Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
2e4/365407.9f613c.pdf
PDF · 98.15 KB
No categories available
3MCdo/10/2009
Najvyšší súd 3 M Cdo 10/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu K., s.r.o., so sídlom v K.,
IČO: X., proti žalovanému Mestu K., so sídlom v K., zastúpenému JUDr. V. J., advokátom
so sídlom v K., o zaplatenie 271 832,50 € (8 189 226 Sk) s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 10 C 383/2004, o mimoriadnom dovolaní generálneho
prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
z 11. decembra 2008 sp. zn. 3 Co 44/2008 a Okresného súdu Trebišov zo 17. septembra 2007
č.k. 10 C 383/2004-164, takto
rozhodol:
Rozsudky Krajského súdu v Košiciach z 11. decembra 2008 sp. zn. 3 Co 44/2008
a Okresného súdu Trebišov zo 17. septembra 2007 č.k. 10 C 383/2004-164 z r u š u j e a vec
vracia Okresnému súdu Trebišov na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Trebišov rozsudkom zo 17. septembra 2007 č.k. 10 C 383/2004-164
čiastočne vyhovel žalobe podanej žalobcom na súde 11. septembra 2000 a uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi do 3 dní sumu 8 189 226 Sk so 17,6 % úrokom od 1. januára
1997 do zaplatenia a v rovnakej lehote nahradiť mu 613 944 Sk trov konania. V prevyšujúcej
časti, týkajúcej sa zaplatenia úrokov nad 17,6 %, žalobu zamietol. Vychádzal z výsledkov
vykonaného dokazovania, ktorými mal preukázané, že P., š.p. v likvidácii (právny predchodca
žalobcu) vykonali pre žalovaného v rámci investičnej činnosti na akcii – sídlisko nad N.
stavebné práce v celkovom objeme 19 541 071 Sk, z ktorého žalovaný uhradil iba časť, a to
11 351 845 Sk, preto na vzniknutý rozdiel žalovaného zaviazal. Vzťah medzi účastníkmi
konania právne posúdil podľa § 631 Občianskeho zákonníka, keď mal za to, že medzi
účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o dielo. Námietku premlčania vznesenú žalovaným
nepovažoval za dôvodnú, nakoľko predmetná pohľadávka bola fakturovaná v mesiaci
december 1996; zálohové listy z rokov 1993 až 1996 nepovažoval za faktúru. O príslušenstve
pohľadávky rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a o náhrade trov konania
Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 11. decembra 2008
sp. zn. 3 Co 44/2008 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi 29 240 Sk trov odvolacieho konania. Stotožnil sa so skutkovými
zisteniami súdu prvého stupňa ako i jeho právnym posúdením veci. Dôvody rozhodnutia
prvostupňového súdu považoval za správne, výstižné a presvedčivé a v celom rozsahu na ne
poukázal. Zdôraznil len, že námietka premlčania nároku nie je dôvodná, lebo pri štvorročnej
premlčacej lehote podľa § 397 Obchodného zákonníka lehota začala plynúť 31. decembra
1996, kedy boli práce vyfakturované a uplynula 31. decembra 2000. Výrok o trovách
odvolacieho konania odôvodnil § 142 ods. l O.s.p.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) na
základe podnetu žalovaného napadol dovolaním rozsudky súdov oboch nižších stupňov.
V mimoriadnom dovolaní uviedol, že právny záver súdov oboch stupňov o tom, že právny
vzťah medzi účastníkmi konania je zmluvou o dielo podľa § 631 Občianskeho zákonníka
a platenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní. O aký právny vzťah medzi účastníkmi konania išlo, sa nedá zistiť
ani z výpovedí v konaní vypočutých svedkov a zabezpečených listinných dôkazov. Napriek
tomu však súdy dospeli k záveru, že ide o zmluvu o dielo uzavretú podľa § 631 Občianskeho
zákonníka, pričom svoje konštatovanie v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p. bližšie neodôvodnili.
Poukázal na to, že vzhľadom na postavenie účastníkov môže byť právny vzťah, z ktorého
žalobca uplatňuje daný nárok, posudzovaný aj podľa Obchodného zákonníka (§ 536 a nasl.),
pričom by museli byť posudzované inak aj úroky z omeškania. Nakoľko z vykonaného
dokazovania nemožno zistiť, či súdy na daný prípad správne aplikovali ustanovenia § 631
a 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a ani bližšie svoj právny záver v rozhodnutiach
neodôvodnili, generálny prokurátor žiadal oba napadnuté rozsudky zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobca sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadril.
Žalovaný vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu sa stotožnil s dôvodmi v ňom
uvedenými a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadnemu dovolaniu
vyhovel.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor
(§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), bez
nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podľa
§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozsudky
treba zrušiť.
Občiansky súdny poriadok upravuje tri samostatné dôvody, ktoré môže generálny
prokurátor úspešne uplatniť v procesne prípustnom mimoriadnom dovolaní. Podľa § 243f
ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za
podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie
je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
Pre účely preskúmavanej veci treba osobitne uviesť, že na výskyt procesných vád
konania vymenovaných v § 237 O.s.p. a tiež tzv. iných procesných vád konania majúcich za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada Najvyšší súd Slovenskej republiky nielen
v konaní o dovolaní (viď § 242 ods. 1 O.s.p.), ale aj v konaní o mimoriadnom dovolaní
(viď § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) bez zreteľa na to, či boli alebo neboli
v tomto mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnené.
V konaní o mimoriadnom dovolaní neboli procesné vady konania v zmysle § 237
O.s.p. namietané, ani zistené.
Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní
o mimoriadnom dovolaní vyšlo najavo, že v konaní došlo k tzv. inej vade konania majúcej za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.). O vadu tejto povahy
ide medziiným v prípade nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu.
Odôvodnenie rozsudku súdu (prvostupňového aj odvolacieho) musí mať náležitosti
uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. (§ 211 ods. 2 O.s.p.). Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí
byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného
dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne
závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov
a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu
a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho
súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v konaní
o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. Ak rozsudok súdu neobsahuje
náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je nepreskúmateľný. Judikatúrou Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky je nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu považovaná za prejav
a dôsledok tzv. inej procesnej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie veci
(R 111/1998). Na uvedenú vadu musí súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní prihliadnuť
bez ohľadu na to, či bola alebo nebola generálnym prokurátorom namietaná.
Dovolací súd zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa požiadavkám ustanovenia § 157
ods. 2 O.s.p. nevyhovuje, nakoľko pre neúplnosť dôvodov nie je možné posúdiť súlad medzi
jeho právnymi záverom, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o dielo podľa
§ 631 Občianskeho zákonníka, a jeho skutkovými zisteniami, keď špecifikácia jednotlivých
dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, v odôvodnení rozhodnutia absentuje.
I keď práva úprava účinná v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 219 ods. 2 O.s.p.
v znení účinnom od 15. októbra 2008) umožňovala odvolaciemu súdu v prípade, ak
rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdzuje, vypracovať tzv. skrátené odôvodnenie
rozhodnutia, ktorú možnosť odvolací súd v danom prípade využil, takýto jeho postup
vzhľadom na vyššie uvedené nedostatky odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, však
neprichádzal do úvahy a keď tak postupoval, zaťažil konanie tzv. inou procesnou vadou,
majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku je
totiž nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo
nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozsudkov, ale má
byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu
veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozsudku je
predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom
kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto po zistení, že v konaní došlo k vyššie
uvedenej procesnej vade konania v zmysle § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p., na ktorú musel vziať
zreteľ, zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie (§ 243i O.s.p. v spojení s § 243b O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania
(§ 243i O.s.p. v spojení s § 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. novembra 2010
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková