Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)2aa/381339.dbcfa5.pdf
PDF · 136.63 KB
No categories available
1MObdoV/15/2009
Najvyšší súd 1MObdoV/15/2009 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JUDr. M. N., správkyňa
konkurznej podstaty úpadcu - L. S. M. H., a. s., so sídlom, T. č. X., v M. IČO: X., zast.
Mgr. R. K., advokátom so sídlom v Ž., D. D. č. X. proti žalovanému: M.. M., V., M., IČO:
X., zast. Advokátska kancelária JUDr. J. M. & JUDr. M. K., s. r. o. M. 2, X. Ž. o zaplatenie
3 422 293,04 eur (103.100.000,- Sk ) s príslušenstvom, na mimoriadne dovolanie generálneho
prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 12. mája 2005
č. k. 19 Cb 161/02-487 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 3. septembra 2008 č. k. 2 Obo 168/ 2007- 564 takto
rozhodol:
Rozsudok odvolacieho súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Žiline rozsudkom z 12. mája 2005 č. k. 19 Cb 161/02-487 zamietol
žalobu o zaplatenie 103 100 000 Sk a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov
konania vo výške 2 371 762 Sk .
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia predmetnej
istiny ako hodnoty nepeňažného vkladu žalovaného, ku ktorému žalobca nenadobudol
vlastnícke právo s poukazom na ust. § 202 ods. 4 Obchodného zákonníka (ďalej OBZ),
platného v čase zvýšenia základného imania a ust. § 59 ods. 5 OBZ v znení platnom tak isto
v čase zvýšenia základného imania. Na mimoriadnom valnom zhromaždení žalobcu dňa
16.12.1995 bolo schválené zvýšenie základného imania a zmena stanov a u žalovaného
to predstavovalo sumu 103 100 000 Sk, ktorá zodpovedala hodnote nepeňažného vkladu,
a to prevádzkovej budovy hotela T..
Prvostupňový súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaný svoj
vklad splatil, svedčí tomu jeho vyhlásenie o upísaní a vložení nepeňažných vkladov do
obchodnej spoločnosti žalobcu zo dňa 29. apríla 1996. Žalobca nepreukázal, že v čase
jednostranného vyhlásenia žalovaného na nepeňažné vklady viazla právna vada, preto
nebolo možné hovoriť o vadnom plnení z tohto právneho dôvodu. Tým nemohlo dôjsť ani
k zmene obsahu záväzku a nárok žalobcu uplatnený ako zodpovednostný nárok nebol
vyhodnotený krajským súdom ako dôvodný. Taktiež neboli preukázané právne predpoklady
na náhradu škody v zmysle § 373 OBZ a v zmysle § 415, 420, 424, OZ. Žalobca
nevymedzil, a ani nepreukázal právne predpoklady zodpovednosti za škodu, nedefinoval,
ktorú právnu povinnosť žalovaný porušil, avšak v rovine vkladového konania vzhľadom aj na
závery najvyššieho súdu, žalovaný žiadnu právnu povinnosť neporušil. Žalobca nepodal
perfektný návrh na vklad do katastra nehnuteľností pre nedostatky zistené u iných
akcionárov. Tieto v stanovenej lehote neodstránil a katastrálny úrad jeho návrh zamietol.
Z dôvodu, že nebolo preukázané vadné plnenie, nebol daný ani základ na bezdôvodné
obohatenie na strane žalovaného a ani škoda, krajský súd sa preto nezaoberal vznesenou
námietkou premlčania.
Žalobca podal odvolanie a navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť a žalobe v celom
rozsahu vyhovieť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212
ods. 1 O. s. p. , podľa § 214 ods. 1 O. s. p. a napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil
podľa § 219 ods. 1 O. s. p.
V odôvodnení konštatoval, že žalovaný si v spornom prípade splnil svoju povinnosť
riadne a včas a to na základe právneho úkonu zo dňa 29.04.1996. V čase uskutočnenia
právneho úkonu je potrebné skúmať pri vyhlásení o upísaní a vložení nepeňažného vkladu,
či došlo aj k následným právnym úkonom potrebným na zmenu vyznačenia vlastníckeho
práva, pretože tieto úkony potrebné na zmenu vlastníckeho práva sú úkony, ktorými nastávajú
účinky zmeny vlastníckeho práva, ale nie sú úkonmi, ktorými nastávajú účinky upísania
a vloženia nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti. Z uvedeného
dôvodu súd prvého stupňa správne postupoval pri výklade citovaného ust. § 433 ods. 1 OBZ
a na základe správneho výkladu dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je opodstatnený.
Zo skutkových zistení súdom prvého stupňa nebol v konaní zistený rozpor s dobrými
mravmi na strane žalovaného, ktorý by zakladal nárok na náhradu škody žalobcovi. Žalobca
svojimi úkonmi, a opomenutím, resp. neúčinnosťou úkonov smerujúcich k prevodu
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti umožnil výkon vlastníckych práv žalovaného
k predmetným nehnuteľnostiam ako aj výkon akcionárskych práv v spoločnosti žalobcu
a v konaní žalobca nepoukázal, že výkon týchto práv žalovaného bol v rozpore so zákonom,
príp. dobrými mravmi. Rozhodnutím valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 16.12.1995
bolo rozhodnuté o zvýšení základného imania spoločnosti. Vyhlásením zo dňa 29.04.1996
žalovaný vložil a upísal ako nepeňažný vklad do spoločnosti predmetné nehnuteľnosti.
O návrhu na vklad vlastníckeho práva do evidencie vlastníkov nehnuteľnosti bolo rozhodnuté
(negatívne) dňa 4.10.1996 Okresným úradom M., odbor katastrálny pod VX.. Po týchto
úkonoch žalobca nepreukázal ďalšie konanie vo veci zápisu nehnuteľností do katastra na
vyznačenie zmeny vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam.
Proti uvedeným rozsudkom podal generálny prokurátor Slovenskej republiky
mimoriadne dovolanie podľa § 243e ods.1 O. s. p. a navrhol ich zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, pretože uvedenými rozhodnutiami bol porušený zákon.
Poukazuje na to, že obidva súdy v odôvodnení konštatujú, že žalovaný si svoj vklad
splatil a to s poukazom na vyhlásenie vkladateľa o upísaní a vložení nepeňažných vkladov
z 29.04.1996. Napriek tomu žalobca k predmetným nehnuteľnostiam vlastnícke právo
nenadobudol. Podľa vyhlásenia žalovaného ako vkladateľa z 20. septembra 1999 (čl. 438
spisu) boli tie isté nehnuteľnosti ako boli uvedené vo vyhlásení z 29. apríla 1996 ako
nepeňažný vklad vložené do spoločnosti T., a. s. so sídlom v M., S. H. V. N. č. X. Vklad bol
povolený dňa 29. septembra 1999 pod č. V X.. Písomné vyhlásenie vkladateľa, ktorého
obsahom je záväzok vkladateľa previesť na spoločnosť nepeňažný vklad predmetom ktorého
je v ňom konkretizovaná nehnuteľnosť alebo jeho časť, je právne relevantnou skutočnosťou
pre katastrálne konanie, ako aj podkladom pre vydanie písomného vyhlásenia o splatení
vkladu alebo jeho časti spoločníkom, osobou spravujúcou vklady, ktoré sa prikladá k návrhu
na zápis do obchodného registra. Je preto zrejmé, že písomné vyhlásenie vkladateľa musí
predchádzať tak konaniu vedenému na obchodnom registri ako aj konaniu katastrálneho
orgánu (§ 60 ods.1, 3 OBZ účinného v čase rozhodnom). Na mimoriadnom valnom
zhromaždení žalobcu dňa 16. decembra 1995 bola schválená zmena stanov spoločnosti
a došlo k zvýšeniu základného imania vo výške 348 700 000 Sk. Tieto zmeny boli vykonané
v obchodnom registri dňom 25.03.1996. Ak zmena výšky základného imania bola
registrovým súdom vykonaná k tomu dátumu, potom žalovaný nemohol splatiť nepeňažný
vklad vyhlásením o upísaní a vložení nepeňažných vkladov z 29. apríla 1996, ako sa
konajúce súdy mylne domnievali a to s poukazom na platnú právnu úpravu ust. § 60 ods. 1,
3, OBZ, účinnú v rozhodnom období.
Žalobcovi, z dôvodu záväzku žalovaného vložiť nepeňažný vklad do základného
imania žalobcu, vznikol právny nárok na tie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného,
k prevodu (k vkladu), ktorým sa dňa 16. decembra 1995 zaviazal. Nakoľko právna úprava
účinná v čase rozhodnom neriešila prípady, keď obchodná spoločnosť nenadobudla
vlastníckej právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetnom vkladu, zmenou obsahu záväzku
predstavujúcou následnú povinnosť vkladateľa v zákonom stanovenej lehote hodnotu vkladu
zaplatiť peniazmi, bol žalobca oprávnený žiadať žalovaného o vydanie veci, ktorá bola
predmetom vkladu. Jednalo sa o súdne vymáhateľný právny nárok žalobcu, keď na základe
prejavenej vôle žalovaného vložiť nepeňažný vklad, predmetom ktorého boli nehnuteľnosti,
do obchodnej spoločnosti, mohol žiadať žalovaného o vypratanie nehnuteľností prejudiciálne
riešiac určenie vlastníctva, keďže vlastnícke právo nebolo na neho v katastri nehnuteľností
prevedené, a to až do doby hmotnej existencie nehnuteľností, resp. do doby, kým vlastníctvo
k nim nebolo dotknuté inou právne relevantnou skutočnosťou. Keďže žalovaný vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam previedol na tretiu osobu, okamihom zmeny vlastníctva došlo
k zmene obsahu nároku žalobcu, čo znamená, že namiesto vypratania (vydania) nehnuteľností
mohol uplatniť už iba právny nárok na zaplatenie hodnoty vkladu, ku ktorému sa žalovaný
zaviazal.
Žalovaný si bol vedomý povinnosti previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na
žalobcu, čo deklaroval aj na zasadnutiach valných zhromaždení žalobcu, ako aj na
zasadnutiach predstavenstva, keď naviac za predsedu predstavenstva bol v júni 1999 zvolený
štatutárny zástupca žalovaného, primátor mesta, ktoré následne 16. septembra 1999 uložilo
menovite určeným členom predstavenstva zabezpečiť právnikov na vypracovanie návrhu na
vklad nehnuteľností do majetku žalobcu. A taktiež na mimoriadnom valnom zhromaždení
žalobcu konanom dňa 6. septembra 1999 bolo rozhodnuté o potrebe zavkladovania majetku
s určením zodpovedných osôb pre jeho realizáciu. Nesporne takáto realizácia akcionárskych
práv a povinností žalovaného, prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu v orgánoch
žalobcu, či už na valnom zhromaždení alebo v predstavenstve, smerujúca k vkladu
nehnuteľností do základného imania žalobcu, je uznaním jeho záväzku (podľa § 323 ods. 1,2
OBZ) vložiť do základného imania žalobcu už prezentovaný majetok a previesť k nemu
vlastnícke právo v katastri nehnuteľností. Na základe týchto úkonov štatutárneho orgánu
žalovaného, minimálne od 6. septembra 1999 začala plynúť nová štvorročná premlčacia doba
(§ 407 ods. 1,3 OBZ).
V tomto smere konajúce súdy mali zabezpečiť v dôkaznom procese uznesenie
mimoriadneho valného zhromaždenia zo 6. septembra 1999 (bod 2E) a uznesenie zo
zasadnutia predstavenstva žalobcu zo 16. septembra 1999 (bod 31), nakoľko uvedené dôkazy
by poslúžili k verifikácii právne významnej skutočnosti – uznanie záväzku žalovaným,
a vyplývali z listinného dôkazu prezentovaného účastníkmi v konaní (čl.439 spisu).
Nedostatky v naznačených smeroch sú nedostatkami v zisťovaní skutočností
rozhodných pre rozhodnutie predmetnej veci a zodpovedajú „inej vade“, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 písm. b) a c)
K podanému dovolaniu sa vyjadril M. G. , vlastník spornej pohľadávky na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky z 26.06.2008. Uviedol, že sa plne stotožňuje s dôvodmi
mimoriadneho dovolania a je toho názoru, že na daný prípad je potrebné aplikovať Obchodný
zákonník, platný a účinný v čase vzniku nemožnosti previesť vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam - ustanovenie § 59 ods.2 OBZ v znení po novelách č. 11/1998 Z. z.
a č.500/2001 Z. z. a to v dôsledku vedomej nezákonnej činnosti žalovaného, vloženia ich do
spoločnosti T. a.s. dňom 29.09.1999. Výška úroku z omeškania sa spravuje zákonnou
úpravou v zmysle § 369 ods.1 v spojení s § 502 ods.1 OBZ. Zároveň si uplatňuje trovy
konania v zmysle predloženého písomného vyčíslenia zo dňa 01.04.2010.
Žalovaný podal písomné vyjadrenie zo dňa 15.03.2010 k mimoriadnemu dovolaniu.
Poukazuje na právne postavenie podávateľa podnetu vo vzťahu k ust. § 243e ods. 1 O. s. p.
M. G. si písomným kvalifikovaným prejavom uplatnil práva pohľadávky proti podstate voči
správkyni konkurznej podstaty žalobcu, JUDr. M. N. v zmysle § 31ods.3 ZKV.
O splnení povinnosti žalovaného vo vzťahu k právnemu úkonu vyhlásenia o upísaní
a vložení nepeňažného vkladu, ktorý je celkom oprostený od vplyvu právneho úkonu, ktorým
sa nadobúdajú účinky prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci, sa
žalovaný plne stotožňuje s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyjadreného
v odôvodnení rozsudku Najvyšší súd SR z 03.09.2008, č. k. 2 Obo 168/2007-564. Žalovaný
ako účastník konania si dovoľuje nesúhlasiť a vysloviť zásadnú právnu námietku k dôvodom
mimoriadneho dovolania týkajúcich sa uznania zväzku a plynutia novej štvorročnej
premlčacej doby (§ 407 ods. 1, 3, OBZ). Uvedené uznesenia nezodpovedajú hypotéze
ust. § 323 ods. 1 OBZ, nejedná o priamy prejav dlžníka vo vzťahu k veriteľovi, vzhľadom na
neodstrániteľnú vecnú prekážku, že údajný dlžník M.. M.– Ing. S. B. sa na predmetnom
rokovaní nezúčastnil. Žalovaný sa taktiež nestotožňuje s názorom generálneho prokurátora pri
špecifikácii dovolacích dôvodov opretých o ust. § 243f ods. 1 písm. b) O. s. p. Z obsahu spisu
vyplýva. že žalobca ani žiadny z účastníkov označené dôkazy- uznesenie z mimoriadneho
valného zhromaždenia zo dňa 06.09.1999 a uznesenie zo zasadnutia predstavenstva
n e n a v r h 1 i, a teda nemôže ísť o vadu konania s poukazom na ust. § 243f ods. 1 písm. b)
O. s. p .
Navrhuje preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako dovolací súd
mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora s poukazom na ust. § 243i ods. 2 s použitím
§ 243b ods.1 O. s .p. zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 4 O. s .p.),
po zistení, že boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e
ods. 1 O. s. p., vec preskúmal v napadnutom rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242
ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené v časti smerujúcej
proti rozsudku odvolacieho súdu .
Generálny prokurátor Slovenskej republiky podal mimoriadne dovolanie na základe
podnetu zo dňa 4. mája 2009, ktorý podal M. G. bytom L.. č. X, Ž. , ako právny nástupca
žalobcu a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26. júna 2008 .
Podľa § 243e ods. 1 O. s. p., ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka
konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí,
že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon(§ 243f)), a ak to vyžaduje ochrana
práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné
dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti tomuto rozhodnutiu súdu mimoriadne
dovolanie.
Osobou dotknutou alebo poškodenou rozhodnutím súdu treba rozumieť takú osobu,
ktorej práva a oprávnené záujmy boli rozhodnutím súdu poškodené alebo do práv
a oprávnených záujmov, ktorej bolo rozhodnutím súdu nepriaznivo zasiahnuté. Podnet
adresovaný generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky bol v zmysle citovaného
ustanovenia uskutočnený fyzickou osobou – M. G., ktorý preukázal status osoby dotknutej
rozhodnutím súdu..
V priebehu dovolacieho konania M. G. podaním zo dňa 15.03.2010 požiadal o vstup
do konania v zmysle § 92 ods.2 O .s. p.
Podľa § 92 ods. 2 O. s. p. ak po začatí konania nastala právna skutočnosť s ktorou
právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže
navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho
prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli
tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Súd vyhovie návrhu, ak sa
preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená odseku 2, a ak s tým
súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má
vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie
konania zostávajú zachované (§ 92 ods.3 O. s. p.).
Zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou medzi žalobcom, JUDr, M. N.,
správkyňou konkurznej podstaty úpadcu - L. S. M. H., a. s. ako postupcom a M. G. ako
postupníkom zo dňa 26. júna 2008, postúpil postupca aj predmetnú pohľadávku vo výške
103 100 000 Sk príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými (čl. II. zmluvy) na
postupníka.
Postúpením pohľadávky na základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom
(postupcom) a treťou osobou (postupníkom) postupuje pôvodný veriteľ svoju pohľadávku
proti dlžníkovi novému veriteľovi (§ 524 ods. l OZ ). Postupca stráca postúpením pohľadávku
s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Nie je už ďalej oprávnený
pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie. Veriteľom sa stane postupník, ktorý
nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými, ako aj
so všetkými námietkami, ktoré možno proti nej uplatniť. Na platnosť zmluvy o postúpení
pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho
oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení
pohľadávky sa nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej vedel. Obsah pôvodného záväzku sa
postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení sa nemení ani postavenie
dlžníka.
Odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok prvého stupňa prejednal v zmysle
§ 214 ods.1 O. s. p., nariadil pojednávanie, vo veci meritórne rozhodol a vydal rozsudok dňa
3. septembra 2008. Konal naďalej s pôvodným účastníkom konania na strane žalobcu, ktorý
v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.júna 2008 už nebol subjektom
hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa rozhoduje a nie je aktívne legitimovaný v predmetnom
konaní.
Keďže postupca neoznámil zmenu v osobe žalobcu v odvolacom konaní, bola týmto
postupom súdu postupníkovi odňatá možnosť konať pred súdom (§237 písm. f O. s. p.).
Pod odňatím možnosti konať pred súdom možno rozumieť postup súdu, ktorým bola
účastníkovi odňatá možnosť realizácie procesných práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny
poriadok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací je preto povinný prvom rade
zaoberať sa vecnou aktívnu legitimáciu postupníka v zmysle predloženej zmluvy o postúpení
vymáhanej pohľadávky s poukazom na ust. § 92 ods. 2, 3, O. s. p. v spojení s § 243c a § 243i
ods. 2 O. s. p. V prípade, že uvedený právny úkon (§ 524 ods.1 OZ) zakladá vecnú aktívnu
legitimáciu postupníka – M. G. na uplatnené právo, odvolací súd je povinný opätovne
prejednať odvolacie dôvody odvolateľa, vzhľadom na jeho nesprávne právne posúdenie veci
dovolaním napadnutého rozhodnutia.
Z doteraz vykonaného dokazovania nesporne bolo preukázané, že rozhodnutím
valného zhromaždenia zo dňa 16. 12.1995 bolo schválené zvýšenie základného imania ako aj
zmena stanov spoločnosti -- L. S. M. H., a. s., M., ktoré bolo vykonané upísaním nových
akcií. Žalovaný ako vkladateľ sa zaviazal vložiť do tejto spoločnosti nepeňažný vklad,
prevádzkovú budovu hotela T. postavená na pozemku parc. KN č. X., pozemok parc. KN č.
X. – zastavaná plocha vo výmere 2173 m2, pozemok parc. KN č. X. – ostatné plochy vo
výmere 3023 m2, chata č. súp. X. postavená na pozemku parc. KN č. X., všetky zapísané
v katastrálnom území M., vedenom na liste vlastníctva X., ktorého hodnota bola oceniteľná
sumou 103 100 000 Sk. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobúda spoločnosť vkladom
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe vyhlásenia vkladateľa - § 60 ods. 1,
OBZ, účinného v rozhodnom období, ktorý je analogicky aplikovateľný na daný právny
vzťah .
K účinnému prevodu vlastníckeho práva k nepeňažnému vkladu žalovaného ako
akcionára na žalobcu – úpadcu nedošlo. V spornom prípade nenastali vecno-právne účinky
jednostranného právneho úkonu zo dňa 29.04.1996 (vyhlásenie vkladateľa o vložení
nepeňažného vkladu do spoločnosti) t. j. nedošlo k splneniu povinnosti vložiť vklad do
spoločnosti. Žalovaný vedome a v rozpore so svojím záväzkom majoritného akcionára
poskytnúť vklad do spoločnosti úpadcu, identické nehnuteľnosti vložil dňa 20. 09. 1999 do
spoločnosti, T. a. s. so sídlom v M. (vklad bol povolený dňa 29. 09. 1999 pod č. V X.). Týmto
konaním žalovaný zmaril žalobcovi reálne domáhať sa prevodu vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam. O tom, že svoj záväzok nesplnil voči žalobcovi, ktorý trval
aj v čase, keď predmet vkladu vložil do inej spoločnosti, vyplýva zo zasadnutí valného
zhromaždenia ako aj zasadnutí predstavenstva žalobcu zo dňa 06. a 16.09. 1999, kde
jednoznačne prezentoval poskytnúť súčinnosť potrebnú pre vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností.
Taktiež z rozhodnutia Okresného úradu M., odbor katastrálny č. V X. zo dňa
4.10.1996 , ktorý návrh na vklad nehnuteľností zamietol, resp. z jeho odôvodnenia nesporne
vyplýva, že žalovaný neposkytol žalobcovi relevantné doklady potrebné na vykonanie zmeny
zápisu vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam (čl. 37) to znamená, že aj vinou
žalovaného bol návrh na vklad neúspešný. Preto neobstojí tvrdenie odvolacieho súdu, že
žalobca svojím konaním - nečinnosťou alebo opomenutím umožnil žalovanému výkon
vlastníckych práv k predmetu vkladu.
Žalovaný tým, že vložil nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti T. a. s. M.
a previedol vlastnícke práva na túto právnickú osobu spôsobil, že súčasne sa stalo
nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu objektívne nemožným a už sa úspešne nemohol
domáhať vkladu súdnou cestou, ale týmto okamihom mu však vznikol nárok na zaplatenie
neprevedenej hodnoty nepeňažného vkladu v peniazoch. Podporne dovolací súd poukazuje na
právnu úpravu účinnú od 01.02.1998, ktorá už rieši dôsledky nesplnenia nepeňažného vkladu
spoločníkom (§ 59 ods.2 OBZ).
Dovolací súd sa nestotožnil s námietkou dovolateľa ohľadne kvalifikácie uznania
záväzku so strany žalovaného s poukazom na ust. § 323 ods. 1,2, OBZ a plynutia premlčacej
doby.
Pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa , keď sa
právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje iné (§ 391 ods. 1 OBZ).
Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky
Žalobca mohol svoje právo na peňažné plnenie realizovať prostredníctvom žaloby
a to najskôr od momentu vloženia nepeňažného vkladu žalovaným do spoločnosti T., a.s. M.
(20. resp. 29. 9. 1999) a od tohto dňa začala plynúť štvorročná premlčacia doba. Žaloba bola
podaná na súde dňa 21. 05. 2002 t. j. v zákonnej premlčacej dobe.
V preskúmavanej veci odvolací súd dospel k nesprávnemu záveru, že záväzok splatiť
nepeňažný vklad, ku ktorému sa žalovaný zaviazal, splnil na základe jeho písomného
vyhlásenia. Keďže v konaní bola preukázaná existencia dovolateľom namietaných dovolacích
dôvodov, dovolací súd rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
3. septembra 2008 č. k. 2 Obo 168/2007 - 564 podľa § 243b ods. 2 O. s. p. a § 243 i ods.2
O. s. p. zrušil vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Právny názor súdu, ktorý rozhodol o dovolaní je záväzný .V novom rozhodnutí
rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (243d ods. 1
O. s. p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok
V Bratislave 29. apríla 2010
JUDr. Alena Priecelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: H. F.