Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4CoKR-88-2023.pdf
PDF · 81.4 KB
Case nature
Subarea
4CoKR/88/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovič a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: U. S. Steel Košice, s.r.o., Vstupný areál U. S. Steel, 044 54 Košice, IČO: 36 199 222, zast. Deloitte Legal s. r. o., Pribinova 34, 811 09 Bratislava, IČO: 36 868 019, proti žalovanému: Mgr. Ing. Miroslav Zdychavský, Radlinského 5, 949 01 Nitra, značka správcu S 1229, správca konkurznej podstaty úpadcu: TENZA Slovakia, spol. s r.o. "v konkurze", Chrenovská 14, 949 01 Nitra, IČO: 36 537 896, zast. JURIDIKA advokátska kancelária s.r.o., Sládkovičova 1, 949 01 Nitra, IČO: 50 231 456, o určenie popretej pohľadávky, o späťvzatí žaloby, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave späťvzatie žaloby zo dňa 01.12.2023 pripúšťa, rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 23Cbi/7/2021-256 zo dňa 16. augusta 2023 zrušuje a konanie vedené pred Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 23Cbi/7/2021 zastavuje.
II. Žalovaný má právo proti žalobcovi na plnú náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalobu zamietol a II. výrokom žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
2. Žalobca podal v zákonnej lehote proti uvedenému rozsudku odvolanie z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a jeho odôvodnenie za náležité a riadne a v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 16.08.2023, č.k. 23Cbi/7/2021-256 potvrdil.
4. Písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 1.12.2023 žalobca oznámil, že ako veriteľ v rámci konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 29K/2/2021 uplatnil dňa 29.11.2023 svoje právo na späťvzatie prihlášky do konkurzného konania a vzal v celom rozsahu späť prihlášku s poradovým číslom 1 zapísanú v zozname pohľadávok pod por. č. 52. Okamihom doručenia späťvzatia prihlášky žalovanému ako správcovi konkurznej podstaty zaniklo žalobcovi postavenie účastníka podľa § 27 ods. 1. písm. f) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“). Následkom žalobcovho konania sa na prihlášku hľadí, akoby veriteľom (žalobcom) nebola podaná. Popierací prejav žalovaného, ktorým túto prihlášku poprel, a o obsahu ktorého sa vedie predmetné súdne konanie, nie je dôvodné ďalej súdom preskúmavať.
Konaním žalobcu odpadol predmet súdneho konania a došlo k zániku vecnej legitimácie v konaní o určenie popretej pohľadávky, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 23Cbi/7/2021 a tým k naplneniu zákonných predpokladov na späťvzatie žaloby žalobcom a k zastaveniu konania z procesných dôvodov. Na základe vyššie uvedených skutočností preto žalobca vzal podanú žalobu v celom rozsahu späť. Žalobca zároveň zdôraznil, že žaloba bola podaná dôvodne a nesúhlasil s názorom žalovaného, že pohľadávka je sporná. Skutočnosť, že sa nakoniec rozhodol k späťvzatiu prihlášky pohľadávok neznamená, že bola prihláška a následná žaloba podaná nedôvodne. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 257 CSP tak, že tieto neprizná žiadnej zo strán sporu. Vyslovil názor, že ide o špecifický prípad, ktorý je potrebné posudzovať komplexne, kedy žaloba bola podaná a konanie sa začalo a bolo vedené dôvodne.
5. V písomnom podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 19.12.2023 žalovaný uviedol, že súhlasí so späťvzatím žaloby a zastavením konania súdom, ale nesúhlasí s návrhom žalobcu, ktorý sa týka náhrady trov konania. Navrhol, aby súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že v zmysle § 256 CSP prizná nárok na náhradu trov konania žalovanému voči žalobcovi. Žalovaný mal v prvom rade za to, že žalobca nijakým spôsobom neuvádza a nepreukazuje, v čom majú spočívať dôvody hodné osobitného zreteľa (predpokladané § 257 CSP), na základe ktorých by mal súd rozhodnúť tak, že nárok na náhradu trov konania neprizná žiadnej strane. Pritom je zrejmé, že dôkazné bremeno zaťažuje v tomto prípade žalobcu, ktorý súdu predmetný postup navrhuje. Žalobca sa však pritom obmedzuje len na tvrdenie, že žaloba bola v tomto konaní podaná dôvodne a že nie je sporná. Žiadne ďalšie argumenty na podporu svojho návrhu však neuvádza. Žalovaný uviedol, že predpokladá, že žalobca si svoje tvrdené nároky uspokojil z bankových záruk, v dôsledku čoho oznámil súdu prvej inštancie zámer zobrať podané žaloby späť aj v ďalších súvisiacich incidenčných konaniach, ktoré súvisia s konkurzným konaním a sú vedené na Okresnom súde Nitra voči žalovanému (ktorých plnenia boli zabezpečené bankovými zárukami). Zároveň mal za to, že podaná žaloba v predmetnej veci bola nedôvodná, s čím sa stotožnil aj súd prvej inštancie v rozsudku. S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. marca 2018, sp. zn. II. ÚS 569/2017 vyslovil názor, že procesné zavinenie za zastavenie konania je potrebné pričítať samotnému žalobcovi a sú splnené podmienky ustanovené § 256 CSP na to, aby súd nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi priznal žalovanému. V tejto súvislosti uviedol, že na podobných argumentoch založil odôvodnenie svojho rozhodnutia aj Okresný súd Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 31Cbi/8/2021, ktoré bolo taktiež vedené v súvislosti s konkurzným konaním medzi žalobcom a žalovaným. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný uviedol, že súhlasí so späťvzatím žaloby v predmetnej veci a navrhuje, aby súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že v prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % (a v konkrétnej výške tak, ako budú vyčíslené osobitným rozhodnutím vydaným vyšším súdnym úradníkom v zmysle príslušných právnych predpisov).
6. Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
7. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
8. Nakoľko žaloba bola vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie a žalovaný vyjadril so späťvzatím žaloby súhlas, odvolací súd v zmysle cit. ust. zákona späťvzatie žaloby zo dňa 01.12.2023 pripustil, rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 23Cbi/7/2021-256 zo dňa 16. augusta 2023 zrušil a konanie vedené pred Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 23Cbi/7/2021 zastavil.
9. Žalobca v späťvzatí žaloby navrhol, aby súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 257 CSP tak, že tieto neprizná žiadnej zo strán sporu, nakoľko bol toho názoru, že ide o špecifický prípad, ktorý je potrebné posudzovať komplexne, kedy žaloba bola podaná a konanie sa začalo a bolo vedené dôvodne.
10. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. K ustanoveniu § 257 CSP odvolací súd uvádza, že súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP), aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd podľa neho nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009, sp. zn. 5 Cdo 67/2010, či sp. zn. 3 MCdo 46/2012) ustanovenie § 257 nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek, bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. Priamo z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch. Zmyslom predmetného zákonného ustanovenia je, že ak súd zvolí postup podľa neho, nemôže žiadnej zo strán (ani úspešnej, ani neúspešnej) priznať náhradu trov konania. Ak súd má v úmysle použiť moderačné právo, alebo ak ho niektorá zo strán navrhne, musí súd umožniť protistrane, aby sa k tomu vyjadrila (k zámeru aj k dôkazom). Nie je možné, aby súd dospel k vnútornému presvedčeniu, že je potrebné aplikovať ustanovenie § 257 a strane, ktorá by inak trovy získala, to neoznámil a táto by sa to dozvedela až z rozhodnutia. Súd v prípade použitia ustanovenia § 257 je povinný „vytvoriť procesný priestor“ umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd vo svojom rozhodnutí riadne a presvedčivo odôvodniť, pretože v opačnom prípade by mohlo ísť o postup, ktorý by mohol mať znaky svojvôle. S dôvodmi hodnými osobitného zreteľa však nemožno zamieňať skutočnosť, že žalovaný svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania.
12. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP). Predtým, než všeobecný súd dospeje k záveru o potrebe aplikácie § 257 CSP, je potrebné ustáliť otázku procesného úspechu sporových strán, keďže účelom tohto ustanovenia je odstránenie neprimeranosti tvrdosti voči strane sporu, ktorá nemala v konaní úspech v záujme dosiahnutia spravodlivosti. Náhradu trov konania v prípade, ak dôjde k zastaveniu konania, upravuje ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené, postupuje sa podľa ustanovenia § 265 ods. 1 CSP, ktorý predpokladá zodpovednosť za zavinenie tej strany sporu, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Preto ak žalobca vezme návrh späť, v zásade platí, že zastavenie konania zavinil a je preto povinný hradiť trovy konania žalovanému. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený (uznesenie II. ÚS/113/2019 zo dňa 6. júna 2019).
13. V danom prípade vzal žalobca žalobu späť písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 1.12.2023 z dôvodu, že ako veriteľ v rámci konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 29K/2/2021 dňa 29.11.2023 vzal v celom rozsahu späť prihlášku s poradovým číslom 1 zapísanú v zozname pohľadávok pod por. č. 52, pričom okamihom doručenia späťvzatia prihlášky žalovanému ako správcovi konkurznej podstaty zaniklo žalobcovi postavenie účastníka podľa § 27 ods. 1. písm. f) ZKR a došlo k zániku vecnej legitimácie v konaní o určenie popretej pohľadávky. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobcom uvedený dôvod nemôže obstáť ako argument predstavujúci dôvod osobitného zreteľa, pre ktorý súd náhradu trov konania neprizná žiadnej zo strán sporu. Odvolací
súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že žalobca nijakým spôsobom neuviedol a nepreukázal, v čom majú spočívať také dôvody hodné osobitného zreteľa (predpokladané § 257 CSP), na základe ktorých by mal súd rozhodnúť tak, že nárok na náhradu trov konania neprizná žiadnej strane. Žalobca sa obmedzil len na tvrdenie, že žaloba bola v tomto konaní podaná dôvodne a že nie je sporná, čo však počas konania nebolo preukázané, práve naopak, súd prvej inštancie žalobu zamietol vzhľadom na to, že dospel k záveru, že správca dôvodne poprel žalobcom prihlásenú pohľadávku čo do právneho dôvodu.
14. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP tak, že ich náhradu priznal žalovanému, nakoľko zastavenie konania procesne zavinil žalobca, ktorý vzal žalobu v celom rozsahu späť.
15. O vrátení súdneho poplatku podľa § 11 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov rozhodne súd prvej inštancie.
16. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).