Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tost/26/2010

N a j v y š š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

obvineného A. P. a spol. pre obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej

činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. a iné na neverejnom

zasadnutí konanom v Bratislave 10. augusta 2010 o sťaţnostiach obvinených A. P. a M. O.

proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku,

pracovisko Banská Bystrica z 22. júla 2010, sp. zn. 35/2010, takto

rozhodol:

Podľa sťaţnosti obvinených A. P. a M. O.

sa z a m i e t a j ú .

O d ô v o d n e n i e

Uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku

pracovisko Banská Bystrica z 22. júla 2010, sp. zn. 35/2010, bola podľa

zamietnutá ţiadosť obvinených A. P. a M. O. o prepustenie z väzby na slobodu.

Súčasne podľa sudca neprijal písomný sľub obvinených a podľa

neprijal peňaţnú záruku za obvinených. Zároveň podľa písm.

c/ zamietol návrh obvinených na nahradenie väzby dohľadom probačného

a mediačného úradníka. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe doteraz zistené skutočnosti

nasvedčujú, ţe skutky, pre ktoré sú obvinení trestne stíhaní, boli spáchané, majú znaky

trestných činov a existujú dôvody na podozrenie, ţe skutky spáchali obvinení. Dôvody väzby

podľa , , ako boli deklarované v uznesení o vzatí do väzby

aj po doplnení dokazovania naďalej trvajú. Podľa sudcu pre prípravné konanie naďalej

existujú konkrétne skutočnosti odôvodňujúce obavu, ţe obvinení ujdú, alebo sa budú skrývať,

aby sa tak vyhli trestnému stíhaniu, pretoţe im hrozí vysoký trest. Obaja majú síce

na Slovensku trvalé bydlisko, avšak prepojenie a kontakty s občanmi Ukrajiny odôvodňujú

2

záver, ţe pod hrozbou vysokého trestu by mohli ujsť alebo sa skrývať v cudzine. Naďalej

existuje aj dôvod preventívnej väzby, ktorý vyplýva zo skutočnosti, ţe sú dôvodne podozriví

z trestnej činnosti, ktorú mali páchať po dlhší čas a táto trestná činnosť mala byť zdrojom ich

obţivy. Prepustením na slobodu hrozí, ţe obaja budú pokračovať v trestnej činnosti.

Neprijatie návrhu nahradenia väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka, peňaţnej

záruky a písomného sľubu v podstate odôvodnil tým, ţe obaja obvinení sú trestne stíhaní pre

obzvlášť závaţný zločin legalizácie príjmov z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a/,

písm. b/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. v súbehu so zločinom zaloţenia, zosnovania a podporovania

zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., pokračovacím zločinom prevádzačstva podľa § 356

Tr. zák. a zločinom obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák.

Vzhľadom na závaţnosť trestnej činnosti, nahradenie väzby uvedenými inštitútmi by

nesplnilo dôvody ich väzobného stíhania. Zároveň konštatoval, ţe sa nejedná o tak

výnimočný prípad, ktorý by odôvodňoval prijatie peňaţnej záruky. K procesným námietkam

obvinených uviedol, ţe obhajcom obvinených nič nebránilo oboznámiť sa s obsahom

vyšetrovacieho spisu po tom, ako sa dozvedeli o termíne výsluchu.

Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote obaja obvinení sťaţnosť,

ktorú odôvodnili osobitným podaním prostredníctvom svojich obhajcov.

Obvinený A. P. v dôvodoch svojej sťaţnosti uviedol, ţe napadnuté uznesenie je

povrchné, skreslené, vedené len obyčajným formalizmom záporne rozhodnúť o jeho ţiadosti.

Takéto rozhodnutie je v rozpore s ústavným poriadkom Slovenskej republiky, pretoţe nespĺňa

materiálne nároky stanovené v , čím je eliminovaná záruka ochrany proti

ľubovôli. Poukazoval na skutočnosť, ţe väzba obvineného, ktorému hrozí vysoký trest je

odôvodnená v zmysle iba za predpokladu zistenia niektorej ďalšej

skutočnosti, ktorá v súvislosti s predpokladanou citeľnou sankciou obavu z úteku odôvodňuje.

V jeho prípade nemoţno ničím konkrétnym ustáliť obavu, ţe by ušiel alebo sa skrýval. Takáto

obava nie je ničím podloţená. Je štátnym občanom Slovenskej republiky, ţije tu od svojich

jedenástich rokov, absolvoval tu nielen stredoškolské ale aj vysokoškolské štúdium na

právnickej fakulte. Jeho totoţnosť je známa, adresa jeho trvalého bydliska v Bratislave je

orgánom činným v trestnom konaní taktieţ známa. Má stále zamestnanie, nakoľko je

advokátom riadne zapísaným v Slovenskej advokátskej komore. Má tu rodinu a v ţiadnom

prípade mu nemôţe byť na ujmu to, ţe jeho rodiskom je Ruská federácia. Do kontaktu

s Ukrajincami sa dostával rovnako ako s inými klientmi zo Slovenska, ako aj iných štátov

3

sveta, a to výlučne v súvislosti s výkonom jeho povolania. Nemá dôvod vyhýbať sa trestnému

stíhaniu, pretoţe má záujem na riadnom prešetrení celej veci. Nakoľko ţiadnu trestnú činnosť,

ktorá sa mu kladie za vinu nespáchal, nemá v akej trestnej činnosti pokračovať.

Podaním došlým 5. augusta 2010 doplnil dôvody sťaţnosti, pričom vytýkal orgánom

prípravného konania porušenie práva na obhajobu, pretoţe obhajcom neboli sprístupnené

podstatné časti spisového materiálu, čím došlo k narušeniu zásady rovnosti zbraní.

S odtajnenými časťami spisového materiálu mali moţnosť oboznámiť sa aţ po jeho výsluchu

pred sudcom. Z týchto materiálov vôbec nevyplýva, ţe by sa dopúšťal akejkoľvek trestnej

činnosti. Naopak potvrdzujú jeho obranu, ţe mal na starosti právne náleţitosti.

Ani z doslovných prepisov telefonických hovorov nemoţno vyvodzovať protiprávne konanie.

Ţiadny dôkaz nevyvracia jeho obranu, preto navrhol aby najvyšší súd napadnuté uznesenie

zrušil a prepustil ho na slobodu. Alternatívne navrhol prijať peňaţnú záruku i písomný sľub

resp. nariadiť dohľad probačného a mediačného úradníka a prepustiť ho na slobodu.

Obvinený M. O. v dôvodoch svojej sťaţnosti poukazoval najmä na porušenie práv

obhajoby, pretoţe orgány prípravného konania im neumoţnili oboznámiť sa s celým

spisovým materiálom. Za najzávaţnejšie pochybenie sudcu pre prípravné konanie však

povaţuje skutočnosť, ţe sudca k jeho ţiadosti pristupoval ako ţiadosti obvineného z obzvlášť

závaţného zločinu legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Z takého zločinu však nie je

obvinený, o čom svedčí aj uznesenie o vznesení obvinenia z 12. apríla 2010. Takéto rozšírenie

okruhu obvinenia zo strany sudcu zakladá jeho pochybnosti o znalosti prejednávanej veci zo

strany príslušného orgánu. Naďalej trvá na tom, ţe ţiadnej trestnej činnosti sa nedopustil,

preto nie je dôvod na jeho väzbu. Skutočnosť, ţe sa narodil na území iného štátu, nemôţe byť

dôvodom na jeho väzobné stíhanie. Miesto svojho narodenia si nevybral a ku kontaktom

s ostatným spoluobvinenými sa vyjadril uţ prostredníctvom svojho obhajcu do zápisnice

22. júla 2010.

Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a prepustiť ho na slobodu. Alternatívne navrhol

prijať peňaţnú záruku, písomný sľub, resp. nahradiť väzbu dohľadom probačného

a mediačného úradníka.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, na podklade riadne a včas

podanej sťaţnosti oprávnenou osobou, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/

4

správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťaţovateľ podal sťaţnosť,

ako i konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a dospel k záveru,

ţe sťaţnosť oboch obvinených nie je dôvodná.

Po postupe nariadenom citovaným ustanovením z predloţeného spisového materiálu

zistil, ţe obvinení sú trestne stíhaní na základe uznesenia vyšetrovateľa PZ Úradu hraničnej

a cudzineckej polície, Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácií Stred, odbor

operatívnej činnosti a vyšetrovania Banská Bystrica z 12. apríla 2010, pod č. UHCP-20/NJ-S-

2009, a to obvinený A. P. zo zločinu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej

skupiny podľa § 296 Tr. zák., zločinu prevádzačstva podľa § 356 Tr. zák., obzvlášť

závaţného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a/, písm. b/,

ods. 4 písm. a/ Tr. zák. a zločinu obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1, ods. 3 písm. d/

Tr. zák. a obvinený M. O. zo zločinu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej

skupiny podľa § 296 Tr. zák. a zločinu prevádzačstva podľa § 356 Tr. zák., ktorej trestnej

činnosti sa mali obaja dopustiť na skutkovom základe uvedenom v tomto uznesení (č. l. 2 -

26/zv.č.1). Do väzby boli vzatí na základe návrhu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry

GP Slovenskej republiky uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného

súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica zo 14. apríla 2010, sp. zn. 35/2010, v spojení

s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. apríla 2010, sp. zn. ,

obaja z dôvodov , , pričom väzba u oboch obvinených

začala plynúť 12. apríla 2010.

Obaja obvinení podali prostredníctvom svojich obhajcov ţiadosť o prepustenie

z väzby na slobodu, ku ktorej obaja doloţili písomný sľub, ako aj ponuku peňaţnej záruky

a návrh na nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka, ktoré ţiadosti

prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry 15. júla 2010 predloţil na rozhodnutie sudcovi

pre prípravné konanie. Spolu so ţiadosťami obvinených predloţil aj svoje stanovisko

v ktorom uviedol, ţe dôvody väzby u oboch obvinených naďalej trvajú, preto navrhol ţiadosti

oboch obvinených zamietnuť. V tejto súvislosti poukázal, ţe obvinení sú stíhaní pre rozsiahlu

trestnú činnosť, ktorej vyšetrovanie si vyţaduje primeranú lehotu. Sám nezistil vo vyšetrovaní

ţiadne prieťahy.

5

Sudca pre prípravné konanie vo veci vypočul oboch obvinených za prítomnosti

ich obhajcov i zástupcu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR a rozhodol vo veci

napadnutým uznesením.

Podľa obvinený má právo kedykoľvek ţiadať o prepustenie

na slobodu. Ak v prípravnom konaní takej ţiadosti prokurátor nevyhovie, predloţí

ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné

konanie, o čom upovedomí obvineného i jeho obhajcu. O takej ţiadosti sa musí bez meškania

rozhodnúť. Ak sa ţiadosť zamietla, môţe ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody,

opakovať aţ po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej

ţiadosti nadobudlo právoplatnosť.

Podľa ak je daný dôvod väzby podľa alebo

písm. c/, môţe súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného

na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak

a/ záujmové zdruţenie občanov alebo dôveryhodná osoba ponúkne prevzatie záruky

za ďalšie správanie obvineného a za to, ţe obvinený sa na vyzvanie dostaví k policajtovi,

prokurátorovi alebo na súd a ţe vţdy vopred oznámi policajtovi, prokurátorovi alebo súdu

vzdialenie sa z miesta pobytu, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie

povaţuje záruku vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu

za dostatočnú a prijme ju,

b/ obvinený dá písomný sľub, ţe povedie riadny ţivot, najmä ţe sa nedopustí trestnej

činnosti a ţe splní povinnosti a dodrţí obmedzenia, ktoré sa mu uloţia, a súd alebo

v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie povaţuje sľub vzhľadom na osobu

obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočný a prijme ho, alebo

c/ s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu moţno účel

väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným.

Podľa ak je daný dôvod väzby podľa alebo

písm. c/, môţe súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie rozhodnúť

o ponechaní obvineného na slobode alebo o jeho prepustení na slobodu aj vtedy, ak obvinený

6

zloţil peňaţnú záruku a súd alebo sudca pre prípravné konanie ju prijme. Ak je obvinený

stíhaný pre obzvlášť závaţný zločin, je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 2 písm. a/

aţ písm. c/ alebo písm. e/, alebo obvinený bol vzatý do väzby podľa ods. 4 alebo podľa

§ 80 ods. 3, moţno peňaţnú záruku prijať, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti

prípadu.

V posudzovanej veci treba súhlasiť s názorom sudcu pre prípravné konanie, ţe dôvody

väzby v zmysle , u oboch obvinených naďalej trvajú.

Od ostatného rozhodovania o väzbe obvinených najvyšším súdom nedošlo na strane

obvinených k ţiadnym podstatným zmenám. Najvyšší súd pripomína, ţe väzbu je potrebné

chápať ako zaisťovací inštitút, slúţiaci k tomu, aby sa dosiahol účel trestného konania.

Preto je prirodzené, ţe rozhodovanie o väzbe je vedené vţdy v rovine pravdepodobnosti

(a nie istoty) ohľadne následkov, ktoré môţu nastať, ak nebude obvinený drţaný vo väzbe,

za súčasného zistenia, ţe doposiaľ získané skutočnosti nasvedčujú tomu, ţe skutky, pre ktoré

sa vedie trestné stíhanie, boli spáchané, majú znaky stíhaného trestného činu a existuje

dôvodné podozrenie, ţe daný trestný čin spáchal práve obvinený. Trestné stíhanie obvinených

je iba v počiatočnom štádiu, pričom vo veci je potrebné vykonať celý rad dôkazov. Napriek

tomu doposiaľ získané dôkazy nasvedčujú tomu, ţe obvinení sú dôvodne podozriví

zo spáchania závaţnej trestnej činnosti za ktorú im v prípade uznania viny hrozí pomerne

vysoký trest odňatia slobody. Toto podozrenie nerozptýlili ani dôkazy zadováţené uţ počas

výkonu ich väzby. Práve naopak zadováţené dôkazy najmä prepisy telefonických hovorov

(zv. č. 8, 9) len zvýrazňujú dôvodnosť ich trestného stíhania. Treba však súhlasiť

s námietkami obvineného M. O., ţe nie je trestne stíhaný pre obzvlášť závaţný zločin.

Dôvodne podozrivý je však zo zločinu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej

skupiny podľa § 296 Tr. zák., za ktorý je moţné uloţiť trest odňatia slobody

od päť do desať rokov, čo je nepochybne tieţ vysoký trest a predstavuje citeľný zásah

do osobnej slobody.

Skutočnosť, ţe obaja obvinení majú na Slovensku trvalé bydlisko, kde ţijú so svojimi

rodinami a obvinený P. je aj štátnym občanom Slovenskej republiky, ešte nezniţuje dôvodnú

obavu, ţe ujdú alebo sa budú skrývať, aby sa vyhli trestnému stíhaniu, resp. trestu, ktorý im

hrozí. Je evidentné, ţe v prípade uznania viny hrozia obom obvineným citeľné tresty odňatia

slobody, a preto hrozba, ţe ujdú alebo sa budú skrývať, ako to predpokladá ustanovenie § 71

ods. 1 písm. a/ je reálna.

7

K výhradám obvinených, ţe sudca pre prípravné konanie neuviedol ţiadne konkrétne

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali ich väzbu, povaţuje najvyšší súd za potrebné obvineným

pripomenúť, ţe nikde nedefinuje pojem „konkrétne skutočnosti“. Pre obsah

tohto pojmu nemôţu byť stanovené ani ţiadne nemenné kritériá. Vţdy je potrebné vychádzať

z konkrétnej veci, osoby obvineného, jeho osobných pomerov. V posudzovanej veci tieto

konkrétne skutočnosti vyplývajú práve z povahy a charakteru trestnej činnosti, ktorá mala byť

páchaná plánovite a organizovane po dobu skoro piatich rokov a mali z nej plynúť vysoké

finančné zisky.

Taktieţ hrozí obava, ţe pri pobyte na slobode budú obvinený pokračovať v páchaní

trestnej činnosti. Reálnosť tejto obavy vyplýva z toho, ţe trestná činnosť obvinených

nespočívala len v nejakom náhodnom čo ojedinelom konaní, ale obvinení v nej pokračovali

po dobu niekoľkých rokov a primárne bola zameraná na získavanie finančných prostriedkov

a tým je daný dôvod väzby aj podľa u oboch obvinených.

Čo sa týka nahradenia väzby iným opatrením – písomným sľubom podľa § 80 ods. 1

písm. b/ , peňaţnou zárukou poľa alebo dohľadom probačného

a mediačného úradníka podľa , najvyšší súd pripomína,

ţe hoci má orgán rozhodujúci o väzbe obvineného povinnosť zvaţovať moţnosť nahradenia

väzby iným vyššie citovaným opatrením, je prijatie navrhovaného opatrenia nahradzujúceho

väzbu iba fakultatívne. Pre aplikáciu niektorého z uvedených opatrení nahradzujúcich väzbu

nestačí, aby obvinený splnil predpísané podmienky (písomný sľub, peňaţnú záruku),

ale príslušné opatrenie musí byť vzhľadom na povahu trestnej činnosti, jej závaţnosť a osobu

obvineného v posudzovanej veci, dostatočným k tomu, aby sa dosiahol účel väzby. Pritom

uvedené opatrenia moţno pouţiť iba ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. V tomto

štádiu konania povaţuje aj najvyšší súd uvedené opatrenia za nedostatočné na dosiahnutie

účelu väzby.

Rovnako neobstojí tvrdenie obvinených, ţe nemali moţnosť oboznámiť

sa so spisovým materiálom. Podľa názoru najvyššieho súdu sudca pre prípravné

konanie postupoval v súlade s ustanovením a ţiadne procesné pochybenia

pri rozhodovaní o ţiadostiach obvinených zo strany sudcu pre prípravné konanie najvyšší súd

nezistil. Sudca pre prípravné konanie zabezpečil obhajcom prístup aj k odtajneným prílohám

8

vyšetrovacieho spisu, je uţ vecou obhajoby, ako sa tejto úlohy zhostí. Konanie pred sudcom

pre prípravné konanie malo všetky znaky kontradiktórnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti najvyšší súd dospel k záveru,

ţe rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie plne zodpovedá zákonu, preto podľa

sťaţnosť obvinených ako nedôvodnú zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná.

V Bratislave 10. augusta 2010

JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r.

predseda senátu:

Vyhotovil : JUDr. Peter Szabo

Za správnosť vyhotovenia: Eva Poláková