Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/15/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu P. M., bývajúceho vo V.,

zastúpenému JUDr. L. F., advokátkou so sídlom v P., proti ţalovanému Krajskému

riaditeľstvu Policajného zboru v Prešove, so sídlom v Prešove, Štúrova č. 7, o mimoriadne

zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, vedenej na Okresnom súde

Prešov pod sp. zn. , na dovolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Prešove z 13. októbra 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom zo 7. apríla 2010 č.k. -269 v spojení

s dopĺňacím rozsudkom zo 6. augusta 2010 č.k. -286 ţalobu, ktorou sa ţalobca

domáhal zvýšenia náhrady za sťaţenie spoločenského uplatnenia vo výške 4 200 000 Sk

zamietol. Rozhodol tak po zistení, ţe ţalobca bol 1. júla 1984 prijatý do sluţobného pomeru

právneho predchodcu ţalovaného, ktorý skončil 1. júna 1994 prepustením podľa § 110 ods. l

písm. b/ , keďţe zo zdravotných dôvodov stratil schopnosť vykonávať

akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore. Mal preukázané, ţe poškodenie zdravia u ţalobcu je

v priamej súvislosti s výkonom sluţby ako profesionálneho boxera, je trvalé s moţnou ďalšou

progresiou, ktorá sa dostupnou liečbou nedá vyliečiť. Pri posudzovaní dôvodnosti

uplatneného nároku prihliadol na námietku premlčania vznesenú ţalovaným a dospel

k záveru, ţe v danom prípade došlo k premlčaniu práva ţalobcu na náhradu škody spôsobenej

na zdraví, nakoľko právo nebolo uplatnené v 2 ročnej premlčacej dobe v zmysle § 106 ods. 1

2

. Mal za to, ţe ţalobca mohol uplatniť právo po prvý raz

16. septembra 2002, pripadajúci na deň vyhotovenia neurologického nálezu

MUDr. K. pre posudkové potreby, nakoľko ţalobca mohol z neho získať vedomosť o svojich

diagnózach, ako i zodpovednom subjekte (ţalovanom) a uplatniť svoj nárok. Urobil tak však

aţ ţalobou podanou 9. februára 2007, teda po márnom uplynutí premlčacej doby (premlčacia

doba uplynula 16. septembra 2004). Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením

Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalobcu rozsudkom z 13. októbra 2010

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom

potvrdil; ţalovanému ako i štátu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd sa

v celom rozsahu stotoţnil so skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa ako i s jeho

právnym posúdením veci. Dodal, ţe ustálenie zdravotného stavu nastáva v momente, kedy

dostupné liečebné metódy nie sú schopné priniesť zlepšenie zdravotného stavu a od tohto

ustálenia začne beţať premlčacia doba na uplatnenie nárokov na súde; právnou skutočnosťou,

určujúcou beh premlčacej doby nie je vypracovanie lekárskeho posudku o ohodnotení

sťaţenia spoločenského uplatnenia. Poukázal v tomto smere na dôvody uvedené

v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa, povaţoval ich za správne. O náhrade trov

odvolacieho konania rozhodol podľa ods. l a

Rozsudok odvolacieho súdu napadol ţalobca dovolaním, v ktorom uviedol, ţe

postupom súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom ( ) a ţe

odvolací súd vec nesprávne posúdil po právnej stránke ( ). Odňatie

moţnosti konať pred súdom videl v tom, ţe odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu je

nepreskúmateľné, nie je presvedčivé, keďţe v ňom neuviedol, prečo nezohľadnil dôvody, na

základe ktorých tvrdil, ţe pred vyhotovením bodového ohodnotenia sťaţenia spoločenského

uplatnenia nemohol mať vedomosť o výške škody ani o tom, kto za škodu zodpovedá;

odvolací súd vychádzal len z jeho predpokladanej vedomosti. Nesúhlasil s právnym záverom

odvolacieho súdu o premlčaní nároku na náhradu škody a v tomto smere poukázal na odlišné

právny závery v iných obdobných veciach, napr. vo veci Krajského súdu v Prešove sp. zn.

. Tým, ţe odvolací súd sa od týchto právnych záverov odchýlil, bol toho

názoru, ţe aj týmto postupom mu odňal moţnosť konať pred súdom a porušil tak zásadu

právnej istoty. Z uvedených dôvodov ţiadal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu ţalobcu uviedol, ţe rozsudok odvolacieho súdu je

vecne správny a navrhol dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátkou (

ods. l ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( a nasl. ).

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len

v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (viď ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Keďţe podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe

dovolanie proti nemu je prípustné ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa,

v ktorom súdu prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a , nemoţno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z , ani

z Pre úplnosť treba uviesť, ţe dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ

nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2

). Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je podľa

aţ 3 procesne prípustné.

Dovolanie ţalobcu by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom bol

vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v Povinnosť

skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1

Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania

podľa , ale sa zaoberal tieţ otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade

v zmysle Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska sú právne

významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky vád taxatívne v ňom

vymenovaných; iné procesné vady konania alebo nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim

v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Treba zdôrazniť,

ţe pri posudzovaní existencie procesnej vady uvedenej v ako dôvodu, ktorý

zakladá prípustnosť dovolania, nie je významný subjektívny názor účastníka, ale len zistenie,

ţe v konaní došlo k takejto vade. So zreteľom na obsah dovolania ţalobcu treba v danom

prípade osobitne zdôrazniť, ţe spája prípustnosť dovolania výlučne len so

závaţnými procesnými vadami, a s výhradne tými, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť. Iné

procesné vady (procesné vady inej povahy, neţ sú vady taxatívne vymenované v )

a tieţ iné nesprávnosti neţ sú vady postupu súdu v konaní (napríklad nesprávnosti, ku ktorým

došlo v rámci právneho posudzovania veci), nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia.

Vady konania v zmysle aţ e/ a v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení

nemoţno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal

dopustiť odvolací súd, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom odvolacieho

súdu nebola ţalobcovi odňatá moţnosť konať pred súdom. Z obsahu dovolania moţno

vyvodiť, ţe k odňatiu moţnosti konať pred súdom malo podľa jeho názoru dôjsť tým, ţe

odvolací súd v rozpore s rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, nakoľko

nevysvetlil „logický nesúlad medzi plynutím premlčacej subjektívnej lehoty, ktorá mala

podľa názoru konajúcich súdov začať plynúť a uplynúť v období pred stanovením bodového

ohodnotenia, t.j. pred skutočnou vedomosťou ţalobcu o výške a rozsahu škody na zdraví.“,

ako i tým, ţe odvolací súd pri rozhodovaní nerešpektoval právne závery vyslovené

v obdobných veciach.

Odňatím moţnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie tých procesných práv účastníka

konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

písm. f/ ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími

všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho

procesné práva. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, ţe by konanie pred súdmi niţších

stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemoţňujúcou ţalobcovi realizáciu jeho

procesných práv.

Pokiaľ ţalobca namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu (nepreskúmateľnosť), treba uviesť, ţe nie kaţdá procesná

nesprávnosť, ku ktorej dôjde v priebehu občianskeho súdneho konania, je relevantná

z hľadiska procesnej prípustnosti dovolania. S niektorými najzávaţnejšími, taxatívne

vymenovanými procesnými vadami, ktoré zakladajú zmätočnosť, spája Občiansky súdny

poriadok priamo prípustnosť dovolania (viď ); vady tejto povahy sú zároveň aj

prípustným dovolacím dôvodom ( ). Niektorým vadám inej

procesnej povahy majúcim za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (s tzv. iným vadám

konania) pripisuje význam v tom zmysle, ţe ich povaţuje za

relevantný dovolací dôvod (viď ustanovenie ), ktorý moţno

uplatniť v dovolaní, ale len pokiaľ je procesne prípustné. Uznesením občianskoprávneho

kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo odporučené uverejniť v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 28. augusta 1997 sp. zn. , v ktorom tento súd dospel

k právnemu názoru, ţe „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver

riadne neodôvodnil, takţe jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný“. Tento rozsudok bol

v uvedenej zbierke publikovaný ako R 111/98. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu je

názor zaujatý v uvedenom judikáte plne opodstatnený aj v prejednávanej veci. Právna

kvalifikácia nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia súdu niţšieho stupňa ako dôvodu

zakladajúceho (len) tzv. inú vadu konania pritom vyplýva aj z ďalších rozhodnutí Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. ,

, , , ,

a ). Preto sama skutočnosť, ţe v konaní prípadne došlo k procesnej vade tejto

povahy (nepreskúmateľnosť rozhodnutia), nemôţe v danom prípade zaloţiť prípustnosť

dovolania ţalobcu, lebo nejde o vadu v zmysle

Ţalobca v dovolaní vyslovil aj nespokojnosť s právnym posúdením veci odvolacím

súdom ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo

skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový

stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym posúdením veci

neodníma účastníkovi konania moţnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237

písm. f/ (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi niţších

stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky povaţované za relevantný dovolací dôvod,

ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď ),

zároveň je ale zhodne zastávaný názor, ţe nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších

stupňov nezakladá procesnú vadu konania v zmysle (viď napríklad rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. ). I keby teda tvrdenia ţalobcu o zaloţení

rozhodnutia na nesprávnom právnom posúdení boli prípadne aj opodstatnené, nezakladalo by

to prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky

k záveru, ţe v prejednávanej veci je dovolanie ţalobcu podľa

procesne neprípustné, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný

prostriedok ţalobcu podľa v spojení s

odmietol.

V dovolacom konaní procesne úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal ( ,

a ). Dovolací súd nepriznal ţalovanému náhradu trov dovolacieho

konania, lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy

dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. apríla 2011

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková