Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4MCdo/2/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Sakálovej a sudcov JUDr. Ľubora Šeba a JUDr. Rudolfa Čirča v právnej veci

žalobkyne Slovenskej republiky, zastúpenej okresným prokurátorom v Senici, proti

žalovaným 1/ B. Z., a.s., Č., 2/ B., s.r.o., Š., 3/ B., a.s., Š., 4/ S., s.r.o., V., o určenie

neplatnosti prevodu majetku štátu, vedenej na Okresnom súde Senica pod sp.zn. 5 C

3/2003, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti

rozsudku Okresného súdu Senica zo 16. decembra 2004 č.k. -223 a proti

rozsudku Krajského súdu v Trnave z 25. januára 2006 sp.zn. , rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 25. januára

2006 sp.zn. a rozsudok Okresného súdu Senica zo 16. decembra 2004 č.k.

-223 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Senica na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Senica rozsudkom zo 16. decembra 2004 č.k. -223 zamietol

žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti zmluvy o prevode majetku štátu –

nehnuteľnosti – samostatne stojacej haly pozostávajúcej z výrobnej haly a pristavenej kotolne,

2

nachádzajúcej sa na parc.č. X. o výmere X. mzastavanej plochy v katastrálnom území H.

uzavretej 25. mája 1992 medzi predávajúcim S., B. Z., odštepný závod H. a kupujúcim B.,

s.r.o. Žalovaným 1/ až 4/ náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie vo veci samej

odôvodnil tým, že na jednej strane síce pri predmetnom prevode majetku štátu, ku ktorému

mal predávajúci právo hospodárenia, nevyžiadaním si povolenia výnimky vládou Slovenskej

republiky došlo k porušeniu a tým aj ustanovenia Občianskeho

zákonníka, na druhej strane však žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na

požadovanom určení ( ). Vyhlásením uvedenej zmluvy za neplatnú by totiž

došlo k podstatnému zhoršeniu podnikateľskej situácie žalovaného 4/ (v poradí ďalšieho

nadobúdateľa spornej nehnuteľnosti), ktorý nijakým spôsobom neplatnosť uvedenej zmluvy

nespôsobil, ani nezavinil a do stavieb, ktorých prevod bol predmetom zmluvy

z 25. mája 1992, vykonal rozsiahle investície.

Krajský súd v Trnave rozsudkom z 25. januára 2006 sp.zn. napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil (ale z iných právnych dôvodov). Žalovaným 1/ až 4/

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že pre

rozhodnutie vo veci je podstatnou a rozhodujúcou skutočnosť, že k spornému prevodu

nedošlo v procese veľkej privatizácie, keď vlastník nehnuteľnosti a predávajúci vôbec

neprešiel procesom privatizácie, ale zanikol, na základe rozhodnutia ministra hospodárstva

Slovenskej republiky o jeho zrušení bez likvidácie k 31. decembru 1992. Aktívna legitimácia

žalobkyne, Slovenskej republiky zastúpenej prokurátorom plynúca z čl. IV ods. 1 zákona

č. je daná len na tie prevody, ktoré boli uskutočnené v procese privatizácie, t.j.

prevodu majetku štátu na iné osoby upravené o podmienkach

prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. V tomto konaní žalobou

napadnutý prevod takýmto prevodom nebol a ani nemohol byť, keď predávajúci štátny

podnik : S., š.p. B. P., odštepný závod H. neprešiel veľkou privatizáciou podľa zákona

č. a ani sporný prevod sa neuskutočnil v procese veľkej privatizácie, preto ani

dôvodom požadovaného určenia neplatnosti kúpnej zmluvy o predaji nehnuteľnosti nemôže

byť porušenie povinnosti vyplývajúcej zo Prokurátor bol síce

v prejednávanej veci aktívne legitimovaný na podanie žaloby, pretože existoval právny

predpis, na ktorý sa odvolával ( a ), avšak jeho

žaloba nebola dôvodná, pretože tento predpis sa na konkrétny prevod nevzťahoval.

Proti rozsudku okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu podal

mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol, aby dovolací súd

oba uvedené rozsudky zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Mimoriadne

dovolanie odôvodnil tým, že v danom prípade oba konajúce súdy dospeli k nesprávnemu

výkladu správne aplikovaného právneho predpisu, v dôsledku čoho vec následne nesprávne

právne posúdili ( ). Prvostupňový súd dospel k správnemu

právnemu záveru, že prevodca pri uzatváraní predmetnej zmluvy mal rešpektovať ustanovenie

, teda mal na takýto prevod vyžiadať povolenie výnimky od vlády

Slovenskej republiky. Nakoľko zákonný postup zo strany prevodcu dodržaný nebol, došlo

nielen k porušeniu , ale aj ustanovenia .

Napriek tomuto záveru o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy však súd žalobu zamietol.

V tejto súvislosti neobstojí konštatovanie súdu, že by došlo k situácii, že neplatnosť tejto

zmluvy by bola základom neplatnosti ďalšej zmluvy o prevode nehnuteľností a v konečnom

dôsledku by bol neprimerane poškodený práve žalovaný 4/, ktorý sa nijakým spôsobom

nepodieľal na uzavretí zmluvy z 25. mája 1992, ani jej neplatnosť nespôsobil, ani nezavinil,

a ktorý do týchto nehnuteľností vykonal investície vo veľkom rozsahu a nehnuteľnosti ďalej

využíva pre svoju podnikateľskú činnosť. Zamietajúce rozhodnutie prvostupňový súd

odôvodnil skutočnosťou, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení

neplatnosti kúpnej zmluvy ( ). Odvolací súd sa s takýmto právnym záverom

prvostupňového súdu nestotožnil a pripustil, že existujú žaloby, kde nie je treba preukazovať

naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože tento plynie priamo z právneho

predpisu. Pri rozhodovaní o merite veci odvolací súd vychádzal z axiómy, že aktívna

legitimácia žalobkyne plynúca z čl. IV ods. 1 je daná len na tie

prevody, ktoré boli realizované v procese privatizácie, prevodu majetku štátu na iné osoby

upravené vzťahujúceho sa len na tzv. veľkú privatizáciu vo forme

prevodu majetku štátu na iné osoby na základe privatizačných projektov. S odkazom na

znenie ustanovenia a a na jeho systematické zaradenie

v citovanom zákone poukázal na to, že oprávnenie prokurátora na podanie návrhu podľa

čl. IV ods. 1 sa vzťahuje na prevod alebo prechod majetku vo

vlastníctve štátu, pri ktorom došlo k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov. Pri

porušení ustanovení nie je podmienkou, aby k takémuto porušeniu

došlo v rámci privatizácie, postačuje splnenie zákonnej podmienky, že pri prevode majetku vo

vlastníctve štátu podľa citovaného zákona, došlo k porušeniu ustanovenia v ňom

obsiahnutého. Odvolací súd nesprávne posúdil aj okolnosť, že žalobkyňa nepreukázala

nástupníctvo na strane predávajúceho.

Žalovaní sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

boli splnené podmienky pre podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom

Slovenskej republiky a že je prípustné, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 1 v spojení s 243i ods. 2 ) preskúmal napadnuté rozsudky krajského a okresného

súdu, ako aj konanie, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo a dospel k záveru, že

mimoriadne dovolanie je dôvodné.

Podľa o podmienkach prevodu majetku štátu na iné

osoby [ďalej len “ (v znení platnom k 25. máju 1992)] podniky nemôžu

mimo obvyklého hospodárenia uzavrieť zmluvy o prevode vlastníctva majetku, ku ktorému

majú právo hospodárenia, nakladať so svojimi majetkovými účasťami na podnikaní

právnických osôb ani tieto zakladať.

Podľa výnimky z ustanovenia odseku 1 môže

v odôvodnených prípadoch povoliť príslušná vláda. Uvedená výnimka nahrádza povolenie

podľa osobitných predpisov.

Podľa čl. IV ods. 1 , ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej

národnej rady č. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach

prevodov majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Slovenskej republiky

v znení neskorších predpisov a o podmienkach prevodu majetku štátu na

iné osoby v znení neskorších predpisov (ďalej len ““) ak pri prevode

alebo prechode majetku vo vlastníctve štátu na iné osoby, ktorý sa uskutočnil podľa

osobitných predpisov 1), boli porušené ustanovenia všeobecne záväzných predpisov, je štát

oprávnený podať návrh na určenie neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva. Pri podaní

návrhu a v konaní pred súdom zastupuje štát prokurátor.

Vychádzajúc z citovaného ustanovenia čl. IV ods. 1 zákonným

predpokladom podania návrhu na určenie neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva je

prevod alebo prechod majetku vo vlastníctve štátu na iné osoby, ktorý sa uskutočnil podľa

osobitných predpisov, ak boli porušené ustanovenia všeobecne záväzných predpisov.

V odkazovej poznámke 1) v tomto ustanovení je vymenovaný okruh právnych noriem (medzi

inými aj ), ktoré sú označené ako “osobitné predpisy“ (ktoré nesporne sú

súčasne všeobecne záväznými predpismi). Sú to najmä predpisy, na základe ktorých sa proces

privatizácie realizuje a ich označením za “osobitné predpisy“ bolo úmyslom zákonodarcu

označiť okruh vzťahov, pri ktorých, za podmienky následného porušenia všeobecne

záväzných právnych predpisov, možno oprávnenie štátu v zastúpení prokurátorom na podanie

návrhu aplikovať. Aj keď poznámka pod čiarou, hoci je súčasťou právneho predpisu, nemá

normatívny charakter, v prípade opodstatnenosti sa z nej vychádza. Z uvedeného tak treba

vyvodiť, že oprávnenie prokurátora na podanie návrhu podľa citovaného čl. IV ods. 1 zákona

č. sa vzťahuje na prevod alebo prechod majetku vo vlastníctve štátu, pri ktorom

došlo k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov. Pri porušení ustanovení zákona

č. nie je podmienkou, aby k takémuto porušeniu došlo v rámci procesu tzv.

veľkej privatizácie (ako nesprávne uzavrel odvolací súd), ale postačuje splnenie zákonnej

podmienky, že pri prevode majetku vo vlastníctve štátu podľa citovaného zákona, došlo

k porušeniu ustanovenia v ňom obsiahnutého (v danom prípade ustanovenia § 45 ods. 1 a 2

citovaného zákona).

Preto závery tak prvostupňového ako aj odvolacieho súdu, vedúce k zamietnutiu

žaloby (aj keď u oboch súdov nižšieho stupňa z iných právnych dôvodov) vychádzajú

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto

dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa v spojení s

, keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania

a túto nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky oba napadnuté

rozsudky zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie ( v spojení

s ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného ako i dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. apríla 2008

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :