Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžhpu/1/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Jarmily Urbancovej v právnej veci

ţalobcu: S. T., a.s., K., IČO: X., zastúpený: AK R., proti ţalovanému: Protimonopolný úrad

Slovenskej republiky, Drieňová 24, Bratislava v konaní o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia ţalovaného č. 2009/DZ//R/2/026 zo dňa 15. mája 2009, o odvolaní ţalovaného

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave – 485 zo dňa 03.12.2010 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. - 485 zo dňa 3.12.2010 p o t v r d z u j e .

Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania

v sume 517,20 Eur na účet právneho zástupcu ţalobcu do 30 dní odo dňa doručenia tohto

rozsudku.

2

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom krajského súdu bolo zrušené rozhodnutie Rady Protimonopolného úradu

Slovenskej republiky (ďalej len „Rada“), uvedeného v záhlaví tohto rozsudku z dôvodov

podľa , , (ďalej len „OSP“) a vec

bola vrátená ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalovaný bol zaviazaný zaplatiť ţalobcovi trovy

konania.

Rada, ako orgán rozhodujúci o rozklade proti rozhodnutiu ţalovaného, vydaného

odborom zneuţívania dominantného postavenia pod č. 2008/DZ/2/1/066 zo 14.8.2008,

rozklad ţalobcu zamietla a potvrdila rozhodnutie, ktorým ţalovaný

- v bode 1. rozhodol, ţe konanie žalobcu spočívajúce v neposkytovaní služby

prístupu k miestnym vedeniam, ako k unikátnemu zariadeniu v čase od 1.8.2002

do 12.8.2005 je zneužitím dominantného postavenia podľa § 8 ods. 2 zákona

č. o ochrane hospodárskej súťaže (ďalej len „“)

na relevantnom trhu prístupu k miestnym vedeniam a je podľa

zakázané, a

- v bode 2. na základe za zneužitie

dominantného postavenia uvedeného v bode 1. uložil žalobcovi peňažnú pokutu

vo výške 885 000 000,- Sk (2 937 661, 80 Eur).

Krajský súd po vypočutí účastníkov a vykonanom dokazovaní dospel k nasledovnému

právnemu záveru:

V danom prípade ţalovaný rozhodol, ţe ţalobca svojim konaním spočívajúcim

v neposkytovaní sluţieb prístupu k miestnym vedeniam, ako k unikátnemu zariadeniu v čase

od 1.8.2002 do 12.8.2005 zneuţil svoje dominantné postavenie podľa .

Ustanovenie , uvedením slova „najmä“, len príkladmo uvádza

spôsoby zneuţívania dominantného postavenia. V posudzovanom prípade sa podľa názoru

ţalovaného nejedná o zneuţívanie dominantného postavenia spôsobom uvedeným

pod písm. a/ aţ e/ ods. 2 , ale o iné konanie ţalobcu a to odmietnutie prístupu

k unikátnemu zariadeniu. V prípade, ak ţalovaný dospel k záveru, ţe ţalobca sa dopustil

protiprávneho konania spôsobom podľa § 8 ods. 2 , mal konkretizovať charakter tohto

porušovania podľa jednotlivých písmen, prípadne inak. Žalovaný však popísal protiprávne

konanie, ktorého sa mal žalobca dopustiť v zhode s definíciou uvedenou v § 8 ods. 5

. Vzhľadom na okolnosť, ţe charakteristika vytýkaného konania ţalobcu je konkrétne

3

definovaná v príslušnom ustanovení, bolo povinnosťou ţalovaného rozhodovať na základe

tohto ustanovenia s prihliadnutím na všetky okolnosti v ňom uvedené.

Neposkytovanie sluţieb prístupu k miestnym vedeniam, tak ako to charakterizoval

ţalovaný vo svojom rozhodnutí, je podľa logického a obsahového výkladu totoţné

s odmietnutím zabezpečenia prístupu k unikátnemu zariadeniu tak, ako je to definované

v . Zámena slovných výrazov, ktoré vyjadrujú totoţnú činnosť nemôţe mať

za následok iné právne posúdenie tak, ako to realizoval ţalovaný.

Podľa názoru krajského súdu ţalovaný pochybil, keď posudzoval konanie ţalobcu

bez prihliadnutia na okolnosť, ţe ţalobca je vlastníkom unikátneho zariadenia, čo ţalovaný

nespochybnil, vytýkal mu pritom, ţe odmietol k nemu prístup a neskúmal súčasne splnenie

podmienok uvedených v aţ c/ .

Krajský súd uviedol, ţe jediným kritériom pre posudzovanie konania ţalobcu boli

pre ţalovaného vyjadrenia tretích osôb, organizácií, analýz, článkov, bez konkrétneho

a dôkladného zistenia, či pri poskytnutí prístupu k unikátnemu zariadeniu konkrétnym

záujemcom by boli splnené aj poţiadavky ţalobcu na jeho vyuţívanie, či konkrétny záujemca

je schopný zabezpečiť dodrţiavanie zodpovedajúcich parametrov a či je konkrétny záujemca

schopný zaplatiť primeranú odplatu, pričom bol ţalovaný povinný skúmať primeranosť

poţiadaviek vlastníka unikátneho zariadenia. Za týmto účelom si ţalovaný nezabezpečil

Všeobecné obchodné podmienky a cenník sluţieb ţalobcu s platnosťou pre posudzované

obdobie, ak ich aj mal k dispozícii, týmito sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal a nie sú ani

obsahom spisového materiálu. Z uvedených dokumentov mohlo byť jednoznačne preukázané

poskytovanie sluţby prístupu k unikátnemu zariadeniu. Ţalovaný neskúmal, aké konkrétne

dôvody mali operátori, ktorí vyjadrili záujem o prístup k miestnym vedeniam na to,

aby neakceptovali podmienky ţalobcu. Z vyjadrení tretích subjektov vyplýva, ţe ţalobca

rokoval v predmetnom období s prípadnými záujemcami o prístup k unikátnemu zariadeniu,

(túto sluţbu teda poskytoval), pričom títo ustúpili z rokovaní z dôvodov neakceptácie

podmienok ţalobcu. Krajský súd poukázal na § 3 ods. 4 Správneho poriadku, podľa ktorého

rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne

orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch

nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán

je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné

podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

4

Podľa názoru krajského súdu sa v konaní nepreukázalo, ţe by ţalobca odmietol prístup

k unikátnemu zariadeniu tak, ako to vo svojom rozhodnutí prezentoval ţalovaný, ale svojim

konaním mohol určiť neprimerané podmienky, na čo poukazovali aj tretie subjekty vo svojich

podaniach, čo však ţalovaný neskúmal.

Vzhľadom na okolnosť, ţe podľa názoru súdu, nebolo v konaní na základe

vykonaných dôkazov zo strany ţalovaného preukázané protiprávne konanie ţalobcu, súd

neskúmal primeranosť uloţenej sankcie.

Krajský súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie ţalovaného je potrebné zrušiť z dôvodu

nesprávneho právneho posúdenia veci (250j ods. písm. a/ ), z dôvodu, ţe zistenie

skutkového stavu veci, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom

spisov ( ) a preskúmavané rozhodnutie je nepreskúmateľné (

ods. 2 písm. d/ ).

Proti rozsudku krajského súdu podal včas ţalovaný odvolanie a ţiadal prvostupňový

rozsudok zmeniť a ţalobu zamietnuť. Ţalovaný v časti II/A odvolania vyslovil nesúhlas

s právnym posúdením veci súdom podľa o ochrane hospodárskej súťaţe,

ale konanie žalobcu považuje za zakázané podľa . Podľa ţalobcu

ustanovenie § 8 ods. 5 sa vzťahuje na špeciálne prípady odmietnutia konkrétnej ţiadosti iného

podniku o prístup a stanovuje podmienky, ktoré musia byť splnené, aby konanie dominanta

mohlo byť kvalifikované ako zneuţitie dominantného postavenia. Uviedol, ţe v súvislosti

s unikátnym zariadením existujú aj iné prípady zneuţitia dominantného postavenia ako len

prípad špecifikovaný v (napr. neodôvodnené následné zrušenie prístupu

k unikátnemu zariadeniu, pokiaľ bol predtým poskytovaný; rôzne typy diskriminácie

pri poskytovaní prístupu k unikátnemu zariadeniu medzi jednotlivými podnikateľmi

navzájom, poskytnutie unikátneho zariadenia aj iným za nevýhodnejších podmienok,

za neprimeraných podmienok). Uvedené prípady podľa ţalovaného nemoţno subsumovať

pod . Podľa ţalovaného, ak určité konanie podnikateľa predstavuje zneuţitie

dominantného postavenia a nejde o prípad spadajúci pod ust. aţ e/

ani o prípad , je takéto konanie zakázané podľa , a to

bez ohľadu na to, či súvisí s unikátnym zariadením alebo nie. S odkazom na konkrétne

rozhodnutia príslušných orgánov EU (str. 4 ods. 2 odvolania) ţalovaný povaţuje

za neprípustné, aby aplikačný postup úradu, ktorý je súladný so zmluvou o fungovaní EU,

aplikovaný EK a potvrdený judikatúrou SDEÚ, súd vôbec nevzal do úvahy, ba naopak,

5

ho označil za nezákonný. Podľa ţalovaného ust. je koncipované tak,

ţe postihuje osobitné prípady odmietnutia prístupu na základe osobitnej ţiadosti, pričom by

„malo ísť o prípad, keď dominant vo všeobecnosti prístup poskytuje, ale v individuálnych

prípadoch to odmietol. Ţalovaný uviedol, ţe v posudzovanom prípade ţalobca ako dominant

verejne dokazoval, ţe takú sluţbu (prístup k miestnym vedeniam) neposkytuje a nebude

poskytovať, k čomu sa v spise nachádza mnoţstvo jeho vlastných (!) vyjadrení poskytnutých

tak alternatívnym operátorom ako aj TÚ SR. Vyjadrenia v tomto zmysle poskytol aj úradu

v rámci správneho konania, keď tvrdil, ţe nemá povinnosť takú sluţbu poskytovať, a ţe tak

ani neurobí, kým mu tak „nenariadi“ regulátor (TÚ SR). Rovnako v odpovediach na niektoré

ţiadosti subjektov (napr. aj súdom citovaná odpoveď na ţiadosť spoločnosti S. T., s.r.o.)

ţalobca uvádzal, ţe takúto sluţbu nemá v ponuke. Podľa ţalovaného, ak by ţalobca takúto

sluţbu poskytoval, ale niektorým ţiadateľom by ţiadosti o prístup nevyhovel, len vtedy by

bolo moţné konanie posudzovať podľa . V posudzovanom období

(od 1.8.2002 – 12.8.2005) však ţalobca odmietol takúto sluţbu poskytovať generálne

a uvádzal, ţe ju nemá v ponuke a ani neuvedie takúto ponuku, kým o tom nerozhodne TÚ SR.

V danom prípade nejde o „zámenu slovných výrazov“, ako to uvádza súd, ale ide o iný typ

konania, aký predvída .

V časti II/B ţalovaný namietal záver súdu, ţe skutkové zistenie je v rozpore s obsahom

spisov a rozhodnutie je nepreskúmateľné ( a ). Podľa ţalovaného

súd hodnotil postup úradu aj za obdobie, ktoré uţ posudzoval krajský súd v konaní

. Namietal nesprávne posúdenie obsahu podaní S. T. s.r.o. a súdom vytýkaný

nedostatok vykonaného dokazovania. Pokiaľ súd dôvodil tým, ţe ţalovaný si nezadováţil

Všeobecné obchodné podmienky a Cenník sluţieb ţalobcu a nezaoberal sa nimi, ţalobca v

odvolaní na str.6 a nasl. vyslovil pochybnosti, čo mal súd na mysli touto časťou dôvodov

rozsudku. Pre posúdenie protisúťaţného správania sa ţalobcu boli podľa ţalovaného

podstatné stanoviská samotného ţalobcu a ţiadateľov, ţe daná sluţba nebola poskytovaná,

resp. o jej poskytovaní ţalobca ani neuvaţoval. Takého skutočnosti nie je treba podľa

ţalovaného dokazovať. Ţalovaný dospel k záveru, ţe súd úplne nesprávne interpretoval

základné postuláty samotného prípadu, t.j. nesprávne si vyloţil zistený skutkový stav. Ide

podľa ţalovaného o závaţné pochybenie súdu – vadu, ktorá má za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Podľa ţalovaného, súd si nesprávne vymedzil "predmetné obdobie"

zamieňa si obdobie do 12.8.2005 a po ňom, čo nezodpovedá skutkovým okolnostiam a teda

predmetu správneho konania. Obdobne na str. 8 odvolania ţalovaný vytýka prvostupňovému

6

súdu protirečivé konštatovania, ktoré nemajú oporu v administratívnom spise, ani v samotnom

rozhodnutí úradu, pokiaľ ide o informáciu poskytnutú Asociáciou poskytovateľov internetu

z 11.11.2004. Pokiaľ ide o zápis z rokovania predstaviteľov ATO ţalovaný podčiarkol,

ţe z neho povaţuje Rada za preukázané, ţe ţalobca mal o záujme alternatívnych operátorov

o prístup k miestnym vedeniam vedomosť.

V časti III ţalovaný konštatuje, ţe súd interpretuje skutkový stav v rozpore

so zistenými skutočnosťami a konštatuje pochybenia úradu v tých otázkach, ktoré neboli a ani

nemohli byť predmetom správneho konania. Ţalovaný má za to, ţe v konaní bolo preukázané,

ţe ţalobca svojim konaním porušil , skutkový stav bol dostatočne zistený pre prijatie

rozhodnutia, závery úradu sú v súlade so spisovým materiálom, rozhodnutie je

preskúmateľné, dostatočne zdôvodnené a postup úradu bol v súlade so zásadami Správneho

poriadku.

Ţalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalovaného ţiadal potvrdenie rozsudku

prvostupňového súdu. K tvrdeniu ţalovaného, ţe "Posudzované konanie ţalobcu nie je

konanie upravené v ust. , ale je zakázaným konaním podľa

" a tak teda tvrdí, ţe nebol povinný aplikovať osobitnú skutkovú podstatu

, ale bolo postačujúce aplikovať všeobecné ustanovenie o zákaze zneuţitia

dominantného postavenia, vyjadrené v , ţalobca rovnako ako v celom

správnom aj súdnom konaní poukázal na to, ţe ide o zásadné právne pochybenie ţalovaného,

keď nesprávne a účelovo posudzoval konanie ţalobcu v zmysle generálnej klauzuly zneuţitia

dominantného postavenia podľa v spojení s , aby sa nemusel

zaoberať podmienkami osobitnej skutkovej podstaty ustanovenými v ,

explicitne upravujúcimi skutkovú podstatu zneuţitia dominantného postavenia formou

odmietnutia prístupu k unikátnemu zariadeniu, keďţe splnenie týchto zákonných podmienok

preukázať nevedel. Z výrokov rozhodnutí ţalovaného je nepochybné, ţe sankcionuje ţalobcu

za odmietnutie prístupu k miestnym vedeniam, teda za konanie, ktorého podmienky sú

špecifikované práve v . Ţalovaný nevedel preukázať odmietnutie

individuálnej ţiadosti o prístup k miestnym vedeniam, keďţe ţiaden podnikateľ reálne takúto

ţiadosť o individuálny prístup nepodal. V dôsledku tejto skutočnosti ţalovaný následne,

bez akejkoľvek opory v , prijal koncepciu, ţe ţalobca mal sám od seba iniciatívne

vypracovať a ponúkať produkt prístupu k miestnym vedeniam. Táto koncepcia však popiera

ústavný princíp vyjadrený v SR, podľa ktorého kaţdý môţe konať, čo nie

7

je zakázané, a nikoho nemoţno nútiť, aby niečo konal, čo neukladá. Podľa ţalobcu

z celého administratívneho spisu je zrejmé, ţe ţalobca zakladá svoje závery na domnienkach,

úvahách, nepriamych indíciách a dodatočných vyjadreniach ţalobcových konkurentov,

ktorých objektivitu či relevanciu si ţiadnym spôsobom neoveril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( veta prvá

v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a konanie,

ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( )

a po nariadenom pojednávaní, vypočutí účastníkov konania a doplnení ich vyjadrení

jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného nie je dôvodné a preto prvostupňový

rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil.

Odvolací súd sa stotoţňuje so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu

a povaţuje ich za vecne správne s výhradami, ktoré budú v ďalšom uvedené, ale ktoré nemajú

vplyv na právne posúdenie veci.

Skutočnosti a priebeh konania, ktoré krajský súd popísal na str. 7 aţ 9 rozsudku

zodpovedajú obsahu administratívnych spisov a sú rozhodujúcim skutkovým východiskom

pre posúdenie veci.

K odvolacím dôvodom pod II/B odvolací súd uvádza, ţe pokiaľ bol krajský súd

nepresný vo svojom závere, ţe v predmetnom období ţalobca rokoval s prípadnými

záujemcami o prístup k unikátnemu zariadeniu a "(túto sluţbu teda poskytoval)", je treba

prisvedčiť tvrdeniu ţalovaného uvedenému v odvolaní, ţe k posudzovaniu ţiadostí došlo aţ

po rozhodnom období, t.j. po 12.8.2005, avšak uvedené nič nemení na skutočnosti, ţe sa

v konaní nepreukázalo odmietnutie prístupu k unikátnemu zariadeniu v rozhodnom období.

Krajský súd nesprávne vymedzil v dôvodoch rozsudku rozhodné obdobie od 1.8.2002

do 1.8.2005, čo odvolací súd povaţuje za zrejmú nesprávnosť, keďţe podľa výroku

preskúmavaného rozhodnutia sankcionované obdobie trvalo do 12.8.2005. Pokiaľ ţalovaný

vytýka súdu, ţe hodnotil postup úradu aj za obdobie, ktoré uţ posudzoval krajský súd

v konaní , odvolací súd konštatuje, ţe námietka je nedôvodná,

keďţe preskúmavané rozhodnutie bolo výsledkom celého konania vedeného úradom a tým,

ţe krajský súd zrušil v poradí prvé rozhodnutie ţalovaného v predmetnej veci

pre nepreskúmateľnosť ničím neprejudikoval svoj skutkový ani právny názor ku konečnému

8

rozhodnutiu. Pre posúdenie veci nepovaţuje odvolací súd za rozhodujúce ani určité

nepresnosti týkajúce sa posúdenia podaní S. T.. Skutočnosť, ţe ţalovaný v konaní

nezadováţil Všeobecné obchodné podmienky a Cenník sluţieb je daná a pre posúdenie

úplnosti dokazovania v správnom konaní nejde o neodôvodnenú poţiadavku súdu.

Dôvody odvolania nič nemenia ani na skutkovom závere, ţe konkrétne odmietnutie

ţiadosti o individuálny prístup k miestnym vedeniam, ako k unikátnemu zariadeniu, nebolo

preukázané. Iné konanie, vo výroku prvostupňového rozhodnutia vymedzené ako "konanie

spočívajúce v neposkytovaní sluţby prístupu k miestnym vedeniam, ako k unikátnemu

zariadeniu", nie je podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne konkretizované (skutkovo

vymedzené) na to, aby ho bolo moţné na základe vykonaného dokazovania v správnom

konaní (aj pri vyhodnotení všetkých dostupných písomných podkladov, tak ako na ne

poukazuje ţalovaný na str. 14 - 16 rozhodnutia o rozklade) právne kvalifikovať ako konanie

porušujúce .

Výrok rozhodnutia, dôvody rozhodnutia a ani samotný administratívny spis

nevypovedá o tom, akú konkrétnu povinnosť ţalobca porušil tým, ţe "neposkytoval" sluţby,

o ktoré mohol byť nepochybne záujem (vyjadrený napr. v liste telekomunikačných operátorov

- bod 82 prvostupňového rozhodnutia), avšak o ktorú nebola v rozhodnom období podaná

konkrétna ţiadosť, resp., na ktorú by ţalobca odmietol zabezpečiť prístup do siete.

V obsiahlych dôvodoch rozhodnutia ţalovaného (ako jednotného celku dôvodov

uvedených v rozhodnutí Úradu a Rady) sa prelínajú argumenty charakterizujúce nesporné

dominantné postavenie ţalobcu na relevantnom trhu prístupu k miestnym vedeniam

so zdôvodnením neţiaducich dôsledkov rovnako nespornej skutočnosti, ţe hoci na predmetný

trh mali potencionálni konkurenti záujem vstúpiť podstatne skôr, referenčná ponuka

na prístup k účastníckym vedeniam bola zverejnená aţ 12.8.2005. Odvolací súd však postráda

jednoznačné vymedzenie takého konania ţalobcu (skutku), ktoré bol na základe právneho

predpisu (alebo rozhodnutia príslušnej štátnej autority) povinný vykonať, aby poţadovaný

prístup mohol byť v prípade podania konkrétnej ţiadosti realizovateľný. V danom prípade

ţalovaný síce sankcionoval „konanie spočívajúce v neposkytovaní sluţby prístupu

k miestnym vedeniam, ako k unikátnemu zariadeniu“, avšak bez uvedenia práve toho

konkrétneho konania, ktorým mal ţalobca zneuţiť dominantné postavenie. Odvolací súd

poukazuje na to, ţe v dôvodovej časti rozhodnutí Úradu a Rady sú postupne vymedzované

9

skutkové znaky konania ţalobcu (napr. v bode prvostupňového rozhodnutia č. 178 - ţe nemal

v ponuke veľkoobchodné podmienky prístupu, deklaroval podmienky prístupu po nariadení

TÚ SR, v rozhodnutí o rozklade na str. 13 sa uvádza, ţe prístup k miestnym vedeniam

vyhradil výlučne pre seba, aby zabránil vstupu potencionálnej konkurencie.... odmietnutím

prístupu k miestnym vedeniam alternatívni operátori nemohli na miestne vedenia nasadzovať

vlastné technológie.... zabránil vzniku a rozvoju nových maloobchodných trhov...), avšak

vymedzenenie skutku (predmetu konania) vo výroku musí vţdy spočívať v špecifikácii

protiprávneho skutku - deliktu tak, aby sankcionované konanie bolo jednoznačné a tým aj

nezameniteľné, vylučujúce dvojitý postih, určujúce rozsah dokazovania a zaisťujúce právo

na obhajobu. Vymedzenie skutku je určite moţné v priebehu konania meniť v závislosti

od skutkových zistení, avšak vo vydanom rozhodnutí - v jeho výroku, keďţe on nadobúda

právoplatnosť, musí byť jednoznačné, čoho sa administratívne stíhaný subjekt dopustil

a v čom spáchaný delikt spočíva. Uvedenej poţiadavke rozhodnutie v predmetnej veci

nezodpovedá. Odvolací súd pritom konštatuje aj rozpor medzi výrokom rozhodnutia, ktorý

za protisúťaţné konanie povaţuje „neposkytovanie“ prístupu, ale v dôvodoch rozhodnutia

okrem uvádzaného pojmu sa pouţíva aj „odmietnutie prístupu“ (napr. bod 134, 135, 178

prvostupňového rozhodnutia v porovnaní s bodom 138, 148). Z uvedeného nepochybne

vyplýva, ţe ani formálne pomenovanie deliktu nie je jednoznačné, pričom ţalovaný

v odvolaní namietal, ţe ide o iný typ konania (neposkytovanie sluţby), neţ o ktorom konal

prvostupňový súd (odmietnutie prístupu), a teda nejde o zámenu slovných výrazov.

Vzhľadom na uvedené povaţuje odvolací súd zrušenie rozhodnutia o rozklade za dôvodné aj

vzhľadom na dôvody nepreskúmateľnosti dané rozporom medzi výrokom a dôvodmi

rozhodnutia, ktoré orgán rozhodujúci o rozklade neodstránil.

Odvolací súd sa stotoţňuje s právnym posúdením veci krajským súdom,

ktorý vytýkané konanie ţalobcu posúdil podľa právneho predpisu špeciálne upravujúceho

podmienky zneuţitia dominantného postavenia vlastníka unikátneho zariadenia.

V účinného od 1.5.2001 je zneuţívanie dominantného

postavenia upravené nasledovne:

(1) Dominantné postavenie na relevantnom trhu má podnikateľ alebo niekoľko podnikateľov,

ktorí nie sú vystavení podstatnej súťaži a ktorí sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle.

10

(2) Zneužitím dominantného postavenia na relevantnom trhu je najmä

a) priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných cien alebo iných neprimeraných obchodných podmienok,

b) hrozba obmedzenia alebo obmedzenie výroby, odbytu alebo technického vývoja tovaru na úkor užívateľov,

c) uplatňovanie rozdielnych podmienok pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení voči jednotlivým podnikateľom, ktorými sú alebo môžu byť títo podnikatelia znevýhodňovaní v súťaži,

d) viazanie súhlasu s uzavretím zmluvy na podmienku, že druhá zmluvná strana prijme aj ďalšie záväzky, ktoré svojou povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom tejto zmluvy, alebo

e) dočasné zneužívanie ekonomickej sily s cieľom vylúčiť súťaž.

(3) Unikátne zariadenie je zariadenie, infraštruktúra alebo jej časť, miesto alebo právo,

ktorých vybudovanie alebo nadobudnutie iným podnikateľom nie je objektívne možné a bez prístupu ku ktorému alebo bez uplatnenia ktorého by došlo alebo mohlo dôjsť k obmedzeniu súťaže na príslušnom relevantnom trhu.

(4) Vlastníkom alebo správcom unikátneho zariadenia podľa tohto je aj nositeľ práva,

ak unikátnym zariadením podľa odseku 3 je právo.

(5) Podnikateľ, ktorý je vlastníkom alebo správcom unikátneho zariadenia, zneužije svoje

dominantné postavenie na relevantnom trhu, ak odmietne k nemu zabezpečiť prístup a ak súčasne

a) unikátne zariadenie umožňuje uspokojiť požiadavky podnikateľa na využívanie unikátneho zariadenia pri súčasnom uspokojení požiadaviek vlastníka alebo správcu unikátneho zariadenia v čase najvyššieho dopytu po jeho službách a s prihliadnutím aj na plnenie jeho dlhodobých záväzkov,

b) podnikateľ žiadajúci o prístup k unikátnemu zariadeniu s cieľom využívať ho je schopný zabezpečiť dodržanie zodpovedajúcich kvalitatívnych a kvantitatívnych parametrov unikátneho zariadenia vyplývajúcich z požiadaviek na jeho prevádzku alebo ak podnikateľ žiadajúci o využívanie unikátneho zariadenia, ktorým je právo, je schopný zabezpečiť dodržanie všetkých požiadaviek na predmetné právo vyplývajúcich z osobitných predpisov, 5)

11

c) podnikateľ žiadajúci o prístup k unikátnemu zariadeniu je schopný uhradiť vlastníkovi alebo správcovi unikátneho zariadenia primeranú odplatu.

(6) Zneužívanie dominantného postavenia na relevantnom trhu je zakázané.

K ustanoveniu , uvádza:

" Novou formou zneužívania dominantného postavenia v je zneužívanie dominantného

postavenia odmietnutím prístupu k unikátnemu zariadeniu. Takého protisúťažné správanie

podnikateľa nie je možné celkom jednoznačne postihovať podľa súčasného .

Ustanovenie odseku 5 určuje podmienky, za ktorých odmietnutie prístupu podnikateľa

k unikátnemu zariadeniu je považované za protisúťažnú praktiku, uplatňovaním ktorej

správca alebo vlastník takéhoto zariadenia zneužije svoje dominantné postavenie na danom

relevantnom trhu. Ak podnikateľ vlastniaci alebo spravujúci unikátne zariadenie preukáže,

že nedošlo k naplneniu aspoň jednej z troch podmienok uvedených v odseku 5, nebude možné

odmietnutie prístupu k unikátnemu zariadeniu kvalifikovať ako protisúťažnú praktiku."

V zmysle podmienky podľa písm. a/ je potrebné pri posudzovaní konania podnikateľa,

ktorý je vlastníkom unikátneho zariadenia, sa zamerať na existujúcu, resp. zostávajúcu časť

kapacity unikátneho zariadenia, podľa písm. b/ sa stanovujú kriteriálne nároky na podnikateľa

ţiadajúceho o prístup k unikátnemu zariadeniu, v písm. c/ sa stanovuje schopnosť úhrady

nákladov podnikateľom ţiadajúcim o prístup.

Ustanovenie § 8 ods. 5 je špeciálnym ustanovením (čo uviedol aj sám ţalovaný

na str. 24 vyjadrenia k ţalobe), ktoré sa vzťahuje na špeciálne subjekty - vlastníka alebo

správcu unikátneho zariadenia - ktorý zneuţije svoje dominantné postavenie

na relevantnom trhu tým, ţe odmietne k unikátnemu zariadeniu zabezpečiť prístup,

pričom musí byť súčasne splnená podmienka uvedená v písm. a/, t.j. je daná kapacita

unikátneho zariadenia. Špeciálnym subjektom je aj ţiadateľ o prístup, na ktorého kladie

nároky podľa písm. b/ a d/. Uvedené ustanovenie je jednoznačné v tom, ţe neobsahuje

ţiadnu inú skutkovú podstatu upravujúcu podmienky prístupu k unikátnemu zariadeniu,

resp. jeho odmietnutia a ani tzv. generálnu klauzulu, ktorá by umoţňovala úradu vymedziť aj

iné konanie vlastníka alebo správcu unikátneho zariadenia, ako konanie, ktoré je zneuţitím

dominantného postavenia tým, ţe dôjde k odmietnutiu prístupu. teda priamo upravuje

12

skutkovú podstatu zneuţitia dominantného postavenia špeciálnym subjektom voči inému

špeciálnemu subjektu odmietnutím zabezpečenia prístupu k unikátnemu zariadeniu.

Odvolací súd v tejto súvislosti preto nepovaţuje za relevantné námietky ţalovaného

smerujúce k tomu, ţe v súvislosti s unikátnym zariadením existujú aj iné prípady zneuţitia

dominantného postavenia ako len prípad špecifikovaný v § 8 ods. 5 (ktoré príkladmo uviedol),

a ktoré by nebolo moţné subsumovať pod uvedené ustanovenie a preto pokiaľ určité

konanie podnikateľa predstavuje zneuţitie dominantného postavenia a nejde o prípad

špecifikovaný v písm. a/ aţ e/ a ani o prípad , je takéto konanie

zakázané podľa § 8 ods. 6, bez ohľadu na to, či to súvisí s unikátnym zariadením alebo nie

(str. 24 - 25 vyjadrenia ţalovaného k ţalobe). Ţalovaným uvádzané príklady sa však netýkajú

odmietnutia zabezpečenia prístupu k unikátnemu zariadeniu (čo bolo znakom skutkovej

podstaty sankcionovaného konania aj podľa výroku rozhodnutia), a preto ani nemôţu slúţiť

k zdôvodneniu opodstatnenosti pouţitia v súvislosti s ods. 6 . Odvolací súd

v tejto súvislosti tieţ poznamenáva, ţe ustanovenie § 8 ods. 6 nie je samostatnou skutkovou

podstatou, vzhľadom na absenciu znakov charakterizujúcich subjektívnu aj objektívnu stránku

skutkovej podstaty zneuţitia dominantného postavenia. Vyjadruje len zákaz zneuţitia

dominantného postavenia, ktorého znaky sú vyjadrené v § 8 ods. 2 písm. a/ aţ e/, v § 8 ods. 5

, a ktoré môţu byť ďalej dotvárané aj rozhodovacou praxou Úradu na princípe

generálnej klauzuly podľa § 8 ods. 2.

Odvolací súd má za to, ţe „neposkytovanie sluţby prístupu k miestnym vedeniam,

ako k unikátnemu zariadeniu“ je logickým výkladom moţné podriadiť pod pojem

„odmietnutia zabezpečenia prístupu k unikátnemu zariadeniu“ tak, ako je to definované

v . Úrad teda nemôţe sankcionovať za zneuţitie dominantného postavenia na základe

generálnej klauzuly podľa § 8 ods. 2 odmietnutie zabezpečenia prístupu k unikátnemu

zariadeniu, pretoţe od 1.5.2001 je účinné ustanovenie s touto špeciálnou skutkovou

podstatou. Z uvedeného dôvodu nemohol súd akceptovať ani argumentáciu ţalobcu

nadväzujúcu na skorší rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. . Ak existuje skutková

podstata zneuţitia dominantného postavenia odmietnutím zabezpečenia prístupu

k unikátnemu zariadeniu zo strany vlastníka alebo správcu unikátneho zariadenia, ktorá je

vytvorená priamo , v tomto prípade ide o ustanovenie

Z. z., úrad pri posudzovaní sankcionovateľnosti (trestnosti) skutku nemôţe pouţiť skutkovú

13

podstatu zneuţitia dominantného postavenia vytvorenú na princípe generálnej klauzuly.

Pokiaľ tak v danom prípade rozhodol, ide o zásadnú právnu vadu konania.

Hoci krajský súd neposudzoval výšku uloţenej sankcie, odvolací súd vzhľadom

na vyššie uvedené povaţuje za dôvodné vysloviť nezákonnosť uloţenia sankcie,

keďţe nedošlo k porušeniu .

Odvolací súd napriek vyššie uvedenému názoru o právnej kvalifikácii veci skúmal

výrok ţalobou napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu aj z hľadiska,

či vymedzuje skutok, ktorého sa mal ţalobca dopustiť spôsobom, ktorý by odôvodnil záver

o pouţiteľnosti generálnej klauzuly podľa . Odvolací súd uţ uviedol,

ţe výrok rozhodnutia postráda konkrétne vymedzenie skutku, ktorý by súčasne presahoval

rámec daný . (Len pre konkretizáciu takej úvahy súd uvádza, že takým konaním - opomenutím by napr. mohlo byť v konaní uvádzané nezverejnenie referenčnej ponuky, avšak pri súčasnom nedodržaní (alebo rozhodnutím) stanovených lehôt alebo neuvedením podstatných obsahových náležitostí, prípadne aj verejné vyhlásenia žalobcu o neposkytnutí prístupu, ktoré by boli v rozpore s konkrétnou právnou povinnosťou). V takýchto prípadoch porušenia

konkrétnych povinností dominanta by sa uţ nejednalo o „odmietnutie“ alebo „neposkytnutie“

prístupu, ale o samostatné skutkové podstaty zneuţitia dominantného postavenia stanovené

na princípe generálnej klauzuly. S poukazom na právny názor vyslovený Najvyšším súdom

Slovenskej republiky v konaní vo veci (rozsudok z 3.5.2011), vo vzťahu

k právomoci Úradu ( ) odvolací súd zdôrazňuje, ţe identifikovanie

praktík zneuţitia dominantného postavenia vo výroku rozhodnutia, ku ktorému sa dospelo

správnou úvahou musí byť logické a racionálne. V danej veci odvolací súd dodáva,

ţe vymedzenie praktiky musí byť jednoznačné a nezameniteľné tak, aby bolo moţné danú

konkrétnu praktiku zakázať, uloţiť povinnosť zdrţať sa takého konania alebo odstrániť

protiprávny stav. Najvyšší súd vo vyššie uvedenej právnej veci poukázal na podmienky

správneho trestania v prípade pouţitia generálnej klauzuly, keď nová skutková podstata

s konštitutívnymi účinkami ustálená ţalovaným, musí rešpektovať zásady správneho trestania,

t.j. sankciu ukladať aţ vtedy, ak podnikateľ nerešpektuje rozhodnutím ustálenú skutkovú

podstatu. V tejto súvislosti odvolací súd rovnako poukazuje na dôvody vyššie uvedeného

rozsudku, týkajúce sa zásad správneho trestania v zmysle Odporúčania Výboru ministrov

Rady Európy č. (91)1 z 13.2.1991, s ktorými sa plne stotoţňuje, a na ktoré súčasne odkazuje.

Z uvedeného dôvodu, ani pri akceptovaní názoru ţalovaného na právne posúdenie veci podľa

14

a , na princípe generálnej klauzuly, by nebol daný legitímny dôvod

na uloţenie sankcie.

V rozhodnutiach ţalovaného ako aj vo vyjadreniach v konaní pred súdom ţalovaný

výrazne vyuţíval argumentáciu rozhodnutiami Európskej komisie a Súdneho Dvora EÚ.

Odvolací súd po oboznámení sa s prezentovanou judikatúrou nemohol konštatovať, ţe ide

o obdobný prípad v danej veci a vo všetkých súvislostiach. Všeobecne moţno uviesť, ţe boli

prezentované prípady uloţenia povinnosti zdrţať sa protisúťaţného konania alebo povinnosti

predloţiť plán reorganizácie trhu a jeho otvorenia, z ktorých však súd nemohol vyvodiť

bez ďalšieho záver, ţe by z prezentovaných záverov ţalovaného mohol aj v danej veci

vychádzať osobitne vo vzťahu k uloţenej pokute.

Krajský súd sa nezaoberal dôvodnosťou ţaloby z hľadiska vznesenej námietky

zaujatosti proti predsedníčke úradu, o ktorej Rada rozhodla samostatným rozhodnutím

pred rozhodnutím o rozklade a námietke nevyhovela. Keďţe ţalobca mal vo veci samej

v konaní pred krajským súdom úspech, a odvolanie vo veci nemal dôvod podať,

pričom opodstatnenosť námietky vo vyjadrení k odvolaniu ďalej neuplatňoval, odvolací súd

len poznamenáva, ţe dôvodnosť námietky krajský súd mal skúmal ako súčasť celkového

preskúmavania zákonnosti rozhodnutia v medziach ţaloby, pretoţe opodstatnenosť námietky

by sama o sebe bola dôvodom pre zrušenie rozhodnutia pre závaţnú vadu konania.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení

s a priznal ţalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia podľa

v spojení s § 14 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb

v znení neskorších predpisov za tri úkony á 123,50 Eur, jeden úkon á 30,86 Eur, štyri krát

reţijný paušál á 7,41 Eur, spolu 431,- Eur plus 20 % DPH, celkom v sume 517,20 Eur. Súd

nepriznal náhradu za jeden úkon – vyjadrenie z 20.6.2011, keďţe ţalobca mohol predmetné

vyjadrenie spojiť s doplnením podkladov z 15.6.2011.

15

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e opravný prostriedok prípustný.

V Bratislave 28. júna 2011

JUDr. Ida Hanzelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková