Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/216/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. D. R., bývajúceho v Z.,

proti ţalovanému Ing. J. N., bývajúcemu v M., o zaplatenie 6 754,06 Eur s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. , o dovolaní ţalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 3. mája 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie ţalovaného o d m i e t a .

Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Michalovce rozsudkom z 15. júna 2009 č.k. -133 uloţil

ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 6 754,06 Eur spolu so 17,6 % úrokom z omeškania

od 1.1.2000 a na trovách konania sumu 4 181,76 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku a v prevyšujúcej časti nárok ţalobcu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,

ţe ţalovaný uţíval nehnuteľnosti zapísané na LV č. X., ktoré sú v podielovom

spoluvlastníctve účastníkov konania v podiele jednej polovici k celku, výlučne sám bez

súhlasu ţalobcu a ţe neposkytol ţalobcovi za ţalované obdobie (december 1998 aţ december

1999) náhradu za uţívanie nehnuteľnosti nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu.

Dospel preto k záveru, ţe ţalovaný získal na úkor ţalobcu bezdôvodné obohatenie, ktoré je

povinný vydať ( a 458 ods. 1 ). Pri určení rozsahu bezdôvodného obohatenia

vychádzal zo znaleckých posudkov Ing. J. C. a Ing. M. K., ktorý za ročnú trhovú hodnotu

nájmu za uţívanie jednej polovice nehnuteľností patriacich účastníkom konania povaţovali

sumu 250 000,-- Sk. Ţalobu ţalobcu v upravenej podobe (predmetom konania po čiastočnom

späťvzatí ţaloby ostala suma 203 472,90) povaţoval preto za dôvodne podanú. Podľa názoru

okresného súdu takto upravený rozsah ţaloby zohľadňuje to, ţe ţalobca mal aj v ţalovanom

2

období povinnosť podieľať sa na úhrade nákladov spojených s beţnou údrţbou sporných

nehnuteľností (náklady spojené so spotrebou elektriny, vody a plynu tam však nepatria) do

výšky svojho spoluvlastníckeho podielu a ţe náhrada za uţívanie za mesiac december 1999

bola uplatnená v inom konaní. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenie

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 3.mája 2010 sp. zn. na odvolanie

ţalovaného rozsudok okresného súdu potvrdil a rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania.

V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe okresný súd správne zistil skutkový stav veci a správne

vec po právnej stránke posúdil a ţe odôvodnenie jeho rozsudku má podklad v zistenom

skutkovom stave, z ktorého dôvodu sa s jeho obsahom v celom rozsahu stotoţnil. Povaţoval

rozhodnutie okresného súdu za vecne správne. V dôvodoch rozsudku podrobne reagoval

na jednotlivé námietky vznesené ţalovaným v odvolaní, ktoré podľa odvolacieho súdu neboli

spôsobilé spochybniť správnosť rozsudku súdu prvého stupňa.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalovaný. Ţiadal rozsudok

krajského súdu a tieţ okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Uviedol, ţe súdy dospeli k záveru, podľa ktorého ţalovaný v ţalovanom období bránil

ţalobcovi v uţívaní nehnuteľností bez toho, aby vypočul na túto okolnosť ním navrhnutých

svedkov. Keďţe pre správne posúdenie veci ide o rozhodujúcu skutočnosť, nevyhovením jeho

návrhu na vykonanie dokazovania, nemal moţnosť preukázať právne významnú skutočnosť.

Súdy mu týmto postupom odňali moţnosť konať pred súdom. Navyše, okresný súd

v odôvodnení rozhodnutia ani neuviedol, prečo ním navrhnuté dôkazy nevykonal, čim bol

ukrátený na svojich procesných právach. Dovolanie odôvodnil tieţ tým, ţe skutkové zistenia

oboch súdov nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a ţe súdy nesprávne právne danú vec

posúdili.

Ţalobca svoje právo vyjadriť sa k dovolaniu nevyuţil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podala včas oprávnená osoba ( ), skúmal najskôr, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť (§ 236

a nasl. ). Dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

3

) a dospel k záveru, ţe smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné,

preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V preskúmavanej veci ţalovaný napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu,

ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach a a

Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu

obsahujúce právny názor v tejto veci. Dovolanie podľa preto neprichádza

do úvahy. Nejedná sa ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť

dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani nešlo

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Dovolanie nie je preto prípustné ani

podľa

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v ustanovení , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ (t.j., či

v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne

rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania

vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).

S prihliadnutím na obsah dovolania, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či

konanie pred súdmi niţších stupňov nebolo postihnuté vadou uvedenou v

Podľa je dovolanie prípustné, ak bola účastníkovi odňatá

moţnosť konať pred súdom.

Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa , je vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Podľa názoru dovolacieho súdu v posudzovanej veci konanie pred odvolacím súdom

nie je takouto vadou postihnuté.

Pokiaľ dovolateľ namietal, ţe súdy mu odňali moţnosť pred súdom konať tým, ţe

nevykonali ním navrhnuté dôkazy, treba uviesť, ţe podľa ustálenej judikatúry platí, ţe takýto

postup súdu nemoţno zásadne povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom. Účastníci

sú totiţ povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz môţu slúţiť

všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký

posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch

účastníkov ( ods. l veta prvá a veta prvá ). O tom, ktoré

z navrhnutých dôkazov (ale aj tých, ktoré navrhnuté neboli) budú vykonané, rozhoduje však

súd. Z uvedeného je zrejmé, ţe účastníkovi konania priznáva

právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie dovolateľ v danej veci

aj vyuţil (nebolo mu odňaté). Rozhodnutie o tom, či navrhnutý dôkaz bude vykonaný,

ponecháva súdu. Odvolací súd preto svojim postupom dovolateľa nevylúčil z realizácie

procesného práva, ktoré mu Občianky súdny poriadok priznáva.

V posudzovanej veci nejde ani o prípad, kedy by odvolací súd (súd prvého stupňa)

nevykonal ţiaden účastníkmi navrhnutý dôkaz.

Pokiaľ ţalovaný namietal, ţe okresný súd nevykonanie ním navrhnutých dôkazov

v dôvodoch rozsudku ani nezdôvodnil treba uviesť, ţe odvolací súd, reagujúc práve

na námietku ţalovaného v odvolaní, sa vyporiadal v dôvodoch svojho rozhodnutia s otázkou,

prečo nepovaţoval za potrebné dôkaz výsluchom svedkov vykonať a teda prečo postup

okresného súdu povaţoval za správny. Ţalovaný preto postupom okresného súdu nebol

ukrátený na svojich procesných právach.

Napokon dovolací súd poznamenáva, ţe pri nároku na náhradu uplatnenú podielovým

spoluvlastníkom za to, ţe neuţíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu,

zásadne nie sú rozhodujúce dôvody, pre ktoré je spoluvlastník vylúčený z uţívania spoločnej

veci, ale to, ţe spoluvlastník vec uţíva nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu a za toto

uţívanie náhradu vo forme peňaţného plnenia z uţívania vylúčenému spoluvlastníkovi

neposkytuje (to neplatí, ak sa spoluvlastníci dohodli, ţe náhrada sa neposkytuje).

Dovolací súd nezistil ani existenciu ţiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého

v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ aţ e/ a g/ Dovolanie v tejto

veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je.

Námietky ţalovaného, ktorými vytýka odvolaciemu i prvostupňovému súdu existenciu

tzv. inej vady a omyl pri aplikácii práva, treba povaţovať za dovolacie dôvody podľa § 241

ods. 2 písm. b/ a c/ , ktoré však sami o sebe prípustnosť dovolania nezakladajú.

Skutočnosť, ţe by konanie bolo postihnuté tzv. inou vadou, resp. ţe by rozhodnutie prípadne

aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci, môţe byť len odôvodnením dovolania za

predpokladu, ak je toto prípustné, nie však dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.

Keďţe v posudzovanej veci prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia

a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené

v ustanovení , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného podľa

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

Ţalobca mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov

konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal ( veta prvá v spojení

s a ). Ţalobcovi v dovolacom konaní ţiadne trovy

nevznikli, preto mu neboli priznané.

6

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. septembra 2011

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová