Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/22/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu I.C., a. s., B., K.B., IČO:

X., zastúpeného advokátom JUDr. M.P., K.B., proti ţalovanému 1. Ž.C.S., a. s., Bratislava,

D.B., IČO: X., zastúpeného advokátom Doc. JUDr. J.C., CSc., Advokátska kancelária C., v.

o. s., so sídlom Š.B., ţalovanému 2. Ž.S., a. s., Bratislava, R.B., IČO: X., zastúpeného D., s.

r. o., Advokátska kancelária so sídlom M.B., IČO: X., a Advokátskou kanceláriou T.K., s. r.

o., so sídlom Š.B., IČO: X., o zaplatenie 33 193,91 Eur s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 15. apríla 2010 č. k. -548, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 15. apríla

2010 č. k. -548 z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I. rozsudkom z 24. septembra 2008, č. k. -430

uloţil ţalovanému v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalobcovi istinu

1 000 000,-- Sk 19% úrokom z omeškania ročne od 26. 06. 2001 do zaplatenia istiny.

Vo zvyšku návrh zamietol. Súčasne uloţil ţalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne

a nerozdielne zaplatiť ţalobcovi 189 253,-- Sk titulom náhrady trov konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalobca spoločnosť H.Z., IČO: X. sa domáhal

voči právnemu predchodcovi ţalovaných v 1. a 2. rade - Ţ., práva na zaplatenie 1 000 000,--

Sk s 19% úrokom z omeškania od 08. júna 1999 do zaplatenia.

2

Súd mal za preukázané, ţe 28. novembra 1997 ţalovaný ako objednávateľ uzavrel

so zhotoviteľom spoločnosťou M., a. s., so sídlom H.M., IČO: X. zmluvu o dielo na skúškach

prototypu rušňa R 755. Predmetom tejto zmluvy o dielo bol záväzok zhotoviteľa vykonať

a zabezpečiť výkon potrebných skúšok prototypu rušňa R 755, výstroja a súčasti podľa ZTP-

336-00-001/96 a o dráhach a záväzok ţalovaného (objednávateľa)

financovať všetky práce, súvisiace s predmetom plnenia zmluvy o dielo a záväzok ţalovaného

(objednávateľa) uhradiť zhotoviteľovi zálohovú platbu vo výške 4 000 000,-- Sk do 30. 06.

1999. Zhotoviteľ splnil svoj záväzok tým, ţe ukončil práce podľa predmetu zmluvy o dielo,

o čom vyhotovil zápis overenia bezpečnostných parametrov hnacieho vozidla 755 zo dňa 02.

03. 1999. Následne zhotoviteľ vystavil ţalovanému (objednávateľovi) faktúru č. zo

dňa 02. 06. 1999 na zálohovú platbu na sumu 4 000 000,-- Sk so splatnosťou dňa 07. 06.

1999, podľa bodu 7.3 zmluvy o dielo. Do dňa splatnosti faktúry ţalovaný dlţnú čiastku

nezaplatil, avšak listom zo dňa 09. 09. 1999, adresovaným zhotoviteľovi, potvrdil prevzatie

faktúry.

Zhotoviteľ M., a. s., zmluvou o postúpení pohľadávky v znení jej dodatku, postúpil

uvedenú pohľadávku vo výške 4 000 000,-- Sk spoločnosti N.I., a. s., so sídlom Š.D.

(postupníkovi). Zhotoviteľ listom zo dňa 04. 05. 2001 oznámil ţalovanému postúpenie

uvedenej pohľadávky voči ţalovanému na N.I., a. s.

Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25. 05. 2001 nadobudla časť predmetnej

pohľadávky voči ţalovanému vo výške 1 000 000,-- Sk spoločnosť H.Z.. Postúpenie bolo

ţalovanému oznámené listom z 30. 05. 2001. Tá postúpila zmluvou o postúpení pohľadávky

zo dňa 20. 09. 2004 spoločnosti I.C., a. s., Bratislava, IČO: X. sumu 1 000 000,-- Sk aj

s príslušenstvom, ktorá je predmetom tohto sporu. Ţalovanému bolo oznámené postúpenie

pohľadávky listom zo dňa 20. 09. 2004.

V priebehu konania prešli práva a povinnosti ţalovaného Ţ. Bratislava k 01. 01. 2002

na základe na Ţ., a. s., Bratislava, ktorá zanikla k 01. 01. 2005

výmazom z obchodného registra. Právnymi nástupcami tejto spoločnosti sa stali Ţ.C.S., a. s.,

Bratislava – ţalovaný v 1. rade a Ţ.S., a. s., Bratislava – ţalovaný v 2. rade.

3

Súd mal za to, ţe je nesporné, ţe dňa 11. 12. 1997 došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo

na skúšky prototypu rušňa R 755, pričom objednávateľom týchto skúšok bolo Generálne

riaditeľstvo Ţ. a zhotoviteľom týchto skúšok bola M., a. s. Tejto zmluve predchádzala zmluva

o stavbe prototypu rušňa R 755 zo dňa 09. 11. 1995, na základe ktorej M., a. s., zhotovila

prototyp rušňa R 755, ktorý bol vystavený podľa článku Tent z 02. 10. 2003 na

medzinárodnom strojárenskom veľtrhu v Brne. Na základe tejto zmluvy však malo dôjsť iba

k vyhotoveniu rušňa. Následne boli vykonávané na základe zmluvy o dielo zo dňa 11. 12.

1997 prototypové skúšky. Cena za vykonanie prototypových skúšok podľa článku 6.1 bola

dohodnutá vo výške 54 000 000,-- Sk. Podľa článku 7.1 sa objednávateľ zaviazal uhradiť

zálohovú platbu vo výške 20 000 000,- Sk na účet zhotoviteľa do 60 dní po vystavení

zálohovej faktúry. Podľa bodu 7 zmluvy objednávateľ sa zaviazal uhradiť zhotoviteľovi

ďalšie finančné prostriedky priebeţne do 14 dní po vystavovaní zálohových faktúr v splátkach

podľa dohodnutého splátkového kalendára. Ţalobca zaloţil do spisu zápisy o vykonaných

skúškach. Ţalovaná suma 1 000 000,-- Sk s príslušenstvom bola súčasťou zálohovej platby vo

výške 1 000 000,-- Sk, ktorú bol objednávateľ povinný zaplatiť dňa 07. 06. 1999, podľa bodu

7.3 zmluvy o dielo. Dňa 04. 05. 2001 bola pohľadávka zo zálohovej faktúry č. Z4/99

postúpená spoločnosti N.I., a. s., Dubnica nad Váhom. Dňa 25. 05. 2001 nadobudla časť

predmetnej pohľadávky vo výške 1 000 000,-- Sk s príslušenstvom spoločnosť H.Z. a dňa 20.

09. 2004 bola táto pohľadávka postúpená ţalobcovi. Napriek tomu, ţe otázku odstúpenia od

zmluvy, ku ktorému malo dôjsť podľa vyjadrenia ţalovaných dňa 31. 07. 2000, sa zaoberal vo

svojom rozsudku aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Zaoberal sa i jej platnosťou a dospel

k záveru, ţe sa stotoţňuje s názorom Krajského súdu v Bratislave, ako aj s názorom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a tak dospel k záveru, ţe k platnému odstúpeniu

od zmluvy nedošlo. V zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo bol povinný zaplatiť zhotoviteľovi

diela zálohovú platbu vo výške 4 000 000,-- Sk na účet ţalobcu najneskôr do 20. 06. 1999.

Faktúra na túto sumu mu bola riadne doručená, pričom k odstúpeniu od zmluvy skutočne

došlo aţ dňa 31. 07. 2000, čiţe asi rok po splatnosti zálohovej faktúry.

Podľa § 386 ods. 1 Obch. zák., ak sa po uzavretí zmluvy zmarí jej základný účel, ktorý

bol v nej výslovne vyjadrený v dôsledku podstatnej zmeny okolností, za ktorých sa zmluva

uzavrela, môţe strana dotknutá zmarením účelu zmluvy, od nej odstúpiť. V tomto prípade

však účelom zmluvy, ako to vyplýva aj z článku 3, bolo vykonanie skúšok prototypu rušňa

a nie vyhotovenie funkčného prototypu rušňa. Z obsahu zmluvy nevyplýva, ţe preplácanie

4

zálohových platieb je podmienené kladnými výsledkami prototypových skúšok. Ţalobca

riadne zápisnične preukázal vykonávanie skúšok, pričom v zmluve nie je dohodnutá

povinnosť zhotoviteľa predkladať o kaţdej vykonanej skúške protokol.

Podľa § 536 ods. 1 Obch. zák. zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité

dielo a objednávateľ sa zväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielo sa v zmysle

ustanovenia § 536 ods. 2 Obch. zák. rozumie vykonanie predmetných prototypových skúšok,

a preto vzniklo ţalobcovi právo na zaplatenie pohľadávky 1 000 000,-- Sk. Súd preto návrhu

ţalobcu vyhovel.

Ţalobca si uplatnil aj príslušenstvo k pohľadávke vo výške 19% ročne od 08. 06. 1999

do zaplatenia istiny.

Súd návrh v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 19% zo sumy 1 000 000,--

Sk od 08. 06. 1999 do 25. 05. 2001 zamietol, a to z toho dôvodu, ţe podľa článku 1 zmluvy

o postúpení pohľadávky zo dňa 25. 05. 2001, uzatvorenej medzi postupcom M., a. s.,

a postupníkom H.Z., nedošlo spolu s postúpenou pohľadávkou vo výške 1 000 000,-- Sk

k postúpeniu jej príslušenstva, teda v danom prípade 19% úroku z omeškania, ktoré naďalej

zostalo vlastníctvom postupcu. Z toho dôvodu preto nevznikol ţalobcovi nárok na zaplatenie

úroku z omeškania odo dňa 08. 06. 1999 do zaplatenia tak, ako si ho uplatnil, avšak ţalobcovi

vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 19% odo dňa

26. 06. 2001 do zaplatenia § 369 ods. 1 v spojení s § 502 Obch. zák. Súd zaviazal ţalovaných

spoločne a nerozdielne, nakoľko na nich po zániku Ţ. a. s., prešli všetky jej práva a záväzky.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie ţalovaní.

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 24. 09. 2008 č.

k. -430 v napadnutej časti zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Uloţil ţalobcovi

povinnosť zaplatiť ţalovanému v1. a v 2. rade trovy prvostupňového i odvolacieho konania

v sume 15 185,56 Eur. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, ţe zmluvný

vzťah medzi právnymi predchodcami účastníkov konania vznikol na základe zmluvy,

5

uzavretej dňa 28. 11. 1997. Zmluvnou stranou na strane objednávateľa boli Ţ.S.. Z výpisu

z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. oddiel Po vloţka č. 312/B je zrejmé, ţe

boli zriadené Ministerstvo dopravy, spojov a verejných správ SR dňa 31. 12. 1993 ako iná

právnická osoba podľa , ktorá podľa tohto zákona má právo

hospodárenia s majetkom, majetkovými právami a záväzkami, ku ktorým mali

do svojho zániku právo hospodárenia Ţ., š. p., ako aj s majetkom nadobudnutým v priebehu

ich podnikania a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sú priamym subjektom vzťahov k štátnemu

rozpočtu, štátnym fondom a rozpočtom obcí a svoje potreby a náklady uhrádzajú z príjmov,

získaných predovšetkým zo svojej činnosti, ako aj ďalších zdrojov.

Podľa ust. veta prvá o verejnom obstarávaní,

účinného v čase uzavretia uvedenej zmluvy, účelom zákona je ustanoviť postup

pri obstarávaní tovarov, sluţieb a verejných prác, uhrádzaných z verejných prostriedkov

s cieľom dosiahnuť ich hospodárne vynakladanie, efektívne vyuţitie, zabezpečiť priehladnosť

procesu obstarávania, rovnaké podmienky pre uchádzačov a podporiť rozvoj konkurenčného

prostredia. Predmetná zmluva sa dotýka obstarania sluţieb na základe zmluvy o dielo. Preto

podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné vykonať pred uzatvorením takejto zmluvy

verejné obstarávanie podľa tohto zákona, pretoţe ich úhrada bola vykonávaná zo štátneho

rozpočtu, teda z verejných prostriedkov. Podľa ust. § 24a uvedeného zákona, účinného

od 25. 04. 1996 zmluva, uzavretá v rozpore s týmto zákonom, je neplatná. V tejto súvislosti je

potrebné poukázať i na ust. § 39 Obč. zák., podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý

svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým

mravom. Rozpor so zákonom nemoţno vidieť len v rozpore s , ale

i rozpor so všetkými zákonmi Slovenskej republiky. V danom prípade ide o rozpor

so špeciálnym zákonom ( o verejnom obstarávaní v znení neskorších

predpisov) a tento rozpor so zákonom spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy, ktorú je súd

povinný skúmať z úradnej povinnosti, teda nielen na námietku účastníka zmluvného vzťahu,

pretoţe táto neplatnosť vyplýva priamo zo zákona a nemôţe byť dodatočne zhojená alebo

konvalidovaná. Keďţe absolútna neplatnosť nezakladá ţiadne práva a povinnosti zmluvných

strán, z neplatnej zmluvy sa nemoţno domáhať plnenia práv a povinností, moţno sa len

domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, pokiaľ bolo na základe nej niečo plnené.

6

Na základe takto zisteného skutkového i právneho stavu veci odvolací súd napadnutý

rozsudok prvostupňového súdu podľa zmenil a ţalobu zamietol.

O trovách prvostupňového i odvolacieho konania rozhodol podľa

v spojení s ust. a ţalovaným ako úspešným ţalovaným priznal ich

náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote dovolanie ţalobca podaním zo dňa

21. 06. 2010. Navrhol, aby dovolací súd v súlade s ust. rozhodnutie

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom dovolania sú skutočnosti

podľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c/, a to, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

v nadväznosti na iné vady konania na nesprávnom právnom posúdení veci.

Krajský súd v Bratislave zmenil právnu kvalifikáciu veci a dospel k záveru, ţe

pre uzatvorenie platnej zmluvy o dielo zo dňa 28. 11. 1997 bolo potrebné postupovať podľa

o verejnom obstarávaní, keďţe jej úhrada bola vykonaná zo štátneho

rozpočtu, teda z verejných zdrojov. Samotný záver o tom, ţe na úhradu ceny diela podľa

zmluvy o dielo zo dňa 28. 11. 1997 mali byť pouţité prostriedky z verejných zdrojov, nebol

súdom bliţšie odôvodnený a v konaní ani preukazovaný. Rozhodnutím odvolacieho súdu bol

narušený princíp právnej istoty účastníkov konania a rozhodnutie odvolacieho súdu a právne

posúdenie prípadu je v rozpore s právnymi názormi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

vyslovenými v iných súvisiacich konaniach. Tieţ rozhodnutie odvolacieho súdu trpí inou

vadou konania, keď odvolací súd aplikoval na právne posúdenie inú nedopadajúcu právnu

normu bez toho, aby postupoval podľa a umoţnil účastníkom sa

k moţnej aplikácii ustanovenia vyjadriť.

Pohľadávka, vymáhaná ţalobcom v tomto konaní, patrí do súboru pohľadávok

vyplývajúcich zo zálohovej faktúry č. Z-4/99 vystavenej pôvodne na sumu 4 000 000,-- Sk

právnym predchodcom ţalobcu spoločnosťou M., a. s., v súlade s ustanovením bodu 7.3

zmluvy o dielo na skúšky prototypu rušňa R 755 zo dňa 11. 12. 1997. Spoločnosť, na ktorú

bola postúpená pohľadávka na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 04. 05. 2009,

z dôvodu, ţe právna úprava v čase podania ţalobného návrhu umoţňovala vydanie platobného

7

rozkazu len do výšky 1 000 000,-- Sk, rozdelila pohľadávku na 4 samostatné pohľadávky,

kaţdá vo výške 1 000 000,-- Sk, pričom tieto samostatné pohľadávky boli v zmysle ďalších

postúpení predmetom štyroch samostatných ţalobných návrhov a dvoch samostatných

návrhov, v ktorých bola uplatnená len časť príslušenstva úroku z omeškania. O častiach

postúpenej pohľadávky vo výške 1 000 000,-- Sk, 1 000 000,-- Sk, 1 000 000,-- Sk, 372 712,--

Sk a 372 712,- Sk bolo právoplatne rozhodnuté a pohľadávky boli aj na základe

právoplatných rozhodnutí súdov uhradené. Posledný šiesty spor o 1 000 000,- Sk, ktorý je

predmetom tohto konania, bol pre ţalobcu neúspešný, keď krajský súd ţalobu zamietol.

Všetky súdne konania boli skutkovo a právne úplne totoţné, líšili sa len v tom, ţe predmetom

kaţdého z uvedených konaní je iná časť tej istej pohľadávky, vyplývajúcej

zo zálohovej faktúry zo dňa 02. 06. 1999. Súdy (okresné, krajské i Najvyšší súd

Slovenskej republiky) v piatich skutkovo a právne totoţných konaniach dospeli k záveru

o oprávnenosti nároku ţalobcu. Odvolací Krajský súd v Bratislave v tomto konaní svojím

zamietajúcim rozhodnutím narušil princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdnych

rozhodnutí ţalobcu, keď rozhodol o skutkovo a právne totoţnej veci odlišne, ako vo veci

právoplatne rozhodli súdy v predchádzajúcich piatich súdnych konaniach. Rozhodnutie

a postup súdu je o to viac nepochopiteľný, ţe aj samotný konajúci senát uţ skutkovo a právne

totoţnému návrhu (v inej časti pohľadávky) vyhovel.

Ţalobca v dovolaní ďalej uviedol, ţe uzatvorením zmluvy o dielo zo dňa 28. 11. 1997

na vykonanie prototypových skúšok, ktoré je priamo predmetom tohto konania, predchádzalo

medzi právnymi predchodcami účastníkov konania aj uzatvorenie aj ďalších súvisiacich

zmlúv o dielo, ktoré sa týkali prestavby a modernizácie ţelezničných rušňov. Ide o zmluvu

o dielo č. 1/98-755 z augusta 1998 a zmluvu o dielo o prestavbe rušňa R 771 na rušeň

R 771.1. Obidve zmluvy, ako i sporná zmluva o dielo, vychádzali zo vzájomných obchodných

vzťahov právnych predchodcov účastníkov konania a zároveň boli uzavreté za totoţných

legislatívnych podmienok platnosti a účinnosti , kedy na strane

objednávateľa vystupovali Ţ.. Právni predchodcovia ţalovaných napadli platnosť uvedených

súvisiacich zmlúv o dielo, ţalovaní i ţalobami, pričom rozsudkami Krajského súdu v Ţiline

v spojení s rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky boli oba návrhy o určenie

neplatnosti zmlúv o dielo zamietnuté.

8

S poukazom na ustanovenia , o verejnom obstarávaní

je nesporné, ţe právny predchodca ţalovaných môţe byť podľa zákona verejným

obstarávateľom, a to za splnenia dvoch kumulatívne presne vymedzených podmienok, kde

podľa účelu zákona § 1 musí ísť o pouţitie verejných prostriedkov a podľa § 2 ods. 2 zákona

uvedená osoba musí spĺňať podmienky definície obstarávateľa. Subjekty v ňom vymedzené

sú obstarávateľmi len v prípadoch, ak obstarávajú tovar, sluţby alebo verejné práce z časti

alebo úplne z verejných prostriedkov, t. j. zo štátneho rozpočtu SR, štátnych fondov alebo

rozpočtu obce. Ţalovaní nikdy netvrdili, ţe na predmet sporu pouţili verejné prostriedky.

Ţalobca je toho názoru, ţe v danom prípade nemohli a ani v zmysle predmetu zmluvy o dielo

nemohli byť na účel, ktorý je predmetom napadnutej zmluvy o dielo, pouţité verejné finančné

prostriedky, keďţe by to priamo odporovalo zákonu (§ 18 ods. 1 druhá veta zákona č.

). Napadnuté rozhodnutie je preto zaloţené na nesprávnom právnom posúdení

veci a je zároveň v rozpore s doterajšou súdnou praxou. Krajský súd v Bratislave vo svojom

rozhodnutí nešpecifikoval a neodôvodnil záver o tom, ţe finančné prostriedky podľa

napadnutej zmluvy mali pochádzať z verejných financií, čím sa rozsudok stáva v tomto smere

zároveň nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov.

Ţalobca tieţ tvrdí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu trpí inou vadou konania, kedy

odvolací súd aplikoval na právne posúdenie inú ne/dopadajúcu právnu normu bez toho, aby

postupom podľa umoţnil účastníkom sa k moţnej aplikácii ust.

vyjadriť. Pokiaľ odvolací súd dospel k záveru, ţe sa na vec vzťahuje

ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité (t. j.

ust. ) a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, mal vyzvať

účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili, čo sa ale nestalo.

Porušením postupu podľa zo strany odvolacieho súdu došlo k porušeniu

práva účastníka na súdnu ochranu, kedy bol ţalobca z hľadiska rozhodnutia odvolacieho súdu

postavený pred nový a prekvapivý záver odvolacieho súdu, ku ktorému nemal moţnosť sa

vyjadriť.

K dovolaniu ţalobcu sa vyjadril ţalovaný 1. podaním zo dňa 06. 04. 2011. Navrhol,

aby dovolací súd dovolanie zamietol, keďţe rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave je vecne

správne.

9

Ţalovaný 1. má za to, ţe podstatným dôvodom pre zamietnutie ţaloby je fakt, ţe M., a.

s., zo zmluvy o dielo nič nevykonala, t. j. nárok na zaplatenie zálohy nikdy nevznikol.

Dôkazy, predloţené do spisu s vykonávaním prototypových skúšok (t. j. s predmetom sporu),

nemajú nič spoločné. Zmluva o dielo bola uzatvorená v rozpore s vtedy platným zákonom č.

o verejnom obstarávaní tovarov, sluţieb a verejných prác a je absolútne

neplatná. Na absolútnu neplatnosť musí súd prihliadať z úradnej povinnosti, t. j. ex offo, a to

v kaţdom štádiu konania. Odhliadnuc od uvedeného dňa 20. 10. 2009 bolo ţalovanými v 1.

a 2. rade doručené M., a. s., odstúpenie od zmluvy o dielo. Podľa § 351 ods. 1 veta prvá Obch.

zák. odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Zmluva

o dielo ku dnešnému dňu nejestvuje a nie je moţné prijímať a ani uplatňovať akékoľvek

nároky alebo platby s ňou súvisiace. Odstúpenie od zmluvy o dielo bolo učinené počas

odvolacieho konania. S ohľadom na ust. ide o riadny odvolací

dôvod, na ktorý súd prihliada bez ohľadu na skutkový stav, zistený súdom prvého stupňa.

Zároveň podľa (v nadväznosti na ) pre rozsudok je

rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ďalším dôvodom pre zamietnutie ţaloby je

objektívna nemoţnosť splnenia diela. Rušeň v súčasnosti neexistuje a nie je moţné na ňom

nič vykonať. Platenie zálohy neobstojí preto ani z tohto dôvodu. Uplatnenie nároku na

zaplatenie zálohy je aj v rozpore s ust. § 265 Obch. zák. Záloha je spôsobom financovania

diela.

K dovolaniu sa tieţ vyjadril ţalovaný v 2. rade. Navrhol dovolanie ţalobcu zamietnuť

a uplatnil si náhradu trov dovolacieho konania. Ţalovaný 2. je toho názoru, ţe rozsudok

odvolacieho súdu vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a zmluva o dielo je

neplatná v zmysle ust. § 24a zákona o verejnom obstarávaní. Tieţ má za to, ţe prípadné

nedodrţanie povinnosti súdu podľa nie je inou vadou konania, ktorá by

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nie je moţné takto v súlade

s ustanoveniami odôvodniť dovolanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolacie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), preskúmal napadnutý

rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), v rozsahu

10

vyplývajúcom z ust. a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu je podané

opodstatnene.

Podľa ust. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

V zmysle ust. dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe a) v konaní

došlo k vadám, uvedeným v § 237, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci.

Z ust. vyplýva, ţe dovolací súd je viazaný nielen rozsahom

dovolania, ale i uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho obsahového vymedzenia;

obligatórne sa zaoberá len vadami konania, vymedzenými v a inými vadami,

pokiaľ majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom

neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného

prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou

z procesných vád, uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým

otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád, vymenovaných v § 237

písm. a/ aţ g/ (t. j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia

procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv

začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo

začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom nesprávne obsadeným).

11

Treba uviesť, ţe z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písm. a/ aţ g/

tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.

Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle ako

dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je

pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len

jednoznačné, ţe všetky pochybnosti, vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté

niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle ust. sa rozumie

procesne vadný postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných práv

účastníka konania (napr. práva zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať

dôkazy, podať opravný prostriedok alebo vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť procesný

úkon a podobne).

Ţalobca v dovolaní namietal, ţe odvolací súd svoje rozhodnutie zaloţil na odlišnom

právnom posúdení veci, kedy dospel k záveru, ţe zmluva o dielo zo dňa 28. 11. 1997,

uzatvorená medzi právnymi predchodcami účastníkov konania, je s poukazom na ust. § 24a

o verejnom obstarávaní absolútne neplatná, pričom odvolací súd

neodôvodnil, prečo povaţoval právne posúdenie veci súdom prvého stupňa za nesprávne. Tieţ

záver odvolacieho súdu o tom, ţe na úhradu ceny diela podľa zmluvy o dielo zo dňa

28. 11. 1997 mali byť pouţité prostriedky z verejných zdrojov, nebol súdom bliţšie

odôvodnený a v konaní ani nepreukazovaný. Dovolateľ taktieţ namietal, ţe bol porušený

odvolacím súdom princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, keďţe

okresné, krajské i Najvyšší súd Slovenskej republiky v piatich skutkovo i právne totoţných

konaniach dospeli k záveru o opodstatnenosti nároku ţalobcu, dokonca i ten istý senát

Krajského súdu v Bratislave v inom skutkovo i právne súvisiacom konaní ţalobe vyhovel.

V predmetnom dovolaním napadnutom rozsudku sa odvolací súd nevysporiadal, prečo

rovnakú a analogickú situáciu riešil odchýlnym spôsobom, prečo na určitú rovnakú právne

relevantnú otázku pri rovnakých podmienkach dal inú odpoveď. Teda, ţe prečo obdobnú

situáciu odlišným spôsobom právne posúdil. Dovolateľ taktieţ namietal. ţe bolo porušené ust.

12

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe v konaní došlo k procesnej

vade v zmysle ust.

Z odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia vyplýva, ţe na základe zisteného skutkového

i právneho stavu rozsudok súdu prvého stupňa podľa zmenil a ţalobu zamietol.

Z odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia nevyplýva, ktorý odvolací dôvod v zmysle ust. § 205

ods. 2 písm. a/ aţ f/ povaţoval za daný, teda ktorý dôvod v zmysle tohto ustanovenia

povaţoval za relevantný, keď dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné, a preto bolo potrebné

rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť. Ani z obsahu rozhodnutia nevyplýva, či odvolací súd

mal za to, ţe súd prvého stupňa neúplne nezistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, či súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, alebo či

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací súd vo veci nariadil odvolacie pojednávanie. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa

15. 04. 2010 pritom nevyplýva, ţe by odvolací súd v potrebnom rozsahu zopakoval sám

dokazovanie. K tomu je potrebné uviesť, ţe oboznámenie sa s obsahom spisu a dôkazmi,

vykonanými pred súdom prvého stupňa a prednesmi zástupcov účastníkov konania, nie je

riadnym vykonaním dokazovania podľa ust. , a Ak sa

odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa na základe

bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle

sám v potrebnom rozsahu opakovať, pokiaľ chcel ním vykonané dokazovanie vyhodnotiť

rozdielne ako súd prvého stupňa (prípadne doplniť v podstatnej rozhodujúcej časti)

a zadováţiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132

Len takýto postup je aj v súlade so zásadou priamosti a ústnosti občianskoprávneho

konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za neprípustné, aby odvolací súd

ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k zmene rozhodnutia, dospel iba

na základe prehodnotenia listinných dôkazov, vykonaných súdom prvého stupňa.

Ak odvolací súd mal za to, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo

z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod podľa )

a odvolací súd bol toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré

pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, mal

13

vyzvať účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Vyplýva

to z ust. Pokiaľ odvolací súd dospel k záveru, ţe sa na vec vzťahuje

ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité (zák. č.

o Ţelezniciach SR), ustanovenia , , a 3 Z. z.

o verejnom obstarávaní, resp. ustanovenie § 39 Obč. zák. a bolo pre rozhodnutie veci

rozhodujúce, mal vyzvať účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu týchto ustanovení

vyjadrili. Zo zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom zo dňa 15. 04. 2010 nevyplýva,

ţe by odvolací súd vyzval účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu týchto ustanovení

vyjadrili. Dovolací súd je toho názoru, ţe pri existencii úpravy porušenie

tejto povinnosti zo strany súdu je kvalifikované ako odňatie moţnosti účastníkovi konať

pred súdom, čo je dôvod na podanie dovolania podľa Ak odvolací súd

zmení rozsudok súdu prvého stupňa z iného právneho dôvodu, vychádzajúc zo skutočností,

ktoré neboli ţalovanými v odvolaní tvrdené a ani súd prvého stupňa sa nimi vo svojom

rozhodnutí nezaoberal bez toho, aby účastníkovi konania umoţnil sa k novým právnym

záverom vyjadriť, prípadne predloţiť dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych

záverov súdu prvého stupňa nejavili významnými, odníme účastníkovi moţnosť konať

pred súdom v zmysle

Dovolateľ tieţ namietal, ţe odvolací súd svojím zmeňujúcim zamietajúcim

rozhodnutím narušil princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, keď

rozhodol o skutkovo a právne totoţnej veci odlišne, ako uţ právoplatne rozhodli súdy

v piatich súdnych konaniach, a to vo veciach vedených na Krajskom súde v Bratislave pod sp.

zn. v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.

zo dňa 23. 06. 2004, vec vedená na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn.

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa

08.03.2007, vec vedená na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. zo dňa 04. 11. 2008, vec vedená

na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Bratislave pod č. k. zo dňa 04. 11. 2008, vec vedená na Okresnom

súde Bratislava I. pod sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave pod č. k. zo dňa 06. 11. 2008. K tejto dovolacej námietke

Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, ţe uţ Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej

činnosti vyslovil, ţe k imanentným znakom právneho štátu patrí neodmysliteľne aj princíp

14

právnej istoty (napr. PLÚS 36/95), ktorého súčasťou je tieţ poţiadavka, aby sa na určitú

právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď

(napr. , a ). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť

všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie,

pokiaľ ju nemoţno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudrţateľná (M.M. PL. ÚS

21/00, , , ). Podľa názoru Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sa krajský súd mal z rozhodnutí venovať presvedčivému odôvodneniu

a vyrovnať sa so svojou rozchádzajúcou sa rozhodovacou činnosťou pri výklade a aplikácii

príslušných ustanovení zákona, týkajúcich sa platnosti zmluvy o dielo zo dňa 28. 11. 1997, ţe

na úhradu ceny diela mali byť pouţité prostriedky zo štátneho rozpočtu, teda z verejných

zdrojov, ţe ţalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie predmetnej sumy. Odvolací súd

v napadnutom rozhodnutí konštatuje, ţe keďţe absolútna neplatnosť nezakladá ţiadne práva

a povinnosti zmluvných strán, z neplatnej zmluvy sa nemoţno domáhať plnenia práv

a povinností. Na druhej strane však konštatuje, ţe moţno sa ale domáhať vydania

bezdôvodného obohatenia, pokiaľ bolo na základe nej niečo plnené. V odôvodnení však

chýba, či došlo na základe zmluvy k plneniu zo strany ţalobcu, resp. sa súd priklonil

k tvrdeniu ţalovaných uvedených v odvolaní, ţe zo strany ţalobcu nedošlo k ţiadnemu

plneniu v zmysle uvedenej zmluvy o dielo. Tu ale absentuje uvedenie dôkazov, na základe

ktorých súd dospel k takémuto záveru. Ţalovaní pred odvolacím súdom tvrdili, ţe došlo z ich

strany k odstúpeniu od zmluvy, pričom touto otázkou sa odvolací súd vôbec nezaoberal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je teda toho názoru, ţe krajský súd v odôvodnení

napadnutého rozsudku nedal presvedčivú a jasnú odpoveď na podstatné otázky, súvisiace

s predmetom súdnej ochrany a nereagoval ani na podstatné odvolacie námietky. Za týchto

okolnosti rozsudok krajského súdu nie je v súlade s ustanovením Keďţe

krajský súd svoje rozhodnutie neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom, odňal ţalovaným

moţnosť konať pred súdom a tým tieţ bola naplnená skutková podstata prípustnosti dovolania

proti tomuto rozhodnutiu v zmysle a zároveň naplnená aj dôvodnosť

podaného dovolania.

Keďţe v konaní došlo k procesnej vade podľa ust. (

písm. a/ ), k takejto vade bol dovolací súd povinný prihliadnuť, i keď by nebola

uplatnená ako dôvod prípustnosti dovolania ( druhá veta ).

15

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie v zmysle ust. ,

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. mája 2011

JUDr. Anna Marková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová