Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
53b/365048.cba6f4.pdf
PDF · 101.3 KB
No categories available
6Cdo/216/2010
Najvyšší súd 6 Cdo 216/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. D. R., bývajúceho v Z.,
proti ţalovanému Ing. J. N., bývajúcemu v M., o zaplatenie 6 754,06 Eur s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 5 C 1/2008, o dovolaní ţalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 3. mája 2010 sp. zn. 5 Co 357/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie ţalovaného o d m i e t a .
Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Michalovce rozsudkom z 15. júna 2009 č.k. 5 C 1/2008-133 uloţil
ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 6 754,06 Eur spolu so 17,6 % úrokom z omeškania
od 1.1.2000 a na trovách konania sumu 4 181,76 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a v prevyšujúcej časti nárok ţalobcu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,
ţe ţalovaný uţíval nehnuteľnosti zapísané na LV č. X., ktoré sú v podielovom
spoluvlastníctve účastníkov konania v podiele jednej polovici k celku, výlučne sám bez
súhlasu ţalobcu a ţe neposkytol ţalobcovi za ţalované obdobie (december 1998 aţ december
1999) náhradu za uţívanie nehnuteľnosti nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu.
Dospel preto k záveru, ţe ţalovaný získal na úkor ţalobcu bezdôvodné obohatenie, ktoré je
povinný vydať (§ 451 a 458 ods. 1 OZ). Pri určení rozsahu bezdôvodného obohatenia
vychádzal zo znaleckých posudkov Ing. J. C. a Ing. M. K., ktorý za ročnú trhovú hodnotu
nájmu za uţívanie jednej polovice nehnuteľností patriacich účastníkom konania povaţovali
sumu 250 000,-- Sk. Ţalobu ţalobcu v upravenej podobe (predmetom konania po čiastočnom
späťvzatí ţaloby ostala suma 203 472,90) povaţoval preto za dôvodne podanú. Podľa názoru
okresného súdu takto upravený rozsah ţaloby zohľadňuje to, ţe ţalobca mal aj v ţalovanom
období povinnosť podieľať sa na úhrade nákladov spojených s beţnou údrţbou sporných
nehnuteľností (náklady spojené so spotrebou elektriny, vody a plynu tam však nepatria) do
výšky svojho spoluvlastníckeho podielu a ţe náhrada za uţívanie za mesiac december 1999
bola uplatnená v inom konaní. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenie
Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 3.mája 2010 sp. zn. 5 Co 357/2009 na odvolanie
ţalovaného rozsudok okresného súdu potvrdil a rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania.
V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe okresný súd správne zistil skutkový stav veci a správne
vec po právnej stránke posúdil a ţe odôvodnenie jeho rozsudku má podklad v zistenom
skutkovom stave, z ktorého dôvodu sa s jeho obsahom v celom rozsahu stotoţnil. Povaţoval
rozhodnutie okresného súdu za vecne správne. V dôvodoch rozsudku podrobne reagoval
na jednotlivé námietky vznesené ţalovaným v odvolaní, ktoré podľa odvolacieho súdu neboli
spôsobilé spochybniť správnosť rozsudku súdu prvého stupňa.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalovaný. Ţiadal rozsudok
krajského súdu a tieţ okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
Uviedol, ţe súdy dospeli k záveru, podľa ktorého ţalovaný v ţalovanom období bránil
ţalobcovi v uţívaní nehnuteľností bez toho, aby vypočul na túto okolnosť ním navrhnutých
svedkov. Keďţe pre správne posúdenie veci ide o rozhodujúcu skutočnosť, nevyhovením jeho
návrhu na vykonanie dokazovania, nemal moţnosť preukázať právne významnú skutočnosť.
Súdy mu týmto postupom odňali moţnosť konať pred súdom. Navyše, okresný súd
v odôvodnení rozhodnutia ani neuviedol, prečo ním navrhnuté dôkazy nevykonal, čim bol
ukrátený na svojich procesných právach. Dovolanie odôvodnil tieţ tým, ţe skutkové zistenia
oboch súdov nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a ţe súdy nesprávne právne danú vec
posúdili.
Ţalobca svoje právo vyjadriť sa k dovolaniu nevyuţil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
ţe dovolanie podala včas oprávnená osoba (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť (§ 236
a nasl. O.s.p.). Dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1
O.s.p.) a dospel k záveru, ţe smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné,
preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V preskúmavanej veci ţalovaný napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu,
ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (§ 219 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 ods. 2 a ods. 3 O.s.p.
Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu
obsahujúce právny názor v tejto veci. Dovolanie podľa § 238 ods. 2 O.s.p. preto neprichádza
do úvahy. Nejedná sa ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť
dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani nešlo
o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil
neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Dovolanie nie je preto prípustné ani
podľa § 238 ods. 3 O.s.p.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie
je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j., či
v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,
riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne
rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci
podľa zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania
vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).
S prihliadnutím na obsah dovolania, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či
konanie pred súdmi niţších stupňov nebolo postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p.
Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné, ak bola účastníkovi odňatá
moţnosť konať pred súdom.
Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., je vadný
postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním
konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej
ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p.
významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne
s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi
konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.
Podľa názoru dovolacieho súdu v posudzovanej veci konanie pred odvolacím súdom
nie je takouto vadou postihnuté.
Pokiaľ dovolateľ namietal, ţe súdy mu odňali moţnosť pred súdom konať tým, ţe
nevykonali ním navrhnuté dôkazy, treba uviesť, ţe podľa ustálenej judikatúry platí, ţe takýto
postup súdu nemoţno zásadne povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom. Účastníci
sú totiţ povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz môţu slúţiť
všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký
posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch
účastníkov (§ 120 ods. l veta prvá a § 125 veta prvá O.s.p.). O tom, ktoré
z navrhnutých dôkazov (ale aj tých, ktoré navrhnuté neboli) budú vykonané, rozhoduje však
súd. Z uvedeného je zrejmé, ţe Občiansky súdny poriadok účastníkovi konania priznáva
právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie dovolateľ v danej veci
aj vyuţil (nebolo mu odňaté). Rozhodnutie o tom, či navrhnutý dôkaz bude vykonaný,
ponecháva súdu. Odvolací súd preto svojim postupom dovolateľa nevylúčil z realizácie
procesného práva, ktoré mu Občianky súdny poriadok priznáva.
V posudzovanej veci nejde ani o prípad, kedy by odvolací súd (súd prvého stupňa)
nevykonal ţiaden účastníkmi navrhnutý dôkaz.
Pokiaľ ţalovaný namietal, ţe okresný súd nevykonanie ním navrhnutých dôkazov
v dôvodoch rozsudku ani nezdôvodnil treba uviesť, ţe odvolací súd, reagujúc práve
na námietku ţalovaného v odvolaní, sa vyporiadal v dôvodoch svojho rozhodnutia s otázkou,
prečo nepovaţoval za potrebné dôkaz výsluchom svedkov vykonať a teda prečo postup
okresného súdu povaţoval za správny. Ţalovaný preto postupom okresného súdu nebol
ukrátený na svojich procesných právach.
Napokon dovolací súd poznamenáva, ţe pri nároku na náhradu uplatnenú podielovým
spoluvlastníkom za to, ţe neuţíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu,
zásadne nie sú rozhodujúce dôvody, pre ktoré je spoluvlastník vylúčený z uţívania spoločnej
veci, ale to, ţe spoluvlastník vec uţíva nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu a za toto
uţívanie náhradu vo forme peňaţného plnenia z uţívania vylúčenému spoluvlastníkovi
neposkytuje (to neplatí, ak sa spoluvlastníci dohodli, ţe náhrada sa neposkytuje).
Dovolací súd nezistil ani existenciu ţiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého
v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ aţ e/ a g/ § 237 O.s.p. Dovolanie v tejto
veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je.
Námietky ţalovaného, ktorými vytýka odvolaciemu i prvostupňovému súdu existenciu
tzv. inej vady a omyl pri aplikácii práva, treba povaţovať za dovolacie dôvody podľa § 241
ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p., ktoré však sami o sebe prípustnosť dovolania nezakladajú.
Skutočnosť, ţe by konanie bolo postihnuté tzv. inou vadou, resp. ţe by rozhodnutie prípadne
aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci, môţe byť len odôvodnením dovolania za
predpokladu, ak je toto prípustné, nie však dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.
Keďţe v posudzovanej veci prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia
§ 238 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené
v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného podľa
§ 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.
Ţalobca mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov
konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 veta prvá O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalobcovi v dovolacom konaní ţiadne trovy
nevznikli, preto mu neboli priznané.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 13. septembra 2011
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová