Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)c72/363497.0b81cc.pdf
PDF · 178.17 KB
No categories available
2Sžo/193/2010
Najvyšší súd 2Sžo/193/2010 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky
senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého
a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: P. R. S., a.s.,
zastúpeného JUDr. R. Š., advokátom, proti odporcovi: Správa katastra pre hlavné
mesto Slovenskej republiky Bratislavu, za účasti: 1) Ing. P. P., 2) MUDr. E. P.,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V-16849/2008 zo dňa 8. júla 2008,
o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Sp/13/2009-
17 zo dňa 27. apríla 2010 v spojení s doplňujúcim rozsudkom č.k. 6Sp/13/2009-23
zo dňa 24. mája 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č.k. 6Sp/13/2009-17 zo dňa 27. apríla 2010 v spojení s doplňujúcom rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Sp/13/2009-23 zo dňa 24. mája 2010
p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave potvrdil rozhodnutie odporcu
č. V-16849/2008 zo dňa 8. júla 2008, ktorým odporca zamietol návrh na vklad
predkupného práva zo zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 6. júna 2008,
uzatvorenej medzi povinnými z vecného bremena Ing. P. P. a MUDr. E. P.
a oprávneným z vecného bremena S. P. R. S., a.s., k nehnuteľnosti pozemku parc. č. X.
2
– ostatné plochy o výmere 226mnachádzajúcej sa v kat. úz. K. V., zapísanej na LV
č. X.. Krajský súd takto rozhodol, keď sa stotožnil s právnym záverom správneho
orgánu, že účastníci konania v článku IV. Zmluvy o zriadení vecného bremena
neuviedli, že predkupné právo sa zriaďuje ako vecné právo a vzhľadom k tomu sa jedná
len o záväzkový právny vzťah, ktorý nie je predmetom evidovania v katastri
nehnuteľností.
Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie a žiadal,
aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie odporcu zo dňa
8.7.2008 zruší, vec mu vráti na ďalšie konanie a zaviaže ho na náhradu trov
prvostupňového a odvolacieho konania. Poukázal na dôvody rozsudku krajského súdu
a na právnu úpravu uvedenú v Občianskom zákonníku v ustanoveniach §§ 602-606.
Okrem iného poukázal na to, že právny názor krajského súdu, že predkupné právo
je možné zriadiť len scudzovacou zmluvou, je nesprávny. Do katastra nehnuteľností
zo zmluvy o zriadení vecného bremena podľa navrhovateľa je možné zriadiť predkupné
právo aj v iných zmluvných typoch. Taktiež i viacerými súdnymi rozhodnutiami bolo
ustálené, že predkupné právo možno zriadiť ako vedľajšie dojednanie nielen v kúpnej
ale aj v akejkoľvek inej zmluve. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie bývalého
Najvyššieho súdu zo dňa 19.2.1924, Rv I 1939/23. Navrhovateľ poukázal na to,
že už v prvostupňovom konaní prezentoval, že Občiansky zákonník v žiadnom svojom
ustanovení nepožaduje, aby zmluva obsahovala výslovné určenie, že predkupné právo
sa zriaďuje ako vecné právo. V zmysle interpretačných pravidiel stanovených
Občianskym zákonníkom treba preto obsah zmluvy vykladať v súlade so skutočnou
vôľou strán, ktorá v tomto prípade jednoznačne smerovala k zriadeniu predkupného
práva s vecnoprávnymi účinkami, čo dokazuje i fakt, že návrh na vklad predkupného
práva ako vecného práva podpísali všetky zmluvné strany. Pokiaľ mal správny o rgán
za to, že v zmluve chýbajúca výslovná zmienka o vecno-právnych účinkoch
predkupného práva znemožňuje vykonať vklad do katastra, tak mal v zmysle
katastrálneho zákona vyzvať účastníkov na odstránenie takéhoto domnelého
„nedostatku“ zmluvy, spočívajúceho v eventuálnej chybe v písaní, ktorou došlo
k vynechaniu výslovného uvedenia vecno-právnych účinkov, čo však kataster neurobil.
K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca a žiadal, aby odvolací súd
rozsudok krajského súdu ako súladný so zákonom potvrdil. Správny orgán poukázal
na to, že krajský súd vo svojom rozsudku konštatoval, že zápis predkupného práva
ako vecného práva dohodnutého v čl. IV. Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa
6.6.2008 nemá pojmové náležitosti vecného práva v súlade s ustanovením §§ 602 až 606
Občianskeho zákonníka. Námietku navrhovateľa, v zmysle ktorej mal správny orgán
vyzvať účastníkov zmluvy na doplnenie predkupného práva ako vecného práva
do zmluvy nie je možné podľa názoru správneho orgánu akceptovať, pretože v danom
prípade nešlo o chybu v písaní, ako to predpokladá § 42 ods. 4 katastrálneho zákona.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení
s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý
rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a rozhodol
bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený
minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
www.nsud.sk.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe
žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov
verejnej správy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podaného odvolania
posudzoval, či správny orgán ako i krajský súd pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne
zisteného skutkového stavu veci. S ohľadom na námietku navrhovateľa ohľadne
hodnotenia dôkazov zisťoval, či príslušné katastrálne konanie bolo vedené takým
procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli dôkazy vykonané
spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu.
V danom prípade je nesporné, že účastníci správneho konania uzavreli dňa
6.6.2008 Zmluvu o zriadení vecného bremena, kde sú ako povinní z vecného bremena
uvedení Ing. P. P. a MUDr. E. P. a oprávneným subjektom z vecného bremena je P. R.
S., a.s. Z obsahu uvedenej zmluvy o zriadení vecného bremena, a to z čl. IV. vyplýva,
že účastníci zmluvy si dohodli predkupné právo k pozemku parc. č. X. – ostatné plochy
2
o výmere 226m, ktorý sa nachádza v kat. úz. K. V. a je zapísaný na LV č. X. vedenom
na Správe katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu. Predkupné právo je obsiahnuté
v bode 1. v čl. IV. v nasledovnom znení „Zmluvné strany po vzájomnej dohode zriaďujú
predkupné právo k pozemku ... spočívajúce v povinnosti povinných z vecného bremena
ponúknuť pozemok oprávnenému na predaj, keby ho chceli predať“. Z bodu 2.
uvedeného čl. IV. Zmluvy o zriadení vecného bremena vyplýva nasledovné „v prípade
porušenia povinnosti vyplývajúcej z bodu 1. tohto článku (čl. IV Predkupné právo) sa
povinní z vecného bremena zaväzujú zaplatiť oprávnenému z vecného bremena zmluvnú
pokutu vo výške 100 000,- Sk“.
Obsah uvedenej zmluvy správny orgán vyhodnotil na základe návrhu na vklad
predkupného práva tak, že účastníci konania v čl. IV. Zmluvy o zriadení vecného
bremena neuviedli, že predkupné právo sa zriaďuje ako vecné právo a ak takéto
označenie absentuje, ide len o záväzkový vzťah, ktorý nie je predmetom evidovania
v katastri nehnuteľností.
V danom prípade sa preto Najvyšší súd SR stotožňuje s právnym názorom
katastrálneho orgánu, že vzhľadom na obsah Zmluvy o zriadení vecného bremena,
v ktorej si účastníci konania dohodli i možnosť predkupného práva, nie je však takto
dohodnuté predkupné právo predkupným právom vecnej povahy ale skutočne, tak ako
to tvrdí a dôvodí správny orgán, ide len o predkupné právo záväzkovej povahy.
Podľa § 602 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto predá vec s výhradou, že mu
ju kupujúci ponúkne na predaj, keby ju chcel predať, má predkupné právo.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, také právo možno dohodnúť aj pre prípad iného
scudzenia veci než predajom.
Podľa § 603 ods. 1 OZ predkupné právo ukladá povinnosť iba tomu, kto sľúbil
vec ponúknuť na predaj.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia predkupné právo možno dohodnúť aj ako vecné
právo, ktoré pôsobí aj voči nástupcom kupujúceho. Zmluva sa musí uzavrieť písomne
a predkupné právo sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. Ak predávajúci
nekúpil vec ponúknutú kupujúcim, zostáva mu zachované predkupné právo aj voči jeho
právnemu nástupcovi.
Podľa ods. 3 tohto ustanovenia, ak sa predkupné právo porušilo, môže
sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj alebo
mu zostane predkupné právo zachované.
Predkupné právo môže vzniknúť buď
1. zo zákona, ako zákonné predkupné právo alebo
2. zo zmluvy, ako zmluvné predkupné právo.
V danom prípade bolo medzi účastníkmi predkupné právo dohodnuté v čl. IV.
Zmluvy zriadení vecného bremena zo dňa 6.6.2008. V danom prípade v tejto súvislosti
odvolací súd dáva za pravdu navrhovateľovi, oproti argumentácii krajského súdu,
že predkupné právo možno zriadiť i ako vedľajšie dojednanie nielen v kúpnej
ale aj v akejkoľvek inej zmluve. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou
katastrálneho orgánu, že predkupné právo by nemohlo byť zakotvené priamo i v zmluve
o zriadení vecného bremena, avšak správne už polemizuje potom správny orgán,
keď v dôvodoch svojho rozhodnutia tvrdí, že predmetná zmluva o zriadení vecného
bremena nemá náležitosti zmluvy pre vznik predkupného práva ako vecného práva.
Pre úplnosť veci odvolací súd poukazuje na to, že predkupné právo môže byť
dohodnuté i v úplne samostatnej zmluve, ktorá ani nemusí nadväzovať na žiadnu inú
predchádzajúcu zmluvu a teda nie je potrebné a nevyhnutné, aby predkupné právo bolo
predmetom scudziteľnej zmluvy.
Z hľadiska druhov predkupného práva, predkupné právo rozlišujeme:
1. predkupné právo záväzkovej povahy a
2. predkupné právo vecnej povahy.
Pre posudzovanú vec má pre jej správne posúdenie význam dôsledné rozlíšenie
medzi predkupným právom záväzkovým a predkupným právom s vecno-právnymi
účinkami. Preto je dôležité, či v príslušnej zmluve bolo predkupné právo dojednané
ako vecné právo alebo bolo dojednané iba ako záväzkové.
Rozdiel medzi predkupným právom s obligačnými a vecno-právnymi účinkami
spočíva najmä v tom, že pokiaľ pri obligačnom práve oprávnená osoba z predkupného
práva nevyužije svoje právo na kúpu veci, tak predkupné právo ako také zaniká.
Ak má však predkupné právo vecno-právne účinky, tak odmietnutie ponuky oprávnenou
osobou nespôsobuje zánik predkupného práva. Povinná osoba síce môže predať vec
tretiemu subjektu, avšak nakoľko sa jedná o vecné právo, tak predá mu ju s právnym
obmedzením, ktorého obsahom je povinnosť rešpektovať právo osoby oprávnenej
z predkupného práva na prednostnú kúpu veci pre prípad, žeby ju on už ako vlastník
chcel predať. Obmedzenie s takýmto obsahom môže trvať najdlhšie po dobu života
osoby oprávnenej z predkupného práva, nakoľko toto právo je právom osobným
a neprechádza na právnych nástupcov. Táto skutočnosť vyplýva z ustanovenia § 604 OZ,
kde je uvedené, že predkupné právo neprechádza na dediča oprávnenej osoby a nemožno
ho previesť na inú osobu. Pokiaľ bolo predkupné právo dohodnuté s vecno-právnymi
účinkami, tak takéto predkupné právo pôsobí nielen medzi účastníkmi zmluvy, medzi
ktorými bolo predkupné právo dojednané, ale povinnosťou z predkupného právneho
vzťahu sú viazaní i právny nástupcovia povinného subjektu. Ďalej je potrebné zdôrazniť,
že predkupné právo s vecno-právnymi účinkami musí mať obligatórne písomnú formu,
ktorá skutočnosť vyplýva priamo zo zákona, keď zákonodarca zakotvil, že predkupné
právo dojednané ako vecné právo vzniká až vkladom do katastra nehnuteľností.
Podľa § 22 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z. v platnom znení v katastrálnom konaní
sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo
iný zákon neustanovuje inak.
Z ustanovenia § 19 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
Príslušná správa katastra i vzhľadom na obsah návrhu navrhovateľov na vklad
predkupného práva zo zmluvy o zriadení vecného bremena nemohla taktiež vedieť, žeby
sa malo jednať o predkupné právo s vecno-právnymi účinkami, pretože takáto
skutočnosť pozorným preštudovaním príslušného návrhu na vklad predkupného práva zo
dňa 6.6.2008 absolútne nevyplýva zo samotného obsahu tohto návrhu na vklad
predkupného práva. Pokiaľ by však odvolací súd i pripustil, že takáto skutočnosť,
napriek uvedenému, vyplývala z predmetného návrhu na vklad predkupného práva
do katastra nehnuteľností, tak nemohla by správa katastra podľa právneho názoru
odvolacieho súdu vyhovieť eventuálne takémuto návrhu, pretože takýto návrh na vklad
by bol v zjavnom rozpore s príslušnou zmluvou o zriadení vecného bremena, kde
si účastníci zmluvy v čl. IV. dohodli predkupné právo výslovne iba s obligačnými
účinkami a nie ako predkupné právo s vecno-právnymi účinkami.
Taktiež odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že takýto prejav vôle
na aký poukazujú účastníci príslušnej zmluvy zo dňa 6.6.2008, teda žeby mali v úmysle
zriadiť predkupné právo s vecno-právnymi účinkami, nevyplýva ani z jedného
zo šiestich článkov, ktoré tvoria obsah tejto zmluvy.
Za takejto skutkovej a právnej situácie v danej veci nemôže sa Najvyšší súd SR
stotožniť s tvrdením navrhovateľa, že pokiaľ mala správa katastra za to, že v zmluve
chýba zmienka o vecno-právnych účinkoch predkupného práva mala v zmysle
katastrálneho zákona vyzvať účastníkov na odstránenie takéhoto domnelého nedostatku
zmluvy, spočívajúceho v eventuálnej chybe v písaní. Naopak odvolací súd dáva
za pravdu správe katastra, že z obsahu zmluvy o zriadení vecného bremena, kde je
v čl. IV. zakotvený i inštitút predkupného práva, nevyplýva nič také, žeby úmyslom
účastníkov predmetnej zmluvy bolo dohodnúť predkupné právo s vecno-právnymi
účinkami.
Za takejto skutkovej situácie nebol dôvod ani na postup podľa § 31a
katastrálneho zákona a ani na postup podľa § 19 ods. 3 správneho poriadku v spojení
s ustanovením § 29 ods. 1 správneho poriadku zo strany správy katastra.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potom podľa názoru Najvyššieho súdu SR
potrebné vyvodiť záver, že pokiaľ z príslušnej zmluvy nevyplýva, žeby si účastníci
zmluvného vzťahu dohodli predkupné právo vecné, resp. s vecno-právnymi účinkami,
tak potom sa môže jednať iba o predkupné právo záväzkovej povahy, ktoré na rozdiel
od predkupného práva s vecno-právnymi účinkami nepodlieha evidencii v katastri
nehnuteľností a preto pokiaľ v takomto prípade príslušná správa katastra zamietne návrh
na vklad predkupného práva do katastra nehnuteľností, tak takýto postup je súladný
jednak so zákonom č. 162/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov ako i v súlade
s ustanovením § 603 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov, z ktorého nesporne vyplýva, že predkupné právo možno dohodnúť aj ako
vecné právo, ktoré pôsobí aj voči nástupcom kupujúceho. Takáto zmluva sa musí
uzavrieť písomne a takéto predkupné právo s vecno-právnymi účinkami sa nadobúda
vkladom do katastra nehnuteľností.
Pokiaľ navrhovateľ namieta, že krajský súd niektoré body jeho opravného
prostriedku neposúdil v súlade so zákonom, tak i napriek tomu odvolací súd je toho
názoru, že nemôže to nič zmeniť na správnom názore správy katastra, ktorá rozhodovala
o príslušnom predkupnom práve, ktoré bolo dohodnuté v čl. IV. príslušnej zmluvy
o zriadení vecného bremena, a to vzhľadom k tomu, že nesporne z listinných dôkazov
nachádzajúcich sa v administratívnom spise mal Najvyšší súd SR za preukázané,
že v danom prípade účastníci príslušnej zmluvy v žiadnom prípade medzi sebou
nedohodli zriadenie predkupné práva s vecno-právnymi účinkami ale iba s obligačnými
účinkami.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil
v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 246c ods. 1 veta
prvá O.s.p.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia
§ 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ustanovenia
§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. Navrhovateľ a ani ďalší účastníci zmluvy nemali
v odvolacom konaní úspech. Odporcovi zo zákona náhrada trov konania neprináleží
a ani mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 15. júna 2011
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová