Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/195/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P. Š., bývajúceho v Ž.,

zastúpeného JUDr. J. Ď., advokátom v Ž., proti žalovaným 1/ M. Ţ., so sídlom v Ž.,

zastúpenému C., s.r.o., so sídlom v Ž., 2/ T., s.r.o., so sídlom v Ž., o vydanie nehnuteľností,

určenie vlastníckeho práva a určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, vedenej na Okresnom

súde Žilina pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Žiline z 26. januára 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Žiline z 26. januára 2010 sp. zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina rozsudkom z 10. júna 2008, č.k. -262 v celom

rozsahu zamietol návrh žalobcu, žalovaným náhradu trov konania nepriznal a upravil učtáreň

okresného súdu, aby po právoplatnosti rozsudku vrátila žalobcovi zložený preddavok

vo výške 1 000,-- Sk. Návrhom sa žalobca domáhal určenia, že kúpna zmluva uzavretá medzi

ním a právnym predchodcom žalovaného 1/ Československým štátom MsNV v Ž., ohľadne

2

nehnuteľností – parc. č. X. – ostatná plocha o výmere X. m, parc. č. X. – záhrada o výmere

2

X. m, pre k. ú. Ž. je neplatná, a neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ a

žalovaným 2/, predmetom ktorej boli vyššie uvedené nehnuteľnosti. Ďalej žiadal určiť, že je

výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností v k. ú. Ž. a domáhal sa uloženia povinnosti

žalovaným 1/, 2/ vydať mu tieto nehnuteľnosti oproti jeho povinnosti vrátiť žalovanému 1/

kúpnu cenu vo výške 10 300,-- Sk. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca bol vlastníkom

nehnuteľností – rodinného domu č. X., nachádzajúceho sa v k. ú. Ž., na ul. G. a pozemkov

2

parc. č. EKN X. – zastavaná plocha o výmere X. ma parc. č. EKN X. – záhrada o výmere

2

X. m. V konaní bolo preukázané, že MsNV v Ž. vykupoval nehnuteľnosti na ul. G., pričom

2

zo záznamu zo dňa 7. novembra 1986, spísaného na MsNV v Ž. vyplynulo, že výkup sa mal

uskutočniť podľa plánu práce v súlade s územným plánom Mesta Ž.. Vykúpený priestor mal

slúžiť ako verejné priestranstvo – zeleň. Žalobca s predajom domu a parciel súhlasil.

Ocenenie nehnuteľností bolo vykonané znalcom. Žalobca žiadal prideliť dva samostatné byty

pre seba a pre svojho syna. Dňa 6. februára 1987 žalobca uzavrel kúpnu zmluvu

s Československým štátom – Mestským národným výborom v Ž. na predaj sporných

nehnuteľností. Kupujúci sa zaviazal zaplatiť predávajúcemu za predmet kúpy 99 987,-- Kčs

(cena určená súdnym znalcom), ktorá suma bola prevodom 25. apríla 1987 poukázaná

žalobcovi. Uzavretá kúpna zmluva bola MsNV v Ž. daná na schválenie ONV, dňa

16. februára 1987. Rozhodnutím MsNV v Ž. z 25. marca 1987 bol žalobcovi pridelený byt

č. X. na prízemí domu č. X. na ul. H.. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplynulo, že

žalobcovi bolo potrebné prideliť náhradný byt, lebo sa musel z doterajšieho vysťahovať

(rozhodnutie územného plánu z 4. januára 1987). Okresný súd konštatoval, že žalobca zaslal

žalovanému 1/ žiadosť o vydanie žalovaných nehnuteľností dňa 28. júla 2004, ktorú

odôvodnil tým, že zmluva z 6. februára 1987, nebola uzavretá slobodne, z toho dôvodu je

absolútne neplatná. Dňa 30. decembra 2004 žalovaný 1/ uzavrel kúpnu zmluvu so žalovaným

2/, na základe ktorej sa žalovaný 2/ stal výlučným vlastníkom nehnuteľností – parc. KN č. X.

a č. X. (V. z 6. februára 2005). Okresný súd mal za preukázané, že návrh žalobcu nie je

dôvodný. Pokiaľ išlo o otázky neplatnosti zmlúv, tieto majú povahu otázky predbežnej vo

vzťahu k inej právnej otázke. Touto právnou otázkou, ktorá je konečná a ktorú súd v danom

prípade riešil, je určenie vlastníckeho práva žalobcu k žalovaným nehnuteľnostiam. Po

vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že zmluva medzi žalobcom a právnym

predchodcom žalovaného 1/ z roku 1987 bola uzavretá platne, i keď bolo preukázané, že

pracovníci právneho predchodcu žalovaného 1/ oznámili žalobcovi, že ak zmluvu o prevode

nehnuteľností nepodpíše, nehnuteľnosti mu budú vyvlastnené. Takéto vyjadrenie kupujúceho

však súd nehodnotil ako bezprávnu vyhrážku. Ďalšie skutočnosti o možnom psychickom

donútení žalobcu zo strany žalovaného 1/, čo mali predstavovať viaceré návštevy

pracovníkov žalovaného v domácom prostredí žalobcu, jeho predvolanie na mestský úrad,

vyhrážky, že mu "nepokvitnú ruže", neboli preukázané alebo boli preukázané len v takom

rozsahu, ktorý nesvedčal o psychickom donútení žalobcu. Kúpna zmluva z roku 1987,

uzavretá medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného 1/ netrpí žiadnou vadou,

preto je platná. Pokiaľ sa žalobca domáhal vydania predmetných pozemkov, súd návrh

zamietol. Žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, pretože sám nie je vlastníkom

nehnuteľností a ani nedisponuje žiadnym iným oprávnením, ktoré by ho na vydanie

3

nehnuteľností oprávňovalo. O trovách konania rozhodol podľa a

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Žiline rozsudkom z 26. januára 2010 sp. zn.

rozsudok okresného súdu potvrdil a žalovaným náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal. Pripustil dovolanie voči tomuto rozsudku. V preskúmavanej veci odvolací

súd z vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom mal preukázané, že prvostupňový súd

sa dôsledne zaoberal skutočnosťami tvrdenými žalobcom, že zo strany pracovníkov právneho

predchodcu žalovaného 1/ bol vyvíjaný nátlak a bolo mu z jeho strany hrozené bezprávnou

vyhrážkou, že musí odpredať predmetné nehnuteľnosti, v opačnom prípade mu "ruže v Žiline

nepokvitnú". Odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné. Bol toho názoru, že

žalobca nepreukázal bezprávnu vyhrážku takej intenzity, ktorá by bola spôsobilá vyvolať

neplatnosť právneho úkonu – kúpnej zmluvy zo dňa 6. februára 1987. Odvolací súd sa

stotožnil s odôvodnením rozsudku prvostupňového súdu a s vyhodnotením okolností,

za ktorých bola uzavretá kúpna zmluva medzi právnym predchodcom žalovaného 1/

a žalobcom. Mal za to, že neboli preukázané také skutkové okolnosti, ktoré by boli v rozpore

s podmienkou zásady slobody vôle účastníkov právneho úkonu a aj odvolací súd bol toho

názoru, že táto kúpna zmluva bola uzatvorená platne. Neplatnosť kúpnych zmlúv nie je

možné vysloviť jednak tiež pre absenciu naliehavého právneho záujmu. Pokiaľ prvostupňový

súd zamietol návrh žalobcu ohľadne určenia jeho vlastníckeho práva k parc. č. KN X. a č. X.,

odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením zamietajúceho rozhodnutia prvostupňového súdu aj

voči tomuto výroku, pretože žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal nadobudnutie

vlastníckeho práva po dátume 6. februára 1987, kedy predmetné nehnuteľnosti odpredal

Československému štátu. Nepreukázal žiaden nadobúdací titul, na základe ktorého by bolo

možné preskúmavať, či sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností po uskutočnenom

prevode dňa 6. februára 1987. Pokiaľ ide o vydanie predmetných nehnuteľností žalovanými

oproti vráteniu kúpnej ceny za predmetné pozemky, odvolací súd v tomto smere poukázal na

správne odôvodnenie rozsudku okresného súdu, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil.

Pokiaľ v odvolacom konaní poukazoval žalobca na analógiu medzi obdobným prípadom

riešeným na Okresnom súde Žilina v konaní sp. zn. , odvolací súd takúto

analógiu nemohol konštatovať. Vo veci sp. zn. sa žalobkyňa domáhala

vydania nehnuteľností v zmysle reštitučného , pričom žalobca vo

svojom návrhu podanom na Okresnom súde Žilina dňa 18. augusta 2004 ako aj v jeho

jednotlivých rozšíreniach žaloval neplatnosť zmluvy podľa § 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Podaním zo dňa 25. januára 2010 žalobca predniesol procesný návrh, ktorým

žiadal, aby krajský súd, v prípade ak sa stotožní so závermi prvostupňového súdu, vo veci

pripustil dovolanie, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Skutočnosť zásadného právneho významu v prejednávanej veci videl v tom, že má byť

v rovnakom právnom postavení, čo sa týka vydania nehnuteľností ako ďalší vlastníci

susediacich nehnuteľností a nemôže byť s poukazom na Ústavu SR na jeho ťarchu ako osoby

neznalej práva, ktorá nevyužila tzv. reštitučné nároky, lebo sa jednalo o relatívne krátky čas

na podanie žiadosti o vydanie nehnuteľností, aby sa nemohol domôcť svojho vlastníckeho

práva cez ustanovenia s poukazom na obdobné prípady vydania

nehnuteľností podľa lex specialis reštitučného zákona. Odvolací súd z tohto dôvodu pripustil

vo veci dovolanie. Ako vec zásadného právneho významu odvolací súd videl vo vyriešení

otázky, či je možné nárok žalobcu, ktorý vychádza z reštitučných predpisov uplatniť podľa

všeobecných predpisov ustanovení , a vlastníckou

žalobou podľa ust.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie a navrhol napadnutý

rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Z vykonaného

dokazovania boli preukázané skutočnosti, v ktorých sú dané skutkové a právne podmienky

aplikácie ods. l a 3 . Zo strany žalobcu je daný naliehavý právny

záujem podľa na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

rozsudkom, ktorá listina môže slúžiť ako titul pre zápis jeho vlastníckeho práva v príslušnej

evidencii nehnuteľností. Možno sa však stotožniť s názorom súdu o prejudicionálnom

vyriešení otázky neplatnosti právneho úkonu – zmluvy z 6. februára 1987. V súčasnosti je

vedený v evidencii nehnuteľností iný vlastník okrem účastníka pôvodného zmluvného

vzťahu. Z toho dôvodu je žalobca nútený trvať aj na návrhu ohľadom vydania žalovaných

nehnuteľností. Je nesporné, že súd vykonal v dostatočnom rozsahu dokazovanie, z ktorého

však vyvodil nesprávny skutkový a právny záver a došlo k rozhodnutiu, ktoré

nekorešponduje s vykonaným dokazovaním, právnou úpravou. Je v rozpore s ústavnou

zásadou vlastníckych práv, aby žalobcovi nebolo priznané vlastnícke právo na základe

neplatného právneho úkonu s prihliadnutím na totožné právne a skutkové dôvody, na základe

ktorých boli ďalším vlastníkom realizované ich vlastnícke práva, vydané nehnuteľnosti,

i keď v tzv. reštitučnom konaní. Nemožno dať na ťarchu účastníka skutočnosť uplatnenia

jeho vlastníckych práv podľa všeobecných ustanovení, v tomto prípade Občianskeho

zákonníka. Práva vlastníctva sú garantované SR a príslušnými právnymi normami

a nezoslabuje tento inštitút lex specialis, posudzovanie nárokov podľa takéhoto zákona. Je

v súlade s platnou právnou úpravou a najmä so zásadou dobrých mravov, aby sa rovnakým

spôsobom posudzoval nárok žalobcu podľa ustanovení a podľa tohto

mu bolo priznané jeho uplatňované právo s prihliadnutím na realizované vlastnícke právo

susedných pozemkov.

Žalovaný 1/ sa k dovolaniu žalobcu vyjadril a navrhol ho zamietnuť.

Žalovaný 2/ sa k dovolaniu žalobcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.

Podľa dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

§ 153 ods. 3 a 4.

Dovolací súd sa predovšetkým zameral na niektoré procesné otázky významné z hľadiska

rozhodovania o dovolaní žalobcu s ohľadom na , podľa ktorého je

odvolaciemu súdu zverené oprávnenie založiť výrokom rozsudku prípustnosť dovolania

v prípade, keď toto rozhodnutie je zásadného právneho významu. V zmysle ustálenej súdnej

praxe treba pod pojmom rozhodnutie odvolacieho súdu po právnej stránke zásadného

významu chápať rozhodnutie, ktoré rieši dosiaľ nenastolenú alebo v iných súvislostiach

prezentovanú a právne inak riešenú právnu otázku takým spôsobom, ktorý je významný

zo širších hľadísk, teda nielen v konkrétnej prejednávanej veci. Uvedené oprávnenie

odvolacieho súdu musí mať vždy povahu výnimočnosti a musí vychádzať z prísneho

rešpektovania zákonných podmienok vymedzujúcich rozsah tohto oprávnenia.

Možnosť založiť prípustnosť dovolania najmä neznamená, že by odvolací súd bol

oprávnený vysloviť prípustnosť dovolania kedykoľvek a úplne podľa svojej voľnej úvahy,

jeho voľnú úvahu zákon striktne ohraničuje do rámca posúdenia zásadnosti rozhodnutia

z právnej stránky. Odvolací súd musí v odôvodnení rozhodnutia bližšie vysvetliť svoj

myšlienkový postup pri posúdení uplatneného nároku, uviesť, ktorú normu hmotného práva

aplikoval na daný skutkový stav, a z akého dôvodu.

Procesná možnosť odvolacieho súdu založiť v zmysle prípustnosť

dovolania nesmie ani v zákonom vymedzenom rámci právnej zásadnosti rozhodnutia viesť

k prenášaniu ťažiska rozhodovania odvolacieho súdu na dovolací súd. Odvolací súd sa musí

vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi okolnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť

v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukázaním na všetky skutočnosti zistené

vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré zaujal.

Dostatočné vysvetlenie skutkových a právnych záverov má v prípade dovolania

pripusteného podľa osobitný význam, pretože účastník (dovolateľ) je

oprávnený napadnúť jeho rozhodnutie len z dôvodu, že spočíva v nesprávnom právnom

posúdení veci, a to práve a len práve v konkrétne vymedzenej právnej otázke, pre ktorú bolo

dovolanie prípustné. Odôvodnenie výroku zakladajúceho prípustnosť dovolania by mal

odvolací súd formulovať tak, aby bolo v logickom súlade s odôvodnením rozhodnutia vo veci

samej. Ak odvolací súd spomedzi viacerých, v konaní do úvahy prichádzajúcich alebo

účastníkmi vyslovených právnych názorov zvolil len jeden, musí dostatočne vysvetliť, prečo

ho považoval za správny a prečo iný názor neprijal.

Vecnú správnosť rozsudku odvolacieho súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal

len vo vzťahu k otázke zásadného právneho významu, pre ktorú bolo v danej veci pripustené

dovolanie, ktorou bola otázka či je možné nárok žalobcu, ktorý vychádza z reštitučných

predpisov uplatniť podľa všeobecných predpisov ustanovení

ods. 1 a vlastníckou žalobou podľa ust.

V prejednávanej veci odvolací súd na úkor preskúmateľnosti a presvedčivosti

napadnutého rozsudku v jeho odôvodnení jasne neuviedol, k akým záverom dospel pri riešení

otázky zásadného právneho významu, o ktorú oprel prípustnosť dovolania.

Keďže odvolací súd sám nevyslovil a riadne neodôvodnil svoj právny názor na položenú

dovolaciu otázku, ktorá zároveň vymedzuje rozsah preskúmavania dovolaním napadnutého

rozsudku, dovolací súd konštatuje nepreskúmateľnosť rozsudku v tomto rozsahu. Ako bolo

uvedené vyššie, odvolací súd v prípade pripustenia dovolania voči svojmu potvrdzujúcemu

rozsudku nielenže znáša povinnosť naformulovať dovolaciu otázku, ale sa ňou vo svojom

rozhodnutí aj zaoberať a predložiť ním odôvodnený právny záver. Dovolací súd len

preskúmava správnosť a zákonnosť tohto právneho záveru. Dovolací súd sa následne svojím

právnym názorom buď stotožní s názorom odvolacieho súdu (dovolanie zamietne), alebo

zaujme opačné stanovisko (napadnuté rozhodnutie zruší alebo zmení). Nemôže však sám túto

otázku riešiť. Pokiaľ odvolací súd nevysloví právny názor, ktorým zodpovedá celú dovolaciu

otázku, trpí jeho rozhodnutie vadou spočívajúcou v nedostatku, respektíve nezrozumiteľnosti

dôvodov rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je v rozpore s právami účastníka konania a zakladá

vadu rozhodnutia podľa , pretože je ním účastníkovi odňatá možnosť

konať pred súdom. Nedostatok dôvodov alebo ich nezrozumiteľnosť totiž bráni účastníkovi

konania v možnosti riadne a konkrétne sa vyjadriť proti tomuto rozhodnutiu pre prípad

podania opravného prostriedku, ktorý zákon pripúšťa a zároveň fakticky znemožňuje

možnosť preskúmania rozhodnutia súdom príslušným na konanie o tomto opravnom

prostriedku.

S ohľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie

odvolacieho súdu napadnuté dovolaním zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie

konanie ( , ).

V súvislosti s dovolacou otázkou dáva dovolací súd do pozornosti odvolaciemu súdu

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. z 25. februára 2009 sp. zn.

, z 26. februára 2008 sp. zn. a z 28. júna 2007 sp. zn.

.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. októbra 2010

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová