Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/37/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky 3 Obo 37/2011–10151

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci konkurzu na majetok úpadcu L., s. r. o.,

L., správcom konkurznej podstaty ktorej je JUDr. P. G., advokát, U., na odvolanie veriteľa

S., a. s., C. a U. T. ( C. ) L., I., D., X., F., P. c. X., L.,

C., HE X., zastúpeného JUDr. M. P., bývajúcou v B., proti uzneseniu Krajského súdu v

Banskej Bystrici z 3. marca 2011, č. k. –10120, jednomyseľne takto

rozhodol:

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa schválil konečnú správu o speňažení

majetku podstaty. V uznesení okrem iného určil, že konkurzná odmena ( odmena správcu )

je celkom 1 213 227,49 eur, z čoho je podiel bývalého osobitného správcu Ing. L. K. 10 500

eur. Vyplatený mu bol preddavok 1 726,08 eur a na vyplatenie mu zostáva 8 773,92 eur. Podiel

správcu terajšieho správcu JUDr. P. G. je 1 202 727,46 eur

a po odpočítaní vyplateného preddavku 165 969,59 eur zostáva na vyplatenie 1 036 757,90 eur.

Proti uzneseniu podal odvolanie veriteľ S., a. s. V odvolaní uviedol, že súd prvého

stupňa pri určení odmeny vychádzal zo základu 12 132 274,93 eur,

z ktorého určil odmenu vo výške 10%, teda 1 23 227,49 eur. Podľa odvolateľa súd prvého

stupňa nesprávne určil odmenu podľa vyhl. č. ( ďalej len vyhláška )

v znení účinnom do 7. októbra 2001, hoci podľa § 11c ods.3 vyhlášky v znení účinnom

od 8. októbra 2001 sa v začatých konaniach, v ktorých do 8. októbra 2001 nebolo skončené

prieskumné pojednávanie sa použijú ustanovenia § 6 až 9d vyhlášky v znení účinnom

od 8. októbra 2001. Podľa judikatúry ak bolo nariadené osobitné prieskumné pojednávanie

na preskúmanie prihlášok, považuje sa prieskumné pojednávanie za skončené až preskúmaním

2

poslednej prihlášky takto podanej prihlášky. V predmetnom konkurznom konaní sa uskutočnilo

posledné prieskumné pojednávanie 2. apríla 2007. Okrem nesprávneho postupu pri určení

výšky odmeny v odvolaní vytýkal súdu, že v uznesení nezohľadnil jeho námietku, že hoci

mu správca podstaty neuhradil pohľadávku proti podstate 5 252,94 eur, ktorú uznal,

na str. 7 konečnej správy sa uvádza, že neeviduje veriteľov s nevyplatenými pohľadávkami

proti podstate. Z uvedených dôvodov žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Proti uzneseniu podal v časti o odmene pre správcu odvolanie aj konkurzný veriteľ U.

T. ( C. ) L., ktoré sa obsahovo zhoduje s odvolaním veriteľa S., a. s.

K odvolaniam veriteľov správca podstaty vo vyjadrení uviedol, že vyhláška

č. , ktorou sa mení v uvádza, že sa nová

právna úprava vzťahuje na konkurzné konania, v ktorých nebolo skončené prieskumné

pojednávanie, a nie osobitné prieskumné pojednávanie. V prejednávanej veci sa uskutočnilo

a skončilo prieskumné pojednávanie 14. mája 2001. Nemožno preto konštatovať,

že sa skončilo až 2. apríla 2007. Uvedený extenzívny výklad § 11c ods. 3 vyhlášky

je výkladom retroaktívnym, ktorý je porušením princípu legitímneho očakávania dotknutých

subjektov.

K časti odvolania veriteľa S., a. s. týkajúcej sa pohľadávky proti podstate uviedol, že

námietka veriteľa proti konečnej správe bola v tejto časti opodstatnená a správca podstaty ju

už uviedol na pravú mieru vo vyjadrení k námietkam. Na správnosť uznesenia nemá význam,

a bude zohľadnená v rozvrhovom uznesení, pokiaľ správca pohľadávku proti podstate

neuspokojí počas konania. Z uvedených dôvodov navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( ), preskúmal

napadnuté rozhodnutie bez nariadenia pojednávania podľa a dospel

k záveru, že odvolanie je opodstatnené.

Výpočet odmeny pre správcu podstaty upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. , ktorá bola viackrát menená. V čase vyhlásenia

konkurzu ( 10. septembra 1999 ) bola vyhláška účinná v znení jej novely č.

Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky v uvedenom znení, odmena bola 10 % zo základu ( § 6 vyhlášky )

so stanoveným spodným limitom 50 000 Sk. Vyhláškou č. bol s účinnosťou

3

od 29. septembra 2001zmenený § 7 ods. 1 tak, že sadzba odmeny je určená stupňovite

degresívne podľa výšky základu z konečným limitom 10 000 000 Sk. Vyhláškou

č. bolo s účinnosťou od 8. januára 2001 zmenené prechodné ustanovenie

( § 11c ods. 3 vyhlášky ), podľa ktorého v začatých konaniach, v ktorých k 8. októbru 2001

nebolo skončené prieskumné pojednávanie, sa na odmenu správcov a ich zástupcov použijú

§ 6 až 9d. Preddavky na odmenu priznané podľa doterajších predpisov sa nevracajú,

aj keď presahujú najvyššiu hodnotu odmeny podľa § 7 ods. 1. Právne účinky úkonov,

ktoré nastali pred 8. októbrom 2001, zostávajú zachované.

Z uvedeného vývoja úpravy, podľa ktorej sa stanovuje výška odmenu správcov

vyplýva, že aj odmena správcov podstaty v konkurzných konaniach začatých pred

8. októbrom 2001 sa určuje podľa § 7 vyhlášky v znení novely uskutočnenej

vyhl. č. , vrátane limitu 10 mil. Sk ( 331 939 eur ). Nová úprava sa na uvedené

odmeny vzťahuje s podmienkou, že ku dňu účinnosti vyhlášky č.

( 8. október 2001 ) nebolo skončené prieskumné pojednávanie.

Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci sa uskutočnilo prieskumné

pojednávanie 14. mája 2001. Vo veci však bolo uznesením z 2. augusta 2004, č. k.

51–24K 71/96–7695 na 8. septembra 2004 nariadené prieskumné pojednávanie ( označené

ako osobitné ) na preskúmanie včas podaných nepreskúmaných prihlášok. Uznesením

z 31. januára 2007, č. k. 51–24K 71/96–Na–8882 bolo na preskúmanie prihlášok nariadené

ďalšie prieskumné ( rovnako označené ako osobitné ) pojednávanie na 2. apríla 2007.

Treba prisvedčiť odvolateľovi, že prieskumné pojednávanie sa podľa zákona

č. o konkurze a vyrovnaní ( ZKV ) považovalo za skončené preskúmaním

poslednej včas podanej konkurznej prihlášky. Vychádzajúc z uvedenej zásady odvolací súd

dospel k záveru, že prieskumné pojednávanie v prejednávanej veci ku dňu 8. októbra 2001

nebolo skončené.

Nemožno súhlasiť s názorom správcu podstaty uvedeným v jeho vyjadrení

k odvolaniu, že § 13c ods. 3 vyhlášky sa vzťahuje len na prieskumné pojednávanie

a nie osobitné prieskumné pojednávanie. Podľa neho riadnym prieskumným pojednávaním

bolo pojednávanie konané 14. mája 2001, ktoré bolo v uvedený deň skončené. Ďalšie

pojednávania už boli osobitnými prieskumnými pojednávaniami.

4

Citovaný § 13c ods. 3 vyhlášky nerozlišuje prieskumne pojednávanie na riadne

a mimoriadne. Ani pôvodné znenie § 22 neupravovalo osobitné prieskumné pojednávanie

ako samostatný, od bežného prieskumného pojednávania odlišný inštitút. Keďže súd

mal povinnosť preskúmať aj prihlášky, ktoré došli po prihlasovacej lehote, mohla

sa vyskytnúť situácia, že prihláška bola podaná v čase keď už prebiehalo prieskumné

pojednávanie. Ak to situácia ( zrejme najmä čas ) umožňoval, súd prihlášky preskúmal

na prebiehajúcom konaní. Ak to z technických dôvodov nebolo možné, súd nariadil ďalšie

prieskumné pojednávanie, na ktorom preskúmal prihlášky, ktoré nestihol preskúmať

na pôvodnom pojednávaní. Použitý výraz nevyjadroval, že ide o samostatný druh

prieskumného pojednávania ale malo len vyjadriť, že prihlášky neboli prejednané

na prebiehajúcom prieskumnom pojednávaní ale, že na ich prejednanie súd nariadil ďalšie –

osobitné prieskumné pojednávanie. To prebiehalo za rovnakých pravidiel a s rovnakými

účinkami ako pôvodné prieskumné pojednávanie a tvorilo tak s nim, prípadne aj s ďalšími

nariadenými prieskumnými pojednávaniami jeden celok. K obdobnému stanovisku

dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. ,

ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR ročník 2004

pod č. 53.

Bez ohľadu na uvedené, bol s účinnosťou od 1. februára 1998

zmenený § 22 ZKV a už nepozná výraz osobitné prieskumné pojednávanie. V čase vyhlásenia

konkurzu v prejednávanej veci a konania prieskumných pojednávaní už ZKV obsahovo

ani slovne nerozlišoval prvé ( pôvodné ) prieskumné pojednávanie od ďalších neskôr

nariadených pojednávaní. Ak súd prvého stupňa v uzneseniach nariaďujúcich ďalšie

prieskumné pojednávania použil výraz osobitné prieskumné pojednávanie môže ísť

už len o jeho slovné vyjadrenie skutočnosti, že to je už ďalšie prieskumné pojednávanie,

bez toho, aby to malo zákonom podložený osobitný obsah. Za uvedenej situácie je logické,

že v texte § 13c ods. 3 vyhlášky sa neuvádza aj osobitné prieskumné pojednávanie.

Uvedené ustanovenie nemôže používať alebo odkazovať na druh prieskumného pojednávania,

ktoré už v čase vydania vyhlášky v ZKV nie je upravené.

Ustanovenie § 13c ods. 3 vyhlášky skutočne zakotvuje retroaktivitu

a to tzv. retroaktivitu nepravú, čo znamená, že, nový právny predpis uznáva právne

skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti skoršieho zákona, no zároveň zavádza určitú zmenu

práv ( alebo povinnosti ), ktoré vznikli na základe týchto právnych skutočností alebo

5

na ich základe zavádza nové práva alebo povinnosti. Nepravá retroaktivita i keď sa dotýka

nadobudnutých práv a povinností nemusí byť protiústavná. Je prípustná ak to odôvodňujú

závažné dôvody všeobecného záujmu a prípadné zásahy rešpektujú princíp proporcionality

( napr. nález ÚS SR zo 6. februára 2008 alebo nález z 29. marca 2011,

zn. – 50 ). Tieto zásady a princípy musí rešpektovať legislatívny orgán

pri tvorbe právnych predpisov. Otázka, či všeobecne záväzný právny predpis rešpektuje

uvedené princípy a je súladný s nemôže byť predmetom skúmania a výkladu

všeobecných súdov. Právny predpis, ktorý je súčasťou platného právneho poriadku, musí súd

rešpektovať a aplikovať ako súladný s dovtedy, kým ústavný súd predpísaným

spôsobom nevysloví jeho protiústavnosť.

Ustanovenie § 13c ods. 3 vyhlášky, ktoré je ( bolo ) súčasťou platného právneho

poriadku obsahuje jednoznačnú inštrukciu, o potrebe aplikácie § 7 ods. 1 vyhlášky v znení

vyplývajúcom z vyhl. č. a vyhl. č. aj na konkurzné konania

v ktorých ku dňu 8. októbra 2001 nebolo prieskumné pojednávanie skončené. K námietke

správcu o retroaktívnosti uvedeného výkladu odvolací súd uvádza, že v čase uskutočnenia

konania prieskumných pojednávaní v posudzovanej veci 8. septembra 2004 a 2. apríla 2007

už takmer 7 resp. 9 rokov právna úprava osobitné prieskumné pojednávanie nepoznala.

Uvedené prieskumné pojednávania preto ani nemohli byť osobitnými prieskumnými

pojednávaniami v zmysle § 22 ZKV v znení účinnom do 31. januára 1998. Napokon

§ 13c ods. 3 vyhlášky rešpektuje zásadu nedotknuteľnosti už nadobudnutých práv,

keď stanovuje, že preddavky na odmenu priznané podľa doterajších predpisov sa nevracajú

aj keď presahujú najvyššiu hodnotu odmeny. Uskutočnením a skončením prieskumného

pojednávania 14. mája 2001 správcovi nevzniklo právo na odmenu, ktoré by bolo neskoršou

právnou úpravou dotknuté. Právo na odmenu mu vzniklo ( vznikne ) až rozhodnutím súdu

o priznaní odmeny.

Vychádzajúc z uvedeného dospel odvolací súd k názoru, že s prihliadnutím

na § 13c ods. 3 vyhlášky mal súd pri stanovení odmeny pre správcu podstaty použiť vyhlášku

v znení účinnom po 8. októbri 2001 ( resp. od 29. septembra 2001 ). Súd prvého stupňa

pri rozhodovaní použil nesprávny právny predpis resp. právny predpis v nesprávnom znení.

Keďže od rozhodnutia o odmene závisia aj ostatné výroky napadnutého rozhodnutie,

odvolací súd uznesenie podľa zrušil v celom rozsahu.

6

Treba prisvedčiť odvolateľovi, že sa súd prvého stupňa v uznesení nevyporiadal

s jeho námietkou týkajúcou sa pohľadávky proti podstate. Uvedený nedostatok sa však

nedotýka výroku uznesenia. V odôvodnení nového rozhodnutia musí uvedený nedostatok

odstrániť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

V Bratislave 22. augusta 2011

JUDr. P. Dukes, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková