Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/51/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky V. Z. P. a. s., so

sídlom v B.B.B. , proti odporcovi A.G., bývajúcemu v H., za účasti vedľajšieho účastníka na

strane odporcu A. – S. P. , so sídlom v B., o 1 142,90 € s príslušenstvom , vedenej na

Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. , o dovolaní vedľajšieho účastníka proti

rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 21. septembra 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie odmieta.

Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom proti odporcovi domáhala zaplatenia 34 431 Sk

( 1 142,90 € ) titulom náhrady nákladov vynaložených na zdravotnú starostlivosť pri

poškodení zdravia jej poistenca spôsobeného zavineným protiprávnym konaním odporcu.

Okresný súd Trenčín rozsudkom z 18. marca 2009 č. k. – 47 návrh

zamietol, odporcovi náhradu trov konania nepriznal a vyslovil, že odporcovi sa vráti súdny

poplatok za odpor ( podaný proti platobnému rozkazu vydanému 13. 12. 2007 ) vo výške

68,52 € prostredníctvom Daňového úradu Trenčín po právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že

dňom 1. 7. 2005 , kedy došlo k zániku navrhovateľky a jej pretransformovaniu na akciovú

spoločnosť, boli uhradené náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pri porušení zdravia

zavinením tretej osoby – odporcom vo výške 34 431 Sk ( 1 142,90 € ) . Predmetom konania

bolo posúdenie, či navrhovateľka má právny nárok na ich úhradu. Dospel k záveru, že

v prípade nákladov na zdravotnú starostlivosť poskytovanú v dôsledku zavineného

protiprávneho konania, ktoré bolo navrhovateľkou vynaložené od 1. 7. 2005 do 31. 8. 2005

nie je daný právny základ na uplatňovanie regresu proti odporcovi podľa § 57 ods. 1 zákona č.

o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení

Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových , podnikových

a občianskych zdravotných poisťovní ( ďalej len ) . Nie je to možné

ani podľa , pretože náklady navrhovateľky ako tretej osoby

nemožno považovať za vecnú škodu a navrhovateľka vyplatením nákladov si splnila len

svoje povinnosti zmluvným partnerom, teda nedošlo k porušeniu žiadneho predpisu

a u navrhovateľky nedošlo k vzniku škody. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1

a súdnom poplatku podľa o súdnych poplatkoch.

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 24. septembra 2009 sp. zn. na

odvolanie navrhovateľky rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporca je povinný

zaplatiť navrhovateľke 1 142,90 € so 7 % úrokom z omeškania od 12. 5. 2006 do zaplatenia.

Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. Nestotožnil sa s právnym názorom

prvostupňového súdu, podľa ktorého nie je uplatnený nárok dôvodný. Konštatoval, že pokiaľ

sú splnené zákonné podmienky, má zdravotná poisťovňa voči tretím osobám nárok na

náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť , ktoré vynaložila. Zdravotnej

poisťovni, ktorá z titulu zdravotného poistenia uhradila náklady zdravotnej starostlivosti

zdravotníckym zariadením za svojho poistenca, nepochybne vzniká majetková ujma , ktorá je

odškodniteľná za splnenia stanovených predpokladov. Regresná náhrada, vyplývajúca

z ustanovenia ( ako aj z ustanovenia

) , je svojou povahou nárokom na náhradu škody. Spočíva v tom, že

zdravotná poisťovňa uhradila náklady na liečenie svojho poistenca v príčinnej súvislosti

s tým, že mu bolo zavineným protiprávnym konaním tretej osoby spôsobené poškodenie

zdravia. Je potrebné vychádzať z toho, že povinnosť zdravotnej poisťovne zaplatiť svojmu

zmluvnému zdravotníckemu zariadeniu náklady starostlivosti poskytnuté jej poistencovi, je

plnením jej zákonnej povinnosti , ktorá existuje bez ohľadu na to, z akého dôvodu bola

zdravotná starostlivosť jej poistencov poskytnutá , či išlo o liečenie následkov úrazu, či iného

poškodenia zdravia spôsobeného zavineným protiprávnym konaním tretej osoby alebo

následkov inej udalosti. Ustanovenie , ktoré je vo vzťahu

k ustanoveniam o náhrade škody špeciálnou normou, zakladá

zdravotnej poisťovni špecifické právo požadovať náhradu škody od tretích osôb za náklady

vynaložené za poskytnutú zdravotnú starostlivosť , ktoré vznikli v dôsledku ich zavineného

protiprávneho konania voči osobám zúčastneným na zdravotnom poistení. Na náhradu

nákladov na zdravotnú starostlivosť , ktoré boli síce vynaložené zdravotnou poisťovňou na

starostlivosť o jej poistenca, avšak neboli zapríčinené konaním tretej osoby v zmysle § 57

však zdravotná poisťovňa nárok nemá, lebo s takouto skutočnosťou

zákon jej nárok voči tretím osobám nespája. Na jej regresnú náhradu je potom rozhodujúce, či

zdravotná poisťovňa vynaložila náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť , a či

vynaložené náklady na liečenie jej poistenca boli v príčinnej súvislosti so zavineným

protiprávnym konaním tretej osoby. Pokiaľ navrhovateľka náklady spojené s liečením jej

poistenca uhradila ( 1. 7.2005 bola poukázaná platba celkom v sume 1 142,90 € ) a zdravotná

starostlivosť poistenca navrhovateľky bola poskytovaná v dôsledku protiprávneho zavineného

konania odporcu, (ktoré skutočnosti účastníci nespochybňovali), je uplatnený nárok za

použitia ustanovenia v celom rozsahu dôvodný. O trovách

konania rozhodol podľa v spojení s

Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie vedľajšieho účastníka uznesením

z 30. júna 2010 sp. zn. rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie. Uviedol, že navrhovateľka ( ako vyplýva z obsahu spisu ) uhradila náklady

za poskytnutú zdravotnú starostlivosť svojho poistenca ( D. D. ) v dňoch 13. 6. 2005 – ( 144

Sk ) a 1. 7. 2005 ( 34 431 Sk ) . Návrhom sa domáhala, aby jej odporca ako zodpovedný za

dopravnú nehodu zo 4. 4. 2005 , pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia jej poistenca so

smrteľným následkom ( trestný rozkaz Okresného súdu Trenčín z 11. 4. 2006 sp. zn. 1 T

26/2006 ) zaplatil náklady poskytnutej zdravotnej starostlivosti v sume 34 431 Sk ( suma

144 Sk uhradená bola ). Rozhodujúcou otázkou, ktorou bolo potrebné sa v prvom rade

zaoberať, bola otázka vzniku nároku nákladov na zdravotnú starostlivosť. Ide o posúdenie,

s ktorou právnou skutočnosťou je spojený vznik práva domáhať sa takto vynaložených

nákladov. Dospel k záveru ( totožnému so záverom zaujatým v rozhodnutí Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. ) , že je to deň zaplatenia úhrady poskytovateľovi

zdravotnej starostlivosti . Z takéhoto ( správneho ) záveru vychádzal aj súd prvého stupňa.

Potom sa treba stotožniť s námietkou vedľajšieho účastníka, že vznik práva na náhradu

nákladov vynaložených na zdravotnú starostlivosť nemôže byť daný dňom podania návrhu na

súd ( prípadne dňom protiprávnej udalosti ) . Preto je dôvodná aj jeho námietka týkajúca sa

riadneho odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, keď absentuje jeho jednoznačný záver

o okamihu vzniku nároku na náhradu nákladov na zdravotnú starostlivosť , v dôsledku čoho je

konanie odvolacieho súdu postihnuté tzv. inou vadou konania majúcou za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( s. 2 písm. b / ). Pokiaľ ide o samotný uplatnený nárok

z citovaných ustanovení možno vyvodiť záver, že právo navrhovateľky uplatniť voči tretej

osobe nárok na náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť , ak k úrazu alebo

inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo v dôsledku protiprávneho konania ( § 57 ods. 1

) jej zostalo zachované ( ) od 1. 1.

2005 len do 30. 6. 2005 t. j. do zániku V. Z. P. a v období od 1. 7. 2005 do 1. 9. 2005

( účinnosti novely vykonanej ) žiadny

právny predpis v dôsledku legislatívnej medzery neupravoval možnosť uplatnenia si takéhoto

nároku. Z vyčíslenia nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť predložených

navrhovateľkou ( čl. 7 ) jednoznačne vyplýva, že poskytovateľom zdravotnej starostlivosti

zaplatila za zdravotnú starostlivosť poskytnutú jej poistencovi návrhom uplatnenú sumu 1. 7.

2005 ( suma zaplatená do 30. 6. 2005 – 144 Sk nebola predmetom daného konania ), teda

v čase, keď to právna úprava neumožňovala. Preto je nárok uplatnený navrhovateľkou

nedôvodný. Konštatoval, že právo postihu ( tzv. regresné právo ) , ktorým je v danom

prípade právo zdravotnej poisťovne uplatniť si voči tretej osobe nárok na úhradu nákladov za

poskytnutú zdravotnú starostlivosť, je hmotnoprávnym nárokom zdravotnej starostlivosti voči

osobám zodpovedajúcim za škodu, pričom túto škodu musela z iného právneho dôvodu (

z dôvodu spôsobenia škody treťou osobou ) uhradiť spôsobom upraveným v osobitných

zákonoch a nie je preto právom na náhradu škody podľa . Preto

aj v tomto smere bolo právne posúdenie veci odvolacím súdom ( v porovnaní so súdom

prvého stupňa ) nesprávne.

Krajský súd v Trenčíne ( v poradí druhým ) rozsudkom z 21. septembra 2010 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny ( ) potvrdil

a odporcovi ani vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Uviedol, že na rozdiel od prvostupňového súdu považoval pre regresnú náhradu

navrhovateľky za rozhodujúce, či zdravotná poisťovňa vynaložila náklady na poskytnutú

zdravotnú starostlivosť a či vynaložené náklady na liečenie jej poistenca boli v príčinnej

súvislosti so zavineným protiprávnym konaním tretej osoby. Pokiaľ navrhovateľka náklady

spojené s liečením jej poistenca uhradila ( 1. 7. 2005 ) a zdravotná starostlivosť poistenca

navrhovateľky bola poskytovaná v dôsledku protiprávneho zavineného konania odporcu,

považoval uplatnený nárok za použitia ustanovenia za dôvodný.

Vychádzajúce z názoru vysloveného najvyšším súdom , podľa ktorého je pre vznik nároku na

náhradu nákladov na zdravotnú starostlivosť rozhodujúci deň zaplatenia úhrady

poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti t. j. v danom prípade deň 1. 7. 2005 , je nárok

uplatnený navrhovateľkou nedôvodný ( ). O trovách

odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s a

Proti tomuto rozsudku krajského súdu ( ako aj rozsudku okresného súdu ) podala

dovolanie navrhovateľka. Navrhla rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvého stupňa

zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie súdu prvého stupňa. Namietala nesprávne právne

posúdenie veci súdmi oboch nižších stupňov ( ) a odňatie jej

možnosti konať pred súdom ( ) v dôsledku nesprávneho rozhodnutia

súdov. Uviedla, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti spracúvajú a vykazujú výkony

poskytnutej zdravotnej starostlivosti v zmysle odborného usmernenia MZ SR ( OU 5381/2000

) a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (MU 9/2006) elektronickou formou

podľa určeného dátového rozhrania. Poskytovatelia po skončení kalendárneho mesiaca

poisťovni vykážu a zašlú jednu faktúru s hromadnými dávkami poskytnutej zdravotnej

starostlivosti za všetkých ošetrených poistencov poisťovne. Nemocnica s poliklinikou Trenčín

zdravotnú starostlivosť poskytnutú všetkým poistencom navrhovateľky v mesiaci apríl 2005

( vrátane zdravotnej starostlivosti poskytnutej D. D. v sume 34 431 Sk ) fakturovala jednou

faktúrou č. 4-2005-0107 znejúcou na sumu 37 834 579,01 Sk a dňa 1. 7. 2005 bola uhradená

iba posledná časť tejto faktúry ( 18 110 028, 01 Sk ) , z ktorého dôvodu nepovažuje za

správne zamietnutie ňou uplatneného nároku na zaplatenie sumy 34 431,Sk z uvedeného

dôvodu ( absencie právnej úpravy v období od 1. 7. 2005 do 31. 8. 2005 ).

Odporca sa k dovolaniu navrhovateľky nevyjadril.

Vedľajší účastník považoval rozhodnutia súdov nižších stupňov za správne

a dovolanie za nedôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po

zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( ) skúmal bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) najskôr, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním ( § 236 a nasl.

) a dospel k záveru, že dovolanie navrhovateľky nie je prípustné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok ,

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4 ( § 238 ods. 3

).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v

a , pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie prípustné a nepotvrdil ani rozsudok súdu

prvého stupňa, ktorým by vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4 .

Dovolanie nie je prípustné ani podľa § 238 ods. 2 O. s. p, pretože odvolací sa neodklonil od

právneho názoru vysloveného dovolacím súdom v uznesení, ktorým zrušil ( prvý ) rozsudok

odvolacieho súdu z 24. septembra 2009.

S prihliadnutím na ustanovenie druhá veta ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

( či to už účastník namieta alebo nie ) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej

republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238

, ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa . Podľa

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu

( rozsudku či uzneseniu ) , ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený , d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže

namiesto samosudcu rozhodoval senát. Citované ustanovenie nemá žiadne

obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom

dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia nie je predmet konania

významný a ak konanie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v písmenách a/ až g/

, možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie

z hľadiska neprípustné. Existenciu niektorej z vád uvedených v

dovolací súd nezistil.

Z obsahu dovolania vyplýva, že navrhovateľka namietala nesprávne právne posúdenie

veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav .

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom ( tak ako iná procesná vada ) , samo

osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá ( nemá základ vo vade konania v zmysle § 237

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia ). Aj za predpokladu, že by tvrdenia

dovolateľky boli opodstatnené, mali by za následok vecnú nesprávnosť napadnutého

rozsudku , ale nezakladali by súčasne prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd ( ne) použil správny právny predpis a či ho

( ne ) správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil ( ne ) správne

právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné

( o taký prípad ale v danej veci nejde ).

Pokiaľ navrhovateľka nesprávne právne posúdenie veci dáva aj do súvislosti

s odňatím jej možnosti konať pred súdom , dovolací súd (okrem uvedeného zhora)

zdôrazňuje , že (odňatie možnosti konať pred súdom) výslovne dáva do

súvislosti s faktickou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením veci zaujatým

v napadnutom rozhodnutí. Ani nesprávnym právnym posúdením veci totiž súd účastníkovi

konania neznemožňuje realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia a neodníma mu

možnosť konať pred súdom ( viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

pod č. 43/2003 a uznesenie tohto súdu uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003,

tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ,

, ).

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia . Preto

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľky v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/

v spojení s odmietol ako také, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je prípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania,

nezaoberal sa napadnutým rozsudkom z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému odporcovi dovolací súd nepriznal náhradu trov

dovolacieho konania proti navrhovateľke, ktorá vo veci úspech nemala, pretože mu žiadne

trovy tohto konania nevznikli ( v spojení s a

ods. 1 ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V B. 11. apríla 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta