Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
6af/363245.b695cc.pdf
PDF · 117.9 KB
No categories available
5Tost/26/2010
N a j v y š š š í s ú d 5 Tost 26/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu
JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
obvineného A. P. a spol. pre obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej
činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. a iné na neverejnom
zasadnutí konanom v Bratislave 10. augusta 2010 o sťaţnostiach obvinených A. P. a M. O.
proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku,
pracovisko Banská Bystrica z 22. júla 2010, sp. zn. Tp 35/2010, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťaţnosti obvinených A. P. a M. O.
sa z a m i e t a j ú .
O d ô v o d n e n i e
Uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku
pracovisko Banská Bystrica z 22. júla 2010, sp. zn. Tp 35/2010, bola podľa § 79 ods. 3
Tr. por. zamietnutá ţiadosť obvinených A. P. a M. O. o prepustenie z väzby na slobodu.
Súčasne podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. sudca neprijal písomný sľub obvinených a podľa
§ 81 ods. 1 Tr. por. neprijal peňaţnú záruku za obvinených. Zároveň podľa § 80 ods. 1 písm.
c/ Tr. por. zamietol návrh obvinených na nahradenie väzby dohľadom probačného
a mediačného úradníka. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe doteraz zistené skutočnosti
nasvedčujú, ţe skutky, pre ktoré sú obvinení trestne stíhaní, boli spáchané, majú znaky
trestných činov a existujú dôvody na podozrenie, ţe skutky spáchali obvinení. Dôvody väzby
podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por., ako boli deklarované v uznesení o vzatí do väzby
aj po doplnení dokazovania naďalej trvajú. Podľa sudcu pre prípravné konanie naďalej
existujú konkrétne skutočnosti odôvodňujúce obavu, ţe obvinení ujdú, alebo sa budú skrývať,
aby sa tak vyhli trestnému stíhaniu, pretoţe im hrozí vysoký trest. Obaja majú síce
na Slovensku trvalé bydlisko, avšak prepojenie a kontakty s občanmi Ukrajiny odôvodňujú
záver, ţe pod hrozbou vysokého trestu by mohli ujsť alebo sa skrývať v cudzine. Naďalej
existuje aj dôvod preventívnej väzby, ktorý vyplýva zo skutočnosti, ţe sú dôvodne podozriví
z trestnej činnosti, ktorú mali páchať po dlhší čas a táto trestná činnosť mala byť zdrojom ich
obţivy. Prepustením na slobodu hrozí, ţe obaja budú pokračovať v trestnej činnosti.
Neprijatie návrhu nahradenia väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka, peňaţnej
záruky a písomného sľubu v podstate odôvodnil tým, ţe obaja obvinení sú trestne stíhaní pre
obzvlášť závaţný zločin legalizácie príjmov z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a/,
písm. b/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. v súbehu so zločinom zaloţenia, zosnovania a podporovania
zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., pokračovacím zločinom prevádzačstva podľa § 356
Tr. zák. a zločinom obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák.
Vzhľadom na závaţnosť trestnej činnosti, nahradenie väzby uvedenými inštitútmi by
nesplnilo dôvody ich väzobného stíhania. Zároveň konštatoval, ţe sa nejedná o tak
výnimočný prípad, ktorý by odôvodňoval prijatie peňaţnej záruky. K procesným námietkam
obvinených uviedol, ţe obhajcom obvinených nič nebránilo oboznámiť sa s obsahom
vyšetrovacieho spisu po tom, ako sa dozvedeli o termíne výsluchu.
Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote obaja obvinení sťaţnosť,
ktorú odôvodnili osobitným podaním prostredníctvom svojich obhajcov.
Obvinený A. P. v dôvodoch svojej sťaţnosti uviedol, ţe napadnuté uznesenie je
povrchné, skreslené, vedené len obyčajným formalizmom záporne rozhodnúť o jeho ţiadosti.
Takéto rozhodnutie je v rozpore s ústavným poriadkom Slovenskej republiky, pretoţe nespĺňa
materiálne nároky stanovené v Trestnom poriadku, čím je eliminovaná záruka ochrany proti
ľubovôli. Poukazoval na skutočnosť, ţe väzba obvineného, ktorému hrozí vysoký trest je
odôvodnená v zmysle § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. iba za predpokladu zistenia niektorej ďalšej
skutočnosti, ktorá v súvislosti s predpokladanou citeľnou sankciou obavu z úteku odôvodňuje.
V jeho prípade nemoţno ničím konkrétnym ustáliť obavu, ţe by ušiel alebo sa skrýval. Takáto
obava nie je ničím podloţená. Je štátnym občanom Slovenskej republiky, ţije tu od svojich
jedenástich rokov, absolvoval tu nielen stredoškolské ale aj vysokoškolské štúdium na
právnickej fakulte. Jeho totoţnosť je známa, adresa jeho trvalého bydliska v Bratislave je
orgánom činným v trestnom konaní taktieţ známa. Má stále zamestnanie, nakoľko je
advokátom riadne zapísaným v Slovenskej advokátskej komore. Má tu rodinu a v ţiadnom
prípade mu nemôţe byť na ujmu to, ţe jeho rodiskom je Ruská federácia. Do kontaktu
s Ukrajincami sa dostával rovnako ako s inými klientmi zo Slovenska, ako aj iných štátov
sveta, a to výlučne v súvislosti s výkonom jeho povolania. Nemá dôvod vyhýbať sa trestnému
stíhaniu, pretoţe má záujem na riadnom prešetrení celej veci. Nakoľko ţiadnu trestnú činnosť,
ktorá sa mu kladie za vinu nespáchal, nemá v akej trestnej činnosti pokračovať.
Podaním došlým 5. augusta 2010 doplnil dôvody sťaţnosti, pričom vytýkal orgánom
prípravného konania porušenie práva na obhajobu, pretoţe obhajcom neboli sprístupnené
podstatné časti spisového materiálu, čím došlo k narušeniu zásady rovnosti zbraní.
S odtajnenými časťami spisového materiálu mali moţnosť oboznámiť sa aţ po jeho výsluchu
pred sudcom. Z týchto materiálov vôbec nevyplýva, ţe by sa dopúšťal akejkoľvek trestnej
činnosti. Naopak potvrdzujú jeho obranu, ţe mal na starosti právne náleţitosti.
Ani z doslovných prepisov telefonických hovorov nemoţno vyvodzovať protiprávne konanie.
Ţiadny dôkaz nevyvracia jeho obranu, preto navrhol aby najvyšší súd napadnuté uznesenie
zrušil a prepustil ho na slobodu. Alternatívne navrhol prijať peňaţnú záruku i písomný sľub
resp. nariadiť dohľad probačného a mediačného úradníka a prepustiť ho na slobodu.
Obvinený M. O. v dôvodoch svojej sťaţnosti poukazoval najmä na porušenie práv
obhajoby, pretoţe orgány prípravného konania im neumoţnili oboznámiť sa s celým
spisovým materiálom. Za najzávaţnejšie pochybenie sudcu pre prípravné konanie však
povaţuje skutočnosť, ţe sudca k jeho ţiadosti pristupoval ako ţiadosti obvineného z obzvlášť
závaţného zločinu legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Z takého zločinu však nie je
obvinený, o čom svedčí aj uznesenie o vznesení obvinenia z 12. apríla 2010. Takéto rozšírenie
okruhu obvinenia zo strany sudcu zakladá jeho pochybnosti o znalosti prejednávanej veci zo
strany príslušného orgánu. Naďalej trvá na tom, ţe ţiadnej trestnej činnosti sa nedopustil,
preto nie je dôvod na jeho väzbu. Skutočnosť, ţe sa narodil na území iného štátu, nemôţe byť
dôvodom na jeho väzobné stíhanie. Miesto svojho narodenia si nevybral a ku kontaktom
s ostatným spoluobvinenými sa vyjadril uţ prostredníctvom svojho obhajcu do zápisnice
22. júla 2010.
Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a prepustiť ho na slobodu. Alternatívne navrhol
prijať peňaţnú záruku, písomný sľub, resp. nahradiť väzbu dohľadom probačného
a mediačného úradníka.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, na podklade riadne a včas
podanej sťaţnosti oprávnenou osobou, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/
Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťaţovateľ podal sťaţnosť,
ako i konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a dospel k záveru,
ţe sťaţnosť oboch obvinených nie je dôvodná.
Po postupe nariadenom citovaným ustanovením z predloţeného spisového materiálu
zistil, ţe obvinení sú trestne stíhaní na základe uznesenia vyšetrovateľa PZ Úradu hraničnej
a cudzineckej polície, Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácií Stred, odbor
operatívnej činnosti a vyšetrovania Banská Bystrica z 12. apríla 2010, pod č. UHCP-20/NJ-S-
2009, a to obvinený A. P. zo zločinu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej
skupiny podľa § 296 Tr. zák., zločinu prevádzačstva podľa § 356 Tr. zák., obzvlášť
závaţného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a/, písm. b/,
ods. 4 písm. a/ Tr. zák. a zločinu obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1, ods. 3 písm. d/
Tr. zák. a obvinený M. O. zo zločinu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej
skupiny podľa § 296 Tr. zák. a zločinu prevádzačstva podľa § 356 Tr. zák., ktorej trestnej
činnosti sa mali obaja dopustiť na skutkovom základe uvedenom v tomto uznesení (č. l. 2 -
26/zv.č.1). Do väzby boli vzatí na základe návrhu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry
GP Slovenskej republiky uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného
súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica zo 14. apríla 2010, sp. zn. Tp 35/2010, v spojení
s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. apríla 2010, sp. zn. 2Tost 11/2010,
obaja z dôvodov § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por., pričom väzba u oboch obvinených
začala plynúť 12. apríla 2010.
Obaja obvinení podali prostredníctvom svojich obhajcov ţiadosť o prepustenie
z väzby na slobodu, ku ktorej obaja doloţili písomný sľub, ako aj ponuku peňaţnej záruky
a návrh na nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka, ktoré ţiadosti
prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry 15. júla 2010 predloţil na rozhodnutie sudcovi
pre prípravné konanie. Spolu so ţiadosťami obvinených predloţil aj svoje stanovisko
v ktorom uviedol, ţe dôvody väzby u oboch obvinených naďalej trvajú, preto navrhol ţiadosti
oboch obvinených zamietnuť. V tejto súvislosti poukázal, ţe obvinení sú stíhaní pre rozsiahlu
trestnú činnosť, ktorej vyšetrovanie si vyţaduje primeranú lehotu. Sám nezistil vo vyšetrovaní
ţiadne prieťahy.
Sudca pre prípravné konanie vo veci vypočul oboch obvinených za prítomnosti
ich obhajcov i zástupcu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR a rozhodol vo veci
napadnutým uznesením.
Podľa § 79 ods. 3 Tr. por. obvinený má právo kedykoľvek ţiadať o prepustenie
na slobodu. Ak v prípravnom konaní takej ţiadosti prokurátor nevyhovie, predloţí
ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné
konanie, o čom upovedomí obvineného i jeho obhajcu. O takej ţiadosti sa musí bez meškania
rozhodnúť. Ak sa ţiadosť zamietla, môţe ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody,
opakovať aţ po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej
ţiadosti nadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 80 ods. 1 Tr. por. ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ alebo
písm. c/, môţe súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného
na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak
a/ záujmové zdruţenie občanov alebo dôveryhodná osoba ponúkne prevzatie záruky
za ďalšie správanie obvineného a za to, ţe obvinený sa na vyzvanie dostaví k policajtovi,
prokurátorovi alebo na súd a ţe vţdy vopred oznámi policajtovi, prokurátorovi alebo súdu
vzdialenie sa z miesta pobytu, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie
povaţuje záruku vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu
za dostatočnú a prijme ju,
b/ obvinený dá písomný sľub, ţe povedie riadny ţivot, najmä ţe sa nedopustí trestnej
činnosti a ţe splní povinnosti a dodrţí obmedzenia, ktoré sa mu uloţia, a súd alebo
v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie povaţuje sľub vzhľadom na osobu
obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočný a prijme ho, alebo
c/ s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu moţno účel
väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným.
Podľa § 81 ods. 1 Tr. por. ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ alebo
písm. c/, môţe súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie rozhodnúť
o ponechaní obvineného na slobode alebo o jeho prepustení na slobodu aj vtedy, ak obvinený
zloţil peňaţnú záruku a súd alebo sudca pre prípravné konanie ju prijme. Ak je obvinený
stíhaný pre obzvlášť závaţný zločin, je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 2 písm. a/
aţ písm. c/ alebo písm. e/, alebo obvinený bol vzatý do väzby podľa ods. 4 alebo podľa
§ 80 ods. 3, moţno peňaţnú záruku prijať, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti
prípadu.
V posudzovanej veci treba súhlasiť s názorom sudcu pre prípravné konanie, ţe dôvody
väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. u oboch obvinených naďalej trvajú.
Od ostatného rozhodovania o väzbe obvinených najvyšším súdom nedošlo na strane
obvinených k ţiadnym podstatným zmenám. Najvyšší súd pripomína, ţe väzbu je potrebné
chápať ako zaisťovací inštitút, slúţiaci k tomu, aby sa dosiahol účel trestného konania.
Preto je prirodzené, ţe rozhodovanie o väzbe je vedené vţdy v rovine pravdepodobnosti
(a nie istoty) ohľadne následkov, ktoré môţu nastať, ak nebude obvinený drţaný vo väzbe,
za súčasného zistenia, ţe doposiaľ získané skutočnosti nasvedčujú tomu, ţe skutky, pre ktoré
sa vedie trestné stíhanie, boli spáchané, majú znaky stíhaného trestného činu a existuje
dôvodné podozrenie, ţe daný trestný čin spáchal práve obvinený. Trestné stíhanie obvinených
je iba v počiatočnom štádiu, pričom vo veci je potrebné vykonať celý rad dôkazov. Napriek
tomu doposiaľ získané dôkazy nasvedčujú tomu, ţe obvinení sú dôvodne podozriví
zo spáchania závaţnej trestnej činnosti za ktorú im v prípade uznania viny hrozí pomerne
vysoký trest odňatia slobody. Toto podozrenie nerozptýlili ani dôkazy zadováţené uţ počas
výkonu ich väzby. Práve naopak zadováţené dôkazy najmä prepisy telefonických hovorov
(zv. č. 8, 9) len zvýrazňujú dôvodnosť ich trestného stíhania. Treba však súhlasiť
s námietkami obvineného M. O., ţe nie je trestne stíhaný pre obzvlášť závaţný zločin.
Dôvodne podozrivý je však zo zločinu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej
skupiny podľa § 296 Tr. zák., za ktorý je moţné uloţiť trest odňatia slobody
od päť do desať rokov, čo je nepochybne tieţ vysoký trest a predstavuje citeľný zásah
do osobnej slobody.
Skutočnosť, ţe obaja obvinení majú na Slovensku trvalé bydlisko, kde ţijú so svojimi
rodinami a obvinený P. je aj štátnym občanom Slovenskej republiky, ešte nezniţuje dôvodnú
obavu, ţe ujdú alebo sa budú skrývať, aby sa vyhli trestnému stíhaniu, resp. trestu, ktorý im
hrozí. Je evidentné, ţe v prípade uznania viny hrozia obom obvineným citeľné tresty odňatia
slobody, a preto hrozba, ţe ujdú alebo sa budú skrývať, ako to predpokladá ustanovenie § 71
ods. 1 písm. a/ je reálna.
K výhradám obvinených, ţe sudca pre prípravné konanie neuviedol ţiadne konkrétne
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali ich väzbu, povaţuje najvyšší súd za potrebné obvineným
pripomenúť, ţe Trestný poriadok nikde nedefinuje pojem „konkrétne skutočnosti“. Pre obsah
tohto pojmu nemôţu byť stanovené ani ţiadne nemenné kritériá. Vţdy je potrebné vychádzať
z konkrétnej veci, osoby obvineného, jeho osobných pomerov. V posudzovanej veci tieto
konkrétne skutočnosti vyplývajú práve z povahy a charakteru trestnej činnosti, ktorá mala byť
páchaná plánovite a organizovane po dobu skoro piatich rokov a mali z nej plynúť vysoké
finančné zisky.
Taktieţ hrozí obava, ţe pri pobyte na slobode budú obvinený pokračovať v páchaní
trestnej činnosti. Reálnosť tejto obavy vyplýva z toho, ţe trestná činnosť obvinených
nespočívala len v nejakom náhodnom čo ojedinelom konaní, ale obvinení v nej pokračovali
po dobu niekoľkých rokov a primárne bola zameraná na získavanie finančných prostriedkov
a tým je daný dôvod väzby aj podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. u oboch obvinených.
Čo sa týka nahradenia väzby iným opatrením – písomným sľubom podľa § 80 ods. 1
písm. b/ Tr. por., peňaţnou zárukou poľa § 81 ods. 1 Tr. por. alebo dohľadom probačného
a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por., najvyšší súd pripomína,
ţe hoci má orgán rozhodujúci o väzbe obvineného povinnosť zvaţovať moţnosť nahradenia
väzby iným vyššie citovaným opatrením, je prijatie navrhovaného opatrenia nahradzujúceho
väzbu iba fakultatívne. Pre aplikáciu niektorého z uvedených opatrení nahradzujúcich väzbu
nestačí, aby obvinený splnil predpísané podmienky (písomný sľub, peňaţnú záruku),
ale príslušné opatrenie musí byť vzhľadom na povahu trestnej činnosti, jej závaţnosť a osobu
obvineného v posudzovanej veci, dostatočným k tomu, aby sa dosiahol účel väzby. Pritom
uvedené opatrenia moţno pouţiť iba ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. V tomto
štádiu konania povaţuje aj najvyšší súd uvedené opatrenia za nedostatočné na dosiahnutie
účelu väzby.
Rovnako neobstojí tvrdenie obvinených, ţe nemali moţnosť oboznámiť
sa so spisovým materiálom. Podľa názoru najvyššieho súdu sudca pre prípravné
konanie postupoval v súlade s ustanovením § 69 ods. 6 Tr. por. a ţiadne procesné pochybenia
pri rozhodovaní o ţiadostiach obvinených zo strany sudcu pre prípravné konanie najvyšší súd
nezistil. Sudca pre prípravné konanie zabezpečil obhajcom prístup aj k odtajneným prílohám
vyšetrovacieho spisu, je uţ vecou obhajoby, ako sa tejto úlohy zhostí. Konanie pred sudcom
pre prípravné konanie malo všetky znaky kontradiktórnosti.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti najvyšší súd dospel k záveru,
ţe rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie plne zodpovedá zákonu, preto podľa
§ 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťaţnosť obvinených ako nedôvodnú zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná.
V Bratislave 10. augusta 2010
JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r.
predseda senátu:
Vyhotovil : JUDr. Peter Szabo
Za správnosť vyhotovenia: Eva Poláková