Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
071/360775.6f3e32.pdf
PDF · 160.15 KB
No categories available
3Cdo/230/2009
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Daniely Sučanskej a členov senátu JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny
Siebenstichovej, v právnej veci žalobcu S. P., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., zastúpeného
JUDr. T. K., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., proti žalovanému R., spol. s r.o., so sídlom v B.,
IČO: X., o zaplatenie 6 626,37 € (199 626,10 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom
súde Bratislava III pod sp. zn. 7 C 25/1999, na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave z 12. júna 2008, sp. zn. 9 Co 145/2007, takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a .
Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 12. februára 2007, č.k. 7 C 25/1999-257
konanie v časti príslušenstva vo výške 3 % zo sumy 199 626,10 Sk od 16. februára 1998 do
zaplatenia zastavil, žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 149 111,30 Sk so 17,6 % úrokom
z omeškania ročne od 16. decembra 1998 do zaplatenia; v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že
v konaní bolo preukázané, že účastníci uzavreli 19. decembra 1997 leasingovú zmluvu
č. X., na základe ktorej bol žalovanému 23. decembra 1997 odovzdaný predmet leasingu,
ktorým bolo osobné motorové vozidlo S. T. 1,9 Tdi a žalovaný sa zaviazal riadne a včas
uhrádzať leasingové splátky, ako i že predmet leasingu bol v čase od 15. do 16.
februára 1998 odcudzený. Vychádzajúc zo Všeobecných podmienok k leasingovej zmluve
(bod 9. písm. a/) ustálil, že leasingová zmluva zanikla 15. decembra 1998, nakoľko žalobca až
v liste z tohto dňa žalovanému oznámil odcudzenie predmetu leasingu a že od tohto dňa
nemožno od žalobcu požadovať plnenie záväzku v zmysle leasingovej zmluvy, nakoľko
plnenie z dôvodu odcudzenia predmetu leasingu sa pre žalobcu stalo trvale nemožným (§ 575
ods. 1 Občianskeho zákonníka). Preto v súlade s bodom 9. Všeobecných podmienok
k leasingovej zmluve priznal žalobcovi rozdiel v sume 149 111,30 Sk, k výpočtu ktorého
dospel týmto spôsobom: „Súd teda pri samotnom výpočte (existencia leasingovej zmluvy od
23.12.1997 do 15.12.1998), pri leasingovej hodnote predmetu leasingu vrátane DPH –
896.847,- Sk, a odpočítaní nadobúdacej ceny motorového vozidla 593.000,- Sk, dostal sumu
303.847,- Sk (sumu, ktorú mal odporca získať za tri roky vrátane DPH). Pri výpočte 2x 365
dní a 1x 366 (prestupný rok) mal trvať nájom 1 078 dní (doba leasingu), leasing bol však
ukončený predčasne ku dňu 15.12.1998, teda trval len 356 dní.
1 078 dní (doba plánovaného leasingu)......... 303.847,- Sk (plánovaná suma odporcu)
356 dní (skutočná doba leasingu).............. X
X : 303.847 = 356 : 1 078
X = 303.847 x 356/1 078 = 100.342,80 (za 356 dní)
Teda 272.384,10 Sk mínus 100.342,80 Sk = 172.041,30 Sk mínus 22.930 Sk (spoluúčasť ) =
149.111,30 Sk, do ktorej výšky súd návrhu vyhovel a vo zvyšku návrh aj s príslušenstvom
zamietol. Súd teda od leasingovej ceny predmetu leasingu vo výške 896 847,50 Sk odpočítal
jeho nadobúdajúcu hodnotu (vrátane DPH ) čím dostal sumu, ktorú mal odporca získať
v prípade riadneho skončenia leasingovej zmluvy po 3 rokoch (v ktorej sume sú zahrnuté
všetky súvisiace náklady leasingovej spoločnosti vrátane poistenia predmetu leasingu), teda
za 1 078 dní nájmu od navrhovateľa, pričom pri skutočnej dobe nájmu 356 dní (od 23.12.1997
do 15.12 1998) mal navrhovateľ uhradiť odporcovi 100.342,80 Sk plus spoluúčasť na
poistení 22.930 Sk, a po odpočte týchto súm z už uhradenej prvej splátky vrátane akontácie
272.384,10 Sk, zostáva suma 149.111,- Sk, ktorú by mal vrátiť navrhovateľovi a ku ktorej ho
i súd zaviazal“. O príslušenstve pohľadávky rozhodol podľa § 517 ods. l, 2 Občianskeho
zákonníka a o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
Na odvolanie žalovaného proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo
žalobe vyhovené, Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 12. júna 2008, sp. zn. 9 Co 145/2007
v spojení s opravným uznesením z 30. októbra 2008 rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti, ktorou bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi 149 111,30 Sk so 17,6 %
úrokom z omeškania ročne od 16. decembra 1998 do zaplatenia zmenil tak, že žalobu
zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 42 747 Sk trov konania. Odvolací
súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, že účastníci uzavreli 19. decembra
1997 leasingovú zmluvu č. X., predmetom ktorej bolo osobné motorové vozidlo S. T. 1,9 Tdi,
že súčasťou tejto zmluvy boli Všeobecné podmienky k leasingovej zmluve, ako i že žalobca
oznámil žalovanému odcudzenie predmetu leasingu až 15. decembra 1998. Nesúhlasil však so
záverom prvostupňového súdu, že z dôvodu predčasného zrušenia leasingovej zmluvy
z dôvodu odcudzenia predmetu leasingu prináleží žalobcovi finančné vyrovnanie vo výške
ustálenej súdom prvého stupňa. Poukázal na práva a povinnosti vyplývajúce zo Všeobecných
podmienok k leasingovej zmluve, ktorými sú účastníci leasingovej zmluvy viazaní, najmä
záväzok žalobcu o znášaní rizika (nebezpečenstva škôd) spojeného s predmetom leasingu,
vrátane odcudzenia predmetu leasingu, ako i na bod 12. písm. a/ Všeobecných
podmienok k leasingovej zmluve, ktorý podľa jeho názoru subsumuje aj bod 9. písm. a/
týchto všeobecných podmienok. Takto dohodnuté zmluvné podmienky nie sú podľa jeho
názoru v rozpore s účelom a poslaním leasingovej zmluvy. Keďže v danom prípade k zmene
účastníkmi dohodnutých podmienok leasingu nedošlo, neboli dané dôvody pre vyhovenie
žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určitého finančného vyrovnania po zrušení leasingovej
zmluvy dňom 15. decembra 1998. Na základe uvedeného rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil a žalobu zamietol (§ 220 ods. 1 O.s.p.). Výrok
o náhrade trov konania odôvodnil § 224 ods. l O.s.p. a § 142 ods. l O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Namietal, že
konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ako i že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Bol toho názoru, že odvolací súd
nesprávne na danú vec aplikoval bod 12. písm. a/ Všeobecných podmienok k leasingovej
zmluve a poukázal na to, že uvedené ustanovenie možno použiť len pri predčasnom zrušení
zmluvy, pričom dôvody predčasného zrušenia zmluvy sú taxatívne uvedené v bode 10. týchto
všeobecných podmienok. V danom prípade však k predčasnému zrušeniu zmluvy z dôvodov
uvedených v bode 10. Všeobecných podmienok k leasingovej zmluve nedošlo. Taktiež
nesúhlasil s ustálením času skončenia zmluvného vzťahu dňom 15. decembra 1998 a v tomto
smere poukázal na to, že notifikačnú povinnosť v zmysle bodu 5. písm. b/ leasingovej zmluvy
si splnil, keď 16. februára 1998 urobil oznámenie o odcudzení predmetu leasingu na polícii
a 18. februára 1998 nahlásil poistnú udalosť príslušnej poisťovni. Z uvedených dôvodov
navrhol rozsudok odvolacieho súdu „zmeniť“, rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť
a žalobcovi priznať náhradu trov konania.
Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátom
(§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že dovolanie
nie je opodstatnené.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom však dovolací súd neposudzuje iba
podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,
či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/
O.s.p. O vadu takej povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol
súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľ žiadnu
z týchto vád nenamietal a vada uvedenej povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je
v dovolaní namietaná (§ 242 ods. 1 O.s.p.), je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád
taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej príčinou je
porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní
a dôsledkom nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej. Hoci vadu tejto povahy dovolateľ
nenamietal, bližšie ju však nekonkretizoval. Dovolací súd existenciu takejto vady nezistil.
Žalobca vychádzajúc z obsahu jeho dovolania namieta, že zmeňujúci rozsudok
odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd
nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery.
Finančný leasing (o ktorý ide aj v predmetnej veci) je záväzkovým vzťahom, ktorého
podstatou je záväzok poskytovateľa leasingu (prenajímateľa) odovzdať príjemcovi leasingu
(nájomcovi) na určitú dobu do užívania vec alebo inú majetkovú hodnotu a záväzok nájomcu
uhradiť dohodnuté leasingové splátky. Počas doby nájmu je vlastníkom predmetu leasingu
prenajímateľ (leasingová spoločnosť). Po ukončení nájmu má nájomca právo na kúpu
predmetu leasingu za vopred dohodnutú kúpnu cenu.
V prípade finančného leasingu sa záväzky prenajímateľa obmedzujú len na finančné
služby, t.j. na zabezpečenie veci, odovzdanie veci do užívania nájomcovi a predaj veci na
konci leasingového vzťahu. Na nájomcu je už od počiatku leasingového vzťahu prenášaná
zodpovednosť za predmet leasingu a všetky povinnosti a riziká (nebezpečenstvo škôd)
spojené s vlastníctvom a užívaním predmetu leasingu (údržba, dane, poistenie).
Z obsahu spisu nesporne vyplýva, že medzi účastníkmi bola 19. decembra 1997
uzavretá leasingová zmluva č. X. (ďalej len „leasingová zmluva“), predmetom ktorej bol
nájom osobného motorového vozidla S. T. 1,9 Tdi (ďalej len „predmet leasingu“)
nadobúdacej hodnoty 593 000 Sk, s dohodnutou dobou nájmu 3 roky a záväzkom nájomcu
platiť za celú dobu nájmu dohodnuté nájomné. Neoddeliteľnou súčasťou tejto leasingovej
zmluvy boli Všeobecné podmienky k leasingovej zmluve z 19. decembra 1997 [ďalej len
„všeobecné podmienky“, (bod 5. písm. a/ leasingovej zmluvy)]. Ďalej je nesporné, že žalobca
z nájomného za dohodnutú dobu nájmu 896 847,50 Sk zaplatil prvú splátku vo výške
272 384,10 Sk. Žalobca si predmet leasingu prevzal 23. decembra 1997 a v čase od 15. do 16.
februára 1998 došlo k jeho odcudzeniu a na základe tejto poistnej udalosti bolo žalovanému
poukázané poistné plnenie v sume 435 680 Sk.
Pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku treba vychádzať z obsahu leasingovej
zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania a všeobecných podmienok, obsahom ktorých sú
účastníci viazaní.
Časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky
vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné
podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené (§ 273
ods. l Obchodného zákonníka).
Odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok
uvedených v odseku 1 (§ 273 ods. 2 Obchodného zákonníka).
Z bodu 8. písm. a/ všeobecných podmienok vyplýva, že nebezpečie škody, zničenia
a odcudzenia nesie nájomca od momentu prevzatia predmetu leasingu. Povinnosť platiť
dohodnuté leasingové splátky a ostatné platby súvisiace s leasingom zostáva zachovaná
naďalej.
V prípade úplného zničenia predmetu leasingu, končí zmluva v deň, kedy k takejto
udalosti došlo. Odcudzenie predmetu leasingu je nájomca povinný okamžite písomne oznámiť
prenajímateľovi, pričom sa zmluva považuje za zrušenú, odo dňa oznámenia, pokiaľ by nebol
predmet leasingu behom jedného mesiaca znovu nájdený. Pokiaľ poistné plnenie prevýši
sumu nesplatených splátok alebo ostatných platieb súvisiacich s leasingom, prenajímateľ
tento rozdiel uhradí v prospech nájomcu do 15 dní (bod 9. písm. a/ všeobecných podmienok).
Z vyššie uvedených ustanovení všeobecných podmienok možno vyvodiť jednoznačný
záver, že účastníci leasingovej zmluvy si upravili spôsob vzájomného vyporiadania vzťahu po
jeho zániku z dôvodu odcudzenia predmetu leasingu. Takto dohodnuté zmluvné podmienky
nie sú ani podľa názoru dovolacieho súdu v rozpore s účelom a poslaním leasingovej zmluvy
a sú pre účastníkov zmluvy rovnako a bezpodmienečne záväzné. Ich záväznosť mohla
zaniknúť len spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy alebo zo zákona; v danom prípade, ako
správne konštatuje aj odvolací súd, k zániku dohodnutých podmienok ani k ich zmene
nedošlo, a preto treba pri posudzovaní danej veci z takto dohodnutých zmluvných podmienok
vychádzať.
Z uvedeného teda možno jednoznačne vyvodiť, že aj v prípade odcudzenia predmetu
leasingu bol nájomca povinný platiť dohodnuté splátky. Len v prípade, ak by poistné plnenie
prevýšilo sumu nesplatených splátok alebo ostatných platieb spojených s leasingom, vznikla
by prenajímateľovi povinnosť tento rozdiel uhradiť v prospech nájomcu v lehote 15 dní (viď
bod 9. písm. a/ všeobecných podmienok).
Vzhľadom na takto dohodnutú úpravu spôsobu vzájomného vyporiadania po zániku
leasingovej zmluvy z dôvodu odcudzenia predmetu leasingu a nespornú skutočnosť, že
poistné plnenie poskytnuté prenajímateľovi X. poisťovňou, a.s. neprevýšilo sumu
nesplatených splátok, žalobcom uplatnený nárok, ktorým sa domáhal zaplatenia rozdielu
medzi zaplatenou prvou splátkou a cenou prenájmu za čas do zániku leasingovej zmluvy nie
je dôvodný.
Pokiaľ žalobca v dovolaní namieta aj čas ukončenia leasingovej zmluvy v dôsledku
odcudzenia predmetu leasingu ustáleného odvolacím súdom ako i súdom prvého stupňa na
15. december 1998 (ktorý podľa jeho názoru nastal 16. februára 1998, resp. 18. februára 1998,
keď oznámil odcudzenie predmetu leasingu polícii a poistnú udalosť príslušnej poisťovni),
poukazujúc na § 273 ods. 2 Obchodného zákonníka a na bod 5. písm. b/ leasingovej zmluvy,
túto jeho námietku dovolací súd nepovažuje za dôvodnú. Dovolací súd zistil, že podmienka
uvedená pod bodom 9. písm. a/ všeobecných podmienok nie je v rozpore s dojednaním
uvedeným v bode 5. písm. b/ leasingovej zmluvy; v obidvoch prípadoch je stanovená
povinnosť nájomcu oznámiť krádež predmetu leasingu bezodkladne, okrem iným tam
uvedeným orgánom, aj prenajímateľovi. Nakoľko podľa bodu 9. písm. a/ všeobecných
podmienok bolo dohodnuté, že zmluva sa v dôsledku odcudzenia predmetu leasingu zrušuje
oznámením tejto skutočnosti prenajímateľovi a v konaní bolo nesporne preukázané, že
žalobca takéto oznámenie vo vzťahu k prenajímateľovi urobil až listom z 15. decembra 1998,
dovolací súd záver odvolacieho súdu o zániku zmluvného vzťahu dňom 15. decembra 1998
považuje za správny a zodpovedajúci výsledkom vykonaného dokazovania.
Z uvedených dôvodov je zrejmé, že žalobca neopodstatnene napadol rozsudok
odvolacieho súdu, ktorý nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.) a keďže neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v § 241 ods. 2 O.s.p., ktoré
by mali za následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu,
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol.
V dovolacom konaní (procesne) úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu
trov dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov
dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho
konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 16. decembra 2010
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková