Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Cb/161/2002

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: W. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX Y. XXX, zastúpeného právnym zástupcom Mgr. Richardom Karkóom, advokátom, so sídlom M. I. M. XXXX/XX, XXX XX E., proti žalovanému: Mesto Martin, so sídlom Námestie S. H. Vajanského 1, 036 49 Martin, IČO: 00 316 792, zastúpenému zástupcom Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 2, 010 01 Žilina, IČO: 36 855 278, v konaní o zaplatenie 3.422.293,04 Eur s príslušenstvom, na pojednávaní konanom dňa 19.3.2014

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3.422.293,04 Eur s 11,4 % úrokom z omeškania ročne od 15.9.2002 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu o zaplatenie 25 % úroku z omeškania ročne zo sumy 3.422.293,04 Eur od 1.1.1998 do 14.9.2002, 13,6 % úrok z omeškania ročne zo sumy 3.422.293,04 Eur od 15.9.2002 do zaplatenia z a m i e t a .

O trovách súdneho konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Právny predchodca žalobcu sa podanou žalobou domáhal zaplatenia 103.100.000,- Sk s príslušenstvom ako hodnoty nepeňažného vkladu žalovaného, ku ktorému spoločnosť Lyžiarske stredisko Martinské hole a.s. nenadobudla vlastnícke právo. Žalovaný nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom vkladu previedol (vlastnícke právo k nim) na subjekt Turiec, a.s. Martin, ktorého akcionárom je žalovaný. V žalobe poukázal na ust. platné v čase zvýšenia základného imania a ust. v znení platnom tak isto v čase zvýšenia základného imania. Na mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské hole a.s. dňa 16.12.1995 bolo schválené zvýšenie základného imania a zmena stanov a u žalovaného to predstavovalo sumu 103.100.000,- Sk, ktorá zodpovedala hodnote nepeňažného vkladu, a to prevádzkovej budovy hotela Turiec, postavenej na pozemku KN parc. č. 499/1, zastavaná plocha o výmere 2173 m2, parc. č. 499/2, ostatná plocha o výmere 3023 m2, chata súp. č. XXXX, postavená na KN parc. č. 7152, katastrálne územie W.. Zvýšenie základného imania bolo zapísané aj do obchodného registra na celkovú výšku základného imania 348.700.000,- Sk. Lyžiarske stredisko Martinské hole a.s. svoju povinnosť splnilo a nehnuteľnosti žalovanému po ich nezavkladovaní vydalo, preto žalovaný je povinný uhradiť rozdiel v hodnote vkladu v peniazoch. Žalovaný mal povinnosť vložiť nepeňažný vklad, avšak túto svoju povinnosť porušil, vlastnícke právo na spoločnosť nepreviedol, z ktorého dôvodu nesplnil svoju povinnosť riadne a včas, tzn. jeho plnenie bolo vadné, prečo je dôvodný postup podľa v nadväznosti na ust. a spoločnosť Lyžiarske stredisko Martinské hole a.s. má nárok na náhradné peňažné plnenie. Vložením nepeňažného vkladu do spoločnosti Turiec, a.s. v septembri 1999 žalovaný spôsobil právne vady plnenia a týmto momentom sa zmenil obsah záväzku podľa a spoločnosť Lyžiarske stredisko Martinské hole a.s., t.č. právny nástupca žalobcu má nárok na peňažné plnenie. K námietke premlčania vznesenej žalovaným poukázal na ust. a na ust. . Synalagmatický vzťah vyplýva z toho, že ak nebolo zavkladované vlastnícke právo k predmetu nepeňažného vkladu žalovaného na právneho predchodcu žalobcu - Lyžiarske stredisko Martinské hole a.s., bola táto spoločnosť povinná vydať nehnuteľnosť oproti povinnosti žalovaného zaplatiť hodnotu nepeňažného vkladu v peniazoch. Ak sa nepremlčuje vlastnícke právo, nemohlo dôjsť k premlčaniu, ani nároku žalobcu. I v prípade odlišného právneho názoru, nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu, pretože vadným plnením žalovaného, a to dňa 7.4.1996 došlo ku zmene v obsahu záväzku a nebol dohodnutý čas peňažného plnenia, preto podľa bol žalobca oprávnený vyzvať žalovaného na plnenie peňažného záväzku a tento bol povinný po výzve plniť a takouto výzvou bola žaloba a rozhodný dátum jej doručenia žalovanému. Premlčacia lehota pri takomto právnom tvrdení by začala plynúť druhým dňom po doručení žaloby žalovanému, a preto žalobca uplatnil svoj nárok pred skončením premlčacej doby. Žalobca ďalej tvrdil, že nebol povinný uplatniť nároky z vád bez zbytočného odkladu, keďže tu nastáva zákonná fikcia v zmene obsahu záväzku a neupravuje lehotu, v akej má byť nárok uplatnený. Súčasne žalobca žiadal priznať 25 %-ný úrok z omeškania ročne od 1.1.1998 do zaplatenia, a to s odkazom na ust. v znení platnom v čase zvýšenia základného imania podľa čl. 8 bod 6 stanov, podľa ktorého bol dohodnutý 25 %-ný úrok z omeškania ročne. Nárok na úrok z omeškania sa nepremlčuje ani prípadným premlčaním istiny, naviac, keď pri vadnom plnení má charakter sankcie a za posledné štyri roky od podania žaloby ani nedošlo k jeho premlčaniu.

Žalovaný uviedol, že jeho základnou povinnosťou nebolo previesť vlastnícke právo k nehnuteľnému majetku, ale iba poskytnúť súčinnosť na vykonanie právnych úkonov potrebných na prevod vlastníctva na spoločnosť. Poukázal na konanie pred vtedy Okresným úradom Martin, odbor katastrálny pod sp. zn. V 1094/96. Uviedol, že povinnosť platiť vecný vklad peniazmi neexistoval, keďže takúto povinnosť zaviedol až , ktorým sa mení a dopĺňa . V prípade názoru, že je tu povinnosť zaplatiť hodnotu nepeňažného vkladu v peniazoch, by bol takýto nárok žalobcu premlčaný, pretože uplynula 4-ročná premlčacia doba. Poukázal, že žalobca nielenže neuplatnil nároky z vadného plnenia, ale ani nepreukázal vadné plnenie. Namietal žalovaný, že ak by sa aj pripustil nárok z titulu vadného plnenia, tento sa premlčal. Rozhodným je skutočnosť, že bol zamietnutý návrh na vklad vlastníckeho práva a v tom čase v slovenskom právnom poriadku nebola upravená otázka, čo v prípade, ak obchodná spoločnosť sa nestane vlastníkom nepeňažného vkladu. Nebolo možné aplikovať ust. , keďže toto ust. je použiteľné na inú právnu situáciu. Tvrdenie žalobcu, že obrana žalovaného je rozpore so zásadou pocitového obchodného styku nemá opodstatnenie, pretože žalobca, resp. jeho právny predchodca podľa nemusel vydať akcie pre žalovaného a ak mu bol odovzdaný „dočasný list", mohol ho žiadať vrátiť späť. Ak žalobca považuje za platný úkon navýšenie základného imania, nemôže byť aplikované ust. , ale môže spoločnosť žiadať iba vrátenie akcií, ak nejaké žalovanému vydala. Ak je nárok žalobcu premlčaný, tak nie je nárok ani na úroky. 25%-ný úrok z omeškania ročne nemá oporu v stanovách spoločnosti, lebo tieto hovoria o 25 %-nej ročnej úrokovej sadzbe, tzn. takéto ust. je nejasné a nezrozumiteľné a preto neplatné. Ak nedošlo k odvkladovaniu vlastníckeho práva, nastala tu nemožnosť plnenia, záväzok žalovaného zanikol. Rozhodujúca lehota, kedy začala plynúť premlčacia doba bol deň 7.4.1996, tak ako uviedol aj žalobca a k premlčaniu došlo dňa 7.4.2000, preto súd na námietku premlčania musí prihliadnuť. Žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu a priznať trovy konania.

Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č.k. -356 dňa 21.5.2003. V tomto rozsudku krajský súd vyslovil právny názor, že na nárok žalobcu bolo potrebné aplikovať ust. , v ktorom videl základ práva žalobcu. Tzn. keď žalovaný ako akcionár sa zaviazal vložiť do spoločnosti nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad a na spoločnosť neprešlo vlastnícke právo k tomuto nepeňažnému vkladu, vzniklo žalobcovi právo požadovať hodnotu v peniazoch. Krajský súd v tomto rozsudku ďalej uviedol, že pri aplikácii ust. sa nestotožnil s právnou argumentáciou žalobcu o vadnom plnení žalovaného. Súčasne bolo akceptované, že došlo k premlčaniu práva žalobcu na zaplatenie hodnoty nepeňažného vkladu. Predmetným rozsudkom krajský súd žalobu o zaplatenie 103.100.000,- Sk s 25 % ročným úrokom z omeškania ročne zo sumy 103.100.000,- Sk od 1.1.1998 do 14.9.2002, 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 103.100.000,- Sk od 15.9.2002 do 8.10.2002 a 25 % úrok z omeškania ročne zo sumy 103.100.000,- Sk od 9.10.2002 do zaplatenia zamietol. Súčasne bolo rozhodnuté, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 16 % úrok z omeškania ročne zo sumy 103.100.000,- Sk od 15.9.2002 do 8.10.2002, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách súdneho konania bolo rozhodnuté tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania 1.316.130,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet pôvodného právneho zástupcu žalovaného.

Z dôvodu podaného odvolania tak žalobcom, ako aj žalovaným bola vec prejednávaná pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ktorý uznesením sp. zn. zo dňa 27. septembra 2004 rozsudok Krajského súdu v Žiline, č.k. -356 zo dňa 21. mája 2003 v účastníkmi napadnutej časti zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Skonštatoval, že ust. , ktoré bolo krajským súdom aplikované, nebolo možné použiť na nárok žalobcu. Ustanovenie bolo aplikovateľné iba v tých prípadoch, keď vlastnícke právo prešlo z akcionára na spoločnosť, ale vykazuje rozdiel medzi ocenením predmetu vkladu a jeho skutočnou hodnotou. Ďalej uviedol, že k tomu rozdielu môže dôjsť tým, že predmet nepeňažného vkladu bol nadhodnotený alebo naopak, že sa v medziobdobí znížila hodnota predmetu nepeňažného vkladu. Nešlo teda, podľa názoru najvyššieho súdu, o ustanovenie, na základe ktorého by sa dalo vyhovieť požiadavke spoločnosti, aby od akcionára vyžadovala hodnotu celého nepeňažného vkladu v peniazoch, tzn. vkladu akcionára, ku ktorému spoločnosť nenadobudla vlastníctvo. Vzhľadom k tomu, že prvostupňový súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z iného právneho názoru, bol rozsudok zrušený v napadnutej časti s tým, aby vec bola posúdená z hore uvedeného aspektu.

Po zrušení rozsudku Krajského súdu v Žiline žalobca, resp. jeho právny predchodca svoj nárok podaním zo dňa 19.9.2002 doručeným Krajskému súdu v Žiline dňa 18.1.2005 (č.l. 431. 432 spisu) vymedzil tak, že vložením nehnuteľností žalovaným do spoločnosti Turiec a.s. došlo ku právnym vadám plnenia, kedy je potrebné vychádzať z definície právnych vád plnenia upravených v s poukazom na ust. . Podľa sa mení obsah záväzku spôsobom, ktorý zodpovedá nárokom vzniknutým z vadného plnenia. V tejto súvislosti navrhol vykonať dotaz na Katastrálny úrad Žilina, správa katastra Martin, kedy došlo ku právoplatnému rozhodnutiu o vklade vlastníckeho práva ku nehnuteľnostiam na spoločnosť Turiec, a.s., ktoré boli predmetom vkladu žalovaného u spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské hole a.s. pri zvýšení základného imania. Nárok na náhradu v peniazoch vznikol okamihom vzniku právnej vady, tzn. právoplatnosťou vkladu do spoločnosti Turiec a.s..

Žalovaný k vymedzenému nároku žalobcu podaním zo dňa 7.2.2005 (č.l. 437 spisu) uviedol, že záväzok žalovaného splatiť nepeňažný vklad do základného imania zanikol splnením, a preto už nemohlo dôjsť k jeho zmene. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu o právnych vadách. V čase, keď prebiehalo konanie o vklade vlastníckeho práva, žiadne právne vady plnenie žalovaného nemalo. Žiadne iné správne konanie o vklade vlastníckeho práva v prospech žalobcu - pôvodne spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské hole a.s. sa nekonalo, lebo spoločnosť návrh nepodala. Spoločnosť - právny predchodca žalobcu už žiadny návrh na vklad vlastníckeho práva nepodala a svojou nečinnosťou si spôsobila, že vecné vklady sa nestali jej majetkom. Za tento stav nesie zodpovednosť spoločnosť a neukladá povinnosť žalovanému zabezpečiť, aby sa vecný vklad stal aj majetkom spoločnosti. Pretože právny predchodca žalobcu - spoločnosť nepodala ďalší návrh na vklad vlastníckeho práva a zmeškala 3-ročnú lehotu uvedenú v , platí, že účastníci od zmluvy odstúpili. Žalovaný vložil nehnuteľnosti, ku ktorým spoločnosť nezískala vlastnícke právo v dôsledku jej nečinnosti dňa 29.9.1999 do obchodnej spoločnosti Turiec a.s., ktorej je 100 %-ným vlastníkom. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

S poukazom na ust. a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 27. septembra 2004 krajský súd v novom konaní vychádzal zo záväzného právneho názoru najvyššieho súdu a to, že na pohľadávku (nárok) žalobcu nemožno aplikovať ust. .

Následne krajský súd rozsudkom č.k. -487 zo dňa 12. mája 2005, rozhodol tak, že žalobu o zaplatenie 103.100.000,- Sk s príslušenstvom zamietol a žalobcu uznal povinným nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 2.371.762,- Sk v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Krajský súd v rozhodnutí č.k. -487 zo dňa 12. mája 2005 poukázal na to, že žalobca podaním z 19.9.2002 (č.l. 431, 432 spisu) vymedzil svoju pohľadávku z titulu právnych vád plnenia za aplikácie ust. v spojení s , to znamená zmeny v obsahu záväzku na záväzok z titulu vadného plnenia. Skutkovo tento druh nároku žalobca vymedzil tak, že vložením nehnuteľností žalovaným do spoločnosti Turiec a.s. došlo k právnym vadám plnenia.

Následne rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. -487 zo dňa 12. mája 2005, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá, bol rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 3. septembra 2008 potvrdený.

Nasledovalo mimoriadne dovolanie zo dňa 30. septembra 2009 pod sp. zn. Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Štúrova 2, 812 85 Bratislava VI/2 Pz 556/09-4 (č.l. 585 až 594 spisu), podnet na podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom Slovenskej republiky v zmysle a nasl. ust. zo strany W. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. č. XXX, XXX XX E. zo dňa 4.5.2009 a opakovaný podnet W. Q. na podanie mimoriadneho dovolania generálnemu prokurátorovi SR v zmysle a nasl. ust. zo dňa 11.9.2009, č.l. 598 až 600 spisu, v spojení s doplnením opakovaného podnetu zo dňa 11.9.2009 na podanie mimoriadneho dovolania generálnemu prokurátorovi SR v zmysle a nasl. ust. z 17.8.2009 (č.l. 601 až 615 spisu).

Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29. apríla 2010 bol rozsudok odvolacieho súdu, a to Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 3. septembra 2008 č.k. -564 zrušený a vec bola odvolaciemu súdu vrátená na ďalšie konanie. V tomto rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal na to, že v priebehu dovolacieho konania W. Q. podaním zo dňa 15.3.2010 požiadal o vstup do konania v zmysle ust. . Ďalej Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou medzi žalobcom (pôvodným žalobcom) JUDr. Monikou Némethovou, správkyňou konkurznej podstaty úpadcu

- Lyžiarske stredisko Martinské Hole a.s. ako postupcom a W. Q. ako postupníkom zo dňa 26. júna 2008, postúpil postupca aj predmetnú pohľadávku vo výške 103.100.000,- Sk s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými (čl. II. zmluvy) na postupníka. Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnom rozhodnutí sp. zn. uviedol, že postúpením pohľadávky na základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom) postupuje pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi ( ). Postupca stráca postúpením pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Nie je už ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie. Veriteľom sa stane postupník, ktorý nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými, ako aj so všetkými námietkami, ktoré možno proti nej uplatniť. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej vedel. Obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení sa nemení ani postavenie dlžníka. Predmetným rozhodnutím bolo uložené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako odvolaciemu súdu, že je povinný v prvom rade sa zaoberať vecnou aktívnou legitimáciou postupníka v zmysle predloženej zmluvy o postúpení vymáhanej pohľadávky s poukazom na ust. , v spojení s a . V prípade, že uvedený právny úkon ( ) zakladá vecnú aktívnu legitimáciu postupníka - W. Q. na uplatnené právo, odvolací súd je povinný opätovne prejednať odvolacie dôvody odvolateľa, vzhľadom na jeho nesprávne právne posúdenie veci dovolaním napadnutého rozhodnutia.

Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29. apríla 2010 ďalej vyplynulo, že rozhodnutím valného zhromaždenia zo dňa 16.12.1995 bolo schválené zvýšenie základného imania ako aj zmena stanov spoločnosti - Lyžiarske stredisko Martinské Hole a.s., Martin, ktoré bolo vykonané upísaním nových akcií. Žalovaný ako vkladateľ sa zaviazal vložiť do tejto spoločnosti nepeňažný vklad, prevádzkovú budovu hotela Turiec postavenú na pozemku parc. KN č. 499/1, pozemok parc. KN č. 499/1 - zastavaná plocha vo výmere 2173 m2, pozemok parc. KN č. 499/2 - ostatné plochy vo výmere 3023 m2, chata súpisné číslo XXXX (správne malo byť uvedené č. XXXX) postavená na pozemku parc. KN č. 5152 (správne malo byť uvedené č. 7152), všetky zapísané v katastrálnom území W., vedenom na liste vlastníctva XXXX, ktorého hodnota bola oceniteľná sumou 103.100.000,- Sk. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobúda spoločnosť vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe vyhlásenia vkladateľa podľa , účinného v rozhodnom období, ktorý je analogicky aplikovateľný na daný právny vzťah. K účinnému prevodu vlastníckeho práva k nepeňažnému vkladu žalovaného ako akcionára na žalobcu - úpadcu nedošlo. V spornom prípade nenastali vecno-právne účinky jednostranného právneho úkonu zo dňa 29.04.1996 (vyhlásenie vkladateľa o vložení nepeňažného vkladu do spoločnosti), t.j. nedošlo k splneniu povinnosti vložiť vklad do spoločnosti. Žalovaný vedome a v rozpore so svojím záväzkom majoritného akcionára poskytnúť vklad do spoločnosti úpadcu, identické nehnuteľnosti vložil dňa 20.09.1999 do spoločnosti Turiec a.s., so sídlom v Martine (vklad bol povolený dňa 29.09.1999 pod č. V 3566/99). Týmto konaním žalovaný zmaril žalobcovi reálne domáhať sa prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. O tom, že svoj záväzok nesplnil voči žalobcovi, ktorý trval aj v čase, keď predmet vkladu vložil do inej spoločnosti, vyplýva zo zasadnutí valného zhromaždenia ako aj zasadnutí predstavenstva žalobcu (spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské hole a.s.) zo dňa 06. a 16.09.1999, kde jednoznačne prezentoval poskytnúť súčinnosť potrebnú pre vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Najvyšší súd Slovenskej republiky uzavrel, že žalovaný tým, že vložil nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti Turiec a.s. Martin a previedol vlastnícke práva na túto právnickú osobu, spôsobil, že súčasne sa stalo nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu (spoločnosti) objektívne nemožným a už sa úspešne nemohol domáhať vkladu súdnou cestou, ale týmto okamihom mu však vznikol nárok na zaplatenie neprevedenej hodnoty nepeňažného vkladu v peniazoch. Podporne dovolací súd poukázal aj na právnu úpravu účinnú od 01.02.1998, ktorá už rieši dôsledky nesplnenia nepeňažného vkladu spoločníkom ( ). Dovolací súd ďalej vyslovil, že žalobca mohol svoje právo na peňažné plnenie realizovať prostredníctvom žaloby, a to najskôr od momentu vloženia nepeňažného vkladu žalovaným do spoločnosti Turiec a.s. Martin 20., resp. 29.9.1999 a od tohto momentu začala plynúť štvorročná premlčacia doba. Žaloba bola podaná na súde dňa 21.05.2002, t.j. v zákonnej premlčacej dobe.

Po rozhodnutí dovolacieho súdu - Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29. apríla 2010 nasledovalo rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 8. marca 2011, ktorým opätovne bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 12. mája 2005, č.k. -487, ktorým rozsudkom krajského súdu bola žaloba žalobcu zamietnutá. Proti uvedenému rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo podané dovolanie zo strany W. Q. podaním z 26.4.2011, č.l. 693 až 700 spisu, v spojení s dovolaním pôvodného žalobcu JUDr. Moniky Némethovej, správkyne konkurznej podstaty úpadcu Lyžiarske stredisko Martinské hole, a.s., v podaní zo dňa 20.4.2011, č.l. 703 až 709 spisu. Na dovolanie pôvodného žalobcu JUDr. Moniky Némethovej, správkyne konkurznej podstaty úpadcu Lyžiarske stredisko Martinské hole, a.s. v konkurze, so sídlom Thursova 16, Martin, IČO: 31 615 384 a na dovolanie W. Q. konal Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý uznesením sp. zn. zo dňa 29. novembra 2012 zrušil rozsudok odvolacieho súdu č.k. -677 z 8. marca 2011 a vrátil vec odvolaciemu súdu, t.j. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie. Z tohto rozhodnutia dovolacieho súdu vyplynulo nasledovné: Dovolací súd poukázal na predmet konania, ktorým bola žaloba o zaplatenie 103.100.000,- Sk ako hodnoty nepeňažného vkladu žalovaného, ku ktorému žalobca (právny predchodca žalobcu - spoločnosť) nenadobudol vlastnícke právo s poukazom na platného v čase zvýšenia základného imania a ust. v znení platnom rovnako v čase zvýšenia základného imania.

Ďalším záverom dovolacieho súdu vyplývajúcim z rozhodnutia sp. zn. zo dňa 29. novembra 2012 s poukazom na predloženú Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 26.06.2008 uzavretú medzi pôvodným žalobcom JUDr. Monikou Némethovou, správkyňou konkurznej podstaty úpadcu Lyžiarske stredisko Martinské hole a.s. v konkurze ako postupcom a W. Q. ako postupníkom (č.l. 638-640 spisu) bolo, že postupca žalovanú pohľadávku vo výške 103.100.000,- Sk voči subjektu - žalovanému Mesto Martin vzniknutú z titulu nesplateného vkladu do základného imania úpadcu postúpil na postupníka W. Q.. Za aplikácie ust. , , , mal dovolací súd za to, že žalobkyňa (JUDr. Monika Némethová, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Lyžiarske stredisko Martinské hole a.s. v konkurze) už nie je subjektom hmotno- právneho vzťahu, o ktorom sa rozhoduje, a teda nie je akívne legitimovaná v predmetnom konaní, pretože postúpením pohľadávky sa novým veriteľom stal postupník. Predpokladom platnosti zmluvy o postúpení, a teda zmeny v osobe veriteľa je písomná forma zmluvy s tým, že postúpená pohľadávka v nej musí byť individualizovaná. Pri splnení uvedených podmienok (ako je tomu aj v prejednávanom prípade), postupca nie je ďalej oprávnený predmetnú pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie. Súčasne dovolacím súdom bolo vyslovené, že pôvodný žalobca JUDr. Monika Némethová, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu, mohla previesť úpadcove ťažko vymáhateľné pohľadávky inému, a týmto postúpením postupovala v súlade so zákonom.

Opätovne Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací totožne, ako to vyslovil v uznesení sp. zn. zo dňa 29. apríla 2010, poukázal na to, že žalovaný si nesplnil povinnosť vložiť nepeňažný vklad do spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské hole a.s. a nedošlo tak z dôvodu, že žalovaný konal v rozpore so svojím záväzkom voči spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské hole a.s., keď dňa 20.9.1999 vložil identické nehnuteľnosti do spoločnosti Turiec a.s.. Nesplnenie záväzku žalovaného vyplynulo zo Zápisu z mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské hole a.s. konaného dňa 6.9.1999 ako aj Zápisu zo zasadnutia predstavenstva menovanej spoločnosti zo dňa 16.9.1999, na ktorých prezentoval poskytnutie súčinnosti potrebnej pre vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Žalovaný vyhlásením zo dňa 20.9.1999 vložil označené nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do spoločnosti Turiec a.s. s tým, že vklad bol povolený dňa 29.9.1999. K prevodu vlastníckeho práva k nepeňažnému vkladu žalovaného na žalobcu nedošlo, tak ako to skonštatoval dovolací súd už vo svojom skoršom rozhodnutí a nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu sa stalo objektívne nemožným, pretože sa nemohol domáhať vkladu súdnou cestou, mohol si však uplatniť zaplatenie neprevedenej hodnoty nepeňažného vkladu v peniazoch prostredníctvom žaloby, a to počnúc od 20., resp. 29.9.1999 (od momentu vloženia nepeňažného vkladu do spoločnosti Turiec a.s.). Keďže žaloba v predmetnej veci bola na súd podaná dňa 21.5.2002 (č.l. 1 spisu), bola podaná v zákonnej štvorročnej premlčacej lehote. Dovolací súd v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 29. novembra 2012 zdôraznil, že odvolací súd, a to Najvyšší súd Slovenskej republiky v preskúmavanej veci v poradí už druhýkrát potvrdil rozsudok prvostupňového Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.5.2005, č.k. -487, ktorým žalobu zamietol, a tak konal vedome v rozpore s právnym záväzným názorom dovolacieho súdu vysloveným v predchádzajúcom jeho rozhodnutí zo dňa 29.4.2010, č.k. -657, v ktorom konštatoval, že odvolací súd dospel k nesprávnemu záveru.

Po predmetnom rozhodnutí dovolacieho súdu, t.j. po rozhodnutí sp. zn. zo dňa 29. novembra 2012 nasledovalo konanie pred Najvyšší súdom Slovenskej republiky, ktorý uznesením sp. zn. zo dňa 22. júla 2013 rozhodol tak, že z konania na strane žalobcu vystúpila JUDr. Monika Némethová, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu -Lyžiarske stredisko Martinské hole a.s. v konkurze, so sídlom Thursova 16, Martin, IČO: 31 615 384 a na jej miesto vstúpil žalobca W. Q., bytom Y. XXX, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 7.8.2013. Najvyšší súd Slovenskej republiky po tomto procesnom rozhodnutí rozhodol uznesením sp. zn. zo dňa 24. októbra 2013 v spojení s opravným uznesením sp. zn. zo dňa 21. novembra 2013 tak, že zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. -487 zo dňa 12. mája 2005 a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie.

V zrušujúcom uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24. októbra 2013 vyplynulo zistenie, že Notárskou zápisnicou spísanou 16.12.1995 JUDr. Irenou Kolcunovou, notárkou, so sídlom v W., pod č. N 82/95 NZ 79/95 (č.l. 20 až 33 spisu), bol osvedčený priebeh mimoriadneho valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské hole a.s., so sídlom Thursova č. 16, 036 01 Martin, IČO: 31 615 384, na ktorom bolo valným zhromaždením spoločnosti rozhodnuté o zvýšení jej základného imania na sumu 348.700.000,- Sk. Žalovaný na uvedenom mimoriadnom valnom zhromaždení žalobcu (v danom štádiu konania právneho predchodcu žalobcu) sa zaviazal na vklad vo výške 103.100.000,- Sk, predmetom ktorého boli nehnuteľnosti, a to prevádzková budova hotela Turiec postavená na pozemku parc. KN č. 499/1, pozemok parc. KN č. 499/1 - zastavaná plocha vo výmere 2173 m2, pozemok parc. KN č. 499/2 - ostatné plochy vo výmere 3023 m2, chata č. súp. XXXX postavená na pozemku parc. KN č. 5152 (správne č. 7152), všetky v katastrálnom území W., vedené na liste vlastníctva č. XXXX, ktorých hodnota bola určená odborným ocenením na 103.100.000,- Sk. Súčasne bola na mimoriadnom valnom zhromaždení konanom dňa 16.12.1995 schválená zmena stanov spoločnosti, okrem iných aj v čl. 5 týkajúceho sa základného imania spoločnosti, podľa znenia ktorého základné imanie spoločnosti tvoria vklady zakladateľov vo výške 348.700.000,- Sk. Základné imanie spoločnosti vo výške 1.000.000,- Sk boli zakladatelia povinní splatiť v lehote do piatich dní od podpísania zakladateľskej zmluvy na účet v peňažnom ústave na tento účel zriadený. Základné imanie spoločnosti vo výške 347.700.000,- Sk boli zakladatelia povinní splatiť nepeňažnými vkladmi uvedenými v zakladateľskej zmluve, a to „ich odovzdaním spoločnosti do 10 dní od zápisu zvýšenia základného imania do obchodného registra". Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. poukázal na ďalšie zistenia, a to vyhlásenie žalovaného „o upísaní a vložení nepeňažných vkladov do obchodnej spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské hole a.s." z 29.4.1996 podpísaného Ing. M. Z., primátorom Mesta W., z ktorého vyplynulo, že žalovaný upísal vklad vo výške 103.100.100,- Sk a vložil nepeňažný vklad pozostávajúci z nehnuteľností vyššie uvedených. Žalobca (právny predchodca žalobcu) k predmetným nehnuteľnostiam vlastnícke právo nenadobudol. Podľa vyhlásenia žalovaného ako vkladateľa z 20.9.1999 (č.l. 438 spisu) boli tie isté nehnuteľnosti ako boli uvedené vo vyhlásení z 29.4.1996 ako nepeňažný vklad vložené do spoločnosti Turiec a.s., so sídlom v Martine, S. H. Vajanského námestie č. 1. Vklad bol povolený dňa 29.9.1999 pod číslom V3566/99. Ďalej bolo zistené, v zmysle záverov odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24. októbra 2013, že žalovaný na mimoriadnom valnom zhromaždení konanom 16.12.1996 sa zaviazal zúčastniť na podnikaní žalobcu nepeňažným vkladom, predmetom ktorého boli nehnuteľnosti ohodnotené a dohodou akcionárov akceptované vo výške 103.100.000,- Sk. Na jednej strane sa žalovaný stal majoritným akcionárom žalobcu (právneho predchodcu žalobcu Lyžiarske stredisko Martinské hole a.s.) so všetkými právami k tomu prislúchajúcimi, na strane druhej mu však vznikol aj záväzok splatiť vklad, ku ktorému sa zaviazal a to vložiť nehnuteľnosti do majetku žalobcu (právneho predchodcu žalobcu) t.j. previesť vlastnícke právo. Nesplnenie záväzku žalovaného vyplynulo zo Zápisu z mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské hole a.s. konaného dňa 06.09.1999, ako aj zo zápisu zo zasadnutia predstavenstva spoločnosti zo dňa 16.09.1999, na ktorých prezentoval poskytnutie súčinnosti potrebnej pre vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Podľa právnej úpravy účinnej od 1. februára 1998 ust. veta tretia musel byť nepeňažný vklad splatený pred zápisom základného imania do obchodného registra s tým, že ak obchodná spoločnosť nenadobudla k veci vlastnícke právo, spoločník, ktorý sa na poskytnutie tohto vkladu zaviazal, stal sa povinným zaplatiť jeho hodnotu v peniazoch. Z uvedeného dôvodu, ak žalovaný vložil predmet vkladu do inej spoločnosti (20.09.1999 do spoločnosti Turiec, a.s. vklad v prospech spoločnosti Turiec, a.s., povolený 29.09.1999), vznikol žalovanému záväzok zaplatiť hodnotu nepeňažného vkladu peniazmi a žalobcovi pohľadávka na vyplatenie hodnoty nepeňažného vkladu vymáhateľná na súde. Odvolací súd - Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že žaloba v predmetnej veci bola podaná dňa 21.05.2002 (č.l. 1 spisu), čím bola podaná v zákonnej štvorročnej premlčacej lehote.

V zrušujúcom rozhodnutí sp. zn. zo dňa 24. októbra 2013 Najvyšší súd Slovenskej republiky za aplikácie ust. zaviazal Krajský súd v Žiline záväznosťou vysloveného právneho názoru a súčasne uložil doplniť dokazovanie týkajúce sa uplatnenej výšky náhrady za nepeňažné plnenie v sume 103.100.000,- Sk, keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky mal za to, že v tejto časti odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu je nedostatočné, nepresvedčivé a javí sa byť ako arbitrárne, a týmto postupom bol nedostatočne zistený skutkový stav veci.

V rámci nového konania krajský súd postupoval za viazanosti vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 24. októbra 2013 v spojení aj s dovolacími rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29. apríla 2010, zo dňa 29. novembra 2012. Z uvedených rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v komplexnosti posudzovaných skutkových a právnych záverov, pre Krajský súd v Žiline v rámci nového konania vyplynula záväznosť v tom smere, že základ nároku žalobcu je daný, nepremlčaný a podľa zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24. októbra 2013 bolo potrebné vykonať dokazovanie len čo sa týka výšky náhrady za nepeňažné plnenie v sume 103.100.000,- Sk. Krajský súd rešpektoval v novom konaní zákonné ust. , podľa ktorého, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Krajský súd po vrátení veci tak na konaní dňa 05.02.2014, ako aj na nariadenom pojednávaní dňa 19.03.2014 oboznámil zástupcov účastníkov, žalovaného so zložením senátu, čo vyplýva z obsahu uvedených zápisníc s tým, že zástupcovia účastníkov sporu a ani žalovaný nemali žiadnu námietku zaujatosti voči senátu alebo niektorému z členov senátu.

Na nariadenom pojednávaní konanom dňa 19.03.2014 bolo vykonané dokazovanie výsluchom zástupcov, žalovaného, všetkými dôkazmi, ktoré tu boli do momentu napadnutého rozhodnutia Krajského súdu v Žiline č.k. -487 zo dňa 12. mája 2005 ako aj dôkazmi, ktoré po dátume tohto rozhodnutia tvorili súčasť spisového materiálu, v spojení s novo označenými dôkazmi

žalobcom a žalovaným po zrušení rozhodnutia Krajského súdu v Žiline a jeho vrátenia na ďalšie konanie, ktorý rozsah dokazovania podľa Zápisnice o pojednávaní pred krajským súdom dňa 19.03.2014 vyplýva z nasledovných dôkazov: žaloba žalobcu, Notárska zápisnica N 46/94, , Zakladateľská zmluva Lyžiarske stredisko Martinské hole a.s., Stanovy akciovej spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské hole a.s. Martin, Notárska zápisnica N 82/95 NZ 79/95, ďalšia zakladateľská zmluva, Stanovy akciovej spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské hole a.s., Návrh na vklad do katastra nehnuteľností, Vyhlásenie o upísaní a vložení nepeňažného vkladu do obchodnej spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské hole a.s. 29. apríla 1996, Vyhlásenie o upísaní vložení nepeňažných vkladov do obchodnej spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské hole a.s. zo dňa 18.4.1996 za Lyžiarsky klub Martin, za Klub slovenských turistov Turca Martin, Rozhodnutie Okresného úradu Martin sp.zn. V 1094/96, uznesenie Krajského súdu v Žiline na č.l. 38 spisu, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby, žiadosť o vydanie stavebného povolenia, stanovisko útvaru hlavného architekta Mesta Martin, záväzné stanovisko útvaru hlavného architekta Mesta Martin, Zmluva o dielo č. 96903, Dodatok č. 1 k zmluve o dielo č. 96903, špecifikácia ceny prác k Dodatku č. 1. Písomné podania účastníkov v celom rozsahu, Zakladateľská listina pre spoločnosť Turiec a.s., zakladateľ Mesto Martin, listina prítomných akcionárov, uznesenia prijaté na rokovaní mimoriadneho zastupiteľstva v Martine konaného 29. septembra 1999, dôkaz na č.l. 125 spisu, uznesenie č. 87/99, uznesenie č. 91/99, uznesenia prijaté na rokovaní Mestského zastupiteľstva konanom 31. januára 2002 v celom znení, uznesenia prijaté na rokovaní Mestského zastupiteľstva konanom 26. júna 2002, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, výpis z obchodného registra na právneho predchodcu žalobcu, listiny nachádzajúce sa na č.l. 219 až 230 spisu v tabuľkovom prehľade, listina prítomných akcionárov na č.l. 231 spisu, Notárska zápisnica sp. zn. N 383/00 NZ 386/00 v celom rozsahu, predchádzajúce rozhodnutia krajského súdu, zápisnice o súdnom pojednávaní pred krajským súdom, listiny na č.l. 285 až 296 spisu, príloha podania zo dňa 6.3.2003 (č.l. 313 spisu) v počte 52 strán vyhotovených fotokópií, rozhodnutie č. 1094/96 zo dňa 17.02.1997, zápisnica zo zasadnutia predstavenstva akciovej spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské hole zo dňa 2. novembra 1999, zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti sp. zn. V 264/98, výpis z uznesenia č. 41/95 Mestského zastupiteľstva v Martine z 9.3.1995, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. , Notárska zápisnica sp. zn. N 374/99, , stanovisko k uzneseniu Krajského súdu v Žiline č.k. -28, Zápis z mimoriadneho valného zhromaždenia akciovej spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské hole zo dňa 29.6.1999, Vyhlásenie vkladateľa Mesto Martin zo dňa 20.9.1999, zápis zo zasadnutia predstavenstva akciovej spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské hole a.s. na č.l. 439 až 441 spisu, v celom znení rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 3. septembra 2008, mimoriadne dovolanie na č.l. 585 až 594 spisu, podnety žalobcu na mimoriadne dovolanie v celom obsahovom znení, doplnenie opakovaného podnetu zo strany žalobcu, zápis zo zasadnutia predstavenstva akciovej spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské hole č.l. 623 až 627 spisu, prezenčná listina, zápis z MVZ akciovej spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské hole, č.l. 629 až 632 spisu, v celom znení Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 26. júna 2008 v osvedčenom opise, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29. apríla 2010 v celom znení záverov, sp. zn. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 8. marca 2011, dovolanie W. Q. z 26.4.2011, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29. novembra 2012 v celom obsahovom znení, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22. júla 2013 o pripustení do konania žalobcu W. Q., uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24. októbra 2013 spolu s opravným uznesením, písomné podania účastníkov, nasledujúce po vrátení veci z najvyššieho súdu na Krajský súd v Žiline, dôkaz v prílohovej obálke, rozhodnutie a doklady nachádzajúce sa v spisovom materiáli Katastrálneho úradu Banská Bystrica V 1904/96 v kópii, vyjadrenie žalovaného zo dňa 03.02.2014 spolu s doloženými listinnými dôkazmi, Zápisnica z 05.02.2014, Znalecký posudok č. 2/2011, v origináli pripojený spis z Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici sp. zn. 1094/96, ocenenie nepeňažného vkladu vykonané spoločnosťou D.I.S spol. s r.o., doložená Notárska zápisnica zo strany zástupcu žalovaného spolu s Dodatkom k Notárskej zápisnici sp. zn. N 82/95 NZ 79/95, ktorý dôkaz tvorí súčasť prílohovej obálky spisového materiálu, priemerné úrokové miery z úverov obchodných bánk, v súhrne dôkazov oboznámené všetky listiny tvoriace súčasť spisového materiálu.

Krajský súd uvádza, že po vykonanom ako aj doplnenom dokazovaní na nariadenom pojednávaní dňa 19.03.2014, podľa výsledkov dokazovania nebola zistená, konštatovaná v kvalitatívnej a ani v kvantitatívnej rovine taká zmena skutkových a právnych okolností, pre ktorú by odpadla záväznosť vysloveného právneho názoru Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Krajský súd dodáva, že v komplexe vykonané dôkazy, doplňujúce vyjadrenia a stanoviská sporových strán neniesli so sebou podstatnosť zmeny skutkového a právneho stavu, ktorý posudzoval Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd tak odvolací ako aj dovolací, pre ktorú by krajský súd v rámci nového konania nemal vychádzať z už vyslovených záverov tak v skutkovej, ako aj v právnej rovine. Ak po vykonanom dokazovaní pred Krajským súdom v Žiline nedošlo k zmene skutkového a právneho stavu v danej sporovej veci, po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie, tak bolo nevyhnutné vychádzať z už vysloveného právneho záveru najvyšším súdom. Ak aj došlo k doplneniu dokazovania a právnej argumentácie sporových strán, tak tieto v súhrne nespôsobili kvalitatívne odlišnú situáciu (zmenu) skutkového a právneho stavu, než z ktorej vychádzal Najvyšší súd Slovenskej republiky pri vyslovení záväzného právneho názoru. Krajský súd je toho názoru, že rešpektovaním záväznosti vysloveného právneho názoru sa zachováva aj princíp právnej istoty, ktorý patrí k základným znakom právneho štátu ( SR, ), ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva.

Pokiaľ v rámci vykonaného dokazovania zástupca žalovaného poukázal na to, že rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vychádzajú z nesprávnych skutkových zistení pri zodpovedaní, kto nesie vinu, alebo na strane ktorého akcionára bola zistená okolnosť, pre ktorú nebol nepeňažný vklad nadobudnutý právnym predchodcom žalobcu, a to spoločnosťou Lyžiarske stredisko Martinské hole a.s., krajský súd uvádza, že tieto pripomienky nemohli mať právnu relevantnosť. Rovnako poukaz na dodatok k Notárskej zápisnici N 82/95 NZ 79/95, ktorý dôkaz bol vykonaný na nariadenom pojednávaní pred krajským súdom dňa 19.03.2014, v zmysle ktorého mal byť odstránený nedostatok brániaci vykonaniu vkladového konania, keď bolo vypustené nesprávne znenie KN parcely č. 5152 a bolo nahradené správnym znením KN parcely č. 7152, a v riadku 21 sa vypustilo nesprávne znenie parcely č. 716 a nahradilo sa správnym znením parcely č. 7016, zostal bez vplyvu na sporovú vec. K uvedenému záveru krajský súd uvádza, že bolo nevyhnutné vychádzať z už vysloveného záväzného právneho názoru a z právnej úpravy účinnej od 1. februára 1998, podľa ktorej, ak pri vklade veci spoločnosť nenadobudla vlastnícke právo, tak spoločník, ktorý sa na poskytnutie vkladu zaviazal, je povinný zaplatiť jeho hodnotu v peniazoch. Otázka príčiny, zodpovednosti, pre ktorú spoločnosť nenadobudne vlastnícke právo k veci, nebola v danej sporovej veci relevantná, rozhodná, keďže bol podstatný výsledný stav a zákonná povinnosť žalovaného v tom smere, že ak spoločnosť Lyžiarske stredisko Martinské hole a.s. ako právny predchodca žalobcu nenadobudla vlastnícke právo k nepeňažnému vkladu, na poskytnutie ktorého sa žalovaný zaviazal, tak nastúpil tu peňažný záväzok žalovaného, t.j. zaplatiť hodnotu tohto nepeňažného vkladu v peniazoch.

Nesporne bolo preukázané, že spoločnosť - právny predchodca žalobcu nenadobudla vlastnícke právo k nepeňažnému vkladu, na vloženie ktorého sa zaviazal žalovaný, preto nastúpila tu zákonná povinnosť zaplatenia hodnoty nepeňažného vkladu v peniazoch. Bolo preukázané, že na mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské hole a.s. podľa Notárskej zápisnice N 82/95 NZ 79/95 spísanej dňa 16. decembra 1995, ktorou sa osvedčil priebeh MVZ tejto spoločnosti, došlo k zvýšeniu základného imania, ktoré sa malo vykonať upísaním nových akcií vo výške 347.700.000,- Sk. Žalovaný sa zaviazal vložiť ako nepeňažný vklad prevádzkovú budovu hotela Turiec postavenú na pozemku KN parc. č. 499/1 zastavaná plocha o výmere 2173 m2, parc. č. 499/2 ostatná plocha o výmere 3023 m2, chata súpisné číslo XXXX postavená na KN parc. č. 5152 (správne malo byť uvedené č. 7152) v katastrálnom území W., pričom navrhnutá hodnota nepeňažného vkladu bola 103.100.000,- Sk, podľa ocenenia spoločnosti D.I.S., s.r.o..

Ďalej bolo preukázané, že bol uskutočnený platným spôsobom jednostranný hmotno-právny úkon zo strany žalovaného ako akcionára dňa 29.4.1996, a to vyhlásenie o upísaní a vložení nepeňažných vkladov do obchodnej spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské hole a.s. (č.l. 35 spisu). Pri tomto jednostrannom hmotno-právnom úkone nebola zistená jeho neplatnosť a táto nebola konštatovaná ani pred dovolacím konaním a ani v rámci odvolacieho konania pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky. V tomto jednostrannom hmotno-právnom úkone vyhlásenia o upísaní a vložení nepeňažných vkladov do obchodnej spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské hole a.s. je jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom vyjadrená vôľa, že žalovaný upísal vklad vo výške 103.100.000,- Sk a vloží popísaný nepeňažný vklad pozostávajúci z nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území W., pričom hodnota nehnuteľností bola určená odborným ocenením D.I.S., s.r.o. v sume 103.154.867,- Sk. Z vyhlásenia bolo ďalej zrejmé, že sa uskutočnilo na základe zakladateľskej zmluvy a uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské hole a.s. zo dňa 16.12.1995. V zmysle obrany žalovaného preto nebolo zistené, že by sa malo jednať o neurčitý úkon a nebolo zistené ani to, že by mal charakter podmieneného právneho úkonu.

V súvislosti s týmito závermi krajský súd poukazuje aj na Výpis uznesenia č. 41/95 Mestského zastupiteľstva Mesta Martin, ktoré rokovanie mestského zastupiteľstva v Martine bolo konané dňa 9. marca 1995 (č.l. 330 spisu), z ktorého vyplýva pod bodom I., že Mestské zastupiteľstvo v Martine súhlasí s navýšením základného imania vo výške 35 % podielu Mesta Martin v obchodnej spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské hole a.s., a to nepeňažným vkladom - objektami hotel Turiec č. súp. XXX s pozemkom parc. č. KN 499/1 zast. plocha o výmere 2173 m2, a chata Magistrát č. súp. XXXX bez pozemku v k.ú. W.. Bod II. uvedeného Výpisu uznesenia č. 41/95 má obsahovo len odporúčací charakter, adresovaný primátorovi mesta s tým, aby na valnom zhromaždení obchodnej spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské hole a.s. prerokoval doplnenie stanov ohľadom vrátenia majetku, ktorý Mesto Martin do akciovej spoločnosti vložilo v prípade, že sa projekt nebude realizovať. Uvedené odporúčanie zo strany Mestského zastupiteľstva Mesta W. primátorovi Ing. M. Z., ktorý v tom čase vystupoval ako primátor Mesta Martin, nerobí nijakým spôsobom jednostranný hmotno-právny úkon vyhlásenia o upísaní a vložení nepeňažných vkladov do obchodnej spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské hole a.s. za podmienený od realizovania alebo nerealizovania projektu, prípadne investičného zámeru. Obsahovo žiadna časť Výpisu uznesenia č. 41/95 nerobí právny úkon vyhlásenia o upísaní a vložení nepeňažných vkladov do obchodnej spoločnosti zo dňa 29. apríla 1996 podmieneným, pretože určujúce bolo, že žiadna podmienka z úkonu vyhlásenia žalovaného zo dňa 29. apríla 1996 nevyplýva.

Postupu zvýšenia základného imania spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské hole a.s. zodpovedal aj zápis o zvýšení základného imania do obchodného registra, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 27.3.1996, keď bolo uvedené základné imanie 348.700.000,- Sk (č.l. 91 spisu). V súlade s ust. tak účinky zvýšenia základného imania nastali odo dňa jeho zápisu do obchodného registra.

K úplnosti sa poukazuje na to, že jednostranný hmotno-právny úkon žalovaného, a to Vyhlásenie o upísaní a vložení nepeňažných vkladov do obchodnej spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské hole a.s. zo dňa 29. apríla 1996, bol hodnotený ako určitý, relevantný právny úkon, keďže z tohto úkonu vychádzali rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, tak ako dovolacieho, aj odvolacieho súdu. Krajský súd k tomuto zhodnoteniu poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24. októbra 2013, v ktorom sa na strane 12 odôvodnenia uvádza, že žalobcovi vznikla pohľadávka na vyplatenie hodnoty nepeňažného vkladu vymáhateľná na súde. K právnej argumentácii žalovaného, že jednostranný hmotno-právny úkon vyhlásenia akcionára - Mesta Martin o vložení nepeňažných vkladov zo dňa 29. apríla 1996 nie je v súlade so o obecnom zriadení, krajský súd uvádza, že pri aplikovaní o obecnom zriadení je vždy potrebné vychádzať zo znenia hmotno-právnej úpravy, ktorá je platná a účinná k dátumu posudzovaného úkonu, a preto nemohlo byť prihliadané k ust. o obecnom zriadení.

V súlade so zrušujúcim uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24. októbra 2013 bolo vykonané dokazovanie, týkajúce sa uplatnenej výšky náhrady za nepeňažné plnenie v sume 103.100.000,- Sk. V súvislosti s rozsahom vykonaných dôkazov krajský súd poukazuje na Zápisnicu z mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské hole a.s. sp. zn. N 82/95 NZ 79/95 zo dňa 16. decembra 1995, z ktorej vyplynulo, že žalovaný vloží nepeňažný vklad, ktorého hodnota je 103.100.000,- Sk podľa ocenenia D.I.S., s.r.o.. Táto hodnota nepeňažného vkladu bola dohodou akcionárov na predmetnom mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti akceptovaná vo výške 103.100.000,- Sk, tak ako na to poukázal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v zrušujúcom uznesení sp. zn. zo dňa 24. októbra 2013, str. 12 odôvodnenia druhý odsek zhora. Takto prezentovaná výška hodnoty nepeňažného vkladu bola preukázaná aj dôkazmi, a to ocenením v reprodukčnej hodnote objektu „hotel Turiec" v sume 81.847.317,- Sk a ocenenia reprodukčnej hodnoty chaty Martinské hole LV č. XXXX na sumu 21.307.550,- Sk (dôkazy nachádzajúce sa na č.l. 982 - 1022 spisu). Ocenenie hodnoty nepeňažného vkladu bolo uskutočnené spoločnosťou D.I.S., s.r.o., tak ako to bolo uvádzané aj v Zápisnici z mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské hole zo dňa 16. decembra 1995, ako aj vo vyhlásení žalovaného zo dňa 29. apríla 1996 o upísaní a vložení nepeňažných vkladov do obchodnej spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské hole a.s.. Súčtom hodnota nepeňažného vkladu zodpovedala sume 103.154.867,- Sk, tak ako to je uvádzané aj v úkone vyhlásenia o upísaní a vložení nepeňažných vkladov do obchodnej spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské hole a.s. zo dňa 29. apríla 1996. Uvedené ocenenie po obsahovej stránke ako vykonaný listinný dôkaz nebolo vyvrátené žiadnym relevantným dôkazom zo strany žalovaného a nemohlo k tomu dôjsť ani argumentáciou žalovaného k tomuto označenému dôkazu, že žalovanému nie je zrejmé, akým spôsobom sa premietla, resp. nepremietla na hodnote nepeňažného vkladu skutočnosť záväzkov viaznucich na tomto nepeňažnom vklade. Súd neriešil účinky prechodu záväzkov, ale dokazoval v zmysle záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky výšku náhrady za nepeňažné plnenie v sume 103.100.000,- Sk. Pri tomto dokazovaní bolo podstatné, že žalovanému vznikol záväzok zaplatiť hodnotu nepeňažného vkladu peniazmi a hodnota tohto nepeňažného vkladu bola nesporne a spoľahlivo preukázaná práve uvedeným ocenením. Zo strany žalovaného nebol predložený dôkaz, ktorý by poprel výšku tohto ocenenia, resp. protidôkaz, z ktorého by vyplývala iná výška ocenenia, preto krajský súd vychádzal z dôkazu odborného ocenenia nepeňažného vkladu uskutočneného spoločnosťou D.I.S., s.r.o., čo v konečnom dôsledku bolo akceptované aj akcionármi spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské hole a.s. na Mimoriadnom valnom zhromaždení konanom dňa 16. 12. 1995. V tomto smere preto, podľa názoru krajského súdu, bolo vykonané v dostatočnom rozsahu dokazovanie na preukázanie výšky peňažného plnenia, ktoré uplatňoval žalobca voči žalovanému. V konečnom dôsledku, vo vzťahu k tejto dokazovanej skutočnosti neboli účastníkmi konania označené ďalšie dôkazy, a to ani po poučení v zmysle ust. .

Ako listinný dôkaz bol hodnotený Znalecký posudok č. 2/2011 predložený žalovaným. K obsahovej stránke Znaleckého posudku č. 2/2011 (listinného dôkazu) krajský súd uvádza, že je prehľadom chronologického, časového sledu postupov spoločnosti, akcionárov, z ktorého Znaleckého posudku č. 2/2011 jednotlivé dôkazy boli už dokladané, vykonané a známe v štádiu nielen odvolacieho, ale aj dovolacieho konania pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky. V rámci vykonania týchto dôkazov, s ktorými pracoval Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, tak aj odvolací pri vyslovení záväzných právnych názorov, preto v novom konaní pred Krajským súdom v Žiline nemohli priniesť svoju relevantnosť, prípadne zmenu skutkového a právneho stavu aj z toho dôvodu, že jednotlivé postupy štatutárnych orgánov, akcionárov spoločnosti, ich konanie alebo nekonanie sa nedotklo záveru a výsledku stavu, že nepeňažný vklad zo strany žalovaného nenadobudla spoločnosť, v dôsledku ktorej situácie v zmysle ust. v znení účinnom od 1. februára 1998 tu nastúpila povinnosť žalovaného ako zákonného záväzku zaplatiť hodnotu nepeňažného vkladu peniazmi. Ako bolo vyššie zhodnotené, okolnosti zodpovednosti, zavinenia, nečinnosti nemohli ovplyvniť výsledok stavu v zmysle zákonnej úpravy a vysloveného záväzného právneho názoru najvyšším súdom, z ktorého krajský súd vychádzal, že pohľadávka žalobcu na vyplatenie hodnoty nepeňažného vkladu je vymáhateľná na súde (str. 12 posledný odsek odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24. októbra 2013).

Vzhľadom k uvedenému záveru sa potom ani postupy a správanie sa jednotlivých akcionárov nemohli dotknúť uplatnenej pohľadávky žalobcu v zmysle ust. , keďže podľa tohto zákonného ustanovenia nebolo preukázané, že by súd nemal poskytnúť právnu ochranu pri výkone práva žalobcu na zaplatenie hodnoty nepeňažného vkladu peniazmi. Sám Najvyšší súd Slovenskej republiky v zrušujúcom uznesení sp. zn. zo dňa 24. októbra 2013 ako aj dovolací súd v svojich rozhodnutiach vyslovili, že pohľadávka žalobcu je vymáhateľná na súde (dovolacie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29. apríla 2010, sp. zn. zo dňa 29. novembra 2012). Dôvodom, pre ktorý, podľa názoru žalovaného, by nemala byť poskytnutá súdna ochrana vykonávanému právu zo strany žalobcu, keďže spoločnosť rovnaký postup nezvolila aj voči ďalší akcionárom spoločnosti, pretože ani z ich strany nedošlo k vloženiu nepeňažného vkladu, krajský súd uvádza, že výkon práv je výlučne v dispozícii oprávneného subjektu, resp. veriteľa, ktorý je nositeľom takýchto práv, nárokov. Ak sa takýto subjekt rozhodne svoje nároky uplatňovať len voči niektorým z dlžníkov, tak tento postup je vo výlučnej dispozícii oprávneného subjektu, či sa so svojím právom, resp. pohľadávkou obráti na súd, alebo nie. Tento jeho postup a dispozičné oprávnenie, a to v rovine jeho naplnenia alebo nenaplnenia, nemôže byť kvalifikované ako výkon práva, ktorý by bol v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle .

K obrane žalovaným, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 26. júna 2008 uzavretá medzi žalobcom ako postupníkom a postupcom JUDr. Monikou Némethovou, správkyňou konkurznej podstaty úpadcu Lyžiarske stredisko Martinské hole a.s. v konkurze, so sídlom v Martine, IČO: 31 615 384, je absolútne neplatným právnym úkonom, krajský súd primárne uvádza, že aj v tomto smere vychádzal zo záväzných právnych názorov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho a odvolacieho súdu. K zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 26. júna 2008 a pri hodnotení v rámci dovolacieho rozhodnutia sp. zn. zo dňa 29. novembra 2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací vyslovil záver, že žalobkyňa, t.j. JUDr. Monika Némethová, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Lyžiarske stredisko Martinské hole a.s., so sídlom v Martine už nie je subjektom hmotno-právneho vzťahu, o ktorom sa rozhoduje, a teda nie je aktívne legitimovaná v predmetnom konaní, nakoľko postúpením pohľadávky sa novým veriteľom stal postupník. Predpokladom platnosti zmluvy o postúpení, a teda zmeny v osobe veriteľa, je písomná forma zmluvy s tým, že postúpená pohľadávka v nej musí byť individualizovaná. Pri splnení uvedených podmienok (ako je tomu aj v prejednávanom prípade), postupca nie je ďalej oprávnený predmetnú pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie. V tomto istom rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho sp. zn. zo dňa 29. novembra 2012 sa uvádza, že bolo odvolaciemu súdu uložené, aby sa zaoberal aktívnou legitimáciou postupníka podľa zmluvy o postúpení vymáhanej pohľadávky s poukazom na ust. , v spojení s ust. , . Odvolací súd bol dovolacím súdom usmernený, že v prípade, ak postúpenie pohľadávky podľa zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka Martina Q. na uplatnené právo, tak odvolací súd bude povinný opätovne prejednať odvolacie dôvody. V súlade s týmto pokynom potom Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal uznesenie sp. zn. zo dňa 22. júla 2013, ktorým pripustil, aby z konania na strane žalobcu vystúpila JUDr. Monika Némethová, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Lyžiarske stredisko Martinské hole a.s. v konkurze a na jej miesto vstúpil W. Q., bytom Y. XXX, t.j. v zmysle uloženého pokynu zo strany Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho tak najvyšší súd sa zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou postupníka W. Q. na uplatnené právo a uvedeným uznesením pripustil jeho vstup do konania. Z uvedeného preto krajský súd vychádzal z vyslovenej aktívnej vecnej legitimácie žalobcu W. Q..

Podľa ust. postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

V zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia uplatnil žalovaný v rámci konania pred krajským súdom obranu v tom, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 26. júna 2008 je absolútne neplatným právnym úkonom, pretože postúpením tejto pohľadávky tretej osobe, a to žalobcovi W. Q., sa zmenil obsah pohľadávky, keďže už nejde o vzťah spoločnosť - akcionár, ktorá jediná má právo uplatňovať pohľadávku zaplatenia hodnoty nepeňažného vkladu, a tým, podľa názoru žalovaného, žalobca nemôže byť aktívne legitimovaný. K obrane žalovaného primárne krajský súd poukazuje na vyššie uvedené záväzné právne názory Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho, odvolacieho, keď vnímal postavenie žalobcu W. Q. ako osoby, ktorej práve z titulu uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26. júna 2008 boli odňaté práva konať pred súdom, ak sa so žalobcom nekonalo.

Žalovaný tvrdil, že postúpením pohľadávky, keď ide o pohľadávku z titulu nesplateného vkladu v obchodnej spoločnosti, je práve tou pohľadávkou, postúpením ktorej by sa obsah zmenil so zmenou veriteľa, keďže tento názor vyplýva aj z ochrany dlžníka, ktorého postavenie by sa postúpením pohľadávky zhoršilo, pretože finančné prostriedky sa potom platia postupníkovi, t.j. tretej osobe a nie spoločnosti, t.j. nie sám sebe, svojej spoločnosti. Ďalej žalovaný poukázal na to, že pri zvýšení základného imania spoločníci - akcionári majú plniť do spoločnosti a nie je možné, aby plnili inému, ako sami sebe - svojej spoločnosti. Žalovaný zdôraznil, že práva a povinnosti súvisiace so zapisovaným imaním nie je možné previesť na iné osoby ako akcionárov, samozrejme, s výnimkou predaja akcií na základe zmluvného vzťahu, kde znovu dochádza súčasne k prevodu práv a povinností (nielen povinností, tak ako sa to stane v prípade zmluvy o postúpení pohľadávky z titulu splatenia vkladu na inú osobu ako akcionára). Žalovaný uviedol, že v danom prípade sa oddelí právo od povinnosti.

Vo vzťahu k tejto argumentácii žalovaného bol krajský súd toho názoru, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 26. júna 2008 nie je zmluvou neplatnou a nie je ani v rozpore s veta prvá . Obsahom postúpenej pohľadávky je peňažná pohľadávka, spočívajúca v zaplatení hodnoty nepeňažného vkladu v peniazoch a aj uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26. júna 2008 naďalej sa jedná o peňažnú pohľadávku, obsahovo sa nezmenila. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ postúpením pohľadávky nedošlo zmenou veriteľa aj k zmene obsahu pohľadávky, tak bolo možné predmetnú peňažnú pohľadávku postúpiť, keďže bola určitá a existujúca. Nebolo preukázané, ani krajským súdom zistené, že by išlo o pohľadávku, ktorá bola viazaná na osobu veriteľa a ani to, že by postúpenie mohlo znamenať sťaženie postavenia dlžníka, t.j. zhoršenie postavenia žalovaného. Vo všeobecnosti postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi nový veriteľ, čiže dochádza k zmene v osobe veriteľa. Táto zmena sa nedotýka práv ani povinností dlžníka vyplývajúcich pre neho zo záväzku, preto sa na platnosť zmluvy o postúpení nevyžaduje súhlas dlžníka. Keďže postúpením pohľadávky nedošlo k zmene jej obsahu, pretože sa stále jedná o peňažnú pohľadávku a ani nebolo dokázané zhoršenie postavenia žalovaného ako dlžníka, tak krajský súd nemohol vysloviť následok nepostupiteľnosti pohľadávky v zmysle ust. , a tým ani neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26. júna 2008. K úplnosti krajský súd uvádza, že zmena veriteľa sa nepremietla do predmetu plnenia záväzku, a preto bolo možné postúpiť pohľadávku na žalobcu. Do právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom tak nastupuje namiesto pôvodného veriteľa nový veriteľ bez toho, že by inak sa tento vzťah zmenil. Pohľadávka prechádza v stave, v akom existuje v čase postúpenia, vrátane jej príslušenstva. Uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26. júna 2008 tak nový veriteľ, žalobca W. Q., bol oprávnený na jej vymáhanie v súdnom konaní. K úplnosti sa poukazuje na záver z rozhodnutia NS SR v tejto veci sp. zn. zo dňa 29. novembra 2012, podľa ktorého JUDr. Monika Némethová, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu, mohla previesť úpadcove ťažko vymáhateľné pohľadávky inému, a týmto postúpením postupovala v súlade so zákonom.

Krajský súd na základe vyššie uvedených výsledkov dokazovania, zhodnoteného skutkového stavu, za viazanosti vysloveným záväzným právnym názorom Najvyšším súdom Slovenskej republiky v zrušujúcom uznesení sp. zn. zo dňa 24. októbra 2013, v spojení s opravným uznesením sp. zn. zo dňa 21. novembra 2013 ako aj dovolacích rozhodnutí sp. zn. zo dňa 29. apríla 2010, sp. zn. zo dňa 29. novembra 2012 žalobe žalobcu o zaplatenie 3.422.293,04 Eur vyhovel.

V časti uplatneného príslušenstva, a to 25 % úroku z omeškania ročne z uvedenej sumy od 1.1.1998 do zaplatenia bol takisto Krajský súd v Žiline viazaný vysloveným záväzným právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a za jeho viazanosti posúdil aj v tejto časti uplatnený žalobcov nárok. Žalobca vymedzil príslušenstvo podľa Čl. 8 bodu 6/ Stanov spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské hole a.s., v zmysle ktorého akcionár, ktorý si nesplní včas svoju povinnosť splatiť menovitú hodnotu akcií, alebo ich časť, je povinný uhradiť spoločnosti úroky z omeškania vo výške 25 % ročnej úrokovej sadzby, a to odo dňa splatnosti až do zaplatenia. Vzhľadom na charakter sporu a znenie Čl. 8 bodu 6/ Stanov spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské hole a.s. nemožno na príslušenstvo žalobcu aplikovať dotknutý článok, keďže pohľadávka žalobcu sa týkala zaplatenia hodnoty nepeňažného vkladu v peniazoch. Z uvedeného preto Čl. 8 bodu 6/ stanov dotknutej spoločnosti dopadá na inú právnu situáciu, než ktorá bola predmetom sporu, a to zaplatenie hodnoty nepeňažného vkladu v peniazoch, z ktorého titulu preto nemohlo byť prihliadané na výšku úroku z omeškania 25 % ročne.

To, že išlo o odlišný skutkový a právny stav, než ktorý je riešený v dotknutom článku stanov spoločnosti, vyplynulo aj zo záväzných právnych názorov, ktoré boli vyslovené Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako súdom tak dovolacím, ako aj odvolacím v jednotlivých rozhodnutiach, pokiaľ v nich bolo skonštatované, že žalobca mohol svoje právo na peňažné plnenie realizovať žalobou, a to najskôr od momentu vloženia nepeňažného vkladu žalovaným do spoločnosti Turiec a.s., Martin 20., resp. 29. septembra 1999. Z tohto dátumu potom vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky, že ak bola žaloba podaná dňa 21.5.2002, tak nárok žalobcu nemohol byť premlčaný. Aj z tohto záveru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalovaný nemohol byť v omeškaní od 1.1.1998 tak, ako to tvrdil žalobca v podanej žalobe.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 29. apríla 2010 poukázal na vecno-právne účinky vkladu v zmysle ust. účinného v rozhodnom období, ktorý je analogicky aplikovateľný na daný právny vzťah, preto ak tie nastali povolením vkladu dňa 29.9.1999 pod sp. zn. V 3566/99 za konštatovania uvedenej lehoty nepremlčania pohľadávky žalobcu, tak následne stanovenie dátumu 29.9.1999, od ktorého najskôr žalobca mohol uplatniť svoje právo na súde, súčasne neznamená omeškanie žalovaného. Vzhľadom k uvedenému a z titulu len podpornej aplikácie ust. (úpravy účinnej od 1.2.1998) bolo, podľa názoru krajského súdu, potrebné pri uplatnenom príslušenstve, a to úroku z omeškania aplikovať ust. , a to v znení k dátumu vzniku omeškania žalovaného, ku ktorému mohlo dôjsť až doručením kvalifikovanej výzvy na plnenie. Takouto kvalifikovanou výzvou bola žaloba, ktorá bola žalovanému doručená podľa doručenky na č.l. 266 spisu dňa 13.9.2002. Dňom splatnosti pohľadávky žalobcu za primeranej aplikácie , ktoré hmotné právo je subsidiárne aplikovateľné cez ust. , bol deň nasledujúci po doručení žaloby, to znamená 14.9.2002 a dňom 15.9.2002 nastalo omeškanie žalovaného. Z uvedeného od 15.9.2002 mohol žalobca uplatniť úrok z omeškania, ktorý k dátumu omeškania bol cez primeranú aplikáciu ust. známy krajskému súdu z jeho rozhodovacej činnosti v zmysle ust. , 10,4 % ročne + 1 % = 11,4 % ročne. Žalobe žalobcu v časti príslušenstva bolo preto vyhovené vo výške 11,4 % úroku z omeškania ročne zo sumy 3.422.293,04 Eur od 15.9.2002 do zaplatenia.

Krajský súd vychádzal z výšky úrokov z omeškania k dátumu ustálenej doby vzniku omeškania žalovaného, pretože cez primeranú aplikáciu ust. tu pre charakter veci nešlo o uzavretie zmluvy, ale o pohľadávku na peňažné plnenie, u ktorej najvyšší súd určil najskôr dobu 20., resp. 29. september 1999 na jej uplatnenie žalobou. Ak aj zástupca žalobcu pri lehote na plnenie žalovaným poukázal na ust. , tak pri uvedenej zákonnej úprave neuviedol, kedy začala plynúť stanovená lehota, ku ktorému dátumu nastala splatnosť pohľadávky žalobcu a omeškanie žalovaného. Vzhľadom k absencii tvrdení a dôkazov žalobcu v tomto smere, žalovaný ako akcionár mal byť vyzvaný na zaplatenie hodnoty nepeňažného vkladu, pričom v danej sporovej právnej veci ako kvalifikovaná výzva bola preukázaná len žaloba žalobcu, pretože žalobca inú kvalifikovanú výzvu nepredložil. V konečnom dôsledku výzva vyplýva aj zo znenia ust. v znení k dátumu omeškania žalovaného, t.j. k 15.9.2002.

Na základe uvedeného, ak bol krajským súdom stanovený moment omeškania žalovaného od 15.9.2002, tak potom doba od 1.1.1998 do 14.9.2002, za ktorú žalobca uplatňoval úrok z omeškania, nebola dobou, v ktorej by bol žalovaný v omeškaní, z ktorého titulu žalobu o zaplatenie 25 % úroku z omeškania ročne zo sumy 3.422.293,04 Eur od 1.1.1998 do 14.9.2002 zamietol. Ak k dátumu omeškania žalovaným, a to 15.9.2002, bol z rozhodovacej činnosti krajského súdu známy úrok z omeškania 11,4 % ročne (10,4 % + 1%), tak potom nad túto výšku presahujúci uplatnený úrok z omeškania žalobcom do 25 % ročne, t.j. 13,6 % úrok z omeškania ročne zo sumy 3.422.293,04 Eur od 15.9.2002 do zaplatenia bol zamietnutý pri konštatovaní, že nie je možné aplikovať na danú sporovú vec podľa stanov spoločnosti dohodnutý 25 % úrok z omeškania ročne a záveru známej výšky úrokov z omeškania k dátumu omeškania žalovaným 15.9.2002 11,4 % ročne.

Krajský súd vzhľadom k charakteru sporovej právnej veci a v záujme účelnosti postupu za aplikácie ust. vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.

V odvolaní je potrebné uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.