Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/33/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členov senátu JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej v právnej veci žalobkyne M.. N. P., P.. C., G.. XX.XX.XXXX, K. Z.Ľ. J. XXX, zastúpenej JUDr. Jánom Kizivatom, advokátom so sídlom v Michalovciach, kpt. Nálepku 8, proti žalovanému T.. B. G., G.. XX.XX.XXXX, K. M., B. XX, v konaní o zaplatenie 6.638,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 27.01.2011 č.k. -426, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce z 25.11.2010 č.k. -462 a o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce z 09.11.2011 č.k. -486, t a k t o

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 5.808,94 eur so 6% úrokmi z omeškania ročne od 18.6.2005 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o náhrade trov konania.

P o t v r d z u j e uznesenie z 25.11.2010 č.k. -462

Z r u š u j e uznesenie z 9.11.2011 č.k. -486.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania 517,54 euro na účet advokáta JUDr. Jána Kizivata do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Predmetom konania po predchádzajúcom rozhodnutí okresného a krajského súdu bola žaloba žalobcu T.. V. P. o zaplatenie sumy 6.638,78 eur s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žalovaný užíva nehnuteľnosti, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania sám, pričom žalobcovi bráni v ich užívaní. Predmetom konania je náhrada za rok 2003.

Okresný súd Michalovce (ďalej iba súd prvého stupňa) rozsudkom z 27.01.2011 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.808,94 eur so 6 % úrokom z omeškania od 18.06.2005 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa rozsudok odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný nadobudli do podielového spoluvlastníctva každý v podiele X/X G. - E.T. O., zapísanú na LV XXX C.. Ú.. M., A. Č. XXXX G. O. Č.. XXXX a nehnuteľností zastavené plochy a nádvoria parc. č. XXXX - zastavaná plocha s výmerou XXX M., O.. Č.. XXXX s výmerou XXm2, parc. č. XXXX A. Z. XX M., O.. Č.. XXXX A. Z. XXX M. Q. O.. Č.. XXXX A. Z. XXX m2. Od roku 1994 vznikali medzi účastníkmi konania nezhody, ktoré spôsobili, že od roku 1995 žalobca nehnuteľnosti neužíva. Súd prvého stupňa zistil, že nadobudnutiu nehnuteľností v roku 1992 predchádzala spoločná dohoda o nadobudnutí prevádzkovej jednotky. Po dražbe nehnuteľnosti užívali účastníci spoločne ako spoluvlastníci a v podnikaní zároveň spolupracovali. Takýto stav trval do roku 1994. Vtedy žalovaný začal tvrdiť, že je vlastníkom nehnuteľnosti a podnikal jednostranne kroky zamedzujúce žalobcovi užívať nehnuteľností. Žalobca zároveň podal žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Konanie vedené pod sp. zn. doteraz nie je skončené právoplatne. V konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. sa žalovaný domáha určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam a tvrdil, že ich vydražil on. Žaloba však bola zamietnutá. Z uvedeného konania súd prvého stupňa vyvodil, že v čase trvania uvedeného sporu žalovaný zabraňoval žalobcovi užívať nehnuteľnosť, čo je zrejmé aj uznesenia o predbežnom opatrení z 21.02.1996. Z ďalších dôkazov súd prvého stupňa vyvodil, že stav v užívaní nehnuteľností v roku 2003 bol zapríčinený správaním sa žalovaného, ktorý predchádzajúce spoločné užívanie nehnuteľností a spoluprácu v podnikaní ukončil v roku 1994 a následne žalobcovi v užívaní nehnuteľností bránil. Nebolo teda povinnosťou žalobcu preukazovať, že v tom ktorom období žiadal o užívanie nehnuteľností, a z doterajšieho správania sa žalovaného je nepochybné, že nechce, aby žalobca svoj spoluvlastnícky podiel užíval. Z výpovede na pojednávaní dňa 03.11.2005 je pritom zrejmé, že žalovaný neupustil od dovtedajšieho správania a neumožnil žalobcovi časť zodpovedajúcu jeho spoluvlastníckemu podielu užívať. Z dôkazov navrhnutých žalovaným nevyplynulo, že by došlo k dohode o bezplatnom užívaní nehnuteľností. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukazuje na výpovede svedkov A., I. Q. I. a predovšetkým na rozpory vo výpovediach svedkyne I.. K obrane žalovaného, že sa v roku 1997 žalovaným dohodol zabezpečovaním zákaziek tak, že z každej realizovanej zákazky bude žalobcovi patriť 30 % čistého zisku, súd prvého stupňa uviedol, že takáto dohoda preukázaná nebola. K faktickému užívaniu nehnuteľnosti žalovaným, prípadne oboma účastníkmi konania spoločne nedošlo. Z korešpondencie medzi účastníkmi konania vyplýva, že až v roku 2005 začali rokovať o umožnení užívania na základe listu žalobcu z 12.12.2005. Súd prvého stupňa ďalej uvádza, že ak žalovaný tvrdil, že žalované nehnuteľnosti užíva len vo výške polovičného spoluvlastníckeho podielu a zvyšnú časť len v rozsahu nevyhnutného prechodu, to iba potvrdzuje užívanie aj druhej časti nehnuteľnosti. Týmto tvrdením sa žalovaný nezbavil povinnosti zaplatiť žalobcovi primeranú náhradu za užívanie polovičného podielu. Za právne významnú považoval súd prvého stupňa obranu žalovaného v tom, že podlahovú plochu zistenú znalcom Vaškom úplne využívať nemôže, pretože sú na nej umiestnené aj hnuteľné vecí, ktoré boli nadobudnuté do podielového spoluvlastníctva účastníkov konania dražbou a ďalšie vecí získané po dražbe hodnoty spoločného podnikania. Súd prvého stupňa podrobne opísal stav nehnuteľností podielového spoluvlastníctva účastníkov konania z toho pohľadu, vecí ktorého z účastníkov sa na jednotlivých častiach nehnuteľností nachádzajú. Znalec T.. M. Z. vypracoval znalecký posudok pod č. XX/XXXX, účastníci sa zhodli na zisteniach vyplývajúcich sa v posudku v spôsobe výpočtu výšky nájomného, ktorého výška bola získaná zistením priemeru trhovej ceny nájmu za 1 m2 plochy za rok 2003. Zo znaleckého posudku vyplýva, že hodnota primeraného nájomného za polovičný podiel na všetkých nehnuteľnostiach, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania predstavuje sumu 241.168,- Sk v roku 2003. Od tejto sumy však je potrebné odpočítať časť trhovej hodnoty nájmu, ktorú zaberajú vecí slúžiace na výkon podnikateľskej činnosti žalobcu, preto súd prvého stupňa úvahou dospel k záveru, že žalovaný tým, že užíva nehnuteľností nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu aj v rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalobcu je povinný žalobcovi zaplatiť sumu 6.068,78 eur, ktorá predstavuje výšku bezdôvodného obohatenia. S poukazom na predchádzajúce rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č.k. -297 súd prvého stupňa prihliadol aj na príjem žalovaného z podnikateľskej činnosti. Zistil, že zisk žalovaného z podnikania v tlačiarenstve nebol vysoký. Vzhľadom na to, že zisk z podnikania je eliminujúcim faktorom, nie však podstatným, súd prvého stupňa určil výšku bezdôvodného obohatenia sumu 5.808,94 eur (175.000,- Sk). Žalovaný nepreukázal vynaloženie nákladov na údržbu nehnuteľnosti v roku 2003 podľa vyčíslenia jeho nákladov na č.l. 233 spisu. Toto vyčíslenie nebolo predložené žiadnym dôkazom. Preto súd prvého stupňa nemohol časť týchto nákladov započítať do výšky uplatneného nároku žalobcu. Žalovaný zo všetkých nákladov uznal iba polovicu zaplatenej dane z nehnuteľnosti. Táto daň bola zaplatená najneskôr koncom roku 2003, prejav smerujúci k započítaniu bol vykonaný na pojednávaní 13.11.2008. Žalobca vzniesol premlčaciu námietku, preto súd prvého stupňa nemohol prihliadnuť na tento náklad za rok 2003. S poukazom na

ust. , a Obč. zákonníka súd prvého stupňa zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5.808,94 eur. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa Nariadenia vlády č. a priznal úroky z omeškania až od doručenia žaloby žalovanému. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol v spojení s ust. prvá veta Žalobca mal v konaní čiastočný úspech do výške 5.808, eur, do výšky 16.540, eur v dôsledku späťvzatia žaloby zavinil, že sa konanie muselo zastaviť a v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. Za týchto okolností by mal žalovaný právo na náhradu trov konania, ak by si ich uplatnil a tieto vyčíslil v trojdňovej lehote od vyhlásenia rozhodnutia. Žalovaný však nenavrhol priznať náhradu trov konania.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, a to proti vyhovujúcemu výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť sumu 5.808,94 eur s príslušenstvom. Rozsudok odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa v súvislosti s , a dôvodmi podľa , , a Navrhol, aby napadnutý rozsudok odvolací súd zrušil, žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania.

Odvolateľ namieta, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a právnym záverom. Žalovaný predovšetkým namieta, že spor o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva trvá už viac ako 17 rokov, ak by v uvedenej veci bolo rozhodnuté tak, ako v normálnych právnych štátoch, žaloby ohľadom nájmu by boli bezpredmetné. Žalobca nemá záujem užívať nehnuteľnosť, pretože žaloby ohľadom nájmu sú pre neho bezpracným príjmom. Odôvodnenie rozsudku je opísané za prvého rozhodnutia, ktoré bolo odvolacím súdom zrušené. Súd prvého stupňa pripúšťa existenciu dohody o bezplatnom užívaní žalobcom a žalovaným, ktorú nazýva dohoda o zadávaní zákaziek žalovanému, pričom žalobca zadával zákazky tlačiarni ako celku a nie žalovanému. Žalovaný trvá na tom, že on túto dohodu neukončil a trvá naďalej. Nesúhlasí tiež s hodnotením svedeckých výpovedí svedkyne A., I. Q. I.Í.. Podľa názoru odvolateľa títo svedkovia zhodne potvrdili, že vnímali skutočnosť, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá navonok sa prejavujúca konkludentná zmluva o bezplatnom užívaní spoločnej nehnuteľnosti. Odvolateľ ďalej sa domnieva, že nemôže na jeho ťarchu byť to, že žalobca bezdôvodne nevykonáva svoje spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Poukazuje na ust. , ktoré ukladá spoluvlastníkovi povinnosti, ktoré žalobca neplní a nemá záujem plniť. Žalobca nepredložil ďalšie dôkazy o tom, že zo strany žalovaného mu bolo bránené v užívaní nehnuteľnosti a neuniesol tak z toho vyplývajúce dôkazné bremeno. Naopak žalovaný podľa jeho názoru preukázal, že nebránil žalobcovi užívať nehnuteľnosti a tiež existenciu dohody o bezplatnom užívaní nehnuteľnosti, ktorá platí aj naďalej. Žalobca sa navyše domáha aj vydania bezdôvodného obohatenia za užívania časti nehnuteľnosti, ktorú žalovaný vybudoval z vlastných peňažných prostriedkov. Namietal ďalej, že súd prvého stupňa nezohľadnil náklady spojené so starostlivosťou a údržbou a naopak sám ich označil ako premlčané bez pričinenia žalobcu.

Proti rozsudku podal odvolanie aj žalobca a to proti výroku o trovách konania. Domnieva sa, že súd prvého stupňa mal o trovách konania rozhodnúť podľa , pretože výška plnenia závisela od znaleckého posudku, resp. od úvahy súdu. Žalobca je toho názoru, že uplatňovaný nárok nezávisel od vôle žalobcu, ale práve od znaleckého dokazovania a úvahy súdu, čo plne zodpovedá aj odôvodneniu napadnutého rozhodnutia. Žalobca svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil v pôvodnom konaní sumou 738.985,- Sk (24.529,80 eur). Pri tom vychádzal z výšky spoluvlastníckeho podielu a z bežnej výšky nájomného za pozemky a nebytové priestory v meste Michalovce. Až v priebehu konania žalobca zistil výšku bezdôvodného obohatenia v sume cca 250.000,- Sk (8.298,48 eur). Preto navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v časti čo do trov konania žalobcu a vec mu vrátil nové konanie a rozhodnutie.

Po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa žalobca dňa X.X.XXXX zomrel. Súd prvého stupňa podľa v konaní pokračoval s právnymi nástupcami po žalobcovi a to M.. N. P., M. G.. Ž., O.. N. I. O.., V. G.. Ž. Q. M. P., A. žalobcu. Z osvedčenia o dedičstve vydaného JUDr. Q. B. - notárom ako súdnym komisárom dňa X.X.XXXX sp. zn. XXD XXX/XXXX, V. XXX/XXXX vyplynulo, že pohľadávku, ktorá je predmetom konania nadobudla v celosti manželka nebohého žalobcu M.. N. P. P.. C., G.. XX.X.XXXX. Na základe tejto skutočnosti odvolací súd v odvolacom konaní pokračoval s touto dedičkou ako s právnou nástupkyňou neb. žalobcu.

Právne nástupkyne žalobcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhli rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a uplatnili si náhradu trov odvolacieho konania. V súvislosti s námietkami žalovaného poukazujú na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. v ktorom sa konštatuje, že pri nároku na náhradu uplatnenú podielovým spoluvlastníkom za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu zásadne nie sú rozhodujúce dôvody, pre ktoré je spoluvlastník vylúčený z užívania spoločnej veci, ale to, že spoluvlastník vec užíva nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu a za toto užívanie náhradu vo forme peňažného plnenia z užívania neposkytuje. Skutočnosť, že spor o zrušenie a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti nie je skončený neznamená, že by žalobca nemohol nehnuteľnosti užívať do skončenia sporu. Žalovaný sa so žalobcom nedohodli na užívaní spoločných priestorov a žalovaný sám uvádza, že sa takto dohodnúť nechcel. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že podkladom pre rozhodnutie v tomto konaní, ako aj v iných konania je iba fakt, že žalobca bol žalovaným napadnutý. Dôležité však je iba to, že žalobca spoločnú vec neužíval. Žalovaný tiež nepreukázal existenciu údajnej ústnej dohody o bezplatnom užívaní nehnuteľnosti a neb. žalobca poprel tvrdenie žalovaného o existencii tejto dohody. Listinné dôkazy, ktorými iní podnikatelia v oblasti tlačiarenskej a polygrafickej činnosti oznámili súdu výšku nájomného za priestory nasvedčujú správne zistenej cene za prenájom, ako ich určil znalec T.. Z. v konaní pod sp. zn. . Pokiaľ ide o náklady súvisiace s užívaním spoločných nehnuteľností tieto si žalovaný uplatnil podaním doručeným súdu prvého stupňa 13.11.2008. Žalobca vzniesol na pojednávaní dňa 25.11.2010 námietku premlčania, čo do nákladov žalovaného na údržbu s tým, že toto právo mu uplynulo v dvojročnej premlčacej lehote.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), podľa , preskúmal rozsudok v jeho napadnutých časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku ktorým bolo čiastočne vyhovené žalobe, ako aj vo výroku o trovách konania je vecne správne.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu nebol výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola zamietnutá žaloba v prevyšujúcej časti.

Predmetom odvolacieho prieskumu bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.808,94 eur s prísl. z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré má spočívať v tom, že žalovaný užíval predmet podielového spoluvlastníctva účastníkov konania nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu.

Odvolací súd poukazuje na to, že k právnej kvalifikácii nároku žalobcu sa už vyjadril v uznesení z 31.3.2010 č.k. -297.

Podľa (ďalej iba ) podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Spoluvlastnícky podiel je mierou účasti na vzťahu ku spoločnej veci aj pokiaľ ide o užívanie veci. Preto za situácie, ak spoluvlastník nemá možno užívať vec v spoluvlastníctve v rozsahu, ktorý zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu, má nárok na poskytnutie náhrady, ktorá tomu zodpovedá. Z toho je potrebné vyvodiť záver, že spoluvlastníkovi, ktorý svoje právo užívať vec nemôže realizovať, patrí peňažné vyrovnanie. Neposkytnutie tohto vyrovnania predstavuje majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu na strane toho spoluvlastníka, kto vec naopak využíva nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu. Takýto prospech je potrebné považovať za bezdôvodné obohatenie podľa , v dôsledku čoho vzniká povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie podľa . Podľa predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Odvolací súd v spomínanom predchádzajúcom rozhodnutí uviedol, že pre prijatie záveru o vzniku povinnosti na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného žalobcovi je potrebné

predovšetkým preukázať, že došlo k užívaniu predmetu spoluvlastníctva nad rozsah spoluvlastníckeho podielu zo strany žalovaného a že k tomu došlo bez dohody s druhým spoluvlastníkom. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že došlo k uzavretiu dohody o faktickom užívaní nehnuteľností, dôkazné bremeno spočíva na ňom. Rovnako pokiaľ žalovaný tvrdí, že bola uzavretá dohoda o bezplatnom užívaní celej nehnuteľnosti žalovaným, je jeho povinnosťou toto tvrdenie preukázať, keďže žalobca existenciu takejto dohody v priebehu celého konania popieral.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa v tej časti, v ktorej skúmal prípadnú existenciu dohody o užívaní nehnuteľností, resp. dohodu o bezplatnom užívaní nehnuteľností žalovaným a súhlasí so záverom prvostupňového súdu, že žalobca nepreukázal existenciu takýchto dohôd. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazuje na výpovede vypočutých svedkýň, poukazuje iba na možnosť spoločného vykonávania podnikateľskej činnosti v oblasti tlačiarenstva. Skutočnosť ako vnímali svedkovia vzťah medzi účastníkmi konania nie je a nemôže byť takým dôkazom, z ktorého by vyplývalo konkrétne skutkové zistenie o skutočnej existencii dohody o užívaní predmetu spoluvlastníctva.

Pokiaľ sa týka okolností, či žalovaný výslovne bránil žalobcovi v užívaní nehnuteľností v r. 2003 resp. či sa žalobca domáhal užívania nehnuteľností v tomto období sa odvolací súd prikláňa k názoru Najvyššieho súdu SR, vysloveného v odôvodnení rozhodnutia z 13.9.2011 sp. zn. , ktoré sa týka tých istých účastníkov konania a náhrady za užívanie nehnuteľností za iné obdobie. Podľa názoru odvolacieho súdu, vysloveného v tomto rozhodnutí, pri nároku na náhradu uplatnenú podielovým spoluvlastníkom za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu zásadne nie sú rozhodujúce dôvody, pre ktoré je spoluvlastník vylúčený z užívania spoločnej veci, ale to, že spoluvlastník vec užíva nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu a za toto užívanie náhradu vo forme peňažného plnenia z užívania vylúčenému spoluvlastníkovi neposkytuje (to neplatí, ak sa spoluvlastníci dohodli, že náhrada sa neposkytuje).

Súd prvého stupňa správne konštatuje, že užívacie vzťahy nehnuteľnosti sú nezmenené v zásade od r. 1994. To nespochybňuje ani žalovaný v odvolaní. Napriek tomu je potrebné konštatovať, že ani žalovaným tvrdená konkludentná zmluva o bezodplatnom užívaní nehnuteľností preukázaná nebola, pretože jej existenciu popiera žalobca a nevyplýva z iných priamych dôkazov.

Odvolacia námietka, ktorá sa týka dĺžky konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam je právne irelevantná.

Námietky žalovaného vo vzťahu k uplatneným nárokom za údržbu nehnuteľností za rok 2003 sú rovnako neodôvodnené. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa uvádza, že žalovaný tieto nároky uplatnil až v r. 2008 a v r. 2010 žalobca vzniesol proti týmto nárokom dôvodnú námietku premlčania. Preto vynaloženie nákladov za rok 2003 nemohlo byť zohľadnené proti pohľadávke žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Pokiaľ ide o rozsah a výšku náhrady stotožňuje sa odvolací súd s názorom súdu prvého stupňa.

Keďže odvolacie námietky žalovaného posúdil krajský súd ako nedôvodné, podľa potvrdil rozsudok v jeho napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny.

Odvolaním napadol žalobca výrok o trovách konania. Odvolací súd konštatuje, že tento výrok je vecne správny, aj keď pre úplnú jednoznačnosť by výrok o náhrade trov konania mal znieť tak, že súd prvého stupňa nepriznáva žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi. Z odôvodnenia rozsudku však nepochybne vyplýva, že o trovách konania rozhodoval súd prvého stupňa podľa , teda podľa zásady pomerného úspechu. Žalobca síce bol v konaní čiastočne úspešný, bol však čiastočne neúspešný ohľadom nároku v rozsahu, v ktorom bol žalobný nárok zamietnutý jednak rozsudkom z 15.1.2009 č.k. -252 a jednak napadnutým rozsudkom z 27.1.2011 č.k. -426.

Procesným neúspechom žalobcu je tiež späťvzatie žaloby o zaplatenie sumy 16.524,50 eur o ktorú bolo konanie zastavené, pretože toto zastavenie zavinil svojím dispozitívnym úkonom žalobca.

Súd prvého stupňa teda správne rozhodol o trovách konania podľa . Nie je správny názor odvolateľa, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania mal súd prvého stupňa rozhodovať podľa . V predmetnom konaní plnenie nezáviselo v celom rozsahu od výšky znaleckého posudku, znaleckým posudkom bol iba kvantifikovaný nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom výšku bezdôvodného obohatenia uplatňovanú žalobou stanovil sám žalobca.

Žalobca podal dňa 2.3.2011 návrh na doplnenie rozsudku podľa ust. a v ktorom tvrdil, že súd nerozhodol o trovách žalobcu. Súd prvého stupňa uznesením z 13.4.2011 č.k. -457 návrh na doplnenie rozsudku zamietol. V odôvodnení uznesenia uviedol, že podľa ust. právo na náhradu trov konania nevzniklo žalobcovi, ale žalovanému, ktorému by súd trovy konania priznal, ak by ich priznanie žalovaný navrhol.

Uznesením z 25.11.2010 č.k. -462 súd prvého stupňa uložil žalovanému T.. B. G. poriadkovú pokutu vo výške 100,- eur, ktorú je povinný zaplatiť na účet súdu prvého stupňa do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný na pojednávaní dňa 25.11.2010 bol zo strany súdu dôrazne viackrát upozorňovaný, aby nezasahoval svedeckej výpovede svedkyne Q. I.. Aj napriek otázke položenej na svedkyňu žalovaný bez vyzvania súdu kričal, preto bol opätovne upozornený na rušenie pojednávania. Týmto svojím správaním porušil príkaz súdu nezasahovať do priebehu pojednávania, preto súd prvého stupňa mu uložil podľa poriadkovú pokutu.

Proti uzneseniu sa odvolal žalovaný, ktorý tvrdí, že z jeho strany nedošlo k hrubému narušeniu konania. Nie je pravda, že bol viackrát upozornený, aby nezasahoval do svedeckej výpovede svedkyne. Bol upozornený iba raz, pretože povedal slovo, ktoré podľa jeho názoru svedkyňa hľadala. Druhé upozornenie bolo pri irelevantnej otázke zo strany žalobcu, ktorá nebola správne položená a preto ju namietal, čo súd považoval za zasahovanie do výpovede. Žalovaný tvrdí, že sa súdu ospravedlnil, na čo údajne mu bolo povedané, že pokuta udelená nebude. Preto žiada o zrušenie uznesenia a odpustenia pokuty.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie, ktoré predchádzalo vydaniu tohto rozhodnutia. Z obsahu zápisnice o pojednávaní dňa 25.11.2010 na č.l. 404 - 409 spisu vyplýva, že konajúci sudca dôrazne upozorňoval žalovaného, aby nezasahoval do svedeckej výpovede svedkyne Q. I. spôsobom, ako to uvádza aj žalovaný vo svojom odvolaní a následne je v zápisnici uvedené, že žalovaný bez vyzvania súdu kričal po položení otázky zo strany právneho zástupcu žalobcu, na čo bola žalovanému uložená poriadková pokuta.

Poriadková pokuta je jedným z prostriedkov poriadkových opatrení, ktoré zákon umožňuje súdu použiť na riadny a nerušený chod konania. Pri ukladaní poriadkovej pokuty súd v rámci svojej voľnej úvahy posudzuje stupeň a závažnosť previnenia osoby, ktorej sa poriadková pokuta ukladá. Odvolací súd konštatuje, že z obsahu zápisnice o pojednávaní je zrejmé, že bol žalovaný upozorňovaný na to, ako sa má správať pri výsluchu svedkyne. Zápisnica o procesnom úkone sa vyhotovuje tak, že sa v nej opíše priebeh dokazovania a uvedie sa podstatný obsah prednesov. Pokiaľ účastník konania nesúhlasí s obsahom zápisnice, môže proti jej zneniu namietať postupom podľa . Odvolací súd z obsahu zápisnice dospel k záveru, že došlo k rušeniu priebehu pojednávania, preto uloženie poriadkovej pokuty považuje za dôvodné.

Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že uloženú poriadkovú pokutu môže súd dodatočne, a to i po skončení konania odpustiť, ak to odôvodňuje neskoršie správanie sa toho, komu bola uložená alebo ak nastali dôvody hodné osobitného zreteľa; to neplatí ak už bola poriadková pokuta zaplatená ( ).

Uznesením z 9.11.2011 č.k. -486 súd prvého stupňa nepriznal žalovanému oslobodenie od platenia súdneho poplatku za podané odvolanie.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovanému bol vyrubený súdny poplatok vo výške 398,- eur. Žalovaný svoju žiadosť odôvodnil tým, že proti nemu prebieha viacero súdnych konaní vo veci bezdôvodného obohatenia, bola proti nemu vykonaná exekúcia, nedisponuje žiadnym osobným majetkom väčšej hodnoty, príjmy z iných zdrojov nemá a s manželkou má zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo. Žiada, aby vzal súd do úvahy aj skutočnosť, že zamestnáva sedem zamestnancov. Súd prvého stupňa skonštatoval, že už len z dôvodu, že žalovaný naďalej podniká a zamestnáva sedem zamestnancov opodstatnenosť jeho žiadosti je dostatočne preukázaná. Súd poukazuje aj na výšku súdneho poplatku 398,- eur, ktoré za súčasnej situácie pre neho nemôže byť likvidačný a ohrozujúci jeho podnikateľské aktivity.

Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný. Uvádza, že dôvody, ktoré opísal vo svojej žiadosti o odpustenie súdneho poplatku naďalej trvajú a jeho finančná situácia je naďalej zlá. Nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že ak výdavky prevyšujú príjmy nemal by byť účastník oslobodený od súdnych poplatkov a preniesť túto povinnosť na štát. Rovnako odôvodenie, že sa do situácie dostal zlým hospodárením je zavádzajúce. Poukazuje aj na uznesenie Okresného súdu Michalovce v inej veci, v ktorej mu bolo priznané oslobodenie od poplatku za podané odvolanie. Preto navrhuje, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a priznal oslobodenie od súdneho poplatku.

Krajský súd v Košiciach preskúmal aj toto uznesenie v rozsahu vyplývajúcom z ust. , spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je je potrebné zrušiť podľa .

Súd prvého stupňa rozhodol o žiadosti o oslobodenie žalovaného od súdnych poplatkov, ktorá mu bola predložená dňa 16.4.2009. Súd prvého stupňa o tejto žiadosti rozhodol 9.11.2011.

Podľa pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. S prihliadnutím na ust. odvolací súd konštatuje, že rovnaká úprava platí aj pre uznesenie.

Pokiaľ súd prvého stupňa rozhodoval v roku 2011 o žiadosti žalovaného o oslobodenie od súdneho poplatku musí prihliadať nie iba na okolnosti existujúce v tom čase, keď žalovaný podal žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov, ale aj na situáciu v akej sa nachádza v čase rozhodovania o tejto žiadosti, pretože následkom rozhodnutia o tejto žiadosti je buď vznik povinnosti účastníka konania zaplatiť súdne poplatky, prípadne bude o tejto povinnosti oslobodený. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v čase rozhodovania nemal zabezpečený skutkový podklad pre rozhodnutie o žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku, pretože nepoznal osobné majetkové a sociálne pomery žalovaného v čase rozhodovania o tejto žiadosti.

Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil uznesenie z 9.11.2011. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude zadovážiť si alternatívne podklady pre rozhodnutie o žiadosti žalovaného o oslobodenie od súdnych poplatkov a nanovo rozhodnúť.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa O.s.p s použitím . V odvolacom konaní mala plný úspech žalobkyňa ako právna nástupkyňa po neb. žalobcovi. Preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z odmeny za zastúpenie advokátom.

Keďže po podaní písomného vyjadrenia k odvolaniu žalovaného sa výlučnou účastníčkou konania na strane žalobcu stala manželka neb. žalobcu N. P., odvolací súd priznal odmenu za dva plné úkony právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia a podanie vyjadrenia k odvolaniu žalovaného, oba

úkony po 200,82 eur, k tomu rež. paušál 2 x 7,41 eur a DPH v celkovej sume 43,13 eur. Celkové trovy vrátane DPH predstavujú sumu 517,54 eur. Podľa žalovaný je povinný nahradiť trovy odvolacieho konania na účet právneho zástupcu žalobkyne.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.