Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 28 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (36)525/362860.f465fa.pdf
PDF · 186.84 KB
No categories available
8Sžo/125/2010
Legal thesis Official
Najvyšší súd 8Sžo/125/2010
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny Adamcovej,
v právnej veci žalobcov: I. R. A., bytom C. X., K., II. K. A., bytom tamtiež, obaja
zastúpení M.. M. D., advokátkou so sídlom P. X., K., proti žalovanému: Krajský
stavebný úrad v Košiciach, Komenského 52, Košice, za účasti: 1./ M.. A.. P.. M. A.,
bytom J. X., K., 2./ V. A., bytom tamtiež, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 2008/00207 zo 7. januára 2008, o odvolaní žalobcov proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/37/2008 – 77 zo 14. januára 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k.
6S/37/2008 – 77 zo 14. januára 2010 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie žalovaného
č. 2008/00207 zo 7. januára 2008 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom trovy konania v sume 132,39 €
k rukám ich právnej zástupkyne, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zamietol žalobu, ktorou sa
žalobcovia v I. a II. rade domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 2008/00207 zo dňa 7.1.2008, ktorým zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil rozhodnutie
Mesta Košice, pracovisko Košice – Dargovských hrdinov, č. MK-07/1169-9/III/Po zo dňa
24.9.2007 o dodatočnom povolení stavby „Prístavba záhradnej chaty“, na pozemku parc.
č. X. umiestnenej na pozemku parc. č. X. v záhradkárskej lokalite O., k. ú. K. N. V..
V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že z ustanovenia § 6 ods. 1, písm. c/ bod 2 a 3
zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozhodnutia
len „katastrálny zákon“), vyplýva, že do katastra nehnuteľností sa zapisujú aj stavby, ktoré nie
sú označené súpisným číslom a stavby rozostavané, a preto neobstojí tvrdenie žalobcov, že
zrušením súpisného čísla stavby je automaticky preukázaná aj právna neexistencia –
nelegálnosť stavby ako takej. Rozhodnutie o pridelení súpisného čísla bolo na základe
podaného protestu krajského prokurátora v Košiciach zrušené, ale starosta Mestskej časti K.
N. V. nevydal rozhodnutie, ktoré by zodpovedalo zákonu, tak ako to navrhoval prokurátor,
teda opätovne nerozhodol o pridelení súpisného čísla ani nezamietol žiadosť o pridelenie
súpisného čísla. Rozhodnutie mestskej časti o zrušení pridelenia súpisného čísla nemá
náležitosti listiny, ktorá by mohla byť podkladom pre vykonanie zmeny alebo opravy zápisu
v katastri nehnuteľností. Je nepochybné, že stavba, ku ktorej bola uskutočnená prístavba bez
stavebného povolenia, právne existuje. Je v katastri nehnuteľností zapísaná ako chata
postavená na parc. č. X. pod súpisným číslom X.. Stavebný úrad i žalovaný mali pri
rozhodovaní k dispozícii výpis z listu vlastníctva č. X., k. ú. K. N. V., tiež stanovisko
katastrálneho úradu, Správy katastra Košice, že k zmene alebo k oprave údajov na liste
vlastníctva nedošlo, preto žalovaný ani stavebný úrad nepochybili, keď pri rozhodovaní
vychádzali z týchto údajov. Krajský súd taktiež nepovažoval za dôvodnú námietku ohľadne
nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia pokiaľ ide o posudok negatívnych vplyvov
objektu na zatienenie pozemku žalobcov, pretože žalovaný ako aj stavebný úrad v dôvodoch
rozhodnutí konštatovali, že obsah posudku nemôže mať vplyv na rozhodnutie, pretože
slovenské technické normy sa týkajú iba posúdenia oslnenia, presvetlenia a denného
osvetlenia budov nie pozemkov. K námietke nedodržania odstupovaných vzdialeností krajský
súd uviedol, že uznesenie mestského zastupiteľstva č. 170 zo dňa 28.6.2007 sa vzťahuje na
novostavané objekty, nie na už postavené stavby a taktiež poukázal na rozhodnutie
žalovaného, v ktorom tento uviedol, že pôvodný odstup stavby od hranice pozemku žalobcov
sa nezmenil, pretože prístavba sa uskutočňovala na strane, ktorá nesusedí s pozemkom
žalobcov. Ďalej krajský súd uviedol, že nepovažoval za opodstatnenú žalobnú námietku,
týkajúcu sa stavby kanalizácie a kanalizačnej prípojky, pretože táto stavba nebola predmetom
konania o dodatočnom povolení stavby. Rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu
prvého stupňa, bolo riadne odôvodnené, správne orgány sa zaoberali sa všetkými námietkami,
ktoré žalobcovia predniesli v konaní a uviedli v opravnom prostriedku, preto sa krajský súd
nestotožnil s tvrdením žalobcov, že tieto rozhodnutia sú neodôvodnené a arbitrárne. O trovách
konania rozhodol krajský súd tak, že žalobcom právo na ich náhradu nepriznal, pretože
nemali v konaní úspech.
Proti predmetnému rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia,
domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie,
a to z dôvodu, že krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Uviedli, že časť odôvodnenia rozsudku krajského súdu týkajúca sa výkladu § 6 ods. 1,
písm. c/ bod 2 a 3 katastrálneho zákona (na str. 6) nemá oporu v tomto zákone. Ak by bola
záhradná chata zapísaná v katastri nehnuteľností pod súpisným číslom, rozostavanou stavbou,
tak stavebný úrad nebol oprávnený povoliť nad takouto rozostavanou stavbou prístavbu, lebo
prístavbu je možné povoliť len nad skolaudovanou dokončenou stavbou a nie nad stavbou
rozostavanou. Stavba záhradnej chaty zapísaná v katastri nehnuteľností pod súpisným číslom
č. X. bola postavená bez stavebného povolenia v rozpore s vtedy platným územným plánom
a nikdy zo strany stavebného úradu nebolo vydané rozhodnutie o dodatočnom povolení tejto
stavby. Uvedená stavba v čase vydania napadnutých rozhodnutí existovala síce fakticky, ale
právne bola nelegálna, lebo bola postavená bez stavebného povolenia, napriek tomu, že
podliehala vydaniu stavebného povolenia a ani zo strany stavebného úradu nebolo vydané
rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby záhradnej chaty, čo ani nemohlo byť vydané,
keďže vlastníci stavby o vydanie takéhoto rozhodnutia nikdy nepožiadali. Ďalej žalobcovia
uviedli, že starosta Mestskej časti Košice – K. N. V. mal oprávnenie na základe protestu
prokurátora zo dňa 18.6.2007 vydať rozhodnutie o zrušení rozhodnutia č. VaŽP/1110/05 zo
dňa 9.9.2005 o pridelení súpisného čísla č. X. pre záhradkársku chatu a neexistovala žiadna
právna prekážka, pre ktorú by na základe uvedeného rozhodnutia nemohla Správa katastra
Košice vykonať zmeny v údajoch katastra a uvedenú stavbu prestať evidovať na liste
vlastníctva. Až do doby vydania nového rozhodnutia o pridelení súpisného čísla stavba
záhradnej chaty nemala byť evidovaná v katastri nehnuteľností a kataster nehnuteľností mal
vykonať zmenu zápisu v predmetnom liste vlastníctva. Je zrejmé, že starosta
mestskej časti K. N.V. nemohol vydať nové rozhodnutie o pridelení súpisného čísla stavby
záhradnej chaty, keď táto dokončená stavba, ktorá podliehala vydaniu stavebného povolenia
bola postavená bez stavebného rozhodnutia, neexistovalo kolaudačné rozhodnutie a vlastníci
ani nepožiadali stavebný úrad o vydanie dodatočného stavebného povolenia na stavbu
záhradnej chaty. Dokončená stavba, ktorá podlieha vydaniu stavebného povolenia
a kolaudačného rozhodnutia, ktorej vlastníci nikdy nepožiadali o vydanie dodatočného
stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia je nelegálnou tzv. čiernou stavbou.
Žalobcovia uviedli, že podľa stanoviska, ktoré zaujal krajský súd, by bolo možné každú
stavbu, ktorá podlieha vydaniu stavebného povolenia a bola bez neho postavená, ktorej
vlastníci nepožiadali ani o vydanie dodatočného stavebného povolenia, považovať za rozosta-
vanú stavbu bez súpisného čísla. Uvedený výklad zákona je z hľadiska ústavnoprávneho
neudržateľný, lebo odporuje duchu a účelu stavebného zákona. Postup Správy katastra Košice
- ktorá napriek tomu, že vo svojej činnosti mala vedomosť o existencii rozhodnutia Mestskej
časti Košická Nová Ves č. VaŽP/1110/05 o proteste prokurátora zo dňa 18.6.2007 o zrušení
súpisného čísla stavby a mala vedomosť o neexistencii stavebného povolenia a kolaudačného
rozhodnutia na predmetnú stavbu, aj keď stavba podliehala vydaniu stavebného povolenia,
nevykonala z úradnej povinnosti zmenu zápisu v katastri nehnuteľností - nemohol mať
za následok, že údaj o zápise stavby záhradnej chaty do katastra nehnuteľností ostal naďalej
záväzný a hodnoverný. Ďalej žalobcovia poukázali na § 70 katastrálneho zákona, ktorý
pripúšťa dôkaz opaku, teda správny orgán má právnu domnienku, že údaj katastra je
hodnoverný, za preukázanú, len v tom prípade, ak v konaní nevyjde najavo opak.
V uvedenom prípade jednoznačne a preukázateľne vyšiel najavo opak, vyšlo najavo, že stavba
záhradnej chaty nemá súpisné číslo, čo vyplývalo z obsahu rozhodnutia Mestskej časti
Košická Nová Ves č. VaŽP/1110/05 o proteste prokurátora zo dňa 18.6.2007 o zrušení
súpisného čísla stavby záhradnej chaty, jedná sa o nelegálnu tzv. čiernu stavbu postavenú bez
stavebného povolenia a existujúcu bez vydania kolaudačného rozhodnutia, čo vyplývalo
z obsahu tohto rozhodnutia ako aj z protestu prokurátora zo dňa 2.3.2007 č. KD 29/07-10.
V prípade, ak dokončená stavba, na ktorej sa realizuje nadstavba a ktorá dokončená stavba
podlieha vydaniu stavebného povolenia a stavebné povolenie ani dodatočné stavebné
povolenie vydané neboli, tak stavebný úrad nemá vydať stavebné povolenie na prístavbu tejto
dokončenej stavby, keďže prístavba kopíruje nedodržaný odstup pôvodnej dokončenej stavby.
Tým, že nebol dodržaný 2m odstup stavby záhradnej chaty, dodatočne povolená stavba
prístavby, ktorou došlo k zvýšeniu pôvodnej stavby záhradnej chaty, ešte viac zatienila
pozemok – záhradu vo vlastníctve žalobcu v I. rade a v nájme žalobcu v II. rade, a tým boli
žalobcovia poškodení, bez ohľadu na to, že osvetlenie neupravuje STN 734301, s ktorou
skutočnosťou sa krajský súd vo svojom rozsudku nevysporiadal. Žalobcovia ďalej namietali,
že odôvodnenie uvedené na strane 5 rozsudku, v ktorom bolo uvedené, že stavebný úrad
sa nezaoberal inžinierskou stavbou – rozvodom elektriny, pretože elektrická prípojka
už existovala, je nezrozumiteľné, lebo stavebný úrad dodatočne povoľoval stavbu prístavby,
a preto bolo logické, že celá stavba prístavby, vrátane inžinierskych sietí, už musela existovať
a byť postavená v čase vydania napadnutých rozhodnutí.
K podanému odvolaniu sa podaním z 22.3.2010 vyjadril žalovaný, ktorý napadnutý
rozsudok krajského súdu považoval za správny a navrhol jeho potvrdenie.
K podanému odvolaniu sa podaním z 29.3.2010 vyjadril taktiež stavebník, účastník
konania na strane žalovaného, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu
potvrdil. Uviedol, že žalobcovia v odvolaní nesprávne uviedli, že v prvostupňovom
ako aj odvolacom konaní bola rozhodnutím Mestskej časti Košická Nová Ves č.
VaŽP/1110/05 o proteste prokurátora zo dňa 18.6.2007 preukázaná nelegálnosť stavby
záhradnej chaty a preukázaná nehodnovernosť údaja v katastri. Samotné rozhodnutie starostu,
ktorým vyhovel protestu prokurátora nemá žiaden vplyv na posúdenie legálnosti/nelegálnosti
stavby – záhradnej chaty. Tvrdenie žalobcov, podľa ktorého uvedeným rozhodnutím o zrušení
súpisného čísla sa preukázala nehodnovernosť údajov katastra a nelegálnosť stavby,
považoval stavebník za nedôvodné. Starosta Mestskej časti Košická Nová Ves svoje
rozhodnutie o pridelení súpisného čísla zrušil bez toho, aby ho nahradil novým rozhodnutím.
V tejto súvislosti poukázal na § 2c ods. 3 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení
neskorších predpisov, podľa ktorého na účely prevodu vlastníctva k stavbe a poistenia stavby
môže obec určiť stavebníkovi súpisné číslo a orientačné číslo aj bez kolaudačného
rozhodnutia. Ďalej uviedol, že nepovažuje za odôvodnené tvrdenie žalobcov o tom,
že prístavba záhradnej chaty umiestnenej na pozemku parc. č. X. v záhradkárskej lokalite O.,
v kat. úz. K. N. V., znehodnocuje susediaci pozemok vo vlastníctve žalobcu v I. rade.
Tvrdením žalobcu o tom, že odstupová vzdialenosť už existujúcej záhradnej chaty od hranice
pozemku parc. č. X. je v rozpore s STN a tento odstup stavby nedodržuje minimálnu
vzdialenosť 2m, sa krajský súd zaoberal v rozsudku na strane 7. Pokiaľ ide o námietku
žalobcov o tom, že žalovaný sa nevysporiadal s obsahom predloženého posudku vplyvu
objektu súp. č. X. na zatienenie pozemku záhrady parc. č. X., vypracovaného Ing. S. H., touto
námietkou sa zaoberal tak správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný, pričom obe
rozhodnutia vyvracajú túto námietku ako neopodstatnenú. Stavebník uviedol, že nemal dôvod
spochybňovať rozhodnutia týchto štátnych inštitúcií, ktoré sú v odbore profesionálne.
Záverom uviedol, že stavba ktorej je vlastníkom, stojí na danom mieste asi 30 rokov a bola
stavaná aj počas toho, ako rodina žalobcov vlastnila susedný pozemok, problémy a celá kauza
začali, až keď sa vlastníkom pozemku a budovy stali stavebníci. Celá prístavba pritom
spočíva v rozšírení stavby o 1,14m a tak je zjavné, že nezmyselné námietky sú zamerané voči
stavebníkom a hraničia s psychickým vydieraním a týraním, ktoré pretrváva takmer 5 rokov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1, veta prvá O.s.p.
v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu
predchádzalo (podľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 28. apríla 2011
(§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia
alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.
Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej
hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu
a rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie
Mesta Košice, pracovisko Košice – Dargovských hrdinov, č. MK-07/1169-9/III/Po zo dňa
24.9.2007, ktorým bola dodatočne povolená stavba „Prístavba záhradnej chaty“ na
pozemku parc. č. X. umiestnenej na pozemku parc. č. X. v záhradkárskej lokalite O., k. ú. K.
N. V..
Konanie o dodatočnom povolení stavby upravuje § 88a stavebného zákona.
Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola
postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu
konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné
povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä
s cieľmi a zámermi územného plánovania a s osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá
bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad
s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov
predložených v stavebnom konaní.
Podľa § 88a ods. 4, 7 stavebného zákona v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby
stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie
stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. Na konanie o dodatočnom povolení
stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66.
Účelom konania o dodatočnom povolení stavby je vlastne dodatočné zhojenie
závažnej vady, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka, pod
podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je
v rozpore s verejnými záujmami. Dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďže sa
dopustil porušenia zákona.
Z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, je zrejmé,
že správne orgány v posudzovanej veci na základe skutkových zistení dospeli k záveru, že pre
dodatočné povolenie horeuvedenej stavby boli splnené zákonné podmienky. Tento ich záver
je však podľa názoru odvolacieho súdu predčasný, nakoľko si preň nezadovážili dostatok
skutkových pokladov.
Predpokladom úspešnosti stavebníka v konaní o dodatočnom povolení stavby
v zmysle citovaného ustanovenia § 88a ods. 1 stavebného zákona je preukázanie skutočnosti,
že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom.
V preskúmavanej veci sa správne orgány dostatočne nevysporiadali s argumentáciou
žalobcov, ktorí v priebehu celého stavebného konania namietali nelegálnosť stavby záhradnej
chaty ku ktorej napadnutými rozhodnutiami bola dodatočne povolená prístavba. V tomto
smere, podľa názoru senátu najvyššieho súdu, bolo potrebné zistiť, či stavba záhradnej chaty
predstavuje stavbu legálnu, pričom v prípade, že „základná stavba“ záhradnej chaty nie je
legálna, bolo povinnosťou správnych orgánov zaujať stanovisko k otázke, či boli splnené
zákonné podmienky pre postup v zmysle citovaného ustanovenia § 88a stavebného zákona
pre dodatočné povolenie stavby - prístavby k tzv. čiernej stavbe záhradnej chaty.
Vo veci bolo tiež potrebné dôsledne sa vysporiadať s vyjadrením hlavného architekta
Mesta Košice z 25.9.2006 k návrhu stavebníkov na vydanie dodatočného stavebného
povolenia, v rámci ktorého uviedol, že navrhované riešenie je možné akceptovať len
za predpokladu, že existujúca stavba má právoplatné stavebné povolenie a za predpokladu
dohody účastníkov konania, nakoľko stavba má minimálny odstup od susednej parcely
č. X.. Taktiež neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že správne orgány nevenovali pozornosť
záväznému stanovisku starostu Mestskej časti Košice – Košická Nová Ves zo 6.8.2007,
v ktorom uviedol, že nesúhlasí s posudzovanou prístavbou z dôvodu, že:
- zamýšľaná činnosť je v rozpore s technickými podmienkami umiestnenia stavby
– odstupy,
- nie je ukončená identifikácia pôvodného objektu.
Za tohto stavu vo veci odvolacieho súdu existujú vážne pochybnosti o tom, či ďalšia
existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami.
Odvolací súd zdôrazňuje, že nie je možné pripustiť taký výklad zákona, ktorý by
stanovil miernejšie kritériá pre dodatočné povolenie stavby, resp. jej zmeny, než aké sú
kladené na riadne stavebné povolenie.
Vychádzajúc zo stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu SR, odvolací súd považuje
za potrebné uviesť, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa
čl. 1 ústavy je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty
práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa
platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. II. ÚS 10/99,
tiež II. ÚS 234/03). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom
rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie
práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných
fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV.ÚS 92/09).
Z týchto dôvodov odvolací súd zamietajúci prvostupňový rozsudok krajského súdu
podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie, v ktorom v zmysle § 250r O.s.p. je viazaný právnym názorom súdu,
pričom zároveň je povinný sa vysporiadať aj so všetkými námietkami žalobcov uvedenými
v odvolaní, medzi ktoré patrí aj námietka ohľadne splaškovej kanalizácie a rozvodu elektriny.
Záverom odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predmet preskúmavacieho
konania je daný výrokom napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na túto skutočnosť, nebolo
možné v rámci tohto konania preskúmavať zákonnosť postupu katastrálneho orgánu pri zápise
týkajúcom sa zrušujúceho rozhodnutia o pridelení súpisného čísla.
O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 250k ods. 1, veta prvá O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. tak, že úspešným
žalobcom priznal právo na náhradu trov konania tak, ako boli zistené z obsahu súdneho spisu,
a to za celé súdne konanie. Priznané trovy konania pozostávajú zo sumy zaplatenej titulom
súdneho poplatku za žalobu vo výške 2000 Sk, t.j. 66,39 € a tiež titulom súdneho poplatku
za podané odvolanie vo výške 66 €, celkom 132,39 €. Náhradu trov právneho zastúpenia súd
žalobcom z dôvodu ich nevyčíslenia nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave 28. apríla 2011
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská