Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
9e5/382492.4fb487.pdf
PDF · 155.08 KB
No categories available
1Obo/94/2010
Najvyšší súd 1 Obo 94/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Štefanka a členiek senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Anny Petruľákovej v právnej
veci ţalobcu: JUDr. M.N., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu
L.M., a. s., so sídlom T., M.,
IČO: X., zast. Mgr. R.K., advokátom, Advokátska kancelária
D., Ţ. proti ţalovanému: Mesto M., V., M.,
IČO: X., zast. Advokátska kancelária JUDr. J.M. & JUDr. M.K., s. r. o., M., Ţ., o zaplatenie
3 422 293,04 Eur
(103 100 000 Sk) s príslušenstvom na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Ţiline, č. k. 19 Cb 161/02-487 zo dňa 12. mája 2005, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline zo dňa 12. mája
2005, č. k. 19 Cb 161/2002-487 p o t v r d z u j e.
Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho
konania vo výške 2 538,94 Eur do troch dní na účet právneho zástupcu ţalovaného.
O d ô v o d n e n i e:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca
domáhal zaplatenia sumy 103 100 000 Sk s 25% úrokom z omeškania od 1.1.1998
do 14.09.2002, 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 103 100 000 Sk od 15.09.2002
do 06.10.2002 a 25% úrok z omeškania ročne zo sumy 103 100 000 Sk od 09.10.2002
do zaplatenia titulom zaplatenia hodnoty nepeňaţného vkladu ţalovaného, ku ktorému
ţalobca nenadobudol vlastnícke právo s poukazom na ust. § 202 ods. 4 Obchodného
zákonníka platné v čase zvýšenia základného imania a ust. § 59 ods. 5 Obchodného zákonníka
v znení platnom v čase zvýšenia základného imania.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalovaný nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom
vkladu previedol (vlastnícke právo k nim) na subjekt T. , a. s., M., ktorého akcionárom je
ţalovaný. Ďalej uviedol, ţe na mimoriadnom valnom zhromaţdení ţalobcu dňa 16.12.1995
bolo schválené zvýšenie základného imania a zmena stanov, pri ţalovanom
to predstavovalo sumu 103 100 000 Sk, ktorá zodpovedala hodnote nepeňaţného vkladu,
a to prevádzkovej budovy hotela Turiec, postavenej na pozemku KN parcela č. 499/1,
2
zastavaná plocha o výmere 2173 m² parcela č. 499/02, ostatná plocha o výmere 3023 m,
chata súp. č. 5371, postavená na KN parcele č. 5152, katastrálne územie M. Zvýšenie
základného imania bolo zapísané do obchodného registra na celkovú výšku základného
imania 348 700 000 Sk.
Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Ţiline, č. k. 19 Cb 161/02-356
dňa 21.05.2003. V tomto rozsudku krajský súd vyslovil právny názor, ţe na nárok ţalobcu
bolo potrebné aplikovať ust. § 59 ods. 5 Obchodného zákonníka, v ktorom videl základ práva
ţalobcu, keď ţalovaný ako akcionár sa zaviazal vloţiť do spoločnosti nehnuteľnosti ako
nepeňaţný vklad a na ţalobcu neprešlo vlastnícke právo k tomuto nepeňaţnému vkladu,
vzniklo ţalobcovi právo poţadovať hodnotu v peniazoch. Krajský súd v tomto rozsudku ďalej
uviedol, ţe pri aplikácii ust. § 59 ods. 5 Obchodného zákonníka sa nestotoţnil s právnou
argumentáciou ţalobcu o vadnom plnení ţalovaného. Súčasne bolo akceptované, ţe došlo
k premlčaniu práva ţalobcu na zaplatenie hodnoty nepeňaţného vkladu, keď rozhodnutie
Okresného úradu Martin, odbor katastrálny, sp. zn. V 1094/96 zo dňa 04.10.1996, ktorým bol
návrh na vklad nehnuteľností do akciovej spoločnosti L.M.,
a. s., M. zamietnutý, nadobudlo právoplatnosť dňa 17.02.1997 a dňom 18.02.1997 začala
plynúť premlčacia doba 4 roky a táto uplynula 19.02.2001 v zmysle § 391 ods. 1 Obchodného
zákonníka.
Z dôvodu podaného odvolania ţalobcom aj ţalovaným bola vec prejednávaná pred
Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ktorý uznesením, sp. zn. 1 Obo 235/03 zo dňa
27.09.2004 rozsudok Krajského súdu v Ţiline, č. k. 19 Cb 161/02-356 zo dňa 21.05.2003
v účastníkmi napadnutej časti zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Uviedol,
ţe ust. § 59 ods. 5 Obchodného zákonníka, ktoré bolo krajským súdom aplikované, nebolo
moţné pouţiť na uplatnený nárok ţalobcu. Ustanovenie § 59 ods. 5 Obchodného zákonníka
bolo aplikovateľné iba v tých prípadoch, keď vlastnícke právo prešlo z akcionára
na spoločnosť, ale hodnota nepeňaţného vkladu vykazuje rozdiel medzi ocenením predmetu
vkladu a jeho skutočnou hodnotou. Nešlo teda, podľa názoru odvolacieho súdu,
o ustanovenie, na základe ktorého by sa dalo vyhovieť poţiadavke spoločnosti, aby
od akcionára vyţadovala hodnotu celého nepeňaţného vkladu v peniazoch, tzn. vkladu
akcionára, ku ktorému spoločnosť nenadobudla vlastníctvo.
Po zrušení rozsudku Krajského súdu v Ţiline ţalobca svoj nárok podaním zo dňa
19.09.2002, doručeným Krajskému súdu v Ţiline dňa 18.01.2005 (č. l. 431 - 432 spisu)
vymedzil tak, ţe vloţením nehnuteľností ţalovaným do spoločnosti T., a. s. došlo
ku právnym vadám plnenia, kedy je potrebné vychádzať z definície právnych vád plnenia
upravených v § 433 ods. 1 Obchodného zákonníka s poukazom na ust. § 261 ods. 3 písm. a/
Obchodného zákonníka a nárok na náhradu v peniazoch vznikol okamihom vzniku právnej
vady, to znamená právoplatnosťou vkladu do spoločnosti T., a. s.
Súd prvého stupňa doplnil dokazovanie s ohľadom na vyslovený právny záver
odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení a uviedol, ţe ţalovaný ako akcionár ţalobcu
uskutočnil dňa 29.04.1996 jednostranný hmotnoprávny úkon vyhlásenia o upísaní a vloţení
nepeňaţného vkladu do obchodnej spoločnosti L.M., a. s. (ţalobcu), ku ktorým ţalobca
nenadobudol vlastnícke právo. Podľa vyhlásenia ţalovaného ako vkladateľa zo dňa
20.09.1999 (č. l. 438 spisu) boli tie isté nepeňaţné vklady, ako boli uvedené vo vyhlásení
ţalovaného zo dňa 29.04.1996 (č. l. 35 spisu), vloţené do spoločnosti T., a. s. so sídlom v M.,
S. Vklad bol povolený dňa 29.09.1999 pod číslom V 3566/99. Ţalovaný svoju povinnosť ako
akcionár splnil a neplnil vadne, keď
z dikcie § 433 ods. 1 Obchod. zák. sa vyţaduje právna vada tovaru, ktorá tu existuje v čase
uskutočnenia úkonu, v danom prípade k dátumu úkonu vyhlásenia ţalovaného o upísaní
a vloţení nepeňaţných vkladov do obchodnej spoločnosti L.M., a. s. Ţalobca nepreukázal, ţe
v čase vyhlásenia ţalovaného zo dňa 29.04.1996
na nepeňaţné vklady viazla právna vada, preto nebolo moţné hovoriť o vadnom plnení
z tohto právneho dôvodu. Tým nemohlo dôjsť ani k zmene obsahu záväzku a nárok ţalobcu
uplatnený ako zodpovednostný nárok nebol vyhodnotený krajským súdom ako dôvodný.
Odvolací súd poukázal aj na časový moment, a to, ţe k vloţeniu nepeňaţných vkladov
ţalovaným do obchodnej spoločnosti T., a. s. so sídlom v M. došlo aţ dňa 20.09.1999 a
nebolo preukázané, ţe by ţalobca, okrem návrhu na vklad vlastníckeho práva
k týmto vloţeným nepeňaţným vkladom ţalovaného, o ktorom bolo rozhodnuté Okresným
úradom Martin, odbor katastrálny pod sp. zn. V 1094/96 dňa 04.10.1996 bol podal nejaký
ďalší návrh. Posúdil aj námietku ţalovaného o fikcii odstúpenia od zmluvy podľa § 47
ods. 1, 2 Obč. zák., ktorá však platí len v prípade, ak nebol podaný návrh na rozhodnutie
podľa ods. 1. Uviedol, ţe v danej veci bol podaný návrh, o ktorom Okresný úrad Martin,
katastrálny odbor, dňa 04.10.1996 rozhodol tak, ţe vklad bol zamietnutý, preto nemoţno
konštatovať, ţe účastníci od zmluvy odstúpili. Krajský súd ďalej uviedol, ţe neboli tvrdené
a preukázané právne predpoklady zodpovednosti za škodu ţalovaným. Nebolo preukázané,
ktorú právnu povinnosť ţalovaný porušil, zavinenie, existencia škody, príčinnú súvislosť
medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Obchodný zákonník neukladá povinnosť
zabezpečiť, aby sa vecný vklad stal majetkom ţalobcu a poukázal aj na to, ţe ţalobca
uţ ţiaden ďalší návrh na vklad vlastníckeho práva nepodal a svojou nečinnosťou spôsobil,
ţe vecné vklady sa nestali jeho majetkom.
K námietke premlčania vznesenej ţalovaným krajský súd konštatoval, ţe nebolo
v konaní preukázané vadné plnenie ţalovaným, nebol daný ani základ na bezdôvodné
obohatenie na strane ţalovaného a ani škoda, preto sa nezaoberal námietkou premlčania.
A uviedol, ţe námietku premlčania vznesenú ţalovaným by krajský súd vyhodnocoval len
v prípade, ak by dospel k záveru, ţe niektorý z nárokov tu je daný, k čomu však nedošlo,
nakoľko len existenčný nárok podlieha premlčaniu.
O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 veta prvá O. s. p. tak,
ţe úspešnému v konaní ţalovanému priznal náhradu trov vo výške 2 371 762 Sk podľa
predloţenej špecifikácie zo dňa 12.05.2005.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ţalobca, navrhol rozsudok súdu prvého stupňa
zmeniť a priznať uplatnený nárok v celom rozsahu. V odvolaní namietol nesprávne právne
posúdenie veci, keď podľa názoru odvolateľa z ust. § 433 ods. 1 Obchod. zák. nevyplýva,
ţe právne vady tovaru majú byť v čase vyhlásenia o vloţení vkladu, pretoţe účinky (vecno-
právne) nadobúda vyhlásenie o vloţení vkladu aţ vkladom do katastra nehnuteľností, t. j.
aţ týmto okamihom prechádza vlastnícke právo k veci na inú osobu. Vzhľadom na rozdielny
okamih vloţenia nehnuteľnosti a vkladu vlastníckeho práva je potrebné aplikovať
ust. Obchodného zákonníka o právnych vadách plnenia na okamih prevodu vlastníckeho
práva, pretoţe práve takáto vada v tento okamih spôsobuje nemoţnosť prevodu vlastníckeho
práva k veci. Právne vady tovaru spôsobil ţalovaný a viazli na tovare v relevantnom čase,
v dôsledku čoho vznikol nárok na zaplatenie hodnoty nepeňaţného vkladu v peniazoch,
pretoţe iné plnenie by muselo schváliť valné zhromaţdenie ţalobcu, k čomu nedošlo. Ďalej
v odvolaní uviedol, ţe ţalobca preukázal vznik nároku na náhradu škody pre úmyselné
konanie ţalovaného v rozpore s dobrými mravmi, a to vloţenie nehnuteľnosti ţalovaným
do spoločnosti ţalobcu a následne do spoločnosti T., a. s., výkon akcionárskych práv
ţalovaným na valných zhromaţdeniach ţalobcu aj s akciami upísanými nepeňaţným
vkladom, ktoré vloţil ţalovaný do spoločnosti T., a. s.
Ţalovaný navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Uviedol, ţe v konaní
sa jednoznačne preukázalo, ţe ţalovaný splnil svoju povinnosť a splatil navýšené základné
imanie. V konaní sa taktieţ preukázalo, ţe vecný vklad sa nestal vlastníctvom ţalobcu
z dôvodov, ktoré boli na strane iných akcionárov a nie na strane ţalovaného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) prejednal vec
podľa ust. § 212 ods. 1 OSP a po prejednaní odvolania na pojednávaní podľa § 214 ods. 1
OSP a preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je
moţné vyhovieť.
Na odvolacom pojednávaní zástupca ţalovaného vzniesol námietku prejedania veci
v senáte 2 Obo z dôvodu, ţe v prvšom odvolacom konaní konal a rozhodoval senát 1 Obo
a vec mala byť opätovne, po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu rozsudku súdu prvého
stupňa, prejednaná senátom 1 Obo. Odvolací súd na námietku zástupcu ţalovaného v zmysle
ust. § 15a ods. 5 OSP neprihliadol z dôvodu, ţe námietka sa netýkala pochybnosti
o nezaujatosti sudcov senátu 2 Obo vzhľadom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo ich
zástupcom. Súčasne odvolací súd uviedol, ţe podľa rozvrhu práce na rok 2007, ktorého sa
prejednávaná vec týka, (vec napadnutá na odvolací súd dňa 09.08.2007) veci po zrušení, ktoré
sa vracali späť odvolaciemu súdu, sa neprikazovali tomu istému senátu, ale pridelenie
podliehalo náhodnému výberu uskutočňovanému výpočtovou technikou.
Odvolací súd v konaní 2 Obo 168/2007 odvolanie ţalobcu prejednal a konštatoval,
ţe predmetom odvolacieho konania je uplatnený nárok ţalobcu na zaplatenie 103 100 000 Sk
s príslušenstvom titulom zaplatenia peňaţnej hodnoty nepeňaţného vkladu ţalovaného
2
- budova hotela Turiec na pozemku parcela č. 499/1 KN zastavaná plocha o výmere 2173 m,
2
pozemok parc. č. 499/2 ostatná plocha o výmere 3023 ma chata súpisné číslo 5371
postavená na poz. parc. č. 7152 KN, všetky v kat. úz. M., na základe rozhodnutia valného
zhromaţdenia spoločnosti zo dňa 16.12.1995 o zvýšení základného imania spoločnosti.
Ţalobca pôvodne uplatnil svoj nárok v zmysle ust. § 59 ods. 5 Obchod. zák. v znení platnom
v čase zvýšenia základného imania spoločnosti, podľa ktorého, ak v čase vzniku spoločnosti
nedosiahne hodnota nepeňaţného vkladu sumu určenú pri jej zaloţení, môţe spoločnosť
poţadovať rozdiel v peniazoch, ak zo spoločenskej zmluvy alebo stanov nevyplýva niečo iné.
Odvolací súd v prvšom zrušujúcom uznesení vyslovil názor, ţe toto ustanovenie je síce
aplikovateľné aj v prípade zmeny výšky základného imania spoločnosti po jej zaloţení,
ale nie je moţné ho aplikovať na predmetnú prejednávanú vec. Poukázal na to, ţe je potrebné
rozlišovať medzi splatením vkladu a nadobudnutím vlastníckeho práva spoločnosťou
k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria predmet nepeňaţného vkladu. A ďalej uviedol, ţe pokiaľ
by vklad nebol splatený, nebolo by moţné zvýšenie základného imania do obchodného
registra zapísať. Zákon teda neviaţe splatenie nepeňaţného vkladu na nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Ţalovaný svoj vklad splatil, svedčí tomu jeho vyhlásenie
o upísaní a vloţení nepeňaţných vkladov do obchodnej spoločnosti ţalobcu zo dňa
29.04.1996. V danom prípade však napriek tomu k nadobudnutiu vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti spoločnosťou ţalobcu nedošlo a nestalo sa tak ani z príčin na strane
ţalovaného. Ustanovenie § 59 ods. 5 Obch. zák. je aplikovateľné iba v tých prípadoch, keď
vlastnícke právo prešlo na spoločnosť, ale vykazuje rozdiel medzi ocenením predmetu vkladu
a jeho skutočnou hodnotou. Nejde teda o ustanovenie, na základe ktorého by sa dalo vyhovieť
poţiadavke spoločnosti, aby od akcionára vyţadovala hodnotu celého nepeňaţného vkladu
v peniazoch, t. j. vkladu akcionára, ku ktorému spoločnosť nenadobudla vlastníctvo. Ţalobca
v ďalšom konaní vymedzí uplatnený nárok tak, ţe vloţením nehnuteľností ţalovaným
do spoločnosti T., a. s. došlo k právnym vadám plnenia, kedy je potrebné vychádzať
z definície právnych vád plnenia upravených v § 433 ods. 1 Obchodného zákonníka,
s poukazom na ust. § 261 ods. 3 písm. a/ Obchodného zákonníka. Podľa § 324 ods. 3
Obchodného zákonníka sa mení obsah záväzku spôsobom, ktorý zodpovedá nárokom
vzniknutým z vadného plnenia. V konaní medzi účastníkmi zostalo nesporným, ţe ţalovaný
ako akcionár ţalobcu uskutočnil dňa 29.04.1996 jednostranný hmotnoprávny úkon vyhlásenia
o upísaní a vloţení nepeňaţných vkladov do obchodnej spoločnosti L.M., a. s. - ţalobcu, ku
ktorým ţalobca nenadobudol vlastnícke právo. Podľa vyhlásenia ţalovaného ako vkladateľa
zo dňa 20.09.1999 boli tie isté nepeňaţné vklady,
ako boli uvedené vo vyhlásení ţalovaného zo dňa 29.04.1996, vloţené do spoločnosti T., a. s.,
so sídlom v M. S. Vklad bol povolený dňa 29.09.1999
pod číslom V 3566/99.
Podľa § 433 ods. 1 Obchodného zákonníka tovar má právne vady, ak predaný tovar je
zaťaţený právom tretej osoby, ibaţe kupujúci s týmto obmedzením prejavil súhlas.
Správne skonštatoval súd prvého stupňa v nadväznosti na prvšie rozhodnutie
odvolacieho súdu, ţe ţalovaný splnil svoju povinnosť uloţenú mu rozhodnutím
valného zhromaţdenia na základe hlasovania a upísal nepeňaţný vklad v hodnote
103 100 000 Sk na zvýšenie pomernej časti za ţalovaného pripadajúcej základného imania
spoločnosti ţalobcu vyhlásením o upísaní a vloţení nepeňaţného vkladu zo dňa 29.04.1996
na základe rozhodnutia valného zhromaţdenia spoločnosti ţalobcu zo dňa 16.12.1995. Týmto
právnym úkonom splnil povinnosť riadne a včas a jeho úkon preto nemôţe vykazovať vady,
ktoré by existovali v čase právneho úkonu. Preto námietka ţalobcu v odvolaní, ţe účinky
nadobúda vyhlásenie o vloţení vkladu aţ vkladom do katastra nehnuteľností, t. j.
aţ okamihom vkladu vlastníckeho práva, a preto vada prevodu vlastníckeho práva spôsobuje
nemoţnosť prevodu práva k veci, je nedôvodná. Ţalobca dôsledne nerozlišuje dva rozdielne
právne pojmy, keď právny úkon vyhlásenia o upísaní a vloţení nepeňaţného vkladu (aj keď
ide o nehnuteľnú vec) je celkom oprostený od vplyvu právneho úkonu, ktorým sa
nadobúdajú účinky prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci.
Z tohto dôvodu nie je k posúdeniu vadnosti veci v čase uskutočnenia právneho úkonu
potrebné skúmať pri vyhlásení o upísaní a vloţení nepeňaţného vkladu,
či došlo aj k následným právnym úkonom potrebným na zmenu vyznačenia
vlastníckeho práva, pretoţe tieto úkony potrebné na zmenu vlastníckeho práva
sú úkony, ktorými nastávajú účinky zmeny vlastníckeho práva, ale nie sú úkonmi,
ktorými nastávajú účinky upísania a vloţenia nepeňaţného vkladu do základného
imania obchodnej spoločnosti. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa správne
postupoval pri výklade citovaného ust. § 433 ods. l Obchod. zák. a na základe
správneho výkladu dospel k záveru, ţe nárok ţalobcu nie je opodstatnený.
Zo skutkových zistení súdom prvého stupňa nebol v konaní zistený rozpor s dobrými
mravmi na strane ţalovaného, ktorý by zakladal nárok na náhradu škody ţalobcovi.
Ţalobca svojimi úkonmi a opomenutím, resp. neúčinnosťou úkonov smerujúcich
k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti umoţnil výkon vlastníckych práv
ţalovaného k predmetným nehnuteľnostiam, ako aj výkon akcionárskych práv
v spoločnosti ţalobcu a v konaní ţalobca nepoukázal, ţe výkon týchto práv
ţalovaného bol v rozpore so zákonom, príp. dobrými mravmi. Rozhodnutím valného
zhromaţdenia spoločnosti zo dňa 16.12.1995 bolo rozhodnuté o zvýšení základného
imania spoločnosti. Vyhlásením zo dňa 29.04.1996 ţalovaný vloţil a upísal
ako nepeňaţný vklad do spoločnosti predmetné nehnuteľnosti. O návrhu na vklad
vlastníckeho práva do evidencie vlastníkov nehnuteľnosti bolo rozhodnuté (negatívne) dňa
04.10.1996 Okresným úradom Martin, odbor katastrálny pod V1094/96. Po týchto úkonoch
ţalobca nepreukázal ďalšie konanie vo veci zápisu nehnuteľností do katastra na vyznačenie
zmeny vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam. Odvolací súd z uvedených
dôvodov rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 12. mája 2005, č. k. 19 Cb 161/02-487, ako
súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 219 OSP ako vecne správny, tento rozsudok svojim
rozsudkom z 3. septembra 2008, č. k. 2 Obo 168/2007-564 potvrdil.
Rozsudok prvostupňového aj odvolacieho súdu napadol na opakovaný podnet
mimoriadnym dovolaním generálny prokurátor, ktorý navrhol rozsudok prvostupňového
aj odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V dôsledku
toho dovolací súd v päťčlennom senáte len rozsudok odvolacieho súdu svojím uznesením
z 29. apríla 2010, č. k. 1MObdo V 15/2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky podal mimoriadne dovolanie na základe
podnetu zo dňa 4. mája 2009, ktorý podal M.G., bytom L., Ţ.
ako právny nástupca ţalobcu, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
26.06.2008. Osobou dotknutou alebo poškodenou rozhodnutím súdu treba rozumieť takú
osobu, ktorej práva a oprávnené záujmy boli rozhodnutím súdu poškodené, alebo do práv
a oprávnených záujmov, ktorej bolo rozhodnutím súdu nepriaznivo zasiahnuté. Podnet bol
v zmysle citovaného ustanovenia uskutočnený fyzickou osobou - M.G., ktorý preukázal status
osoby dotknutej rozhodnutím súdu. V priebehu dovolacieho konania M.G. podaním zo dňa
15.03.2010 poţiadal o vstup do konania v zmysle § 92
ods. 2 OSP.
Dovolací súd odcitoval ustanovenie § 92 ods. 2 OSP a na toto ustanovenie aplikoval
skutkový stav v tejto súdenej veci tak, ţe konštatoval:
Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú
prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých sa koná, môţe navrhovateľ alebo ten,
na koho boli tieto práva prešli, navrhnúť, aby do konania namiesto doterajšieho účastníka
vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli.
Zmluvou o postúpení pohľadávky, uzavretou medzi ţalobcom JUDr. M.N., správkyňou
konkurznej podstaty úpadcu - L.M., a. s. ako postupcom a M.G. ako postupníkom zo dňa 26.
júna 2008, postúpil postupca aj predmetnú pohľadávku vo výške 103 100 000 Sk s
príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými (čl. 11 zmluvy) na postupníka.
Postúpením pohľadávky na základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom
(postupcom) a treťou osobou (postupníkom) postupuje veriteľ svoju pohľadávku proti
dlţníkovi novému veriteľovi (§ 524 ods. 2 OZ).
Postupca stráca postúpením pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami
s ňou spojenými. Nie je uţ ďalej oprávnený nadobúdať pohľadávku s príslušenstvom
a všetkými právami s ňou spojenými, ako aj so všetkými námietkami, ktoré moţno proti nej
uplatniť. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyţaduje súhlas dlţníka, keďţe
zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho
zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyţaduje ani to, aby dlţník o
nej vedel. Obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy
o postúpení sa nemení ani postavenie dlţníka.
Odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok prvého stupňa prejednal v zmysle § 214
ods. 1 OSP, nariadil pojednávanie, vo veci meritórne rozhodol a vydal rozsudok dňa
3. septembra 2008. Konal naďalej s pôvodným účastníkom konania na strane ţalobcu, ktorý
v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26. júna 2008 uţ nebol subjektom
hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa rozhoduje a nie je aktívne legitimovaný v predmetnom
konaní.
Keďţe postupca neoznámil zmenu v osobe ţalobcu v odvolacom konaní, bola týmto
postupom súdu postupníkovi odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ OSP). Ďalej
dovolací súd odvolaciemu súdu vysvetlil, čo treba rozumieť pod odňatím moţnosti konať
pred súdom účastníkovi.
Uloţil preto odvolaciemu súdu povinnosť v prvom rade zaoberať sa vecnou aktívnou
legitimáciou postupníka v zmysle predloţenej zmluvy o postúpení pohľadávky, s poukazom
na ust. § 92 ods. 2, 3 OSP v spojení s § 243c a 243i ods. 2 OSP. V prípade, ţe uvedený právny
úkon (§ 524 ods. 1 OZ) zakladá vecnú aktívnu legitimáciu postupníka - M.G.
na uplatnené právo, odvolací súd je povinný opätovne prejednať odvolacie dôvody
odvolateľa, vzhľadom na jeho nesprávne právne posúdenie veci dovolaním napadnutého
rozhodnutia.
Z doteraz vykonaného dokazovania nesporne bolo preukázané, ţe rozhodnutím
valného zhromaţdenia zo dňa 16.12.1995 bolo schválené zvýšenie základného imania, ako aj
zmena stanov spoločnosti - L.M., a. s., M., ktoré bolo vykonané upísaním nových akcií.
Ţalovaný ako vkladateľ sa zaviazal vloţiť do tejto spoločnosti nepeňaţný vklad, prevádzkovú
budovu hotela Turiec, postavenú na pozemku parc. KN č. 499/1, pozemok parc. KN č. 499/1 -
zastavaná plocha vo výmere 2173 m2, pozemok parc. KN č. 499/2 - ostatné plochy vo výmere
3023 m2, chata č. súpisné 5731 vedenom na liste vlastníctva 3734, ktorého hodnota bola
oceniteľná sumou 103 100 000 Sk. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobúda spoločnosť
vkladom vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností na základe vyhlásenia vkladateľa - § 60 ods. 1 Obch. zák., účinného
v rozhodnom období, ktorý je analogicky aplikovateľný na daný právny vzťah.
K účinnému prevodu vlastníckeho práva k nepeňaţnému vkladu ţalovaného ako
akcionára na ţalobcu - úpadcu nedošlo. V spornom prípade nenastali vecno-právne účinky
jednostranného právneho úkonu zo dňa 29.04.1996 (vyhlásenie vkladateľa o vloţení
nepeňaţného vkladu do spoločnosti), t. j. nedošlo k splneniu povinnosti vloţiť vklad
do spoločnosti. Ţalovaný vedome a v rozpore so svojim záväzkom majoritného akcionára
poskytnúť vklad do spoločnosti úpadcu identické nehnuteľnosti vloţil dňa 20.09.1999
do spoločnosti T., a. s. so sídlom v M. (vklad bol povolený dňa 29.09.1999 pod
č. V 3566/99). Týmto konaním ţalovaný zmaril ţalobcovi reálne domáhať sa prevodu
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. O tom, ţe svoj záväzok nesplnil voči
ţalobcovi, ktorý trval aj v čase, keď predmet vkladu vloţil do inej spoločnosti, vyplýva
zo zasadnutí valného zhromaţdenia, ako aj zasadnutí predstavenstva ţalobcu zo dňa
06. a 16.09.1999, kde jednoznačne prezentoval poskytnúť súčinnosť potrebnú pre vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Taktieţ z rozhodnutia Okresného úradu Martin, odbor katastrálny, č. V 1094/96
zo dňa 01.10.1996, ktorý návrh na vklad nehnuteľností zamietol, resp. z jeho odôvodnenia
nesporne vyplýva, ţe ţalovaný neposkytol ţalobcovi relevantné doklady potrebné
na vykonanie zmeny zápisu vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam (čl. 37),
to znamená, ţe aj vinou ţalovaného bol návrh na vklad neúspešný. Preto neobstojí tvrdenie
odvolacieho súdu, ţe ţalobca svojim konaním - nečinnosťou alebo opomenutím umoţnil
ţalovanému výkon vlastníckych práv k predmetnému vkladu.
Ţalovaný tým, ţe vloţil nepeňaţný vklad do obchodnej spoločnosti T., a. s.
a previedol vlastnícke práva na túto právnickú osobu, spôsobil, ţe súčasne sa stalo
nadobudnutie vlastníckeho práva ţalobcu objektívne nemoţným a uţ sa úspešne nemohol
domáhať vkladu súdnou cestou, ale týmto okamihom mu však vznikol nárok na zaplatenie
neprevedenej hodnoty nepeňaţného vkladu v peniazoch. Podporne dovolací súd poukazuje
na právnu úpravu účinnú od 01.02.1998, ktorá uţ rieši dôsledky nesplnenia nepeňaţného
vkladu spoločníkom (§ 59 ods. 2 OBZ).
Dovolací súd sa nestotoţnil s námietkou dovolateľa ohľadne kvalifikácie uznania
záväzku so strany ţalovaného a premlčacej doby.
Pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa
právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje iné (§ 391 ods. 1 Obch. zák.).
Ţalobca mohol svoje právo na peňaţné plnenie realizovať prostredníctvom ţaloby,
a to najskôr od momentu vloţenia nepeňaţného vkladu ţalovaným do spoločnosti T.,
a. s., M. (20., resp. 29.09.1999) a od tohto dňa začala plynúť štvorročná premlčacia doba.
Ţaloba bola podaná na súde dňa 21.05.20021, t. j. v zákonnej premlčacej dobe.
V preskúmavanej veci odvolací súd dospel k nesprávnemu záveru, ţe záväzok splatiť
nepeňaţný vklad, ku ktorému sa ţalovaný zaviazal, splnil na základe jeho písomného
vyhlásenia. Keďţe v konaní bola preukázaná existencia dovolateľom namietaných dovolacích
dôvodov, dovolací súd rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. septembra 2008,
č. k. 2 Obo 168/2007-564 podľa § 243b ods. 2 OSP zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu
na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) po zistení,
ţe sú splnené procesné podmienky odvolania, preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu
v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý a s prihliadnutím na ustanovenie § 243d ods. 1
OSP v dôsledku zrušujúceho uznesenia dovolacieho súdu z 29. apríla 2010, č. k.
1 MObdo V 15/2010 opätovne zistil, ţe odvolanie ţalobcu nie je podané dôvodne, rozsudok
prvostupňového súdu je vecne správny, preto ho potvrdil (§ 219 OSP).
Odvolací súd poukazuje na správne dôvody napadnutého rozsudku prvostupňového
súdu, ktoré do tohto rozsudku prevzal a na ne odkazuje a tieto rozširuje vzhľadom
na zrušujúce rozhodnutie dovolacieho súdu, aj keď ide o posudzovanie veci vyplývajúce
z právnych noriem, všeobecne známych, ale odvolací súd sa s tým vyporiadať musí vzhľadom
na názor dovolacieho senátu.
1/ Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. júna 2005, č. k. 39-24K
1238/02-324 na majetok dlţníka (ţalobcu) L.M., a. s.,
so sídlom T., M. IČO: X. bol vyhlásený konkurz a za správkyňu konkurznej podstaty úpadcu
bola ustanovená JUDr. M.N., advokátka, Advokátska kancelária S., B. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 29.06.2005. Týmto dňom nastali aj účinky konkurzu podľa zákona č. 328/1991
Zb. o konkurze a vyrovnaní, platnému k tomuto dňu.
2/ Podporne dovolací súd poukazuje na právnu úpravu účinnú od 01.02.1998, ktorá
uţ rieši dôsledky nesplnenia nepeňaţného vkladu spoločníkom (§ 59 ods. 2 Obch. zák.),
ku ktorej došlo zákonom zo 16. decembra 1998 č. 11/1997 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Dovolací súd
v tomto opakovane poukazuje na odsek 2 a novozavedený odsek 3 ustanovenia § 59 touto
novelou. Na otázku, či bolo moţné pred novelou pri navýšení základného imania nepeňaţný
vklad spoločníka v obchodnej spoločnosti nahradiť vkladom peňaţným, odvolací súd
odpovedá, ţe taká transakcia moţná nebola. Odpoveď na otázku, do akej miery nesie
zodpovednosť vkladateľ nehnuteľnosti (ako nepeňaţného vkladu) za zápis do katastra
nehnuteľností, treba hľadať v katastrálnom zákone. Je nad mieru tohto konania touto otázkou
sa zaoberať, len moţno uviesť, ţe katastrálny zákon túto otázku nerieši tak, ako uvádza
ţalobca.
3/ Dovolacím súdom nanesený ďalší procesný problém, a to vecná procesná
spôsobilosť uvádzaného ţalobcu M.G., „vlastníka spornej pohľadávky“, ktorej sa stal
vlastníkom na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 26.06.2008. Odvolací súd poukazuje
na údaje uvedené v bode 1/ vyššie, a to so správnou aplikáciou práva.
Táto problematika je riešená v ustanovení § 66e zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze
a vyrovnaní v ods. 1, 2 takto:
Podľa § 66e Ods. 1/ Na konkurz sa primerane pouţijú ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Ods. 2/ Ustanovenia iných právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
upravené aj týmto zákonom, sa na konkurz a vyrovnanie nepouţijú, ak upravujú tieto právne
vzťahy odlišne od tohto zákona.
Postúpenie pohľadávky, vlastne postúpenie nároku, pretoţe z tohto nároku pohľadávka
sa stane aţ vtedy, keď o nároku (ktorý je sporný) rozhodne súd. Pohľadávka bola postupovaná
po vyhlásení konkurzu. Ak by takáto pohľadávka bola, bolo právom veriteľa prihlásiť ju
do konkurzu. Postup podľa Občianskeho zákonníka nepripadá do úvahy. Zákon o konkurze
a vyrovnaní nepozná pojem „veriteľ“, ale len „konkurzný veriteľ.“ Správca konkurznej
podstaty v konaní nevystupuje ako veriteľ, či konkurzný veriteľ, ale ako správca konkurznej
podstaty, s právami a povinnosťami upravenými zákonom o konkurze a vyrovnaní.
Konkurzný veriteľ môţe postúpiť svoju pohľadávku prihlásenú do konkurznej podstaty, ale to
má za následok len zmenu konkurzného veriteľa. Správne preto bolo postupované, keď vecná
procesná spôsobilosť mu nebola priznaná a súd pokračoval s pôvodným ţalobcom. To všetko
sa nachádza v spisoch a javí sa, ţe nevenoval tomu pozornosť ani generálny prokurátor.
4/ Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, ţe ţalovaný vo veci podal ústavnú sťaţnosť
dňa 6. augusta 2010 vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu
podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorú ústavnú sťaţnosť Ústavný súd SR svojim
Uznesením z 27. októbra 2010, č. k. I.ÚS 390/21010-12 odmietol, pretoţe bola predčasná
(konanie nebolo právoplatne skončené pred všeobecným súdom).
Ďalej ţalovaný M.G., tentokrát v procesnom postavení ţalobcu, v konaní pred
Krajským súdom v Banskej Bystrici ţaloval správkyňu konkurznej podstaty
JUDr. M.N. o určenie pohľadávky proti podstate vo výške 352 519,42 Eur, ktorá vec sa vedie
pod sp. zn. 52 Cbi 29/2009 a rozsudok krajského súdu zo 17. mája 2010
(č. l. 92) uznesením Najvyššieho súdu SR zo 17. decembra 2010, č. k. 5 Obo 69/2010
po odvolaní ţalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, ţe bol predčasne
vynesený, s poukazom na prejednávanú túto vec.
Odvolací súd ďalej konštatuje, ţe zákonné dôvody pre zrušenie rozsudku odvolacieho
súdu dovolacím súdom tu neboli, pretoţe ani nebolo namietané vykonané dokazovanie,
ale len odlišný právny názor, čo nie je dôvodom na zrušenie rozsudku odvolacieho súdu.
V tomto prípade mal povinnosť dovolací súd postupovať podľa ustanovenia § 243b ods. 2
OSP (v terajšom znení), ktorý znie takto:
„Ak dovolací súd dôjde k záveru, ţe v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia
nebol dostatočne zistený skutkový stav, uznesením zruší napadnuté rozhodnutie.
Ak nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia spočíva len v nesprávnom
právnom posúdení správne zisteného skutkového stavu, dovolací súd zmení napadnuté
rozhodnutie“.
Znenie tohto ustanovenia bolo zavedené do OSP jeho novelou, zákonom
z 23. septembra 2008 č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Účinnosť táto novela nadobudla 15. októbra 2008 a novela sa pouţije aj na veci
začaté pred jeho účinnosťou (§ 272p ods. 1 tejto citovanej novely).
Podľa tejto novely bol povinný postupovať dovolací súd, ale nepostupoval, vlastne
podľa platnej a záväznej novely postupoval len v tom, ţe pre zrušenie pouţil novozavedenú
formu rozhodnutia „uznesenie“ pred novelou bol rozsudok).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 a § 224
ods. 1 OSP tak, ţe v odvolacom konaní úspešnému ţalovanému priznal právo na náhradu trov
odvolacieho konania za právnu pomoc za 2 právne úkony (vyjadrenie k mimoriadnemu
dovolaniu a účasť na pojednávaní + 2x paušál 1 269,47 x 2, spolu 2 538,94 Eur).
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 8. marca 2011 JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová