Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/11/2009

R o z s u d o k

V m e n e S l o v e n s k e j r e p u b l i k y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Sučanskej a sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny Siebenstichovej

v právnej veci ţalobcov 1/ Slovenskej republiky zastúpenej okresným prokurátorom

v Dunajskej Strede, 2/ Slovenskej republiky zastúpenej Slovenským pozemkovým fondom,

so sídlom v Bratislave, Búdkova č. 36, 3/ Slovenského pozemkového fondu, so sídlom

v Bratislave, Búdkova č. 36, IČO : 17 335 345, proti ţalovaným 1/ V., a.s., so sídlom v B.,

IČO: X., 2/ J. M., bývajúcemu v E., 3/ I. M., bývajúcej v E., ţalovaným 2/ a 3/ zastúpeným

JUDr. M. V., advokátom so sídlom v B., o určenie neplatnosti prevodu majetku štátu,

vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. , o dovolaní ţalobkyne

1/ proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 8. októbra 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Ţalobkyňa 1/ je povinná zaplatiť ţalovaným 2/ a 3/ náhradu trov dovolacieho konania

289,88 € k rukám JUDr. M. V., advokáta so sídlom v B., do 3 dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom z 8. októbra 2007 č.k. -919

v spojení s opravným uznesením z 12. decembra 2007 č.k. -921 určil, ţe je

neplatný prevod majetku štátu na iné osoby na základe zmluvy o prevode nehnuteľností

uzavretej 23. novembra 1993 medzi Ţ., š.p. Š., zastúpeným V., a.s., pobočka Dunajská Streda

ako prevodcom a ţalovanými 2/ a 3/ ako nadobúdateľmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v

2

katastrálnom území Š., ktoré sú vedené ako parcela č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. m

2

a na nej sa nachádzajúce stavby súpisné č. X., ďalej parcela č. X. – záhrada vo výmere X. m,

2

parcela č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. ma na nej sa nachádzajúce stavby súpisné č.

2

X., ako aj parcela č. X. – záhrada vo výmere X. m, na základe ktorej bol povolený vklad do

katastra rozhodnutím Správy katastra, Katastrálneho úradu Bratislava zo 4. marca 1994 pod č.

V.. Rovnako určil, ţe je neplatný prevod majetku štátu na iné osoby na základe zmluvy

o prevode nehnuteľností uzavretej 3. decembra 1993 medzi Ţ., š.p. Š., zastúpeným V., a.s.,

pobočka Dunajská Streda ako prevodcom a ţalovanými 2/ a 3/ ako nadobúdateľmi

nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Š., ktoré sú vedené ako parcela č. X. –

2

zastavaná plocha vo výmere X. ma na nej sa nachádzajúce stavby súpisné č. X., parcela č.

22

X. – záhrada vo výmere X. m, parcela č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. ma na nej sa

2

nachádzajúce stavby súpisné č. X., parcela č. X. – záhrada vo výmere X. m, parcela č. X. –

2

zastavaná plocha vo výmere X. ma na nej sa nachádzajúce stavby súpisné č. X., parcela č. X.

2

– záhrada vo výmere X. m, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Správy katastra,

Katastrálneho úradu Bratislava zo 4. marca 1994 pod č. V. (v ďalšej časti sa všetky vyššie

označené nehnuteľnosti uvádzajú ako „sporné nehnuteľnosti“). Ţalobu ţalobcu 2/ súd

zamietol a ţalobcom nepriznal náhradu trov konania. Výrok, ktorým vyhovel ţalobe,

odôvodnil poukazom na ustanovenie o podmienkach prevodu

majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

s tým, ţe v danom prípade nebola vládou udelená výnimka a na prevod sa nevzťahovali ani

výnimky taxatívne uvedené v nariadenia vlády č. o výnimkách z

(ďalej len „“). Ak bývalý štátny podnik

sporné nehnuteľnosti previedol na ţalovaných 2/ a 3/, postupoval nad rámec výnimky.

Navyše, predmetnom prevodu boli aj pozemky v katastri nehnuteľností vedené ako záhrada;

preto ide o poľnohospodársku pôdu a v takomto prípade právo hospodárenia bývalého

štátneho podniku zaniklo priamo zo zákona dňom 27. júna 1991 podľa § 22 ods. 1 písm. f/

o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu

majetku. Prvostupňový súd nesúhlasil s názorom ţalovaných, ţe ţalobkyňa 1/ nie je v danom

prípade aktívne legitimovaná na podanie predmetnej ţaloby. Podľa jeho právneho názoru jej

aktívna legitimácia vyplýva priamo zo zákona. Ţalobu ţalobcu 2/ zamietol súd prvého stupňa

z dôvodu nedostatku jeho aktívnej legitimácie, ktorý vyvodil z toho, ţe správcom sporných

nehnuteľností je ţalobca 3/. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil

Krajský súd v Trnave na odvolanie ţalovaných 1/ aţ 3/ rozsudkom z 8. októbra 2008

sp. zn. rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda z 8. októbra 2007 č.k.

-919 v spojení s opravným uznesením z 12. decembra 2007 č.k.

-921 v odvolaním napadnutej časti zmenil tak, ţe ţalobu v celom rozsahu

zamietol. Ţalovaným 1/ a 3/ náhradu trov konania nepriznal. Ţalobcom uloţil povinnosť

spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalovanému 2/ do 3 dní náhradu trov konania vo výške

1 253,-- Sk. V odôvodnení s poukazom na priebeh a výsledky konania akcentoval to, ţe

k prevodu majetku štátu nedošlo v procese privatizácie. V danom prípade prevodca zaloţil

sporné nehnuteľnosti a záloţný veriteľ realizoval svoje práva. Zaloţenie sporných

nehnuteľností, ktoré bolo realizované podľa a Obchodného

zákonníka, zakladá právo záloţného veriteľa (ţalovanej 1/) v prípade neplnenia úverovej

zmluvy uspokojiť svoj nárok zo zaloţenej nehnuteľnosti, a to na základe všeobecne

záväzných právnych predpisov ( a ). Podľa

právneho názoru odvolacieho súdu k prevodu majetku zo štátu nedošlo v procese privatizácie

(prevod vlastníctva sa neuskutočnil na základe ani jedného z „osobitných predpisov“ v zmysle

v čl. IV ods. l ) a prevod sa netýkal majetku, ktorý mal byť

privatizovaný a ktorý by podliehal reţimu „osobitných zákonov“. Ţalobkyňa 1/ preto nebola

aktívne legitimovaná na podanie ţaloby, ktorou v prejednávanej veci začalo konanie.

So zreteľom na to rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a ţalobu ţalobkyne 1/ zamietol.

Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa aj v časti týkajúcej sa ţalobcu 3/ tak, ţe

jeho ţalobu zamietol s odôvodnením, ţe ţalobca 3/ nemal oprávnenie pristúpiť k ţalobe

ţalobkyne 1/ a aby sa mohol domáhať určenia neplatnosti predmetných zmlúv, musel by

preukázať naliehavý právny záujem ( ). Navyše, v zmysle

o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,

obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách

v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu, koná Pozemkový fond za štát

a neznámych vlastníkov pred súdom vo veciach nehnuteľností vo vlastníctve štátu, preto

mohol v tomto konaní vystupovať len ako Slovenská republika zastúpená Slovenským

pozemkovým fondom. Odvolací súd povaţoval za opodstatnenú námietku nedostatku

pasívnej legitimácie ţalovanej 1/, lebo z pozície mandatára v zmysle príslušných ustanovení

a realizovala len svoje záloţné právo.

Vzhľadom na nedostatok aktívnej legitimácie ţalobkyne 1/ odvolací súd nepovaţoval

za potrebné sa bliţšie zaoberať ďalšími dôvodmi neplatnosti predmetného prevodu.

Nad rámec dôvodu, so zreteľom na ktorý zamietol ţalobu ţalobkyne 1/, odvolací súd

poukázal na niektoré okolnosti zniţujúce istotu právnych vzťahov účastníkov, zaujal

stanovisko k viacerým námietkam ţalobkyne 1/ o nesprávnom označení bývalého štátneho

podniku P., š.p. B., Ţ. Š. v predmetných zmluvách, o predčasnej realizácii záloţnej zmluvy

a o ponukovej povinnosti štátneho podniku v zmysle o vlastníctve

bytov a nebytových priestorov. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s §

142 ods. 1 tak, ţe v konaní úspešným ţalovaným 1/ a 3/ náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal, lebo o ich náhradu neţiadali. Úspešnému ţalovanému 2/ odvolací súd

podľa v spojení s priznal náhradu trov konania vo

výške 1 253,-- Sk.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa 1/. Uviedla, ţe

napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Ţiadala, aby dovolací

súd zmenil napadnutý rozsudok tak, ţe potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa v spojení

s opravným uznesením. Podľa jej právneho názoru mala aktívnu legitimáciu na podanie

predmetnej ţaloby. Namietla správnosť záveru, ţe v danom prípade bolo podstatné, ţe štátny

podnik mohol zaťaţiť sporné nehnuteľnosti záloţným právom a banka mala v prípade

neplnenia úverovej zmluvy právo uspokojiť svoj nárok realizáciou záloţného práva podľa

a . Poukázala na zákona

č. o štátnom podniku, podľa ktorého podnik má právo majetok, s ktorým

hospodári, drţať, uţívať ho a nakladať s ním v súlade s právnymi predpismi; majetok sa môţe

podniku odňať iba v prípadoch a za podmienok ustanovených zákonom. Z uvedených

ustanovení zákona vyplýva, ţe štátny podnik je oprávnený nakladať s majetkom, s ktorým

hospodári, avšak v súlade s právnymi predpismi. Hospodárenie s národným majetkom

štátnymi podnikmi je vo vyhláške č. o správe národného majetku upravené

v § 30 tak, ţe hospodárenie s národným majetkom štátnymi podnikmi upravuje zákon

o štátnom podniku, iné osobitné predpisy a § 31 a 35 tejto vyhlášky. Vyhláška neodkazuje

na ţiadne konkrétne osobitné predpisy, preto týmto osobitným predpisom mohol byť

ktorýkoľvek právny predpis, ktorý zakotvoval určité zákonné podmienky hospodárenia

štátnych podnikov, vrátane V ustanovení a

vyhláška presne stanovila, kedy a za splnenia akých podmienok sú štátne podniky povinné

uzavierať zmluvy o prevode práva hospodárenia a o prevode vlastníckeho práva k budovám

a stavbám postaveným na pozemku určenom právoplatným územným rozhodnutím pre

investičnú výstavbu inej socialistickej organizácie neţ štátnej a tieţ podmienky, za ktorých

boli organizácie povinné alebo mohli uzavierať, okrem iných, aj zmluvy o prevode vlastníctva

národného majetku. Opätovne zdôraznila to, ţe úverová zmluva, jej dodatok, mandátna

zmluva, záloţná zmluva a prvá zmluva o prevode nehnuteľností boli podpísané v jeden deň

(23. novembra 1993), k podpisu ďalšej zmluvy došlo 3. decembra 1993. K výkonu záloţného

práva predajom zaloţených nehnuteľností mohlo dôjsť aţ po vzniku záloţného práva; vklad

záloţného práva katastrálny úrad povolil aţ 7. apríla 1994. K podpísaniu zmlúv o prevode

došlo ale 23. novembra 1993 a 3. decembra 1993, teda pred povolením vkladu záloţného

práva. Pohľadávka ţalovanej 1/ nebola v čase výkonu záloţného práva splatná v celom

rozsahu, ale v deň podpísania zmluvy o prevode nehnuteľností (23. novembra 1993) bola

splatná len prvá splátka úveru vo výške 1 500 000,-- Sk. Napriek tomu ţalovaná 1/ z titulu

realizácie záloţného práva na celkovú pohľadávku previedla všetky sporné nehnuteľnosti

na ţalovaných 2/ a 3/. Podľa názoru ţalobkyne 1/ je jej aktívna legitimácia na podanie ţaloby

v zmysle článku IV ods. 1 daná. V tejto súvislosti poukázala aj

na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. . Ţalobkyňa 1/

vyslovila názor, ţe oprávnenie prokurátora na podanie návrhu podľa článku IV ods. 1 zákona

č. sa vzťahuje na prevod alebo prechod majetku vo vlastníctve štátu, pri ktorom

došlo k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov. Pri porušení ustanovení zákona

č. nie je podmienkou, aby k takémuto porušeniu došlo v rámci tzv. veľkej

privatizácie, ale postačuje splnenie zákonnej podmienky, ţe pri prevode majetku

vo vlastníctve štátu podľa citovaného zákona došlo k porušeniu ustanovenia v ňom

obsiahnutého (v danom prípade § 45 ods. 1 a 2 citovaného zákona). Odvolací súd

zo skutkového stavu preto vyvodil nesprávny záver, ţe prevod vlastníctva sa neuskutočnil

na základe ani jedného z osobitných predpisov, na ktoré odkazovala poznámka pod čiarou

k ustanoveniu článku IV ods. 1 Prevod sporných nehnuteľností

ţalovaná 1/ realizovala na základe mandátnej zmluvy, ktorú uzavrela s P., š. p., B., Ţ. Š. 23

novembra 1993; podľa článku I tejto zmluvy záloţca – štátny podnik splnomocnil ţalovanú

1/, aby v jeho mene predala dotknuté nehnuteľnosti, na ktorých bolo zriadené záloţné právo v

prospech ţalovanej 1/. Ţalovaná 1/ bola teda oprávnená nakladať so

spornými nehnuteľnosťami aţ po zriadení záloţného práva. V zmysle ustanovenia § 151b ods.

2 účinného do 31. decembra 2002 záloţné právo vzniká, ak ide

o nehnuteľnosť, vkladom do katastra nehnuteľností. V čase povolenia vkladu vlastníckeho

práva do katastra nehnuteľností pod č. V. a V. nedošlo k vzniku záloţného práva

podmieňujúceho platnosť mandátnej zmluvy, nakoľko vklad záloţného práva do katastra

nehnuteľností bol povolený aţ dňa 7. apríla 1994 pod č. V.. Samotné uzatvorenie záloţnej

zmluvy štátnym podnikom síce nevyţadovalo súhlas vlády podľa § 45 ods. 1 zákona č.

, v záloţnej zmluve bolo ale dohodnuté dispozičné právo v súlade s

účinného do 31. decembra 2002, čiţe záloţca prostredníctvom

záloţnej zmluvy spolu s mandátnou zmluvou postúpil záloţnému veriteľovi právo, ktorým

sám v čase prevodu nedisponoval (právo odpredať majetok štátneho podniku bez splnenia

podmienky vyplývajúcej z ). Všetky vyššie uvedené právne úkony

smerovali jednoznačne k tomu, aby bol odpredaný majetok štátu obídením § 45 zákona č.

Takéto konanie zakladá neplatnosť oboch zmlúv o prevode majetku štátu (

). Dovolateľka namietala aj správnosť záveru odvolacieho súdu

o nedostatku pasívnej legitimácie ţalovanej 1/. Podľa názoru dovolateľky mandatár

nezodpovedá za porušenie záväzku z dojednaného právneho úkonu s treťou osobou,

s výnimkou, ak by sa sám mandatár zaviazal k takémuto záväzku. Keďţe v čase podpisu

sporných zmlúv o prevode nehnuteľností nebol správou katastra povolený vklad záloţného

práva do katastra nehnuteľností na základe záloţnej zmluvy uzavretej medzi štátnym

podnikom a ţalovanou 1/, nedošlo k vzniku záloţného práva. Ţalovaná 1/ v skutočnosti

nerealizovala záloţné právo v zmysle a a ani

nebola oprávnená toto právo realizovať ako záloţný veriteľ bez potrebného súhlasu vlády

podľa (išlo totiţ o prevod štátneho majetku, ktorého

scudzovanie v tom čase podliehalo presne stanoveným zákonným podmienkam). Napriek

tomu ale došlo k prevodu štátneho majetku na základe úkonov vykonaných v súvislosti

s plnením mandátnej zmluvy zo strany ţalovanej 1/, ktorej platnosť bola podmienená

vznikom záloţného práva. Z uvedeného vyplýva, ţe ţalovaná 1/ sa na nezákonnom prevode

majetku štátu priamo podieľala – všetky zmluvy s výnimkou druhej zmluvy z 3. decembra

1993 boli podpísané 23 novembra 1993 a všetky úkony smerovali k scudzeniu majetku štátu

bez opory v V ďalšej časti dovolania ţalobkyňa 1/ reagovala na

názory odvolacieho súdu v súvislosti s nesprávnym označením bývalého štátneho podniku

v jednotlivých zmluvách a k záverom o prevode nehnuteľností na nájomcov, pričom v tejto

otázke za správny povaţovala názor súdu prvého stupňa.

Ţalovaní 2/ a 3/ vo vyjadrení k dovolaniu navrhli dovolanie zamietnuť a priznať

im náhradu trov dovolacieho konania vo výške 2 272,28 €. Nesúhlasili s dovolateľkou

podaným výkladom čl. IV ods. 1 Podľa ich názoru toto ustanovenie

nemoţno aplikovať na daný prípad, lebo nešlo o prevod a prechod majetku, ktorý sa

uskutočnil podľa „osobitných predpisov“. Napadnutý prevod sa neuskutočnil podľa predpisov

o privatizácii. Prevod vlastníckeho práva na základe priameho výkonu záloţného práva

záloţným veriteľom bol uskutočnený v súlade s vtedy platnými predpismi – Občianskym

zákonníkom a . V ďalšej časti vyjadrenia sa dotkli námietky

dovolateľky o momente vzniku záloţného práva, jeho následnej realizácie priamym predajom

zaloţených nehnuteľností a právnych účinkoch vkladu. Zdôraznili, ţe argumenty dovolateľky

o obchádzaní neobstoja, lebo toto ustanovenie sa na danú vec

nevzťahovalo. Za nedôvodnú označili tieţ námietku dovolateľky týkajúcej sa pasívnej

legitimácie ţalovanej 1/; v konaní o neplatnosť kúpnych zmlúv musia byť totiţ účastníkmi

konania všetci účastníci napadnutého právneho úkonu.

Ţalovaná 1/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe odvolací súd správne zistil skutkový

stav a vec aj správne právne posúdil. Nedôvodné dovolanie ţiadala zamietnuť.

Ţalobcovia 2/ a 3/ uviedli, ţe dovolanie ţalobkyne 1/ je dôvodné a stotoţnili sa s jej

argumentáciou. Zhodne navrhli, aby dovolací súd buď napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe

potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením, alebo ho zrušil a vec

vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Právne úkony, neplatnosti ktorých sa ţalobcovia

dovolávali, sú v zmysle absolútne neplatné, lebo uzavretie

týchto zmlúv od počiatku sledovalo obchádzanie zákona. Prevody sporných nehnuteľností

boli zaloţené na neexistujúcom vlastníckom práve prevodcu. Odvolací súd sa týmito

okolnosťami takmer vôbec nezaoberal, hoci pre posúdenie veci boli dôleţité.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ods. l ) proti rozhodnutiu, ktoré moţno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ods. l ), preskúmal rozsudok

odvolacieho súdu v rozsahu podľa a bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) dospel k záveru, ţe dovolanie nie je dôvodné.

Podľa ustanovenia dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení , b/ konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Z ustanovenia vyplýva, ţe dovolací súd je viazaný rozsahom

dovolania a dovolacím dôvodom, vrátane jeho vecného (obsahového) vymedzenia

dovolateľom. Obligatórne sa zaoberá len vadami vymenovanými v a tzv. inými

vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tieto vady konania neboli

dovolateľom namietané a ani z obsahu spisu tieto vady nevyplynuli.

Dovolateľka namieta, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením

veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený

skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou

aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd pouţil iný právny

predpis, ako mal správne pouţiť, alebo aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale

interpretoval.

Odvolací súd zaloţil svoje zmeňujúce rozhodnutie na právnom názore, ţe ţalobkyňa

1/ nebola aktívne legitimovaná podať ţalobu, ktorou sa domáha neplatnosti predmetných

prevodov. Tento názor vyvodil odvolací súd z toho, ţe k prevodom vlastníctva zo štátu na iné

osoby, neplatnosti ktorých sa domáha, nedošlo podľa osobitných predpisov tak, ako to má

na mysli čl. IV ods. 1 ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej

národnej rady č. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach

prevodov majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Slovenskej republiky

v znení neskorších predpisov a Uvedené osobitné predpisy, na ktoré je

odkaz v poznámke pod čiarou č. 1 k tomuto ustanoveniu, sú predpismi upravujúcimi proces

privatizácie a v danom prípade k predmetným prevodom nedošlo v procese privatizácie.

Keďţe prevody, určenia neplatnosti ktorých sa ţalobkyňa 1/ domáha, sa neuskutočnili podľa

týchto osobitných predpisov, nebola ţalobkyňa aktívne legitimovaná na podanie ţaloby

v zmysle čl. IV ods. 1 uvedeného zákona.

Predmetom konania je ţaloba, ktorou sa štát zastúpený prokurátorom domáha určenia

neplatnosti prevodu majetku štátu na základe zmlúv o prevode majetku štátu, ktoré uzavreli

P., š.p., B., Ţ. Š. ako prevodca, zastúpený na základe mandátnej zmluvy V., a.s. B., pobočka

Dunajská Streda (ţalovaná 1/) a ţalovaní 2/ a 3/ ako nadobúdatelia 23. novembra 1993 a 3.

decembra 1993 podľa a .

Ţalobkyňa 1/ vyvodzovala svoju aktívnu legitimáciu na podanie predmetnej ţaloby

z toho, ţe prevodca pri prevode porušil , lebo k prevodu

vlastníctva nebol udelený súhlas vlády v zmysle uvedeného ustanovenia.

Dovolací súd názor odvolacieho súdu o nedostatku aktívnej legitimácie ţalobkyne 1/

povaţuje za správny. Z hľadiska skutkového stavu v prejednávanej veci bolo zistené, ţe právo

hospodárenia k dotknutému majetku štátu mal pôvodne P., š.p., B., Ţ. Š.. Vzhľadom na

zadlţenosť tohto štátneho podniku v dôsledku nesplácania predchádzajúcich úverov, ktoré mu

poskytla ţalovaná 1/, došlo medzi nimi k dohode o poskytnutí nového úveru s cieľom

zlikvidovať predchádzajúci dlh. Táto dohoda sa realizovala 23. novembra 1993 uzavretím

novej úverovej zmluvy č. 1/1993 o poskytnutí úveru 6 700 000,-- Sk. Uvedená úverová

zmluva bola uzavretá podľa a nasl. , pričom podľa jej čl. IV bol

úver zabezpečený záloţným právom ( a aţ 151g ) na

nehnuteľnosti a dostihové kone. K tejto úverovej zmluve bol uzavretý aj dodatok stanovujúci

jednotlivé splátky. V ten istý deň (23. novembra 1993) bola medzi tými istými účastníkmi

uzavretá aj záloţná zmluva č. 1/1993 podľa aţ 151g a

a nasl. ; v nej bolo dohodnuté, ţe záloţné právo sa vzťahovalo na

majetok záloţcu. V ten istý deň (23. novembra 1993) uzavreli napokon tí istí účastníci

mandátnu zmluvu podľa a nasl. , ktorou záloţca splnomocnil

ţalovanú 1/, aby v jeho mene predala veci, na ktoré bolo zriadené záloţné právo, a to priamo

alebo na verejnej draţbe. Spis nasvedčuje tomu, ţe v zmysle dohodnutého došlo 23.

novembra 1993 a 3. decembra 1993 k uzavretiu zmlúv o prevode nehnuteľností, ktoré

uzavreli P., š.p., B., Ţ. Š. ako prevodca, zastúpený na základe mandátnej zmluvy V., a.s. B.,

pobočka Dunajská Streda (ţalovaná 1/) a ţalovanými 2/ a 3/ ako nadobúdateľmi.

Vyššie uvedené okolnosti sú určujúce z hľadiska posúdenia, či prevod majetku

zo štátu na iné osoby predmetnými zmluvami bol prevodom, ktorý sa uskutočnil podľa

osobitných predpisov v zmysle čl. IV ods. 1 Len v takom prípade je

totiţ štát oprávnený podať ţalobu na určenie neplatnosti prevodu vlastníctva.

Podľa čl. IV ods. 1 ak pri prevode alebo prechode majetku

vo vlastníctve štátu na iné osoby, ktorý sa uskutočnil podľa osobitných predpisov, boli

porušené ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, je štát oprávnený podať

návrh na určenie neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva. Pri podaní návrhu

a v konaní pred súdom zastupuje štát prokurátor. K bliţšiemu vysvetleniu pojmu „osobitné

predpisy“ slúţi odkaz pod čiarou k tomuto ustanoveniu (viď ďalej).

Vychádzajúc z uvedeného treba zdôrazniť, ţe po podaní osobitného návrhu (ţaloby)

štátu zastúpeného prokurátorom, ktorým sa v občianskom súdnom konaní domáha určenia

neplatnosti prevodu alebo prechodu majetku v štátnom vlastníctve v zmysle čl. IV. ods. 1

, musí súd pred posúdením opodstatnenosti tejto ţaloby vyriešiť

najskôr otázku jej prípustnosti, a to z dôvodu, ţe zákon uvedený prostriedok ochrany majetku

v štátnom vlastníctve neupravuje ako všeobecne pouţiteľný všade tam, kde dochádza

k prevodu majetku štátu, ale moţnosti jeho aplikácie viaţe na splnenie určitých podmienok.

Samotnými dôvodmi vedúcimi k neplatnosti prevodu alebo prechodu majetku štátu, ktoré

v takejto ţalobe tvrdí prokurátor, sa preto súd môţe zaoberať aţ po tom, ako dospeje k záveru,

ţe ţaloba je podaná v súlade s uvedeným článkom.

V zmysle článku IV ods. 1 zákonnými podmienkami

prípustnosti takejto osobitnej ţaloby prokurátora zastupujúceho štát je : 1/ aby sa ţalobou

uplatnený nárok vyvodzoval z prevodu alebo prechodu majetku vo vlastníctve štátu na iné

osoby, 2/ aby prevod alebo prechod bol uskutočnený podľa osobitných predpisov (viď odkaz

pod čiarou k tomuto ustanoveniu), 3/ aby pri prevode alebo prechode došlo k porušeniu

ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov. Štát zastúpený prokurátorom je aktívne

legitimovaný na podanie ţaloby o neplatnosť takéhoto prevodu alebo prechodu len v prípade,

ţe sú tieto podmienky splnené zároveň (kumulatívne). Ak z nich nie je splnená čo i len jedna,

nemá aktívnu legitimáciu na podanie uvedenej ţaloby.

V konaní pred súdmi niţších stupňov nebolo sporné, ţe uvedenými zmluvami

o prevode nehnuteľností (kúpnymi zmluvami) došlo k prevodu majetku vo vlastníctve štátu

na iné osoby. Moţno preto konštatovať, ţe prvá z dvoch vyššie uvedených podmienok je

splnená. Pokiaľ ale ide o splnenie druhej podmienky, je situácia v danej veci iná.

Vzhľadom na účel, sledovaný súborom osobitných právnych predpisov, na ktorý je

odkaz pod čiarou k ustanoveniu čl. IV ods. 1 tvorí ho zákon

č. (tzv. zákon o malej privatizácii), (upravujúci

pôsobnosť orgánov Slovenskej republiky v procese tzv. malej privatizácie), vyhláška

č. (upravujúca verejné draţby a vstup na ne v procese tzv. malej privatizácie),

(tzv. zákon o veľkej privatizácii), (vymedzujúci

pôsobnosť orgánov Slovenskej republiky v procese tzv. veľkej privatizácie a ustanovujúci

Fond národného majetku Slovenskej republiky), ďalej ustanovenia § 2, 3 a 4 zákona

č. (určujúce podmienky, za ktorých majetok štátu prechádza do vlastníctva

obce) a napokon ustanovenie (upravujúce podmienky,

za ktorých aj po účinnosti tohto zákonníka treba naďalej aplikovať predchádzajúcu právnu

úpravu) je nepochybné, ţe tento súbor sa týka výlučne právnych vzťahov, v rámci ktorého sa

realizoval proces privatizácie majetku štátu. Tento záver vyplýva jednak zo samotného účelu,

predmetu a rozsahu právnej úpravy týchto taxatívne vymenovaných osobitných predpisov,

jednak z toho, ţe aj spomenutý článok IV. sa stal integrálnou súčasťou

predpisu upravujúceho tento proces ( o tzv. veľkej privatizácii)

a prostriedkom ochrany práv štátu v ňom.

Záver, ţe štát zastúpený prokurátorom je aktívne legitimovaný domáhať sa neplatnosti

prevodu alebo prechodu majetku štátu na iné osoby ţalobou v zmysle čl. IV ods. 1 zákona

č. len, ak k prevodu došlo v procese privatizácie majetku štátu, zodpovedá aj

stanovisku, ktoré prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

20. októbra 1997 pod č. (stanovisko bolo uverejnené v Zbierke rozhodnutí

a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 41/1997), v ktorom sa medziiným uvádza, ţe

„cieľom tejto právnej úpravy bola zvýšená ochrana štátu ako vlastníka v procese privatizácie

jeho majetku”. Z obsahu predmetného stanoviska vychádzal Najvyšší súd Slovenskej

republiky aj v rozsudku z 28. októbra 1998 sp. zn. , závery ktorého sú

aplikovateľné aj na prejednávanú vec.

Vyššie uvedené opodstatňuje záver, ţe štát zastúpený prokurátorom je aktívne

legitimovaný podať ţalobu v zmysle čl. IV ods. 1 len vtedy, ak sa

prevod alebo prechod majetku vo vlastníctve štátu, neplatnosť ktorého namieta, uskutočnil

v procese privatizácie. Z hľadiska posúdenia uvedenej otázky zostalo vyriešiť, či sa

predmetný prevod uskutočnil v procese privatizácie.

Dovolací súd pri riešení otázky, či k spornému prevodu došlo v procese privatizácie,

vychádzal z predmetu a rozsahu právnej úpravy danej „osobitnými právnymi predpismi“

(čl. IV ods. 1 ) a zo skutkových a právnych okolností relevantných

pri prevode sporných nehnuteľností na ţalovaných 2/ a 3/ podľa zmlúv z 23. novembra 1993

a 3. decembra 1993. Na tomto základe dovolací súd zhodne so záverom odvolacieho súdu

za rozhodujúce povaţoval, ţe zo ţiadnej právne významnej skutočnosti, ktorá v konaní vyšla

najavo, nebolo moţné vyvodiť, ţe by sa prevod na základe týchto zmlúv uskutočnil podľa

„osobitných predpisov“ – v procese privatizácie. Išlo o zmluvy uzavreté mimo tohto procesu,

a to podľa ustanovení a nasl. a .

Dovolací súd dospel k záveru zhodnému so záverom odvolacieho súdu, ţe sporné prevody sa

v tomto prípade neuskutočnili podľa uvedených „osobitných predpisov“.

Podľa právneho názoru dovolacieho súdu rozhodol preto odvolací súd správne, keď

odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu o určenie

neplatnosti prevodu majetku štátu zamietol. Vzhľadom na neopodstatnené uplatnenie

dovolacieho dôvodu v zmysle dovolací súd dovolanie zamietol

podľa

Keďţe ţaloba bola v danom prípade správne zamietnutá z dôvodu, ţe štát zastúpený

prokurátorom nebol aktívne legitimovaný na jej podanie, nebolo potrebné sa v konaní

na súdoch niţších stupňov (rovnako v dovolacom konaní) zaoberať okolnosťami, ktoré by

boli významné pre posúdenie veci v prípade, keby táto aktívna legitimácia bola daná.

Pre úplnosť moţno uviesť, ţe závery, ku ktorým dospel odvolací a dovolací súd

pri posudzovaní prípustnosti ţaloby štátu zastúpeného prokurátorom podľa čl. IV zákona

č. , nebránia tomu, aby sa uvedené dôvody, z ktorých sa vyvodzuje neplatnosť

vyššie označených zmlúv o prevode nehnuteľností, posúdili v inom občianskom súdnom

konaní, začatom na základe štátom podanej všeobecnej (vlastníckej) ţaloby.

Dovolací súd pre úplnosť povaţuje za potrebné poukázať na to, ţe aj pred prijatím

( konkrétne článku IV ) teda pred tým, neţ sa toto ustanovenie stalo

súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky, mal štát ako vlastník hnuteľných

a nehnuteľných vecí patriacich do jeho majetku, primeraný – všeobecný a všeobecne (a bez

časového obmedzenia) pouţiteľný – právny prostriedok (nástroj), ktorým sa úspešne mohol

domáhať ochrany svojich práv a dosiahnuť medziiným určenie neplatnosti právneho úkonu,

ktorým došlo k prevodu majetku. Takým nástrojom bola aj pred účinnosťou vyššie uvedeného

zákonného ustanovenia ţaloba štátu ako vlastníka ( ).

Pokiaľ zákonodarca napriek existencii vyššie uvedeného všeobecného a všeobecne

(navyše bez časového obmedzenia) pouţiteľného procesného nástroja na ochranu práv štátu

ako vlastníka zaradil do právneho poriadku Slovenskej republiky ďalší procesný nástroj, je

potrebné sa zamyslieť nad účelom, ktorý tým bol sledovaný. Z toho potom moţno vyvodiť

charakteristické znaky tohto „nového“ právneho nástroja – ţaloby štátu zastúpeného

prokurátorom (čl. IV ods. 1 ). Takáto ţaloba: 1/ nemôţe dopadať

na všetky prípady, v ktorých štát mohol uţ za predchádzajúcej úpravy podať ţalobu ako

vlastník ( ) – v opačnom prípade by išlo o duplicitnú

(nadbytočnú a neţiaducu) právnu úpravu, 2/ môţe dopadať len na určitý špecifický okruh

vzťahov, so zreteľom na podstatu ktorých zákonodarca vyjadril zámer odlišne upraviť právo

štátu domáhať sa ochrany jeho práv (okruh týchto vzťahov vymedzuje priamo text zákona),

3/ je vo vzťahu k ţalobe štátu ako vlastníka ( ) osobitným

právnym nástrojom, ktorý – práve so zreteľom na jeho osobitnosť a uţšiu pôsobnosť

(v porovnaní so všeobecným prostriedkom ochrany práv štátu) – môţe byť úspešne uplatnený

len za splnenia osobitných podmienok v zákone vymedzených.

V dovolacom konaní (procesne) úspešným ţalovaným 2/ a 3/ vzniklo právo

na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobkyni 1/, ktorá v tomto konaní úspech nemala

( v spojení s a ) Ţalovaní 2/ a /

podali návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania a ich výšku

vyčíslili. Dovolací súd im priznal náhradu trov dovolacieho konania celkom za dva úkony

právnej sluţby podľa § 14 ods. 1 písm. a/ a c/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych sluţieb (ďalej len „“), a to za prevzatie a prípravu

zastúpenia (7. mája 2009) a vyjadrenie k dovolaniu z 13. januára 2010. Pri určovaní výšky

náhrady trov konania vychádzal dovolací súd z toho, ţe advokátovi patrí odmena za jeden

úkon právnej sluţby podľa vyhlášky č. , pričom bolo potrebné

pri určení výšky odmeny podľa § 13 ods. 2 a 3 vyhlášky zohľadniť, ţe v danej veci išlo

o spojenie dvoch vecí na spoločné konanie a advokát zastupoval v dovolacom konaní dve

osoby. Ďalej bolo potrebné (vzhľadom na zmenu výpočtového základu) pri výpočte základnej

sadzby tarifnej odmeny prihliadnuť aj na to, ţe prvý úkon právnej sluţby bol vykonaný v roku

2009 a druhý v roku 2010. Základná sadzba tarifnej odmeny v zmysle § 11 ods. 1 vyhlášky

č. (vychádzajúc z výpočtového základu za rok 2009 vo výške 695,41 €) potom

pri spojení dvoch vecí na spoločné konanie predstavuje 80,23 € (1/13 je 53,49 po zvýšení o ½

26,74 podľa § 13 ods. 3 vyhlášky). Vzhľadom na to, ţe ide o zastupovanie dvoch osôb, podľa

§ 13 ods. 2 vyhlášky sa tarifná odmena pre 1 osobu zníţi o 20%, t.j. 64,19 €. Odmena

za zastupovanie ţalovaných 2/ a 3/ za jeden úkon právnej sluţby v roku 2009 potom činí

128,38 €, čo s reţijným paušálom (§ 16 ods. 3 vyhlášky) vo výške 6,95 € (6,95 x 2),

predstavuje 142,28 €. Za druhý úkon právnej sluţby vykonaný v roku 2010 (vychádzajúc

z výpočtového základu za rok 2010 vo výške 721,40 € ), potom pri spojení dvoch vecí

na spoločné konanie predstavuje 83,23 € (1/13 je 55,49 po zvýšení o ½ 27,74 podľa § 13

ods. 3 vyhlášky). Vzhľadom na to, ţe ide o zastupovanie dvoch osôb, podľa § 13 ods. 2

vyhlášky sa tarifná odmena pre 1 osobu zníţi o 20 %, t.j. 66,59 €. Odmena za zastupovanie

ţalovaných 2/ a 3/ za jeden úkon právnej sluţby v roku 2010 potom predstavuje 133,18 €,

čo s reţijným paušálom (§ 16 ods. 3 vyhlášky) vo výške 7,21 € (7,21 x 2) je 147,60 €.

Odmena advokáta potom predstavuje za obidva úkony právnej sluţby spolu 289,88 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. decembra 2010

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová