Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/141/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ JUDr. Ing. D. Ď., 2/

Akad. mal. soch. M. T., zastúpených JUDr. J. H., proti ţalovaným 1/ JUDr. J. J., 2/ I. Z., 3/

Ing. V. Z., 4/ Ing. M. M., 5/ M. M., všetkým zastúpeným JUDr. O. F., o určenie vlastníctva

k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. , o dovolaní

ţalobcu 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. marca 2009 sp. zn. 15 Co

264/2008, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Zvolen rozsudkom z 25. marca 2004, č. k. -630 zamietol

ţalobu, ktorou sa ţalobcovia 1/, 2/ domáhali určenia, ţe nehnuteľný majetok, pozemky

2

zapísané na LV č. X v kat. úz. Z. ako parc. č. X o výmere X mzast. plocha, č. X o výmere

2 2 2

X mzáhrada, č. X o výmere X mzast. plocha, č. X o výmere X mzáhrada, č. X o výmere

2 2 2

X mzast. plocha, č. X o výmere X mzáhrada, č. X o výmere X mzáhrada, č. X o výmere

2

X mnehnuteľný majetok, budovy a stavby kód 10268 skladovacia hala, kód 10300

administratívna budova, kód 10301 ubytovňa ZŠ, kód 20137 kanalizácia a vodovod, kód

20138 vonkajšie inţinierske siete, kód 20212 oplotenie zázemia SZ 02, sú v ich

bezpodielovom spoluvlastníctve. Ţalobcom 1/, 2/ uloţil povinnosť spoločne a nerozdielne

nahradiť ţalovaným trovy konania vo výške 208 340 Sk (6 915,62 €) na (bliţšie

nešpecifikovaný účet advokátky JUDr. O. F. do 7 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil tým, ţe ţalobcovia nepreukázali naliehavý právny

záujem na poţadovanom určení, pretoţe nimi navrhovaný text ţalobného petitu nie je listinou

spôsobilou privodiť nimi navrhované zmeny v katastri nehnuteľností.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalobcov 1/, 2/ rozsudkom z 11. marca

2009 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí ţaloby

potvrdil. Vo výroku o trovách konania prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Odvolacie konanie o odvolaní ţalobkyne 2/ zastavil. Svoje

rozhodnutie v potvrdzujúcom výroku v zásade odôvodnil tým, ţe ţalobcovia 1/, 2/ podanou

určovacou ţalobou sledovali záujem, aby oni boli určení za vlastníkov označených

nehnuteľností a aby na základe rozhodnutia súdu bola vykonaná zmena zápisu vlastníckych

práv v katastri nehnuteľností. V čase podania ţaloby 15. júla 1998 boli nehnuteľnosti tvoriace

predmet sporu v ţalobe označené údajmi tak, ako boli vtedy uvedené v katastri nehnuteľností

na LV č. X pre obec a kat. úz. Z.. Je však nesporné a nespochybnili to ani ţalobcovia, ţe

počas konania došlo k zmene údajov v katastri nehnuteľností ohľadne číslovania parciel,

ohľadne výmer i druhu pozemkov. Porovnanie údajov zapísaných na LV č. X v čase vydania

prvostupňového rozhodnutia s údajmi, ako ţiadali konečným návrhom ţalobcovia – podľa

stavu ku dňu podania ţaloby, správne uvádza v odôvodnení svojho rozsudku prvostupňový

súd. Tento tieţ správne poukázal na to, ţe v čase rozhodnutia súdu uţ

na uvedenom liste vlastníctva nie sú zapísané nehnuteľnosti – budovy a stavby, ku ktorým

ţalobcovia ţiadali určiť vlastnícke právo. Na základe uvedeného sa tak odvolací súd stotoţnil

so záverom súdu prvého stupňa, ţe ţalobcami navrhované rozhodnutie v prípade

právoplatnosti rozsudku by nebolo listinou spôsobilou privodiť zmeny v katastri

nehnuteľností pre dané katastrálne územie a obec. Ţalobcovia 1/, 2/ teda nemajú naliehavý

právny záujem na poţadovanom určení, lebo ani v prípade vyhovenia ţalobnému petitu tak,

ako ho ţalobcovia posledným návrhom sformulovali, by nedosiahli cieľ nimi sledovaný, t.j.

zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Za nedôvodné označil odvolací súd

námietky ţalobcov, ţe im postupom prvostupňového súdu bola odňatá moţnosť konať pred

súdom, ţe prvostupňový súd mal skúmať podmienky konania v dobe podania ţalobného

návrhu zo dňa 17. mája 1998, ako aj ţe ţalovaní nezaloţili do spisu dôkaz o zmene výmery

a kultúry parciel, ako aj rozhodnutie č.j. -86 zo dňa 23. mája 2001 a ţe ţalobcovia

nemohli vedieť, ţe došlo po podanej ţalobe k zmene v evidencii parciel na LV č. X kat. úz.

Z.. O zastavení odvolacieho konania o odvolaní ţalobkyne 2/ rozhodol podľa § 207

ods. 3 , keďţe ţalobkyňa 2/ svoje odvolanie proti prvostupňovému rozsudku vo veci

samej vzala späť. Zrušenie výroku prvostupňového rozsudku o trovách konania odôvodnil

jeho nepreskúmateľnosťou.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu v časti výroku o potvrdení rozsudku súdu

prvého stupňa podal dovolanie ţalobca 1/. Ţiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho

súdu, ako aj prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Dovolanie odôvodnil tým, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v a

( ), ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a ţe rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Podstatnú časť

dovolania ţalobca 1/ venoval opisu skutkového stavu, na podklade ktorého demonštroval

nerešpektovanie svojho vlastníckeho práva ţalovaným 1/, ktorý „nezákonnou činnosťou

vo funkcii SKP zasahoval do vlastníckeho práva ţalobcu nad rámec procesných práv, ktoré

mu priznával zákon č. 328/91 Zb.“, čím boli a sú splnené predpoklady na poskytnutie ochrany

v zmysle a tým je súčasne daný i naliehavý právny záujem

v zmysle ustanovenia Vytkol, ţe v konaní oboch súdov niţšieho stupňa

došlo k porušeniu ustanovenia a to preto, lebo v tej istej veci uţ rozhodol

právoplatne „správny orgán“ dňa 7. augusta 1995 a 4. februára 1998, ako aj preto, ţe oba súdy

nerešpektovali právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu v Hodoníne sp.zn.

zo dňa 5. mája 1997, ako aj zaujatie stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pod č.k. Úr 52/98 zo dňa 17. augusta 1998. Poukázal ďalej na to, ţe odvolací súd

nevytýčil pojednávanie v takom termíne, nevytýčil pojednávanie vôbec, aby ţalobca mohol

včas reagovať a prípadne urobil také opatrenia pred skončením sporu, aby odstránil

nedostatky ţalobného návrhu. Daným postupom odvolacieho súdu bola ţalobcovi odňatá

moţnosť konať a domáhať sa svojich zákonných vlastníckych práv súdnou cestou, čím bolo

porušené ustanovenie Obom konajúcim súdom vytkol, ţe pokiaľ dospeli

k záveru o nedostatočnom odôvodnení naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c/

, napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (

písm. c/). V dôsledku skutočnosti, ţe právna zástupkyňa ţalovaných LV č. X zaloţila

do spisu aţ dňa 19. mája 2004, ţalobca nemal dostatočný čas na odstránenie námietky

ţalovaných na opravu neurčitého petitu. Napriek tomu sú rozhodnutia konajúcich súdov

nesprávne, pokiaľ nevyhoveli ţalobe v časti tých nehnuteľností, parciel, ktoré boli označené

správne. V závere dovolania namietal vadu konania v zmysle ,

keď súdy nerešpektovali právoplatné rozhodnutia správnych orgánov, čím porušili

ustanovenie

Ţalovaní v písomnom vyjadrení k dovolaniu toto navrhli zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ) alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 ( ).

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým

odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom sám prípustnosť dovolania

nevyslovil, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým tento

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a ), je nepochybné, ţe

prípustnosť dovolania ţalobcu 1/ z aţ 3 nemoţno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( veta druhá ), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ Ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , moţno dovolaním napadnúť aj

rozhodnutie vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené. Pri

skúmaní, či je dovolanie prípustné, sa dovolací súd zameral predovšetkým na okolnosti, ktoré

dovolateľ v dovolaní namietal.

Podľa dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ

prv začalo konanie.

Prekáţka veci právoplatne rozhodnutej ( ) alebo prv začatého

konania ( ) patrí k podmienkam konania. Ak súd zistí, ţe v tej istej veci uţ bolo

právoplatne rozhodnuté alebo začalo prv konanie, konanie bez ďalšieho zastaví (§ 104 ods. 1

). Prekáţka veci právoplatne rozhodnutej alebo prv začatého konania je daná vtedy, ak

v novom konaní ide o tú istú vec, teda o to isté, o čo išlo v skoršom právoplatne skončenom

konaní, resp. ide v inom konaní. Totoţnosť veci charakterizujú určité znaky, ktoré musia byť

dané zároveň a sú nimi: totoţnosť osôb a totoţnosť predmetu konania. Pokiaľ z týchto znakov

chýba čo i len jeden, nejde o tú istú vec, takţe skoršie rozhodnutie alebo prebiehajúce iné

konanie nemôţe zakladať prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo prv začatého konania.

Vychádzajúc z uvedeného, námietka dovolateľa o existencii procesnej vady v zmysle § 237

písm. d/ je nedôvodná, pretoţe, ako vyplýva z obsahu spisu, rozsudok Okresného súdu

v Hodoníne z 5. mája 1997 sp.zn. je rozhodnutím v spore medzi, v tejto

prejednávanej veci, ţalobkyňou 2/ a ţalobcom 1/, o neplatnosť právneho úkonu (konkrétne

o neplatnosť právneho úkonu, ktorým ţalobca 1/, vtedy v postavení ţalovaného, ako

spoločník Ţ., vnáša ako nepeňaţný vklad do tejto spoločnosti časť podniku Ţ. a to v rozsahu,

ako ho získal na základe zmluvy o predaji podniku zo dňa 30. apríla 1992 a to formou

dodatku č. 1 o zmene spoločenskej zmluvy v čl. IV., bod 5 – pozn. dovolacieho súdu)

a pokiaľ ide o dovolateľom uvádzané právoplatné rozhodnutia „správneho orgánu“

zo 7. augusta 1995 a 4. februára 1998, tieto nie sú spôsobilé zaloţiť prekáţku veci

právoplatne rozhodnutej, keďţe vznik tejto prekáţky môţe spôsobiť len právoplatné súdne

rozhodnutie.

Podľa je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Zo spisu však nevyplýva, ţe by súd v prejednávanej veci

v prípade (ţalobcov) ţalobcu 1/ nerešpektovali niektoré z týchto práv. K vyššie v odôvodnení

tohto rozhodnutia uvedenému tvrdeniu ţalobcu 1/, o ktoré opiera prípustnosť dovolania podľa

treba uviesť, ţe povinnosť predsedu senátu dovolacieho súdu nariadiť

na prejednávanie odvolania pojednávanie, zakotvená v ustanovení , sa

bezpodmienečne vzťahuje iba na prípady, ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej,

ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa

§ 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. V ostatných

prípadoch moţno podľa ustanovenia o odvolaní rozhodnúť aj bez

nariadenia pojednávania. Nakoľko v danom prípade odvolací súd síce rozhodoval o odvolaní

ţalobcov proti rozhodnutiu vo veci samej, ale súčasne pre povinnosť predsedu senátu

odvolacieho súdu nariadiť na prejednanie odvolania pojednávanie, nebol splnený ani jeden

zo zákonom taxatívne vymedzených predpokladov podľa písm. a/ aţ c/

(keď skutkový stav zistený v rozsahu dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa bol

zrejme postačujúci aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu; dôvody pre nariadenie pojednávania

na prejednanie odvolania podľa a v prejednávanej veci

neprichádzali do úvahy), postupom v súlade s ustanovením , t.j.

rozhodnutím o tomto odvolaní bez nariadenia pojednávania, neodňal odvolací súd (ţalobcom)

ţalobcovi 1/ moţnosť konať pred súdom v zmysle

Pokiaľ dovolateľ svoje dovolanie ďalej odôvodnil tým, ţe konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a ţe napadnuté rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, ţe inú procesnú vadu (§ 241

ods. 2 písm. b/ ) povaţuje za prípustný dovolací dôvod

(ktorý moţno uplatniť vţdy, ak je dovolanie prípustné); samotná táto vada ale prípustnosť

dovolania nezakladá. Rovnako nesprávne právne posúdenie veci ( )

je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné),

samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je

v ustanoveniach upravené ako mimoriadny opravný

prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie

sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie

podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti

rozhodnutia.

Nakoľko v danom prípade dovolanie nie je podľa prípustné, nebola

preukázaná existencia dovolateľom namietaných vád konania v zmysle § 237 písm. d/ a f/

a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v , Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie ţalobcu 1/ podľa v spojení s

ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný, odmietol.

O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/

(s pouţitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody

pre pouţitie

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. júna 2011

JUDr. Ľubor Šebo, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová