Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b5e/379790.7e2109.pdf
PDF · 107.84 KB
No categories available
4MCdo/2/2007
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Sakálovej a sudcov JUDr. Ľubora Šeba a JUDr. Rudolfa Čirča v právnej veci
žalobkyne Slovenskej republiky, zastúpenej okresným prokurátorom v Senici, proti
žalovaným 1/ B. Z., a.s., Č., 2/ B., s.r.o., Š., 3/ B., a.s., Š., 4/ S., s.r.o., V., o určenie
neplatnosti prevodu majetku štátu, vedenej na Okresnom súde Senica pod sp.zn. 5 C
3/2003, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti
rozsudku Okresného súdu Senica zo 16. decembra 2004 č.k. 5 C 3/2003-223 a proti
rozsudku Krajského súdu v Trnave z 25. januára 2006 sp.zn. 11 Co 74/2005, rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 25. januára
2006 sp.zn. 11 Co 74/2005 a rozsudok Okresného súdu Senica zo 16. decembra 2004 č.k.
5 C 3/2003-223 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Senica na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Senica rozsudkom zo 16. decembra 2004 č.k. 5 C 3/2003-223 zamietol
žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti zmluvy o prevode majetku štátu –
nehnuteľnosti – samostatne stojacej haly pozostávajúcej z výrobnej haly a pristavenej kotolne,
2
nachádzajúcej sa na parc.č. X. o výmere X. mzastavanej plochy v katastrálnom území H.
uzavretej 25. mája 1992 medzi predávajúcim S., B. Z., odštepný závod H. a kupujúcim B.,
s.r.o. Žalovaným 1/ až 4/ náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie vo veci samej
odôvodnil tým, že na jednej strane síce pri predmetnom prevode majetku štátu, ku ktorému
mal predávajúci právo hospodárenia, nevyžiadaním si povolenia výnimky vládou Slovenskej
republiky došlo k porušeniu zákona č. 92/1991 Zb. a tým aj ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka, na druhej strane však žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na
požadovanom určení (§ 80 písm.c/ O.s.p.). Vyhlásením uvedenej zmluvy za neplatnú by totiž
došlo k podstatnému zhoršeniu podnikateľskej situácie žalovaného 4/ (v poradí ďalšieho
nadobúdateľa spornej nehnuteľnosti), ktorý nijakým spôsobom neplatnosť uvedenej zmluvy
nespôsobil, ani nezavinil a do stavieb, ktorých prevod bol predmetom zmluvy
z 25. mája 1992, vykonal rozsiahle investície.
Krajský súd v Trnave rozsudkom z 25. januára 2006 sp.zn. 11 Co 74/2005 napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil (ale z iných právnych dôvodov). Žalovaným 1/ až 4/
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že pre
rozhodnutie vo veci je podstatnou a rozhodujúcou skutočnosť, že k spornému prevodu
nedošlo v procese veľkej privatizácie, keď vlastník nehnuteľnosti a predávajúci vôbec
neprešiel procesom privatizácie, ale zanikol, na základe rozhodnutia ministra hospodárstva
Slovenskej republiky o jeho zrušení bez likvidácie k 31. decembru 1992. Aktívna legitimácia
žalobkyne, Slovenskej republiky zastúpenej prokurátorom plynúca z čl. IV ods. 1 zákona
č. 17/1993 Z.z. je daná len na tie prevody, ktoré boli uskutočnené v procese privatizácie, t.j.
prevodu majetku štátu na iné osoby upravené zákonom č. 92/1991 Zb. o podmienkach
prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. V tomto konaní žalobou
napadnutý prevod takýmto prevodom nebol a ani nemohol byť, keď predávajúci štátny
podnik : S., š.p. B. P., odštepný závod H. neprešiel veľkou privatizáciou podľa zákona
č. 92/1991 Zb. a ani sporný prevod sa neuskutočnil v procese veľkej privatizácie, preto ani
dôvodom požadovaného určenia neplatnosti kúpnej zmluvy o predaji nehnuteľnosti nemôže
byť porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zákona č. 92/1991 Zb. Prokurátor bol síce
v prejednávanej veci aktívne legitimovaný na podanie žaloby, pretože existoval právny
predpis, na ktorý sa odvolával (zákon č. 17/1993 Z.z. a zákon č. 92/1991 Zb.), avšak jeho
žaloba nebola dôvodná, pretože tento predpis sa na konkrétny prevod nevzťahoval.
Proti rozsudku okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu podal
mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol, aby dovolací súd
oba uvedené rozsudky zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Mimoriadne
dovolanie odôvodnil tým, že v danom prípade oba konajúce súdy dospeli k nesprávnemu
výkladu správne aplikovaného právneho predpisu, v dôsledku čoho vec následne nesprávne
právne posúdili (§ 243f ods. 1 písm.c/ O.s.p.). Prvostupňový súd dospel k správnemu
právnemu záveru, že prevodca pri uzatváraní predmetnej zmluvy mal rešpektovať ustanovenie
§ 45 zákona č. 92/1991 Zb., teda mal na takýto prevod vyžiadať povolenie výnimky od vlády
Slovenskej republiky. Nakoľko zákonný postup zo strany prevodcu dodržaný nebol, došlo
nielen k porušeniu zákona č. 92/1991 Zb., ale aj ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.
Napriek tomuto záveru o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy však súd žalobu zamietol.
V tejto súvislosti neobstojí konštatovanie súdu, že by došlo k situácii, že neplatnosť tejto
zmluvy by bola základom neplatnosti ďalšej zmluvy o prevode nehnuteľností a v konečnom
dôsledku by bol neprimerane poškodený práve žalovaný 4/, ktorý sa nijakým spôsobom
nepodieľal na uzavretí zmluvy z 25. mája 1992, ani jej neplatnosť nespôsobil, ani nezavinil,
a ktorý do týchto nehnuteľností vykonal investície vo veľkom rozsahu a nehnuteľnosti ďalej
využíva pre svoju podnikateľskú činnosť. Zamietajúce rozhodnutie prvostupňový súd
odôvodnil skutočnosťou, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti kúpnej zmluvy (§ 80 písm.c/ O.s.p.). Odvolací súd sa s takýmto právnym záverom
prvostupňového súdu nestotožnil a pripustil, že existujú žaloby, kde nie je treba preukazovať
naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože tento plynie priamo z právneho
predpisu. Pri rozhodovaní o merite veci odvolací súd vychádzal z axiómy, že aktívna
legitimácia žalobkyne plynúca z čl. IV ods. 1 zákona č. 17/1993 Z.z. je daná len na tie
prevody, ktoré boli realizované v procese privatizácie, prevodu majetku štátu na iné osoby
upravené zákonom č. 92/1991 Zb. vzťahujúceho sa len na tzv. veľkú privatizáciu vo forme
prevodu majetku štátu na iné osoby na základe privatizačných projektov. S odkazom na
znenie ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 92/1991 Zb. a na jeho systematické zaradenie
v citovanom zákone poukázal na to, že oprávnenie prokurátora na podanie návrhu podľa
čl. IV ods. 1 zákona č. 17/1993 Z.z. sa vzťahuje na prevod alebo prechod majetku vo
vlastníctve štátu, pri ktorom došlo k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov. Pri
porušení ustanovení zákona č. 92/1991 Zb. nie je podmienkou, aby k takémuto porušeniu
došlo v rámci privatizácie, postačuje splnenie zákonnej podmienky, že pri prevode majetku vo
vlastníctve štátu podľa citovaného zákona, došlo k porušeniu ustanovenia v ňom
obsiahnutého. Odvolací súd nesprávne posúdil aj okolnosť, že žalobkyňa nepreukázala
nástupníctvo na strane predávajúceho.
Žalovaní sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že
boli splnené podmienky pre podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom
Slovenskej republiky a že je prípustné, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 1 v spojení s 243i ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozsudky krajského a okresného
súdu, ako aj konanie, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo a dospel k záveru, že
mimoriadne dovolanie je dôvodné.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné
osoby [ďalej len “zákon č. 92/1991 Zb. (v znení platnom k 25. máju 1992)] podniky nemôžu
mimo obvyklého hospodárenia uzavrieť zmluvy o prevode vlastníctva majetku, ku ktorému
majú právo hospodárenia, nakladať so svojimi majetkovými účasťami na podnikaní
právnických osôb ani tieto zakladať.
Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb. výnimky z ustanovenia odseku 1 môže
v odôvodnených prípadoch povoliť príslušná vláda. Uvedená výnimka nahrádza povolenie
podľa osobitných predpisov.
Podľa čl. IV ods. 1 zákona č. 17/1993 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej
národnej rady č. 253/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach
prevodov majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Slovenskej republiky
v znení neskorších predpisov a zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na
iné osoby v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon č. 17/1993 Z.z.“) ak pri prevode
alebo prechode majetku vo vlastníctve štátu na iné osoby, ktorý sa uskutočnil podľa
osobitných predpisov 1), boli porušené ustanovenia všeobecne záväzných predpisov, je štát
oprávnený podať návrh na určenie neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva. Pri podaní
návrhu a v konaní pred súdom zastupuje štát prokurátor.
Vychádzajúc z citovaného ustanovenia čl. IV ods. 1 zákona č. 17/1993 Z.z. zákonným
predpokladom podania návrhu na určenie neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva je
prevod alebo prechod majetku vo vlastníctve štátu na iné osoby, ktorý sa uskutočnil podľa
osobitných predpisov, ak boli porušené ustanovenia všeobecne záväzných predpisov.
V odkazovej poznámke 1) v tomto ustanovení je vymenovaný okruh právnych noriem (medzi
inými aj zákon č. 92/1991 Zb.), ktoré sú označené ako “osobitné predpisy“ (ktoré nesporne sú
súčasne všeobecne záväznými predpismi). Sú to najmä predpisy, na základe ktorých sa proces
privatizácie realizuje a ich označením za “osobitné predpisy“ bolo úmyslom zákonodarcu
označiť okruh vzťahov, pri ktorých, za podmienky následného porušenia všeobecne
záväzných právnych predpisov, možno oprávnenie štátu v zastúpení prokurátorom na podanie
návrhu aplikovať. Aj keď poznámka pod čiarou, hoci je súčasťou právneho predpisu, nemá
normatívny charakter, v prípade opodstatnenosti sa z nej vychádza. Z uvedeného tak treba
vyvodiť, že oprávnenie prokurátora na podanie návrhu podľa citovaného čl. IV ods. 1 zákona
č. 17/1993 Z.z. sa vzťahuje na prevod alebo prechod majetku vo vlastníctve štátu, pri ktorom
došlo k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov. Pri porušení ustanovení zákona
č. 92/1991 Zb. nie je podmienkou, aby k takémuto porušeniu došlo v rámci procesu tzv.
veľkej privatizácie (ako nesprávne uzavrel odvolací súd), ale postačuje splnenie zákonnej
podmienky, že pri prevode majetku vo vlastníctve štátu podľa citovaného zákona, došlo
k porušeniu ustanovenia v ňom obsiahnutého (v danom prípade ustanovenia § 45 ods. 1 a 2
citovaného zákona).
Preto závery tak prvostupňového ako aj odvolacieho súdu, vedúce k zamietnutiu
žaloby (aj keď u oboch súdov nižšieho stupňa z iných právnych dôvodov) vychádzajú
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto
dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm.c/
O.s.p., keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania
a túto nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.
Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky oba napadnuté
rozsudky zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 243b ods. 2 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného ako i dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. apríla 2008
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :