Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/94/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Štefanka a členiek senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Anny Petruľákovej v právnej

veci ţalobcu: JUDr. M.N., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu

L.M., a. s., so sídlom T., M.,

IČO: X., zast. Mgr. R.K., advokátom, Advokátska kancelária

D., Ţ. proti ţalovanému: Mesto M., V., M.,

IČO: X., zast. Advokátska kancelária JUDr. J.M. & JUDr. M.K., s. r. o., M., Ţ., o zaplatenie

3 422 293,04 Eur

(103 100 000 Sk) s príslušenstvom na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Ţiline, č. k. -487 zo dňa 12. mája 2005, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline zo dňa 12. mája

2005, č. k. -487 p o t v r d z u j e.

Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho

konania vo výške 2 538,94 Eur do troch dní na účet právneho zástupcu ţalovaného.

O d ô v o d n e n i e:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca

domáhal zaplatenia sumy 103 100 000 Sk s 25% úrokom z omeškania od 1.1.1998

do 14.09.2002, 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 103 100 000 Sk od 15.09.2002

do 06.10.2002 a 25% úrok z omeškania ročne zo sumy 103 100 000 Sk od 09.10.2002

do zaplatenia titulom zaplatenia hodnoty nepeňaţného vkladu ţalovaného, ku ktorému

ţalobca nenadobudol vlastnícke právo s poukazom na ust. § 202 ods. 4 Obchodného

zákonníka platné v čase zvýšenia základného imania a ust.

v znení platnom v čase zvýšenia základného imania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalovaný nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom

vkladu previedol (vlastnícke právo k nim) na subjekt T. , a. s., M., ktorého akcionárom je

ţalovaný. Ďalej uviedol, ţe na mimoriadnom valnom zhromaţdení ţalobcu dňa 16.12.1995

bolo schválené zvýšenie základného imania a zmena stanov, pri ţalovanom

to predstavovalo sumu 103 100 000 Sk, ktorá zodpovedala hodnote nepeňaţného vkladu,

a to prevádzkovej budovy hotela Turiec, postavenej na pozemku KN parcela č. 499/1,

2

zastavaná plocha o výmere 2173 m² parcela č. 499/02, ostatná plocha o výmere 3023 m,

chata súp. č. 5371, postavená na KN parcele č. 5152, katastrálne územie M. Zvýšenie

základného imania bolo zapísané do obchodného registra na celkovú výšku základného

imania 348 700 000 Sk.

Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Ţiline, č. k. -356

dňa 21.05.2003. V tomto rozsudku krajský súd vyslovil právny názor, ţe na nárok ţalobcu

bolo potrebné aplikovať ust. , v ktorom videl základ práva

ţalobcu, keď ţalovaný ako akcionár sa zaviazal vloţiť do spoločnosti nehnuteľnosti ako

nepeňaţný vklad a na ţalobcu neprešlo vlastnícke právo k tomuto nepeňaţnému vkladu,

vzniklo ţalobcovi právo poţadovať hodnotu v peniazoch. Krajský súd v tomto rozsudku ďalej

uviedol, ţe pri aplikácii ust. sa nestotoţnil s právnou

argumentáciou ţalobcu o vadnom plnení ţalovaného. Súčasne bolo akceptované, ţe došlo

k premlčaniu práva ţalobcu na zaplatenie hodnoty nepeňaţného vkladu, keď rozhodnutie

Okresného úradu Martin, odbor katastrálny, sp. zn. V 1094/96 zo dňa 04.10.1996, ktorým bol

návrh na vklad nehnuteľností do akciovej spoločnosti L.M.,

a. s., M. zamietnutý, nadobudlo právoplatnosť dňa 17.02.1997 a dňom 18.02.1997 začala

plynúť premlčacia doba 4 roky a táto uplynula 19.02.2001 v zmysle § 391 ods. 1 Obchodného

zákonníka.

Z dôvodu podaného odvolania ţalobcom aj ţalovaným bola vec prejednávaná pred

Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ktorý uznesením, sp. zn. zo dňa

27.09.2004 rozsudok Krajského súdu v Ţiline, č. k. -356 zo dňa 21.05.2003

v účastníkmi napadnutej časti zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Uviedol,

ţe ust. , ktoré bolo krajským súdom aplikované, nebolo

moţné pouţiť na uplatnený nárok ţalobcu. Ustanovenie

bolo aplikovateľné iba v tých prípadoch, keď vlastnícke právo prešlo z akcionára

na spoločnosť, ale hodnota nepeňaţného vkladu vykazuje rozdiel medzi ocenením predmetu

vkladu a jeho skutočnou hodnotou. Nešlo teda, podľa názoru odvolacieho súdu,

o ustanovenie, na základe ktorého by sa dalo vyhovieť poţiadavke spoločnosti, aby

od akcionára vyţadovala hodnotu celého nepeňaţného vkladu v peniazoch, tzn. vkladu

akcionára, ku ktorému spoločnosť nenadobudla vlastníctvo.

Po zrušení rozsudku Krajského súdu v Ţiline ţalobca svoj nárok podaním zo dňa

19.09.2002, doručeným Krajskému súdu v Ţiline dňa 18.01.2005 (č. l. 431 - 432 spisu)

vymedzil tak, ţe vloţením nehnuteľností ţalovaným do spoločnosti T., a. s. došlo

ku právnym vadám plnenia, kedy je potrebné vychádzať z definície právnych vád plnenia

upravených v s poukazom na ust.

a nárok na náhradu v peniazoch vznikol okamihom vzniku právnej

vady, to znamená právoplatnosťou vkladu do spoločnosti T., a. s.

Súd prvého stupňa doplnil dokazovanie s ohľadom na vyslovený právny záver

odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení a uviedol, ţe ţalovaný ako akcionár ţalobcu

uskutočnil dňa 29.04.1996 jednostranný hmotnoprávny úkon vyhlásenia o upísaní a vloţení

nepeňaţného vkladu do obchodnej spoločnosti L.M., a. s. (ţalobcu), ku ktorým ţalobca

nenadobudol vlastnícke právo. Podľa vyhlásenia ţalovaného ako vkladateľa zo dňa

20.09.1999 (č. l. 438 spisu) boli tie isté nepeňaţné vklady, ako boli uvedené vo vyhlásení

ţalovaného zo dňa 29.04.1996 (č. l. 35 spisu), vloţené do spoločnosti T., a. s. so sídlom v M.,

S. Vklad bol povolený dňa 29.09.1999 pod číslom V 3566/99. Ţalovaný svoju povinnosť ako

akcionár splnil a neplnil vadne, keď

z dikcie § 433 ods. 1 Obchod. zák. sa vyţaduje právna vada tovaru, ktorá tu existuje v čase

uskutočnenia úkonu, v danom prípade k dátumu úkonu vyhlásenia ţalovaného o upísaní

a vloţení nepeňaţných vkladov do obchodnej spoločnosti L.M., a. s. Ţalobca nepreukázal, ţe

v čase vyhlásenia ţalovaného zo dňa 29.04.1996

na nepeňaţné vklady viazla právna vada, preto nebolo moţné hovoriť o vadnom plnení

z tohto právneho dôvodu. Tým nemohlo dôjsť ani k zmene obsahu záväzku a nárok ţalobcu

uplatnený ako zodpovednostný nárok nebol vyhodnotený krajským súdom ako dôvodný.

Odvolací súd poukázal aj na časový moment, a to, ţe k vloţeniu nepeňaţných vkladov

ţalovaným do obchodnej spoločnosti T., a. s. so sídlom v M. došlo aţ dňa 20.09.1999 a

nebolo preukázané, ţe by ţalobca, okrem návrhu na vklad vlastníckeho práva

k týmto vloţeným nepeňaţným vkladom ţalovaného, o ktorom bolo rozhodnuté Okresným

úradom Martin, odbor katastrálny pod sp. zn. V 1094/96 dňa 04.10.1996 bol podal nejaký

ďalší návrh. Posúdil aj námietku ţalovaného o fikcii odstúpenia od zmluvy podľa § 47

ods. 1, 2 Obč. zák., ktorá však platí len v prípade, ak nebol podaný návrh na rozhodnutie

podľa ods. 1. Uviedol, ţe v danej veci bol podaný návrh, o ktorom Okresný úrad Martin,

katastrálny odbor, dňa 04.10.1996 rozhodol tak, ţe vklad bol zamietnutý, preto nemoţno

konštatovať, ţe účastníci od zmluvy odstúpili. Krajský súd ďalej uviedol, ţe neboli tvrdené

a preukázané právne predpoklady zodpovednosti za škodu ţalovaným. Nebolo preukázané,

ktorú právnu povinnosť ţalovaný porušil, zavinenie, existencia škody, príčinnú súvislosť

medzi porušením právnej povinnosti a škodou. neukladá povinnosť

zabezpečiť, aby sa vecný vklad stal majetkom ţalobcu a poukázal aj na to, ţe ţalobca

uţ ţiaden ďalší návrh na vklad vlastníckeho práva nepodal a svojou nečinnosťou spôsobil,

ţe vecné vklady sa nestali jeho majetkom.

K námietke premlčania vznesenej ţalovaným krajský súd konštatoval, ţe nebolo

v konaní preukázané vadné plnenie ţalovaným, nebol daný ani základ na bezdôvodné

obohatenie na strane ţalovaného a ani škoda, preto sa nezaoberal námietkou premlčania.

A uviedol, ţe námietku premlčania vznesenú ţalovaným by krajský súd vyhodnocoval len

v prípade, ak by dospel k záveru, ţe niektorý z nárokov tu je daný, k čomu však nedošlo,

nakoľko len existenčný nárok podlieha premlčaniu.

O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. veta prvá tak,

ţe úspešnému v konaní ţalovanému priznal náhradu trov vo výške 2 371 762 Sk podľa

predloţenej špecifikácie zo dňa 12.05.2005.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ţalobca, navrhol rozsudok súdu prvého stupňa

zmeniť a priznať uplatnený nárok v celom rozsahu. V odvolaní namietol nesprávne právne

posúdenie veci, keď podľa názoru odvolateľa z ust. § 433 ods. 1 Obchod. zák. nevyplýva,

ţe právne vady tovaru majú byť v čase vyhlásenia o vloţení vkladu, pretoţe účinky (vecno-

právne) nadobúda vyhlásenie o vloţení vkladu aţ vkladom do katastra nehnuteľností, t. j.

aţ týmto okamihom prechádza vlastnícke právo k veci na inú osobu. Vzhľadom na rozdielny

okamih vloţenia nehnuteľnosti a vkladu vlastníckeho práva je potrebné aplikovať

ust. o právnych vadách plnenia na okamih prevodu vlastníckeho

práva, pretoţe práve takáto vada v tento okamih spôsobuje nemoţnosť prevodu vlastníckeho

práva k veci. Právne vady tovaru spôsobil ţalovaný a viazli na tovare v relevantnom čase,

v dôsledku čoho vznikol nárok na zaplatenie hodnoty nepeňaţného vkladu v peniazoch,

pretoţe iné plnenie by muselo schváliť valné zhromaţdenie ţalobcu, k čomu nedošlo. Ďalej

v odvolaní uviedol, ţe ţalobca preukázal vznik nároku na náhradu škody pre úmyselné

konanie ţalovaného v rozpore s dobrými mravmi, a to vloţenie nehnuteľnosti ţalovaným

do spoločnosti ţalobcu a následne do spoločnosti T., a. s., výkon akcionárskych práv

ţalovaným na valných zhromaţdeniach ţalobcu aj s akciami upísanými nepeňaţným

vkladom, ktoré vloţil ţalovaný do spoločnosti T., a. s.

Ţalovaný navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Uviedol, ţe v konaní

sa jednoznačne preukázalo, ţe ţalovaný splnil svoju povinnosť a splatil navýšené základné

imanie. V konaní sa taktieţ preukázalo, ţe vecný vklad sa nestal vlastníctvom ţalobcu

z dôvodov, ktoré boli na strane iných akcionárov a nie na strane ţalovaného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal vec

podľa ust. a po prejednaní odvolania na pojednávaní podľa

a preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je

moţné vyhovieť.

Na odvolacom pojednávaní zástupca ţalovaného vzniesol námietku prejedania veci

v senáte 2 Obo z dôvodu, ţe v prvšom odvolacom konaní konal a rozhodoval senát 1 Obo

a vec mala byť opätovne, po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu rozsudku súdu prvého

stupňa, prejednaná senátom 1 Obo. Odvolací súd na námietku zástupcu ţalovaného v zmysle

ust. neprihliadol z dôvodu, ţe námietka sa netýkala pochybnosti

o nezaujatosti sudcov senátu 2 Obo vzhľadom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo ich

zástupcom. Súčasne odvolací súd uviedol, ţe podľa rozvrhu práce na rok 2007, ktorého sa

prejednávaná vec týka, (vec napadnutá na odvolací súd dňa 09.08.2007) veci po zrušení, ktoré

sa vracali späť odvolaciemu súdu, sa neprikazovali tomu istému senátu, ale pridelenie

podliehalo náhodnému výberu uskutočňovanému výpočtovou technikou.

Odvolací súd v konaní odvolanie ţalobcu prejednal a konštatoval,

ţe predmetom odvolacieho konania je uplatnený nárok ţalobcu na zaplatenie 103 100 000 Sk

s príslušenstvom titulom zaplatenia peňaţnej hodnoty nepeňaţného vkladu ţalovaného

2

- budova hotela Turiec na pozemku parcela č. 499/1 KN zastavaná plocha o výmere 2173 m,

2

pozemok parc. č. 499/2 ostatná plocha o výmere 3023 ma chata súpisné číslo 5371

postavená na poz. parc. č. 7152 KN, všetky v kat. úz. M., na základe rozhodnutia valného

zhromaţdenia spoločnosti zo dňa 16.12.1995 o zvýšení základného imania spoločnosti.

Ţalobca pôvodne uplatnil svoj nárok v zmysle ust. § 59 ods. 5 Obchod. zák. v znení platnom

v čase zvýšenia základného imania spoločnosti, podľa ktorého, ak v čase vzniku spoločnosti

nedosiahne hodnota nepeňaţného vkladu sumu určenú pri jej zaloţení, môţe spoločnosť

poţadovať rozdiel v peniazoch, ak zo spoločenskej zmluvy alebo stanov nevyplýva niečo iné.

Odvolací súd v prvšom zrušujúcom uznesení vyslovil názor, ţe toto ustanovenie je síce

aplikovateľné aj v prípade zmeny výšky základného imania spoločnosti po jej zaloţení,

ale nie je moţné ho aplikovať na predmetnú prejednávanú vec. Poukázal na to, ţe je potrebné

rozlišovať medzi splatením vkladu a nadobudnutím vlastníckeho práva spoločnosťou

k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria predmet nepeňaţného vkladu. A ďalej uviedol, ţe pokiaľ

by vklad nebol splatený, nebolo by moţné zvýšenie základného imania do obchodného

registra zapísať. Zákon teda neviaţe splatenie nepeňaţného vkladu na nadobudnutie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Ţalovaný svoj vklad splatil, svedčí tomu jeho vyhlásenie

o upísaní a vloţení nepeňaţných vkladov do obchodnej spoločnosti ţalobcu zo dňa

29.04.1996. V danom prípade však napriek tomu k nadobudnutiu vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti spoločnosťou ţalobcu nedošlo a nestalo sa tak ani z príčin na strane

ţalovaného. Ustanovenie § 59 ods. 5 Obch. zák. je aplikovateľné iba v tých prípadoch, keď

vlastnícke právo prešlo na spoločnosť, ale vykazuje rozdiel medzi ocenením predmetu vkladu

a jeho skutočnou hodnotou. Nejde teda o ustanovenie, na základe ktorého by sa dalo vyhovieť

poţiadavke spoločnosti, aby od akcionára vyţadovala hodnotu celého nepeňaţného vkladu

v peniazoch, t. j. vkladu akcionára, ku ktorému spoločnosť nenadobudla vlastníctvo. Ţalobca

v ďalšom konaní vymedzí uplatnený nárok tak, ţe vloţením nehnuteľností ţalovaným

do spoločnosti T., a. s. došlo k právnym vadám plnenia, kedy je potrebné vychádzať

z definície právnych vád plnenia upravených v ,

s poukazom na ust. . Podľa

sa mení obsah záväzku spôsobom, ktorý zodpovedá nárokom

vzniknutým z vadného plnenia. V konaní medzi účastníkmi zostalo nesporným, ţe ţalovaný

ako akcionár ţalobcu uskutočnil dňa 29.04.1996 jednostranný hmotnoprávny úkon vyhlásenia

o upísaní a vloţení nepeňaţných vkladov do obchodnej spoločnosti L.M., a. s. - ţalobcu, ku

ktorým ţalobca nenadobudol vlastnícke právo. Podľa vyhlásenia ţalovaného ako vkladateľa

zo dňa 20.09.1999 boli tie isté nepeňaţné vklady,

ako boli uvedené vo vyhlásení ţalovaného zo dňa 29.04.1996, vloţené do spoločnosti T., a. s.,

so sídlom v M. S. Vklad bol povolený dňa 29.09.1999

pod číslom V 3566/99.

Podľa tovar má právne vady, ak predaný tovar je

zaťaţený právom tretej osoby, ibaţe kupujúci s týmto obmedzením prejavil súhlas.

Správne skonštatoval súd prvého stupňa v nadväznosti na prvšie rozhodnutie

odvolacieho súdu, ţe ţalovaný splnil svoju povinnosť uloţenú mu rozhodnutím

valného zhromaţdenia na základe hlasovania a upísal nepeňaţný vklad v hodnote

103 100 000 Sk na zvýšenie pomernej časti za ţalovaného pripadajúcej základného imania

spoločnosti ţalobcu vyhlásením o upísaní a vloţení nepeňaţného vkladu zo dňa 29.04.1996

na základe rozhodnutia valného zhromaţdenia spoločnosti ţalobcu zo dňa 16.12.1995. Týmto

právnym úkonom splnil povinnosť riadne a včas a jeho úkon preto nemôţe vykazovať vady,

ktoré by existovali v čase právneho úkonu. Preto námietka ţalobcu v odvolaní, ţe účinky

nadobúda vyhlásenie o vloţení vkladu aţ vkladom do katastra nehnuteľností, t. j.

aţ okamihom vkladu vlastníckeho práva, a preto vada prevodu vlastníckeho práva spôsobuje

nemoţnosť prevodu práva k veci, je nedôvodná. Ţalobca dôsledne nerozlišuje dva rozdielne

právne pojmy, keď právny úkon vyhlásenia o upísaní a vloţení nepeňaţného vkladu (aj keď

ide o nehnuteľnú vec) je celkom oprostený od vplyvu právneho úkonu, ktorým sa

nadobúdajú účinky prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci.

Z tohto dôvodu nie je k posúdeniu vadnosti veci v čase uskutočnenia právneho úkonu

potrebné skúmať pri vyhlásení o upísaní a vloţení nepeňaţného vkladu,

či došlo aj k následným právnym úkonom potrebným na zmenu vyznačenia

vlastníckeho práva, pretoţe tieto úkony potrebné na zmenu vlastníckeho práva

sú úkony, ktorými nastávajú účinky zmeny vlastníckeho práva, ale nie sú úkonmi,

ktorými nastávajú účinky upísania a vloţenia nepeňaţného vkladu do základného

imania obchodnej spoločnosti. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa správne

postupoval pri výklade citovaného ust. § 433 ods. l Obchod. zák. a na základe

správneho výkladu dospel k záveru, ţe nárok ţalobcu nie je opodstatnený.

Zo skutkových zistení súdom prvého stupňa nebol v konaní zistený rozpor s dobrými

mravmi na strane ţalovaného, ktorý by zakladal nárok na náhradu škody ţalobcovi.

Ţalobca svojimi úkonmi a opomenutím, resp. neúčinnosťou úkonov smerujúcich

k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti umoţnil výkon vlastníckych práv

ţalovaného k predmetným nehnuteľnostiam, ako aj výkon akcionárskych práv

v spoločnosti ţalobcu a v konaní ţalobca nepoukázal, ţe výkon týchto práv

ţalovaného bol v rozpore so zákonom, príp. dobrými mravmi. Rozhodnutím valného

zhromaţdenia spoločnosti zo dňa 16.12.1995 bolo rozhodnuté o zvýšení základného

imania spoločnosti. Vyhlásením zo dňa 29.04.1996 ţalovaný vloţil a upísal

ako nepeňaţný vklad do spoločnosti predmetné nehnuteľnosti. O návrhu na vklad

vlastníckeho práva do evidencie vlastníkov nehnuteľnosti bolo rozhodnuté (negatívne) dňa

04.10.1996 Okresným úradom Martin, odbor katastrálny pod V1094/96. Po týchto úkonoch

ţalobca nepreukázal ďalšie konanie vo veci zápisu nehnuteľností do katastra na vyznačenie

zmeny vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam. Odvolací súd z uvedených

dôvodov rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 12. mája 2005, č. k. -487, ako

súdu prvého stupňa v zmysle ust. ako vecne správny, tento rozsudok svojim

rozsudkom z 3. septembra 2008, č. k. -564 potvrdil.

Rozsudok prvostupňového aj odvolacieho súdu napadol na opakovaný podnet

mimoriadnym dovolaním generálny prokurátor, ktorý navrhol rozsudok prvostupňového

aj odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V dôsledku

toho dovolací súd v päťčlennom senáte len rozsudok odvolacieho súdu svojím uznesením

z 29. apríla 2010, č. k. 1MObdo V 15/2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky podal mimoriadne dovolanie na základe

podnetu zo dňa 4. mája 2009, ktorý podal M.G., bytom L., Ţ.

ako právny nástupca ţalobcu, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa

26.06.2008. Osobou dotknutou alebo poškodenou rozhodnutím súdu treba rozumieť takú

osobu, ktorej práva a oprávnené záujmy boli rozhodnutím súdu poškodené, alebo do práv

a oprávnených záujmov, ktorej bolo rozhodnutím súdu nepriaznivo zasiahnuté. Podnet bol

v zmysle citovaného ustanovenia uskutočnený fyzickou osobou - M.G., ktorý preukázal status

osoby dotknutej rozhodnutím súdu. V priebehu dovolacieho konania M.G. podaním zo dňa

15.03.2010 poţiadal o vstup do konania v zmysle § 92

ods. 2 .

Dovolací súd odcitoval ustanovenie a na toto ustanovenie aplikoval

skutkový stav v tejto súdenej veci tak, ţe konštatoval:

Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú

prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých sa koná, môţe navrhovateľ alebo ten,

na koho boli tieto práva prešli, navrhnúť, aby do konania namiesto doterajšieho účastníka

vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli.

Zmluvou o postúpení pohľadávky, uzavretou medzi ţalobcom JUDr. M.N., správkyňou

konkurznej podstaty úpadcu - L.M., a. s. ako postupcom a M.G. ako postupníkom zo dňa 26.

júna 2008, postúpil postupca aj predmetnú pohľadávku vo výške 103 100 000 Sk s

príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými (čl. 11 zmluvy) na postupníka.

Postúpením pohľadávky na základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom

(postupcom) a treťou osobou (postupníkom) postupuje veriteľ svoju pohľadávku proti

dlţníkovi novému veriteľovi ( ).

Postupca stráca postúpením pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami

s ňou spojenými. Nie je uţ ďalej oprávnený nadobúdať pohľadávku s príslušenstvom

a všetkými právami s ňou spojenými, ako aj so všetkými námietkami, ktoré moţno proti nej

uplatniť. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyţaduje súhlas dlţníka, keďţe

zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho

zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyţaduje ani to, aby dlţník o

nej vedel. Obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy

o postúpení sa nemení ani postavenie dlţníka.

Odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok prvého stupňa prejednal v zmysle § 214

ods. 1 , nariadil pojednávanie, vo veci meritórne rozhodol a vydal rozsudok dňa

3. septembra 2008. Konal naďalej s pôvodným účastníkom konania na strane ţalobcu, ktorý

v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26. júna 2008 uţ nebol subjektom

hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa rozhoduje a nie je aktívne legitimovaný v predmetnom

konaní.

Keďţe postupca neoznámil zmenu v osobe ţalobcu v odvolacom konaní, bola týmto

postupom súdu postupníkovi odňatá moţnosť konať pred súdom ( ). Ďalej

dovolací súd odvolaciemu súdu vysvetlil, čo treba rozumieť pod odňatím moţnosti konať

pred súdom účastníkovi.

Uloţil preto odvolaciemu súdu povinnosť v prvom rade zaoberať sa vecnou aktívnou

legitimáciou postupníka v zmysle predloţenej zmluvy o postúpení pohľadávky, s poukazom

na ust. , v spojení s a 243i ods. 2 . V prípade, ţe uvedený právny

úkon ( ) zakladá vecnú aktívnu legitimáciu postupníka - M.G.

na uplatnené právo, odvolací súd je povinný opätovne prejednať odvolacie dôvody

odvolateľa, vzhľadom na jeho nesprávne právne posúdenie veci dovolaním napadnutého

rozhodnutia.

Z doteraz vykonaného dokazovania nesporne bolo preukázané, ţe rozhodnutím

valného zhromaţdenia zo dňa 16.12.1995 bolo schválené zvýšenie základného imania, ako aj

zmena stanov spoločnosti - L.M., a. s., M., ktoré bolo vykonané upísaním nových akcií.

Ţalovaný ako vkladateľ sa zaviazal vloţiť do tejto spoločnosti nepeňaţný vklad, prevádzkovú

budovu hotela Turiec, postavenú na pozemku parc. KN č. 499/1, pozemok parc. KN č. 499/1 -

zastavaná plocha vo výmere 2173 m2, pozemok parc. KN č. 499/2 - ostatné plochy vo výmere

3023 m2, chata č. súpisné 5731 vedenom na liste vlastníctva 3734, ktorého hodnota bola

oceniteľná sumou 103 100 000 Sk. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobúda spoločnosť

vkladom vlastníckeho práva

do katastra nehnuteľností na základe vyhlásenia vkladateľa - § 60 ods. 1 Obch. zák., účinného

v rozhodnom období, ktorý je analogicky aplikovateľný na daný právny vzťah.

K účinnému prevodu vlastníckeho práva k nepeňaţnému vkladu ţalovaného ako

akcionára na ţalobcu - úpadcu nedošlo. V spornom prípade nenastali vecno-právne účinky

jednostranného právneho úkonu zo dňa 29.04.1996 (vyhlásenie vkladateľa o vloţení

nepeňaţného vkladu do spoločnosti), t. j. nedošlo k splneniu povinnosti vloţiť vklad

do spoločnosti. Ţalovaný vedome a v rozpore so svojim záväzkom majoritného akcionára

poskytnúť vklad do spoločnosti úpadcu identické nehnuteľnosti vloţil dňa 20.09.1999

do spoločnosti T., a. s. so sídlom v M. (vklad bol povolený dňa 29.09.1999 pod

č. V 3566/99). Týmto konaním ţalovaný zmaril ţalobcovi reálne domáhať sa prevodu

vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. O tom, ţe svoj záväzok nesplnil voči

ţalobcovi, ktorý trval aj v čase, keď predmet vkladu vloţil do inej spoločnosti, vyplýva

zo zasadnutí valného zhromaţdenia, ako aj zasadnutí predstavenstva ţalobcu zo dňa

06. a 16.09.1999, kde jednoznačne prezentoval poskytnúť súčinnosť potrebnú pre vklad

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Taktieţ z rozhodnutia Okresného úradu Martin, odbor katastrálny, č. V 1094/96

zo dňa 01.10.1996, ktorý návrh na vklad nehnuteľností zamietol, resp. z jeho odôvodnenia

nesporne vyplýva, ţe ţalovaný neposkytol ţalobcovi relevantné doklady potrebné

na vykonanie zmeny zápisu vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam (čl. 37),

to znamená, ţe aj vinou ţalovaného bol návrh na vklad neúspešný. Preto neobstojí tvrdenie

odvolacieho súdu, ţe ţalobca svojim konaním - nečinnosťou alebo opomenutím umoţnil

ţalovanému výkon vlastníckych práv k predmetnému vkladu.

Ţalovaný tým, ţe vloţil nepeňaţný vklad do obchodnej spoločnosti T., a. s.

a previedol vlastnícke práva na túto právnickú osobu, spôsobil, ţe súčasne sa stalo

nadobudnutie vlastníckeho práva ţalobcu objektívne nemoţným a uţ sa úspešne nemohol

domáhať vkladu súdnou cestou, ale týmto okamihom mu však vznikol nárok na zaplatenie

neprevedenej hodnoty nepeňaţného vkladu v peniazoch. Podporne dovolací súd poukazuje

na právnu úpravu účinnú od 01.02.1998, ktorá uţ rieši dôsledky nesplnenia nepeňaţného

vkladu spoločníkom ( ).

Dovolací súd sa nestotoţnil s námietkou dovolateľa ohľadne kvalifikácie uznania

záväzku so strany ţalovaného a premlčacej doby.

Pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa

právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje iné (§ 391 ods. 1 Obch. zák.).

Ţalobca mohol svoje právo na peňaţné plnenie realizovať prostredníctvom ţaloby,

a to najskôr od momentu vloţenia nepeňaţného vkladu ţalovaným do spoločnosti T.,

a. s., M. (20., resp. 29.09.1999) a od tohto dňa začala plynúť štvorročná premlčacia doba.

Ţaloba bola podaná na súde dňa 21.05.20021, t. j. v zákonnej premlčacej dobe.

V preskúmavanej veci odvolací súd dospel k nesprávnemu záveru, ţe záväzok splatiť

nepeňaţný vklad, ku ktorému sa ţalovaný zaviazal, splnil na základe jeho písomného

vyhlásenia. Keďţe v konaní bola preukázaná existencia dovolateľom namietaných dovolacích

dôvodov, dovolací súd rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. septembra 2008,

č. k. -564 podľa zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu

na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) po zistení,

ţe sú splnené procesné podmienky odvolania, preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu

v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý a s prihliadnutím na ustanovenie § 243d ods. 1

v dôsledku zrušujúceho uznesenia dovolacieho súdu z 29. apríla 2010, č. k.

1 MObdo V 15/2010 opätovne zistil, ţe odvolanie ţalobcu nie je podané dôvodne, rozsudok

prvostupňového súdu je vecne správny, preto ho potvrdil ( ).

Odvolací súd poukazuje na správne dôvody napadnutého rozsudku prvostupňového

súdu, ktoré do tohto rozsudku prevzal a na ne odkazuje a tieto rozširuje vzhľadom

na zrušujúce rozhodnutie dovolacieho súdu, aj keď ide o posudzovanie veci vyplývajúce

z právnych noriem, všeobecne známych, ale odvolací súd sa s tým vyporiadať musí vzhľadom

na názor dovolacieho senátu.

1/ Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. júna 2005, č. k. 39-24K

1238/02-324 na majetok dlţníka (ţalobcu) L.M., a. s.,

so sídlom T., M. IČO: X. bol vyhlásený konkurz a za správkyňu konkurznej podstaty úpadcu

bola ustanovená JUDr. M.N., advokátka, Advokátska kancelária S., B. Uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 29.06.2005. Týmto dňom nastali aj účinky konkurzu podľa

Zb. o konkurze a vyrovnaní, platnému k tomuto dňu.

2/ Podporne dovolací súd poukazuje na právnu úpravu účinnú od 01.02.1998, ktorá

uţ rieši dôsledky nesplnenia nepeňaţného vkladu spoločníkom (§ 59 ods. 2 Obch. zák.),

ku ktorej došlo zákonom zo 16. decembra 1998 č. , ktorým sa mení a dopĺňa

v znení neskorších predpisov. Dovolací súd

v tomto opakovane poukazuje na odsek 2 a novozavedený odsek 3 ustanovenia § 59 touto

novelou. Na otázku, či bolo moţné pred novelou pri navýšení základného imania nepeňaţný

vklad spoločníka v obchodnej spoločnosti nahradiť vkladom peňaţným, odvolací súd

odpovedá, ţe taká transakcia moţná nebola. Odpoveď na otázku, do akej miery nesie

zodpovednosť vkladateľ nehnuteľnosti (ako nepeňaţného vkladu) za zápis do katastra

nehnuteľností, treba hľadať v katastrálnom zákone. Je nad mieru tohto konania touto otázkou

sa zaoberať, len moţno uviesť, ţe katastrálny zákon túto otázku nerieši tak, ako uvádza

ţalobca.

3/ Dovolacím súdom nanesený ďalší procesný problém, a to vecná procesná

spôsobilosť uvádzaného ţalobcu M.G., „vlastníka spornej pohľadávky“, ktorej sa stal

vlastníkom na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 26.06.2008. Odvolací súd poukazuje

na údaje uvedené v bode 1/ vyššie, a to so správnou aplikáciou práva.

Táto problematika je riešená v ustanovení o konkurze

a vyrovnaní v ods. 1, 2 takto:

Podľa § 66e Ods. 1/ Na konkurz sa primerane pouţijú ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Ods. 2/ Ustanovenia iných právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy

upravené aj týmto zákonom, sa na konkurz a vyrovnanie nepouţijú, ak upravujú tieto právne

vzťahy odlišne od tohto zákona.

Postúpenie pohľadávky, vlastne postúpenie nároku, pretoţe z tohto nároku pohľadávka

sa stane aţ vtedy, keď o nároku (ktorý je sporný) rozhodne súd. Pohľadávka bola postupovaná

po vyhlásení konkurzu. Ak by takáto pohľadávka bola, bolo právom veriteľa prihlásiť ju

do konkurzu. Postup podľa nepripadá do úvahy. Zákon o konkurze

a vyrovnaní nepozná pojem „veriteľ“, ale len „konkurzný veriteľ.“ Správca konkurznej

podstaty v konaní nevystupuje ako veriteľ, či konkurzný veriteľ, ale ako správca konkurznej

podstaty, s právami a povinnosťami upravenými zákonom o konkurze a vyrovnaní.

Konkurzný veriteľ môţe postúpiť svoju pohľadávku prihlásenú do konkurznej podstaty, ale to

má za následok len zmenu konkurzného veriteľa. Správne preto bolo postupované, keď vecná

procesná spôsobilosť mu nebola priznaná a súd pokračoval s pôvodným ţalobcom. To všetko

sa nachádza v spisoch a javí sa, ţe nevenoval tomu pozornosť ani generálny prokurátor.

4/ Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, ţe ţalovaný vo veci podal ústavnú sťaţnosť

dňa 6. augusta 2010 vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu

podľa SR a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorú ústavnú sťaţnosť Ústavný súd SR svojim

Uznesením z 27. októbra 2010, č. k. -12 odmietol, pretoţe bola predčasná

(konanie nebolo právoplatne skončené pred všeobecným súdom).

Ďalej ţalovaný M.G., tentokrát v procesnom postavení ţalobcu, v konaní pred

Krajským súdom v Banskej Bystrici ţaloval správkyňu konkurznej podstaty

JUDr. M.N. o určenie pohľadávky proti podstate vo výške 352 519,42 Eur, ktorá vec sa vedie

pod sp. zn. a rozsudok krajského súdu zo 17. mája 2010

(č. l. 92) uznesením Najvyššieho súdu SR zo 17. decembra 2010, č. k.

po odvolaní ţalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, ţe bol predčasne

vynesený, s poukazom na prejednávanú túto vec.

Odvolací súd ďalej konštatuje, ţe zákonné dôvody pre zrušenie rozsudku odvolacieho

súdu dovolacím súdom tu neboli, pretoţe ani nebolo namietané vykonané dokazovanie,

ale len odlišný právny názor, čo nie je dôvodom na zrušenie rozsudku odvolacieho súdu.

V tomto prípade mal povinnosť dovolací súd postupovať podľa ustanovenia § 243b ods. 2

(v terajšom znení), ktorý znie takto:

„Ak dovolací súd dôjde k záveru, ţe v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia

nebol dostatočne zistený skutkový stav, uznesením zruší napadnuté rozhodnutie.

Ak nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia spočíva len v nesprávnom

právnom posúdení správne zisteného skutkového stavu, dovolací súd zmení napadnuté

rozhodnutie“.

Znenie tohto ustanovenia bolo zavedené do jeho novelou, zákonom

z 23. septembra 2008 č. , ktorým sa mení a dopĺňa

v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov. Účinnosť táto novela nadobudla 15. októbra 2008 a novela sa pouţije aj na veci

začaté pred jeho účinnosťou (§ 272p ods. 1 tejto citovanej novely).

Podľa tejto novely bol povinný postupovať dovolací súd, ale nepostupoval, vlastne

podľa platnej a záväznej novely postupoval len v tom, ţe pre zrušenie pouţil novozavedenú

formu rozhodnutia „uznesenie“ pred novelou bol rozsudok).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 a § 224

ods. 1 tak, ţe v odvolacom konaní úspešnému ţalovanému priznal právo na náhradu trov

odvolacieho konania za právnu pomoc za 2 právne úkony (vyjadrenie k mimoriadnemu

dovolaniu a účasť na pojednávaní + 2x paušál 1 269,47 x 2, spolu 2 538,94 Eur).

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 8. marca 2011 JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová