Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2MObdoV/1/2015

Najvyšší súd 2M Obdo V 1/2015

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci úpadcu: L., s. r. o.

„v konkurze“, so sídlom P., IČO: X., s ustanoveným správcom konkurznej podstaty: JUDr.

P. G., so sídlom J., o schválenie konečnej správy o speňažení majetku z podstaty

a vyúčtovania odmeny a výdavkov správcu konkurznej podstaty, vedenej na Krajskom

súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 51-24K/71/96-Že, o mimoriadnom dovolaní generálneho

prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.

-10447 z 29. apríla 2014 a uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. k. 51-24K/71/96-Že-10316 z 26. septembra 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

č. k. -10447 z 29. apríla 2014 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. k. 51-24K/71/96-Že-10316 z 26. septembra 2013 z r u š u j e a vec v r a c i a

Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj súd prvého stupňa alebo konkurzný súd)

uznesením č. k. 51-24K/71/96-Že-10316 z 26. septembra 2013 schválil konečnú správu

o speňažení majetku z podstaty a vyúčtovanie odmeny a výdavkov správcu konkurznej

podstaty JUDr. P. G., advokáta, J., v tomto rozsahu:

Príjmy z konkurznej podstaty sú celkom vo výške 12 714 257,24 Eur. Príjmy

zo speňaženia sú vo výške 10 019 500,65 Eur. Príjmy získané inou činnosťou správcu sú

vo výške 2 496 550,26 Eur. Pri vyhlásení konkurzu boli na účte úpadcu a v pokladni finančné

prostriedky vo výške 194 206,33 Eur. Predpokladané príjmy sú vo výške 4.000,- Eur.

2 2M Obdo V 1/2015

Výdavky v konkurze sú celkom vo výške 7 330 020,95 Eur. Predpokladané výdavky

sú 15 951,50 Eur (náklady na vedenie konkurzu) a 229 851,93 Eur pohľadávky proti podstate,

ktoré treba uhradiť. Výdavky podstaty sú 7 049 857,71 Eur, ktoré boli uhradené.

Výdavky správcov spolu sú 34 359,81 Eur. Výdavku správcu JUDr. P. G. sú 27 221,27 Eur,

ktoré už boli uhradené. Výdavky bývalého osobitného správcu Ing. L. K. sú 7 138,54 Eur,

vyplatené bolo už 1 747,70 Eur, osobitnému správcovi treba doplatiť 5 390,85 Eur.

Konkurzná odmena je spolu 196 583,68 Eur bez DPH, spolu s DPH je odmena

správcov 235 900,42 Eur. Z toho podiel správcu JUDr. P. G. je vo výške 176 583,63 Eur,

ktorý už bol uhradený. Podiel konkurznej odmeny bývalého osobitného správcu je vo výške

20 000,-- Eur. DPH k podielu JUDr. P. G. je vo výške 35 316,73 Eur, DPH k podielu JUDr.

L. K. je vo výške 4 000,-- Eur.

Suma určená na rozdelenie pre veriteľov je vo výške 5 148 335,87 Eur.

V odôvodnení uviedol, že v predmetnej veci Krajský súd v Banskej Bystrici

uznesením z 3. marca 2011 schválil konečnú správu o speňažení majetku z podstaty

a vyúčtovanie odmeny a výdavkov správcu konkurznej podstaty JUDr. P. G. v rozsahu

uvedenom vo výroku predmetného uznesenia. Na odvolanie konkurzných veriteľov S., a. s.

a U. (C.) L. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací uznesením

sp. zn. z 22. augusta 2011 napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že k 8. októbru 2001 nebolo

skončené prieskumné pojednávanie v prejednávanej veci, pretože súdom boli neskôr

nariadené ďalšie prieskumné pojednávania označené ako osobitné. Poukázal na skutočnosť,

že ustanovenie vyhlášky č. v aktuálnom znení (ďalej len vyhláška)

nerozlišuje prieskumné pojednávanie na riadne a mimoriadne, ako aj pôvodné ustanovenie

o konkurze a vyrovnaní v aktuálnom znení (ďalej len ZKV)

neupravovalo osobitné prieskumné pojednávanie ako osobitný inštitút.

Krajský súd v Banskej Bystrici v súlade s § 29 ods. 4 ZKV nariadil termín prejednania

konečnej správy a vyúčtovania a na pojednávanie predvolal správcu, opatrovníka úpadcu

a konkurzných veriteľov, ktorí podali námietky. Súd prvého stupňa prejednal výšku

konkurznej odmeny, o ktorej rozhodol postupom podľa vyhlášky, a to v znení podľa

3 2M Obdo V 1/2015

§ 6 písm. a/ a § 7 ods. 1 a stanovil výšku konkurznej odmeny na sumu 196 583,68 Eur

bez DPH, spolu s DPH je odmena správcov 235 900,42 Eur. Ďalej súd prvého stupňa

s poukazom na ust. § 9 vyhlášky určil výšku podielov na konkurznej odmene jednotlivým

správcom, ktorí boli činní v konkurznom konaní, a to podiel na konkurznej odmene JUDr. P.

G. vo výške 176 583,63 Eur, DPH k podielu JUDr. P. G. je vo výške 35 316,73 Eur. Podiel

konkurznej odmeny bývalého osobitného správcu je vo výške 20 000,-- Eur, DPH k podielu

odmeny je vo výške 4 000,-- Eur.

Súd prvého stupňa po prejednaní konečnej správy schválil výšku príjmov

dosiahnutých v konkurznom konaní celkom vo výške 12 714 257,24 Eur, z čoho príjmy

zo speňaženia sú vo výške 10 019 500,65 Eur a príjmy získané inou činnosťou správcu sú

vo výške 2 496 550,26 eur. Súd prejednal a schválil aj sumu celkových výdavkov v konkurze,

a to vo výške 7 330 020,95 Eur, z čoho výdavky podstaty sú 6 738 774,89 Eur, ktoré už boli

uhradené, sumu 229 851,93 Eur treba uhradiť a predpokladané výdavky sú 15 951,50 Eur.

Súd schválil aj výšku výdavkov správcov. Výdavky správcu JUDr. P. G. sú

27 221,27 Eur, ktoré už boli uhradené. Výdavky osobitného správcu Ing. L. K. sú 7 138,54

Eur, vyplatené mu bolo 1 659,70 Eur, treba mu doplatiť 5 478,85 Eur. Výdavky správcov

spolu sú 34 359,81 Eur. Sumu určenú na rozdelenie pre veriteľov súd schválil vo výške 5 148

335,87 Eur (príjmy mínus výdavky mínus konkurzná odmena).

Na odvolanie správcu konkurznej podstaty úpadcu Najvyšší súd Slovenskej republiky

ako súd odvolací uznesením č. k. -10447 z 29. apríla 2014 napadnuté uznesenie

súdu prvého stupňa potvrdil.

V odôvodnení uviedol, že výpočet odmeny pre správcu podstaty upravuje vyhláška

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorá bola viackrát

menená, pričom z vývoja úpravy, podľa ktorej sa stanovuje výška odmeny správcov vyplýva,

že aj odmena správcov podstaty v konkurzných konaniach začatých pred 8. októbrom 2001

sa určuje podľa vyhlášky v znení novely uskutočnenej vyhláškou č.

Nová úprava sa na uvedené odmeny vzťahuje s podmienkou, že ku dňu účinnosti vyhlášky

č. (8. október 2001) nebolo skončené prieskumné pojednávanie.

4 2M Obdo V 1/2015

Odvolací súd ďalej konštatoval, že v prejednávanej veci sa uskutočnilo prieskumné

pojednávanie 14. mája 2001. Vo veci však bolo uznesením z 2. augusta 2004, č. k.

51-24K/71/96–7695 na 8. septembra 2004 nariadené prieskumné pojednávanie (označené ako

osobitné) na preskúmanie včas podaných nepreskúmaných prihlášok. Uznesením

z 31. januára 2007, č. k. 51-24K/71/96–Na–8882 bolo na preskúmanie prihlášok nariadené

ďalšie prieskumné (rovnako označené ako osobitné) pojednávanie na 2. apríla 2007. Odvolací

súd nesúhlasil s názorom správcu podstaty, že ustanovenie § 11c ods. 3 vyhlášky sa vzťahuje

len na prieskumné pojednávanie a nie na osobitné prieskumné pojednávanie, keďže ust. § 11c

ods. 3 vyhlášky nerozlišuje prieskumné pojednávanie na riadne a mimoriadne. Dodal, že ani

pôvodné znenie § 22 neupravovalo osobitné prieskumné pojednávanie ako samostatný,

od bežného prieskumného pojednávania, odlišný inštitút. Keďže súd mal povinnosť

preskúmať aj prihlášky, ktoré došli po prihlasovacej lehote, mohla sa vyskytnúť situácia, že

prihláška bola podaná v čase, keď už prebiehalo prieskumné pojednávanie. Ak to

z technických dôvodov nebolo možné, súd nariadil ďalšie prieskumné pojednávanie,

na ktorom preskúmal prihlášky, ktoré nestihol preskúmať na pôvodnom pojednávaní. Použitý

výraz nevyjadroval, že ide o samostatný druh prieskumného pojednávania, to prebiehalo

za rovnakých pravidiel a s rovnakými účinkami ako pôvodné a tvorilo s ním jeden celok.

Ďalej uviedol, že bol s účinnosťou od 1. februára 1998 zmenený

ZKV a už nepozná výraz osobitné prieskumné pojednávanie. V čase vyhlásenia konkurzu

a konania prieskumných pojednávaní už ZKV obsahovo ani slovne nerozlišoval prvé

(pôvodné) prieskumné pojednávanie od ďalších neskôr nariadených pojednávaní

a za uvedenej situácie je logické, že v texte § 13c ods. 3 vyhlášky sa neuvádza aj osobitné

prieskumné pojednávanie.

Ustanovenie § 11c ods. 3 vyhlášky rešpektuje zásadu nedotknuteľnosti už

nadobudnutých práv, keď stanovuje, že preddavky na odmenu priznané podľa doterajších

predpisov sa nevracajú, aj keď presahujú najvyššiu hodnotu odmeny. Uskutočnením

a skončením prieskumného pojednávania 14. mája 2001 správcovi nevzniklo právo

na odmenu, ktoré by bolo neskoršou právnou úpravou dotknuté. Právo na odmenu mu vzniklo

až rozhodnutím súdu o priznaní odmeny.

Odvolací súd dospel k záveru, že v začatých konkurzných konaniach, v ktorých

k 8. októbru 2001 nebolo skončené prieskumné pojednávanie, sa na odmenu správcov a ich

5 2M Obdo V 1/2015

zástupcov použijú až 9d vyhlášky č. v znení účinnom od 8. októbra 2001.

Ak bolo v konkurznom konaní nariadené osobitné prieskumné pojednávanie na preskúmanie

prihlášok, ktoré boli podané oneskorene, prieskumné pojednávanie treba považovať

za skončené až preskúmaním poslednej takto podanej prihlášky. Vychádzajúc z uvedeného

dospel odvolací súd k názoru, že s prihliadnutím na § 11c ods. 3 vyhlášky súd prvého stupňa

pri stanovení odmeny pre správcu podstaty správne použil vyhlášku v znení účinnom

po 8. októbri 2001.

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 11. júna 2014.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len generálny prokurátor alebo

dovolateľ) podal proti uzneseniu odvolacieho súdu na základe podnetu správcu konkurznej

podstaty mimoriadne dovolanie podľa (ďalej

len ) v spojení s . Navrhol napadnuté uznesenia

(nesprávne uvedené „rozsudky“) zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa dovolateľa súd prvého stupňa, ako aj súd odvolací, porušili zákon nesprávnym

právnym posúdením veci, ktoré spočíva v použití ustanovenia § 7 ods. 1 vyhlášky č.

v znení účinnom od 29. septembra 2001, hoci skutkovým a právnym

okolnostiam danej konkurznej veci zodpovedala aplikácia uvedeného ustanovenia vyhlášky

v znení účinnom do 28. septembra 2001. Dovolateľ poukázal na viaceré zmeny uvedenej

vyhlášky, ktoré mali zásadné právne následky pre spôsob určenia odmeny správcu. Pokiaľ

v znení účinnom do 28. septembra 2001 predstavovala odmena správcu 10% zo základu

pre určenie odmeny bez obmedzenia, následnou zmenou vyhlášky sa spôsob určenia odmeny

s účinnosťou od 29. septembra 2001 zmenil stanovením stupňovitého spôsobu výpočtu podľa

výšky základu a obmedzením hornej hranice odmeny na 10 000 000,-- Sk. Podľa

prechodných ustanovení § 11c ods. 3 sa však na odmenu správcov mali použiť ustanovenia

doterajších predpisov, ak boli súdom ustanovení do funkcie pred nadobudnutím účinnosti

vyhlášky. S účinnosťou od 8. októbra 2001 došlo k novelizácii vyhlášky, ktorou sa zmenilo

ustanovenie § 11c ods. 3 tak, že v začatých konaniach, v ktorých k 8. októbru 2001 nebolo

skončené prieskumné pojednávanie, sa na odmenu správcov použijú § 6 až 9d vyhl. č.

v znení účinnom od 29. septembra 2001.

6 2M Obdo V 1/2015

Konajúce súdy podľa názoru dovolateľa nesprávne právne posúdili okamih skončenia

prieskumného pojednávania na čas po 8. októbri 2001, čo vzhľadom na prechodné

ustanovenia podľa § 11c ods. 3 vyhlášky malo za následok použitie jej ustanovení o určení

odmeny správcu konkurznej podstaty v znení účinnom od 29. septembra 2001. Konkurzný

súd vychádzal z toho, že 8. augusta 2004 a 2. apríla 2007 sa konali prieskumné pojednávania

označené ako osobitné, ktoré považoval za pokračovanie „riadneho“ prieskumného

pojednávania podľa § 21 ZKV.

Dovolateľ mal za to, že hoci v čase uskutočnenia osobitných prieskumných

pojednávaní inštitút osobitného prieskumného pojednávania už nebol súčasťou vtedy

aktuálnej právnej úpravy, v súlade s § 70a ods. 1 ZKV bolo potrebné použiť právnu úpravu

účinnú v čase začatia konkurzného konania. Súdna prax pri začatí konkurzného konania

vychádza z ako subsidiárnej normy v súlade s ustanovením ZKV a podľa

sa konanie začína na návrh. Z relevantnej právnej úpravy ZKV (účinnej

do 31. 1. 1998) je zrejmé, že osobitné prieskumné pojednávanie podľa § 22 ZKV bolo

samostatným procesným inštitútom so samostatnými pravidlami, odlišnými od prieskumného

pojednávania a jeho úpravy v § 21 ZKV a je preto opodstatnené, že prechodné ustanovenie

§ 11c vyhlášky osobitné prieskumné pojednávanie neuvádza. Konkurzným veriteľom

prihlášok preskúmaných v rámci osobitného prieskumného pojednávania chýba právo

popierať pravosť a poradie pohľadávok, čo ich postavenie oproti „riadnemu“ prieskumnému

pojednávaniu zásadne oslabuje. Odvolací súd nesprávne stotožňuje osobitné prieskumné

pojednávanie s prieskumným pojednávaním, ktoré nie je ukončené v rámci jedného

pojednávania.

Podľa názoru dovolateľa konkurzný súd na jednej strane správne aplikoval ustanovenie

§ 22 ZKV, keď použil znenie účinné v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na súd

14. marca 1996 (znenie účinné do 31. januára 1998), na strane druhej však nesúladne

s použitou právnou úpravou (§ 21, § 22 ZKV) posúdil povahu osobitných prieskumných

pojednávaní uskutočnených dňa 8. septembra 2004 a 2. apríla 2007, ako pokračovanie

prieskumného pojednávania. Dovolateľ argumentoval tým, že aplikácia prechodného

ustanovenia § 11c ods. 3 vyhlášky (prikazujúceho riadiť sa § 7 ods. 1 vyhlášky v znení

účinnom od 29. septembra 2001), je zaťažená predchádzajúcim nesprávnym výkladom

povahy uskutočnených osobitných prieskumných pojednávaní, preto pre určenie odmeny

7 2M Obdo V 1/2015

správcu v danom konkurznom konaní použitá byť nemala. Na základe uvedeného potom

konkurzný súd vyúčtovanú odmenu správcu neschválil, ale určil ju spôsobom podľa § 6 a § 7

vyhlášky č. v znení účinnom od 29. septembra 2001, v redukovanej výške

a odvolací súd sa s týmto jeho odôvodnením stotožnil. Podľa názoru dovolateľa napadnutými

rozhodnutiami bolo porušené právo správcu konkurznej podstaty na zákonnú odmenu

(v uplatnenej zákonnej kvalite). Konajúce súdy vec nesprávne právne posúdili tým, že

nesprávne vyložili a aplikovali ustanovenie § 21, § 22 ZKV v znení účinnom od 31. januára

1998 v nadväznosti na § 7 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom od 29. septembra 2001

a ustanovenie § 11c ods. 3 vyhlášky v znení účinnom od 8. októbra 2001. Dovolateľ poukázal

aj na existenciu Nálezu Ústavného súdu SR z 23. 06. 1999 sp. zn. , ktorým bolo

rozhodnuté, že nie je v súlade s Slovenskej

republiky a dňom vyhlásenia nálezu stratilo účinnosť. Z tohto dôvodu aplikácia ZKV

účinného od 01. 02. 1998 na základe uvedeného ustanovenia neprichádza do úvahy.

K mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora sa vyjadril správa konkurznej

podstaty JUDr. P. G., ktorý zotrval na všetkých skutkových okolnostiach i právnej

argumentácii, ktoré uvádzal v podnete na podanie mimoriadneho dovolania. Zdôraznil,

že na riadnom prieskumnom pojednávaní konanom dňa 14. mája 2001 boli preskúmané

všetky včas podané prihlášky pohľadávok, vrátane všetkých konkurzných prihlášok,

ktoré boli doručené najneskôr do skončenia tohto prieskumného pojednávania. Na osobitných

prieskumných pojednávaniach, ktoré sa konali po skončení riadneho prieskumného

pojednávania, boli preskúmavané prihlášky doručené po uplynutí lehoty na prihlasovanie

pohľadávok a po skončení riadneho prieskumného pojednávania v roku 2001. Nemohlo teda,

podľa jeho názoru, ísť o preskúmavanie včas podaných prihlášok.

K mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora sa vyjadril aj veriteľ S., a. s.,

ktorý uviedol, že prieskumné pojednávanie v tejto veci nebolo skončené k 8. októbru 2001,

a preto je potrebné pri určovaní výšky odmeny správcu konkurznej podstaty postupovať

v súlade s až vyhlášky v znení novely č. Vyjadril nesúhlas s tým, že

novelizované ust. § 11c ods. 3 vyhlášky sa vzťahuje len na prieskumné pojednávanie a nie na

osobitné prieskumné pojednávanie, pretože vyhláška nedelí prieskumné pojednávanie na

riadne a mimoriadne, resp. osobitné, ale používa všeobecný pojem prieskumné pojednávanie.

Nestotožnil sa s tvrdením uvedeným v mimoriadnom dovolaní, že osobitné prieskumné

8 2M Obdo V 1/2015

pojednávanie je samostatným inštitútom, pretože konkurzným veriteľom prihlášok

preskúmaných v rámci osobitného prieskumného pojednávania zreteľne chýba právo popierať

pravosť a poradie pohľadávok. Bol toho názoru, že osobitné prieskumné pojednávanie nie je

samostatným inštitútom, riadi sa tými istými pravidlami ako riadne prieskumné pojednávanie

a konkurzní veritelia, ktorých prihlášky preskúmavajú na osobitnom prieskumnom

pojednávaní, majú rovnaké práva aj postavenie ako ostaní konkurzní veritelia. Zároveň

poukázal na skutočnosť, že cieľom a účelom konkurzného konania je pomerné uspokojenie

pohľadávok konkurzných veriteľov v čo najvyššej možnej miere, a nie uspokojenie odmeny

správcu konkurznej podstaty. Dodal, že prijatie vyhlášky č. bolo okrem iného

podmienené i tým, aby sa predchádzalo situáciám, keď odmena správcu je určená

v neprimerane vysokej sume na úkor uspokojenia konkurzných veriteľov.

K vyjadreniu veriteľa S., a. s., podal písomné stanovisko správca konkurznej podstaty

JUDr. P. G.. Uviedol, že veriteľ bez ďalšieho zdôvodnenia a relevantného právneho

odôvodnenia stotožňuje prieskumné a osobitné prieskumné pojednávanie, čo je v zrejmom

a príkrom rozpore s právnou úpravou aplikovanou v predmetnej právnej veci, v rozpore so

zrejmými odlišnosťami oboch právnych inštitútov, ako i v rozpore s účelom právnej úpravy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e, § 243f, § 243g,

, preskúmal potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu, ako aj naň nadväzujúce

uznesenie súdu prvého stupňa, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( v spojení s ) v napadnutom rozsahu podľa

v spojení s , a dospel k záveru, že mimoriadne

dovolanie je dôvodné.

Podľa , ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka

konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu, zistí,

že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje ochrana

práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto

ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto

rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.

9 2M Obdo V 1/2015

Mimoriadne dovolanie predstavuje výnimku z pravidla stability súdneho rozhodnutia

vyjadreného jeho právoplatnosťou. Podstatou tejto výnimky je účel mimoriadneho opravného

prostriedku, ktorým je jeho výnimočné použitie s cieľom presadiť vecnú správnosť

a spravodlivosť súdneho rozhodnutia v odôvodnených prípadoch. Ochrana, poskytovaná

mimoriadnym dovolaním, je prípustná len subsidiárne, t. j. vtedy, ak osoba, ktorá sa domáha

podania mimoriadneho dovolania, neúspešne využila všetky zákonom dovolené a efektívne

prostriedky na ochranu svojich práv a zákonom chránených záujmov, alebo takéto právne

prostriedky nemala k dispozícii tak, ako to je napríklad vo veciach správneho súdnictva, kde

nie je prípustné (až na výnimku) ani odvolanie, alebo jej bolo zákonnými prekážkami

znemožnené využiť tieto právne prostriedky nápravy. Z tohto zákonného predpokladu

vyplýva významné obmedzenie prípustnosti mimoriadneho dovolania, ktoré zabezpečuje jeho

výnimočnosť v súlade s teoretickou podstatou mimoriadneho opravného prostriedku

(, ).

Povinnosť vyčerpať prostriedky nápravy vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP,

v zmysle ktorej platí, že pokiaľ účastník má možnosť použitia iného opravného prostriedku,

ktorý je v jeho vlastnej procesnej dispozícii, musí použiť prednostne takýto právne

aprobovaný postup, t. j. cestu riadneho dovolania.

Tieto kritériá zdôraznil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v stanovisku pléna

z 18. marca 2015, sp. zn. PL. z. , kde uviedol, že rešpektujúc princíp právnej istoty,

ktorá bola nastolená právoplatným rozhodnutím, zohľadňujúc princíp subsidiarity podľa čl.

127 ods. 1 , ako i výnimočnosť mimoriadneho dovolania ako

mimoriadneho opravného prostriedku podávaného generálnym prokurátorom Slovenskej

republiky, je jeho prípustnosť v civilnom konaní akceptovateľná za podmienky vyčerpania

všetkých zákonom dovolených riadnych, ako aj mimoriadnych opravných prostriedkov,

ktoré mal účastník konania k dispozícii a ktoré mohol účinne využiť na ochranu svojich práv

a oprávnených záujmov.

Napokon Najvyšší súd Slovenskej republiky na spoločnom zasadnutí

občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia dňa 20. októbra 2015 schválil a prijal

spoločné stanovisko (publikované pod č. R 94/2015), v zmysle ktorého procesná prípustnosť

mimoriadneho dovolania podaného na podnet účastníka je v občianskom súdnom konaní

10 2M Obdo V 1/2015

podmienená tým, že tento účastník najprv sám neúspešne využil možnosť podať všetky

zákonom dovolené riadne a mimoriadne opravné prostriedky, ktoré boli potenciálne spôsobilé

privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Pokiaľ túto možnosť nevyužil, mimoriadne

dovolanie treba odmietnuť.

Vzhľadom na vyššie uvedené skúmal dovolací súd, či účastník konania využil všetky

dostupné prostriedky na ochranu svojich práv a zákonom chránených záujmov. Zo spisu

vyplýva, že v predmetnej veci prebehlo štandardné dvojstupňové konanie, v ktorom správca

realizoval svoje oprávnenia. Dovolanie proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. nepodal.

Podľa § 66e ZKV na konkurz sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenie § 66f ZKV vylučuje použitie

ustanovení až (upravujúcich obnovu konania a dovolanie)

v konkurznom konaní.

Z uvedeného vyplýva, že správca konkurznej podstaty, ktorý dal podnet generálnemu

prokurátorovi na podanie mimoriadneho dovolania, nemohol využiť iné dostupné prostriedky

na účinnú ochranu svojich práv a zákonom chránených záujmov. Preto je mimoriadne

dovolanie generálneho prokurátora v tejto veci prípustné.

V zmysle môže byť mimoriadne dovolanie podané iba

z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

V mimoriadnom dovolaní generálny prokurátor Slovenskej republiky namietal

nesprávne právne posúdenie veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právny záver a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,

11 2M Obdo V 1/2015

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

V predmetnej veci dovolateľ poukazuje na nesprávnu aplikáciu ustanovenia §§ 21 a 22

o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom do 31. 01. 1998

v nadväznosti na vyhlášky č. v znení účinnom od 08. 10. 2001

a vyhlášky č. v znení účinnom od 29. septembra 2001.

Dovolanie smeruje voči rozhodnutiu odvolacieho a prvostupňového súdu o schválení

konečnej správy o speňažení majetku z podstaty a vyúčtovania odmeny a výdavkov správcu

konkurznej podstaty vo veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu L., s r. o.,

„v konkurze“, L., IČO: X., súčasťou ktorej je aj určenie výšky odmeny správcu konkurznej

podstaty JUDr. P. G.

Odmenu správcov konkurznej podstaty upravuje , ktorou sa

vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní (ďalej len vyhláška) a ktorá

v ustanoveniach § 6 a § 7 v znení účinnom do 28. septembra 2001 upravovala spôsob určenia

odmeny správcu odlišným spôsobom ako vyhláška v znení účinnom od 29. septembra 2001.

Uvedená zmena odmeňovania správcov bola vykonaná vyhláškou č. , ktorá

v prechodnom ustanovení § 11c ods. 3 právne účinky zmeny odmeňovania definovala tak, že

na odmenu správcov a ich zástupcov sa použijú ustanovenia doterajších predpisov, ak boli

súdom ustanovení do funkcie pred nadobudnutím účinnosti tejto vyhlášky. Ďalšou vyhláškou

č. bola vykonaná zmena prechodného ustanovenia tak, že

v začatých konaniach, v ktorých k 8. októbru 2001 nebolo skončené prieskumné

pojednávanie, sa na odmenu správcov a ich zástupcov použijú § 6 až 9d. Preddavky

na odmenu priznané podľa doterajších predpisov sa nevracajú, aj keď presahujú najvyššiu

hodnotu odmeny podľa § 7 ods. 1. Právne účinky úkonov, ktoré nastali pred 8. októbrom

2001, zostávajú zachované.

Z uvedeného je zrejmé, že pre určenie základu a výšky odmeny správcu konkurznej

podstaty je podstatné, kedy bolo skončené prieskumné pojednávanie. Právnu úpravu

prieskumného pojednávania obsahujú ustanovenia a

o konkurze a vyrovnaní (ďalej len ZKV). Ustanovenie § 22 ZKV bolo novelizované zákonom

12 2M Obdo V 1/2015

č. s účinnosťou od 01. 02. 1998, a preto vzhľadom na čas začatia konkurzného

konania (návrh na jeho začatie bol podaný v roku 1996), na priebeh prieskumného

pojednávania je potrebné aplikovať ustanovenia § 21 a § 22 ZKV v znení účinnom

do 31. 01. 1998.

Podľa § 70a ods. 1 ZKV v znení účinnom od 1. februára 1998 konania začaté

pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona súd dokončí podľa doterajších právnych

predpisov, ak ďalej nie je ustanovené inak.

Podľa § 21 ods. 1 ZKV v znení účinnom do 31. januára 1998 na preskúmanie

prihlásených pohľadávok nariadi súd prieskumné pojednávanie, na ktoré sa musí dostaviť

úpadca a správca. Preskúmanie sa robí podľa zoznamu zostaveného správcom.

Podľa § 21 ods. 2 ZKV úpadca aj konkurzní veritelia môžu popierať pravosť, výšku

aj poradie všetkých prihlásených pohľadávok.

Podľa § 21 ods. 3 ZKV výsledok prieskumného pojednávania sa zapíše do zoznamu

prihlášok predloženého správcom a takto upravený zoznam tvorí súčasť zápisnice

o prieskumnom pojednávaní; veriteľom na ich žiadosť súd vydá výpis.

Podľa § 22 ZKV v znení účinnom do 31. 01. 1998, ak je to možné, preskúma súd aj

prihlášky, ktoré došli po prihlasovacej lehote; inak pre ne nariadi osobitné prieskumné

pojednávanie. Náhradu trov spojených s predvolaním konkurzných veriteľov a účasťou

správcu uloží súd konkurzným veriteľom, ktorí oneskorené prihlášky podali. Konkurzní

veritelia prihlášok preskúmavaných na osobitnom prieskumnom pojednávaní nemôžu poprieť

pravosť a poradie pohľadávok preskúmaných na predchádzajúcich prieskumných

pojednávaniach. Ustanovenie § 21 ods. 3 platí obdobne.

Citované ustanovenie § 22 ZKV v znení účinnom do 31. 01. 1998 upravovalo

osobitné prieskumné pojednávanie ako samostatný procesný inštitút s pravidlami odlišnými

od prieskumného pojednávania podľa § 21 a s rozdielnym oslabeným postavením veriteľov

prihlášok, ktorých prihlášky boli na osobitnom prieskumnom pojednávaní preskúmavané.

13 2M Obdo V 1/2015

V predmetnej veci sa prieskumné pojednávanie v zmysle § 21 ZKV uskutočnilo

14. mája 2001, ktoré sa začalo o 10.30 hod. a po preskúmaní všetkých podaných prihlášok

skončilo v ten istý deň o 14.45 hod. Po skončení prieskumného pojednávania boli podané

ďalšie prihlášky, ktoré boli preskúmané na osobitných prieskumných pojednávaniach

nariadených súdom v zmysle § 22 ZKV v dňoch 8. septembra 2004 a 2. apríla 2007.

Dovolací súd sa nestotožnil s názorom odvolacieho súdu, že osobitné prieskumné

pojednávanie v zmysle § 22 ZKV v znení účinnom do 31. 01. 1998 tvorí s prieskumným

pojednávaním aj prípadne s ďalšími prieskumnými pojednávaniami jeden celok a nie je

odlišným inštitútom od bežného prieskumného pojednávania. Uvedenému názoru

nezodpovedá citovaný zákon, ktorý upravuje inštitút osobitného prieskumného pojednávania

a nepovažuje ho za pokračovanie riadneho prieskumného pojednávania. Správne dovolateľ

poukazuje na rozdiel medzi rozložením jedného prieskumného pojednávania, ktoré sa

neukončilo napríklad z časových dôvodov v jeden deň na viacero pojednávaní a medzi

osobitným prieskumným pojednávaním nariadeným na preskúmanie prihlášok podaných

po skončení prieskumného pojednávania. Odlišnosť oboch inštitútov bráni posudzovať

uskutočnené osobitné prieskumné pojednávania za súčasť alebo pokračovanie priebehu

prieskumného pojednávania. Uskutočnenie osobitných prieskumných pojednávaní podľa § 22

ZKV v relevantnom znení je v súvislosti s posudzovaním skončenia prieskumného

pojednávania podľa § 21 ZKV bez právneho významu. V predmetnej veci bolo prieskumné

pojednávanie skončené 14. mája 2001 a z tejto skutočnosti je potrebné vychádzať pri aplikácii

ustanovení vyhlášky o odmeňovaní správcu konkurznej podstaty.

Podľa vyhl. č. v znení účinnom od 8. októbra 2001

v začatých konaniach, v ktorých k 8. októbru 2001 nebolo skončené prieskumné

pojednávanie, sa na odmenu správcov a ich zástupcov použijú § 6 až 9d. Preddavky

na odmenu, priznané podľa doterajších predpisov, sa nevracajú, aj keď presahujú najvyššiu

hodnotu odmeny podľa § 7 ods. 1. Právne účinky úkonov, ktoré nastali

pred 8. októbrom 2001, zostávajú zachované.

Podľa vyhlášky č. v znení účinnom do 28. septembra 2001

základ pre určenie odmeny správcu konkurznej podstaty (ďalej len "konkurzná odmena")

14 2M Obdo V 1/2015

tvorí suma, ktorá bola v konkurze získaná speňažením konkurznej podstaty, a suma určená

na uspokojenie veriteľov, ktorá bola získaná pri výkone funkcie správcu.

Podľa § 7 ods. 1 uvedenej vyhlášky konkurzná odmena je 10% zo sumy uvedenej

v § 6 písm. a/, najmenej však 50 000,-- Sk.

Podľa názoru dovolacieho súdu v dôsledku nesprávneho výkladu povahy

uskutočnených osobitných pojednávaní v danej veci súd prvého stupňa, aj odvolací súd

nesprávne aplikovali podľa prechodného ustanovenia § 11c ods. 3 vyhlášky na určenie

základu a výšky odmeny správcu ustanovenia a vyhlášky č. v znení

účinnom od 29. septembra 2001 a vyúčtovanú odmenu správcu schválili v redukovanej výške,

čím porušili právo správcu na zákonnú odmenu.

Dovolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci a generálny prokurátor podal dôvodne mimoriadne dovolanie podľa

v spojení s , keďže to vyžadovala ochrana práv

a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť

inými právnymi prostriedkami.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudky súdov nižšieho

stupňa podľa v spojení s , zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( v spojení s ).

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 5 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. júna 2016

15 2M Obdo V 1/2015

JUDr. Gabriela Mederová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová