Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/125/2010

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny Adamcovej,

v právnej veci žalobcov: I. R. A., bytom C. X., K., II. K. A., bytom tamtiež, obaja

zastúpení M.. M. D., advokátkou so sídlom P. X., K., proti žalovanému: Krajský

stavebný úrad v Košiciach, Komenského 52, Košice, za účasti: 1./ M.. A.. P.. M. A.,

bytom J. X., K., 2./ V. A., bytom tamtiež, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. 2008/00207 zo 7. januára 2008, o odvolaní žalobcov proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach č. k. – 77 zo 14. januára 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k.

– 77 zo 14. januára 2010 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie žalovaného

č. 2008/00207 zo 7. januára 2008 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom trovy konania v sume 132,39 €

k rukám ich právnej zástupkyne, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zamietol žalobu, ktorou sa

žalobcovia v I. a II. rade domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. 2008/00207 zo dňa 7.1.2008, ktorým zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil rozhodnutie

Mesta Košice, pracovisko Košice – Dargovských hrdinov, č. MK-07/1169-9/III/Po zo dňa

2

24.9.2007 o dodatočnom povolení stavby „Prístavba záhradnej chaty“, na pozemku parc.

č. X. umiestnenej na pozemku parc. č. X. v záhradkárskej lokalite O., k. ú. K. N. V..

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že z ustanovenia § 6 ods. 1, písm. c/ bod 2 a 3

o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k

nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozhodnutia

len „katastrálny zákon“), vyplýva, že do katastra nehnuteľností sa zapisujú aj stavby, ktoré nie

sú označené súpisným číslom a stavby rozostavané, a preto neobstojí tvrdenie žalobcov, že

zrušením súpisného čísla stavby je automaticky preukázaná aj právna neexistencia –

nelegálnosť stavby ako takej. Rozhodnutie o pridelení súpisného čísla bolo na základe

podaného protestu krajského prokurátora v Košiciach zrušené, ale starosta Mestskej časti K.

N. V. nevydal rozhodnutie, ktoré by zodpovedalo zákonu, tak ako to navrhoval prokurátor,

teda opätovne nerozhodol o pridelení súpisného čísla ani nezamietol žiadosť o pridelenie

súpisného čísla. Rozhodnutie mestskej časti o zrušení pridelenia súpisného čísla nemá

náležitosti listiny, ktorá by mohla byť podkladom pre vykonanie zmeny alebo opravy zápisu

v katastri nehnuteľností. Je nepochybné, že stavba, ku ktorej bola uskutočnená prístavba bez

stavebného povolenia, právne existuje. Je v katastri nehnuteľností zapísaná ako chata

postavená na parc. č. X. pod súpisným číslom X.. Stavebný úrad i žalovaný mali pri

rozhodovaní k dispozícii výpis z listu vlastníctva č. X., k. ú. K. N. V., tiež stanovisko

katastrálneho úradu, Správy katastra Košice, že k zmene alebo k oprave údajov na liste

vlastníctva nedošlo, preto žalovaný ani stavebný úrad nepochybili, keď pri rozhodovaní

vychádzali z týchto údajov. Krajský súd taktiež nepovažoval za dôvodnú námietku ohľadne

nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia pokiaľ ide o posudok negatívnych vplyvov

objektu na zatienenie pozemku žalobcov, pretože žalovaný ako aj stavebný úrad v dôvodoch

rozhodnutí konštatovali, že obsah posudku nemôže mať vplyv na rozhodnutie, pretože

slovenské technické normy sa týkajú iba posúdenia oslnenia, presvetlenia a denného

osvetlenia budov nie pozemkov. K námietke nedodržania odstupovaných vzdialeností krajský

súd uviedol, že uznesenie mestského zastupiteľstva č. 170 zo dňa 28.6.2007 sa vzťahuje na

novostavané objekty, nie na už postavené stavby a taktiež poukázal na rozhodnutie

žalovaného, v ktorom tento uviedol, že pôvodný odstup stavby od hranice pozemku žalobcov

sa nezmenil, pretože prístavba sa uskutočňovala na strane, ktorá nesusedí s pozemkom

žalobcov. Ďalej krajský súd uviedol, že nepovažoval za opodstatnenú žalobnú námietku,

týkajúcu sa stavby kanalizácie a kanalizačnej prípojky, pretože táto stavba nebola predmetom

konania o dodatočnom povolení stavby. Rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu

prvého stupňa, bolo riadne odôvodnené, správne orgány sa zaoberali sa všetkými námietkami,

3

ktoré žalobcovia predniesli v konaní a uviedli v opravnom prostriedku, preto sa krajský súd

nestotožnil s tvrdením žalobcov, že tieto rozhodnutia sú neodôvodnené a arbitrárne. O trovách

konania rozhodol krajský súd tak, že žalobcom právo na ich náhradu nepriznal, pretože

nemali v konaní úspech.

Proti predmetnému rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia,

domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie,

a to z dôvodu, že krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Uviedli, že časť odôvodnenia rozsudku krajského súdu týkajúca sa výkladu § 6 ods. 1,

písm. c/ bod 2 a 3 katastrálneho zákona (na str. 6) nemá oporu v tomto zákone. Ak by bola

záhradná chata zapísaná v katastri nehnuteľností pod súpisným číslom, rozostavanou stavbou,

tak stavebný úrad nebol oprávnený povoliť nad takouto rozostavanou stavbou prístavbu, lebo

prístavbu je možné povoliť len nad skolaudovanou dokončenou stavbou a nie nad stavbou

rozostavanou. Stavba záhradnej chaty zapísaná v katastri nehnuteľností pod súpisným číslom

č. X. bola postavená bez stavebného povolenia v rozpore s vtedy platným územným plánom

a nikdy zo strany stavebného úradu nebolo vydané rozhodnutie o dodatočnom povolení tejto

stavby. Uvedená stavba v čase vydania napadnutých rozhodnutí existovala síce fakticky, ale

právne bola nelegálna, lebo bola postavená bez stavebného povolenia, napriek tomu, že

podliehala vydaniu stavebného povolenia a ani zo strany stavebného úradu nebolo vydané

rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby záhradnej chaty, čo ani nemohlo byť vydané,

keďže vlastníci stavby o vydanie takéhoto rozhodnutia nikdy nepožiadali. Ďalej žalobcovia

uviedli, že starosta Mestskej časti Košice – K. N. V. mal oprávnenie na základe protestu

prokurátora zo dňa 18.6.2007 vydať rozhodnutie o zrušení rozhodnutia č. zo

dňa 9.9.2005 o pridelení súpisného čísla č. X. pre záhradkársku chatu a neexistovala žiadna

právna prekážka, pre ktorú by na základe uvedeného rozhodnutia nemohla Správa katastra

Košice vykonať zmeny v údajoch katastra a uvedenú stavbu prestať evidovať na liste

vlastníctva. Až do doby vydania nového rozhodnutia o pridelení súpisného čísla stavba

záhradnej chaty nemala byť evidovaná v katastri nehnuteľností a kataster nehnuteľností mal

vykonať zmenu zápisu v predmetnom liste vlastníctva. Je zrejmé, že starosta

mestskej časti K. N.V. nemohol vydať nové rozhodnutie o pridelení súpisného čísla stavby

záhradnej chaty, keď táto dokončená stavba, ktorá podliehala vydaniu stavebného povolenia

bola postavená bez stavebného rozhodnutia, neexistovalo kolaudačné rozhodnutie a vlastníci

ani nepožiadali stavebný úrad o vydanie dodatočného stavebného povolenia na stavbu

4

záhradnej chaty. Dokončená stavba, ktorá podlieha vydaniu stavebného povolenia

a kolaudačného rozhodnutia, ktorej vlastníci nikdy nepožiadali o vydanie dodatočného

stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia je nelegálnou tzv. čiernou stavbou.

Žalobcovia uviedli, že podľa stanoviska, ktoré zaujal krajský súd, by bolo možné každú

stavbu, ktorá podlieha vydaniu stavebného povolenia a bola bez neho postavená, ktorej

vlastníci nepožiadali ani o vydanie dodatočného stavebného povolenia, považovať za rozosta-

vanú stavbu bez súpisného čísla. Uvedený výklad zákona je z hľadiska ústavnoprávneho

neudržateľný, lebo odporuje duchu a účelu stavebného zákona. Postup Správy katastra Košice

- ktorá napriek tomu, že vo svojej činnosti mala vedomosť o existencii rozhodnutia Mestskej

časti Košická Nová Ves č. VaŽP/1110/05 o proteste prokurátora zo dňa 18.6.2007 o zrušení

súpisného čísla stavby a mala vedomosť o neexistencii stavebného povolenia a kolaudačného

rozhodnutia na predmetnú stavbu, aj keď stavba podliehala vydaniu stavebného povolenia,

nevykonala z úradnej povinnosti zmenu zápisu v katastri nehnuteľností - nemohol mať

za následok, že údaj o zápise stavby záhradnej chaty do katastra nehnuteľností ostal naďalej

záväzný a hodnoverný. Ďalej žalobcovia poukázali na § 70 katastrálneho zákona, ktorý

pripúšťa dôkaz opaku, teda správny orgán má právnu domnienku, že údaj katastra je

hodnoverný, za preukázanú, len v tom prípade, ak v konaní nevyjde najavo opak.

V uvedenom prípade jednoznačne a preukázateľne vyšiel najavo opak, vyšlo najavo, že stavba

záhradnej chaty nemá súpisné číslo, čo vyplývalo z obsahu rozhodnutia Mestskej časti

Košická Nová Ves č. VaŽP/1110/05 o proteste prokurátora zo dňa 18.6.2007 o zrušení

súpisného čísla stavby záhradnej chaty, jedná sa o nelegálnu tzv. čiernu stavbu postavenú bez

stavebného povolenia a existujúcu bez vydania kolaudačného rozhodnutia, čo vyplývalo

z obsahu tohto rozhodnutia ako aj z protestu prokurátora zo dňa 2.3.2007 č. KD 29/07-10.

V prípade, ak dokončená stavba, na ktorej sa realizuje nadstavba a ktorá dokončená stavba

podlieha vydaniu stavebného povolenia a stavebné povolenie ani dodatočné stavebné

povolenie vydané neboli, tak stavebný úrad nemá vydať stavebné povolenie na prístavbu tejto

dokončenej stavby, keďže prístavba kopíruje nedodržaný odstup pôvodnej dokončenej stavby.

Tým, že nebol dodržaný 2m odstup stavby záhradnej chaty, dodatočne povolená stavba

prístavby, ktorou došlo k zvýšeniu pôvodnej stavby záhradnej chaty, ešte viac zatienila

pozemok – záhradu vo vlastníctve žalobcu v I. rade a v nájme žalobcu v II. rade, a tým boli

žalobcovia poškodení, bez ohľadu na to, že osvetlenie neupravuje STN 734301, s ktorou

skutočnosťou sa krajský súd vo svojom rozsudku nevysporiadal. Žalobcovia ďalej namietali,

že odôvodnenie uvedené na strane 5 rozsudku, v ktorom bolo uvedené, že stavebný úrad

sa nezaoberal inžinierskou stavbou – rozvodom elektriny, pretože elektrická prípojka

5

už existovala, je nezrozumiteľné, lebo stavebný úrad dodatočne povoľoval stavbu prístavby,

a preto bolo logické, že celá stavba prístavby, vrátane inžinierskych sietí, už musela existovať

a byť postavená v čase vydania napadnutých rozhodnutí.

K podanému odvolaniu sa podaním z 22.3.2010 vyjadril žalovaný, ktorý napadnutý

rozsudok krajského súdu považoval za správny a navrhol jeho potvrdenie.

K podanému odvolaniu sa podaním z 29.3.2010 vyjadril taktiež stavebník, účastník

konania na strane žalovaného, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu

potvrdil. Uviedol, že žalobcovia v odvolaní nesprávne uviedli, že v prvostupňovom

ako aj odvolacom konaní bola rozhodnutím Mestskej časti Košická Nová Ves č.

o proteste prokurátora zo dňa 18.6.2007 preukázaná nelegálnosť stavby

záhradnej chaty a preukázaná nehodnovernosť údaja v katastri. Samotné rozhodnutie starostu,

ktorým vyhovel protestu prokurátora nemá žiaden vplyv na posúdenie legálnosti/nelegálnosti

stavby – záhradnej chaty. Tvrdenie žalobcov, podľa ktorého uvedeným rozhodnutím o zrušení

súpisného čísla sa preukázala nehodnovernosť údajov katastra a nelegálnosť stavby,

považoval stavebník za nedôvodné. Starosta Mestskej časti Košická Nová Ves svoje

rozhodnutie o pridelení súpisného čísla zrušil bez toho, aby ho nahradil novým rozhodnutím.

V tejto súvislosti poukázal na o obecnom zriadení v znení

neskorších predpisov, podľa ktorého na účely prevodu vlastníctva k stavbe a poistenia stavby

môže obec určiť stavebníkovi súpisné číslo a orientačné číslo aj bez kolaudačného

rozhodnutia. Ďalej uviedol, že nepovažuje za odôvodnené tvrdenie žalobcov o tom,

že prístavba záhradnej chaty umiestnenej na pozemku parc. č. X. v záhradkárskej lokalite O.,

v kat. úz. K. N. V., znehodnocuje susediaci pozemok vo vlastníctve žalobcu v I. rade.

Tvrdením žalobcu o tom, že odstupová vzdialenosť už existujúcej záhradnej chaty od hranice

pozemku parc. č. X. je v rozpore s STN a tento odstup stavby nedodržuje minimálnu

vzdialenosť 2m, sa krajský súd zaoberal v rozsudku na strane 7. Pokiaľ ide o námietku

žalobcov o tom, že žalovaný sa nevysporiadal s obsahom predloženého posudku vplyvu

objektu súp. č. X. na zatienenie pozemku záhrady parc. č. X., vypracovaného Ing. S. H., touto

námietkou sa zaoberal tak správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný, pričom obe

rozhodnutia vyvracajú túto námietku ako neopodstatnenú. Stavebník uviedol, že nemal dôvod

spochybňovať rozhodnutia týchto štátnych inštitúcií, ktoré sú v odbore profesionálne.

Záverom uviedol, že stavba ktorej je vlastníkom, stojí na danom mieste asi 30 rokov a bola

stavaná aj počas toho, ako rodina žalobcov vlastnila susedný pozemok, problémy a celá kauza

6

začali, až keď sa vlastníkom pozemku a budovy stali stavebníci. Celá prístavba pritom

spočíva v rozšírení stavby o 1,14m a tak je zjavné, že nezmyselné námietky sú zamerané voči

stavebníkom a hraničia s psychickým vydieraním a týraním, ktoré pretrváva takmer 5 rokov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (, veta prvá

v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu

predchádzalo (podľa , veta prvá v spojení s a nasl. ) a dospel

k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený

minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 28. apríla 2011

( a ).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia

alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej

hlavy piatej časti preskúmať zákonnosť postupu

a rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie

Mesta Košice, pracovisko Košice – Dargovských hrdinov, č. MK-07/1169-9/III/Po zo dňa

24.9.2007, ktorým bola dodatočne povolená stavba „Prístavba záhradnej chaty“ na

pozemku parc. č. X. umiestnenej na pozemku parc. č. X. v záhradkárskej lokalite O., k. ú. K.

N. V..

Konanie o dodatočnom povolení stavby upravuje § 88a stavebného zákona.

Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola

postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu

konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné

povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä

s cieľmi a zámermi územného plánovania a s osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá

bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad

7

s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov

predložených v stavebnom konaní.

Podľa § 88a ods. 4, 7 stavebného zákona v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby

stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie

stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. Na konanie o dodatočnom povolení

stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66.

Účelom konania o dodatočnom povolení stavby je vlastne dodatočné zhojenie

závažnej vady, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka, pod

podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je

v rozpore s verejnými záujmami. Dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďže sa

dopustil porušenia zákona.

Z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, je zrejmé,

že správne orgány v posudzovanej veci na základe skutkových zistení dospeli k záveru, že pre

dodatočné povolenie horeuvedenej stavby boli splnené zákonné podmienky. Tento ich záver

je však podľa názoru odvolacieho súdu predčasný, nakoľko si preň nezadovážili dostatok

skutkových pokladov.

Predpokladom úspešnosti stavebníka v konaní o dodatočnom povolení stavby

v zmysle citovaného ustanovenia § 88a ods. 1 stavebného zákona je preukázanie skutočnosti,

že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom.

V preskúmavanej veci sa správne orgány dostatočne nevysporiadali s argumentáciou

žalobcov, ktorí v priebehu celého stavebného konania namietali nelegálnosť stavby záhradnej

chaty ku ktorej napadnutými rozhodnutiami bola dodatočne povolená prístavba. V tomto

smere, podľa názoru senátu najvyššieho súdu, bolo potrebné zistiť, či stavba záhradnej chaty

predstavuje stavbu legálnu, pričom v prípade, že „základná stavba“ záhradnej chaty nie je

legálna, bolo povinnosťou správnych orgánov zaujať stanovisko k otázke, či boli splnené

zákonné podmienky pre postup v zmysle citovaného ustanovenia § 88a stavebného zákona

pre dodatočné povolenie stavby - prístavby k tzv. čiernej stavbe záhradnej chaty.

Vo veci bolo tiež potrebné dôsledne sa vysporiadať s vyjadrením hlavného architekta

Mesta Košice z 25.9.2006 k návrhu stavebníkov na vydanie dodatočného stavebného

8

povolenia, v rámci ktorého uviedol, že navrhované riešenie je možné akceptovať len

za predpokladu, že existujúca stavba má právoplatné stavebné povolenie a za predpokladu

dohody účastníkov konania, nakoľko stavba má minimálny odstup od susednej parcely

č. X.. Taktiež neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že správne orgány nevenovali pozornosť

záväznému stanovisku starostu Mestskej časti Košice – Košická Nová Ves zo 6.8.2007,

v ktorom uviedol, že nesúhlasí s posudzovanou prístavbou z dôvodu, že:

- zamýšľaná činnosť je v rozpore s technickými podmienkami umiestnenia stavby

– odstupy,

- nie je ukončená identifikácia pôvodného objektu.

Za tohto stavu vo veci odvolacieho súdu existujú vážne pochybnosti o tom, či ďalšia

existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami.

Odvolací súd zdôrazňuje, že nie je možné pripustiť taký výklad zákona, ktorý by

stanovil miernejšie kritériá pre dodatočné povolenie stavby, resp. jej zmeny, než aké sú

kladené na riadne stavebné povolenie.

Vychádzajúc zo stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu SR, odvolací súd považuje

za potrebné uviesť, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa

je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty

práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa

platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. ,

tiež ). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom

rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie

práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných

fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci ().

Z týchto dôvodov odvolací súd zamietajúci prvostupňový rozsudok krajského súdu

podľa zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie, v ktorom v zmysle je viazaný právnym názorom súdu,

pričom zároveň je povinný sa vysporiadať aj so všetkými námietkami žalobcov uvedenými

v odvolaní, medzi ktoré patrí aj námietka ohľadne splaškovej kanalizácie a rozvodu elektriny.

Záverom odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predmet preskúmavacieho

konania je daný výrokom napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na túto skutočnosť, nebolo

9

možné v rámci tohto konania preskúmavať zákonnosť postupu katastrálneho orgánu pri zápise

týkajúcom sa zrušujúceho rozhodnutia o pridelení súpisného čísla.

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení

s , veta prvá v spojení s a tak, že úspešným

žalobcom priznal právo na náhradu trov konania tak, ako boli zistené z obsahu súdneho spisu,

a to za celé súdne konanie. Priznané trovy konania pozostávajú zo sumy zaplatenej titulom

súdneho poplatku za žalobu vo výške 2000 Sk, t.j. 66,39 € a tiež titulom súdneho poplatku

za podané odvolanie vo výške 66 €, celkom 132,39 €. Náhradu trov právneho zastúpenia súd

žalobcom z dôvodu ich nevyčíslenia nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 28. apríla 2011

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská