Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MObdoV/15/2009

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JUDr. M. N., správkyňa

konkurznej podstaty úpadcu - L. S. M. H., a. s., so sídlom, T. č. X., v M. IČO: X., zast.

Mgr. R. K., advokátom so sídlom v Ž., D. D. č. X. proti žalovanému: M.. M., V., M., IČO:

X., zast. Advokátska kancelária JUDr. J. M. & JUDr. M. K., s. r. o. M. 2, X. Ž. o zaplatenie

3 422 293,04 eur (103.100.000,- Sk ) s príslušenstvom, na mimoriadne dovolanie generálneho

prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 12. mája 2005

č. k. -487 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 3. septembra 2008 č. k. 2 Obo 168/ 2007- 564 takto

rozhodol:

Rozsudok odvolacieho súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Žiline rozsudkom z 12. mája 2005 č. k. -487 zamietol

žalobu o zaplatenie 103 100 000 Sk a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov

konania vo výške 2 371 762 Sk .

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia predmetnej

istiny ako hodnoty nepeňažného vkladu žalovaného, ku ktorému žalobca nenadobudol

vlastnícke právo s poukazom na ust. (ďalej ),

platného v čase zvýšenia základného imania a ust. v znení platnom tak isto

v čase zvýšenia základného imania. Na mimoriadnom valnom zhromaždení žalobcu dňa

2

16.12.1995 bolo schválené zvýšenie základného imania a zmena stanov a u žalovaného

to predstavovalo sumu 103 100 000 Sk, ktorá zodpovedala hodnote nepeňažného vkladu,

a to prevádzkovej budovy hotela T..

Prvostupňový súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaný svoj

vklad splatil, svedčí tomu jeho vyhlásenie o upísaní a vložení nepeňažných vkladov do

obchodnej spoločnosti žalobcu zo dňa 29. apríla 1996. Žalobca nepreukázal, že v čase

jednostranného vyhlásenia žalovaného na nepeňažné vklady viazla právna vada, preto

nebolo možné hovoriť o vadnom plnení z tohto právneho dôvodu. Tým nemohlo dôjsť ani

k zmene obsahu záväzku a nárok žalobcu uplatnený ako zodpovednostný nárok nebol

vyhodnotený krajským súdom ako dôvodný. Taktiež neboli preukázané právne predpoklady

na náhradu škody v zmysle a v zmysle , 420, 424, . Žalobca

nevymedzil, a ani nepreukázal právne predpoklady zodpovednosti za škodu, nedefinoval,

ktorú právnu povinnosť žalovaný porušil, avšak v rovine vkladového konania vzhľadom aj na

závery najvyššieho súdu, žalovaný žiadnu právnu povinnosť neporušil. Žalobca nepodal

perfektný návrh na vklad do katastra nehnuteľností pre nedostatky zistené u iných

akcionárov. Tieto v stanovenej lehote neodstránil a katastrálny úrad jeho návrh zamietol.

Z dôvodu, že nebolo preukázané vadné plnenie, nebol daný ani základ na bezdôvodné

obohatenie na strane žalovaného a ani škoda, krajský súd sa preto nezaoberal vznesenou

námietkou premlčania.

Žalobca podal odvolanie a navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť a žalobe v celom

rozsahu vyhovieť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212

ods. 1 , podľa a napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil

podľa

V odôvodnení konštatoval, že žalovaný si v spornom prípade splnil svoju povinnosť

riadne a včas a to na základe právneho úkonu zo dňa 29.04.1996. V čase uskutočnenia

právneho úkonu je potrebné skúmať pri vyhlásení o upísaní a vložení nepeňažného vkladu,

či došlo aj k následným právnym úkonom potrebným na zmenu vyznačenia vlastníckeho

práva, pretože tieto úkony potrebné na zmenu vlastníckeho práva sú úkony, ktorými nastávajú

3

účinky zmeny vlastníckeho práva, ale nie sú úkonmi, ktorými nastávajú účinky upísania

a vloženia nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti. Z uvedeného

dôvodu súd prvého stupňa správne postupoval pri výklade citovaného ust.

a na základe správneho výkladu dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je opodstatnený.

Zo skutkových zistení súdom prvého stupňa nebol v konaní zistený rozpor s dobrými

mravmi na strane žalovaného, ktorý by zakladal nárok na náhradu škody žalobcovi. Žalobca

svojimi úkonmi, a opomenutím, resp. neúčinnosťou úkonov smerujúcich k prevodu

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti umožnil výkon vlastníckych práv žalovaného

k predmetným nehnuteľnostiam ako aj výkon akcionárskych práv v spoločnosti žalobcu

a v konaní žalobca nepoukázal, že výkon týchto práv žalovaného bol v rozpore so zákonom,

príp. dobrými mravmi. Rozhodnutím valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 16.12.1995

bolo rozhodnuté o zvýšení základného imania spoločnosti. Vyhlásením zo dňa 29.04.1996

žalovaný vložil a upísal ako nepeňažný vklad do spoločnosti predmetné nehnuteľnosti.

O návrhu na vklad vlastníckeho práva do evidencie vlastníkov nehnuteľnosti bolo rozhodnuté

(negatívne) dňa 4.10.1996 Okresným úradom M., odbor katastrálny pod VX.. Po týchto

úkonoch žalobca nepreukázal ďalšie konanie vo veci zápisu nehnuteľností do katastra na

vyznačenie zmeny vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam.

Proti uvedeným rozsudkom podal generálny prokurátor Slovenskej republiky

mimoriadne dovolanie podľa a navrhol ich zrušiť a vec vrátiť súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie, pretože uvedenými rozhodnutiami bol porušený zákon.

Poukazuje na to, že obidva súdy v odôvodnení konštatujú, že žalovaný si svoj vklad

splatil a to s poukazom na vyhlásenie vkladateľa o upísaní a vložení nepeňažných vkladov

z 29.04.1996. Napriek tomu žalobca k predmetným nehnuteľnostiam vlastnícke právo

nenadobudol. Podľa vyhlásenia žalovaného ako vkladateľa z 20. septembra 1999 (čl. 438

spisu) boli tie isté nehnuteľnosti ako boli uvedené vo vyhlásení z 29. apríla 1996 ako

nepeňažný vklad vložené do spoločnosti T., a. s. so sídlom v M., S. H. V. N. č. X. Vklad bol

povolený dňa 29. septembra 1999 pod č. V X.. Písomné vyhlásenie vkladateľa, ktorého

obsahom je záväzok vkladateľa previesť na spoločnosť nepeňažný vklad predmetom ktorého

je v ňom konkretizovaná nehnuteľnosť alebo jeho časť, je právne relevantnou skutočnosťou

pre katastrálne konanie, ako aj podkladom pre vydanie písomného vyhlásenia o splatení

vkladu alebo jeho časti spoločníkom, osobou spravujúcou vklady, ktoré sa prikladá k návrhu

4

na zápis do obchodného registra. Je preto zrejmé, že písomné vyhlásenie vkladateľa musí

predchádzať tak konaniu vedenému na obchodnom registri ako aj konaniu katastrálneho

orgánu (, účinného v čase rozhodnom). Na mimoriadnom valnom

zhromaždení žalobcu dňa 16. decembra 1995 bola schválená zmena stanov spoločnosti

a došlo k zvýšeniu základného imania vo výške 348 700 000 Sk. Tieto zmeny boli vykonané

v obchodnom registri dňom 25.03.1996. Ak zmena výšky základného imania bola

registrovým súdom vykonaná k tomu dátumu, potom žalovaný nemohol splatiť nepeňažný

vklad vyhlásením o upísaní a vložení nepeňažných vkladov z 29. apríla 1996, ako sa

konajúce súdy mylne domnievali a to s poukazom na platnú právnu úpravu ust. § 60 ods. 1,

3, , účinnú v rozhodnom období.

Žalobcovi, z dôvodu záväzku žalovaného vložiť nepeňažný vklad do základného

imania žalobcu, vznikol právny nárok na tie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného,

k prevodu (k vkladu), ktorým sa dňa 16. decembra 1995 zaviazal. Nakoľko právna úprava

účinná v čase rozhodnom neriešila prípady, keď obchodná spoločnosť nenadobudla

vlastníckej právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetnom vkladu, zmenou obsahu záväzku

predstavujúcou následnú povinnosť vkladateľa v zákonom stanovenej lehote hodnotu vkladu

zaplatiť peniazmi, bol žalobca oprávnený žiadať žalovaného o vydanie veci, ktorá bola

predmetom vkladu. Jednalo sa o súdne vymáhateľný právny nárok žalobcu, keď na základe

prejavenej vôle žalovaného vložiť nepeňažný vklad, predmetom ktorého boli nehnuteľnosti,

do obchodnej spoločnosti, mohol žiadať žalovaného o vypratanie nehnuteľností prejudiciálne

riešiac určenie vlastníctva, keďže vlastnícke právo nebolo na neho v katastri nehnuteľností

prevedené, a to až do doby hmotnej existencie nehnuteľností, resp. do doby, kým vlastníctvo

k nim nebolo dotknuté inou právne relevantnou skutočnosťou. Keďže žalovaný vlastnícke

právo k nehnuteľnostiam previedol na tretiu osobu, okamihom zmeny vlastníctva došlo

k zmene obsahu nároku žalobcu, čo znamená, že namiesto vypratania (vydania) nehnuteľností

mohol uplatniť už iba právny nárok na zaplatenie hodnoty vkladu, ku ktorému sa žalovaný

zaviazal.

Žalovaný si bol vedomý povinnosti previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na

žalobcu, čo deklaroval aj na zasadnutiach valných zhromaždení žalobcu, ako aj na

zasadnutiach predstavenstva, keď naviac za predsedu predstavenstva bol v júni 1999 zvolený

štatutárny zástupca žalovaného, primátor mesta, ktoré následne 16. septembra 1999 uložilo

menovite určeným členom predstavenstva zabezpečiť právnikov na vypracovanie návrhu na

5

vklad nehnuteľností do majetku žalobcu. A taktiež na mimoriadnom valnom zhromaždení

žalobcu konanom dňa 6. septembra 1999 bolo rozhodnuté o potrebe zavkladovania majetku

s určením zodpovedných osôb pre jeho realizáciu. Nesporne takáto realizácia akcionárskych

práv a povinností žalovaného, prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu v orgánoch

žalobcu, či už na valnom zhromaždení alebo v predstavenstve, smerujúca k vkladu

nehnuteľností do základného imania žalobcu, je uznaním jeho záväzku (podľa § 323 ods. 1,2

) vložiť do základného imania žalobcu už prezentovaný majetok a previesť k nemu

vlastnícke právo v katastri nehnuteľností. Na základe týchto úkonov štatutárneho orgánu

žalovaného, minimálne od 6. septembra 1999 začala plynúť nová štvorročná premlčacia doba

(, ).

V tomto smere konajúce súdy mali zabezpečiť v dôkaznom procese uznesenie

mimoriadneho valného zhromaždenia zo 6. septembra 1999 (bod 2E) a uznesenie zo

zasadnutia predstavenstva žalobcu zo 16. septembra 1999 (bod 31), nakoľko uvedené dôkazy

by poslúžili k verifikácii právne významnej skutočnosti – uznanie záväzku žalovaným,

a vyplývali z listinného dôkazu prezentovaného účastníkmi v konaní (čl.439 spisu).

Nedostatky v naznačených smeroch sú nedostatkami v zisťovaní skutočností

rozhodných pre rozhodnutie predmetnej veci a zodpovedajú „inej vade“, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 písm. b) a c)

K podanému dovolaniu sa vyjadril M. G. , vlastník spornej pohľadávky na základe

zmluvy o postúpení pohľadávky z 26.06.2008. Uviedol, že sa plne stotožňuje s dôvodmi

mimoriadneho dovolania a je toho názoru, že na daný prípad je potrebné aplikovať Obchodný

zákonník, platný a účinný v čase vzniku nemožnosti previesť vlastnícke právo k predmetným

nehnuteľnostiam - ustanovenie v znení po novelách č.

a č. a to v dôsledku vedomej nezákonnej činnosti žalovaného, vloženia ich do

spoločnosti T. a.s. dňom 29.09.1999. Výška úroku z omeškania sa spravuje zákonnou

úpravou v zmysle v spojení s . Zároveň si uplatňuje trovy

konania v zmysle predloženého písomného vyčíslenia zo dňa 01.04.2010.

6

Žalovaný podal písomné vyjadrenie zo dňa 15.03.2010 k mimoriadnemu dovolaniu.

Poukazuje na právne postavenie podávateľa podnetu vo vzťahu k ust.

M. G. si písomným kvalifikovaným prejavom uplatnil práva pohľadávky proti podstate voči

správkyni konkurznej podstaty žalobcu, JUDr. M. N. v zmysle § 31ods.3 ZKV.

O splnení povinnosti žalovaného vo vzťahu k právnemu úkonu vyhlásenia o upísaní

a vložení nepeňažného vkladu, ktorý je celkom oprostený od vplyvu právneho úkonu, ktorým

sa nadobúdajú účinky prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci, sa

žalovaný plne stotožňuje s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyjadreného

v odôvodnení rozsudku Najvyšší súd SR z 03.09.2008, č. k. -564. Žalovaný

ako účastník konania si dovoľuje nesúhlasiť a vysloviť zásadnú právnu námietku k dôvodom

mimoriadneho dovolania týkajúcich sa uznania zväzku a plynutia novej štvorročnej

premlčacej doby (, , ). Uvedené uznesenia nezodpovedajú hypotéze

ust. , nejedná o priamy prejav dlžníka vo vzťahu k veriteľovi, vzhľadom na

neodstrániteľnú vecnú prekážku, že údajný dlžník M.. M.– Ing. S. B. sa na predmetnom

rokovaní nezúčastnil. Žalovaný sa taktiež nestotožňuje s názorom generálneho prokurátora pri

špecifikácii dovolacích dôvodov opretých o ust. Z obsahu spisu

vyplýva. že žalobca ani žiadny z účastníkov označené dôkazy- uznesenie z mimoriadneho

valného zhromaždenia zo dňa 06.09.1999 a uznesenie zo zasadnutia predstavenstva

n e n a v r h 1 i, a teda nemôže ísť o vadu konania s poukazom na ust. § 243f ods. 1 písm. b)

O. s. p .

Navrhuje preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako dovolací súd

mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora s poukazom na ust. § 243i ods. 2 s použitím

§ 243b ods.1 O. s .p. zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 4 O. s .p.),

po zistení, že boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e

ods. 1 , vec preskúmal v napadnutom rozsahu podľa v spojení s

ods. 1 a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené v časti smerujúcej

proti rozsudku odvolacieho súdu .

7

Generálny prokurátor Slovenskej republiky podal mimoriadne dovolanie na základe

podnetu zo dňa 4. mája 2009, ktorý podal M. G. bytom L.. č. X, Ž. , ako právny nástupca

žalobcu a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26. júna 2008 .

Podľa , ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka

konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí,

že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon(§ 243f)), a ak to vyžaduje ochrana

práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné

dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti tomuto rozhodnutiu súdu mimoriadne

dovolanie.

Osobou dotknutou alebo poškodenou rozhodnutím súdu treba rozumieť takú osobu,

ktorej práva a oprávnené záujmy boli rozhodnutím súdu poškodené alebo do práv

a oprávnených záujmov, ktorej bolo rozhodnutím súdu nepriaznivo zasiahnuté. Podnet

adresovaný generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky bol v zmysle citovaného

ustanovenia uskutočnený fyzickou osobou – M. G., ktorý preukázal status osoby dotknutej

rozhodnutím súdu..

V priebehu dovolacieho konania M. G. podaním zo dňa 15.03.2010 požiadal o vstup

do konania v zmysle § 92 ods.2 O .s. p.

Podľa ak po začatí konania nastala právna skutočnosť s ktorou

právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže

navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho

prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli

tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Súd vyhovie návrhu, ak sa

preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená odseku 2, a ak s tým

súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má

vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie

konania zostávajú zachované ( ).

Zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou medzi žalobcom, JUDr, M. N.,

správkyňou konkurznej podstaty úpadcu - L. S. M. H., a. s. ako postupcom a M. G. ako

postupníkom zo dňa 26. júna 2008, postúpil postupca aj predmetnú pohľadávku vo výške

8

103 100 000 Sk príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými (čl. II. zmluvy) na

postupníka.

Postúpením pohľadávky na základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom

(postupcom) a treťou osobou (postupníkom) postupuje pôvodný veriteľ svoju pohľadávku

proti dlžníkovi novému veriteľovi ( ods. l ). Postupca stráca postúpením pohľadávku

s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Nie je už ďalej oprávnený

pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie. Veriteľom sa stane postupník, ktorý

nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými, ako aj

so všetkými námietkami, ktoré možno proti nej uplatniť. Na platnosť zmluvy o postúpení

pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho

oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení

pohľadávky sa nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej vedel. Obsah pôvodného záväzku sa

postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení sa nemení ani postavenie

dlžníka.

Odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok prvého stupňa prejednal v zmysle

, nariadil pojednávanie, vo veci meritórne rozhodol a vydal rozsudok dňa

3. septembra 2008. Konal naďalej s pôvodným účastníkom konania na strane žalobcu, ktorý

v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.júna 2008 už nebol subjektom

hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa rozhoduje a nie je aktívne legitimovaný v predmetnom

konaní.

Keďže postupca neoznámil zmenu v osobe žalobcu v odvolacom konaní, bola týmto

postupom súdu postupníkovi odňatá možnosť konať pred súdom ( ).

Pod odňatím možnosti konať pred súdom možno rozumieť postup súdu, ktorým bola

účastníkovi odňatá možnosť realizácie procesných práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny

poriadok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací je preto povinný prvom rade

zaoberať sa vecnou aktívnu legitimáciu postupníka v zmysle predloženej zmluvy o postúpení

vymáhanej pohľadávky s poukazom na ust. , , v spojení s a

ods. 2 V prípade, že uvedený právny úkon ( ) zakladá vecnú aktívnu

9

legitimáciu postupníka – M. G. na uplatnené právo, odvolací súd je povinný opätovne

prejednať odvolacie dôvody odvolateľa, vzhľadom na jeho nesprávne právne posúdenie veci

dovolaním napadnutého rozhodnutia.

Z doteraz vykonaného dokazovania nesporne bolo preukázané, že rozhodnutím

valného zhromaždenia zo dňa 16. 12.1995 bolo schválené zvýšenie základného imania ako aj

zmena stanov spoločnosti -- L. S. M. H., a. s., M., ktoré bolo vykonané upísaním nových

akcií. Žalovaný ako vkladateľ sa zaviazal vložiť do tejto spoločnosti nepeňažný vklad,

prevádzkovú budovu hotela T. postavená na pozemku parc. KN č. X., pozemok parc. KN č.

X. – zastavaná plocha vo výmere 2173 m2, pozemok parc. KN č. X. – ostatné plochy vo

výmere 3023 m2, chata č. súp. X. postavená na pozemku parc. KN č. X., všetky zapísané

v katastrálnom území M., vedenom na liste vlastníctva X., ktorého hodnota bola oceniteľná

sumou 103 100 000 Sk. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobúda spoločnosť vkladom

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe vyhlásenia vkladateľa - § 60 ods. 1,

, účinného v rozhodnom období, ktorý je analogicky aplikovateľný na daný právny

vzťah .

K účinnému prevodu vlastníckeho práva k nepeňažnému vkladu žalovaného ako

akcionára na žalobcu – úpadcu nedošlo. V spornom prípade nenastali vecno-právne účinky

jednostranného právneho úkonu zo dňa 29.04.1996 (vyhlásenie vkladateľa o vložení

nepeňažného vkladu do spoločnosti) t. j. nedošlo k splneniu povinnosti vložiť vklad do

spoločnosti. Žalovaný vedome a v rozpore so svojím záväzkom majoritného akcionára

poskytnúť vklad do spoločnosti úpadcu, identické nehnuteľnosti vložil dňa 20. 09. 1999 do

spoločnosti, T. a. s. so sídlom v M. (vklad bol povolený dňa 29. 09. 1999 pod č. V X.). Týmto

konaním žalovaný zmaril žalobcovi reálne domáhať sa prevodu vlastníckeho práva

k predmetným nehnuteľnostiam. O tom, že svoj záväzok nesplnil voči žalobcovi, ktorý trval

aj v čase, keď predmet vkladu vložil do inej spoločnosti, vyplýva zo zasadnutí valného

zhromaždenia ako aj zasadnutí predstavenstva žalobcu zo dňa 06. a 16.09. 1999, kde

jednoznačne prezentoval poskytnúť súčinnosť potrebnú pre vklad vlastníckeho práva do

katastra nehnuteľností.

Taktiež z rozhodnutia Okresného úradu M., odbor katastrálny č. V X. zo dňa

4.10.1996 , ktorý návrh na vklad nehnuteľností zamietol, resp. z jeho odôvodnenia nesporne

vyplýva, že žalovaný neposkytol žalobcovi relevantné doklady potrebné na vykonanie zmeny

10

zápisu vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam (čl. 37) to znamená, že aj vinou

žalovaného bol návrh na vklad neúspešný. Preto neobstojí tvrdenie odvolacieho súdu, že

žalobca svojím konaním - nečinnosťou alebo opomenutím umožnil žalovanému výkon

vlastníckych práv k predmetu vkladu.

Žalovaný tým, že vložil nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti T. a. s. M.

a previedol vlastnícke práva na túto právnickú osobu spôsobil, že súčasne sa stalo

nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu objektívne nemožným a už sa úspešne nemohol

domáhať vkladu súdnou cestou, ale týmto okamihom mu však vznikol nárok na zaplatenie

neprevedenej hodnoty nepeňažného vkladu v peniazoch. Podporne dovolací súd poukazuje na

právnu úpravu účinnú od 01.02.1998, ktorá už rieši dôsledky nesplnenia nepeňažného vkladu

spoločníkom ( ).

Dovolací súd sa nestotožnil s námietkou dovolateľa ohľadne kvalifikácie uznania

záväzku so strany žalovaného s poukazom na ust. ,, a plynutia premlčacej

doby.

Pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa , keď sa

právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje iné ( ).

Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky

( ).

Žalobca mohol svoje právo na peňažné plnenie realizovať prostredníctvom žaloby

a to najskôr od momentu vloženia nepeňažného vkladu žalovaným do spoločnosti T., a.s. M.

(20. resp. 29. 9. 1999) a od tohto dňa začala plynúť štvorročná premlčacia doba. Žaloba bola

podaná na súde dňa 21. 05. 2002 t. j. v zákonnej premlčacej dobe.

V preskúmavanej veci odvolací súd dospel k nesprávnemu záveru, že záväzok splatiť

nepeňažný vklad, ku ktorému sa žalovaný zaviazal, splnil na základe jeho písomného

vyhlásenia. Keďže v konaní bola preukázaná existencia dovolateľom namietaných dovolacích

dôvodov, dovolací súd rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

3. septembra 2008 č. k. - 564 podľa a i ods.2

zrušil vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

11

Právny názor súdu, ktorý rozhodol o dovolaní je záväzný .V novom rozhodnutí

rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (243d ods. 1

).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok

V Bratislave 29. apríla 2010

JUDr. Alena Priecelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: H. F.