Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/70/2009

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Všeobecnej zdravotnej

pisťovne, a.s., so sídlom Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti žalovanému T.

T., nar. X., bývajúcemu na S. ulici č. X., T., za účasti vedľajšieho účastníka na strane

žalovaného – Č., a.s., so sídlom V., B., IČO: X., o zaplatenie 26 768,- Sk (888,53 euro),

vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti

rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 26. novembra 2008, sp. zn. rozhodol

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 26. novembra

2008 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô vo d n e n i e

Žalobkyňa sa návrhom proti žalovanému domáhala zaplatenia 26 768,- SK

(888,53 euro) titulom náhrady nákladov vynaložených na zdravotnú starostlivosť pri

poškodení zdravia jej poistenca spôsobeného zavineným protiprávnym konaním žalovaného.

Okresný súd Levice rozsudkom zo dňa 13. decembra 2007, č. k. – 82

zamietol návrh žalobkyne z dôvodu, že jej nárok nebol dôvodný. Súd mal za preukázané, že

úhrady žalobkyne boli vyplatené poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v období 24. apríla

2005 až 22. septembra 2005, teda v období od 1. januára 2005 do 31. augusta 2005, kedy

o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhradenej na základe verejného

zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej

starostlivosti neupravoval právo poisťovne uplatniť si náhradu vynaložených výdavkov na

zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe, ak k poškodeniu zdravia došlo jej zavineným

protiprávnym konaním.

Žalobkyňa nemohla postupovať pri uplatnení nároku ani podľa právnej úpravy -

o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení

Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a

občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len aj „zákon

o zdravotnom poistení“), lebo jej použitie vylučovalo prechodné ustanovenie § 81 zákona

č. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o

zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len aj „zákon o zdravotných poisťovniach“).

Podľa názoru okresného súdu si poisťovňa mohla uplatniť nárok len v rozsahu § 42 ods. 4

písm. a/ v znení účinnom od 1. januára 2005 do 31. augusta 2005,

teda za poskytnutú zdravotnú starostlivosť proti poistencovi, ak sa mu preukázateľne

poskytla v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo v dôsledku užitia návykovej látky.

Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 26. novembra 2008, č. k. – 125

rozsudok súdu prvého stupňa (ako vecne správny) potvrdil, navrhovateľovi uložil povinnosť

nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania v sume 1168 Sk do troch dní, vedľajšiemu

účastníkovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania a proti svojmu rozsudku pripustil

dovolanie, pretože ide o rozhodnutie, ktoré má po právnej stránke zásadný význam.

Krajský súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že v období od

1. januára 2005 do 31. augusta 2005 bolo možné postupovať pri uplatňovaní nárokov

zdravotnej poisťovne za poskytnutú zdravotnú starostlivosť iba v súlade s ustanovením

o rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktoré však

v uvedenom období neupravovalo nárok zdravotnej poisťovne na náhradu nákladov za

poskytnutú zdravotnú starostlivosť proti osobe, ak k poškodeniu zdravia poistenca došlo jej

zavineným protiprávnym konaním. Predmetný nárok nemohol byť (úspešne) uplatnený ani

prostredníctvom prechodného ustanovenia , pretože to upravuje

použitie doterajších právnych predpisov () pri vykonávaní

zdravotného poistenia, pod ktorý pojem nemožno s poukazom na ustanovenie § 37 písm. a/ a

e/ zákona o zdravotnom poistení zahrnúť uplatňovanie náhrad vynaložených nákladov za

poskytnutú starostlivosť voči tretím osobám v dôsledku ich protiprávneho konania voči

poistencom.

Odvolací súd v zmysle pripustil vo veci dovolanie, pričom za

otázku zásadného právneho významu označil, či nárok na náhradu za poskytnutú

zdravotnú starostlivosť, ktorý vznikol v období medzi 1. januárom 2005 až 31. augustom

2005, možno uplatniť podľa , alebo podľa písm.

a/ v znení účinnom do 31. augusta 2005.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, navrhla ho

zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Uviedla, sa nestotožňuje s právnym

záverom odvolacieho súdu, že pri uplatnení predmetného nároku, ktorý vznikol v období od

1. januára 2005 do 31. augusta 2005, bolo potrebné postupovať v súlade s ustanovením § 42

ods. 4 písm. a/ v znení účinnom do 31. augusta 2005, ktorý v tomto

časovom období neupravoval nárok na náhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť

pri poškodení zdravia poistenca zavineným protiprávnym konaním tretej osoby. Odvolací súd

totiž nesprávne právne posúdil použitie prechodného ustanovenia § 81 zákona

č. , keď pod formuláciu „ak tento zákon neustanovuje inak“ subsumoval

ustanovenie zákona písm. a/ v znení účinnom do

31. augusta 2005. Žalovaná si uplatnila nárok na náhradu za poskytnutú zdravotnú

starostlivosť podľa právnej úpravy platnej v čase vzniku úrazu, teda v súlade s ustanovením

vtedy platného a účinného , keďže zákon vznik práva viaže na

protiprávny úkon. V neskoršom doplnení svojho dovolania však žalovaná uvedenú

argumentáciu zmenila, keď na základe iných rozhodnutí súdov v skutkovo a právne totožných

veciach označila ako právne rozhodujúcu udalosť pre uplatnenie nároku deň podania žaloby

na súd.

Žalovaný a vedľajší účastník na strane žalovaného sa vo vyjadreniach k dovolaniu

stotožnili s názorom prvostupňového aj odvolacieho súdu a navrhli dovolanie žalovanej

zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorým potvrdil rozsudok

súdu prvého stupňa a vo výroku svojho rozhodnutia vyslovil, že dovolanie je prípustné. Preto

dovolanie žalovanej proti tomuto rozsudku podľa je prípustné.

V ustanovení zákon umožňuje odvolaciemu súdu založiť

výrokom jeho rozsudku prípustnosť dovolania v prípade, že toto rozhodnutie je zásadného

právneho významu. V prípade dovolania pripusteného odvolacím súdom v zmysle

je dovolateľ oprávnený napadnúť jeho rozhodnutie len z dôvodu, že

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O s. p.), a to práve len v

konkrétne vymedzenej otázke. V dovolacom konaní môžu byť v takomto prípade predmetom

posudzovania súdom iba právne otázky; na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je

oprávnený ani vybavený procesnými prostriedkami ( veta druhá ).

Z ustanovenia vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom

dovolania a dovolacím dôvodom, vrátane jeho vecného (obsahového) vymedzenia

dovolateľom. Obligatórne sa zaoberá len vadami vymenovanými v a tzv. inými

vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Uplatnením dovolacieho dôvodu podľa možno

odvolaciemu súdu vytknúť, že jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom posúdení veci.

Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho súdu v

prípade dovolania, je posúdiť, či odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny právny

predpis a či ho aj správne interpretoval.

Po preskúmaní napadnutého rozsudku bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) dospel Najvyšší súd k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu

a rozsudok súdu prvého stupňa treba zrušiť.

v ustanovení umožňuje odvolaciemu súdu,

aby v prípade potvrdzujúceho rozhodnutia, ktoré má po právnej stránke zásadný význam,

mohol výrokom svojho rozhodnutia založiť účastníkom konania právo podať vo veci

dovolanie. Posúdenie, či je rozhodnutie zásadného právneho významu je na odvolacom súde,

ktorý je povinný v odôvodnení potvrdzujúceho rozhodnutia vymedziť otázku zásadného

právneho významu, ktorá je v ďalšom konaní pred dovolacím súdom určujúcim kritériom

rozsahu jeho prieskumu.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa uhradila náklady za poskytnutú zdravotnú

starostlivosť v dňoch 24. 6. 2005, 27. 6. 2005, 24. 6. 2005, 22. 9. 2005, 14. 9. 2005, 7. 10.

2005, 15. 6. 2005, 29. 6. 2005, 24. 6. 2005. Návrhom sa domáhala, aby jej žalovaný ako

zodpovedný za dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia jej poistenca, zaplatil

náklady poskytnutej zdravotnej starostlivosti v sume 26.768,- Sk (888,53 euro).

Jednou z rozhodujúcich otázok v predmetnej veci je vznik nároku na náhradu

nákladov na zdravotnú starostlivosť. Ide o posúdenie, s ktorou právnou skutočnosťou je

spojený vznik práva domáhať sa takto vynaložených nákladov. Dovolací súd v tomto

smere dospel k záveru, že je to deň zaplatenia úhrady poskytovateľovi zdravotnej

starostlivosti. Súdy preto správne postupovali, keď za určujúci považoval okamih zaplatenia

príslušnej úhrady zdravotnou poisťovňou. Vznik práva na náhradu nákladov vynaložených na

zdravotnú starostlivosť nemôže byť daný ani protiprávnou udalosťou majúcou za následok

poskytnutie zdravotnej starostlivosti, ani deň podania žaloby na súde.

Pokiaľ ide o samotný nárok žalobkyne treba uviesť, že zdravotná poisťovňa mala

podľa § 57 ods. 1 zákona. o zdravotnom poistení právo voči tretím osobám na náhradu

vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v dôsledku zavineného

protiprávneho konania voči poistencom. Nadobudnutím účinnosti ustanovenia § 87 zákona č.

o zdravotných poisťovniach bol o zdravotnom poistení

od 1. januára 2005 zrušený (Čl. VIII zákona).

o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou

starostlivosťou mal ako jeden z reformných zdravotníckych zákonov založiť novú

organizáciu a spravovanie verejného zdravotného poistenia a pre naplnenie tohto účelu

upravil, že doteraz existujúce zdravotné poisťovne, ktoré chcú aj naďalej pôsobiť na trhu

verejného zdravotného poistenia musia prejsť povinnou transformáciou.

V prípade žalobkyne – Všeobecnej zdravotnej poisťovne, bola táto transformácia

v zmysle ustanovenia povinná, keďže vláda musela garantovať

poskytovanie zdravotnej starostlivosti v situácii, že by sa všetky doterajšie zdravotné

poisťovne bez zriaďovateľskej pôsobnosti štátu netransformovali.

Pre účel potrebnej transformácie doterajších zdravotných poisťovní potom

zákonodarca v prechodnom ustanovení upravil, že právne

postavenie doterajšej zdravotnej poisťovne, jej vnútorné právne pomery a jej práva,

povinnosti a zodpovednosť v súvislosti s vykonávaním zdravotného poistenia sa do jej zániku

spravujú doterajšími predpismi, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 68 ods. 7). Na doterajšie

zdravotné poisťovne sa v procese transformácie nevzťahujú ustanovenia o nakladaní s

majetkom podľa osobitného predpisu.

V zmysle zaniká doterajšie zdravotná poisťovňa

dňom vzniku akciovej spoločnosti. Táto akciová spoločnosť je právnym nástupcom doterajšej

zdravotnej poisťovne. Podľa výpisu z Obchodného registra Všeobecná zdravotná poisťovňa

ako akciová spoločnosť vznikla dňa 1. júla 2005.

Z vyčíslenia nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť predloženého žalobkyňou

vyplýva, že poskytovateľom zdravotnej starostlivosti zaplatila za zdravotnú starostlivosť

poskytnutú jej poistencovi v dňoch 15. júna 2005, 24. júna 2005, 27. júna 2005, 29. júna

2005, 14. septembra 2005, 22. septembra 2005 a 7. októbra 2005. Z uvedeného vyplýva, že

obdobie od 1. júla 2005 do 31, augusta 2005 ani nebolo predmetom tohto súdneho konania.

Z hľadiska problému vymedzeného odvolacím súdom treba predovšetkým zistiť, či

nárok na náhradu vynaložených nákladov na zdravotnú starostlivosť v období 1. januára 2005

do 31. júna 2005 možno podradiť pod niektorý z troch okruhov právnych vzťahov

vyjadrených v prechodnom ustanovení – 1/ právne postavenie

doterajšej zdravotnej poisťovne, 2/ jej vnútorné právne pomery a 3/ jej práva, povinnosti a

zodpovednosť v súvislosti s vykonávaním zdravotného poistenia.

Súd prvého stupňa ako aj odvolací súd túto otázku nesprávne právne posúdili, keď

nárok na náhradu vynaložených výdavkov na zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe, ak

k poškodeniu zdravia došlo jej zavineným protiprávnym konaním nepovažovali za

vykonávanie zdravotného poistenia. V tomto smere interpretácia odvolacieho súdu, že

ustanovenie rozlišuje vykonávanie zdravotného poistenia od

uplatňovania náhrady vynaložených nákladov bola príliš formálna, zužujúca a bez

zohľadnenia ďalších súvislostí.

V tomto smere dovolací súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, najmä na

rozhodnutie uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí Slovenskej

republiky pod číslom 16/2005 vydané v súvislosti s oslobodením od súdneho poplatku vo

veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia,

dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia v

nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu a poskytovania zdravotnej

starostlivosti ( ). V rámci tohto rozhodnutia

Najvyšší súd SR konštatoval, že niet žiadneho rozumného dôvodu oddeľovať konanie vo

veciach zdravotného poistenia a poskytovania zdravotnej starostlivosti v riešení otázky

vecného oslobodenia od súdneho poplatku. Uvedený výkladový prístup bolo potrebné

aplikovať aj v prejednávanom prípade. Keďže vykonávanie zdravotného poistenia nebolo

a ani nie je ako pojem definovaný zákonom, bolo potrebné pri jeho výklade vychádzať zo

širšieho kontextu ustanovení zákona a účelu právnej úpravy zdravotného poistenia. Predmetné

hľadisko získalo na význame pri transformácii zdravotných poisťovní na základe novej

právnej úpravy verejného zdravotného poistenia. Ani v tomto prípade nebolo rozumného

dôvodu prečo by zákonodarca pri úprave prechodného obdobia transformácie zdravotných

poisťovní chcel vylúčiť právo zdravotných poisťovní uplatňovať si náhradu vynaložených

výdavkov na zdravotnú starostlivosť, ktorá im do 31. decembra 2004 zo zákona patrila.

Záver vety prvej citovaného prechodného ustanovenia „ak tento zákon neustanovuje

inak ()“ sa práve z odkazom na obsah ustanovenia

Z. z. nepochybne vzťahuje iba vnútorné pomery doterajšej zdravotnej poisťovne a nie ako

nesprávne poukázal súd prvého stupňa, že sa má tým na mysli ustanovenie § 42 ods. 4 písm.

a/

Z vyššie uvedených hľadísk preto ostali nároky transformujúcej Všeobecnej

zdravotnej poisťovne za náklady vynaložené na zdravotnú starostlivosť vyplatené v dňoch

15. júna 2005, 24. júna 2005, 27. júna 2005, 29. júna 2005, teda do jej vzniku ako akciovej

spoločnosti, zachované podľa právnej úpravy v znení účinnom do

31. decembra 2004.

Napokon, rozhodnutie odvolacieho súdu nie je správne ani podľa ním vysloveného

právneho názoru, keď nepriznal nárok žalobkyne za vynaložené náklady na zdravotnú

starostlivosť uhradené po 1. septembri 2005, kedy (po zmene

) v ustanovení už upravoval aj právo na

náhradu vynaložených výdavkov na zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe, ak

k poškodeniu zdravia došlo jej zavineným protiprávnym konaním.

V rámci odpovede na dovolaciu potom treba konštatovať, že nárok na náhradu za

poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktorý žalobkyni vznikol od 1. januára 2005 (t. j. od

účinnosti zákona č. 581//2004 Z. z.) do účinnosti možno uplatniť

podľa . Na nároky vzniknuté po účinnosti citovaného

zákona sa vzťahuje ustanovenie v znení

Keďže odvolací súd pri posudzovaní dôvodnosti nárokov na náhradu vynaložených

výdavkov na zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe, ak k poškodeniu zdravia došlo jej

zavineným protiprávnym konaním vychádzali z nesprávneho právneho názoru, jeho

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. V nadväznosti na vyššie uvedené

závery dovolacieho súdu bude treba primerane aj doplniť ďalšie dokazovanie.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd SR rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§243b ods.

2 ) a vec mu vrátil na ďalšie konanie

Právny záver vyslovený dovolacím súdom v tomto rozhodnutí je záväzný

( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 21. januára 2010

JUDr. Daniela Š v e c o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Hrčková Marta