Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31S-61-2018.pdf
PDF · 135.89 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/61/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Nory Tomkovej a členiek senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu: SLT group, s.r.o., so sídlom Hôrecká cesta 536/19, 010 04 Žilina, IČO: 46 260 501, právne zastúpeného JUDr. Ing. Milanom Očkom, advokátom, so sídlom N. XX, XXX XX E., proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom Chlumeckého 2, P. O. BOX 57, 820 12 Bratislava, za účasti ďalšej účastníčky konania: F. Q., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/X, XXX XX N. I. W., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. VoÚ 21/2018 zo dňa 21.03.2018, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Účastníkom konania a ďalšej účastníčke konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný úrad Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor rozhodnutím č. V 1139/2015 zo dňa 10.11.2017 vo veci návrhu na vklad práva vyplývajúceho zo zmluvy o budúcej zmluve a o zriadení predkupného práva, uzatvorenej medzi F. Q., M. XXXX/X, XXX XX N. I. W. a SLT group, s.r.o., Hôrecká cesta 536/19, 010 04 Žilina - Závodie, predmetom ktorej sú nehnuteľností v katastrálnom území N. I. W. - pozemok registra C KN parcelné č. 4676/3, orná pôda o výmere 7796 m2 konanie podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona zamietol. V odôvodnení uviedol, že Okresný úrad Kysucké Nové Mesto, odbor katastrálny zistil, že predkupné právo, ktoré možno zapísať do katastra nehnuteľností musí byť zriadené v súlade s ustanovením § 602 Občianskeho zákonníka (OZ), t. j. ako vedľajšie dojednanie pri kúpnej resp. inej scudzovacej zmluve. Zmluva, ktorá tvorí prílohu návrhu na vklad v konaní č. V 1139/2015 pred Okresným úradom nie je scudzovacou zmluvou, a teda predkupné právo zriadené spolu s takouto zmluvou má len záväzkovo- právny charakter a zmluva je síce platná, ale nie je spôsobilá na zápis do katastra nehnuteľností v súlade s ustanovením s § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Uvedený právny názor je prezentovaný aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo 291/2009 zo dňa 21.04.2017. Z uvedeného vyplýva, že nie sú splnené podmienky § 31 ods. 1 katastrálneho zákona na to, aby Okresný úrad Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor vklad povolil.
2. Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností na základe protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Žilina č. Pd 9/17/5511-5 zo dňa 21.02.2017 smerujúcemu proti rozhodnutiu č. V 1139/15 zo dňa 03.08.2015, ktorým bol povolený vklad predkupného práva k pozemku, parcela C-KN č. 4676/3, v katastrálnom území N. I. W., a to v prospech obchodnej spoločnosti SLT group, s.r.o. (ktorým podľa prokurátora boli uvedeným rozhodnutím porušené ustanovenia katastrálneho zákona, ako aj ustanovenie § 602 ods. 1, 2, § 603 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov) preskúmal rozhodnutie katastrálneho odboru Okresného úradu
Kysucké Nové Mesto č. V 1139/15 zo dňa 03.08.2015 a po jeho preskúmaní uvedenému protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Žilina podľa § 24 ods. 8 zákona o prokuratúre nevyhovel. V odôvodnení uviedol, že uvedený vklad bol povolený na základe zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy a o zriadení predkupného práva zo dňa 13.10.2014, ktorá bola uzavretá medzi pani F. Q. a obchodnou spoločnosťou SLT group, s.r.o.. Zo zmluvy vyplýva, že najneskôr do 01.05.2015, resp. za uvedených podmienok do 01.05.2016 sa zmluvné strany zaväzujú uzavrieť kúpnu zmluvu, ktorou budúci predávajúci prevedie do výlučného vlastníctva budúceho kupujúceho pozemok, parcela C-KN č. 4676/3, orná pôda o výmere 7796 m2, v k. ú. N. I. W.. Súčasťou zmluvy bolo ustanovenie, v zmysle ktorého bude bezodplatne zriadené „vecné bremeno v prospech budúceho kupujúceho, ktoré spočíva v predkupnom práve budúceho predávajúceho na predmet kúpy“. V proteste prokurátora je zdôraznená potreba rozlišovania predkupného práva záväzkovej povahy a predkupného práva vecnej povahy, pričom do katastra sa zapisuje len záväzkové právo vecnej povahy. V nadväznosti na úpravu § 603, § 602 Občianskeho zákonníka je možné dojednať predkupné právo ako vecné právo len v prípade, resp. v súvislosti so scudzením veci. V danom prípade správny orgán rozhodol len na základe zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy, ktorá nepreukazuje, že by došlo k scudzeniu veci. Pokiaľ k dojednaniu predkupného práva dôjde bez toho, aby došlo ku scudzeniu veci, môže mať toto predkupné právo len záväzkovo-právny charakter. Napriek tomu, že účastníci v rámci zmluvnej voľnosti uzavreli zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená v zákone, katastrálny odbor ako orgán štátnej správy môže podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR konať iba na základe Ústavy a v jej medziach, spôsobom a v rozsahu, ktorý ustanovuje zákon, v dôsledku čoho bol povinný posudzovať predmetnú zmluvu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, podľa ktorých je možné zriadiť predkupné právo s vecno-právnymi účinkami len v súvislosti so scudzením, ktoré však v čase vydania rozhodnutia preukázané nebolo. V tejto časti poukázal prokurátor na rozsudky NS SR sp. zn. 10Sžo 80/2015 z 25.05.2016 a sp. zn. 1Sžo 291/2009 zo dňa 21.04.2010. Okresný úrad Kysucké Nové Mesto protest postúpil odboru právnych prostriedkov, keďže protest nepovažoval za dôvodný a zmluvu, na základe ktorej bol vklad povolený považoval za nepomenovanú zmluvu v zmysle úpravy § 51 Občianskeho zákonníka, a zároveň poukázal na obdobný právny názor prezentovaný v katastrálnom bulletine č. 1/2009 otázka č. 12. Okresný úrad Žilina sa stotožnil s právnym názorom Okresného úradu Kysucké Nové Mesto a v rozhodnutí uviedol, že Občiansky zákonník v súvislosti s predkupným právom neustanovuje žiadne podmienky, z ktorých by vyplývalo, že je možné predkupné právo zriadiť len v súvislosti so scudzením veci. Podľa § 602 ods. 2 Občianskeho zákonníka je možné predkupné právo zriadiť aj pre prípad iného scudzenia ako je kúpna zmluva. Ani gramatickým ani systematickým výkladom nemožno vyvodiť žiadne obmedzenia, ktoré by z ustanovenia § 602 ods. 2 OZ vyplývali. Zriadenie predkupného práva, ako vecného práva samostatnou zmluvou, teda neodporuje účelu ani obsahu zákona v zmysle § 51 OZ. OZ ako súkromnoprávny predpis nereguluje postup správneho orgánu spravujúceho kataster, ale reguluje postup zmluvných strán, preto správny orgán pri povoľovaní vkladu nemôže nijako porušiť Občiansky zákonník, alebo sa od neho odkloniť. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona má správny orgán spravujúci kataster nehnuteľností skúmať len to, či zmluvné strany postupovali v súlade s Občianskym zákonníkom a následne postupom podľa katastrálneho zákona rozhodnúť (napríklad povoliť vklad). Názory, podľa ktorých nie je možné predkupné právo zriadiť samostatnou zmluvou, neobstoja ani pri porovnaní s obdobnými právnymi situáciami, ako príklad možno uviesť vecné bremená, v rámci ktorých možno samostatnou zmluvou zriadiť prakticky akúkoľvek povinnosť, či obmedzenie vecno- právneho charakteru, a to bez ohľadu na to, či sa vecné bremeno týka scudzenia alebo nie. Nie je dôvod, zriadenie predkupného práva obmedzovať iba na situácie, kedy dochádza k scudzeniu veci. Ako Najvyšší súd SR dospel k záverom v rozhodnutí sp. zn. 10Sžo 80/2015 z odôvodnenia rozsudku nevyplýva a odbor opravných prostriedkov Okresného úradu Žilina pre takýto právny názor nenašiel dôvody. Zdôraznil, že v kontinentálnom systéme práva, ktorý sa uplatňuje aj v Slovenskej republike, nie sú rozsudky súdov prameňom práva a odbor opravných prostriedkov Okresného úradu Žilina musí v prvom rade rešpektovať zákon, ktorý prameňom práva je. Z uvedených dôvodov protest prokurátora č. Pd 9/17/5511-5 z 21.02.2017 je nedôvodný a nie je možné mu vyhovieť.
3. Proti rozhodnutiu Okresného úradu Kysucké Nové Mesto, katastrálneho odboru č. V 1139/2015 zo dňa 10.11.2017 podal žalobca dňa 18.12.2017 odvolanie. Žalovaný preskúmal predmetné odvolanie, ako aj k veci vzťahujúci sa spisový materiál a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto rozhodnutím č. VoÚ 21/2018 zo dňa 21.03.2018 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Kysucké Nové Mesto, katastrálneho odboru č. V 1139/2015 zo dňa 10.11.2017 potvrdil.
V odôvodnení žalovaný uviedol, že na základe logického výkladu právnej úpravy ustanovenej v § 603 ods. 2 OZ je potrebné aj zriadenie predkupného práva ako vecného práva vykladať tak, že je možné podľa tejto právnej normy zriadiť predkupné právo k nehnuteľnosti len za splnenia zákonných podmienok ustanovených v § 602 ods. 1 a ods. 2 OZ. Správny orgán sa pridržiava rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.04.2010, sp. zn. 1Sžo 291/2009, podľa ktorého v nadväznosti na § 602 OZ je zmluvné predkupné právo koncipované ako vedľajšie dojednanie pri kúpnej zmluve, ktoré vzniká na základe dohody medzi predávajúcim a kupujúcim buď priamo v kúpnej zmluve, alebo samostatnou zmluvou, avšak za predpokladu, že účastníci zmluvy o zriadení predkupného práva sú v pozícii predávajúceho a kupujúceho. Iba v tomto prípade je možné osobitnou zmluvou dojednať predkupné právo ako vecné právo. Samotný záväzok účastníkov samostatnej zmluvy o zriadení predkupného práva bez väzby na scudzovací typ zmluvy však môže mať len záväzkovo-právny charakter, ktorý nemá vecno-právne účinky a platí iba medzi zmluvnými stranami a nezaväzuje tretie osoby. Podobný názor, ako uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 21.04.2010 je uvedený aj v rozsudku NS SR zo dňa 25.05.2016, sp. zn. 10Sžo 80/2015. V tomto rozsudku Najvyšší súd odmietol právny názor, podľa ktorého by bolo možné zriadiť predkupné právo s účinkami vecného práva samostatnou zmluvou alebo teda zmluvou mimo zmluvy o scudzení nehnuteľností. Nie je žiadny dôvod na to, aby sa úrad odchýlil od právneho názoru prezentovaného v týchto rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR. Zmluva o vecnom predkupnom práve bez nadväznosti na scudzovaciu zmluvu nemôže byť uzavretá samostatne, takáto zmluva nie je vkladu spôsobilou listinou v súlade s § 31 ods. 1 katastrálneho zákona v spojení s § 602 OZ, ktorý predpokladá vznik predkupného práva so scudzením veci.
4. Proti rozhodnutiu žalovaného č. VoÚ 21/2018 zo dňa 21.03.2018 podal žalobca správnu žalobu. Podanou žalobou žiadal rozhodnutie žalovaného zo dňa 21.03.2018 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V žalobe poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 21.03.2018 je rozhodnutím, ktoré nasleduje líniu opätovného rozhodovania o návrh na vklad predkupného práva. Pôvodne bol návrh na vklad podaný dňa 08.07.2015 a povolený dňa 03.08.2015 rozhodnutím Okresného úradu Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor č. V 1139/15. Bolo to v čase, keď prevládala názorová línia jednak z prostredia správneho orgánu a jednak odvolacieho správneho súdu, podľa ktorej cit. odôvodnenie rozhodnutia 2Sžo 193/2010 zo dňa 15.06.2011: „Predkupné právo môže byť dohodnuté i v úplne samostatnej zmluve, ktorá ani nemusí nadväzovať na žiadnu inú predchádzajúcu zmluvu, a teda nie je potrebné a nevyhnutné, aby predkupné právo bolo predmetom scudziteľnej zmluvy“. Toto pôvodné rozhodnutie bolo neskôr zrušené na základe protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Žilina č. Pd 9/17/5511-5 zo dňa 21.02.2017 a odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Žilina č. Pd 9/17/5511-15 zo dňa 29.05.2017 rozhodnutím Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. LPO-8017/2017/ SI zo dňa 10.08.2017. Správny orgán, ktorý rozhodoval o proteste prokurátora proti pôvodnému rozhodnutiu Okresného úradu Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor, t. j. Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností pritom rozhodnutím č. k. Upo-2/2017-Ha zo dňa 15.05.2017 protestu prokurátora nevyhovel a zastáva právny názor, že Občiansky zákonník „v súvislosti s predkupným právom neustanovuje žiadne podmienky, z ktorých by vyplývalo, že je možné ho zriadiť len v súvislosti so scudzením veci. V ustanovení § 602 ods. 2 sa uvádza, že predkupné právo možno zriadiť aj pre prípad iného scudzenia veci ako kúpnou zmluvou. Ani gramatickým, a ani systematickým výkladom nemožno vyvodiť žiadne obmedzenia, ktoré by z ustanovenia § 602 ods. 2 vyplývali... Dané ustanovenie z gramatického hľadiska vyjadruje možnosť, nie nutnosť postupovať podľa uvedeného ustanovenia. Zriadenie predkupného vecného práva samostatnou zmluvou neodporuje účelu a ani obsahu zákona v zmysle § 51 Občianskeho zákona“. Po zrušení pôvodného rozhodnutia Okresného úradu Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor zo dňa 03.08.2015 nastala situácia, kedy o návrhu na vklad nebolo rozhodnuté a Okresný úrad Kysucké Nové Mesto rozhodoval opätovne dňa 10.11.2017 a musel prevziať právny názor Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. LPO-8017/2017/SI zo dňa 10.08.2017. Po žalobcom podanom odvolaní, Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky v rozhodnutí posudzoval opätovne tie isté právne skutočnosti, a to či je predkupné právo zo zmluvy o zriadení predkupného práva zo dňa 13.10.2014 spôsobilé vkladu do katastra nehnuteľností. Žalobca ďalej uviedol, že správny orgán (žalovaný), ktorý vydal rozhodnutie, proti ktorému smeruje táto správna žaloba pri aplikovaní práva vychádza z dikcie zákonných ustanovení, keďže v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR iba na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Pri aplikácii zákona používa ako interpretačné pravidlá právne závery obsiahnuté v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. Tieto však nie sú aktuálne ku dňu vydania pôvodného rozhodnutia o návrhu na povolenie vkladu, teda k 08/2015. Zamietnutie návrhu na vklad predkupného práva ako vecného v roku 2017
pri opätovnom rozhodovaní o návrhu na vklad s časovým odstupom s odôvodnením zmeny ustálenej rozhodovacej praxe v posudzovaní možnosti zriadenia predkupného práva s vecno-právnymi účinkami aj inou ako scudzovacou zmluvou, t. j. už uvádzaného rozhodnutia 10Sžo 80/2015 zo dňa 25.05.2016, aj v rozpore s princípom predvídateľnosti práva ako imanentnej súčasti princípu právnej istoty, na ktorej je založený právny štát. V prípade, že je podľa odôvodnenia rozhodnutia NS SR č. 10Sžo 80/2015 zo dňa 25.05.2016, ktoré sa ako posledné zaoberá možnosťami vzniku predkupného práva samostatnou zmluvou, hlavným rozdielom medzi obligačno-právnymi a vecno-právnymi účinkami predkupného práva skutočnosť, že „pokiaľ pri obligačnom práve oprávnená osoba z predkupného práva nevyžuje svoje právo na kúpu veci, tak predkupné právo ako také zaniká. Ak má však predkupné právo vecno-právne účinky, tak odmietnutie ponuky oprávnenou osobou nespôsobujú zánik predkupného práva. Pokiaľ bolo predkupné právo dohodnuté s vecno-právnymi účinkami, tak takéto predkupné právo pôsobí nielen medzi účastníkmi zmluvy, medzi ktorými bolo predkupné právo dojednané, ale povinnosťou z predkupného právneho vzťahu sú viazaní i právni nástupcovia povinného subjektu.“ Potom tento rozdiel je odstránený formuláciou v zmluve, ktorá obsahuje dohodu zmluvných strán o tom, že práva a povinnosti zo zmluvy prechádzajú aj na právnych nástupcov zmluvných strán. Zmluva o zriadení predkupného práva obsahuje takúto dohodu v bode 6.4 v nasledovnom znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že práva a povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy prechádzajú aj na právnych nástupcov zmluvných strán, pričom právni nástupcovia zmluvných strán nemajú právo jednostranne meniť podmienky dohodnuté v tejto zmluve.“ Tieto osobitosti je pri posudzovaní účinkov dohodnutého predkupného práva potrebné zohľadniť. Podľa žalobcu uvádzané závery zakladajú podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Správneho súdneho poriadku dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovaného napadnuté touto žalobou, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zriadenia predkupného práva s vecno-právnymi účinkami bolo riadne preukázané návrhom a predloženou písomnou zmluvou, ktorá obsahovala dohodu účastníkov konania, t. j. zmluvných strán o zriadení predkupného práva takéhoto charakteru. V súlade s § 31 ods. 1 zákona o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam je okresný úrad povinný preskúmať zmluvu aj z hľadiska, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, pričom právo vlastníčky pozemku je obmedzené uznesením Okresného súdu Žilina č. 41C 37/2017 zo dňa 08.09.2017 o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým sa jej zakazuje nakladať s nehnuteľnosťou. Tento údaj vyplýval v čase rozhodovania o návrhu na vklad predkupného práva a rovnako o odvolaní žalobcu zo zapísanej poznámky na príslušnom LV. Obmedzenie nakladania s nehnuteľnosťou je navyše expressis verbis podľa § 31 ods. 1 písm. e) katastrálneho konania dôvod na prerušenie konania. Pokiaľ teda Okresný úrad Kysucké Nové Mesto opätovne rozhodoval o návrhu na vklad, mal vziať do úvahy túto skutočnosť, túto skutočnosť ex offo mal viazať do úvahy aj žalovaný, keď žalobca v odvolaní navrhoval prerušenie konania. V tomto smere rovnako považuje žalobca rozhodnutie napadnuté touto žalobou za vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko povinnosť prerušiť konanie vyplýva správnemu orgánu priamo zo zákona.
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že žalobca vo svojej žalobe poukazuje prevažne na tieto žalobné dôvody, ktoré boli aj predmetom odvolania v konaní vedenom na úrade pod č. VoÚ 21/2018 zo dňa 21.03.2018. Poukázal na úpravu podľa § 1 ods. 1, § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, § 602, § 603 Občianskeho zákonníka. Žalovaný sa pridržiava rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.04.2010, sp. zn. 1Sžo 291/2009, podľa ktorého v nadväznosti na § 602 OZ je zmluvné predkupné právo koncipované ako vedľajšie dojednanie pri kúpnej zmluve, ktoré vzniká na základe dohody medzi predávajúcim a kupujúcim buď priamo v kúpnej zmluve alebo samostatnou zmluvou, avšak za predpokladu, že účastníci zmluvy o zriadení predkupného práva sú v pozícií predávajúceho a kupujúceho. Iba v tomto prípade je možné osobitnou zmluvou dojednať predkupné právo ako vecné právo. Samostatný záväzok účastníkov samostatnej zmluvy o zriadení predkupného práva bez väzby na scudzovací typ zmluvy však môže mať len záväzkovo-právny charakter, ktorý nemá vecno-právne účinky a platí iba medzi zmluvnými stranami a nezaväzuje tretie osoby. Podobný záver je uvedený aj v rozsudku NS SR sp. zn. 10Sžo 80/2015 zo dňa 25.05.2016. V tomto rozsudku Najvyšší súd SR odmietol právny názor, podľa ktorého by bolo možné zriadiť predkupné právo s účinkami vecného práva samostatnou zmluvou, alebo zmluvou mimo zmluvy o scudzení nehnuteľnosti. Zmluva o vecnom predkupnom práve bez nadväznosti na scudzovaciu zmluvu nemôže byť uzavretá samostatne, takáto zmluva nie je vkladu spôsobilou listinou v súlade s § 31 ods. 1 katastrálneho zákona v spojení s § 602 Občianskeho zákonníka, ktorý predpokladá vznik predkupného práva so scudzením veci. Podľa Najvyššieho súdu SR zákonnou podmienkou vzniku predkupného práva
ustanovenou v § 602 ods. 1, 2 OZ je scudzenie veci, pričom nemusí ísť len o prípad predaja, ale môže ísť aj o inú formu scudzenia. Pokiaľ účastníci zmluvy uzavreli zmluvu o zriadení predkupného práva na základe zásad zmluvnej voľnosti, ide o platný záväzok, avšak charakter tohto záväzku je vždy len obligačný, ktorý zaväzuje len zmluvné strany a na základe takéhoto obligačného záväzku nie je možné vykonať zápis predkupného práva do katastra nehnuteľností. Žalovaný zdôraznil, že predmetná zmluva nepochybne nie je zmluvou scudzovacou, preto nie je možné platne dojednať predkupné právo s vecno-právnymi účinkami v rámci uzatvorenia takejto zmluvy. Ak teda katastrálny odbor návrh na vklad zamietol, jeho rozhodnutie bolo vecne správne. Predmetná zmluva o zriadení predkupného práva je platná a účinná dňom jej podpísania len ako záväzkovo-právny vzťah, nemá však vecno-právne účinky, t. j. nebola spôsobilá na zápis do katastra nehnuteľností v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, nakoľko zmluva o vecnom predkupnom práve bez nadväznosti na scudzovaciu zmluvu nemôže byť uzatvorená samostatne. Žalovaný sa zaoberal aj otázkou, či môže byť súčasťou zmluvy o zriadení vecného bremena i dohoda o zriadení predkupného práva. Práva a povinnosti vzniknuté na základe zmluvy o zriadení vecného bremena môžu byť veľmi rozmanité a zákon ich nevymedzuje ani príkladmo. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na obsahu práva vecného bremena, ak tento neodporuje zákonu. Predkupné právo ako vecné právo v zmysle § 602 a nasledujúce OZ vzniká na základe dohody medzi predávajúcim a kupujúcim, ako vedľajšie dojednanie pri prevode nehnuteľnosti a nemôže byť súčasťou dohody o zriadení vecného bremena (podľa katastrálneho bulletine č. 2/2004 otázka č. 16). Názorová línia z prostredia správneho orgánu v tejto veci bola teda daná už v roku 2004, a nielen v roku 2017. Avšak i napriek tomuto je nutné v tejto veci poznamenať, že katastrálny bulletine mal len odporúčací charakter pre správne orgány na úseku katastra nehnuteľností, a okrem iného reaguje aj na rozsudky súdov v konkrétnych prípadoch aplikačnej praxe katastra v danom čase, pričom nie je záväzný. Odvolávať sa na znenie katastrálneho bulletine je možné len na podporu svojho tvrdenia, vždy však platí zákon. Čo sa týka žalobcom navrhované prerušenia konania v rámci svojho odvolania zo dňa 18.12.2017 proti rozhodnutiu Okresného úradu Kysucké Nové Mesto, katastrálneho odboru č. V 1139/2015 zo dňa 10.11.2017, tento navrhol „konanie o návrhu na vklad vecného bremena v podobe predkupného práva prerušiť, kým nebude právoplatne rozhodnuté o návrhu na priznanie odkladného účinku rozhodnutia úradu č. LPO-8017/2017/SI zo dňa 10.08.2017 v konaní vedenom na Krajskom súde v Žiline sp. zn. 31S/122/2017.“ Zo strany žalobcu ako odvolateľa, išlo teda jednoznačne o návrh na prerušenie konania o návrhu na vklad z dôvodu predbežnej otázky, a to v rámci odvolacieho konania vedeného na úrade. Žalovaný nemohol v tejto veci prerušovať konanie z dôvodu predbežnej otázky tak, ako navrhoval odvolateľ (žalobca), nakoľko konanie o vklade práva prebieha nezávisle od súdneho konania (ohľadom podania správnej žaloby). Predbežnou otázkou, ako dôvodom na prerušenie konania o povolení vkladu nemôže byť otázka, obsah ktorej je v rámci zákonom zverených právomocí oprávnenia povinný posudzovať správny orgán (§ 31 ods. 1 katastrálneho zákona, t. j. príslušný okresný úrad, katastrálny odbor). Žalovaný nerozhoduje o vklade práva do katastra nehnuteľností, a teda nemôže ani prerušiť konanie o návrhu na vklad z dôvodov navrhovaných žalobcom v rámci odvolacieho konania. V prospech vlastníčky (F. Q.) sú na LV č. XXX k. ú. N. I. W., evidované dve poznámky: P 121/2017 - poznamenáva sa uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým zakazuje nakladať s CKN p. č. 4676/3 orná pôda o výmere 7796 až do právoplatného skončenia konania vedného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 41C/37/2017 - 1706/17 a P 176/2018 - OS ŽILINA - poznamenáva sa uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým zakazuje nakladať s CKN p. č. 4676/3 orná pôda o výmere 7796 m2 až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 41C/37/2017 - 1694/18. Z uvedených poznámok vyplýva, že F. Q. na základe uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia má zakázané s predmetnou nehnuteľnosťou nakladať, až do právoplatného skončenia konania na Okresnom súde Žilina sp. zn. 41C/37/2017, a teda zamietnutý vklad nijako nemôže ovplyvniť existenciu týchto poznámok a ich blokačný charakter, a to ani v súvislosti s ďalším prípadným prevodom. Akýkoľvek ďalší prevod v zmysle vyššie uvedeného je zakázaný. Podľa právneho názoru žalovaného je predmetná žaloba nedôvodná, preto žalovaný navrhol súdu, aby žalobu v celom rozsahu zamietol.
6. Žalobca v replike zotrval na doterajšej právnej argumentácií, podľa ktorej ustanovenia § 602 a nasledujúce Občianskeho zákonníka nemožno z hľadiska gramatického, logického ani systematického vykladať tak, že zriadenie predkupného práva, ako vecného inak ako vedľajším dojednaním pri kúpnej zmluve resp. pre prípad iného scudzenia veci odporuje obsahu resp. účelu zákona. Reštriktívny výklad ustanovení druhého oddielu druhej hlavy ôsmej časti Občianskeho zákonníka považuje žalobca bez
opory v princípoch súkromného práva za formalisticky a rozporujúci článok 2 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané. Rovnako trval na tom, že rozhodovacia línia Najvyššieho súdu SR nebola vo výklade možnosti zriadenia predkupného práva s vecno-právnymi účinkami stála. Dohoda zmluvných strán a aj rozhodovanie o pôvodnom návrhu na vklad predkupného práva zo dňa 08.07.2015 ku dňu 03.08.2015 vychádzali z interpretačnej línie a aplikačnej praxe zhmotnenej v rozhodnutí NS SR 2Sžo 193/2010 zo dňa 15.06.2011, podľa odôvodnenia ktorého: „Pre úplnosť veci odvolací súd poukazuje na to, že predkupné právo môže byť dohodnuté i v úplne samostatnej zmluve, ktorá ani nemusí nadväzovať na žiadnu inú predchádzajúcu zmluvu, a teda nie je potrebné a nevyhnutné, aby predkupné právo bolo predmetom scudziteľnej zmluvy.“ V ďalšom uvádza, že je nevyhnutné, aby takáto samostatná zmluva mala písomnú formu a aby dohoda o zriadení predkupného práva s vecno-právnymi účinkami vyplývala výslovne z textu samotnej zmluvy, čo v jeho prípade bolo naplnené, keďže samotný text zmluvy obsahuje dohodu o podaní návrhu na vklad z predkupného práva do príslušného katastra nehnuteľností, ako ťarchu v časti „C“ príslušného LV. Túto nepopiera ani samotný správny orgán. Prvostupňový orgán rozhodujúci o návrhu na vklad v 08/2015 preto postupoval v súlade so zákonom a zmluvu, ako aj návrh správne posúdil, ako skutočnosti majúce vplyv na konanie o návrhu na vklad. Zamietnutie návrhu na vklad predkupného práva ako vecného v roku 2017 s odôvodnením zmeny ustálenej rozhodovacej praxe v posudzovaní možnosti zriadenia predkupného práva s vecno-právnymi účinkami aj inou ako scudzovacou zmluvou, t. j. už uvádzaného rozhodnutia 10Sžo 80/2015 zo dňa 25.05.2016 považuje žalobca rovnako za negáciu tohto princípu. V podstate ide o retroaktívne uplatnenie judikatúry NS SR, ako prameňa práva.
7. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), pričom bol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v zmysle § 134 ods. 1 SSP. Po preskúmaní veci zistil, že žaloba nie je dôvodná a napadnuté rozhodnutie je zákonné, preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. Správny súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania, za splnenia procesných podmienok podľa § 107 ods. 1 písm. a) a contrario v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24. júna 2020.
Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster") je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len "právo k nehnuteľnosti").
Podľa § 31 ods. 1, ods. 3 katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. 10b) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, Civilný sporový poriadok, zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.
Podľa § 602 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto predá vec s výhradou, že mu ju kupujúci ponúkne na predaj, keby ju chcel predať, má predkupné právo. Také právo možno dohodnúť aj pre prípad iného scudzenia veci než predajom.
Podľa § 603 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, predkupné právo ukladá povinnosť iba tomu, kto sľúbil vec ponúknuť na predaj. Predkupné právo možno dohodnúť aj ako vecné právo, ktoré pôsobí aj voči nástupcom kupujúceho. Zmluva sa musí uzavrieť písomne a predkupné právo sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. Ak predávajúci nekúpil vec ponúknutú kupujúcim, zostáva mu zachované predkupné právo aj voči jeho právnemu nástupcovi. Ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.
Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
8. Z pripojeného administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že Okresný úrad Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor rozhodnutím č. V 1139/2015 zo dňa 10.11.2017 vo veci konania o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností podľa § 18 ods. 2 písm. a) zákona č. 162/1995 Z. z., podľa § 22 ods. 2 katastrálneho zákona a podľa ustanovení § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. vo veci návrhu na vklad práva vyplývajúceho zo zmluvy o budúcej zmluve a o zriadení predkupného práva, uzatvorenej medzi F. Q. a žalobcom ohľadne pozemku registra C KN parcelné číslo 4676/3, orná pôda o výmere 7796 m2, konanie podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona zamietol. Proti rozhodnutiu katastrálneho odboru zo dňa 10.11.2017 podal žalobca odvolanie dňa 10.12.2017. O odvolaní rozhodoval žalovaný, a to napadnutým rozhodnutím - č. VoÚ 21/2018 zo dňa 21.03.2018, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Kysucké Nové Mesto, katastrálneho odboru č. V 1139/2015 zo dňa 10.11.2017 potvrdil.
9. Základným predmetom tohto preskúmacieho konania správnym súdom je posúdenie právnej otázky vzniku predkupného práva, ako vecného práva v nadväznosti na obsah právneho úkonu označeného ako zmluva o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 13.10.2014, ktorá bola uzatvorená medzi budúcim predávajúcim a zároveň povinným z predkupného práva (F. Q., rod. W.) a budúcim kupujúcim a zároveň oprávneným z predkupného práva - žalobcom. Podľa článku VI. bod 6.1 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve sa zmluvné strany dohodli, že na základe tejto zmluvy bude bezodplatne zriadené vecné bremeno v prospech budúceho kupujúceho, ktoré spočíva v predkupnom práve budúceho kupujúceho na predmet budúcej kúpy, a ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností, vedeného Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálnym odborom. Budúci predávajúci súhlasí s tým, že návrh na zápis vecného bremena spočívajúceho v predkupnom práve v prospech budúceho kupujúceho, ako oprávneného z predkupného práva podá najneskôr do troch dní od podpísania tejto zmluvy sám budúci kupujúci, na čo mu budúci predávajúci ako povinný z predkupného práva podpisom tejto zmluvy výslovne udeľuje plnú moc. Podľa článku VI. bod 6.4 sa zmluvné strany dohodli, že práva a povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy prechádzajú aj na právnych nástupcov zmluvných strán, pričom právni nástupcovia zmluvných strán nemajú právo jednostranne podmienky dohodnuté v tejto zmluve meniť. Žalobca v správnej žalobe a v nej uvedených žalobných bodoch vymedzil podstatu svoje argumentácie tak, že uvedené dojednanie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve (článok VI. bod 6.1) zriadil predkupné právo v prospech žalobcu ako vecné právo a jeho vklad do katastra nehnuteľností rozhodnutím Okresného úradu Kysucké Nové Mesto pod číslom V 1139/2015 zo dňa 03.08.2015 je zákonným rozhodnutím. Hmotnoprávna úprava vyplývajúca z § 602 ods. 1, 2 a § 603 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá predstavuje hmotnoprávny základ inštitútu predkupného práva ako vecného práva je kľúčovou pre vyhodnotenie takto nastolenej právnej otázky. Podľa § 603 ods. 2 OZ možno dojednať predkupné právo ako vecné právo, ktoré však vzhľadom na systematické zaradenie úpravy podľa § 603 ods. 2 OZ môže vzniknúť len za splnenia základnej podmienky vzniku predkupného práva podľa § 602 ods. 1, 2 OZ, teda za súčasného dojednania scudzovacieho úkonu v podobe kúpnej zmluvy, alebo akéhokoľvek iného typu scudzovacieho právneho úkonu, napríklad darovania, zámeny a pod.. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ dôjde k dohode o predkupnom práve ako vecnom práve, bez súčasného dojednania scudzenia veci, nemôže mať dojednané predkupné právo vecno-právny charakter a zostáva výlučne v rovine obligačného vzťahu medzi účastníkmi. Tieto právne dôsledky boli vzhľadom na súkromnoprávny charakter predmetnej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve výlučne v rukách zmluvných strán, a teda od ich vôle záviselo, či predkupné právo dojednajú ako vecné právo v súvislosti so scudzením veci alebo
ako obligačné právo bez väzby na scudzenie. Z obsahu predmetnej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve v prejednávanej veci vyplýva dojednanie predkupného práve síce ako vecného práva (z článku VI. bod 6.1 vyplýva dojednanie o zriadení bezodplatného vecného bremena v prospech budúceho kupujúceho, ktoré spočíva v predkupnom práve budúceho kupujúceho na predmet budúcej kúpy), avšak bez dojednania samotného scudzenia predmetu kúpy, pretože zmluva o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy nemôže byť považovaná za scudzovací právny úkon, a nebola takým úkonom ani v relevantnom momente, teda k momentu rozhodnutia Okresného úradu Kysucké Nové Mesto o povolení vkladu predkupného práva. Uvedený záver platí i pri dojednaní samotného predkupného práva v súvislosti s dohodou o zriadení vecného bremena, spočívajúceho práve v predkupnom práve budúceho kupujúceho na predmet budúcej kúpnej zmluvy, pretože ani dojednanie zriadenia tohto vecného bremena, naplnenie podmienky scudzenia v zmysle úpravy § 602 ods. 1, 2 OZ, ako podmienky samotného vzniku predkupného práva ako vecného práva nesupluje. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že hmotnoprávna úprava nevylučuje na základe uplatnenia zmluvnej voľnosti ani dojednanie predkupného práva tak, ako vyplýva z označenia subjektu povinného z predkupného práva - budúci predávajúci (ďalšia účastníčka konania) a subjektu oprávneného z predkupného práva - budúci kupujúci (žalobca), ako to vyplýva z označenia zmluvných strán v záhlaví zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a z článku VI., bod 6.1 zmluvy, a teda tak, že subjektom oprávneným z predkupného práva bude kupujúci (budúci kupujúci) a nie predávajúci, ktorému svedčí predkupné právo podľa § 602 ods. 1 OZ. Takto dojednané predkupné právo je dojednané platne, avšak len ako obligačný záväzok, a nie ako vecné predkupné právo. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že Okresný úrad Kysucké Nové Mesto mal prihliadnuť na absenciu vecno-právnych účinkov dojednaného predkupného práva podľa zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, podľa článku VI., bod 6.1, a to v rámci svojho postupu pri rozhodovaní o návrhu na vklad predkupného práva, pre ktorý platí úprava podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon. Relevantnou špeciálnou úpravou postupu príslušného štátneho orgánu rozhodujúceho o návrhu na vklad predkupného práva do katastra nehnuteľností je úprava podľa § 1 ods. 1, § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona. Pri rozhodovaní o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností musí príslušný orgán štátnej správy, ako štátny orgán vyhodnocovať, či sú splnené podmienky pre zápis predkupného práva k nehnuteľnostiam vkladom (ktorý má konštitutívne účinky) do katastra nehnuteľností. Okresný úrad, katastrálny odbor pri vkladovom konaní na základe návrhu účastníka konania, ktorý návrh má obligatórne náležitosti v zmysle úpravy § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, preskúmava okrem iného i to, či existujú skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto hodnotenia je rozhodnutie podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ktorým katastrálny úrad buď rozhodne o povolení vkladu alebo o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu. Okresný úrad Kysucké Nové Mesto nepostupoval správne, ak na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, súčasťou obsahu ktorého je i dojednanie podľa článku VI. bod 6.1, 6.4 povolil vklad predkupného práva žalobcu k predmetu budúcej kúpy tak, ako to vyplýva z rozhodnutia Okresného úradu Kysucké Nové Mesto č. V 1139/15 zo dňa 03.08.2015, pretože predkupné právo dojednané v tejto zmluve nemá z dôvodu absencie dojednania scudzenia veci vecno-právny charakter, a teda nemá účinky vecného práva. Na základe toho nemal byť vklad predkupného práva žalobcu do katastra nehnuteľnosti povolený, a to s poukazom na úpravu § 1 ods. 1 katastrálneho zákona, v zmysle ktorého sú súčasťou katastra nehnuteľností, okrem iného i údaje o predkupnom práve, avšak len vtedy, ak má mať účinky vecného práva. Rozhodnutie Okresného úradu Kysucké Nové Mesto o povolení vkladu je preto nezákonné a rozhodnutie žalovaného č. LPO-8017/2017/SI zo dňa 10.08.2017 správne zmenil rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností č. k. UPo-2/2017-Ha zo dňa 15.05.2017 tak, že protestu Okresnej prokuratúry Žilina č. Pd 9/17/5511-5 zo dňa 21.02.2017 vyhovel a rozhodnutie Okresného úradu Kysucké Nové Mesto, katastrálneho odboru č. V 1139/15 zo dňa 03.08.2015 o povolenie vkladu zrušil. Závery rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo 80/2015 a 1Sžo 291/2009 vyúsťujú do konštatovania o riešení právnej otázky vzniku predkupného práva, ako vecného práva tak, že predkupné právo ako vecné právo môže vzniknúť len v súvislosti so scudzovacím právnym úkonom (a teda pri riešení tejto otázky si tieto rozhodnutia vzájomne vo svojich záveroch neodporujú, ako to tvrdil žalobca), a ktorých vydanie časovo predchádzalo i samotnému rozhodnutiu Okresného úradu Kysucké Nové Mesto o povolení vkladu predkupného práva žalobcu. Ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré sú v prejednávanej veci plne aplikovateľné. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Sžo 193/2010 správny súd uvádza, že v tejto veci Najvyšší súd SR rieši prípad, kedy bol návrh na vklad predkupného práva zriadeného zmluvou
o zriadení vecného bremena zamietnutý, pričom v tejto zmluve zmluvné strany nedojednali samotné predkupné právo, ako právo vecné. Pokiaľ sa týka konania vedeného na Okresnom súde Žilina o nahradenie prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu vo veci sp. zn. 41C/37/2017 správny súd uvádza, že nevzhliadol dôvod na to, aby sa zaoberal otázkou prerušenia správneho konania (konanie sp. zn. 41C/37/2017 je v zmysle ustanovenia § 163 CSP prerušené), nakoľko pre závery správneho súdu o riešení nastolenej právnej otázky bol relevantný stav k momentu rozhodnutia o povolení vkladu, k čomu došlo ešte v roku 2015, teda nesporne pred začatím konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 41C/37/2017. Na základe uvedených záverov správny súd konštatuje nedôvodnosť žaloby, absenciu dôvodu pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného uplatneného žalobcom podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol.
10. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní úspešný nebol. Rovnako nepriznal náhradu trov ani žalovanému (§ 168 SSP a contrario), pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Podľa § 169 SSP nepriznal súd náhradu trov konania ani ďalšej účastníčke, na ktorú by mala nárok voči žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania, pretože jej nevznikli trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú jej správny súd uložil.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.