Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/343/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky V. a.s., so sídlom v

B., proti odporcovi A. G., bývajúcemu v H., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu

A., so sídlom v B., o 34 431 Sk (1 142,90 €), vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.

, o dovolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z

24. septembra 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

z 24. septembra 2009 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Navrhovateľka sa návrhom proti odporcovi domáhala zaplatenia 34 431 Sk

(1 142,90 €) titulom náhrady nákladov vynaložených na Z. starostlivosť pri poškodení zdravia

jej poistenca spôsobeného zavineným protiprávnym konaním odporcu.

Okresný súd Trenčín rozsudkom z 18. marca 2009 č.k. 12 C 150/2008–47 návrh

zamietol, odporcovi náhradu trov konania nepriznal a vyslovil, že sa mu vráti súdny poplatok

z odporu vo výške 68,52 € prostredníctvom Daňového úrad Trenčín po právoplatnosti

rozsudku. Uviedol, že dňom 1.7.2005, kedy došlo k zániku navrhovateľky a jej

pretransformovaniu na akciovú spoločnosť, boli uhradené náklady za poskytnutú Z.

starostlivosť pri porušení zdravia zavinením treťou osobou – odporcom vo výške 34 431 Sk

(1 142, 90 €). Predmetom konania bolo posúdenie, či navrhovateľka má právny nárok na ich

úhradu. Dospel k záveru, že v prípade nákladov na Z. starostlivosť poskytovanú v dôsledku

zavineného protiprávneho konania, ktoré bolo navrhovateľkou vynaložené

od 1.7.2005 do 31.8.2005 nie je daný právny základ na uplatňovanie regresu proti odporcovi

podľa Nie je to možné ani podľa Občianskeho

zákonníka, pretože náklady navrhovateľky ako tretej osoby nemožno považovať za vecnú

škodu a navrhovateľka vyplatením nákladov si plnila len svoje povinnosti zmluvným

partnerom, teda nedošlo k porušeniu žiadneho predpisu a u navrhovateľky nedošlo k vzniku

škody. O trovách konania rozhodol podľa a súdnom poplatku podľa

ods. 1 o súdnych poplatkoch.

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 24. septembra 2009 sp. zn.

na odvolanie navrhovateľky rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporca je povinný

zaplatiť navrhovateľke 1 142,90 € so 7 % úrokom z omeškania od 12.5.2006 do zaplatenia.

Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. Nestotožnil sa s právnym záverom

prvostupňového súdu, podľa ktorého nie je uplatnený nárok dôvodný. Konštatoval, že pokiaľ

sú splnené zákonné podmienky, má Z. P. voči tretím osobám nárok na náhradu nákladov za

poskytnutú Z. starostlivosť, ktoré vynaložila. Z. P., ktorá z titulu Z. poistenia uhradila náklady

Z. starostlivosti zdravotníckym zariadením za svojho poistenca, nepochybne vzniká

majetková ujma, ktorá je odškodniteľná za splnenia stanovených predpokladov. Regresná

náhrada, vyplývajúca z ustanovenia (ako aj z ustanovenia

ods. 4 písm. a/ ), je svojou povahou nárokom na náhradu škody.

Spočíva v tom, že P. uhradila náklady na liečenie svojho poistenca v príčinnej súvislosti

s tým, že mu bolo zavineným protiprávnym konaním tretej osoby spôsobené poškodenie

zdravia. Je potrebné vychádzať z toho, že povinnosť Z. P. zaplatiť svojmu zmluvnému

zdravotníckemu zariadeniu náklady starostlivosti poskytnuté jej poistencovi, je plnením jej

zákonnej povinnosti, ktorá existuje bez ohľadu na to, z akého dôvodu bola Z. starostlivosť jej

poistencovi poskytnutá, či išlo o liečenie následkov úrazu, či iného poškodenia zdravia

spôsobeného zavineným protiprávnym konaním tretej osoby alebo následkom inej udalosti.

Ustanovenie , ktoré je vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho

zákonníka o náhrade škody špeciálnou normou, zakladá Z. P. špecifické právo požadovať

náhradu škody od tretích osôb za náklady vynaložené za poskytnutú Z. starostlivosť, ktoré

vznikli v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania voči osobám zúčastneným na Z.

poistení. Na náhradu nákladov na Z. starostlivosť, ktoré boli síce vynaložené Z. P.

na starostlivosť o jej poistenca, avšak neboli zapríčinené konaním tretej osoby v zmysle § 57

však Z. P. nárok nemá, lebo s takouto skutočnosťou zákon jej nárok

voči tretím osobám nespája. Na jej regresnú náhradu je potom rozhodujúce, či Z. P.

vynaložila náklady na poskytnutú Z. starostlivosť, a či vynaložené náklady na liečenie jej

poistenca boli v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním tretej osoby. Pokiaľ

navrhovateľka náklady spojené s liečením jej poistenca uhradila (1.7. bola poukázaná platba

celkom v sume 1 142,90 €) a Z. starostlivosť poistenca navrhovateľky bola poskytovaná

v dôsledku protiprávneho zavineného konania odporcu, ktoré skutočnosti účastníci

nespochybňovali, je uplatnený nárok za použitia ustanovenia

v celom rozsahu dôvodný. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s §

142 ods. 1

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie vedľajší účastník. Žiadal ho

zmeniť a návrh zamietnuť. Jeho prípustnosť vyvodzoval z a dôvodnosť

z , Namietal nepresvedčivosť odôvodnenia rozsudku

odvolacieho súdu a tým jeho nepreskúmateľnosť ( ) a nesprávne právne

posúdenie veci, keď v období od 1.7.2005 do 1.9.2005 žiaden právny predpis neupravoval

možnosť Z. P. uplatniť si regresný nárok voči tretím osobám na náhradu vynaložených

nákladov za poskytnutú Z. starostlivosť v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania.

Právo navrhovateľky uplatniť si voči tretej osobe nárok na náhradu nákladov za poskytnutú

starostlivosť, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo v dôsledku

zavineného protiprávneho konania podľa zostalo zachované do

30.6.2005. To z dôvodu, že bol zrušený

s účinnosťou od 1.1.2005 , ktorý v prechodných ustanoveniach

(§ 81) určil, že právne postavenie, práva a povinnosti navrhovateľky ako verejno-právnej

inštitúcie sa do jej zániku spravujú doterajšími predpismi. K zániku V. došlo 30.6.2005, keď

po transformácii vznikla akciová spoločnosť. Od 1.7.2005 sa navrhovateľka riadila v oblasti

poskytovania Z. starostlivosti a úhrad za jej poskytovanie , ktorý vo

svojom pôvodnom znení účinnom od 1.1.2005 neustanovil právo P. uplatniť voči tretej osobe

regresný nárok na náhradu vynaložených nákladov, ak k úrazu alebo k inému poškodeniu

zdravia u poistenca došlo v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby. Právny

stav zmenila až novela , ktorá uvedené právo s

účinnosťou od 1.9.2005 zakotvila do ustanovenia § 42 ods. 4 písm. a/. V čase vynaloženia

nákladov t.j. 1.7.2005 ako rozhodujúceho dátumu pre uplatnenie si nároku (nie deň uplatnenia

si ho na súde) tak v dôsledku legislatívnej medzery navrhovateľka nemala právo regresu voči

tretej osobe.

Navrhovateľka a odporca sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania – vedľajší účastník ( ) proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ),

preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1

) v rozsahu vyplývajúceho z ustanovenia a dospel k záveru, že

dovolanie vedľajšieho účastníka je podané dôvodné.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/

v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ (t.j. či v danej veci

nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom

konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie

konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti

účastníka konať pred súdom, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom

nesprávne obsadeným). Žiadna z týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Z obsahu dovolania možno vyvodiť, že vedľajší účastník namieta nesprávne právne

posúdenie dôvodnosti nároku uplatneného navrhovateľkou titulom náhrady nákladov

vynaložených na Z. starostlivosť pri poškodení zdravia jej poistenca spôsobeného zavineným

protiprávnym konaním odporcu.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd

nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka uhradila náklady za poskytnutú Z.

starostlivosť svojho poistenca (D. D.) v dňoch 13.6.2005 (144 Sk) a 1.7.2005

(34 431 Sk). Návrhom sa domáhala, aby jej odporca ako zodpovedný za dopravnú nehodu

zo 4.4.2005, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia jej poistenca so smrteľným následkom

(trestný rozkaz Okresného súdu Trenčín z 11.4.2006 sp. zn. ) zaplatil náklady

poskytnutej Z. starostlivosti v sume 34 431 Sk (suma 144 Sk bola uhradená).

Rozhodujúcou otázkou, ktorou bolo potrebné sa zaoberať v prvom rade, je otázka

vzniku nároku na náhradu nákladov na Z. starostlivosť. Ide o posúdenie, s ktorou právnou

skutočnosťou je spojený vznik práva domáhať sa takto vynaložených nákladov. Dovolací súd

dospel k záveru, totožnému so záverom zaujatým v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. , od ktorého nemal dôvod sa odkloniť, že je to deň zaplatenia

úhrady poskytovateľovi Z. starostlivosti. Z takéhoto (správneho) záveru vychádzal aj súd

prvého stupňa. Potom sa treba stotožniť s námietkou vedľajšieho účastníka, že vznik práva na

náhradu nákladov vynaložených na Z. starostlivosť nemôže byť daný dňom podania návrhu

na súd (prípadne protiprávnou udalosťou). Preto je dôvodná aj jeho námietka týkajúca sa

riadneho odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, keď absentuje jeho jednoznačný záver

o okamihu vzniku nároku na náhradu nákladov na Z. starostlivosť, v dôsledku čoho je

konanie odvolacieho súdu postihnuté tzv. inou vadou konania majúcou za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

Pokiaľ ide o samotný uplatnený nárok, podľa

o Z. poistení Z. P. mala právo voči tretím osobám na náhradu vynaložených nákladov za

poskytnutú Z. starostlivosť v dôsledku zavineného protiprávneho konania voči poistencom.

o Z. P., dohľade nad Z. starostlivosťou mal ako jeden

z reformných zdravotníckych zákonov založiť novú organizáciu a spravovanie verejného Z.

poistenia a pre naplnenie tohto účelu upravil, že doteraz existujúce Z. P., ktoré chcú aj naďalej

pôsobiť na trhu verejného Z. poistenia musia prejsť povinnou transformáciou.

V prípade navrhovateľky – V. , bola táto transformácia v zmysle ustanovenia

povinná, keďže vláda musela garantovať poskytovanie Z.

starostlivosti v situácii, že by sa všetky doterajšie Z. P. bez zriaďovateľskej pôsobnosti štátu

netransformovali.

Pre účely potrebnej transformácie doterajších Z. P. potom zákonodarca v prechodnom

ustanovení upravil, že právne postavenie doterajšej Z. P., jej

vnútorné právne pomery a jej práva, povinnosti a zodpovednosť v súvislosti s vykonávaním

Z. poistenia sa do jej zániku spravujú doterajšími predpismi, ak tento zákon neustanovuje inak

(§ 68 ods. 7). Na doterajšie Z. P. sa v procese transformácie nevzťahujú ustanovenia

o nakladaní s majetkom podľa osobitného zákona.

V zmysle zaniká doterajšia Z. P. dňom vzniku

akciovej spoločnosti. Táto akciová spoločnosť je právnym nástupcom doterajšej Z. P.. Podľa

výpisu z Obchodného registra V. ako akciová spoločnosť vznikla dňa 1.7.2005.

Podľa o rozsahu Z. starostlivosti

uhrádzanej na základe verejného Z. poistenia a o úhradách za služby súvisiace

s poskytovaním Z. starostlivosti v znení , ktorý nadobudol účinnosť

1.9.2005 Z. P. má právo uplatniť voči poistencovi nárok na úhradu za poskytnutú Z.

starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo

v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky alebo voči tretej osobe, ak k úrazu alebo

k inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním.

Z uvedeného možno potom podľa názoru dovolacieho súdu vyvodiť záver, že právo

navrhovateľky uplatniť voči tretej osobe nárok na úhradu nákladov za poskytnutú Z.

starostlivosť, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo v dôsledku

zavineného protiprávneho konania jej zostalo zachované ( )

od 1.1.2005 len do 30.6.2005 t.j. do zániku V. a v období

od 1.7.2005 do 1.9.2005 (účinnosti novely vykonanej zákonom

č. ) žiadny právny predpis v dôsledku legislatívnej medzery neupravoval

možnosť uplatnenia si takéhoto nároku.

Z vyčíslenia nákladov za poskytnutú Z. starostlivosť predložených navrhovateľkou

(č.l. 7 spisu) jednoznačne vyplýva, že poskytovateľom Z. starostlivosti zaplatila za Z.

starostlivosť poskytnutú jej poistencovi návrhom uplatnenú sumu dňa 1.7.2005 (suma

zaplatená do 30.6.2005 – 144 Sk nebola predmetom daného konania), teda v čase, keď to

právna úprava neumožňovala. Preto je nárok uplatnený navrhovateľkou nedôvodný.

Treba tiež uviesť, že právo postihu (tzv. regresné právo), ktorým jej v danom prípade

právo Z. P. uplatniť si voči tretej osobe nárok na úhradu nákladov

za poskytnutú Z. starostlivosť, je hmotnoprávnym nárokom Z. P. voči osobám

zodpovedajúcim za škodu, pričom túto škodu musela z iného právneho dôvodu

(z dôvodu spôsobenia škody treťou osobou) uhradiť spôsobom upraveným v osobitných

zákonoch a nie je preto právom na náhradu škody podľa . Preto

aj v tomto smere bolo právne posúdenie veci odvolacím súdom (na rozdiel od súdu prvého

stupňa) nesprávne.

Z dôvodov uvedených vyššie je zrejmé, že dovolanie vedľajšieho účastníka bolo

opodstatnené, lebo smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý bol založený

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ) a že konanie je

postihnuté tzv. inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júna 2010

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská