Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
60f/363083.789fb6.pdf
PDF · 96.69 KB
No categories available
2Tost/2/2011
Najvyšší súd 2 Tost 2/2011
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Štefana Sekelského
v trestnej veci proti obvinenému A. P. a spol. pre obzvlášť závažný zločin legalizácie
príjmov z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 4 písm. a/, c/ Tr. zák. a iné na
neverejnom zasadnutí 2. februára 2011 v Bratislave o sťažnosti obvineného M. O. proti
uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská
Bystrica z 19. januára 2011, sp. zn. Tp 35/2010, takto
rozhodol:
Podľa 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného M. O. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Na úrade hraničnej a cudzineckej polície, Národnej jednotky boja proti nelegálnej
migrácii Stred, odbor operatívnej činnosti a vyšetrovania Banská Bystrica
sa od 12. apríla 2010 pod č. UHCP – 20/NJ-S-2009 vedie okrem iných trestné stíhanie aj proti
obvinenému M. O. pre skutky, aktuálne kvalifikované ako zločin založenia, zosnovania
a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a obzvlášť závažný zločin
obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1, ods. 3 písm. d/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák.
(v tomto prípade ide o zmenu právnej kvalifikácie na základe upozornenia vyšetrovateľa
z 8. decembra 2010 podľa § 206 ods. 6 Tr. por.).
Obvinený M. O. je v označenej trestnej veci stíhaný väzobne
od 12. apríla 2010, a to na podklade uznesenia sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného
trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo 14. apríla 2010, sp. zn. Tp 35/2010, ktorým
uznesením v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. apríla 2010,
sp. zn. 2 Tost 11/2010, bolo rozhodnuté o vzatí obvineného M. O. do väzby z dôvodov
uvedených v § 71 ods. 1 písm. a/, c/ Tr. por.
Uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko
Banská Bystrica z 21. októbra 2010, sp. zn. Tp 35/2010 v spojení s uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 28. októbra 2010, sp. zn. 5 Tost 36/2010 bola lehota trvania
väzby obvineného M. O. (a ďalších obvinených) predĺžená do 12. apríla 2011.
Obvinený M. O. podal 27. decembra 2010 žiadosť o prepustenie z väzby, ktorej
prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry nevyhovel, a preto ju
predložil na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu.
Uznesením z 19. januára 2011, sp. zn. Tp 35/2010, sudca pre prípravné konanie
Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica podľa § 79 ods. 3 Tr. por.
zamietol žiadosť obvineného M. O. o prepustenie z väzby, pretože u tohto
aj naďalej trvajú dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/, c/ Tr. por., pre ktoré bola
obmedzená osobná sloboda obvineného 12. apríla 2010 jeho vzatím do väzby.
Proti tomuto uzneseniu podal obvinený M. O. v zákonnej lehote prostredníctvom
obhajkyne sťažnosť. Namietal v nej, že doposiaľ bol iba dvakrát vypočutý
vo veci, pričom na podklade doteraz vykonaného dokazovania nebolo jednoznačne
a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že by sa dopustil závažnej trestnej činnosti,
z ktorej bol obvinený. Taktiež nie je daný ani jeden z väzobných dôvodov, ktoré sa proti
nemu uplatňujú, preto navrhol aj s prihliadnutím na nutnosť rešpektovania prezumpcie neviny
napadnuté uznesenie zrušiť a prepustiť ho z väzby na slobodu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako nadriadený orgán preskúmal podľa § 192
ods. 1 písm. a/, b/ Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo a zistil, že sťažnosť obvineného M. O. nie je dôvodná.
Predovšetkým je potrebné uviesť, že prezumpcia neviny nie je právnou prekážkou
obmedzenia osobnej slobody osoby obvinenej zo spáchania trestného činu, a preto
s poukazom na ňu nie je možné domáhať sa prepustenia z väzby na slobodu. Vznesenie
obvinenia na rozdiel od odsudzujúceho rozsudku predstavuje vyšší stupeň pravdepodobnosti,
že určitá osoba mala spáchať konkrétny trestný čin, pričom jednoznačný a nepochybný záver
o spáchaní trestného činu sa vyžaduje až pre rozhodnutie vo veci rozsudkom, jedine ktorým
aj s prihliadnutím na ústavnú úpravu je možné rozhodnúť o vine.
Z hľadiska materiálneho okrem existencie dôvodnej obavy zo vzniku niektorého
z následkov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a/ až c/ Tr. por. je väzby odôvodnená len vtedy,
ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie bol
spáchaný, má znaky trestného činu a sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal
obvinený.
Všetky uvedené podmienky v ich kumulatívnej podobe, sú v posudzovanej veci
splnené. Väzba obvineného M. O. by bola nedôvodná (a zároveň aj jeho trestné stíhanie) len
vtedy, ak by bolo zjavné, že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania
sa nestal alebo nie je trestným činom, resp. ak by bolo zistené, že obvinený nie je páchateľom
trestného skutku. Aj podľa zistenia najvyššieho súdu proti obhajobe obvineného M. O., že sa
nedopustil žiadneho protiprávneho konania, vymedzeného v uznesení vyšetrovateľa
o vznesení obvinenia stoja viaceré dôkazy, plynúce z použitých dôkazných prostriedkov,
menovite tie, ktoré sú označené v napadnutom uznesení, a to výpovede svedkov I. M., M. K.,
ale aj A. M., ktorej obsah spochybňuje obhajobné tvrdenie obvineného, že so spoluobvineným
A. P. (podľa uznesenia o vznesení obvinenia organizátorom zločineckej skupiny) bol v
kontakte iba raz z dôvodu poskytnutia právnej pomoci.
Okolnosť, koľkokrát bol obvinený doposiaľ v jeho trestnej veci vypočutý
nie je žiadnym kritériom posúdenia dôvodnosti trestného stíhania v zmysle § 71 ods. 1
Tr. por. ani dôvodom, či trestné stíhanie môže byť vykonávané väzobne alebo nie.
Tak ako to bolo konštatované aj v ostatnom uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 28. októbra 2010, sp. zn. 5 Tost 36/2010, ktorým bolo správoplatnené uznesenie
sudcu pre prípravné konanie o predĺžení lehoty trvania väzby, väzobné dôvody podľa § 71
ods. 1 pís. a/, c/ Tr. por., založené na obave z úteku alebo skrývania sa obvineného v dôsledku
hrozby vysokým trestom a tiež z pokračovania v trestnej činnosti pretrvávajú u obvineného
M. O. aj v súčasnom štádiu trestného stíhania.
Pokiaľ ide o tzv. útekovú väzbu podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. treba zdôrazniť,
že dôvodná obava z následkov uvedených v tomto ustanovení nie je založená výlučne
len na hroziacej sankcii (trest odňatia slobody dvanásť až dvadsať rokov) ale aj na podozrení,
že organizovaná trestná činnosť mala byť páchaná aj s prepojením obvineného na jeho
domovskú krajinu (U.) a tam spolupracujúce kontaktné osoby. Uvedené skutočnosti preto
vytvárajú reálnu hrozbu úteku kvôli hroziacemu vysokému trestu. Čo sa týka pokračovania
v trestnej činnosti treba zvýrazniť to, že protiprávne konanie obvinených malo trvať po dlhšiu
dobu, až do jeho prerušenia začatím trestného stíhania, pričom v ňom mali obvinení
pokračovať aj za situácie, keď dochádzalo k odhaleniu nelegálneho zamestnávania
ukrajinských občanov a k ich vypovedaniu z územia Slovenskej republiky.
Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného
trestného súdu je vecne správe, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť
obvineného M. O. ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.
V Bratislave 2. februára 2011
JUDr. Peter K r a j č o v i č , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková