Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 53 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (63)9a6/366272.89cf1b.pdf
PDF · 116.73 KB
No categories available
2Cdo/343/2009
Najvyšší súd 2 Cdo 343/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky V. a.s., so sídlom v
B., proti odporcovi A. G., bývajúcemu v H., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu
A., so sídlom v B., o 34 431 Sk (1 142,90 €), vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.
12 C 150/2008, o dovolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z
24. septembra 2009 sp. zn. 19 Co 140/2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
z 24. septembra 2009 sp. zn. 19 Co 140/2009 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Navrhovateľka sa návrhom proti odporcovi domáhala zaplatenia 34 431 Sk
(1 142,90 €) titulom náhrady nákladov vynaložených na Z. starostlivosť pri poškodení zdravia
jej poistenca spôsobeného zavineným protiprávnym konaním odporcu.
Okresný súd Trenčín rozsudkom z 18. marca 2009 č.k. 12 C 150/2008–47 návrh
zamietol, odporcovi náhradu trov konania nepriznal a vyslovil, že sa mu vráti súdny poplatok
z odporu vo výške 68,52 € prostredníctvom Daňového úrad Trenčín po právoplatnosti
rozsudku. Uviedol, že dňom 1.7.2005, kedy došlo k zániku navrhovateľky a jej
pretransformovaniu na akciovú spoločnosť, boli uhradené náklady za poskytnutú Z.
starostlivosť pri porušení zdravia zavinením treťou osobou – odporcom vo výške 34 431 Sk
(1 142, 90 €). Predmetom konania bolo posúdenie, či navrhovateľka má právny nárok na ich
úhradu. Dospel k záveru, že v prípade nákladov na Z. starostlivosť poskytovanú v dôsledku
zavineného protiprávneho konania, ktoré bolo navrhovateľkou vynaložené
od 1.7.2005 do 31.8.2005 nie je daný právny základ na uplatňovanie regresu proti odporcovi
podľa § 57 ods. 1 zákona č. 273/1994 Z.z. Nie je to možné ani podľa § 420 Občianskeho
zákonníka, pretože náklady navrhovateľky ako tretej osoby nemožno považovať za vecnú
škodu a navrhovateľka vyplatením nákladov si plnila len svoje povinnosti zmluvným
partnerom, teda nedošlo k porušeniu žiadneho predpisu a u navrhovateľky nedošlo k vzniku
škody. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a súdnom poplatku podľa § 11
ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.
Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 24. septembra 2009 sp. zn. 10 Co 140/2009
na odvolanie navrhovateľky rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporca je povinný
zaplatiť navrhovateľke 1 142,90 € so 7 % úrokom z omeškania od 12.5.2006 do zaplatenia.
Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. Nestotožnil sa s právnym záverom
prvostupňového súdu, podľa ktorého nie je uplatnený nárok dôvodný. Konštatoval, že pokiaľ
sú splnené zákonné podmienky, má Z. P. voči tretím osobám nárok na náhradu nákladov za
poskytnutú Z. starostlivosť, ktoré vynaložila. Z. P., ktorá z titulu Z. poistenia uhradila náklady
Z. starostlivosti zdravotníckym zariadením za svojho poistenca, nepochybne vzniká
majetková ujma, ktorá je odškodniteľná za splnenia stanovených predpokladov. Regresná
náhrada, vyplývajúca z ustanovenia § 57 zákona č. 273/1994 Z.z. (ako aj z ustanovenia § 42
ods. 4 písm. a/ zákona č. 577/2004 Z.z.), je svojou povahou nárokom na náhradu škody.
Spočíva v tom, že P. uhradila náklady na liečenie svojho poistenca v príčinnej súvislosti
s tým, že mu bolo zavineným protiprávnym konaním tretej osoby spôsobené poškodenie
zdravia. Je potrebné vychádzať z toho, že povinnosť Z. P. zaplatiť svojmu zmluvnému
zdravotníckemu zariadeniu náklady starostlivosti poskytnuté jej poistencovi, je plnením jej
zákonnej povinnosti, ktorá existuje bez ohľadu na to, z akého dôvodu bola Z. starostlivosť jej
poistencovi poskytnutá, či išlo o liečenie následkov úrazu, či iného poškodenia zdravia
spôsobeného zavineným protiprávnym konaním tretej osoby alebo následkom inej udalosti.
Ustanovenie § 57 zákona č. 273/1994 Z.z., ktoré je vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho
zákonníka o náhrade škody špeciálnou normou, zakladá Z. P. špecifické právo požadovať
náhradu škody od tretích osôb za náklady vynaložené za poskytnutú Z. starostlivosť, ktoré
vznikli v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania voči osobám zúčastneným na Z.
poistení. Na náhradu nákladov na Z. starostlivosť, ktoré boli síce vynaložené Z. P.
na starostlivosť o jej poistenca, avšak neboli zapríčinené konaním tretej osoby v zmysle § 57
zákona č. 273/1994 Z.z. však Z. P. nárok nemá, lebo s takouto skutočnosťou zákon jej nárok
voči tretím osobám nespája. Na jej regresnú náhradu je potom rozhodujúce, či Z. P.
vynaložila náklady na poskytnutú Z. starostlivosť, a či vynaložené náklady na liečenie jej
poistenca boli v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním tretej osoby. Pokiaľ
navrhovateľka náklady spojené s liečením jej poistenca uhradila (1.7. bola poukázaná platba
celkom v sume 1 142,90 €) a Z. starostlivosť poistenca navrhovateľky bola poskytovaná
v dôsledku protiprávneho zavineného konania odporcu, ktoré skutočnosti účastníci
nespochybňovali, je uplatnený nárok za použitia ustanovenia § 81 zákona č. 581/2004 Z.z.
v celom rozsahu dôvodný. O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie vedľajší účastník. Žiadal ho
zmeniť a návrh zamietnuť. Jeho prípustnosť vyvodzoval z § 238 ods. 1 O.s.p. a dôvodnosť
z § 241 ods. 2 písm. a/, c/ O.s.p. Namietal nepresvedčivosť odôvodnenia rozsudku
odvolacieho súdu a tým jeho nepreskúmateľnosť (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a nesprávne právne
posúdenie veci, keď v období od 1.7.2005 do 1.9.2005 žiaden právny predpis neupravoval
možnosť Z. P. uplatniť si regresný nárok voči tretím osobám na náhradu vynaložených
nákladov za poskytnutú Z. starostlivosť v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania.
Právo navrhovateľky uplatniť si voči tretej osobe nárok na náhradu nákladov za poskytnutú
starostlivosť, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo v dôsledku
zavineného protiprávneho konania podľa § 57 zákona č. 273/1994 Z.z. zostalo zachované do
30.6.2005. To z dôvodu, že zákon č. 273/1994 Z.z. bol zrušený
s účinnosťou od 1.1.2005 zákonom č. 581/2004 Z.z., ktorý v prechodných ustanoveniach
(§ 81) určil, že právne postavenie, práva a povinnosti navrhovateľky ako verejno-právnej
inštitúcie sa do jej zániku spravujú doterajšími predpismi. K zániku V. došlo 30.6.2005, keď
po transformácii vznikla akciová spoločnosť. Od 1.7.2005 sa navrhovateľka riadila v oblasti
poskytovania Z. starostlivosti a úhrad za jej poskytovanie zákonom č. 577/2004 Z.z., ktorý vo
svojom pôvodnom znení účinnom od 1.1.2005 neustanovil právo P. uplatniť voči tretej osobe
regresný nárok na náhradu vynaložených nákladov, ak k úrazu alebo k inému poškodeniu
zdravia u poistenca došlo v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby. Právny
stav zmenila až novela zákona č. 577/2004 Z.z., ktorá uvedené právo s
účinnosťou od 1.9.2005 zakotvila do ustanovenia § 42 ods. 4 písm. a/. V čase vynaloženia
nákladov t.j. 1.7.2005 ako rozhodujúceho dátumu pre uplatnenie si nároku (nie deň uplatnenia
si ho na súde) tak v dôsledku legislatívnej medzery navrhovateľka nemala právo regresu voči
tretej osobe.
Navrhovateľka a odporca sa k dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania – vedľajší účastník (§ 240 ods. 1 O.s.p.) proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 238 ods. 1 O.s.p.),
preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1
O.s.p.) v rozsahu vyplývajúceho z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že
dovolanie vedľajšieho účastníka je podané dôvodné.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.).
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ
označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci
nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom
konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci
právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie
konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti
účastníka konať pred súdom, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom
nesprávne obsadeným). Žiadna z týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo.
Z obsahu dovolania možno vyvodiť, že vedľajší účastník namieta nesprávne právne
posúdenie dôvodnosti nároku uplatneného navrhovateľkou titulom náhrady nákladov
vynaložených na Z. starostlivosť pri poškodení zdravia jej poistenca spôsobeného zavineným
protiprávnym konaním odporcu.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd
nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery.
Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka uhradila náklady za poskytnutú Z.
starostlivosť svojho poistenca (D. D.) v dňoch 13.6.2005 (144 Sk) a 1.7.2005
(34 431 Sk). Návrhom sa domáhala, aby jej odporca ako zodpovedný za dopravnú nehodu
zo 4.4.2005, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia jej poistenca so smrteľným následkom
(trestný rozkaz Okresného súdu Trenčín z 11.4.2006 sp. zn. 1 T 26/2006) zaplatil náklady
poskytnutej Z. starostlivosti v sume 34 431 Sk (suma 144 Sk bola uhradená).
Rozhodujúcou otázkou, ktorou bolo potrebné sa zaoberať v prvom rade, je otázka
vzniku nároku na náhradu nákladov na Z. starostlivosť. Ide o posúdenie, s ktorou právnou
skutočnosťou je spojený vznik práva domáhať sa takto vynaložených nákladov. Dovolací súd
dospel k záveru, totožnému so záverom zaujatým v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1 Cdo 70/2009, od ktorého nemal dôvod sa odkloniť, že je to deň zaplatenia
úhrady poskytovateľovi Z. starostlivosti. Z takéhoto (správneho) záveru vychádzal aj súd
prvého stupňa. Potom sa treba stotožniť s námietkou vedľajšieho účastníka, že vznik práva na
náhradu nákladov vynaložených na Z. starostlivosť nemôže byť daný dňom podania návrhu
na súd (prípadne protiprávnou udalosťou). Preto je dôvodná aj jeho námietka týkajúca sa
riadneho odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, keď absentuje jeho jednoznačný záver
o okamihu vzniku nároku na náhradu nákladov na Z. starostlivosť, v dôsledku čoho je
konanie odvolacieho súdu postihnuté tzv. inou vadou konania majúcou za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.).
Pokiaľ ide o samotný uplatnený nárok, podľa § 57 ods. 1 zákona č. 273/1994 Z.z.
o Z. poistení Z. P. mala právo voči tretím osobám na náhradu vynaložených nákladov za
poskytnutú Z. starostlivosť v dôsledku zavineného protiprávneho konania voči poistencom.
Zákon č. 581/2004 Z.z. o Z. P., dohľade nad Z. starostlivosťou mal ako jeden
z reformných zdravotníckych zákonov založiť novú organizáciu a spravovanie verejného Z.
poistenia a pre naplnenie tohto účelu upravil, že doteraz existujúce Z. P., ktoré chcú aj naďalej
pôsobiť na trhu verejného Z. poistenia musia prejsť povinnou transformáciou.
V prípade navrhovateľky – V. , bola táto transformácia v zmysle ustanovenia
§ 78 zákona č. 581/2004 Z.z. povinná, keďže vláda musela garantovať poskytovanie Z.
starostlivosti v situácii, že by sa všetky doterajšie Z. P. bez zriaďovateľskej pôsobnosti štátu
netransformovali.
Pre účely potrebnej transformácie doterajších Z. P. potom zákonodarca v prechodnom
ustanovení § 81 zákona č. 581/2004 Z.z. upravil, že právne postavenie doterajšej Z. P., jej
vnútorné právne pomery a jej práva, povinnosti a zodpovednosť v súvislosti s vykonávaním
Z. poistenia sa do jej zániku spravujú doterajšími predpismi, ak tento zákon neustanovuje inak
(§ 68 ods. 7). Na doterajšie Z. P. sa v procese transformácie nevzťahujú ustanovenia
o nakladaní s majetkom podľa osobitného zákona.
V zmysle § 74 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z.z. zaniká doterajšia Z. P. dňom vzniku
akciovej spoločnosti. Táto akciová spoločnosť je právnym nástupcom doterajšej Z. P.. Podľa
výpisu z Obchodného registra V. ako akciová spoločnosť vznikla dňa 1.7.2005.
Podľa § 42 ods. 4 písm. a/ zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu Z. starostlivosti
uhrádzanej na základe verejného Z. poistenia a o úhradách za služby súvisiace
s poskytovaním Z. starostlivosti v znení zákona č. 347/2005 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť
1.9.2005 Z. P. má právo uplatniť voči poistencovi nárok na úhradu za poskytnutú Z.
starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo
v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky alebo voči tretej osobe, ak k úrazu alebo
k inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním.
Z uvedeného možno potom podľa názoru dovolacieho súdu vyvodiť záver, že právo
navrhovateľky uplatniť voči tretej osobe nárok na úhradu nákladov za poskytnutú Z.
starostlivosť, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo v dôsledku
zavineného protiprávneho konania jej zostalo zachované (§ 81 zákona č. 581/2004 Z.z.)
od 1.1.2005 len do 30.6.2005 t.j. do zániku V. a v období
od 1.7.2005 do 1.9.2005 (účinnosti novely zákona č. 577/2004 Z.z. vykonanej zákonom
č. 347/2005 Z.z.) žiadny právny predpis v dôsledku legislatívnej medzery neupravoval
možnosť uplatnenia si takéhoto nároku.
Z vyčíslenia nákladov za poskytnutú Z. starostlivosť predložených navrhovateľkou
(č.l. 7 spisu) jednoznačne vyplýva, že poskytovateľom Z. starostlivosti zaplatila za Z.
starostlivosť poskytnutú jej poistencovi návrhom uplatnenú sumu dňa 1.7.2005 (suma
zaplatená do 30.6.2005 – 144 Sk nebola predmetom daného konania), teda v čase, keď to
právna úprava neumožňovala. Preto je nárok uplatnený navrhovateľkou nedôvodný.
Treba tiež uviesť, že právo postihu (tzv. regresné právo), ktorým jej v danom prípade
právo Z. P. uplatniť si voči tretej osobe nárok na úhradu nákladov
za poskytnutú Z. starostlivosť, je hmotnoprávnym nárokom Z. P. voči osobám
zodpovedajúcim za škodu, pričom túto škodu musela z iného právneho dôvodu
(z dôvodu spôsobenia škody treťou osobou) uhradiť spôsobom upraveným v osobitných
zákonoch a nie je preto právom na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Preto
aj v tomto smere bolo právne posúdenie veci odvolacím súdom (na rozdiel od súdu prvého
stupňa) nesprávne.
Z dôvodov uvedených vyššie je zrejmé, že dovolanie vedľajšieho účastníka bolo
opodstatnené, lebo smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý bol založený
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a že konanie je
postihnuté tzv. inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. júna 2010
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská