Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-31-2022.pdf
PDF · 127.62 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/31/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Márie Kubincovej, PhD. v právnej veci žalobcu ČSOB Leasing, a. s., so sídlom Žižkova 11, 815 10 Bratislava, IČO: 35 704 713, v konaní zast. SOUKENÍK-ŠTRPKA, spol. s. r. o, IČO: 36 862 711, so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava proti žalovanému Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX K., v konaní zast. AK GEREG & MESSINGEROVÁ, spol. s r. o., IČO: 47 253 011, so sídlom Horná Strieborná 4, 974 01 Banská Bystrica o zaplatenie 24.240,26 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9Cb/8/2021-127 zo dňa 26. októbra 2021, takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9Cb/8/2021-127 zo dňa 26. októbra 2021 p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie v prvej výrokovej vete uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 24.240,26 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 11.295,37 Eur odo dňa 16.03.2021 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 12.944,89 Eur odo dňa 09.09.2020 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia s tým, že plnením žalovaného zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť pre J & S TRANS, spol. s r. o. Žarnovica, Bystrická cesta 4, IČO: 36 059 536 uložená mu platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 36Up/754/2021 zo dňa 11.06.2021 a plnením J & S TRANS, spol. s r. o., Žarnovica, Bystrická cesta 4, IČO: 36 059 536 zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť pre žalovaného uložená mu týmto rozhodnutím. V druhej výrokovej vete žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou zo dňa 26.05.2021 podanou v upomínacom konaní sa žalobca domáhal pôvodne proti žalovanému 1/, ktorým bol J & S Trans, spol. s r. o., Žarnovica a žalovanému 2/ Q. S., Kľak zaplatenia sumy 24.240,26 Eur s príslušenstvom, a to proti žalovanému 1/ z titulu porušenia zmluvných povinností v súvislosti s uzatvorením leasingových zmlúv a vo vzťahu k žalovanému 2/ z titulu ručenia.
3. V upomínacom konaní bol vydaný platobný rozkaz sp. zn. 36Up/754/2021 zo dňa 11.06.2021, ktorým boli žalovaný 1/ a žalovaný 2/ zaviazaní tak, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť pre ostatných.
4. Žalovaný 2/ podal proti platobnému rozkazu odpor s tým, že poprel dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu a uviedol, že mu nie je známe, akým spôsobom žalobca dospel k uplatňovanému nároku.
5. Pretože žalovaný 1/ a žalovaný 2/ tvorili samostatné spoločenstvo, proti žalovanému 1/ bola vec právoplatne rozhodnutá vydaným platobným rozkazom ku dňu 03.07.2021, preto súd prvej inštancie ako miestne príslušný konal ďalej len so žalovaným Q. S..
6. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v konaní osvedčil, že uzatvoril leasingové zmluvy s obchodnou spoločnosťou J & S Trans, spol. s r. o., dňa 16.06.2018 pod č. LZF/18/30791 a č. LZF/18/30792, predmetom ktorých bol veľkoobjemový náves KRAKER CF 200 a nákladné vozidlo ťahač MAN TGX 18.440. Žalobca preukázal, že leasingový nájomca si neplnil zmluvné povinnosti z titulu pravidelných úhrad dohodnutých splátok nájmu, a preto v zmysle bodu 4.4.1 písm. a) všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu žalobcu, ako i zmluvne dohodnutých podmienok, došlo k ukončeniu leasingových zmlúv ku dňu 22.07.2019 výpoveďou zo strany žalobcu. Tieto tvrdenia žalobca preukázal listinnými dôkazmi, keď predložil leasingové zmluvy, prehľad dohodnutých splátok leasingu, prehľad zameškaných splátok nájomcu ku dňu vypovedania leasingových zmlúv. Žalobca uplatnil voči leasingovému nájomcovi nárok na zaplatenie sumy 11.295,37 Eur z titulu neuhradených splátok leasingu počas trvania leasingovej zmluvy, rozdielu havarijného i zákonného poistenia, škody finančných nákladov, ktorá vznikla medzi zostatkom nesplatenej istiny a výťažkom z predaja, ako i škody, ktorá vznikla v súvislosti so zabezpečovaním externej služby agentúry, demontáže, prevozu predmetu leasingu, skladovania, opravy, sprostredkovania predaja, evidenčných zmien na dopravnom inšpektoráte a obdobne z ďalšej leasingovej zmluvy uplatnil voči nájomcovi nárok na zaplatenie sumy 12.944,89 Eur. Žalobca uplatňoval takýto nárok i voči žalovanému, a to z titulu ručiteľského záväzku, keď preukázal, že žalovaný prehlásil žalobcovi ako veriteľovi, že ho uspokojí, ak dlžník (leasingový nájomca) nesplní svoj záväzok zaplatiť niektorú z pohľadávok vzniknutých na základe predmetných leasingových zmlúv a predložil súdu prvej inštancie vyhlásenie ručiteľskej listiny zo dňa 06.06.2017 k leasingovej zmluve LZF/18/30791 a leasingovej zmluvy LZF/18/30792. Žalobca žalovaného ako ručiteľa vyzval pred podaním žaloby na úhradu záväzku dlžníka a určil i lehotu na plnenie.
7. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaný až na pojednávaní konanom dňa 26.10.2021 uvádzal nové skutkové tvrdenia, ktorými sa snažil spochybniť uplatňovaný nárok žalobcu a označoval i dôkazy, ktoré žiadal vykonať, resp. požadoval, aby súd prvej inštancie uložil povinnosť žalobcovi takéto dôkazy predložiť. Súd prvej inštancie s prihliadnutím na sudcovskú koncentráciu konania vyhodnotil takéto prostriedky procesnej obrany za oneskorené, naviac s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný je v konaní právne zastúpený advokátom. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že z výpisu obchodného registra je nepochybné, že žalovaný je jediným spoločníkom a súčasne konateľom leasingového nájomcu, vo vzťahu ku ktorému bol spor právoplatne rozhodnutý platobným rozkazom v upomínacom konaní a takéto rozhodnutie preto muselo byť doručené i žalovanému a nepochybne žalovaný mal možnosť uplatniť už v rámci upomínacieho konania, resp. následne označenie prostriedkov procesnej obrany vo vzťahu ku skutkovým tvrdeniam žalobcu, čo však neučinil. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že žalovaný označoval len všeobecné vyhlásenia o tom, že uplatňovaný nárok je nedôvodný, bez konkrétnych skutkových tvrdení a označených dôkazov na popretie skutkových tvrdení žalobcu, a teda žalovaný sa nesprával spôsobom podľa § 151 CSP. Súd prvej inštancie tiež zdôraznil, že prepojenie žalovaného ako ručiteľa vo vzťahu k leasingovému nájomcovi je také, že samotný ručiteľ je jediným spoločníkom a jediným konateľom obchodnej spoločnosti, ktorá vystupovala v zmluvnom vzťahu so žalobcom ako leasingový nájomca, a preto všetky okolnosti, za ktorých došlo k ukončeniu leasingových zmlúv dôvod ukončenia leasingových zmlúv, ako i všetky uplatňované nároky zo strany leasingového prenajímateľa samotnému žalovanému museli byť dávno známe.
8. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že keďže žalobca preukázal, že dlžník (leasingový nájomca) neposkytol plnenie žalobcovi ako veriteľovi, napriek tomu, že ho veriteľ na splatenie záväzku vyzval, dôvodne uplatnil nárok voči ručiteľovi, a pretože ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť aj úroky z omeškania, súd prvej inštancie zaviazal žalovaného aj k zaplateniu zákonného úroku z omeškania a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
9. V konaní bol úspešný žalobca v celom rozsahu, a preto súd prvej inštancie žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.
10. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie. Mal za to, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, nakoľko sú prípustné aj iné dôkazy, ktoré žalovaný žiadal vykonať a toto právo mu bolo znemožnené a súd prvej inštancie na základe uvedeného dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, na základe ktorých rozhodol. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. Žalovaný v odvolaní uviedol, že trvá na tom, čo už na viacerých miestach uviedol a teda, že Leasingovú zmluvu č. LZF/18/30791 plnil riadne a včas. Je pravdou, že Leasingovú zmluvu č. LZF/18/30792 neplnil riadne, nakoľko v tom čase nedisponoval finančnými prostriedkami. Žalobcu niekoľkokrát, dokonca aj osobne žiadal o možnosť odkladu splátok a bolo mu oznámené, že jeho žiadosť nebudú akceptovať. Jediné o čo žalobcu žiadal bolo počkať 7 - 10 dní, pretože vedel, že mu majú prísť finančné prostriedky z podnikateľskej činnosti. Žalobca mu však nedal možnosť odkladu splátky a rovno vypovedal obidve zmluvy, aj napriek skutočnosti, že zmluvu č. LZF/18/30791 riadne plnil. Tým, že žalobca vypovedal obidve zmluvy znemožnil mu podnikať a prišiel tak o zamestnanie, z ktorého mal príjem, z ktorého mohol zaplatiť ďalšie splátky s odkladom.
12. Žalovaný v odvolaní zdôraznil, že v konaní žiadal žalobcu, aby predložil výpis z účtov, ktorý by preukazoval koľko ku dňu vypovedania leasingových zmlúv titulom splátok žalovaný zaplatil. Žalobcu o uvedené niekoľkokrát žiadal ešte pred pojednávaním, avšak bezvýsledne. Uvedené žiadal z dôvodu preukázania, že zmluvu č. LZF/18/30791 riadne plnil ako aj preto, aby bolo možné jednoznačne ustáliť výšku nárokov vyčíslených žalobcom. Napokon žiadal, aby žalobca predložil kúpne zmluvy, ktoré boli uzatvorené medzi žalobcom a tretím subjektom, ktorých predmetom boli predmety leasingových zmlúv. Všetko z dôvodu, aby bolo možné jednoznačne ustáliť, či zo strany žalobcu nedošlo k bezdôvodnému obohateniu následným predajom predmetov leasingových zmlúv. Žalovanému k dnešnému dňu nie je známe, ako žalobca dospel k nároku, ktorý žiada a to aj napriek popisu jednotlivých položiek, ktoré uviedol žalobca vo svojom vyjadrení z 11.08.2021.
13. Žalovaný tak mal za to, že došlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie, kedy súd prvej inštancie mohol vykonať ním navrhnuté dôkazy, ktoré by podľa názoru žalovaného boli spôsobilé priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia najmä, koľko reálne bolo zaplatených splátok, ako aj za akú hodnotu predal žalobca predmety leasingu konečnému nadobúdateľovi, čím by bolo preukázané, či zo strany žalobcu nedošlo k bezdôvodnému obohateniu.
14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Podľa žalobcu žalovaný v odpore a následnom vyjadrení neuviedol v čom považuje nárok žalobcu za nepreukázaný a nedôvodný. S poukazom na § 151 CSP žalovaný mal v rámci svojej procesnej obrany poprieť skutkové tvrdenia žalobcu, čo však neučinil a nepopretím skutkových tvrdení žalovaný potvrdil nespornosť žalobcom uvádzaných skutkových a právnych tvrdení v žalobe. Na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky a ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nasleduje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Popretie skutkových tvrdení protistrany musí byť výslovné, nepostačuje všeobecné vyhlásenie, z ktorého by bolo možné vyvodiť iba konkludentný nesúhlas strany so skutkovým stavom tvrdeným protistranou. Žalobca má preto za to, že v zmysle uvedenej právnej domnienky je zrejmé, že žalobcom uplatnený nárok je čo do výšky a dôvodu nesporný.
15. Žalobca s poukazom na charakter a význam zásady koncentrácie konania uviedol, že žalovaný napriek tomu, že je kvalifikovane zastúpený advokátom, nijakým spôsobom v písomných podaniach nespochybnil nárok žalobcu čo do dôvodu a výšky a nepredložil návrhy na vykonanie dôkazov riadne a včas. Žalovaný neuviedol, v čom považuje nárok žalobcu za nesprávny a neoznačil dôkazy, ktoré navrhuje vykonať. Žalovaný až na pojednávaní konanom dňa 26.10.2021 uvádzal nové skutkové tvrdenia, ktorými sa snažil spochybniť uplatňovaný nárok žalobcu a začal označovať i dôkazy, ktoré žiadal vykonať, resp. požadoval, aby súd uložil žalovanému povinnosť takéto dôkazy predložiť. Ak neexistujú osobitné dôvody v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov
až na pojednávaní nie je včasné. Žalobca pritom poukázal i na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS530/2018 z 15.11.2018.
16. Žalobca poukázal aj na to, že žalovaný uvádza tvrdenia, ktoré mal primárne spochybňovať dlžník, ten však bol voči žalobe pasívny, v konaní nič nenamietal a platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/230/2009 zo dňa 16.12.2010 a rozsudok Vrchného soudu v Prahe sp. zn. 2Cmo/380/2005 zo dňa 05.12.2016 žalobca uviedol, že nájomca má povinnosť platiť leasingovému prenajímateľovi za používanie predmetu leasingu stanovené nájomné formou jednotlivých splátok po dobu trvania leasingu. Nie je na prospech žalobcu, ak sa leasingový predmet vráti späť žalobcovi, nakoľko mu vzniknú dodatočné náklady, ktoré by mu za dodržania zmluvných povinností druhou stranou nevznikli. Výťažok z predaja predmetu leasingu je častokrát len jediným plnením, ktoré žalobca od dlžníkov obdrží, preto je primárne v jeho záujme predať predmet za čo najvyššiu hodnotu. Ak žalovaný vedel o niekom, kto by bol ochotný zaplatiť za predmet leasingu vyššiu sumu než bol odpredaný, mal možnosť takéhoto záujemcu priniesť a tým znížiť nárok žalobcu voči dlžníkovi, resp. dlžník taktiež mohol preniesť zmluvnú povinnosť z leasingovej zmluvy na tretiu osobu, ktorá by vstúpila do práv a povinností dlžníka a následne plnila leasingovú zmluvu. Dlžník ani žalovaný nič také nevykonal, dlžník ostal úplne pasívny. Dlžník si neplnil svoju základnú povinnosť platiť žalobcovi splátky v zmysle splátkového kalendára, ktorý je súčasťou leasingovej zmluvy.
17. Žalovaný v odvolacej replike zopakoval tvrdenia, že od počiatku súdneho konania sa snažil získať priamo od žalobcu výpisy z účtov, ktoré by preukazovali koľko splátok ku dňu vypovedania leasingových zmlúv zaplatil. Preto sa nemožno stotožniť s vyjadreniami žalobcu, že mal predložiť dôkazy, resp. prostriedky procesného útoku riadne a včas. Tvrdenie žalobcu, že vždy má záujem na to, aby sa predmet nájmu po zaplatení splátok dostal do vlastníctva nájomcu považuje žalovaný za účelové, keď práve žalobca mu nedal žiadnu možnosť odkladu splátok a hneď inicioval toto konanie.
18. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že žalovaný tým, že bol a stále je jediným konateľom a spoločníkom dlžníka na preukázanie toho, koľko splátok dlžník zaplatil, postačovalo zaslanie dokladu o vykonanej úhrade alebo výpisu z účtu dlžníka, ktoré žalovaný mohol kedykoľvek bez akýchkoľvek ťažkostí a prekážok súdu predložiť. V rámci zmluvných podmienok, ktoré podpísal dlžník sú uvedené dôvody, pre ktoré je možné leasingovú zmluvu vypovedať a žalobca nevypovedal zmluvy svojvoľne. Ak by žalobca nevypovedal zmluvy a nechal dlžníka užívať predmety leasingu naďalej a ten by naďalej neplatil leasingové splátky, vznikla by vyššia škoda na strane žalobcu jednak ďalším navyšovaním dlhu nezaplatených splátok a na strane druhej znižovaním hodnoty predmetu leasingu. Žalobca poukázal aj na to, že v konečnom finančnom vyúčtovaní a vo vysvetlení položiek finančného vyúčtovania, ktoré sú súčasťou žaloby sú zreteľne, jasne a položkovite rozpísané jednotlivé nároky. Žalobca uplatňovaný nárok obsiahle zdôvodnil aj vo vyjadrení k odporu. Tvrdenie žalovaného ohľadne potreby dlžníka odkladu splátky len o 10 dní je zavádzajúce, keď v čase výpovede leasingovej zmluvy č. LZF/18/30792 bol dlžník v omeškaní s úhradami leasingových splátok od dňa 17.04.2019. Žalobca nikdy nevypovie zmluvu pri omeškaní leasingového nájomcu len o 10 dní, keď aj podľa ustanovenia 4.4.1 písm. a) VZP právo na výpoveď zmluvy pri omeškaní leasingového nájomcu so zaplatením leasingovej splátky žalobcovi vzniká až o viac ako 25 dní. Pri leasingovej zmluve č. LZF/18/30791, kde žalovaný tvrdí, že ju plnil riadne, dlžník bol v čase výpovede v omeškaní s úhradou minimálne dvoch leasingových splátok a ďalšieho nároku. Žalobca poukázal aj na to, že ak žalovaný tvrdí, že žiadal o odklad splátok, tak o odklad mohol žiadať iba dlžník a predĺženie agónie o 10 dní by v tejto veci nič reálne neprinieslo.
19. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.05.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP).
20. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.
21. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že dňa 06.06.2018 žalobca uzatvoril so spoločnosťou J & S TRANS, s.r.o., Žarnovica, IČO: 36 059 536 ako leasingovým nájomcom Leasingovú zmluvu
č. LZF/18/30791, ktorej predmetom leasingu bol veľkoobjemový náves KRAKER CF 200 s dobou finančného prenájmu 44 mesiacov od dátumu prevzatia predmetu leasingu leasingovým nájomcom.
22. V Ručiteľskej listine č. ZIN/18/05376, podpísanej dňa 07.06.2018, žalovaný žalobcovi ako veriteľovi prehlásil, že ho uspokojí, ak dlžník J & S TRANS, s.r.o., Žarnovica nesplní svoj záväzok zaplatiť veriteľovi niektorú z pohľadávok vzniknutých na základe Leasingovej zmluvy č. LZF/18/30791, ktorá bola uzavretá medzi veriteľom a dlžníkom dňa 06.06.2018.
23. Písomnosťou zo dňa 22.07.2019, označenou Ukončenie Leasingovej zmluvy č. LZF/18/30791, žalobca spoločnosti J & S TRANS, s.r.o., Žarnovica oznámil, že vypovedá Leasingovú zmluvu č. LZF/18/30791 v súlade s ustanovením bodu 4.4.1 písm. a) Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu žalobcu, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Dôvodom výpovede je trvajúce omeškanie úhrady špecifikovaných uvedených pohľadávok.
24. Dňa 23.02.2021 žalobca vyhotovil Finančné vyúčtovanie predčasne ukončenej zmluvy č. LZF/18/30791, výsledkom špecifikácie ktorého je nedoplatok leasingového nájomcu 11.295,37 Eur.
25. Dňa 06.06.2018 žalobca a spoločnosť J & S TRANS, s.r.o. Žarnovica, IČO: 36 059 536 uzavreli aj Leasingovú zmluvu č. LZF/18/30792, predmetom ktorej bolo ojazdené nákladné vozidlo ťahač MAN TGX 18.440 s dobou finančného prenájmu 36 mesiacov od dátumu prevzatia predmetu leasingu leasingovým nájomcom.
26. V Ručiteľskej listine č. ZIN/18/05376, podpísanej dňa 07.06.2018, žalovaný žalobcovi ako veriteľovi prehlásil, že ho uspokojí, ak dlžník J & S TRANS, s.r.o., Žarnovica nesplní svoj záväzok zaplatiť veriteľovi niektorú z pohľadávok vzniknutých na základe Leasingovej zmluvy č. LZF/18/30792, ktorá bola uzavretá medzi veriteľom a dlžníkom dňa 06.06.2018.
27. Písomnosťou zo dňa 22.07.2019, označenou Ukončenie Leasingovej zmluvy č. LZF/18/30792, žalobca spoločnosti J & S TRANS, s.r.o., Žarnovica oznámil, že vypovedá Leasingovú zmluvu č. LZF/18/30792 v súlade s ustanovením bodu 4.4.1 písm. a) Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu žalobcu, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Dôvodom výpovede je trvajúce omeškanie úhrady špecifikovaných uvedených pohľadávok.
28. Dňa 19.08.2022 žalobca vyhotovil Finančné vyúčtovanie predčasne ukončenej zmluvy č. LZF/18/30792, výsledkom špecifikácie ktorého je nedoplatok leasingového nájomcu 12.944,89 Eur.
29. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
30. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
31. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
32. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
33. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, keď žalobe žalobcu vyhovel, pričom odvolací súd v konaní na súde prvej inštancie nezistil porušenie práva na spravodlivý proces a nezistil ani vady týkajúce sa procesných podmienok.
34. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a s poukazom na obsahové vymedzenie podaného odvolania dopĺňa ďalšie dôvody,
35. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dôkazy, ktoré by boli spôsobilé priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia, najmä koľko reálne bolo zaplatených splátok a za akú hodnotu následne žalobca predmety leasingu predal.
36. Toto súdne konanie začalo podaním návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, keď peňažného plnenia sa žalobca domáhal nielen od žalovaného, ale aj od spoločnosti J & S TRANS, s.r.o., Žarnovica, IČO: 36 059 536, a to od spoločnosti J & S TRANS, s.r.o. Žarnovica z titulu nárokov po výpovedi Leasingovej zmluvy č. LZF/18/30791 a Leasingovej zmluvy č. LZF/18/30791 a od žalovaného z titulu ručenia.
37. Upomínacie konanie je alternatívnym spôsobom uplatňovania peňažných nárokov k postupu podľa Civilného sporového konania tak, ako to vyplýva aj z ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní. Na podanie návrhu v upomínacom konaní je podľa § 3 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. oprávnený ten, koho nárok na zaplatenie určitej peňažnej sumy v eurách voči žalovanému možno odôvodnene predpokladať a podľa § 3 ods. 4 zákona č. 307/2016 Z.z. uplatňovaný nárok možno odôvodnene predpokladať, ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu a ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, postačí pripojiť faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatneného nároku a vyhlásiť, že uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo svojom účtovníctve.
38. Žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní uviedol, že dňa 06.06.2018 uzavrel so spoločnosťou J & S TRANS, s.r.o., Žarnovica Leasingovú zmluvu LZF/18/30791, dňa 07.07.2016 (poznámka odvolacieho súdu: vo vyjadrení k odporu žalobca uviedol, že chybou v písaní bol v žalobe uvedený nesprávny dátum, správny dátum je 06.06.2018) bola spísaná Ručiteľská listina č. ZIN/18/05376, ku ktorým tvrdeniam ako dôkazy označil a predložil Leasingovú zmluvu č. LZF/18/30791 Všeobecné zmluvné podmienky finančného leasingu k leasingovej zmluve č. LZF/18/30791, dohodu o platbách nájomného, žiadosť o financovanie pre podnikateľské subjekty a Ručiteľskú listinu. Ďalej uviedol, že dňa 22.07.2019 žalobca vypovedal Leasingovú zmluvu č. LZF/18/30791, dňa 23.02.2021 vystavil finančné vyúčtovanie, kde celkový nedoplatok vyčíslil na sumu 11.295,37 Eur a na tieto tvrdenia ako dôkazy označil a predložil Ukončenie Leasingovej zmluvy č. LZF/18/30791 zo dňa 22.07.2019, Finančné vyúčtovanie zmluvy č. LZF/18/30791 zo dňa 23.02.2021 a vysvetlenie položiek finančného vyúčtovania LZF/18/30791. Žalobca tiež v návrhu uviedol, že dňa 06.06.2018 uzavrel so spoločnosťou J & S TRANS, s.r.o., Žarnovica Leasingovú zmluvu č. LZF/18/30792, dňa 23.01.2017 (poznámka odvolacieho súdu: vo vyjadrení k odporu žalobca uviedol, že chybou v písaní bol v žalobe uvedený nesprávny dátum, správny dátum je 06.06.2018) bola spísaná aj Ručiteľská listina č. ZIN/18/05379 a na tieto tvrdenia ako dôkazy označil a predložil Leasingovú zmluvu č. LZF/18/30792, Všeobecné zmluvné podmienky finančného leasingu k leasingovej zmluve č. LZF/18/30792, Dohodu o platbách nájomného, Žiadosť o financovanie pre podnikateľské subjekty a Ručiteľskú listinu. Žalobca ďalej v návrhu uviedol, že dňa 22.07.2019 vypovedal Leasingovú zmluvu č. LZF/18/30792 a dňa 19.08.2020 vystavil finančné vyúčtovanie predčasne ukončenej zmluvy, kde celkový nedoplatok vyčíslil na sumu 12.944,89 Eur. Na tieto tvrdenia ako dôkaz označil a predložil Ukončenie Leasingovej zmluvy č. LZF/18/3079 zo dňa 22.07.2019, Finančné vyúčtovanie zmluvy č. LZF/18/3072 zo dňa 19.08.2020 a vysvetlenie položiek finančného vyúčtovania. Napokon žalobca v návrhu uviedol, že dňa 22.07.2019 žalovanému zaslal informáciu o výpovedi Leasingovej zmluvy č. LZF/18/3072 a výzvou na plnenie dňa 26.03.2021 vyzval žalovaného na úhradu záväzku dlžníka, dňa 22.07.2019 žalobca žalovanému zaslal informáciu o výpovedi Leasingovej zmluvy č. LZF/18/30792 a dňa 04.01.2021 ho vyzval na plnenie záväzku dlžníka. Na tieto tvrdenia žalobca ako dôkaz označil a predložil informáciu pre ručiteľa zo dňa 22.07.2019 pre zmluvu č. LZF/18/30791, informáciu pre ručiteľa zo dňa 22.07.2019 pre zmluvu č. LZF/18/30792, výzvu na plnenie ručiteľovi zo dňa 26.03.2021 a výzvu na plnenie ručiteľovi zo dňa 04.01.2021. Žalobca tiež v návrhu vyhlásil, že uplatňovaný nárok eviduje v účtovníctve.
39. V odpore proti vydanému platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že popiera dôvodnosť nárokov tak, ako ich uviedol žalobca v podanej žalobe. Nie je mu známe, odkiaľ žalobca dospel k výške istiny
24.240,26 Eur, nakoľko z platobného rozkazu uvedené nevyplýva, avšak s jej výškou rozhodne nemožno súhlasiť. Žalovaný v odpore žiadne dôkazy neoznačil, k odporu žiadne dôkazy nepripojil.
40. Po doručení odporu žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku a súčasne sa vyjadril k odporu žalovaného, pričom tiež uviedol, z čoho nárok žalobcu podľa jednotlivých zmlúv pozostáva, v rámci čoho uviedol aj jednotlivé nezaplatené splátky počas trvania oboch leasingových zmlúv, ako aj výšku výťažku z predaja predmetov leasingov, ktorá pri zmluve č. LZF/18/3071 bola v sume bez DPH 7.500,-Eur a pri zmluve č. LZF/18/3072 bola v sume bez DPH 8.400,- Eur.
41. Po postúpení veci z upomínacieho konania súd prvej inštancie uznesením č.k. 9Cb/8/2021-111 zo dňa 14.09.2021 umožnil žalovanému, aby sa v lehote 10 dní od doručenia vyjadril k vyjadreniu žalobcu k odporu. Súčasne súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný môže uviesť ďalšie skutočnosti a označiť ďalšie dôkazy na svoju obranu s tým, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd prvej inštancie žalovaného poučil, že strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania a že na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
42. Žalovaný sa vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 27.09.2021, v ktorom uviedol, že na podanom odpore trvá, v čase, keď žalobca vypovedal leasingovú zmluvu, nájomca dlhoval cca 3.000,- Eur za ťahač, náves bol riadne zaplatený. Žalovaný niekoľkokrát žiadal žalobcu o to, aby s platbou, ktorú dlhoval, teda sumu 3.000,- Eur, počkal 7 dní. Dokonca bol osobne dvakrát na centrále žalobcu v Bratislave, avšak bezvýsledne. Žalovaný má preto za to, že suma, ktorú si uplatňuje žalobca, je neprimeraná a vysoká. Vo vyjadrení žalovaný žiadne dôkazy neoznačil, ani k vyjadreniu žiadne dôkazy nepriložil.
43. Na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 26.10.2021, na ktorom došlo k vyhláseniu napadnutého rozhodnutia, žalovaný uviedol, že nárok považuje za nedôvodný. Žiadal, aby žalobca predložil výpis z účtov, z ktorých bude zrejmé, koľko ku dňu vypovedania leasingových zmlúv titulom splátok poskytol plnenie žalovaný pre žalobcu a aby žalobca predložil dôkaz preukazujúci za akú sumu predal predmety leasingových zmlúv z dôvodu, aby nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcu. Žalovaný zotrval na tvrdeniach, že riadne plnil leasingovú zmluvu, predmetom ktorej bol náves a príves, neplnil leasingovú zmluvu, predmetom ktorej bol ťahač a že žalobcu pakovane žiadal o možnosť odkladu splátok, resp. oddialenia splátok, čo mu nebolo vyhovené.
44. Pre civilné sporové konanie je charakteristické, že úspech v spore závisí od správnej a včasnej procesnej aktivity strany sporu. Procesnú aktivitu strana realizuje uplatňovaním prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sú podľa § 149 CSP najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany podliehajú koncentrácii konania, a preto strany sú podľa § 153 ods. 1 CSP povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, pričom prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje v dvoch podobách, a to ako koncentrácia sudcovská, ktorá je v diskrečnej právomoci súdu a ako koncentrácia zákonná, ktorá je pre súd a strany sporu obligatórna. Sudcovská koncentrácia konania znamená, že súd nemusí prihliadnuť na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu tak, ako to upravuje ustanovenie § 153 ods. 2 CSP.
45. Žalovaný v podanom odpore, ako prvom procesnom úkone, ktorý mu vo veci patril, žiadne návrhy na vykonanie dôkazov neuplatnil, ani žiadne dôkazy neoznačil alebo nepredložil. Žalovaný návrhy na vykonanie dôkazov neuplatnil a dôkazy neoznačil alebo nepredložil ani v následnom písomnom podaním, ktorým na výzvu súdu prvej inštancie reagoval na vyjadrenie žalobcu k odporu. Súd prvej inštancie pritom po postúpení veci z upomínacieho konania postupoval analogicky podľa § 167 ods.
4 CSP a po doručení vyjadrenia žalobcu k odporu, žalovanému toto podanie žalobcu doručil spolu s uznesením č.k. 9Cb/8/2021-111 zo dňa 14.09.2021, umožnil mu, aby sa k nemu v určenej lehote vyjadril a súčasne ho poučil o následkoch sudcovskej koncentrácie konania s tým, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy nemusí súd prihliadnuť. Žalovaný až na prvom pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 26.10.2021 navrhol, aby súd uložil žalobcovi povinnosť predložiť výpis úhrady leasingových splátok a kúpne zmluvy týkajúce sa následného predaja predmetov leasingu, a teda žalovaný až na prvom pojednávaní ako prostriedok procesnej obrany uplatnil návrhy na vykonanie dôkazov.
46. Návrhmi na vykonanie dôkazov strana sporu plní svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazná povinnosť strany sporu nadväzuje na povinnosť tvrdenia, keď povinnosť strán sporu označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi patrí k základným princípom civilného sporového konania upraveným v čl. 8 CSP. Dokazovať v civilnom sporovom konaní je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí, čo znamená, že v rámci procesnej obrany znáša povinnosť tvrdenia a tým pádom i dôkaznú povinnosť, aj žalovaný. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosť tvrdenia a dôkaznou povinnosť je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť, t.j. povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť (porovnaj: Najvyšší súd SR, sp. zn. 4Cdo/285/2008 z 24.02.2008).
47. Žalovaný síce na pojednávaní konanom dňa 26.10.2021 uviedol návrhy na vykonanie dôkazov, avšak samotný žalovaný neuviedol žiadne konkrétne tvrdenia, ktoré by mali byť týmito dôkazmi preukázané. Žalobca pritom uviedol konkrétne tvrdenie o výške neuhradených splátok leasingovým nájomcom, ako aj konkrétne tvrdenie, aký bol výťažok z následného predaja predmetov leasingu, žalovaný ako protistrana však vlastné tvrdenia o týchto skutkových okolnostiach neuviedol a teda neuviedol konkrétne tvrdenia, ktoré sa týkajú jeho konania alebo vnímania. Tvrdenie žalovaného o tom, aby žalobca predložil výpis z účtov, z ktorých bude zrejmé, koľko ku dňu vypovedania leasingových zmlúv titulom splátok nájomca plnenie poskytol pre žalobcu a tvrdenie, aby žalobca predložil kúpne zmluvy, z ktorých bude zrejmé, za akú sumu predal predmety leasingu, nespĺňa zákonnú požiadavku účinného popretia tvrdení žalobcu v zmysle § 151 ods. 2 CSP.
48. Žalovaný tak nielenže prostriedky procesnej obrany spočívajúce v návrhoch na vykonanie dôkazov uplatnil až na prvom pojednávaní, ale predovšetkým žalovaný si nesplnil povinnosť tvrdenia, t.j. neuviedol konkrétne tvrdenia, ktoré by mali byť týmito dôkazmi podopreté. Dokazovanie v civilnom sporovom konaní má totiž preukázať to, čo strany tvrdili a nie zisťovať to, čo strany ani len netvrdili, a teda dokazovanie nemá slúžiť na to, aby až z vykonaných dôkazov boli vyvodzované a zisťované rozhodujúce skutočnosti. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností súd podľa § 150 ods. 2 CSP síce môže strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia, avšak možnosť takéhoto postupu prichádza do úvahy vtedy, ak strana relevantné skutkové tvrdenia uvedie, ale neuvedie ich v potrebnom a dostatočnom rozsahu. Žalovaný v konaní uvádzal len všeobecné tvrdenia, že nárok žalobcu je nedôvodný, vrátane tvrdenia, že na leasingovú zmluvu, predmetom ktorej bol náves, bolo riadne plnené a všeobecné tvrdenia o tom, či na strane žalobcu nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. Ak žalovaný mal za to, že leasingový nájomca nebol v omeškaní s úhradou splátok a teda, že žalobca nemal právo zmluvy, resp. zmluvu vypovedať, bolo na žalovanom, aby uviedol konkrétne tvrdenia, ktoré splátky a kedy leasingový nájomca uhradil a podoprel tieto tvrdenia dôkazmi, a to aj v súlade s tzv. negatívnou dôkaznou teóriou, v zmysle ktorej na nikom nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálne neexistenciu určitej právnej skutočnosti, a preto len žalovaný mohol tvrdiť a preukázať, že leasingový nájomca splátky uhradil. Obdobne pokiaľ žalovaný mal za to, že žalobca sa bezdôvodne obohatiť, resp. mohol sa bezdôvodne obohatiť, opäť bolo na žalovanom, aby uviedol konkrétne tvrdenia, že sa tak stalo a označil na svoje tvrdenia dôkazy, avšak žalovaný ani len netvrdil, že by žalobca predmety leasingu predal za inú kúpnu cenu.
49. Pretože žalovaný až na prvom pojednávaní na súde prvej inštancie uplatnil návrhy na vykonanie dôkazov, a to bez toho, aby uviedol konkrétne skutkové tvrdenia, ktoré majú tieto dôkazy podoprieť, odvolací súd vyhodnocuje ako správny postup súdu prvej inštancie, ktorý aplikujúc sudcovskú koncentráciu konania, na tieto prostriedky procesnej obrany žalovaného neprihliadal, a teda tieto dôkazy nevykonal. Súd prvej inštancie pritom postupoval v súlade s princípom hospodárnosti konania, keď jedným z inštitútov, ktorého účelom je dosiahnuť rýchlosť a hospodárnosť konania, je aj sudcovská
koncentrácia konania, a preto postupom súdu prvej inštancie k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces nedošlo.
50. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej, ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodoval podľa pomeru úspechu vo veci, je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
51. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
52. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).