Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 26 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (39)3d4/376829.4e5648.pdf
PDF · 113.41 KB
No categories available
1Cdo/70/2009
Legal thesis Official
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1 Cdo 70/2009
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Všeobecnej zdravotnej
pisťovne, a.s., so sídlom Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti žalovanému T.
T., nar. X., bývajúcemu na S. ulici č. X., T., za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného – Č., a.s., so sídlom V., B., IČO: X., o zaplatenie 26 768,- Sk (888,53 euro),
vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 6 C 107/2007, o dovolaní žalobkyne proti
rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 26. novembra 2008, sp. zn. 5 Co 107/2008 rozhodol
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 26. novembra
2008 sp. zn. 5 Co 107/2008 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô vo d n e n i e
Žalobkyňa sa návrhom proti žalovanému domáhala zaplatenia 26 768,- SK
(888,53 euro) titulom náhrady nákladov vynaložených na zdravotnú starostlivosť pri
poškodení zdravia jej poistenca spôsobeného zavineným protiprávnym konaním žalovaného.
Okresný súd Levice rozsudkom zo dňa 13. decembra 2007, č. k. 6 C 107/2007 – 82
zamietol návrh žalobkyne z dôvodu, že jej nárok nebol dôvodný. Súd mal za preukázané, že
úhrady žalobkyne boli vyplatené poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v období 24. apríla
2005 až 22. septembra 2005, teda v období od 1. januára 2005 do 31. augusta 2005, kedy
zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhradenej na základe verejného
zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti neupravoval právo poisťovne uplatniť si náhradu vynaložených výdavkov na
zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe, ak k poškodeniu zdravia došlo jej zavineným
protiprávnym konaním.
Žalobkyňa nemohla postupovať pri uplatnení nároku ani podľa právnej úpravy -
zákona č. 273/1993 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení
Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a
občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len aj „zákon
o zdravotnom poistení“), lebo jej použitie vylučovalo prechodné ustanovenie § 81 zákona
č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len aj „zákon o zdravotných poisťovniach“).
Podľa názoru okresného súdu si poisťovňa mohla uplatniť nárok len v rozsahu § 42 ods. 4
písm. a/ zákona č. 577/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2005 do 31. augusta 2005,
teda za poskytnutú zdravotnú starostlivosť proti poistencovi, ak sa mu preukázateľne
poskytla v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo v dôsledku užitia návykovej látky.
Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 26. novembra 2008, č. k. 5 Co 107/2008 – 125
rozsudok súdu prvého stupňa (ako vecne správny) potvrdil, navrhovateľovi uložil povinnosť
nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania v sume 1168 Sk do troch dní, vedľajšiemu
účastníkovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania a proti svojmu rozsudku pripustil
dovolanie, pretože ide o rozhodnutie, ktoré má po právnej stránke zásadný význam.
Krajský súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že v období od
1. januára 2005 do 31. augusta 2005 bolo možné postupovať pri uplatňovaní nárokov
zdravotnej poisťovne za poskytnutú zdravotnú starostlivosť iba v súlade s ustanovením
§ 42 ods. 4 písm. a/ zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktoré však
v uvedenom období neupravovalo nárok zdravotnej poisťovne na náhradu nákladov za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť proti osobe, ak k poškodeniu zdravia poistenca došlo jej
zavineným protiprávnym konaním. Predmetný nárok nemohol byť (úspešne) uplatnený ani
prostredníctvom prechodného ustanovenia § 81 zákona č. 581/2004 Z. z., pretože to upravuje
použitie doterajších právnych predpisov (zákona č. 273/1993 Z. z.) pri vykonávaní
zdravotného poistenia, pod ktorý pojem nemožno s poukazom na ustanovenie § 37 písm. a/ a
e/ zákona o zdravotnom poistení zahrnúť uplatňovanie náhrad vynaložených nákladov za
poskytnutú starostlivosť voči tretím osobám v dôsledku ich protiprávneho konania voči
poistencom.
Odvolací súd v zmysle § 238 ods. 3 O. s. p. pripustil vo veci dovolanie, pričom za
otázku zásadného právneho významu označil, či nárok na náhradu za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť, ktorý vznikol v období medzi 1. januárom 2005 až 31. augustom
2005, možno uplatniť podľa § 81 zákona č. 581/2004 Z. z., alebo podľa § 42 ods. 4 písm.
a/ zákona č. 581/2004 Z. z. v znení účinnom do 31. augusta 2005.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, navrhla ho
zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Uviedla, sa nestotožňuje s právnym
záverom odvolacieho súdu, že pri uplatnení predmetného nároku, ktorý vznikol v období od
1. januára 2005 do 31. augusta 2005, bolo potrebné postupovať v súlade s ustanovením § 42
ods. 4 písm. a/ zákona č. 577/2004 Z. z. v znení účinnom do 31. augusta 2005, ktorý v tomto
časovom období neupravoval nárok na náhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť
pri poškodení zdravia poistenca zavineným protiprávnym konaním tretej osoby. Odvolací súd
totiž nesprávne právne posúdil použitie prechodného ustanovenia § 81 zákona
č. 581/2004 Z. z., keď pod formuláciu „ak tento zákon neustanovuje inak“ subsumoval
ustanovenie § 42 ods. 4 zákona písm. a/ zákona č. 577/2004 Z. z. v znení účinnom do
31. augusta 2005. Žalovaná si uplatnila nárok na náhradu za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť podľa právnej úpravy platnej v čase vzniku úrazu, teda v súlade s ustanovením
§ 57 vtedy platného a účinného zákona č. 273/1993 Z. z., keďže zákon vznik práva viaže na
protiprávny úkon. V neskoršom doplnení svojho dovolania však žalovaná uvedenú
argumentáciu zmenila, keď na základe iných rozhodnutí súdov v skutkovo a právne totožných
veciach označila ako právne rozhodujúcu udalosť pre uplatnenie nároku deň podania žaloby
na súd.
Žalovaný a vedľajší účastník na strane žalovaného sa vo vyjadreniach k dovolaniu
stotožnili s názorom prvostupňového aj odvolacieho súdu a navrhli dovolanie žalovanej
zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) skúmal najskôr, či tento opravný
prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorým potvrdil rozsudok
súdu prvého stupňa a vo výroku svojho rozhodnutia vyslovil, že dovolanie je prípustné. Preto
dovolanie žalovanej proti tomuto rozsudku podľa § 238 ods. 3 O. s. p. je prípustné.
V ustanovení § 238 ods. 3 O. s. p. zákon umožňuje odvolaciemu súdu založiť
výrokom jeho rozsudku prípustnosť dovolania v prípade, že toto rozhodnutie je zásadného
právneho významu. V prípade dovolania pripusteného odvolacím súdom v zmysle
§ 238 ods. 3 O. s. p. je dovolateľ oprávnený napadnúť jeho rozhodnutie len z dôvodu, že
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O s. p.), a to práve len v
konkrétne vymedzenej otázke. V dovolacom konaní môžu byť v takomto prípade predmetom
posudzovania súdom iba právne otázky; na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je
oprávnený ani vybavený procesnými prostriedkami (§ 243a ods. 2 veta druhá O. s. p.).
Z ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom
dovolania a dovolacím dôvodom, vrátane jeho vecného (obsahového) vymedzenia
dovolateľom. Obligatórne sa zaoberá len vadami vymenovanými v § 237 O. s. p. a tzv. inými
vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Uplatnením dovolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. možno
odvolaciemu súdu vytknúť, že jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom posúdení veci.
Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho súdu v
prípade dovolania, je posúdiť, či odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny právny
predpis a či ho aj správne interpretoval.
Po preskúmaní napadnutého rozsudku bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§243a ods. 1 O. s. p.) dospel Najvyšší súd k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu
a rozsudok súdu prvého stupňa treba zrušiť.
Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 238 ods. 3 umožňuje odvolaciemu súdu,
aby v prípade potvrdzujúceho rozhodnutia, ktoré má po právnej stránke zásadný význam,
mohol výrokom svojho rozhodnutia založiť účastníkom konania právo podať vo veci
dovolanie. Posúdenie, či je rozhodnutie zásadného právneho významu je na odvolacom súde,
ktorý je povinný v odôvodnení potvrdzujúceho rozhodnutia vymedziť otázku zásadného
právneho významu, ktorá je v ďalšom konaní pred dovolacím súdom určujúcim kritériom
rozsahu jeho prieskumu.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa uhradila náklady za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť v dňoch 24. 6. 2005, 27. 6. 2005, 24. 6. 2005, 22. 9. 2005, 14. 9. 2005, 7. 10.
2005, 15. 6. 2005, 29. 6. 2005, 24. 6. 2005. Návrhom sa domáhala, aby jej žalovaný ako
zodpovedný za dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia jej poistenca, zaplatil
náklady poskytnutej zdravotnej starostlivosti v sume 26.768,- Sk (888,53 euro).
Jednou z rozhodujúcich otázok v predmetnej veci je vznik nároku na náhradu
nákladov na zdravotnú starostlivosť. Ide o posúdenie, s ktorou právnou skutočnosťou je
spojený vznik práva domáhať sa takto vynaložených nákladov. Dovolací súd v tomto
smere dospel k záveru, že je to deň zaplatenia úhrady poskytovateľovi zdravotnej
starostlivosti. Súdy preto správne postupovali, keď za určujúci považoval okamih zaplatenia
príslušnej úhrady zdravotnou poisťovňou. Vznik práva na náhradu nákladov vynaložených na
zdravotnú starostlivosť nemôže byť daný ani protiprávnou udalosťou majúcou za následok
poskytnutie zdravotnej starostlivosti, ani deň podania žaloby na súde.
Pokiaľ ide o samotný nárok žalobkyne treba uviesť, že zdravotná poisťovňa mala
podľa § 57 ods. 1 zákona. o zdravotnom poistení právo voči tretím osobám na náhradu
vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v dôsledku zavineného
protiprávneho konania voči poistencom. Nadobudnutím účinnosti ustanovenia § 87 zákona č.
581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach bol zákon č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení
od 1. januára 2005 zrušený (Čl. VIII zákona).
Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou
starostlivosťou mal ako jeden z reformných zdravotníckych zákonov založiť novú
organizáciu a spravovanie verejného zdravotného poistenia a pre naplnenie tohto účelu
upravil, že doteraz existujúce zdravotné poisťovne, ktoré chcú aj naďalej pôsobiť na trhu
verejného zdravotného poistenia musia prejsť povinnou transformáciou.
V prípade žalobkyne – Všeobecnej zdravotnej poisťovne, bola táto transformácia
v zmysle ustanovenia § 78 zákona č. 581/2004 Z. z. povinná, keďže vláda musela garantovať
poskytovanie zdravotnej starostlivosti v situácii, že by sa všetky doterajšie zdravotné
poisťovne bez zriaďovateľskej pôsobnosti štátu netransformovali.
Pre účel potrebnej transformácie doterajších zdravotných poisťovní potom
zákonodarca v prechodnom ustanovení § 81 zákona č. 581/2004 Z. z. upravil, že právne
postavenie doterajšej zdravotnej poisťovne, jej vnútorné právne pomery a jej práva,
povinnosti a zodpovednosť v súvislosti s vykonávaním zdravotného poistenia sa do jej zániku
spravujú doterajšími predpismi, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 68 ods. 7). Na doterajšie
zdravotné poisťovne sa v procese transformácie nevzťahujú ustanovenia o nakladaní s
majetkom podľa osobitného predpisu.
V zmysle § 74 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z. zaniká doterajšie zdravotná poisťovňa
dňom vzniku akciovej spoločnosti. Táto akciová spoločnosť je právnym nástupcom doterajšej
zdravotnej poisťovne. Podľa výpisu z Obchodného registra Všeobecná zdravotná poisťovňa
ako akciová spoločnosť vznikla dňa 1. júla 2005.
Z vyčíslenia nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť predloženého žalobkyňou
vyplýva, že poskytovateľom zdravotnej starostlivosti zaplatila za zdravotnú starostlivosť
poskytnutú jej poistencovi v dňoch 15. júna 2005, 24. júna 2005, 27. júna 2005, 29. júna
2005, 14. septembra 2005, 22. septembra 2005 a 7. októbra 2005. Z uvedeného vyplýva, že
obdobie od 1. júla 2005 do 31, augusta 2005 ani nebolo predmetom tohto súdneho konania.
Z hľadiska problému vymedzeného odvolacím súdom treba predovšetkým zistiť, či
nárok na náhradu vynaložených nákladov na zdravotnú starostlivosť v období 1. januára 2005
do 31. júna 2005 možno podradiť pod niektorý z troch okruhov právnych vzťahov
vyjadrených v prechodnom ustanovení § 81 zákona č. 581/2004 Z. z. – 1/ právne postavenie
doterajšej zdravotnej poisťovne, 2/ jej vnútorné právne pomery a 3/ jej práva, povinnosti a
zodpovednosť v súvislosti s vykonávaním zdravotného poistenia.
Súd prvého stupňa ako aj odvolací súd túto otázku nesprávne právne posúdili, keď
nárok na náhradu vynaložených výdavkov na zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe, ak
k poškodeniu zdravia došlo jej zavineným protiprávnym konaním nepovažovali za
vykonávanie zdravotného poistenia. V tomto smere interpretácia odvolacieho súdu, že
ustanovenie § 37 zákona č. 273/1994 Z. z. rozlišuje vykonávanie zdravotného poistenia od
uplatňovania náhrady vynaložených nákladov bola príliš formálna, zužujúca a bez
zohľadnenia ďalších súvislostí.
V tomto smere dovolací súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, najmä na
rozhodnutie uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí Slovenskej
republiky pod číslom 16/2005 vydané v súvislosti s oslobodením od súdneho poplatku vo
veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia,
dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia v
nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu a poskytovania zdravotnej
starostlivosti (§ 4 ods. 1 písm. d/ zákona o súdnych poplatkoch). V rámci tohto rozhodnutia
Najvyšší súd SR konštatoval, že niet žiadneho rozumného dôvodu oddeľovať konanie vo
veciach zdravotného poistenia a poskytovania zdravotnej starostlivosti v riešení otázky
vecného oslobodenia od súdneho poplatku. Uvedený výkladový prístup bolo potrebné
aplikovať aj v prejednávanom prípade. Keďže vykonávanie zdravotného poistenia nebolo
a ani nie je ako pojem definovaný zákonom, bolo potrebné pri jeho výklade vychádzať zo
širšieho kontextu ustanovení zákona a účelu právnej úpravy zdravotného poistenia. Predmetné
hľadisko získalo na význame pri transformácii zdravotných poisťovní na základe novej
právnej úpravy verejného zdravotného poistenia. Ani v tomto prípade nebolo rozumného
dôvodu prečo by zákonodarca pri úprave prechodného obdobia transformácie zdravotných
poisťovní chcel vylúčiť právo zdravotných poisťovní uplatňovať si náhradu vynaložených
výdavkov na zdravotnú starostlivosť, ktorá im do 31. decembra 2004 zo zákona patrila.
Záver vety prvej citovaného prechodného ustanovenia „ak tento zákon neustanovuje
inak (§ 68 ods. 7)“ sa práve z odkazom na obsah ustanovenia § 68 ods. 7 zákona č. 581/2004
Z. z. nepochybne vzťahuje iba vnútorné pomery doterajšej zdravotnej poisťovne a nie ako
nesprávne poukázal súd prvého stupňa, že sa má tým na mysli ustanovenie § 42 ods. 4 písm.
Z vyššie uvedených hľadísk preto ostali nároky transformujúcej Všeobecnej
zdravotnej poisťovne za náklady vynaložené na zdravotnú starostlivosť vyplatené v dňoch
15. júna 2005, 24. júna 2005, 27. júna 2005, 29. júna 2005, teda do jej vzniku ako akciovej
spoločnosti, zachované podľa právnej úpravy zákona č. 273/1994 Z. z. v znení účinnom do
31. decembra 2004.
Napokon, rozhodnutie odvolacieho súdu nie je správne ani podľa ním vysloveného
právneho názoru, keď nepriznal nárok žalobkyne za vynaložené náklady na zdravotnú
starostlivosť uhradené po 1. septembri 2005, kedy zákon č. 577/2004 Z. z. (po zmene
zákonom č. 347/2005 Z. z.) v ustanovení § 42 ods. 4 písm. a/ už upravoval aj právo na
náhradu vynaložených výdavkov na zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe, ak
k poškodeniu zdravia došlo jej zavineným protiprávnym konaním.
V rámci odpovede na dovolaciu potom treba konštatovať, že nárok na náhradu za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktorý žalobkyni vznikol od 1. januára 2005 (t. j. od
účinnosti zákona č. 581//2004 Z. z.) do účinnosti zákona č. 347/2005 Z. z. možno uplatniť
podľa § 81 zákona č. 581/2004 Z. z.. Na nároky vzniknuté po účinnosti citovaného
zákona sa vzťahuje ustanovenie § 42 ods. 4 písm. a/ zákona č. 581/2004 Z. z. v znení
Keďže odvolací súd pri posudzovaní dôvodnosti nárokov na náhradu vynaložených
výdavkov na zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe, ak k poškodeniu zdravia došlo jej
zavineným protiprávnym konaním vychádzali z nesprávneho právneho názoru, jeho
rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. V nadväznosti na vyššie uvedené
závery dovolacieho súdu bude treba primerane aj doplniť ďalšie dokazovanie.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd SR rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§243b ods.
2 O. s. p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie
Právny záver vyslovený dovolacím súdom v tomto rozhodnutí je záväzný
V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách pôvodného a dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, dňa 21. januára 2010
JUDr. Daniela Š v e c o v á , v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Hrčková Marta