Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f56/385353.4eb215.pdf
PDF · 151.93 KB
No categories available
5Obdo/22/2011
Najvyšší súd 5 Obdo 22/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu I.C., a. s., B., K.B., IČO:
X., zastúpeného advokátom JUDr. M.P., K.B., proti ţalovanému 1. Ž.C.S., a. s., Bratislava,
D.B., IČO: X., zastúpeného advokátom Doc. JUDr. J.C., CSc., Advokátska kancelária C., v.
o. s., so sídlom Š.B., ţalovanému 2. Ž.S., a. s., Bratislava, R.B., IČO: X., zastúpeného D., s.
r. o., Advokátska kancelária so sídlom M.B., IČO: X., a Advokátskou kanceláriou T.K., s. r.
o., so sídlom Š.B., IČO: X., o zaplatenie 33 193,91 Eur s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 25 Cb 226/2001, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave z 15. apríla 2010 č. k. 1 Cob 61/2009-548, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 15. apríla
2010 č. k. 1 Cob 61/2009-548 z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava I. rozsudkom z 24. septembra 2008, č. k. 25 Cb 226/2001-430
uloţil ţalovanému v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalobcovi istinu
1 000 000,-- Sk 19% úrokom z omeškania ročne od 26. 06. 2001 do zaplatenia istiny.
Vo zvyšku návrh zamietol. Súčasne uloţil ţalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť ţalobcovi 189 253,-- Sk titulom náhrady trov konania.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalobca spoločnosť H.Z., IČO: X. sa domáhal
voči právnemu predchodcovi ţalovaných v 1. a 2. rade - Ţ., práva na zaplatenie 1 000 000,--
Sk s 19% úrokom z omeškania od 08. júna 1999 do zaplatenia.
Súd mal za preukázané, ţe 28. novembra 1997 ţalovaný ako objednávateľ uzavrel
so zhotoviteľom spoločnosťou M., a. s., so sídlom H.M., IČO: X. zmluvu o dielo na skúškach
prototypu rušňa R 755. Predmetom tejto zmluvy o dielo bol záväzok zhotoviteľa vykonať
a zabezpečiť výkon potrebných skúšok prototypu rušňa R 755, výstroja a súčasti podľa ZTP-
336-00-001/96 a zákona č. 164/1996 Z. z. o dráhach a záväzok ţalovaného (objednávateľa)
financovať všetky práce, súvisiace s predmetom plnenia zmluvy o dielo a záväzok ţalovaného
(objednávateľa) uhradiť zhotoviteľovi zálohovú platbu vo výške 4 000 000,-- Sk do 30. 06.
1999. Zhotoviteľ splnil svoj záväzok tým, ţe ukončil práce podľa predmetu zmluvy o dielo,
o čom vyhotovil zápis overenia bezpečnostných parametrov hnacieho vozidla 755 zo dňa 02.
03. 1999. Následne zhotoviteľ vystavil ţalovanému (objednávateľovi) faktúru č. Z-4/99 zo
dňa 02. 06. 1999 na zálohovú platbu na sumu 4 000 000,-- Sk so splatnosťou dňa 07. 06.
1999, podľa bodu 7.3 zmluvy o dielo. Do dňa splatnosti faktúry ţalovaný dlţnú čiastku
nezaplatil, avšak listom zo dňa 09. 09. 1999, adresovaným zhotoviteľovi, potvrdil prevzatie
faktúry.
Zhotoviteľ M., a. s., zmluvou o postúpení pohľadávky v znení jej dodatku, postúpil
uvedenú pohľadávku vo výške 4 000 000,-- Sk spoločnosti N.I., a. s., so sídlom Š.D.
(postupníkovi). Zhotoviteľ listom zo dňa 04. 05. 2001 oznámil ţalovanému postúpenie
uvedenej pohľadávky voči ţalovanému na N.I., a. s.
Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25. 05. 2001 nadobudla časť predmetnej
pohľadávky voči ţalovanému vo výške 1 000 000,-- Sk spoločnosť H.Z.. Postúpenie bolo
ţalovanému oznámené listom z 30. 05. 2001. Tá postúpila zmluvou o postúpení pohľadávky
zo dňa 20. 09. 2004 spoločnosti I.C., a. s., Bratislava, IČO: X. sumu 1 000 000,-- Sk aj
s príslušenstvom, ktorá je predmetom tohto sporu. Ţalovanému bolo oznámené postúpenie
pohľadávky listom zo dňa 20. 09. 2004.
V priebehu konania prešli práva a povinnosti ţalovaného Ţ. Bratislava k 01. 01. 2002
na základe zákona č. 259/2001 Z. z. na Ţ., a. s., Bratislava, ktorá zanikla k 01. 01. 2005
výmazom z obchodného registra. Právnymi nástupcami tejto spoločnosti sa stali Ţ.C.S., a. s.,
Bratislava – ţalovaný v 1. rade a Ţ.S., a. s., Bratislava – ţalovaný v 2. rade.
Súd mal za to, ţe je nesporné, ţe dňa 11. 12. 1997 došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo
na skúšky prototypu rušňa R 755, pričom objednávateľom týchto skúšok bolo Generálne
riaditeľstvo Ţ. a zhotoviteľom týchto skúšok bola M., a. s. Tejto zmluve predchádzala zmluva
o stavbe prototypu rušňa R 755 zo dňa 09. 11. 1995, na základe ktorej M., a. s., zhotovila
prototyp rušňa R 755, ktorý bol vystavený podľa článku Tent z 02. 10. 2003 na
medzinárodnom strojárenskom veľtrhu v Brne. Na základe tejto zmluvy však malo dôjsť iba
k vyhotoveniu rušňa. Následne boli vykonávané na základe zmluvy o dielo zo dňa 11. 12.
1997 prototypové skúšky. Cena za vykonanie prototypových skúšok podľa článku 6.1 bola
dohodnutá vo výške 54 000 000,-- Sk. Podľa článku 7.1 sa objednávateľ zaviazal uhradiť
zálohovú platbu vo výške 20 000 000,- Sk na účet zhotoviteľa do 60 dní po vystavení
zálohovej faktúry. Podľa bodu 7 zmluvy objednávateľ sa zaviazal uhradiť zhotoviteľovi
ďalšie finančné prostriedky priebeţne do 14 dní po vystavovaní zálohových faktúr v splátkach
podľa dohodnutého splátkového kalendára. Ţalobca zaloţil do spisu zápisy o vykonaných
skúškach. Ţalovaná suma 1 000 000,-- Sk s príslušenstvom bola súčasťou zálohovej platby vo
výške 1 000 000,-- Sk, ktorú bol objednávateľ povinný zaplatiť dňa 07. 06. 1999, podľa bodu
7.3 zmluvy o dielo. Dňa 04. 05. 2001 bola pohľadávka zo zálohovej faktúry č. Z4/99
postúpená spoločnosti N.I., a. s., Dubnica nad Váhom. Dňa 25. 05. 2001 nadobudla časť
predmetnej pohľadávky vo výške 1 000 000,-- Sk s príslušenstvom spoločnosť H.Z. a dňa 20.
09. 2004 bola táto pohľadávka postúpená ţalobcovi. Napriek tomu, ţe otázku odstúpenia od
zmluvy, ku ktorému malo dôjsť podľa vyjadrenia ţalovaných dňa 31. 07. 2000, sa zaoberal vo
svojom rozsudku aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Zaoberal sa i jej platnosťou a dospel
k záveru, ţe sa stotoţňuje s názorom Krajského súdu v Bratislave, ako aj s názorom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a tak dospel k záveru, ţe k platnému odstúpeniu
od zmluvy nedošlo. V zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo bol povinný zaplatiť zhotoviteľovi
diela zálohovú platbu vo výške 4 000 000,-- Sk na účet ţalobcu najneskôr do 20. 06. 1999.
Faktúra na túto sumu mu bola riadne doručená, pričom k odstúpeniu od zmluvy skutočne
došlo aţ dňa 31. 07. 2000, čiţe asi rok po splatnosti zálohovej faktúry.
Podľa § 386 ods. 1 Obch. zák., ak sa po uzavretí zmluvy zmarí jej základný účel, ktorý
bol v nej výslovne vyjadrený v dôsledku podstatnej zmeny okolností, za ktorých sa zmluva
uzavrela, môţe strana dotknutá zmarením účelu zmluvy, od nej odstúpiť. V tomto prípade
však účelom zmluvy, ako to vyplýva aj z článku 3, bolo vykonanie skúšok prototypu rušňa
a nie vyhotovenie funkčného prototypu rušňa. Z obsahu zmluvy nevyplýva, ţe preplácanie
zálohových platieb je podmienené kladnými výsledkami prototypových skúšok. Ţalobca
riadne zápisnične preukázal vykonávanie skúšok, pričom v zmluve nie je dohodnutá
povinnosť zhotoviteľa predkladať o kaţdej vykonanej skúške protokol.
Podľa § 536 ods. 1 Obch. zák. zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielo sa v zmysle
ustanovenia § 536 ods. 2 Obch. zák. rozumie vykonanie predmetných prototypových skúšok,
a preto vzniklo ţalobcovi právo na zaplatenie pohľadávky 1 000 000,-- Sk. Súd preto návrhu
ţalobcu vyhovel.
Ţalobca si uplatnil aj príslušenstvo k pohľadávke vo výške 19% ročne od 08. 06. 1999
do zaplatenia istiny.
Súd návrh v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 19% zo sumy 1 000 000,--
Sk od 08. 06. 1999 do 25. 05. 2001 zamietol, a to z toho dôvodu, ţe podľa článku 1 zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 25. 05. 2001, uzatvorenej medzi postupcom M., a. s.,
a postupníkom H.Z., nedošlo spolu s postúpenou pohľadávkou vo výške 1 000 000,-- Sk
k postúpeniu jej príslušenstva, teda v danom prípade 19% úroku z omeškania, ktoré naďalej
zostalo vlastníctvom postupcu. Z toho dôvodu preto nevznikol ţalobcovi nárok na zaplatenie
úroku z omeškania odo dňa 08. 06. 1999 do zaplatenia tak, ako si ho uplatnil, avšak ţalobcovi
vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 19% odo dňa
26. 06. 2001 do zaplatenia § 369 ods. 1 v spojení s § 502 Obch. zák. Súd zaviazal ţalovaných
spoločne a nerozdielne, nakoľko na nich po zániku Ţ. a. s., prešli všetky jej práva a záväzky.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie ţalovaní.
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 24. 09. 2008 č.
k. 25 Cb 226/2001-430 v napadnutej časti zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Uloţil ţalobcovi
povinnosť zaplatiť ţalovanému v1. a v 2. rade trovy prvostupňového i odvolacieho konania
v sume 15 185,56 Eur. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, ţe zmluvný
vzťah medzi právnymi predchodcami účastníkov konania vznikol na základe zmluvy,
uzavretej dňa 28. 11. 1997. Zmluvnou stranou na strane objednávateľa boli Ţ.S.. Z výpisu
z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. oddiel Po vloţka č. 312/B je zrejmé, ţe
boli zriadené Ministerstvo dopravy, spojov a verejných správ SR dňa 31. 12. 1993 ako iná
právnická osoba podľa zák. č. 258/1993 Z. z., ktorá podľa § 10 ods. 1 tohto zákona má právo
hospodárenia s majetkom, majetkovými právami a záväzkami, ku ktorým mali
do svojho zániku právo hospodárenia Ţ., š. p., ako aj s majetkom nadobudnutým v priebehu
ich podnikania a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sú priamym subjektom vzťahov k štátnemu
rozpočtu, štátnym fondom a rozpočtom obcí a svoje potreby a náklady uhrádzajú z príjmov,
získaných predovšetkým zo svojej činnosti, ako aj ďalších zdrojov.
Podľa ust. § 1 ods. 1 veta prvá zákona č. 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní,
účinného v čase uzavretia uvedenej zmluvy, účelom zákona je ustanoviť postup
pri obstarávaní tovarov, sluţieb a verejných prác, uhrádzaných z verejných prostriedkov
s cieľom dosiahnuť ich hospodárne vynakladanie, efektívne vyuţitie, zabezpečiť priehladnosť
procesu obstarávania, rovnaké podmienky pre uchádzačov a podporiť rozvoj konkurenčného
prostredia. Predmetná zmluva sa dotýka obstarania sluţieb na základe zmluvy o dielo. Preto
podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné vykonať pred uzatvorením takejto zmluvy
verejné obstarávanie podľa tohto zákona, pretoţe ich úhrada bola vykonávaná zo štátneho
rozpočtu, teda z verejných prostriedkov. Podľa ust. § 24a uvedeného zákona, účinného
od 25. 04. 1996 zmluva, uzavretá v rozpore s týmto zákonom, je neplatná. V tejto súvislosti je
potrebné poukázať i na ust. § 39 Obč. zák., podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý
svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým
mravom. Rozpor so zákonom nemoţno vidieť len v rozpore s Občianskym zákonníkom, ale
i rozpor so všetkými zákonmi Slovenskej republiky. V danom prípade ide o rozpor
so špeciálnym zákonom (zák. č. 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších
predpisov) a tento rozpor so zákonom spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy, ktorú je súd
povinný skúmať z úradnej povinnosti, teda nielen na námietku účastníka zmluvného vzťahu,
pretoţe táto neplatnosť vyplýva priamo zo zákona a nemôţe byť dodatočne zhojená alebo
konvalidovaná. Keďţe absolútna neplatnosť nezakladá ţiadne práva a povinnosti zmluvných
strán, z neplatnej zmluvy sa nemoţno domáhať plnenia práv a povinností, moţno sa len
domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, pokiaľ bolo na základe nej niečo plnené.
Na základe takto zisteného skutkového i právneho stavu veci odvolací súd napadnutý
rozsudok prvostupňového súdu podľa § 220 O. s. p. zmenil a ţalobu zamietol.
O trovách prvostupňového i odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 2 O. s. p.
v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a ţalovaným ako úspešným ţalovaným priznal ich
náhradu.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote dovolanie ţalobca podaním zo dňa
21. 06. 2010. Navrhol, aby dovolací súd v súlade s ust. § 243b O. s. p. rozhodnutie
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom dovolania sú skutočnosti
podľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c/, a to, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva
v nadväznosti na iné vady konania na nesprávnom právnom posúdení veci.
Krajský súd v Bratislave zmenil právnu kvalifikáciu veci a dospel k záveru, ţe
pre uzatvorenie platnej zmluvy o dielo zo dňa 28. 11. 1997 bolo potrebné postupovať podľa
zákon č. 263/1997 Z. z. o verejnom obstarávaní, keďţe jej úhrada bola vykonaná zo štátneho
rozpočtu, teda z verejných zdrojov. Samotný záver o tom, ţe na úhradu ceny diela podľa
zmluvy o dielo zo dňa 28. 11. 1997 mali byť pouţité prostriedky z verejných zdrojov, nebol
súdom bliţšie odôvodnený a v konaní ani preukazovaný. Rozhodnutím odvolacieho súdu bol
narušený princíp právnej istoty účastníkov konania a rozhodnutie odvolacieho súdu a právne
posúdenie prípadu je v rozpore s právnymi názormi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vyslovenými v iných súvisiacich konaniach. Tieţ rozhodnutie odvolacieho súdu trpí inou
vadou konania, keď odvolací súd aplikoval na právne posúdenie inú nedopadajúcu právnu
normu bez toho, aby postupoval podľa § 213 ods. 2 O. s. p. a umoţnil účastníkom sa
k moţnej aplikácii ustanovenia § 24a zák. č. 263/1993 Z. z. vyjadriť.
Pohľadávka, vymáhaná ţalobcom v tomto konaní, patrí do súboru pohľadávok
vyplývajúcich zo zálohovej faktúry č. Z-4/99 vystavenej pôvodne na sumu 4 000 000,-- Sk
právnym predchodcom ţalobcu spoločnosťou M., a. s., v súlade s ustanovením bodu 7.3
zmluvy o dielo na skúšky prototypu rušňa R 755 zo dňa 11. 12. 1997. Spoločnosť, na ktorú
bola postúpená pohľadávka na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 04. 05. 2009,
z dôvodu, ţe právna úprava v čase podania ţalobného návrhu umoţňovala vydanie platobného
rozkazu len do výšky 1 000 000,-- Sk, rozdelila pohľadávku na 4 samostatné pohľadávky,
kaţdá vo výške 1 000 000,-- Sk, pričom tieto samostatné pohľadávky boli v zmysle ďalších
postúpení predmetom štyroch samostatných ţalobných návrhov a dvoch samostatných
návrhov, v ktorých bola uplatnená len časť príslušenstva úroku z omeškania. O častiach
postúpenej pohľadávky vo výške 1 000 000,-- Sk, 1 000 000,-- Sk, 1 000 000,-- Sk, 372 712,--
Sk a 372 712,- Sk bolo právoplatne rozhodnuté a pohľadávky boli aj na základe
právoplatných rozhodnutí súdov uhradené. Posledný šiesty spor o 1 000 000,- Sk, ktorý je
predmetom tohto konania, bol pre ţalobcu neúspešný, keď krajský súd ţalobu zamietol.
Všetky súdne konania boli skutkovo a právne úplne totoţné, líšili sa len v tom, ţe predmetom
kaţdého z uvedených konaní je iná časť tej istej pohľadávky, vyplývajúcej
zo zálohovej faktúry Z-4/99 zo dňa 02. 06. 1999. Súdy (okresné, krajské i Najvyšší súd
Slovenskej republiky) v piatich skutkovo a právne totoţných konaniach dospeli k záveru
o oprávnenosti nároku ţalobcu. Odvolací Krajský súd v Bratislave v tomto konaní svojím
zamietajúcim rozhodnutím narušil princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdnych
rozhodnutí ţalobcu, keď rozhodol o skutkovo a právne totoţnej veci odlišne, ako vo veci
právoplatne rozhodli súdy v predchádzajúcich piatich súdnych konaniach. Rozhodnutie
a postup súdu je o to viac nepochopiteľný, ţe aj samotný konajúci senát uţ skutkovo a právne
totoţnému návrhu (v inej časti pohľadávky) vyhovel.
Ţalobca v dovolaní ďalej uviedol, ţe uzatvorením zmluvy o dielo zo dňa 28. 11. 1997
na vykonanie prototypových skúšok, ktoré je priamo predmetom tohto konania, predchádzalo
medzi právnymi predchodcami účastníkov konania aj uzatvorenie aj ďalších súvisiacich
zmlúv o dielo, ktoré sa týkali prestavby a modernizácie ţelezničných rušňov. Ide o zmluvu
o dielo č. 1/98-755 z augusta 1998 a zmluvu o dielo o prestavbe rušňa R 771 na rušeň
R 771.1. Obidve zmluvy, ako i sporná zmluva o dielo, vychádzali zo vzájomných obchodných
vzťahov právnych predchodcov účastníkov konania a zároveň boli uzavreté za totoţných
legislatívnych podmienok platnosti a účinnosti zákona č. 263/1997 Z. z., kedy na strane
objednávateľa vystupovali Ţ.. Právni predchodcovia ţalovaných napadli platnosť uvedených
súvisiacich zmlúv o dielo, ţalovaní i ţalobami, pričom rozsudkami Krajského súdu v Ţiline
v spojení s rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky boli oba návrhy o určenie
neplatnosti zmlúv o dielo zamietnuté.
S poukazom na ustanovenia § 1, § 2 zákona č. 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní
je nesporné, ţe právny predchodca ţalovaných môţe byť podľa zákona verejným
obstarávateľom, a to za splnenia dvoch kumulatívne presne vymedzených podmienok, kde
podľa účelu zákona § 1 musí ísť o pouţitie verejných prostriedkov a podľa § 2 ods. 2 zákona
uvedená osoba musí spĺňať podmienky definície obstarávateľa. Subjekty v ňom vymedzené
sú obstarávateľmi len v prípadoch, ak obstarávajú tovar, sluţby alebo verejné práce z časti
alebo úplne z verejných prostriedkov, t. j. zo štátneho rozpočtu SR, štátnych fondov alebo
rozpočtu obce. Ţalovaní nikdy netvrdili, ţe na predmet sporu pouţili verejné prostriedky.
Ţalobca je toho názoru, ţe v danom prípade nemohli a ani v zmysle predmetu zmluvy o dielo
nemohli byť na účel, ktorý je predmetom napadnutej zmluvy o dielo, pouţité verejné finančné
prostriedky, keďţe by to priamo odporovalo zákonu (§ 18 ods. 1 druhá veta zákona č.
258/1993 Z. z.). Napadnuté rozhodnutie je preto zaloţené na nesprávnom právnom posúdení
veci a je zároveň v rozpore s doterajšou súdnou praxou. Krajský súd v Bratislave vo svojom
rozhodnutí nešpecifikoval a neodôvodnil záver o tom, ţe finančné prostriedky podľa
napadnutej zmluvy mali pochádzať z verejných financií, čím sa rozsudok stáva v tomto smere
zároveň nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov.
Ţalobca tieţ tvrdí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu trpí inou vadou konania, kedy
odvolací súd aplikoval na právne posúdenie inú ne/dopadajúcu právnu normu bez toho, aby
postupom podľa § 213 ods. 2 O. s. p. umoţnil účastníkom sa k moţnej aplikácii ust. § 24a
zákona č. 263/1993 Z. z. vyjadriť. Pokiaľ odvolací súd dospel k záveru, ţe sa na vec vzťahuje
ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité (t. j.
ust. § 24a zák. č. 263/1993 Z. z.) a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, mal vyzvať
účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili, čo sa ale nestalo.
Porušením postupu podľa § 213 ods. 2 O. s. p. zo strany odvolacieho súdu došlo k porušeniu
práva účastníka na súdnu ochranu, kedy bol ţalobca z hľadiska rozhodnutia odvolacieho súdu
postavený pred nový a prekvapivý záver odvolacieho súdu, ku ktorému nemal moţnosť sa
vyjadriť.
K dovolaniu ţalobcu sa vyjadril ţalovaný 1. podaním zo dňa 06. 04. 2011. Navrhol,
aby dovolací súd dovolanie zamietol, keďţe rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave je vecne
správne.
Ţalovaný 1. má za to, ţe podstatným dôvodom pre zamietnutie ţaloby je fakt, ţe M., a.
s., zo zmluvy o dielo nič nevykonala, t. j. nárok na zaplatenie zálohy nikdy nevznikol.
Dôkazy, predloţené do spisu s vykonávaním prototypových skúšok (t. j. s predmetom sporu),
nemajú nič spoločné. Zmluva o dielo bola uzatvorená v rozpore s vtedy platným zákonom č.
263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní tovarov, sluţieb a verejných prác a je absolútne
neplatná. Na absolútnu neplatnosť musí súd prihliadať z úradnej povinnosti, t. j. ex offo, a to
v kaţdom štádiu konania. Odhliadnuc od uvedeného dňa 20. 10. 2009 bolo ţalovanými v 1.
a 2. rade doručené M., a. s., odstúpenie od zmluvy o dielo. Podľa § 351 ods. 1 veta prvá Obch.
zák. odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Zmluva
o dielo ku dnešnému dňu nejestvuje a nie je moţné prijímať a ani uplatňovať akékoľvek
nároky alebo platby s ňou súvisiace. Odstúpenie od zmluvy o dielo bolo učinené počas
odvolacieho konania. S ohľadom na ust. § 205a ods. 1 písm. d/ O. s. p. ide o riadny odvolací
dôvod, na ktorý súd prihliada bez ohľadu na skutkový stav, zistený súdom prvého stupňa.
Zároveň podľa § 154 ods. 1 O. s. p. (v nadväznosti na § 211 ods. 2 O. s. p.) pre rozsudok je
rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ďalším dôvodom pre zamietnutie ţaloby je
objektívna nemoţnosť splnenia diela. Rušeň v súčasnosti neexistuje a nie je moţné na ňom
nič vykonať. Platenie zálohy neobstojí preto ani z tohto dôvodu. Uplatnenie nároku na
zaplatenie zálohy je aj v rozpore s ust. § 265 Obch. zák. Záloha je spôsobom financovania
diela.
K dovolaniu sa tieţ vyjadril ţalovaný v 2. rade. Navrhol dovolanie ţalobcu zamietnuť
a uplatnil si náhradu trov dovolacieho konania. Ţalovaný 2. je toho názoru, ţe rozsudok
odvolacieho súdu vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a zmluva o dielo je
neplatná v zmysle ust. § 24a zákona o verejnom obstarávaní. Tieţ má za to, ţe prípadné
nedodrţanie povinnosti súdu podľa § 213 ods. 2 O. s. p. nie je inou vadou konania, ktorá by
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nie je moţné takto v súlade
s ustanoveniami § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. odôvodniť dovolanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
ţe dovolacie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 238 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý
rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.), v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu je podané
opodstatnene.
Podľa ust. § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O. s. p.).
V zmysle ust. § 241 ods. 2 O. s. p. dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe a) v konaní
došlo k vadám, uvedeným v § 237, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci.
Z ust. § 242 ods. 1 O. s. p. vyplýva, ţe dovolací súd je viazaný nielen rozsahom
dovolania, ale i uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho obsahového vymedzenia;
obligatórne sa zaoberá len vadami konania, vymedzenými v § 237 O. s. p. a inými vadami,
pokiaľ majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom
neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného
prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O. s. p.) skúmať vţdy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou
z procesných vád, uvedených v § 237 O. s. p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým
otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád, vymenovaných v § 237
písm. a/ aţ g/ O. s. p. (t. j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,
nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia
procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv
začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo
začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad
rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom nesprávne obsadeným).
Treba uviesť, ţe z hľadiska § 237 O. s. p. sú právne významné len tie procesné
nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písm. a/ aţ g/
tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.
Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237 O. s. p. ako
dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je
pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len
jednoznačné, ţe všetky pochybnosti, vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté
niektorou z taxatívne vymenovaných vád.
Odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle ust. § 237 písm. f/ O. s. p. sa rozumie
procesne vadný postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných práv
účastníka konania (napr. práva zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať
dôkazy, podať opravný prostriedok alebo vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť procesný
úkon a podobne).
Ţalobca v dovolaní namietal, ţe odvolací súd svoje rozhodnutie zaloţil na odlišnom
právnom posúdení veci, kedy dospel k záveru, ţe zmluva o dielo zo dňa 28. 11. 1997,
uzatvorená medzi právnymi predchodcami účastníkov konania, je s poukazom na ust. § 24a
zák. č. 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní absolútne neplatná, pričom odvolací súd
neodôvodnil, prečo povaţoval právne posúdenie veci súdom prvého stupňa za nesprávne. Tieţ
záver odvolacieho súdu o tom, ţe na úhradu ceny diela podľa zmluvy o dielo zo dňa
28. 11. 1997 mali byť pouţité prostriedky z verejných zdrojov, nebol súdom bliţšie
odôvodnený a v konaní ani nepreukazovaný. Dovolateľ taktieţ namietal, ţe bol porušený
odvolacím súdom princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, keďţe
okresné, krajské i Najvyšší súd Slovenskej republiky v piatich skutkovo i právne totoţných
konaniach dospeli k záveru o opodstatnenosti nároku ţalobcu, dokonca i ten istý senát
Krajského súdu v Bratislave v inom skutkovo i právne súvisiacom konaní ţalobe vyhovel.
V predmetnom dovolaním napadnutom rozsudku sa odvolací súd nevysporiadal, prečo
rovnakú a analogickú situáciu riešil odchýlnym spôsobom, prečo na určitú rovnakú právne
relevantnú otázku pri rovnakých podmienkach dal inú odpoveď. Teda, ţe prečo obdobnú
situáciu odlišným spôsobom právne posúdil. Dovolateľ taktieţ namietal. ţe bolo porušené ust.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe v konaní došlo k procesnej
vade v zmysle ust. § 237 písm. f/ O. s. p.
Z odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia vyplýva, ţe na základe zisteného skutkového
i právneho stavu rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O. s. p. zmenil a ţalobu zamietol.
Z odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia nevyplýva, ktorý odvolací dôvod v zmysle ust. § 205
ods. 2 písm. a/ aţ f/ povaţoval za daný, teda ktorý dôvod v zmysle tohto ustanovenia
povaţoval za relevantný, keď dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné, a preto bolo potrebné
rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť. Ani z obsahu rozhodnutia nevyplýva, či odvolací súd
mal za to, ţe súd prvého stupňa neúplne nezistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, či súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, alebo či
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolací súd vo veci nariadil odvolacie pojednávanie. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa
15. 04. 2010 pritom nevyplýva, ţe by odvolací súd v potrebnom rozsahu zopakoval sám
dokazovanie. K tomu je potrebné uviesť, ţe oboznámenie sa s obsahom spisu a dôkazmi,
vykonanými pred súdom prvého stupňa a prednesmi zástupcov účastníkov konania, nie je
riadnym vykonaním dokazovania podľa ust. § 122 ods. 1, § 129 a § 131 O. s. p. Ak sa
odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa na základe
bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213 ods. 2 O. s. p.
sám v potrebnom rozsahu opakovať, pokiaľ chcel ním vykonané dokazovanie vyhodnotiť
rozdielne ako súd prvého stupňa (prípadne doplniť v podstatnej rozhodujúcej časti)
a zadováţiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132
O. s. p. Len takýto postup je aj v súlade so zásadou priamosti a ústnosti občianskoprávneho
konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za neprípustné, aby odvolací súd
ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k zmene rozhodnutia, dospel iba
na základe prehodnotenia listinných dôkazov, vykonaných súdom prvého stupňa.
Ak odvolací súd mal za to, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.)
a odvolací súd bol toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré
pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, mal
vyzvať účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Vyplýva
to z ust. § 213 ods. 2 O. s. p. Pokiaľ odvolací súd dospel k záveru, ţe sa na vec vzťahuje
ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité (zák. č.
258/1993 Z. z. o Ţelezniciach SR), ustanovenia § 1, § 2, § 24 a zák. č. 263/19993 Z. z.
o verejnom obstarávaní, resp. ustanovenie § 39 Obč. zák. a bolo pre rozhodnutie veci
rozhodujúce, mal vyzvať účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu týchto ustanovení
vyjadrili. Zo zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom zo dňa 15. 04. 2010 nevyplýva,
ţe by odvolací súd vyzval účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu týchto ustanovení
vyjadrili. Dovolací súd je toho názoru, ţe pri existencii úpravy § 213 ods. 2 O. s. p. porušenie
tejto povinnosti zo strany súdu je kvalifikované ako odňatie moţnosti účastníkovi konať
pred súdom, čo je dôvod na podanie dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. Ak odvolací súd
zmení rozsudok súdu prvého stupňa z iného právneho dôvodu, vychádzajúc zo skutočností,
ktoré neboli ţalovanými v odvolaní tvrdené a ani súd prvého stupňa sa nimi vo svojom
rozhodnutí nezaoberal bez toho, aby účastníkovi konania umoţnil sa k novým právnym
záverom vyjadriť, prípadne predloţiť dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych
záverov súdu prvého stupňa nejavili významnými, odníme účastníkovi moţnosť konať
pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.
Dovolateľ tieţ namietal, ţe odvolací súd svojím zmeňujúcim zamietajúcim
rozhodnutím narušil princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, keď
rozhodol o skutkovo a právne totoţnej veci odlišne, ako uţ právoplatne rozhodli súdy
v piatich súdnych konaniach, a to vo veciach vedených na Krajskom súde v Bratislave pod sp.
zn. 44 Cb 68/01 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.
2 Obo 157/03 zo dňa 23. 06. 2004, vec vedená na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn.
30 Cb 216/01 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave 1 Cob 6/2006 zo dňa
08.03.2007, vec vedená na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 26 Cb 228/01 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Cob 2/2006 zo dňa 04. 11. 2008, vec vedená
na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 26 Cb 222/03 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave pod č. k. 1 Cob 151/2008 zo dňa 04. 11. 2008, vec vedená na Okresnom
súde Bratislava I. pod sp. zn. 26 Cb 221/04 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave pod č. k. 4 Cob 59/2008 zo dňa 06. 11. 2008. K tejto dovolacej námietke
Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, ţe uţ Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej
činnosti vyslovil, ţe k imanentným znakom právneho štátu patrí neodmysliteľne aj princíp
právnej istoty (napr. PLÚS 36/95), ktorého súčasťou je tieţ poţiadavka, aby sa na určitú
právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď
(napr. I. ÚS 87/93, PL ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť
všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie,
pokiaľ ju nemoţno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudrţateľná (M.M. PL. ÚS
21/00, PL ÚS 6/04, III. ÚS 328/05, IV. ÚS 60/2010). Podľa názoru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sa krajský súd mal z rozhodnutí venovať presvedčivému odôvodneniu
a vyrovnať sa so svojou rozchádzajúcou sa rozhodovacou činnosťou pri výklade a aplikácii
príslušných ustanovení zákona, týkajúcich sa platnosti zmluvy o dielo zo dňa 28. 11. 1997, ţe
na úhradu ceny diela mali byť pouţité prostriedky zo štátneho rozpočtu, teda z verejných
zdrojov, ţe ţalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie predmetnej sumy. Odvolací súd
v napadnutom rozhodnutí konštatuje, ţe keďţe absolútna neplatnosť nezakladá ţiadne práva
a povinnosti zmluvných strán, z neplatnej zmluvy sa nemoţno domáhať plnenia práv
a povinností. Na druhej strane však konštatuje, ţe moţno sa ale domáhať vydania
bezdôvodného obohatenia, pokiaľ bolo na základe nej niečo plnené. V odôvodnení však
chýba, či došlo na základe zmluvy k plneniu zo strany ţalobcu, resp. sa súd priklonil
k tvrdeniu ţalovaných uvedených v odvolaní, ţe zo strany ţalobcu nedošlo k ţiadnemu
plneniu v zmysle uvedenej zmluvy o dielo. Tu ale absentuje uvedenie dôkazov, na základe
ktorých súd dospel k takémuto záveru. Ţalovaní pred odvolacím súdom tvrdili, ţe došlo z ich
strany k odstúpeniu od zmluvy, pričom touto otázkou sa odvolací súd vôbec nezaoberal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky je teda toho názoru, ţe krajský súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku nedal presvedčivú a jasnú odpoveď na podstatné otázky, súvisiace
s predmetom súdnej ochrany a nereagoval ani na podstatné odvolacie námietky. Za týchto
okolnosti rozsudok krajského súdu nie je v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. Keďţe
krajský súd svoje rozhodnutie neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom, odňal ţalovaným
moţnosť konať pred súdom a tým tieţ bola naplnená skutková podstata prípustnosti dovolania
proti tomuto rozhodnutiu v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. a zároveň naplnená aj dôvodnosť
podaného dovolania.
Keďţe v konaní došlo k procesnej vade podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p. (§ 241 ods. 2
písm. a/ O. s. p.), k takejto vade bol dovolací súd povinný prihliadnuť, i keď by nebola
uplatnená ako dôvod prípustnosti dovolania (§ 242 ods. 1 druhá veta O. s. p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie v zmysle ust. § 243b ods. 2, 3 O. s. p.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. mája 2011
JUDr. Anna Marková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová