Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/193/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky

senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého

a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: P. R. S., a.s.,

zastúpeného JUDr. R. Š., advokátom, proti odporcovi: Správa katastra pre hlavné

mesto Slovenskej republiky Bratislavu, za účasti: 1) Ing. P. P., 2) MUDr. E. P.,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V-16849/2008 zo dňa 8. júla 2008,

o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Sp/13/2009-

17 zo dňa 27. apríla 2010 v spojení s doplňujúcim rozsudkom č.k. -23

zo dňa 24. mája 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č.k. -17 zo dňa 27. apríla 2010 v spojení s doplňujúcom rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave č.k. -23 zo dňa 24. mája 2010

p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave potvrdil rozhodnutie odporcu

č. V-16849/2008 zo dňa 8. júla 2008, ktorým odporca zamietol návrh na vklad

predkupného práva zo zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 6. júna 2008,

uzatvorenej medzi povinnými z vecného bremena Ing. P. P. a MUDr. E. P.

a oprávneným z vecného bremena S. P. R. S., a.s., k nehnuteľnosti pozemku parc. č. X.

2

– ostatné plochy o výmere 226mnachádzajúcej sa v kat. úz. K. V., zapísanej na LV

č. X.. Krajský súd takto rozhodol, keď sa stotožnil s právnym záverom správneho

orgánu, že účastníci konania v článku IV. Zmluvy o zriadení vecného bremena

neuviedli, že predkupné právo sa zriaďuje ako vecné právo a vzhľadom k tomu sa jedná

len o záväzkový právny vzťah, ktorý nie je predmetom evidovania v katastri

nehnuteľností.

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie a žiadal,

aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie odporcu zo dňa

8.7.2008 zruší, vec mu vráti na ďalšie konanie a zaviaže ho na náhradu trov

prvostupňového a odvolacieho konania. Poukázal na dôvody rozsudku krajského súdu

a na právnu úpravu uvedenú v v ustanoveniach §-606.

Okrem iného poukázal na to, že právny názor krajského súdu, že predkupné právo

je možné zriadiť len scudzovacou zmluvou, je nesprávny. Do katastra nehnuteľností

zo zmluvy o zriadení vecného bremena podľa navrhovateľa je možné zriadiť predkupné

právo aj v iných zmluvných typoch. Taktiež i viacerými súdnymi rozhodnutiami bolo

ustálené, že predkupné právo možno zriadiť ako vedľajšie dojednanie nielen v kúpnej

ale aj v akejkoľvek inej zmluve. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie bývalého

Najvyššieho súdu zo dňa 19.2.1924, Rv I 1939/23. Navrhovateľ poukázal na to,

že už v prvostupňovom konaní prezentoval, že v žiadnom svojom

ustanovení nepožaduje, aby zmluva obsahovala výslovné určenie, že predkupné právo

sa zriaďuje ako vecné právo. V zmysle interpretačných pravidiel stanovených

treba preto obsah zmluvy vykladať v súlade so skutočnou

vôľou strán, ktorá v tomto prípade jednoznačne smerovala k zriadeniu predkupného

práva s vecnoprávnymi účinkami, čo dokazuje i fakt, že návrh na vklad predkupného

práva ako vecného práva podpísali všetky zmluvné strany. Pokiaľ mal správny o rgán

za to, že v zmluve chýbajúca výslovná zmienka o vecno-právnych účinkoch

predkupného práva znemožňuje vykonať vklad do katastra, tak mal v zmysle

katastrálneho zákona vyzvať účastníkov na odstránenie takéhoto domnelého

„nedostatku“ zmluvy, spočívajúceho v eventuálnej chybe v písaní, ktorou došlo

k vynechaniu výslovného uvedenia vecno-právnych účinkov, čo však kataster neurobil.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca a žiadal, aby odvolací súd

rozsudok krajského súdu ako súladný so zákonom potvrdil. Správny orgán poukázal

na to, že krajský súd vo svojom rozsudku konštatoval, že zápis predkupného práva

ako vecného práva dohodnutého v čl. IV. Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa

6.6.2008 nemá pojmové náležitosti vecného práva v súlade s ustanovením §§ 602 až 606

. Námietku navrhovateľa, v zmysle ktorej mal správny orgán

vyzvať účastníkov zmluvy na doplnenie predkupného práva ako vecného práva

do zmluvy nie je možné podľa názoru správneho orgánu akceptovať, pretože v danom

prípade nešlo o chybu v písaní, ako to predpokladá § 42 ods. 4 katastrálneho zákona.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení

s ) preskúmal odvolaním napadnutý

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a rozhodol

bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený

minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

www.nsud.sk.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe

žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov

verejnej správy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podaného odvolania

posudzoval, či správny orgán ako i krajský súd pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne

zisteného skutkového stavu veci. S ohľadom na námietku navrhovateľa ohľadne

hodnotenia dôkazov zisťoval, či príslušné katastrálne konanie bolo vedené takým

procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli dôkazy vykonané

spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu.

V danom prípade je nesporné, že účastníci správneho konania uzavreli dňa

6.6.2008 Zmluvu o zriadení vecného bremena, kde sú ako povinní z vecného bremena

uvedení Ing. P. P. a MUDr. E. P. a oprávneným subjektom z vecného bremena je P. R.

S., a.s. Z obsahu uvedenej zmluvy o zriadení vecného bremena, a to z čl. IV. vyplýva,

že účastníci zmluvy si dohodli predkupné právo k pozemku parc. č. X. – ostatné plochy

2

o výmere 226m, ktorý sa nachádza v kat. úz. K. V. a je zapísaný na LV č. X. vedenom

na Správe katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu. Predkupné právo je obsiahnuté

v bode 1. v čl. IV. v nasledovnom znení „Zmluvné strany po vzájomnej dohode zriaďujú

predkupné právo k pozemku ... spočívajúce v povinnosti povinných z vecného bremena

ponúknuť pozemok oprávnenému na predaj, keby ho chceli predať“. Z bodu 2.

uvedeného čl. IV. Zmluvy o zriadení vecného bremena vyplýva nasledovné „v prípade

porušenia povinnosti vyplývajúcej z bodu 1. tohto článku (čl. IV Predkupné právo) sa

povinní z vecného bremena zaväzujú zaplatiť oprávnenému z vecného bremena zmluvnú

pokutu vo výške 100 000,- Sk“.

Obsah uvedenej zmluvy správny orgán vyhodnotil na základe návrhu na vklad

predkupného práva tak, že účastníci konania v čl. IV. Zmluvy o zriadení vecného

bremena neuviedli, že predkupné právo sa zriaďuje ako vecné právo a ak takéto

označenie absentuje, ide len o záväzkový vzťah, ktorý nie je predmetom evidovania

v katastri nehnuteľností.

V danom prípade sa preto Najvyšší súd SR stotožňuje s právnym názorom

katastrálneho orgánu, že vzhľadom na obsah Zmluvy o zriadení vecného bremena,

v ktorej si účastníci konania dohodli i možnosť predkupného práva, nie je však takto

dohodnuté predkupné právo predkupným právom vecnej povahy ale skutočne, tak ako

to tvrdí a dôvodí správny orgán, ide len o predkupné právo záväzkovej povahy.

Podľa kto predá vec s výhradou, že mu

ju kupujúci ponúkne na predaj, keby ju chcel predať, má predkupné právo.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, také právo možno dohodnúť aj pre prípad iného

scudzenia veci než predajom.

Podľa predkupné právo ukladá povinnosť iba tomu, kto sľúbil

vec ponúknuť na predaj.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia predkupné právo možno dohodnúť aj ako vecné

právo, ktoré pôsobí aj voči nástupcom kupujúceho. Zmluva sa musí uzavrieť písomne

a predkupné právo sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. Ak predávajúci

nekúpil vec ponúknutú kupujúcim, zostáva mu zachované predkupné právo aj voči jeho

právnemu nástupcovi.

Podľa ods. 3 tohto ustanovenia, ak sa predkupné právo porušilo, môže

sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj alebo

mu zostane predkupné právo zachované.

Predkupné právo môže vzniknúť buď

1. zo zákona, ako zákonné predkupné právo alebo

2. zo zmluvy, ako zmluvné predkupné právo.

V danom prípade bolo medzi účastníkmi predkupné právo dohodnuté v čl. IV.

Zmluvy zriadení vecného bremena zo dňa 6.6.2008. V danom prípade v tejto súvislosti

odvolací súd dáva za pravdu navrhovateľovi, oproti argumentácii krajského súdu,

že predkupné právo možno zriadiť i ako vedľajšie dojednanie nielen v kúpnej

ale aj v akejkoľvek inej zmluve. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou

katastrálneho orgánu, že predkupné právo by nemohlo byť zakotvené priamo i v zmluve

o zriadení vecného bremena, avšak správne už polemizuje potom správny orgán,

keď v dôvodoch svojho rozhodnutia tvrdí, že predmetná zmluva o zriadení vecného

bremena nemá náležitosti zmluvy pre vznik predkupného práva ako vecného práva.

Pre úplnosť veci odvolací súd poukazuje na to, že predkupné právo môže byť

dohodnuté i v úplne samostatnej zmluve, ktorá ani nemusí nadväzovať na žiadnu inú

predchádzajúcu zmluvu a teda nie je potrebné a nevyhnutné, aby predkupné právo bolo

predmetom scudziteľnej zmluvy.

Z hľadiska druhov predkupného práva, predkupné právo rozlišujeme:

1. predkupné právo záväzkovej povahy a

2. predkupné právo vecnej povahy.

Pre posudzovanú vec má pre jej správne posúdenie význam dôsledné rozlíšenie

medzi predkupným právom záväzkovým a predkupným právom s vecno-právnymi

účinkami. Preto je dôležité, či v príslušnej zmluve bolo predkupné právo dojednané

ako vecné právo alebo bolo dojednané iba ako záväzkové.

Rozdiel medzi predkupným právom s obligačnými a vecno-právnymi účinkami

spočíva najmä v tom, že pokiaľ pri obligačnom práve oprávnená osoba z predkupného

práva nevyužije svoje právo na kúpu veci, tak predkupné právo ako také zaniká.

Ak má však predkupné právo vecno-právne účinky, tak odmietnutie ponuky oprávnenou

osobou nespôsobuje zánik predkupného práva. Povinná osoba síce môže predať vec

tretiemu subjektu, avšak nakoľko sa jedná o vecné právo, tak predá mu ju s právnym

obmedzením, ktorého obsahom je povinnosť rešpektovať právo osoby oprávnenej

z predkupného práva na prednostnú kúpu veci pre prípad, žeby ju on už ako vlastník

chcel predať. Obmedzenie s takýmto obsahom môže trvať najdlhšie po dobu života

osoby oprávnenej z predkupného práva, nakoľko toto právo je právom osobným

a neprechádza na právnych nástupcov. Táto skutočnosť vyplýva z ustanovenia ,

kde je uvedené, že predkupné právo neprechádza na dediča oprávnenej osoby a nemožno

ho previesť na inú osobu. Pokiaľ bolo predkupné právo dohodnuté s vecno-právnymi

účinkami, tak takéto predkupné právo pôsobí nielen medzi účastníkmi zmluvy, medzi

ktorými bolo predkupné právo dojednané, ale povinnosťou z predkupného právneho

vzťahu sú viazaní i právny nástupcovia povinného subjektu. Ďalej je potrebné zdôrazniť,

že predkupné právo s vecno-právnymi účinkami musí mať obligatórne písomnú formu,

ktorá skutočnosť vyplýva priamo zo zákona, keď zákonodarca zakotvil, že predkupné

právo dojednané ako vecné právo vzniká až vkladom do katastra nehnuteľností.

Podľa v platnom znení v katastrálnom konaní

sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo

iný zákon neustanovuje inak.

Z ustanovenia veta prvá o správnom konaní

podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

Príslušná správa katastra i vzhľadom na obsah návrhu navrhovateľov na vklad

predkupného práva zo zmluvy o zriadení vecného bremena nemohla taktiež vedieť, žeby

sa malo jednať o predkupné právo s vecno-právnymi účinkami, pretože takáto

skutočnosť pozorným preštudovaním príslušného návrhu na vklad predkupného práva zo

dňa 6.6.2008 absolútne nevyplýva zo samotného obsahu tohto návrhu na vklad

predkupného práva. Pokiaľ by však odvolací súd i pripustil, že takáto skutočnosť,

napriek uvedenému, vyplývala z predmetného návrhu na vklad predkupného práva

do katastra nehnuteľností, tak nemohla by správa katastra podľa právneho názoru

odvolacieho súdu vyhovieť eventuálne takémuto návrhu, pretože takýto návrh na vklad

by bol v zjavnom rozpore s príslušnou zmluvou o zriadení vecného bremena, kde

si účastníci zmluvy v čl. IV. dohodli predkupné právo výslovne iba s obligačnými

účinkami a nie ako predkupné právo s vecno-právnymi účinkami.

Taktiež odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že takýto prejav vôle

na aký poukazujú účastníci príslušnej zmluvy zo dňa 6.6.2008, teda žeby mali v úmysle

zriadiť predkupné právo s vecno-právnymi účinkami, nevyplýva ani z jedného

zo šiestich článkov, ktoré tvoria obsah tejto zmluvy.

Za takejto skutkovej a právnej situácie v danej veci nemôže sa Najvyšší súd SR

stotožniť s tvrdením navrhovateľa, že pokiaľ mala správa katastra za to, že v zmluve

chýba zmienka o vecno-právnych účinkoch predkupného práva mala v zmysle

katastrálneho zákona vyzvať účastníkov na odstránenie takéhoto domnelého nedostatku

zmluvy, spočívajúceho v eventuálnej chybe v písaní. Naopak odvolací súd dáva

za pravdu správe katastra, že z obsahu zmluvy o zriadení vecného bremena, kde je

v čl. IV. zakotvený i inštitút predkupného práva, nevyplýva nič také, žeby úmyslom

účastníkov predmetnej zmluvy bolo dohodnúť predkupné právo s vecno-právnymi

účinkami.

Za takejto skutkovej situácie nebol dôvod ani na postup podľa § 31a

katastrálneho zákona a ani na postup podľa § 19 ods. 3 správneho poriadku v spojení

s ustanovením § 29 ods. 1 správneho poriadku zo strany správy katastra.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potom podľa názoru Najvyššieho súdu SR

potrebné vyvodiť záver, že pokiaľ z príslušnej zmluvy nevyplýva, žeby si účastníci

zmluvného vzťahu dohodli predkupné právo vecné, resp. s vecno-právnymi účinkami,

tak potom sa môže jednať iba o predkupné právo záväzkovej povahy, ktoré na rozdiel

od predkupného práva s vecno-právnymi účinkami nepodlieha evidencii v katastri

nehnuteľností a preto pokiaľ v takomto prípade príslušná správa katastra zamietne návrh

na vklad predkupného práva do katastra nehnuteľností, tak takýto postup je súladný

jednak so v znení neskorších predpisov ako i v súlade

s ustanovením v znení neskorších

predpisov, z ktorého nesporne vyplýva, že predkupné právo možno dohodnúť aj ako

vecné právo, ktoré pôsobí aj voči nástupcom kupujúceho. Takáto zmluva sa musí

uzavrieť písomne a takéto predkupné právo s vecno-právnymi účinkami sa nadobúda

vkladom do katastra nehnuteľností.

Pokiaľ navrhovateľ namieta, že krajský súd niektoré body jeho opravného

prostriedku neposúdil v súlade so zákonom, tak i napriek tomu odvolací súd je toho

názoru, že nemôže to nič zmeniť na správnom názore správy katastra, ktorá rozhodovala

o príslušnom predkupnom práve, ktoré bolo dohodnuté v čl. IV. príslušnej zmluvy

o zriadení vecného bremena, a to vzhľadom k tomu, že nesporne z listinných dôkazov

nachádzajúcich sa v administratívnom spise mal Najvyšší súd SR za preukázané,

že v danom prípade účastníci príslušnej zmluvy v žiadnom prípade medzi sebou

nedohodli zriadenie predkupné práva s vecno-právnymi účinkami ale iba s obligačnými

účinkami.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil

v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením veta

prvá

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia

v spojení s ustanovením za použitia ustanovenia

veta prvá Navrhovateľ a ani ďalší účastníci zmluvy nemali

v odvolacom konaní úspech. Odporcovi zo zákona náhrada trov konania neprináleží

a ani mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 15. júna 2011

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová