil závažnej trestnej činnosti,

z ktorej bol obvinený. Taktiež nie je daný ani jeden z väzobných dôvodov, ktoré sa proti

nemu uplatňujú, preto navrhol aj s prihliadnutím na nutnosť rešpektovania prezumpcie neviny

napadnuté uznesenie zrušiť a prepustiť ho z väzby na slobodu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako nadriadený orgán preskúmal podľa § 192

ods. 1 písm. a/, b/ správnosť výroku napadnutého uznesenia ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo a zistil, že sťažnosť obvineného M. O. nie je dôvodná.

Predovšetkým je potrebné uviesť, že prezumpcia neviny nie je právnou prekážkou

obmedzenia osobnej slobody osoby obvinenej zo spáchania trestného činu, a preto

s poukazom na ňu nie je možné domáhať sa prepustenia z väzby na slobodu. Vznesenie

obvinenia na rozdiel od odsudzujúceho rozsudku predstavuje vyšší stupeň pravdepodobnosti,

3

že určitá osoba mala spáchať konkrétny trestný čin, pričom jednoznačný a nepochybný záver

o spáchaní trestného činu sa vyžaduje až pre rozhodnutie vo veci rozsudkom, jedine ktorým

aj s prihliadnutím na ústavnú úpravu je možné rozhodnúť o vine.

Z hľadiska materiálneho okrem existencie dôvodnej obavy zo vzniku niektorého

z následkov uvedených v až c/ je väzby odôvodnená len vtedy,

ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie bol

spáchaný, má znaky trestného činu a sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal

obvinený.

Všetky uvedené podmienky v ich kumulatívnej podobe, sú v posudzovanej veci

splnené. Väzba obvineného M. O. by bola nedôvodná (a zároveň aj jeho trestné stíhanie) len

vtedy, ak by bolo zjavné, že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania

sa nestal alebo nie je trestným činom, resp. ak by bolo zistené, že obvinený nie je páchateľom

trestného skutku. Aj podľa zistenia najvyššieho súdu proti obhajobe obvineného M. O., že sa

nedopustil žiadneho protiprávneho konania, vymedzeného v uznesení vyšetrovateľa

o vznesení obvinenia stoja viaceré dôkazy, plynúce z použitých dôkazných prostriedkov,

menovite tie, ktoré sú označené v napadnutom uznesení, a to výpovede svedkov I. M., M. K.,

ale aj A. M., ktorej obsah spochybňuje obhajobné tvrdenie obvineného, že so spoluobvineným

A. P. (podľa uznesenia o vznesení obvinenia organizátorom zločineckej skupiny) bol v

kontakte iba raz z dôvodu poskytnutia právnej pomoci.

Okolnosť, koľkokrát bol obvinený doposiaľ v jeho trestnej veci vypočutý

nie je žiadnym kritériom posúdenia dôvodnosti trestného stíhania v zmysle § 71 ods. 1

ani dôvodom, či trestné stíhanie môže byť vykonávané väzobne alebo nie.

Tak ako to bolo konštatované aj v ostatnom uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 28. októbra 2010, sp. zn. , ktorým bolo správoplatnené uznesenie

sudcu pre prípravné konanie o predĺžení lehoty trvania väzby, väzobné dôvody podľa § 71

ods. 1 pís. a/, c/ , založené na obave z úteku alebo skrývania sa obvineného v dôsledku

hrozby vysokým trestom a tiež z pokračovania v trestnej činnosti pretrvávajú u obvineného

M. O. aj v súčasnom štádiu trestného stíhania.

4

Pokiaľ ide o tzv. útekovú väzbu podľa treba zdôrazniť,

že dôvodná obava z následkov uvedených v tomto ustanovení nie je založená výlučne

len na hroziacej sankcii (trest odňatia slobody dvanásť až dvadsať rokov) ale aj na podozrení,

že organizovaná trestná činnosť mala byť páchaná aj s prepojením obvineného na jeho

domovskú krajinu (U.) a tam spolupracujúce kontaktné osoby. Uvedené skutočnosti preto

vytvárajú reálnu hrozbu úteku kvôli hroziacemu vysokému trestu. Čo sa týka pokračovania

v trestnej činnosti treba zvýrazniť to, že protiprávne konanie obvinených malo trvať po dlhšiu

dobu, až do jeho prerušenia začatím trestného stíhania, pričom v ňom mali obvinení

pokračovať aj za situácie, keď dochádzalo k odhaleniu nelegálneho zamestnávania

ukrajinských občanov a k ich vypovedaniu z územia Slovenskej republiky.

Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného

trestného súdu je vecne správe, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť

obvineného M. O. ako nedôvodnú podľa zamietol.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.

V Bratislave 2. februára 2011

JUDr. Peter K r a j č o v i č , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková