Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/22/2010

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Pavla Farkaša v trestnej veci

obžalovaného Š. S. a spol. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej

skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné prerokoval na verejnom zasadnutí 14. februára 2011

v Bratislave odvolania obžalovaného Š. S. a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, vo vzťahu k obžalovanému J. K., ktoré podali

proti rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku z 24. februára 2009, sp. zn. BB –

a rozhodol

t a k t o :

Podľa odvolania obžalovaného Š. S. a prokurátora Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo vzťahu

k obžalovanému J. K. sa z a m i e t a j ú.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Špeciálneho súdu v Pezinku z 24. februára 2009, sp. zn. BB –

bol

v bode 1/

obžalovaný Š. S., spoločne s už právoplatne odsúdenými B. A., N. P., J. B., M. P., R.

B., H. H. a M. T. uznaný za vinného zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania

zločineckej skupiny podľa ,

v bode 2

bol obžalovaný Š. S., spoločne s už právoplatne odsúdenými B. A., N. P. a J. B.,

uznaný za vinného z účastníctva na trestnom čine vraždy formou pomoci podľa § 10 ods. 1

2

písm. c/, , , , v znení

neskorších predpisov (Tr. zák.), na skutkovom základe, že

1/ v presne nezistenom čase najneskôr na prelome rokov 2003 - 2004 zosnoval

B. A. zločineckú skupinu, ktorú najneskôr v tom istom období založil spolu s N. P., J. B. a jej

členmi sa postupne stali M. Č., Š. S., M. P., R. B., M. T., H. H. a ďalšie doteraz nestotožnené

osoby predovšetkým z V. K. a okolia, v úmysle priamo alebo nepriamo získavať finančné a

rôzne iné výhody viacerými formami koordinovanej trestnej činnosti s cieľom páchať prečiny

a zločiny predovšetkým v regiónoch T., M., V. K., S. a Č. nad T. a príležitostne aj na

ostatnom území S. okrem iného aj v ďalších bodoch skutkovej vety rozsudku popísanou

činnosťou smerujúcou najmä k zabezpečeniu podriadenosti poškodených subjektov nárokom

skupiny, pričom táto skupina je vertikálne a horizontálne štruktúrovaná tak, že jej vedúcim

je B. A., jeho zástupcom N. P., a vykonávanie jednotlivých protiprávnych činov a činnosti

smerujúcej k zachovaniu a ochrane skupiny majú na starosti J. B., Š. S., M. P., R. B., M. T.,

H. H., M. Č. a ďalšie doteraz nestotožnené osoby.

2/ dňa 19. mája 2004 v čase po 17.00 h v priestoroch záložne v Mestskom kultúrnom

stredisku vo V. K. na nám. I. D. B. A., N. P. a J. B. napadli, spútali a zabalili do posteľnej

plachty A. N. z dôvodu, že tento odmietal spoluprácu s uvedenými osobami pri nelegálnom

dovoze cigariet a takto sa odmietal podriadiť nárokom skupiny zosnovanej B. A., naložili ho

do kufra bližšie nestotožneného osobného motorového vozidla zn. , modrej farby a J.

B. ho odviezol na tomto vozidle do objektu bývalého poľnohospodárskeho družstva v obci S.,

okres M.., kde už čakal M. Č. a tohto spoločne obaja z vozidla vyložili do jednej z maštali

uvedeného družstva, kde ho položili do betónového žľabu, následne J. B. z družstva odišiel na

uvedenom motorovom vozidle a M. Č. ostal strážiť Á. N., k nemu sa s časovým odstupom

niekoľkých minút pripojil aj Š. S., ktorý na uvedené družstvo do obce S. priviezol osobné

motorové vozidlo zn. Š. F. modrej farby evidenčného čísla: X. patriace A.. N., následne v

čase okolo 18.00 h uvedeného dňa prišli na uvedené družstvo do obce S. B. A., N. P. a J. B.

na vyššie popísanom osobnom motorovom vozidle zn. B., neskôr Š. S. na príkaz B. A. na tom

istom vozidle odišiel z družstva preč, potom B. A., N. P., J. B. a M. Č. vyniesli Á. N. zo žľabu

a položili v maštali medzi žľaby, následne pristúpil k nemu B. A. a po ich krátkom rozhovore

v maďarčine sa B. A. spýtal N. P., či sa má s N. pohrať nožom, na čo N. P. odvetil, že nechce,

aby tam bolo veľa krvi a nech ho A. zadusí, následne na to J. B. vybral z vozidla Á. N. ťažné

lano, urobil na ňom slučku, prevliekol ju A. N. okolo krku a začal ho škrtiť tak, že rukami

3

sťahoval slučku na lane a nohou sa zapieral o jeho rameno, pričom súčasne B. A. Á. N.

striedavo zapchával nosné dierky so slovami „A., A.“ až ho nakoniec zadusili, čo trvalo

približne 10 minút, potom všetci štyria telo Á. N. vyniesli von z budovy maštale k vopred

vykopanej jame, ktorú vykopali v noci z 18. na 19. mája 2004 na príkaz B. A. Š. S., J. B. a M.

Č.. B. A., N. P. a J. B. vyzliekli Á. N. donaha, jeho telo hodili do uvedenej jamy a túto aj s

telom zahrabali zeminou, následne B. A. prikázal M. Č., aby spálil lano, posteľnú plachtu,

šatstvo a doklady Á. N. a dal mu 8.000,- Sk (265,55 €), ktoré našiel v N. peňaženke, potom B.

A., N. P. a J. B. z družstva odišli preč a ešte v uvedený deň v neskorých večerných hodinách

Š. S. sa opätovne vrátil na uvedené družstvo, odviezol odtiaľ motorové vozidlo A. N. a toto

nechal odparkované v T. na ulici S..

Za to bol obžalovanému Š. S. uložený

podľa , s použitím a v znení

neskorších predpisov (Tr. zák.) výnimočný úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať)

rokov.

Podľa v znení neskorších predpisov (Tr.

zák.) bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do III. (tretej)

nápravnovýchovnej skupiny.

Tým istým rozsudkom bol obžalovaný J. K. podľa

oslobodený spod obžaloby pre skutok právne posúdený ako zločin založenia zosnovania

a podporovania zločineckej skupiny podľa , ktorého sa mal dopustiť

na skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase, najneskôr od roku 2000, založilo najmenej deväť osôb

z východného S., predovšetkým z V. K. a jeho okolia, zločineckú skupinu v úmysle získať

finančné prostriedky viacerými formami koordinovanej trestnej činnosti páchanej

predovšetkým v regiónoch T., M., V. K., S. a Č. nad T., ako aj na ostatnom území S., najmä

vydieraním, hrubým nátlakom, úžerou, poškodzovaním cudzích vecí formou úmyselného

podpaľačstva, nedovoleným ozbrojovaním, ako aj útokmi voči životu a zdraviu iných osôb,

na zabezpečenie ich podriadenosti nárokom skupiny, pričom táto skupina je vertikálne a

horizontálne štruktúrovaná tak, že jej vedúcim je B. A., jeho zástupcom N. P., zástupcom pre

4

kontrolu financií pochádzajúcich z úžery je J. K., vykonávanie jednotlivých protiprávnych

činov má na starosti J. B., Š. S., M. P., J. K., P. T., M. Č. za pomoci H. H., R. B. a M. T.,

pričom v rámci tohto zoskupenia sa dopustili nasledujúcich konaní.

O uplatnených nárokoch na náhradu škody prvostupňový súd rozsudkom rozhodol

vo vzťahu k obžalovanému Š. S. takto:

Podľa súd zaviazal obžalovaného Š. S. a už

právoplatne odsúdených B. A., N. P. a J. B. spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenej L. N.,

Š. vo výške 1.131,41 eur (jedentisícstotridsaťjeden eur, štyridsaťjeden centov) (t. j. 34.085,–

Sk).

Podľa bola poškodená L. N. so zvyškom nároku na

náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolania prokurátor Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry SR vo vzťahu k oslobodzujúcej časti rozsudku, týkajúcej

sa obžalovaného J. K. a obžalovaný Š. S., vo vzťahu k odsudzujúcej časti rozsudku.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR v písomných

dôvodoch odvolania, vo vzťahu k obžalovanému J. K. (oslobodzujúca časť rozsudku) uviedol,

že v priebehu prípravného konania bolo výpoveďami svedkov L. S. a M. Č., ako aj

obžalovaných Š. S., H. H. a P. T. jednoznačne preukázané, že obžalovaný J. K., hoci iba

krátke časové obdobie, aktívne participoval na činnosti zločineckej skupiny vedenej B. A..

Nezapájal sa do páchania jednotlivých skutkov skupiny, ale spravoval jej peniaze,

predovšetkým finančné prostriedky používané a následne získavané z úžery, ktorú skupina

realizovala vo vzťahu k miestnym obyvateľom.

Skutok trestného činu úžery netvoril predmet obžaloby v tomto konaní, ale bol

vylúčený na samostatné konanie, ktoré je momentálne v štádiu prípravného konania.

O úžerníckych spôsoboch požičiavania peňazí vypovedal aj obžalovaný H. H. na

hlavnom pojednávaní dňa 11. septembra 2008, keď potvrdil, že obžalovaný J. K. mu požičal

peniaze s 50 % úrokom s tým, že ide o firemné peniaze, o ktorých rozhoduje obžalovaný A..

5

Obžalovaný H. pritom vedel a vysvetlil, že pod pojmom „firma“ sa myslí zločinecká skupina

vedená obžalovaným B. A.. Už aj z tejto výpovede logicky vyplýva, že obžalovaný J. K. bol

aktívny pre obžalovaného A. a ním vedenú zločineckú skupinu, disponoval s finančnými

prostriedkami tejto skupiny a nakladal s nimi v súlade s pokynmi obžalovaného A..

Tieto skutočnosti preto, podľa prokurátora jednoznačne potvrdzujú záver,

že obžalovaný J. K., hoci len v krátkom časovom období, bol členom zločineckej skupiny, bol

pre ňu aktívny, a hoci sa aj priamo nezapájal do jednotlivých trestných činov páchaných

skupinou, svojim postavením a pôsobením v skupine ako správca finančných prostriedkov

veľmi podstatným spôsobom napomáhal činnosti skupiny.

Poukázal v tejto súvislosti aj na skutočnosť, že zločinecká skupina sa v rámci svojich

aktivít dopúšťala okrem násilnej, predovšetkým ekonomickej trestnej činností zameranej

na zisk.

V závere, s poukazom na tieto dôvody, prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky podľa , a podľa

písm. b/, písm. d/, ods. 2 v naznačenom rozsahu zrušil napadnutý

rozsudok a podľa § 322 ods. 1 vo vzťahu k obžalovanému J. K., vrátil vec súdu prvého

stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Obžalovaný Š. S. v písomných dôvodoch odvolania (7252-7255) uviedol,

že nebolo jednoznačne preukázané, že by sa dopustil žalovaných skutkov. Citoval základné

znaky zločineckej skupiny v zmysle Dohovoru OSN proti medzinárodnému organizovanému

zločinu a ustanovenia a v tejto súvislosti uviedol, že deľba práce

medzi členmi skupiny, čo je základný znak zločineckej skupiny, nebola preukázaná.

Tiež nebolo preukázané, že by účelom trestnej činnosti bolo získanie priamej alebo nepriamej

finančnej alebo inej výhody. Vzťah obžalovaného k ostatným spoluobžalovaným bol výlučne

kamarátsky a rodinný. Poprel účasť na spáchaní skutku v bode 2 rozsudku, o čom svedčí

aj nestotožnenie nájdenej biologickej (vlas) a daktyloskopickej stopy s jeho osobou. Taktiež

namietal, že usvedčujúca výpoveď svedka Č. je nevierohodná a je motivovaná snahou

o vlastnú záchranu pred trestným stíhaním. Taktiež poukázal na skutočnosť, že svedok užíval

steroidy a drogy, čo jednoznačne znižuje vierohodnosť jeho výpovedí, pretože užívanie

anabolických steroidov má vplyv na psychické a psychologické poruchy. V tejto súvislosti

6

sa tiež v dôvodoch odvolania odvolal aj na svedka T.. Skutky prejednané pred senátom

špeciálneho súdu sú vykonštruované a účelové. Dôkazy neboli v konaní vyhodnotené

správne, boli zistené viaceré procesné pochybenia, preto žiada odvolací súd, aby rozsudok

špeciálneho súdu zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

Obžalovaný Š. S. ešte dôvody odvolania doplnil aj prostredníctvom obhajcu Mgr. M.

P. V písomných dôvodoch namietal, že pri výsluchu obžalovaného v prípravnom konaní 18.

septembra 2006 boli porušené ustanovenia §, 37, 121, 213 a tiež, že vyšetrovateľ

pochybil pri výsluchu obžalovaného 27. novembra 2007, keď vykonal výsluch

v neprítomnosti obhajcu obžalovaného.

Namietal tiež, že listinný dôkaz uvedený na č.l. 1202, označený súdom na strane

33 rozsudku za „text zhruba na jednu stranu“ bol získaný nezákonným spôsobom, a preto

v ďalšom konaní bol nepoužiteľný.

Odvolacia námietka obžalovaného smerovala aj k tomu, že predseda senátu

nezákonným spôsobom na hlavnom pojednávaní vykonal overenie jeho schopností pracovať

s PC a podľa jeho názoru, predseda senátu nemal oprávnenie sám, bez pribratia znalca

do konania, vyhodnotiť výsledky tohto overovania.

V dôvodoch odvolania konštatuje aj fakt, že v priebehu hlavného pojednávania nebol

vykonaný žiadny dôkaz preukazujúci jeho účasť na skutku ustálenom v bode 1 obžaloby.

Navrhol preto, aby odvolací súd v zmysle , zrušil

napadnutý rozsudok prvostupňového súdu a vec vrátil súdu, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prerokoval a rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe podaných odvolaní primárne zistil,

že nie je daný dôvod pre ich zamietnutie podľa (odvolania boli podané

včas a oprávnenými osobami) a nie je ani daný dôvod pre zrušenie rozsudku podľa § 316

ods. 3 , preto postupom podľa preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že podané

odvolania nie sú dôvodné.

7

Po preskúmaní obsahu predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil,

že orgány činné v trestnom konaní postupovali tak, aby bol zistený skutkový stav veci,

o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie,

Všetky dôkazy boli získané zákonným spôsobom a súd ich hodnotil jednotlivo i v ich

súhrne, podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých

okolností prípadu, riadiac sa pri tom ustanovením

V súlade s ustanovením prvostupňový súd dôkladne v dôvodoch

rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia

oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaného dokazovania. Z odôvodnenia

je zrejmé ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaných, a tiež akými právnymi úvahami

sa súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona

v otázke viny a uloženého trestu, pokiaľ ide o odsudzujúcu časť rozsudku a akými právnymi

úvahami sa riadil, keď obžalovaného J. K. oslobodil spod obžaloby. S dôvodmi rozsudku

súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožnil.

Podľa § 129 ods. 3 Tr. zák. (v znení účinnom do 31. augusta 2009, teraz odsek 4)

zločineckou skupinou sa na účely tohto zákona rozumie

- štruktúrovaná skupina najmenej troch osôb,

- ktorá existuje počas určitého časového obdobia a

- koná koordinovane

- s cieľom spáchať jeden, alebo viacej zločinov, trestný čin legalizácie príjmu z trestnej

činnosti, podľa § 233, alebo niektorý z trestných činov korupcie, podľa ôsmej hlavy tretieho

dielu osobitnej časti

- na účely priameho alebo nepriameho získania finančnej, alebo inej výhody.

Pre naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty zločinu založenia, zosnovania

a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., z ktorého uznal prvostupňový súd

za vinného v bode 1 rozsudku obžalovaného Š. S., je nevyhnutné, aby boli splnené všetky

zákonné znaky zločineckej skupiny v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 129

ods. 3 Tr. zák. (v znení účinnom v čase dokonania činu, teraz odseku 4), preto sa súd prvého

8

stupňa aj vo vzťahu k obžalovanému S. veľmi dôsledne zaoberal, či všetky zákonné znaky

boli naplnené.

Správne ustálil, vychádzajúc z vykonaného dokazovania, že zločinecká skupina

v posudzovanej veci je štruktúrovanou skupinou ôsmich osôb (o vine ďalších siedmich

spoluobžalovaných už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Špeciálneho súdu Pezinok

z 24. februára 2009, sp. zn. BB - , v spojitosti s uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 13.septembra 2010, sp .zn. ).

Štruktúrovanosť skupiny znamená hierarchické rozdelenie jej členov z hľadiska

postavenia a vplyvu v skupine.

Obžalovaný Š. S. v hierarchii skupiny stál na poslednom stupni a ako

to vyplýva z výpovede svedkov vykonával príkazy, ktoré dostával od vyššie postavených

členov skupiny. Svedkovia vypovedali, že fungoval ako „vojak“ a bol na špinavú robotu.

Obžalovaný S. sa v prípravnom konaní vo svojej výpovedi k členstvu v skupine priznal

a priznal i to, že sa minimálne jedným skutkom (vražda A. N.) podieľal na činnosti skupiny.

Neskôr síce túto výpoveď zmenil, spáchanie žalovaných skutkov popieral, no zmenu

výpovede nevierohodne vysvetlil nátlakom vyšetrovateľov. Zmeneným výpovediam

obžalovaného S. v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní neuveril ani odvolací súd,

pretože z členstva v tejto skupine usvedčoval obžalovaného i teraz už právoplatne odsúdený

H. H. a svedkovia M. Č. a Z. B..

K obhajobnému prednesu obžalovaného je potrebné zdôrazniť, že prvostupňový súd

správne v dôvodoch rozsudku konštatuje, že členstvo v zločineckej skupine neznamená,

že páchateľ musí byť do skupiny prijatý nejakým formálnym spôsobom a musí sa podieľať

po celú dobu jej existencie na každej protiprávnej činnosti, pozná všetkých jej členov a ich

postavenie v skupine a pod. Postačí, ak sa obžalovaný začlení do organizačnej štruktúry

skupiny, cíti sa byť súčasťou skupiny a vykoná pre ňu čo i len jeden protiprávny čin.

V prípade obžalovaného Š. S. to bol čin popísaný v bode 2 rozsudku.

K obhajobnému prednesu obžalovaného S., že v jeho prípade nebola preukázaná deľba

práce v zločineckej skupine treba uviesť, že jeho úlohou v tejto skupine bolo vykonávať

príkazy, v danom prípade vykopanie jamy a odvezenie auta poškodeného.

9

Časovú existenciu zločineckej skupiny, ktorej členom bol aj obžalovaný S., špeciálny

súd správne ustálil na dobu páchania žalovanej trestnej činnosti – skutkov nadväzujúcich na

tento trestný čin.

Ďalším znakom zločineckej skupiny je koordinovanosť jej činnosti. Z vykonaného

dokazovania, výpovedí vyššie označených svedkov a spoluobžalovaných, ktorí sú v súčasnej

dobe už právoplatne odsúdení jasne vyplýva, že zločinecká skupina operovala v južnej časti

východného S., ktoré územie chcela mať plne pod svojou kontrolou tým spôsobom, že

reagovala na podnikateľské aktivity, prípadne na protiprávnu činnosť (pašovanie cigariet,

nafty a pod.) rôznych subjektov, ktoré zastrašovala, vyvíjala na ne nátlak s cieľom jednak

udržiavať stav akejsi podriadenosti a strachu, ale i s jednoznačným cieľom získať finančné

prostriedky (poškodený N.). Aktivity skupiny boli sústavné, plánované a koordinované.

Ako je konštatované už vyššie, zločinecká skupina vyvíja svoje aktivity s cieľom

spáchať jeden, alebo viacej zločinov, motívom ktorých je získať finančnú alebo inú výhodu.

Ani v tomto smere neobstojí odvolacia námietka obžalovaného S., že nebolo

v konaní preukázané, že by účelom trestnej činnosti bolo získanie priamej alebo nepriamej

finančnej alebo inej výhody.

Vražda poškodeného A. N. bola spáchaná práve z dôvodu, že nebohý poškodený

odmietol spolupracovať so zločineckou skupinou, ktorej členom bol aj obžalovaný S., pri

pašovaní cigariet, teda pri získavaní neoprávnených finančných výhod

pre skupinu a jeho smrť mala byť výstrahou pre iných podnikateľov v regióne.

Na základe uvedeného aj odvolací súd je toho názoru, že obžalovaný Š. S. naplnil

svojim konaním popísaným v bode 1 rozsudku pojmové znaky zločinu založenia, zosnovania

a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a jeho konanie bolo aj správne

právne posúdené.

V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že konanie obžalovaného Š. S. v bode 1

rozsudku bolo právne posúdené podľa účinného od 1. januára 2006, pretože

sa jedná n trváci trestný čin a jeden skutok, konkrétne skutok popísaný v bode 7 rozsudku

Špeciálneho súdu Pezinok z 24. februára 2009, sp. zn. BB – , z ktorého boli už

10

právoplatne uznaní za vinných M. P., R. B. a M. T., bol spáchaný za účinnosti tohto zákona.

Obžalovaný Š. S. trestný čin vraždy (skutok v bode 2) nadväzujúci na zločin podľa § 296 Tr.

zák. v zmysle ustanovenia § 129 ods. 3 Tr. zák. (teraz ods.4), síce spáchal za účinnosti zák. č.

(Tr. zák.), avšak členom zločineckej skupiny bol počas celej doby jej trvania,

teda až do roku 2006. Ako už bolo konštatované vyššie, pre členstvo v zločineckej skupine

postačí ak sa páchateľ, čo aj neformálnym spôsobom začlení do organizačnej štruktúry

skupiny, cíti sa byť jej súčasťou a vykoná pre ňu čo i len jeden protiprávny čin. Z vykonaného

dokazovania nevyplýva žiadny dôkaz, ktorý by nasvedčoval tomu, že obžalovaný

S. by po spáchaní skutku v bode 2 rozsudku zločineckú skupinu odsúdeného B. A. opustil,

dištancoval sa od jej konania a pod. Naopak, z dokazovania vyplýva, že obžalovaný S. bol

členom skupiny počas jej existencie a fungoval v nej ako „vojak“, plnil príkazy iných členov

skupiny.

Obžalovaný Š. S. v rámci odvolacích námietok i v rámci obhajobného prednesu

z hlavného pojednávania popieral spáchanie skutku súdom ustáleného v bode 2 rozsudku.

Napriek tejto skutočnosti, jeho vinu mal nepochybne preukázanú i odvolací súd. Vychádzal

predovšetkým z výpovede samotného obžalovaného Š. S. z prípravného konania a ďalších

dôkazov, ktoré práve s obsahom tejto výpovede korešpondujú. Obžalovaný Š. S. vo výpovedi

v prípravnom konaní popísal pomerne podrobne, že na vražde poškodeného A. N. sa podieľal

tým spôsobom, že vykopal jamu, v ktorej bolo následne i nájdené telo zavraždeného A. N.

a že na pokyn už právoplatne odsúdeného J. B. zabezpečoval presun motorového vozidla zn.

F., ktoré patrilo nebohému poškodenému.

Prvostupňový súd sa na hlavnom pojednávaní veľmi podrobne zaoberal okolnosťami,

ktoré uvádzal obžalovaný ako dôvod zmeny jeho výpovede z prípravného konania

(že vypovedal na základe nátlaku vyšetrovateľov a na základe textu napísaného

vyšetrovateľmi, ktorý sa mal naučiť a pod.). Odvolací súd sa so záverom prvostupňového

súdu, že zmenu výpovede obžalovaného považuje za účelovú, v celom rozsahu stotožnil.

Výpovedi obžalovaného Š. S. z prípravného konania korešponduje výpoveď svedka

M. Č.. Tento svedok veľmi podrobne popísal, vo vzťahu k obžalovanému S., že na vražde

poškodeného N. sa podieľal vykopaním jamy a presunom motorového vozidla zn. F.. Napriek

tomu, že následne v priebehu ďalšieho konania bola obhajobou vyvíjaná enormná snaha

o spochybnenie výpovede tohto svedka, ani odvolací súd nezistil dôvod usvedčujúcej

11

výpovedi M. Č. neveriť. Výpovedi svedka M. Č. totiž korešponduje celý rad ďalších dôkazov,

ktoré boli získané zákonným spôsobom. Práve na základe toho, že svedok označil miesto kde

bolo zakopané telo poškodeného N., toto bolo políciou nájdené a neskôr bolo i znaleckým

dokazovaním telo nájdenej mŕtvoly stotožnené s nezvestným A. N.. Znalci MUDr. L.

a MUDr. V. v závere znaleckého posudku po súdnej pitve nebohého ustálili, že mechanizmus

vzniku zranení zodpovedá tomu, ako ich popísal svedok Č.. Tiež príčinu smrti nebohého

ustálili v zhode s výpoveďou tohto svedka.

Odvolací súd sa zaoberal i odvolacou námietkou obžalovaného S., že výpoveď svedka

Č. bola ovplyvnená skutočnosťou, že užíval drogy a anabolické steroidy. V tomto smere bolo

vykonané znalecké dokazovanie MUDr. D. C., ktorého závery obhajobu obžalovaného

vyvrátili. V súlade so znaleckým záverom MUDr. C. je i odborné vyjadrenie Prof. MUDr. D.

M., Phd. Aj podľa jeho stanoviska, užívanie takýchto, zjavne pre organizmus deštrukčných

látok, nemá vplyv na chorobné ovplyvnenie sklonov k fabulácii, alebo konfabulácii.

Obhajobné tvrdenia obžalovaného o nátlaku vyšetrovateľov pri výsluchu tohto svedka

zas boli vyvrátené výsluchmi svedkov JUDr. J. G., JUDr. J. T., Mgr. J. B., Mgr S. R..

Prvostupňový súd tiež veľmi podrobne v dôvodoch svojho rozhodnutia vysvetlil,

prečo vyhodnotil ako nevierohodné „prehlásenie“ svedka Č. ako i materiál spísaný počas

výkonu väzby so svedkom T.. Odvolací súd sa s takýmto vyhodnotením dôkazov plne

stotožnil.

Konštatovanie súdu, že obrana obžalovaného Š. S. na hlavnom pojednávaní bola

účelová a je vyvrátená vykonanými dôkazmi zodpovedá stavu veci.

Konanie obžalovaného Š. S. prvostupňový súd správne právne posúdil

ako trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/, i/, j/ Tr. zák. formou pomoci

podľa § 10 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.

Obžalovaný S. sa skutku dopustil ako člen organizovanej skupiny, v ktorej

už právoplatne odsúdené osoby a obžalovaný S. konali spoločne, mali rozdelené úlohy,

ktorými sa podieľali na usmrtení poškodeného. Úlohou obžalovaného S. bolo vykopať jamu,

do ktorej potom zahrabali telo poškodeného nebohého N. a zabezpečiť presun vozidla

12

poškodeného. Všetci konali obzvlášť trýznivým a surovým spôsobom popísaným v skutkovej

vete rozsudku, aj za veľmi surového sprievodného verbálneho prejavu a konali jednoznačne

so zištným motívom zastrašiť iných podnikateľov na území kde operovali,

aby im títo zo strachu o svoj vlastný život odvádzali zisky z podnikateľskej činnosti.

Neobstojí teda ani obhajobné tvrdenie obžalovaného, že nebolo preukázané že konali

so zištným motívom.

Pri ukladaní trestu obžalovanému S. prvostupňový súd dôsledne zvažoval všetky

zákonom požadované kritéria (, ) a sledoval, aby trest

splnil účel individuálnej, ale i generálnej prevencie.

V zmysle ustanovenia účinného v čase rozhodovania,

trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin

spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť

viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý

je pre páchateľa priaznivejší.

Obžalovanému S. súd ukladal trest za najprísnejší zo zbiehajúcich sa trestných činov,

ktorým je trestný vraždy podľa , účinného

do 1. januára 2006, ktorý je pre obžalovaného priaznivejší a za takýto trestný čin je možné

uložiť iba trest výnimočný. Správne súd prvého stupňa konštatoval, že aj konanie páchateľa

formou pomoci podľa § 10 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. sa v zásade postihuje v rámci takej istej

trestnej sadzby ako je zákonom stanovená pre páchateľa i spolupáchateľa.

Podľa § 29 ods.1 Tr. zák. výnimočným trestom sa rozumie jednak trest odňatia

slobody nad pätnásť až do dvadsiatich piatich rokov, jednak trest odňatia slobody

na doživotie.

Prvostupňový súd pri výmere uloženého trestu zvažoval najmä skutočnosť,

že obžalovaný S. sa na vražde poškodeného N. podieľal v inej miere ako bezprostrední

vykonávatelia vraždy (už právoplatne odsúdení A., P. a B.), „len“ vykopaním jamy a tiež

prihliadal na záver znaleckého dokazovania preukazujúci, že možnosť resocializácie u tohto

obžalovaného je dobrá.

13

Trest bol obžalovanému ukladaný ako trest úhrnný, preto pri aplikácii asperačnej

zásady trest uložený na dolnej hranici takto stanovenej trestnej sadzby považuje za zákonný

a primeraný aj odvolací súd.

Zákonu zodpovedá aj výrok o zaradení obžalovaného S. na výkon uloženého trestu do

III. nápravnovýchovnej skupiny (teraz ústav na výkon trestu s maximálnym stupňom

stráženia) a tiež výrok o náhrade škody.

Obžalovanému J. K. obžaloba kládla za vinu v tomto konaní spáchanie zločinu

založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa ,

ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe ustálenom v skutkovej vete obžaloby, z ktorej

vyplýva, že pre zločineckú skupinu mal byť činný tým spôsobom, že mal byť zástupcom pre

kontrolu financií pochádzajúcich z úžery.

Obžalovaný J. K. v priebehu konania spáchanie žalovaného skutku popieral.

Vypovedal, že nikdy nebol členom zločineckej skupiny, nevykonával úžeru, ani kontrolu

financií, ktoré by pochádzali z trestnej činnosti páchanej zločineckou skupinou a ktoré mali

byť jej príjmom.

Spoluobžalovaných, teraz už právoplatne odsúdených, síce pozná, ale nemá vedomosť

o tom, že by páchali trestnú činnosť a jemu, že by z tejto protiprávnej činnosti dávali peniaze.

On sám žil z peňazí, ktoré si zarábal rôznymi profesiami, ako barman, krupier a pod.,

v sumách 20 000 až 50 000,- mesačne.

K tvrdeniu odsúdeného H., že mal požičiavať „firemné“ peniaze a pod „firmou“ sa

mala rozumieť zločinecká skupina, uviedol, že odsúdenému H. požičal iba raz,

ale išlo len o bezúročnú pôžičku, ktorú mu poskytol pred Vianocami zo svojich peňazí.

Obžalovaný J. K. sa vychádzajúc z výpovedí už odsúdených H. H., P. T.,

obžalovaného S. a svedkov Č. a S. mal podieľať na činnosti zločineckej skupiny

vykonávaním úžery, a tak zabezpečovať príjem zločineckej skupine.

Správne prvostupňový súd konštatuje, že trestný čin úžery ako samostatný trestný čin

bol vylúčený na samostatné konanie a ešte aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu táto vec

14

bola, podľa vyjadrenia zástupcu Generálneho prokurátora SR na verejnom zasadnutí, v štádiu

prípravného konania, a preto súd nemal dôvod ani oprávnenie vykonávať dokazovanie

vo vzťahu k trestnému činu úžery.

V súlade so zákonom preto súd prvého stupňa skúmal len to, či sa obžalovaný K. nejakým

iným spôsobom ako úžerou podieľal na činnosti zločineckej skupiny, napr. kontrolou

finančných prostriedkov plynúcich do skupiny z inej trestnej činnosti, teda či sa správal

spôsobom, ktorý by nasvedčoval tomu, že jeho úmysel a konanie smerovalo k spáchaniu

nejakého trestného činu uvedeného v ustanovení (teraz ods. 4) .

Pre vyslovenie viny v tomto smere neboli produkované žiadne dôkazy, ako je uvedené

vyššie, výpovede spoluobžalovaných a svedkov smerovali viac k trestnému činu úžery, preto

prvostupňový súd aj podľa názoru odvolacieho súdu postupoval zákonne a správne,

keď obžalovaného J. K. spod obžaloby podľa oslobodil.

Odvolací súd nezistil dôvod pre zmenu napadnutého rozsudku, vo vzťahu

k obžalovaným Š. S. a J. K. v žiadnom jeho výroku, považuje ho v tomto rozsahu za zákonný

a správny, preto postupom podľa vo veci podané odvolania ako nedôvodné

zamietol.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný

prostriedok.

V Bratislave 14. februára 2011

JUDr. Milan K a r a b í n, v.r.

predseda senátu

Vypracovala: JUDr. Jana Serbová

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková

15