Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Svk-26-2025.pdf
PDF · 127.8 KB
Case nature
Area
Subarea
5Svk/26/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a Mgr. Petra Macha, PhD. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): P.. A. C., nar. XX. B. XXXX, bytom Z. XXX/X, R., zastúpeného advokátskym spoločenstvom Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s. r. o., so sídlom Jesenského 7713/12, Trenčín, IČO: 52 471 420, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Trenčín, so sídlom Brnianska 2038/1, Trenčín (nástupca Okresného úradu Trenčín, odboru výstavby a bytovej politiky), za ktorý koná Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Tomášikova 14366/64A, Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Z. L., nar. XX. A. XXXX, bytom Z. XXX/X, R., 2/ P.. D. L., nar. XX. Z. XXXX, bytom Z. XXX/X, R., 3/ S. E., nar. XX. M. XXXX, bytom Z. XXX/X, R., 4/ E. E., nar. X. B. XXXX, bytom Z. XXX/X, R. a 5/ Mesto Trenčín, so sídlom Mierové námestie 1/2, Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-TN-OVBP2-2023/000691-005 zo dňa 23. februára 2023, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. TN-11S/51/2023 zo dňa 30. januára 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy a ich rozhodnutia
1. Rozhodnutím č. ÚSŽP 2015/179/50734/33-Mi zo dňa 15.04.2015 stavebný úrad Mesta Trenčín ako prvostupňový správny orgán dodatočne povolil zmenu stavby „Rekonštrukcia rodinného domu" Z. XXX/ X, R., stavebníkov - ďalších účastníkov konania v rade 1/ a 2/ a súčasne povolil jej užívanie.
2. Na základe odvolania žalobcu Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-TN-OVBP2-2015/018085-2 Br zo dňa 04.08.2015 rozhodnutie č. ÚSŽP 2015/179/50734/33-Mi zo dňa 15.04.2015 čiastočne zmenil. Konkrétne s námietkou žalobcu o zasahovaní zmenenej stavby na jeho pozemok sa Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky vysporiadal tak, že bolo preukázané, že spevnená plocha sa nachádza výlučne na pozemku stavebníkov.
3. Na základe žaloby žalobcu Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 11S/77/2015-185 zo dňa 21.01.2020 (pozn. kasačného súdu - po tom, čo Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím sp. zn. 2Sžk/12/2016 zrušil predchádzajúci rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/77/2015-106 zo dňa 07.06.2016) rozhodol tak, že rozhodnutie č. OU-TN-OVBP2-2015/018085-2 Br zo dňa 04.08.2015 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Podľa názoru Krajského súdu v Trenčíne absentovala podstatná
právna úvaha týkajúca sa správneho hodnotenia skutkových zistení, ktorá by dala jasnú odpoveď na základné právne problémy v súlade s ustanovením § 47 Správneho poriadku.
4. Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky následne rozhodnutím č. OU-TN- OVBP2-2023/000691-005 zo dňa 23.02.2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie") podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu Mesta Trenčín č. ÚSŽP 2015/179/50734/33-Mi zo dňa 15.04.2015 zamietol a toto potvrdil.
II. Konanie pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
5. Žalobca sa správnou žalobou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej ako aj „SSP").
6. Správny súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. TN-11S/51/2023 zo dňa 30.01.2025 (ďalej aj „napadnutý rozsudok") správnu žalobu žalobcu zamietol. Žalobcovi, žalovanému a ďalším účastníkom konania v rade 1/ až 5/ rade právo na náhradu trov konania pred správnym súdom nepriznal.
7. Správny súd zhrnul, že ďalší účastníci konania v rade 1/ a 2/ ako spoluvlastníci rodinného domu na adrese Z. XXX/X, R. bez stavebného povolenia vykonali úpravy tohto rodinného domu a priľahlých pozemkov, ktoré sa nachádzajú na parcele č. XXX/X KN a XXX/X KN v katastrálnom území T., s ktorými hraničí parcela č. XXX KN vo vlastníctve žalobcu. Až po vykonaní a dokončení zmien spočívajúcich v zmene podkrovia a čiastočne aj prízemia rodinného domu, vrátane spevnenia plochy vjazdu na parcelu č. XXX/X KN a plochy dvora zámkovou dlažbou, požiadali o dodatočné povolenie už vykonaných zmien stavby a povolenie jej užívania.
8. Prvostupňový správny orgán začal konanie o dodatočné povolenie stavby spojené s kolaudačným konaním. Správny súd zdôraznil, že žalobca bol účastníkom spoločného stavebného konania práve z dôvodu vlastníctva parcely č. XXX KN, ktorá hraničí s parcelami č. XXX/X KN a XXX/X KN. Podľa správneho súdu ak sa vlastník susedného (hraničiaceho) pozemku domnieva, že jeho vlastnícke právo alebo právom chránené záujmy alebo povinnosti suseda môžu byť stavebným povolením dotknuté, stáva sa účastníkom konania a môže z tohto titulu vznášať námietky, ktoré slúžia na ochranu jeho práv a záujmov. Z toho potom vyplýva, že žalobca s prihliadnutím aj na koncentračnú zásadu bol v preskúmavanom stavebnom konaní a následne v konaní pred súdom oprávnený podávať námietky, ktoré bezprostredne súviseli s možným ukrátením jeho práv ako vlastníka susedného pozemku. Správny súd skonštatoval, že žalobca počas stavebného konania vznášal aj námietky, ktoré priamo nesúviseli s právnym dôvodom jeho účasti v stavebnom konaní. Námietky žalobcu možno podľa správneho súdu rozdeliť na námietky, ktoré slúžili na ochranu jeho ostatných subjektívnych práv a záujmov a na námietky, ktoré sa ich priamo netýkali. Žalobcove námietky, ktoré súviseli s tvrdeným porušením jeho práv a záujmov, resp. dotknutím na jeho právach a záujmoch, boli koncentrovane vznášané v určených lehotách, resp. sa jednalo o ďalšie námietky, ktoré z pohľadu ich povahy alebo svojho predmetu, mohli byť v stavebnom konaní vznesené časovo až dodatočne v súvislosti s vydanými administratívnymi rozhodnutiami. Vzhľadom na uvedené úvahy správneho súdu žalobca nebol oprávnený na podávanie ostatných námietok, nakoľko sa týkali skutočností, ktorými nebol priamo dotknutý na svojom právnom postavení, čo však nezbavilo správne orgány povinnosti venovať im adekvátnu pozornosť.
9. Námietku žalobcu, že stavebníkmi osadená dlažba zasahuje do pozemku žalobcu vyhodnotil správny súd ako spôsobilú odôvodniť možné ukrátenie žalobcu na jeho právach. Vo vzťahu k uvedenej námietke stavebníci správnym orgánom predložili relevantné dôkazné prostriedky, ktoré podľa správneho súdu nadovšetku pochybnosť preukázali, že nimi vykonané úpravy neukrátili žalobcu na jeho vlastníckom práve k parcele č. XXX KN. Na výzvu stavebného úradu stavebníci doručili správnemu orgánu plán o podrobnej porealizačnej situácii so zameraním odstupových vzdialeností zo septembra 2014, vrátane fotografie, ktorá zaznamenala reálny odstup okraja dlažby od obvodového múru oplotenia žalobcu. Z nich bolo zrejmé, že zámková dlažba je ukončená na pozemku stavebníkov, ešte pred hranicou rozhrania susedných parciel XXX/X KN a XXX KN. Správny súd námietku žalobcu preto vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže stavebníci jednoznačne preukázali, že nedošlo k porušeniu vlastníckeho práva žalobcu, a že stavbu, resp. jej zmeny realizovali výlučne na svojich vlastných pozemkoch.
10. Vo vzťahu k námietke zaujatosti zamestnankyne stavebného úradu P.. E. správny súd vychádzal z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/77/2015-185 zo dňa 21.01.2020 a zistil, že žalobca ešte v konaní pred krajským súdom dňa 15.03.2016 uviedol, že námietku zaujatosti v správnom konaní nevznášal (zápisnica o súdnom pojednávaní evidovaná na č. l. 70). Ak tak učinil až v aktuálnom konaní pred správnym súdom, jej podanie možno považovať za oneskorené s tým, že na jej riešenie ani nie je daná právomoc správneho súdu, ktorý vzhľadom na vyjadrenie samotného žalobcu pred správnym súdom nevzhliadol pochybenie v postupe správnych orgánov vo vzťahu k jej vyriešeniu.
11. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil aj námietku opakovania procesu dodatočného povoľovania stavby. Potreba opätovného upovedomenia o pokračovaní v správnom konaní vyplynula z dôvodu nedodržania zákonných lehôt podľa § 61 ods. 3 a § 80 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej aj ako „stavebný zákon"), keď bolo povinnosťou stavebného úradu zopakovať procesné úkony v záujme zachovania zákonnosti procesného postupu a rozhodnutia vo veci samej, ktoré je výsledkom tohto postupu. Správny súd nezistil pochybenie správnych orgánov.
12. Poukazovanie žalobcu na povolenú zmenu stavby ako čiernu stavbu, ktorá tu je od polovice roka 2009 a je užívaná bez kolaudácie od polovice augusta 2009, považoval správny súd za nepodstatné. V konaní nebolo sporné, že stavebníci v prejednávanej veci postupovali v rozpore so stavebným zákonom. Stavebný zákon však upravuje odstránenie vyvolaného protiprávneho stavu, keď v ustanovení § 88a povoľuje dodatočnú legalizáciu už vykonaných stavebných zmien, úprav bez predchádzajúceho právoplatného stavebného povolenia, resp. v rozpore s ním. Ako nedôvodnú v súvislosti s uvedeným správny súd vyhodnotil námietku žalobcu argumentujúceho nesprávnym postupom stavebného úradu, ktorý mal byť realizovaný v rozpore s § 60 ods. 2 písm. f) stavebného zákona, keď stavebný úrad mal podľa názoru žalobcu konanie zastaviť. Správny súd uviedol, že aplikáciu predmetného ustanovenia vylučuje aplikácia § 88a ods. 1 stavebného zákona.
13. Ako nedôvodnú a zároveň aj neprípustnú z dôvodu, že žalobca sa môže domáhať ochrany iba svojich subjektívnych práv, vyhodnotil správny súd námietku o neúčasti bankovej inštitúcie z titulu jej záložného práva - Dexia banky, a.s. v predmetnom konaní.
14. K námietke o neúplnosti stavebnej dokumentácie správny súd uviedol, že už zo samotnej povahy konania o dodatočnom povolení stavby, ktorá sa protiprávne realizuje bez stavebného povolenia, vyplýva, že stavebný denník nie je povinnou súčasťou stavebnej dokumentácie a nahrádza ho vyhlásenie osoby s príslušným odborným vzdelaním na posudzovanie stavieb. Okrem toho stavebný denník je podľa § 18 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. predmetom záujmu stavebného úradu počas kolaudačného konania a jeho nepredloženie nie je dôvodom na nevydanie kolaudačného rozhodnutia podľa § 81b stavebného zákona. Podľa správneho súdu bolo preukázané, že v konaní bola predložená technická správa vypracovaná P.. S. C., ktorá overila otázky kotla na plyn, vnútorného rozvodu plynu a vnútorného vykurovania. Zmena polohy plynomera nebola predmetom skúmania, nakoľko k nej došlo ešte za čias pôvodných vlastníkov, pričom o nedôvodnosti námietky svedčí podľa správneho súdu aj zmluva o dodávke plynu uzatvorená s SPP, a.s.
15. Ako neurčitú, nejasnú a nepreskúmateľnú správny súd vyhodnotil žalobcovu námietku týkajúcu sa porušenia žalobcom uvádzaných ustanovení Správneho poriadku z dôvodu, že túto žalobca nepodložil konkrétnymi skutkovými okolnosťami a takými základnými skutkovými tvrdeniami, ktoré by umožnili posúdenie nedodržania namietaných zákonných ustanovení.
16. K námietke žalobcu, že pri štátnom stavebnom dohľade nebol prítomný štatutárny orgán Mestského úradu Trenčín ani ďalší účastníci konania, správny súd poukázal na to, že postup pri výkone štátneho stavebného dohľadu je upravený v § 98 až 102 stavebného zákona, pričom ustanovenie § 99 stavebného zákona upravuje okruh orgánov, ktorý môžu vykonávať štátny stavebný dohľad. Ustanovenie § 100 stavebného zákona definuje povinnosti stavebníka, oprávnenej osoby, či právnickej osoby uskutočňujúcej stavbu alebo odstraňujúcej stavbu ako aj vlastníka stavby. Stavebný zákon nedefinuje, že výkonu štátneho stavebného dohľadu sa má zúčastniť štatutárny orgán mestského úradu a iní účastníci konania. Prípadných prizvaných určuje orgán štátneho stavebného dozoru. Správny súd preto ani túto námietku žalobcu nevyhodnotil ako dôvodnú.
III. Kasačná sťažnosť žalobcu a vyjadrenia účastníkov konania
17. Voči napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej aj ,,sťažovateľ") z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP kasačnú sťažnosť. Sťažovateľ navrhol kasačnému súdu zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci správnemu súdu na ďalšie konanie.
18. Nesprávne právne posúdenie a zásah do práva na spravodlivý proces žalobca videl v nasledovných okolnostiach: a) správny súd sa samostatne nevysporiadal s tvrdeniami a argumentáciou deklarovanou žalobcom v správnej žalobe, čím nedostatočne zdôvodnil napadnuté rozhodnutie a zasiahol tým do práva na spravodlivý proces, b) správny súd nesprávne posúdil námietku zaujatosti vznesenú žalobcom, a c) správny súd nesprávne a nedostatočne posúdil rozpor dodatočného stavebného povolenia s verejnými záujmami a zásah do vlastníckeho práva žalobcu, čím dospel k nesprávnym skutkovým ako i právnym záverom ohľadom zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia.
19. Správny súd podľa názoru sťažovateľa vo svojom odôvodnení v prevažnej časti prevzal závery napadnutého rozhodnutia, pričom samostatne sa správny súd nevysporiadal so žalobnými tvrdeniami. Toto podľa názoru sťažovateľa zasahuje a porušuje právo na spravodlivý proces. V rozhodnutí správneho súdu podľa názoru sťažovateľa absentuje vlastné právne posúdenie a absentujú úvahy súdu k jednotlivým žalobným námietkam.
20. Žalobca v správnej žalobe poukázal na predpojatosť zamestnancov správneho orgánu k predmetnej veci a konaniu z dôvodu blízkeho vzťahu k účastníkom konania, a to konkrétne P.. E., ktorá pred konaním bývala v jednom vchode s účastníkmi konania, so stavebníkom a jeho rodinou. Sťažovateľ má za to, že im od počiatku napomáhala v riešení predmetnej veci. Správny súd pri svojom rozhodovaní nebral ohľad na vady, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť postupu právneho predchodcu žalovaného správneho orgánu, dôsledne sa s uvedenou námietkou nevysporiadal, z čoho možno podľa sťažovateľa vyvodiť, že konal nezákonne a odobril tak postup stavebníkov obchádzajúci zákon.
21. Správny súd sa podľa názoru sťažovateľa nedostatočne a povrchne vysporiadal s námietkou, že existujúca zámková dlažba, resp. jej základy zasahujú na sťažovateľov pozemok. Správny súd si aj k tejto námietke osvojil závery správneho orgánu a nevysporiadal sa s tvrdením žalobcu, že základ tejto spevnenej plochy je aj na parcele žalobcu po celej dĺžke vo viditeľnej šírke min. 15 cm, ktorá sa ešte rozširuje, avšak zásyp ju zakrýva. Z tvrdenia žalobcu tak vyplývalo, že stavba stavebníkov pod úrovňou terénu zasahuje na sťažovateľov pozemok. Správny súd vo svojom rozhodnutí síce poukázal na fotografiu, ktorá bola stavebníkmi v konaní predložená, vôbec sa však nevysporiadal s námietkou žalobcu voči tomuto dôkazu, a síce, že ide o účelovú fotografiu, vyhotovenú z najširšieho miesta lichobežníkového tvaru susediacej plochy žalobcovej parcely. Záver správneho súdu, že nedošlo k porušeniu vlastníckeho práva, a že stavbu resp. jej zmeny realizovali stavebníci výlučne na svojich vlastných pozemkoch, je preto podľa sťažovateľa nesprávny a nedostatočne preskúmaný a vyhodnotený.
22. Správny súd sa podľa sťažovateľa náležite nevysporiadal s namietanou terminologickou nepresnosťou, keď v žiadosti o dodatočné povolenie stavby stavebník za názov stavby uvádza ,, Rekonštrukcia rodinného domu", no stavebný zákon tento termín nepozná. Zároveň jej prvý názov znel ,,Prestavba podkrovia rodinného domu č. XXX/X".
23. Nesprávne právne posúdenie sťažovateľ videl i vo vyhodnotení námietky žalobcu ohľadom nesprávneho procesného postupu žalovaného správneho orgánu, keď ako poukázal sťažovateľ, už od roku 2009 prebiehala nezákonná prestavba rodinného domu, správny orgán obchádzal ustanovenia stavebného zákona. Stavebný úrad mal podľa sťažovateľa vydať rozhodnutie o zastavení konania, keďže išlo o zmeny stavby v rozpore so zákonom. Správny súd len stručne konštatoval, že § 60 ods. 2 písm. f) sa na prejednávaný prípad neaplikuje a podľa názoru sťažovateľa tento svoj záver náležite neodôvodnil.
24. Správny súd sa v ďalšom podľa názoru sťažovateľa riadne a dôkladne nevysporiadal so žalobnou námietkou, v rámci ktorej poukázal na znenie vyhlášky č. 453/2000 Z. z., pričom namietal nekompletnú dokumentáciu žiadosti o dodatočné povolenie zmeny stavby, keď medzi chýbajúce dokumenty zaradil
žalobca aj stavebný denník. Nevysporiadal sa s námietkou chýbajúcej dokumentácie v tom smere, že v správnom konaní neboli overené otázky kotla na plyn, vnútorného rozvodu plynu a s tým súvisiace potrebné vyjadrenie SPP ku zmene polohy plynomeru a nových vnútorných rozvodov plynu. Podľa sťažovateľa chýba aj projekt bleskozvodu. V danej súvislosti sťažovateľ namieta nevykonanie žalobcom navrhnutého dokazovania návrhom zo dňa 12.01.2024, ktorý žalobca navrhol vykonať práve za účelom objasnenia okolností týkajúcich sa zmeny polohy plynomera. Správny súd podľa názoru sťažovateľa dostatočne nevysvetlil dôvody, pre ktoré navrhnutý dôkaz nevykonal.
25. Správny súd sa podľa sťažovateľa riadne nevysporiadal s námietkou žalobcu, že tento napriek svojmu účastníctvu v administratívnom konaní nemal možnosť zoznámiť sa so všetkými spismi, ktoré žiadosť o dodatočné povolenie zmeny stavby mala obsahovať. V danej súvislosti sťažovateľ upozornil na to, že mesto Trenčín k danej veci viedlo aj spis číslo 31364/2013, o ktorom sťažovateľ nevedel, a tento mu nebol daný k dispozícii, aby sa s ním mohol oboznámiť. Táto skutočnosť podľa sťažovateľa rovnako zakladá pochybnosť o nezaujatosti zamestnanca stavebného úradu.
26. Sťažovateľ tvrdí, že správny súd sa nedostatočne vysporiadal so žalobnými námietkami, ktorými namietal nedostatočnosť podkladov pre vydanie stavebného povolenia, pričom poukázal na rozpor rozhodnutia stavebného úradu s vymedzenými ustanoveniami Správneho poriadku. Správny súd sa nevysporiadal s námietkou porušenia príslušných ustanovení týkajúcich sa procesného postupu v administratívnom konaní, keď pri štátnom stavebnom dohľade nebol prítomný štatutárny orgán Mestského úradu Trenčín ani ďalší účastníci konania. Závery správneho súdu sú podľa názoru sťažovateľa všeobecné, nesprávne, nemajú oporu v zákone a je zrejmé, že tak žalovaný, ako aj správny súd na vyššie uvedené námietky žalobcu neprihliadli. Tým, že správny súd nevyhodnotil náležite všetky žalobcom proklamované námietky, porušil jeho právo na spravodlivý proces a právnu istotu.
27. Žalovaný sa v podaní ku kasačnej sťažnosti zo dňa 19.05.2025 vyjadril k jednotlivým kasačným námietkam nastoleným sťažovateľom a napadnutý rozsudok považoval za vecne správny. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.
28. K vyjadreniu žalovaného podal sťažovateľ repliku zo dňa 02.07.2025. Sťažovateľ tvrdil, že vyjadrenie žalovaného nevyvrátilo jeho tvrdenia uvádzané v kasačnej sťažnosti, resp. jej opodstatnenosť. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného o správnosti posúdenia námietky zaujatosti správnym súdom sťažovateľ konštatoval, že na sťažnostnom dôvode trvá. V ďalšom sťažovateľ vyjadril nesúhlas s tvrdením žalovaného, že sťažovateľ dezinterpretoval závery rozsudku správneho súdu týkajúce sa posúdenia námietky o zásahu povoľovanej zmeny stavby do vlastníckeho práva sťažovateľa, resp. posúdenia stavebníkmi predložených dôkazov. Sťažovateľ zotrval na svojej námietke, že základ zámkovej dlažby je aj na parcele sťažovateľa vo viditeľnej šírke minimálne 15 cm, ktorá sa potom ešte rozširuje, avšak zásyp ho zakrýva. Sťažovateľ v konaní pred správnym orgánom, ako aj správnym súdom konštatoval, že stavba stavebníkov pod úrovňou terénu zasahuje na cudzí, t. j. sťažovateľov pozemok, čo žiadnym spôsobom nevyvrátili ani dôkazy predložené stavebníkmi, na ktoré poukazuje žalovaný vo svojom vyjadrení, resp. správny súd v odôvodnení svojho rozhodnutia. S týmto tvrdením sťažovateľa o zásahu zámkovej dlažby stavebníkov pod úrovňou terénu do pozemku sťažovateľa sa správny súd vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal. Správny súd sa podľa sťažovateľa rovnako nevysporiadal s námietkou sťažovateľa voči fotografii predloženej stavebníkmi, a síce, že ide o účelovú fotografiu, vyhotovenú z najširšieho miesta lichobežníkového tvaru susediacej plochy sťažovateľovej parcely. Sťažovateľ priložil ako prílohy č.1 a č. 2 fotografie zobrazujúce podľa sťažovateľa aktuálny stav na hranici pozemkov, kde má byť viditeľný základ okraja spevnenej plochy, ako zasahuje po celej dĺžke na pozemok sťažovateľa. K použitiu označenia „Rekonštrukcia" uviedol, že správny súd mal vo svojom rozhodnutí túto námietku posúdiť a uviesť, či ju považuje za relevantnú alebo nie.
29. Sťažovateľ trvá na tom, že v dokumentácii chýba, okrem iného, celá zložka o novej plynofikácii, ktorá sa v rámci nelegálnej zmeny dotknutej stavby zrealizovala. V tejto súvislosti sťažovateľ poukazoval v konaní pred správnymi orgánmi, ako aj v konaní pred správnym súdom, najmä na zmeny polohy plynomeru. Správne orgány, ani správny súd sa s týmito námietkami sťažovateľa vo svojich rozhodnutiach podľa sťažovateľa riadne nevysporiadali. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na dôkazy, ktoré v konaní pred správnymi súdmi a správnymi orgánmi predložil, avšak ktoré ostali nepovšimnuté. Sťažovateľ predloženými fotografiami preukázal, že predchádzajúci vlastníci pred súčasnými vlastníkmi dotknutej stavby - stavebníkmi v dotknutom správnom konaní plynomer neprekladali do oplotenia
predzáhradky. Sťažovateľom uvádzané skutočnosti spolu s fotografiou podľa sťažovateľa dokazujú, že v spise chýba projekt plynofikácie a následne chýba aj vyjadrenie ku nemu od SPP a. s. Námietka o nedostatočnom vysporiadaní sa s chýbajúcou dokumentáciou k bleskozvodu nie je podľa sťažovateľa takou, ku ktorej by správny súd nebol povinný dať náležitú odpoveď, lebo sa mala vykonať analýza vyhodnotenia rizika podľa EN 62305-2 a táto analýza v spise chýba, nakoľko sa týka bezpečnosti v správnom konaní povoľovanej stavby, ktorá otázka súvisí s posúdením prípadného rozporu s verejným záujmom, ktorý má skúmať správny orgán pri svojom rozhodovaní.
IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
30. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 SSP kasačný súd skonštatoval, že kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.
31. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti je napadnutý rozsudok správneho súdu, ktorým správny súd postupom podľa § 190 SSP zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu žalovaného, ktorý napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým bola dodatočne povolená zmena stavby „Rekonštrukcia rodinného domu" Z. XXX/X, R. postavenej na pozemkoch parc. č. XXX/X C KN a XXX/X C KN v k. ú. T. a zároveň bolo povolené jej užívanie. Vychádzajúc z kasačnej sťažnosti sťažovateľa je úlohou kasačného súdu prioritne posúdiť, či sa správne orgány a následne i správny súd náležite vysporiadali s námietkami sťažovateľa vznášanými v priebehu uvedeného konania o dodatočnom povolení zmeny stavby.
32. Predtým, než kasačný súd pristúpil ku sťažnostným bodom týkajúcim sa merita veci, považoval za potrebné v prvom rade posúdiť námietky sťažovateľa týkajúce sa porušenia jeho procesných práv nesprávnym procesným postupom správneho súdu, ktoré malo vyústiť v porušenie práva na spravodlivý proces v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Kasačný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že nie každý nesprávny postup správneho súdu musí nevyhnutne znamenať aj zásah do práva na spravodlivý proces. Pre vyvodenie záveru, či je dôvodné uplatnenie sťažnostného bodu v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP, kasačný súd pristúpil k vyhodnoteniu, či namietaný postup správneho súdu bol tak intenzívnym zásahom do práv, že je ho možné vyhodnotiť ako porušenie práva na spravodlivý proces. Právo na spravodlivý proces zahŕňa právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie veci, do ktorého okrem iného patrí aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu musí byť odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel k svojmu rozhodnutiu. Kasačný súd na tomto mieste zdôrazňuje, že nie je nevyhnutné, aby sa správny súd vysporiadal s každým jedným argumentom účastníkov konania, avšak z vlastného odôvodnenia rozsudku správneho súdu musí byť zrejmé, ktoré skutočnosti súd považoval za podstatné a akým spôsobom ich právne posúdil.
33. Po preskúmaní napadnutého rozsudku kasačný súd vyhodnotil, že správny súd v napadnutom rozsudku vyššie uvedené predpoklady naplnil, v dôsledku čoho tento sťažnostný bod sťažovateľa považuje za nedôvodný. Správny súd v napadnutom rozsudku žalobné body sťažovateľa dôsledne vymedzil a následne k nim zaujal svoj právny názor, venujúc sa tým argumentom sťažovateľa, ktoré považoval za podstatné. Kasačný súd konštatuje, že z napadnutého rozsudku je dostatočne jasná argumentácia správneho súdu a v tejto súvislosti poukazuje najmä na body 97 až 118 napadnutého rozsudku. Sťažovateľ svojimi sťažnostnými námietkami, ktorými namietal nedostatočné vysporiadanie sa správneho súdu so všetkými jeho detailnými tvrdeniami a žalobnými námietkami, kasačný súd nepresvedčil, že správny súd by mal opomenúť vysporiadanie sa s niektorou z podstatných žalobných námietok. Subjektívna nespokojnosť sťažovateľa s odôvodnením napadnutého rozsudku nie je dôvodom na jeho zrušenie.
34. Kasačný súd dodáva, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa konajúci súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania.
35. Podľa ustanovenia § 88a ods. 1 stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.
36. Vychádzajúc zo znenia § 88a ods. 1 stavebného zákona kasačný súd konštatuje, že tento pozná osobitné konanie o dodatočnom povolení stavby, ktorého zmyslom a významom je dodatočná legalizácia neoprávnene postavenej stavby. V ustálenej rozhodovacej činnosti už kasačný súd uviedol, že „účelom konania o dodatočnom povolení stavby je následné zhojenie závažnej chyby, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka pod podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, pričom dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona" (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/125/2010 zo dňa 28. apríla 2011, publikované ako R 101/2012, rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR č. 8Sžk/44/2020 zo dňa 30.11.2022). Podľa konštantnej judikatúry sa verejným záujmom rozumejú predovšetkým záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami technických noriem a pod. V súlade so splnením týchto podmienok, kedy stavebník na základe vyjadrení a stanovísk orgánov štátnej správy preukáže, že stavba nie je v rozpore s verejným záujmom a teda jej technické zhotovenie nie je v rozpore s osobitnými zákonmi, vyhláškami a nariadeniami a technickými normami, musí byť súčasne splnená jedna zo základných podmienok pre vydanie stavebného povolenia a to, že stavebník preukáže, že stavba bude realizovaná na pozemku v jeho vlastníctve alebo ku ktorému má zriadené iné právo. Z uvedených dôvodov nemožno nechať bez následku to, že zhotovenie stavby, hoc aj v súlade s vyššie uvedenými podmienkami, zasahuje do vlastníckeho práva suseda.
37. Námietku sťažovateľa, že správny súd si iba osvojil závery správneho orgánu a nevysporiadal sa s tvrdením žalobcu, že základ zámkovej dlažby - spevnenej plochy sa nachádza aj na parcele žalobcu po celej dĺžke vo viditeľnej šírke min. 15 cm, ktorá sa ešte rozširuje, avšak zásyp ju zakrýva, čo mal sťažovateľ preukázať predloženými fotografiami, kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú, keď takto vymedzený žalobný bod v správnej žalobe zo dňa 15.05.2023 absentuje. K žalobe vymedzenému všeobecnému tvrdeniu sťažovateľa, že osadená dlažba zasahuje do jeho pozemku, správny súd korektne v bode 106 napadnutého rozsudku uviedol, že stavebníci v konaní predložili relevantné dôkazy, ktoré preukázali, že nimi vykonané úpravy neukrátili žalobcu na jeho vlastníckom práve k parcele č. XXX KN, a to doručeným plánom podrobnej porealizačnej situácie so zameraním odstupových vzdialeností zo septembra 2014, vrátane fotografie, zaznamenávajúcej reálny odstup okraja dlažby od obvodového múru žalobcu. Z pripojeného administratívneho spisu má zároveň kasačný súd preukázané, že v poradí prvé prvostupňové rozhodnutie č. ÚSŽPDI 2014/27356/8843/17-DV, MsÚ 74576/2013 zo dňa 11.03.2014, ktorým mesto Trenčín dodatočne povolilo zmenu predmetnej stavby, bolo na základe odvolania žalobcu zrušené a vrátené prvostupňovému orgánu práve z dôvodu, že z predloženého geometrického plánu nebolo možné zistiť, či vyhotovené terénne úpravy nezasahujú na pozemok žalobcu. Dňa 22.09.2014 preto prvostupňový správny orgán vyzval stavebníkov okrem iného na doplnenie odstupových vzdialeností, na čo stavebníci reagovali predložením vyššie uvedeného plánu podrobnej situácie so zameraním na odstupy autorizovanej stavebnej inžinierky R. C. ako i vyjadrením zo dňa 14.04.2015, ku ktorému stavebníci predložili fotografiu preukazujúcu, že zámková dlažba je ukončená obrubníkom vzdialeným od obvodného múru suseda 0,42 m a nie 0,36 m ako tvrdí žalobca. Žalovaný vo svojom rozhodnutí konštatoval, že žalobca svoje tvrdenie, že spevnená plocha zasahuje na jeho pozemok, nijako nepodložil. V konaní vlastníci stavby preukázali vlastnícke právo k pozemku zastavanému zmenou stavby, prvostupňový správny orgán nemal preto povinnosť postupovať podľa §
88a ods. 3 stavebného zákona. Uzatvoril, že následná možná úprava spevnenej plochy nemá vplyv na dodatočné povolenie zmeny stavby alebo jeho užívanie.
38. Ako nedôvodnú kasačný súd vyhodnotil i námietku týkajúcu sa nesprávneho posúdenia námietky zaujatosti zamestnankyne stavebného úradu P.. E.. Ako správne uviedol správny súd v bode 107 napadnutého rozsudku, tento vychádzajúc z obsahu predchádzajúceho rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/77/2015-185 zistil, že sťažovateľ ešte v konaní pred krajským súdom dňa 15.03.2016 uviedol, že námietku zaujatosti v správnom konaní nevznášal (zápisnica o súdnom pojednávaní na č. l. 70). Ak tak učinil až v konaní pred správnym súdom, jej podanie možno v okolnostiach súdenej veci považovať za oneskorené. Správny súd preto uvedenú otázku korektne posúdil, keď vzhľadom na vyjadrenie samotného sťažovateľa nevzhliadol pochybenie v postupe správnych orgánov vo vzťahu k jej vyriešeniu.
39. K argumentácii sťažovateľa, že mesto Trenčín k danej veci viedlo aj spis č. 31364/2013, ktorý žalobcovi nebol nikdy daný k dispozícii a nemal o ňom vedomosť, čo má tiež preukazovať, že vzniknutý stav má účelovo zo strany správneho orgánu poškodzovať sťažovateľa v získavaní informácií a zároveň má byť dôkazom pre založenie pochybností o nezaujatosti zamestnanca stavebného úradu, kasačný súd uvádza, že z administratívneho spisu a zároveň aj z tvrdení samotného sťažovateľa obsiahnutých v žalobe vyplýva, že spis č. 31364/2013 bol vedený vo veci podnetu samotného žalobcu a sám žalobca, majúc o ňom vedomosť, ho uvádza i na strane 3 správnej žaloby zo dňa 15.05.2023.
40. K námietke nesprávneho právneho posúdenia k obchádzaniu ustanovení stavebného zákona (a to § 55, § 57, § 58a, § 59 ods. 1, § 60 ods. 2 písm. f), § 76 ods. 1, § 88a ods. 1), keď Okresný úrad Trenčín porušil zákon a stavebný úrad mal vydať rozhodnutie o zastavení konania a k sťažovateľovým tvrdeniam o čiernej stavbe kasačný súd poukazuje na bod 35 tohto rozsudku a body 108 až 110 napadnutého rozsudku, s ktorými sa kasačný súd v celom rozsahu stotožňuje. Sťažovateľ kasačnou sťažnosťou kasačný súd o opaku nepresvedčil.
41. Správny súd v bode 113 napadnutého rozsudku správne vyhodnotil a relevantne sa vyjadril k žalobcovej námietke týkajúcej sa nekompletnej dokumentácie k žiadosti o dodatočné povolenie zmeny stavby, k otázke stavebného denníka, chýbajúcej dokumentácie v tom smere, že v správnom konaní neboli overené otázky kotla na plyn, vnútorného rozvodu plynu a s tým súvisiace potrebné vyjadrenie SPP k zmene polohy plynomeru a nových vnútorných rozvodov plynu, ako aj projektu bleskozvodu. Správny súd konštatoval, že v konaní bola predložená technická správa vypracovaná P.. C., ktorá overila otázky kotla na plyn, vnútorného rozvodu plynu aj vnútorného vykurovania. Uviedol, že tvrdenia ohľadom zmeny polohy plynomera neboli predmetom skúmania, nakoľko k nej došlo ešte za čias pôvodných vlastníkov, pričom o nedôvodnosti námietky svedčí aj zmluva o dodávke plynu uzatvorená s SPP, a.s. Stavebníci v predmetnom konaní preukázali, že stavba nie je v rozpore s verejným záujmom a jej technické zhotovenie nie je v rozpore s osobitnými zákonmi, vyhláškami a nariadeniami a technickými normami. Sťažovateľ kasačnou sťažnosťou kasačný súd o opaku nepresvedčil.
42. Správny súd tiež dostatočne a správne vysvetlil dôvody, pre ktoré nevykonal sťažovateľom navrhované dokazovanie (bod 117 napadnutého rozsudku). Kasačný súd rovnako uvádza, že v správnom súdnictve sa dokazovanie vykonáva iba v obmedzenom rozsahu, keďže jeho účelom je posúdenie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov a nie nahrádzanie ich činnosti.
43. K sťažovateľovmu tvrdeniu o nevysporiadaní sa s namietanou terminologickou nepresnosťou, keď v žiadosti o dodatočné povolenie stavby stavebník za názov stavby uvádza ,,Rekonštrukcia rodinného domu", no stavebný zákon tento termín nepozná, zároveň jej prvý názov znel ,,Prestavba podkrovia rodinného domu č. XXX/X", kasačný súd poukazuje na to, že už v bode 72 rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/77/2015-185 zo dňa 21.01.2020 tento uviedol, že napriek faktu, že stavebný zákon nepozná pojem rekonštrukcia stavby, ale len zmena stavby (§ 58a ods. 1 písm. a) stavebného zákona), namietané ,,slovné hračky", terminologické nepresnosti nepredstavujú žiadne pochybenie majúce za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, resp. postupu, ktorý viedol k jeho vydaniu. Kasačný súd sa s týmto posúdením stotožňuje a sťažovateľ ho kasačnou sťažnosťou o opaku nepresvedčil.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov kasačného konania
44. Kasačný súd sa z popísaných dôvodov nestotožnil s námietkami sťažovateľa voči napadnutému rozsudku správneho súdu uvedenými v kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť sťažovateľa neobsahovala také právne relevantné sťažnostné námietky, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu. Kasačnú sťažnosť považuje za nedôvodnú, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku.
45. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP a § 168 SSP, keď žalobca (sťažovateľ) bol v konaní pred kasačným súdom neúspešný a u žalovaného nezistil mimoriadne dôvody, pre ktoré by mu malo byť spravodlivo priznané právo na náhradu trov konania. Ďalším účastníkom konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal právo na náhradu trov konania, keď im nebola súdom v kasačnom konaní uložená žiadna právne vynútiteľná povinnosť.
46. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.