Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tost/6/2011

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky

JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Štefana Sekelského

v trestnej veci obvineného A. P. a spol. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania

zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné prerokoval na neverejnom zasadnutí

8. marca 2011 v Bratislave sťažnosť obvineného A. P., ktorú podal proti uzneseniu sudcu

pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica

z 24. februára 2011, sp. zn. 35/2010, a rozhodol

t a k t o :

Podľa sťažnosť obvineného A. P. sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko

Banská Bystrica uznesením z 24. februára 2011, sp. zn. 35/2010, rozhodol podľa

ods. 3 tak, že žiadosť obvineného A. P. o prepustenie z väzby na slobodu

zamietol.

Podľa , zamietol písomný sľub

obvineného a zamietol aj jeho žiadosť o nahradenie väzby dohľadom probačného

a mediačného úradníka nad obvineným.

Rozhodnutie podrobne odôvodnil so záverom, že naďalej pretrváva obava,

že v prípade prepustenia obvineného na slobodu, tento by mohol pokračovať v páchaní

trestnej činnosti, pretože trestná činnosť bola páchaná po dlhší čas a bola zameraná

na získavanie finančných prostriedkov. Ponúknutý písomný sľub a inštitút dohľadu

probačným a mediačným úradníkom nad obvineným nepovažoval za spôsobilé nahradiť

2

väzbu, najmä vzhľadom na charakter trestnej činnosti, pre ktorú je obvinený stíhaný

a pre absenciu výnimočných okolností prípadu v zmysle .

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť obvinený, ktorú odôvodnil

prostredníctvom obhajcu (č.l. 409 – 412) .

V písomných dôvodoch podanej sťažnosti obvinený namieta, že vyšetrovateľ

už v piatom mesiaci roku 2010, asi mesiac po tom ako došlo k vzneseniu obvinenia vedel,

že bude jeho konanie právne kvalifikovať ako trestný čin obchodovania s ľuďmi podľa § 179

ods. 5 , avšak túto skutočnosť mu oznámil až 8. decembra 2010. Vzhľadom

na skutočnosť, že trestná sadzba za tento trestný čin je 20 až 25 rokov, až doživotie a on je

väzobne stíhaný, vyšetrovateľ ho nevypočul k skutkovým okolnostiam, hoci o to žiadal a jeho

výpoveď by mohla mať vplyv a dopad aj na rozhodovanie o väzbe.

Namietal tiež, že trestnej činnosti, pre ktorú mu bolo vznesené obvinenie

sa nedopustil, vykonával advokátsku prax v súlade so zákonom a len na základe pokynov

svojich klientov, bez možnosti ovplyvniť ich následné konanie. Za svojich klientov nemôže

niesť trestnoprávnu alebo inú zodpovednosť. Vykonával advokátsku a podnikateľskú činnosť,

keď bol spoločníkom obchodných spoločností a z tejto činnosti mu plynuli príjmy v zmysle

právnych predpisov. Nejednalo sa o príjmy získavané trestnou činnosťou.

Vyslovil presvedčenie, že z prepisov zvukových záznamov o uskutočnenej

telekomunikačnej prevádzke vyplýva, že išlo o bežnú konverzáciu medzi ním

a spoluobvinenými. Rozhodne z nich nevyplýva, že by mal byť zhromažďovateľom

finančných prostriedkov.

Zdôraznil, že nikdy nebol trestne stíhaný a ani priestupkovo riešený. Orgány činné

v trestnom konaní i súd vo svojich rozhodnutiach opomenuli uviesť, v čom spočívajú

konkrétne dôvody preventívnej väzby, keďže bol riadne zamestnaný, pracoval ako advokát

a je predpoklad, že finančnými prostriedkami aj disponuje.

3

Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie a sám

vo veci rozhodol tak, že obvineného prepustí z väzby na slobodu, zároveň prijme písomný

sľub obvineného a využije možnosť nahradenia väzby dohľadom probačného a mediačného

úradníka nad obvineným. Ako výnimočné okolnosti prípadu pre potreby využitia inštitútov

nahrádzajúcich väzbu, je možné posúdiť pomery obvineného, že bol riadne zamestnaný,

vykonával advokátsku i podnikateľskú činnosť v súlade so zákonom, má syna o ktorého

sa vzorne stará, zabezpečuje výživu syna i matky, ktorá tiež žije na Slovensku, nebol doposiaľ

súdne ani priestupkovo stíhaný.

Na základe podanej sťažnosti, Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1

preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal

sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil,

že sťažnosť obvineného A. P. nie je dôvodná.

Z obsahu predloženého spisového materiálu súd zistil, že obvinený A. P. bol vzatý

do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok,

pracovisko Banská Bystrica zo 14. apríla 2010, sp. zn. 35/2010, v spojení s uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. apríla 2010, sp. zn. , z dôvodov

uvedených v , Lehota väzby začala plynúť

12. apríla 2010.

O žiadosti obvineného P. o prepustenie z väzby na slobodu bolo rozhodnuté

aj uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok,

pracovisko Banská Bystrica z 22. júla 2010, sp. zn. 35/2010, v spojení s uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. augusta 2010, sp. zn. , tak,

že žiadosť obvineného bola zamietnutá, nebol prijatý písomný sľub obvineného, nebola

prijatá ponúknutá peňažná záruka a nebola väzba nahradená dohľadom probačného

a mediačného úradníka nad obvineným.

Ostatný raz bolo o väzbe obvineného A. P. rozhodnuté uznesením prvostupňového

súdu z 21. októbra 2010, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 28. októbra 2010, sp. zn. , tak, že väzba bola u obvineného predĺžená

4

do 12. apríla 2011 s tým, že naďalej trvajú dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného

poriadku a súd neprijal ponúknutý písomný sľub, peňažnú záruku a dohľad probačného

a mediačného úradníka nad obvineným.

Obvinený A. P. je v posudzovanej veci trestne stíhaný, pretože je dôvodne podozrivý

zo spáchania obzvlášť závažného zločinu obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1, ods. 3

písm. d/, ods. 4 písm. c/, ods. 5 písm. a/ , v súbehu s obzvlášť závažným

zločinom legalizácie príjmov z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 4

písm. a/, písm. c/ a zločinu založenia, zosnovania a podporovania

zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák.

Najvyšší súd Slovenskej republiky už v predchádzajúcich rozhodnutiach, naposledy

v uznesení z 28. októbra 2010, sp. zn. , vyslovil názor, že trestné stíhanie

obvineného pre skutky, pre ktoré mu bolo vznesené obvinenie sa vedie dôvodne, skutky boli

spáchané, majú znaky vyššie špecifikovaných trestných činov a existuje aj dôvodné

podozrenie, že tieto skutky spáchal, aj spolu s ďalšími obvinenými osobami, obvinený A. P..

Ďalšou základnou materiálnou podmienkou ponechania obvineného vo väzbe

je existencia niektorého z dôvodov väzby, ak z konania obvineného, alebo z ďalších

konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že obvinený sa bude správať spôsobom

predpokladaným, v danom prípade, v ustanovení .

Už v tomto uznesení sa sťažnostný súd zaoberal výhradou obvineného P.,

že orgány prípravného konania a súd neuviedli žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré

by odôvodňovali u neho existenciu preventívnej väzby a vyslovil názor, že

nedefinuje pojem „konkrétne skutočnosti“. Pre obsah tohto pojmu nemôžu byť ani stanovené

žiadne striktné a nemenné kritéria.

Výklad pojmu „konkrétna skutočnosť“ je vecou súdu, ktorý na základe skutkových

okolností a dôkaznej situácie v konkrétnej trestnej veci posúdi, či vzatie obvineného do väzby

je opatrením nevyhnutným na dosiahnutie účelu trestného konania a či tento účel nemožno

dosiahnuť inak. V posudzovanej veci tieto konkrétne skutočnosti zakladajúce u obvineného

5

dôvod preventívnej väzby vyplývajú z povahy a charakteru trestnej činnosti, ktorá mala byť

páchaná plánovite a organizovane po dobu skoro piatich rokov a mali z nej plynúť vysoké

finančné zisky.

Sťažnostný súd aj v tomto štádiu rozhodovania o žiadosti obvineného o prepustenie

z väzby na slobodu nemení nič na vyslovenom názore, že neobstojí argumentácia obvineného,

že on poskytoval len právne služby pre určité firmy a ich následné konanie nevedel ovplyvniť.

Doposiaľ zadokumentované dôkazy vzbudzujú dôvodné podozrenie, že aj obvinený P.

na trestnej činnosti aktívne participoval.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa veľmi podrobne zaoberal v uznesení

z 28. októbra 2010 aj inštitútmi procesného práva slúžiacich k náhrade väzby (písomný sľub,

peňažná záruka, dohľad probačného a mediačného úradníka), konkrétne k osobe obvineného

P. v konkrétnej posudzovanej veci. Aj v tomto smere zotrváva na stanovisku, že uvedené

opatrenia považuje v prípade obvineného P. za nedostatočné na dosiahnutie účelu väzby.

Podľa zistenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa ani v tomto štádiu konania

nič nezmenilo na dôvodnosti trvania väzby u obvineného, keďže konkrétne skutočnosti

uvedené v tomto uznesení, ale aj podrobne rozvedené už v predchádzajúcich uzneseniach

súdov o vzatí obvineného do väzby a predĺžení lehoty jej trvania do 12. apríla 2011, na ktoré

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje, zakladajú dôvodnú obavu z konania uvedeného

v tomto ustanovení.

V súlade so zákonom teda postupoval Špecializovaný trestný súd, keď žiadosť

obvineného A. P. o prepustenie z väzby na slobodu zamietol.

Zákonu zodpovedá aj postup Špecializovaného trestného súdu, keď podľa § 80 ods. 1

písm. b/ neprijal písomný sľub a podľa Trestného

poriadku zamietol návrh obvineného na nahradenie väzby dohľadom probačného

a mediačného úradníka.

6

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového

uznesenia, preto sťažnosť podanú obvineným A. P. podľa

ako nedôvodné zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 8. marca 2011

JUDr. Jana S e r b o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová