Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Nc/54/2011

Najvyšší súd 7

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne A. A., bývajúcej v J.,

zastúpenej JUDr. M. K., advokátom Advokátskej kancelárie JUDr. K., JUDr. K. a spol. so

sídlom v K., proti žalovanej K. K., bývajúcej v H. Č., zastúpenej JUDr. J. P., advokátom v P.,

o určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 8 C

281/2005, o vylúčení sudcov Krajského súdu v Prešove JUDr. A. K., JUDr. B. B. a JUDr.

M. F. členov senátu 16 Co, takto

rozhodol:

Sudcovia Krajského súdu v Prešove JUDr. A. K., JUDr. B. B. a JUDr. M. F. n i e sú

v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Prešove

pod sp. zn. (vec Okresného súdu Humenné sp. zn. ).

O d ô v o d n e n i e

Predsedníčka senátu Krajského súdu v Prešove JUDr. A. K. v konaní vedenom na

Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. predložila vec na rozhodnutie

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky z dôvodu námietky zaujatosti uplatnenej žalovanou

voči členom odvolacieho senátu 16 Co.

V námietke zaujatosti z 30. augusta 2011 (čl. 313 - 317 spisu) žalovaná uviedla, že a

námietku zaujatosti vznáša voči JUDr. A. K. a zostávajúcim členom odvolacieho senátu

z dôvodu podania sťažnosti z 30. augusta 2011 na JUDr. A. K. Ministerstvu spravodlivosti

Slovenskej republiky a Súdnej rade Slovenskej republiky pre porušenie jej základných práv

(práva vlastniť majetok podľa a práva na súdnu ochranu podľa ods.

1 ) v dôsledku postupu odvolacieho senátu vo veci sp. zn. , ktorý pri

vydaní rozsudku z 22. októbra 2009 nepostupoval podľa relevantných procesných noriem (§

132 ) a svoje rozhodnutie nezdôvodnil ústavne konformným spôsobom. Žalovaná

2

z dôvodu podania sťažností na menovanú sudkyňu vyslovila obavu o nestrannom

rozhodovaní senátu 16 Co Krajského súdu v Prešove.

JUDr. A. K., JUDr. B. B. a JUDr. M. F., členovia senátu 16 Co, k vznesenej námietke

zhodne uviedli, že sú bez pomeru k veci i účastníkom konania ani k ich zástupcom a preto sa

necítia byť zaujatí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Prešove

( ) posudzoval opodstatnenosť uvedenej námietky zaujatosti z aspektu

existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci

v zmysle

Inštitútom vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť (§ 14 až

) sa v občianskom súdnom konaní garantuje základné právo na prerokovanie

a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa . Nestrannosť sa definuje

spravidla ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti (nadŕžania určitej procesnej

strane).

Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka

súdneho konania ( ), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu

( ). Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť

súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho

prerokovávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na

prerokovanie veci nestranným súdom je povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej

osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a

rozhodnúť o ňom (, , ).

Z hľadiska ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď:

1/ k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo

vedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania, ale tiež

vtedy, keď sudca verejne – napríklad prostredníctvom médií alebo iným spôsobom vyjadril

právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť)

3

2/ k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru

rodičovského, manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu alebo

relevantného osobného vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)],

3/ k zástupcom účastníkov konania (viď vyššie 2.).

Explicitne je definované tzv. zákonné vylúčenie sudcu a to vtedy, ak sudca rozhodoval

vec na súde nižšieho stupňa, a naopak (§ 14 ods. 2 O.s.p). V prejednávanom veci o takýto

prípad nejde.

Námietka žalovanej vzhľadom na nižšie uvádzanú judikatúru predstavuje výnimku

z ustanovenia , vzťahujúcu sa na dôvody vylúčenia založené v postupe súdu

o prejednávanej veci, alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Sudca sa má objektívne javiť v očiach strán, že je nestranný, a zároveň musí byť

vylúčená akákoľvek vonkajšia oprávnená pochybnosť o jeho nestrannosti. Právo na

nestranného sudcu je súčasťou práva na spravodlivý proces, ktorý je zaručený nielen ,

ale aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z toho vyplýva, že pri

posudzovaní otázok nestrannosti treba v každom prípade zohľadniť judikatúru Ústavného

súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva.

K tomu možno citovať napríklad z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS

47/05: "Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo

výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a

rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich

nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodovanie vo veci.

Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti pre uplatnenie

všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve

rozhodnúť (). Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu

sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že

by sudca zaujatý mohol byť. Nestrannosť sudcu je zvyčajne definovaná ako absencia

predsudku alebo zaujatosti v konkrétnej veci."

Z tohto judikátu, ktorý je súhrnom ustálenej judikatúry aj Európskeho súdu pre ľudské

práva, vyplýva najmä to, že objektívna nestrannosť sa nikdy neposudzuje podľa subjektívneho

4

hľadiska sudcu, ale podľa vonkajších objektívnych skutočností. V danom prípade teda platí

tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako

taký aj objektívne javiť v očiach strán.

Ani nemôže obísť tieto zásadné rozhodnutia Ústavného

súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva, a preto treba trvať na tom,

aby sa analyzovaná situácia (uvádzaná žalovanou) posudzovala so zreteľom na citovanú

judikatúru, z ktorej vychádza i Najvyšší súd Slovenskej republiky (napr. sp.zn. ):

Pokiaľ sa sudcovi výnimočne, napriek uvedeným požiadavkám, nepodarí predísť vzniku

situácie, v ktorej jedna procesná strana prezentuje svoje pochybnosti o jeho nezaujatosti

a vyvodzuje ich preukázateľným spôsobom zo skutočnosti vyvolaných samotným sudcom

tým, že mu v prejednávanej veci opakovane vadným jednostranným procesným postupom

znemožnil realizáciu niektorého zákonného procesného práva a v dôsledku toho tiež porušil

povinnosť zabezpečiť účastníkom rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv, treba tieto

pochybnosti považovať za závažné a priznať im význam aj bez priameho preukázania

existencie pomeru sudcu k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom.

Vychádzajúc z dôvodov nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.

z 25. januára 2011 vo veci sp.zn. ( č.l. 290 – 305 spisu)

možno zistiť, že porušenie základných práv žalobkyne na spravodlivý proces a práva

vlastniť majetok vyplýva z nenaplnenia ústavných požiadaviek riadneho a presvedčivého

odôvodnenia rozsudku vydaného 22. októbra 2009 pri vyhodnocovaní dôkazov a

nedostatočnej odpovede na relevantné argumenty formulované žalovanou v odvolaní.

Z vyššie uvedeného sa však Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky jednoznačne

nejaví, že by konajúci senát zámerne viedol opakovane konanie spôsobom, ktorým by chcel

porušovať základné práva žalovanej do miery, ktorá by ho z objektívneho hľadiska stavala

mimo ústavné kritérium jeho nestrannosti.

Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne

predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, v zmysle

( v znení zmien a doplnkov) a je povinný prejednať a

rozhodnúť všetky veci, ktoré mu boli pridelené v súlade s platným rozvrhom práce súdu.

Obsah tohto práva a povinnosti je základným predpokladom výkonu funkcie sudcu.

5

7

Pri posudzovaní dôvodnosti námietky zaujatosti vznesenej žalovanou voči členom

odvolacieho senátu 16 Co Krajského súdu v Prešove o skutočnostiach vylučujúcich sudcov

z prejednávania a rozhodovania veci vychádzal Najvyšší súd Slovenskej republiky zo

zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcov a z toho, že výnimky z tejto prezumpcie stanovuje

iba zákon. Sudcovia sú totiž vo všeobecnosti vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci

(len vtedy alebo až vtedy), ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich

zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti (viď ustanovenie ).

Žalovaná ako dôvod vylúčenia namietaných sudcov (troch členov odvolacieho senátu)

z prejednávania a rozhodovania veci vidí v tom, že podala sťažnosť i keď len voči sudkyni

JUDr. A. K., využijúc svoje základné právo – petičné právo v zmysle článku 27

Slovenskej republiky. Prezentovaný dôvod založený len na výkone základných práv na

základe zákona bez ďalšieho nezakladá ani nesvedčí o existencii vzťahu (subjektívnej alebo

objektívnej povahy) relevantného z hľadiska

So zreteľom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, že sudcovia

odvolacieho senátu 16 Co Krajského súdu v Prešove JUDr. A. K., JUDr. B. B. a JUDr. M. F.

n i e sú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde

v Prešove pod sp. zn. (vec Okresného súdu Humenné sp. zn. 8 C

281/2005).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17 . októbra 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta