Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/54/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Mesto Vysoké Tatry, Starý

Smokovec, IČO 00 326 585, zastúpeného JUDr. F. K., advokátom so sídlom v P., proti

ţalovaným 1/ L., s.r.o., so sídlom v B., IČO X.X., zastúpenej JUDr. M. M., advokátom so

sídlom v P. 2/ M. R., bývajúcemu v N., o určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom

súde Poprad pod sp. zn. , o dovolaní ţalovanej 1/ proti rozsudku Krajského súdu

v Prešove zo 7. septembra 2009 sp. zn. , , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovaná 1/ je povinná nahradiť ţalobcovi trovy dovolacieho konania 1 349,63 € na účet

JUDr. F. K., advokáta so sídlom v P., do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Poprad rozsudkom z 22. apríla 2008 č.k. -152 určil, ţe

ţalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva č. X. v Správe

katastra P. nachádzajúcich sa v katastrálnom území S. a to pozemkov parcela č. X. zastavané

plochy a nádvoria vo výmere X. m², parcela č. X. zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m²,

parcela č. X. zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m², stavieb súpisné č. X. nachádzajúcej

sa na parcele č. X., súpisné č. X. nachádzajúcej sa na parcele č. X., súpisné č. X. nachádzajúcej

sa na parcele č. X.. Vychádzal z toho, ţe ţalobca preukázal naliehavý právny záujem na

poţadovanom určení v zmysle – práva domôcť sa zmeny vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam zapísaných v katastri nehnuteľnosti. Dňa 19. septembra 1990 O., š.p.,

Poprad a ţalovaný 2/ uzatvorili spoločenskú zmluvu o zaloţení spoločnosť s ručením

2

obmedzeným V., do ktorej štátny podnik vloţil majetkový vklad - nehnuteľnosti, ktoré sú

predmetom tohto konania. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 12. júla 1993 sp.zn. 5 Cb

15448/92 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bola určená neplatnosť

spoločenskej zmluvy. Podľa zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaţdenia sa

O., š.p. nemohol majetkovými vkladmi podieľať na obchodných spoločnostiach okrem

podnikov so zahraničnou účasťou; výnimku mohol povoliť zakladateľ. Z výpovede svedka Ing.

V. M. súd zistil, ţe v čase majetkového vkladu nehnuteľností do obchodnej spoločnosti štátny

podnik poţadovaný súhlas zakladateľa nemal; majetkový vklad do obchodnej spoločnosti bol

uskutočnený v rozpore s uvedeným opatrením, preto rozhodnutím súdu bola spoločenská zmluva

určená za neplatnú. Vychádzajúc z uvedeného ku dňu účinnosti patrilo

právo hospodárenia k dotknutým nehnuteľnostiam štátnemu podniku, k 1. aprílu 1991 tieto prešli

do vlastníctva obce (ţalobcu). Ţalovaný k nehnuteľnostiam nenadobudol vlastnícke právo

vydrţaním, pretoţe vzhľadom na uvedené okolnosti podľa názoru súdu nenaplnil podmienku

dobromyseľnej drţby. Súd v zmysle povaţoval za neplatnú i kúpnu

zmluvu z 21. decembra 2004 uzavretú medzi ţalovanými 1/ a 2/ k predmetným nehnuteľnostiam

vychádzajúc zo zásady, ţe nikto nemôţe na iného previesť viac práv neţ sám má. Pokiaľ

ţalovaný 2/ vystupujúcemu spoločníkovi – štátnemu podniku vyplatil jeho majetkový podiel, ide

podľa názoru súdu o nárok ţalovaného 2/ na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu

neplatného právneho úkonu. Námietku premlčania vznesenú ţalovaným 1/ nepovaţoval súd za

dôvodu vzhľadom na nepremlčateľnosť práva podľa § 100 ods. 2 vety prevej Občianskeho

zákonníka. V dôsledku existencie toho konania nepovaţoval za právne relevantné to, ţe ţalobca

v mimosúdnej dohode zo 14. júna 2001 uznal vlastnícke právo ţalovaného 2/ k nehnuteľnostiam,

vychádzal z toho, ţe nepozná zánik vlastníckeho práva vzdaním sa tohto

práva v prospech tretej osoby, uvedené moţno povaţovať za opustenie veci, ktorej vlastníkom sa

stáva štát ( ).

Na odvolanie ţalovaného 1/ Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 7. septembra 2010

sp. zn. , napadnutý rozsudok súdu prvého potvrdil ako vecne

správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p vychádzajúc z toho, ţe súd prvého stupňa dostatočne zistil

skutkový stav, vec správne právne posúdil, keď odvolacie námietky nebolo moţné povaţovať za

dôvodné. Rovnako ako súd prvého stupňa, aj odvolací súd dospel k záveru, ţe ţalobca preukázal

3

naliehavý právny záujem na poţadovanom určení v zmysle Zhodne so súdom

prvého stupňa uzavrel, ţe vzhľadom na , právne úkony postihnuté

absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu ani zánik práv a povinností. Odvolací

súd sa stotoţnil so súdom prvého stupňa v tom, ţe O., š.p., Poprad pri uzatváraní spoločenskej

zmluvy porušil , pretoţe štátny podnik nemohol

uzavrieť spoločenskú zmluvu a vloţiť majetok – sporné nehnuteľnosti - do vzniknutej

spoločnosti bez udelenia výnimky zakladateľom. Osvedčenie inej právne významnej skutočnosti

vyjadrené ţalovaným 2/ v notárskej zápisnici N 27/2000, Nz 27/2000 (č.l. 4 spisu) nemohlo mať

za následok vznik vlastníckych oprávnení k týmto nehnuteľnostiam v prospech ţalovaného 2/,

ktorý svoje práva odvodzoval od predchádzajúceho vyplatenia majetkového podielu

vystupujúcemu štátnemu podniku - O., š.p., Poprad, keďţe takýto postup nemá oporu v zákone

a je zrejmé, ţe ţiadna likvidácia spoločnosti nebola realizovaná. Ţalovanými namietané

vyplatenie majetkového vkladu O., š.p., Poprad v rozsahu 360 000 Sk je preto plnením

z neplatného právneho úkonu, vydania ktorého sa ţalovaný 2/ môţe domáhať titulom

bezdôvodného obohatenia ( a nasl. ). Za nedôvodnú odvolací súd

povaţoval i námietku premlčania vznesenú ţalovaným vychádzajúc pritom z ustanovenia § 100

ods. 2 , podľa ktorého sa vlastnícke právo nepremlčuje a obdobne

nepremlčateľným je aj právo domáhať sa neplatnosti právneho úkonu, ktorý je absolútne

neplatný. K namietanému nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ţalovaným 2/

titulom vydrţania odvolací súd poznamenal, ţe len v prípade splnenia všetkých zákonných

podmienok vydrţania (vrátane podmienok o oprávnenej drţbe) dochádza k nadobudnutiu

vlastníckeho práva. Oprávnená drţba je faktickým ovládaním veci alebo vykonávaním práva

spätého s vôľou nakladať s vecou ako so svojou v dobrej viere, ţe drţiteľovi veci patrí (§ 130

). Ţalovaný 2/ bol účastníkom konania v ktorom bola súdom vyslovená

neplatnosť spoločenskej zmluvy spoločnosti V., s.r.o. z 19. septembra 1990 (vec Krajského súdu

v Košiciach pod sp.zn. ), preto od roku 1994 nemohol byť dobromyseľným

drţiteľom nehnuteľností, ktoré boli premetom majetkového vkladu do tejto spoločnosti.

Odvolací súd nepovaţoval za relevantné vyjadrenie ţalobcu obsiahnuté v dohode o mimosúdnom

vysporiadaní zo 14. júna 2001 (č.l. 9 spisu) o uznaní vlastníctva k prejednávaným

nehnuteľnostiam v prospech ţalovaného 2/, nakoľko týmto písomným vyhlásením ţalobcu

nemohlo dôjsť ţiadnym relevantným spôsobom k vzniku vlastníckeho práva ţalovaným 2/,

4

rovnako ani k zániku vlastníckych oprávnení ţalobcu, uvedenú skutočnosť preto nepovaţoval za

podklad pre vstup do oprávnenej drţby ţalovaného 2/. So zreteľom na tieto zistenia súd prvého

stupňa správne vyhodnotil neplatnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi ţalovanými 1/ a 2/ pre

jej rozpor s , keď ţalovaný 2/ ako predávajúci nemohol byť

vlastníkom prevádzaných nehnuteľností. Pre ţalovaného 1/ pri splnení všetkých podmienok by

tento neplatný právny úkon (kúpna zmluva) mohol byť titulom pre vstup do drţby, pokiaľ by bol

so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, vzhľadom na dĺţku doby, kedy došlo

k uzatvoreniu kúpnej zmluvy (21. decembra 2004 s povolením vkladu 3. marca 2005) a začatiu

tohto súdneho konania (28. novembra 2005), však neuplynula zákonom určená vydrţacia doba.

Krajský súd v Prešove uznesením z 30. septembra 2010 sp.zn. zmenil

uznesenie Okresného súdu Poprad z 10. februára 2010 č.k. -225 o náhrade trov

prvostupňového konania tak, ţe ţalobcovi priznal ich náhradu voči ţalovaným 1/ a 2/ vo výške

14 136,57 € do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia; súčasne ţalobcovi priznal náhradu trov

odvolacieho konania voči ţalovaným 1/ a 2/ vo výške 679,11 € do troch dní od právoplatnosti

rozhodnutia.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalovaná 1/. Ţiadala

napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Na odôvodnenie

prípustnosti dovolania uviedla, ţe v konaní jej bola odvolacím súdom odňatá moţnosť pred

súdom konať ( ), ktorý uskutočnil pojednávanie 7. septembra 2009 napriek

tomu, ţe právny zástupca ţalovaného 1/ o moţnosti omeškania sa na uvedené pojednávanie

z dôvodu poruchy motorového vozidla (poškodenia pneumatiky) bezodkladne telefonicky

informoval súd a súčasne ho poţiadal o odročenie pojednávania alebo posunutie začiatku

pojednávania do jeho príchodu na súd. Ţalovaný 1/ mal eminentný záujem zúčastniť sa

odvolacieho konania, na ktorom chcel predniesť svoje právne stanovisko dôleţité pre posúdenie

veci, z hľadiska spravodlivého súdneho konania i zásady rovnosti účastníkov, mal odvolací súd

prihliadať na náhlu prekáţku, ktorá vznikla na strane ţalovaného 1/ a umoţniť mu zúčastniť sa

odvolacieho pojednávania. Postup odvolacieho súdu v konaní bez účasti právneho zástupcu

ţalovaného 1/ a moţnosti vypočutia si jeho právneho názoru vo veci zabránil jej objektívnemu

posúdeniu. Dovolateľ, na rozdiel od odvolacieho súdu, zastáva právny názor, ţe premlčaniu

podlieha i určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu vo všeobecnej 10 ročnej premlčacej

lehote. Za nesprávne z tohto dôvodu povaţoval i posúdenie začiatku plynutia premlčacích lehôt,

dobromyseľnosť drţby ţalovaného 2/ vo vzťahu k úkonom uskutočneným od roku 1992, vklad

majetku do spoločnosti, vystúpenie štátneho podniku zo spoločnosti, vyplatenie majetkového

vkladu vystupujúcemu štátnemu podniku, prihliadajúc pritom na stanovisko Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky z 5. mája 1992 adresované O., š.p., Poprad. Odvolací súd

nesprávne vyhodnotil otázku moţnosti a spôsobu nakladania s majetkom obchodnej spoločnosti

po jej zániku. Z dôvodu, ţe v roku 1994 v absentovala právna úprava

(ktorá by upravovala postup likvidácie spoločnosti pri jej zániku v dôsledku rozhodnutia súdu,

ak táto od počiatku neexistuje) bolo vysporiadanie majetku obchodnej spoločnosti riešené

prostredníctvom osvedčenia o inej právne významnej skutočnosti notárskou zápisnicou N

27/2000, Nz 27/2000 z 28. januára 2000. Podľa názoru dovolateľa ţalovaní 1/ a 2/ nadobudli

vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam vydrţaním, nárok uplatnený v tomto konaní je

v celom rozsahu premlčaný; v dôsledku uvedeného rozhodnutia súdov spočívajú na nesprávnom

právnom posúdení veci.

Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol tento mimoriadny opravný prostriedok

ţalobcu „zamietnuť“ a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania 1 349,63 € z dôvodu, ţe nie

sú dané dovolacie dôvody v zmysle , a to ani pokiaľ ide o námietky, ktoré

smerujú k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdmi alebo k ich nesprávnym skutkovým

zisteniam.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom ( ods.

1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( a nasl. ).

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

6

prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (viď ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý potvrdzujúci odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie prípustné

tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje

proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe

dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo

ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním ţalovanej 1/ nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací

súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné, a nejde ani o potvrdzujúci rozsudok súdu

prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

podľa a Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani

nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalovaného 1/ nie je podľa aţ 3

procesne prípustné.

Dovolanie ţalovanéj 1/ by mohlo byť procesne prípustné (i dôvodné), len ak by konanie,

v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závaţných procesných

vád uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich,

vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa preto neobmedzil len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa tieţ otázkou, či konanie

nie je postihnuté niektorou z vád taxatívne vymenovaných v (tzv. vady

zmätočnosti). Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu

vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal

procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo

alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Treba uviesť, ţe z hľadiska sú právne významné len tie procesné nedostatky,

ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto

ustanovenia. Iné vady ( ), i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ale ani samotné nesprávne právne posúdenie

veci opierajúce sa o dovolací dôvod v zmysle nezakladajú

prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej

z procesných vád v zmysle ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní

došlo k takejto vade, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je

skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle aţ e/ a

netvrdili a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolateľka namietala, ţe postupom súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ). Odvolaciemu súdu vyčítala nesprávny procesný postup, keď vec prejednal

a rozhodol na odvolacom pojednávaní 7. septembra 2009 v neprítomnosti jej právneho zástupcu

JUDr. M. M., hoci neboli splnené podmienky vyplývajúce z , pretoţe právny

zástupca ţalovanej 1/ v uvedený deň svoju neúčasť odvolaciemu súdu telefonicky ospravedlnil,

súčasne mu oznámil váţny dôvod svojej neprítomnosti (náhlu prekáţku brániacu mu v účasti –

porucha motorového vozidla – „defekt pneumatiky“) a zároveň poţiadal o odročenie odvolacieho

pojednávania alebo o preloţenie jeho začiatku stanoveného na 9,00 hodinu na neskorší čas (do

jeho predpokladaného príchodu na súd – pravdepodobne do 40 minút).

Odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým sa

účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva za účelom

zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

Podľa (ďalej len ), kaţdý sa môţe

domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v

prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa , vety prvej , kaţdý má právo, aby sa jeho

vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd), ak súd

koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v inak ako v rozsahu a spôsobom

predpísaným zákonom, porušuje zaručené právo na súdnu ochranu ().

Citovaný (podobne aj dohovoru) je primárnou ústavnou

bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných

na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov

práva na súdnu a inú právnu ochranu, zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy (

aţ 50 ) normujúcich rámec, v ktorom je moţné domáhať sa jeho rešpektovania (m. m.

).

Obsah práva na súdnu ochranu v nespočíva len v tom, ţe osobám

nemoţno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je

i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Kaţdé konanie súdu, ktoré je v rozpore so

zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu ochranu (). K odňatiu

9

práva na súdnu ochranu v zmysle preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto

(„kaţdý“) domáha svojho práv na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo

nemôţe byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj

).

Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe najmä princíp „rovnosti zbraní“,

princíp kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie

súdneho rozhodnutia a ďalšie poţiadavky spravodlivého súdneho konania. Konaním súdu sa

rozumie jeho procesný postup. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu

a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Procesný postup súdu pri

konštituovaní rozhodnutia, ktorý nenachádza oporu v zákone, je preto potrebné povaţovať za

závaţnú vadu nenaplňujúcu materiálnu stránku práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý

proces, ktorá v konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu (účinnému a efektívnemu)

uplatneniu dôleţitých procesných práv účastníkov konania, ktoré (práva) slúţia na ochranu ich

práv a oprávnených záujmov v občianskom súdnom konaní. Nemoţno opomenúť, ţe procesný

úkon účastníka súdneho konania, ktorý má podstatný vplyv na ďalšie súdne konanie je moţné

povaţovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu. Ak je účastník konania z uplatnenia

tohto procesného úkonu vylúčený alebo v značnej miere obmedzený pri jeho uplatnení v

dôsledku nesprávneho postupu súdu, dochádza v takomto prípade k stavu, kedy sa mu postupom

súdu odníma moţnosť konať pred súdom, porušuje ústavné právo na súdnu ochranu

a spravodlivý proces.

Základným právom účastníka je, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti (tieţ čl.

38 ods. 2 Ústavného , ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd).

zabezpečuje toto právo tak, ţe ukladá súdu, ak zákon nestanovuje

inak, aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých,

ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť účastníkom doručené tak, aby mali

dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať

( ). Je potom na účastníkovi, či svoje právo vyuţije, alebo nie. Podľa

ods. 2 Os.p. pokračuje súd v konaní i keď sú účastníci nečinní. Ak sa nedostaví riadne

predvolaný účastník na pojednávania bez toho, aby poţiadal z dôleţitého dôvodu o odročenie,

môţe súd prejednať vec v jeho neprítomnosti. Citované procesné ustanovenia platili podľa § 211

10

ods. 2 primerane aj pre konanie pred odvolacím súdom v čase jeho rozhodovania (

ods. 1 ). Ustanovenie určuje dve podmienky,

ktoré musia byť súčasne splnené, aby súd mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka alebo

jeho zástupcu: riadne predvolanie a absencia ţiadosti o odročenie pojednávania z dôleţitého

dôvodu.

V súvislosti s vyriešením otázky, či v prejednávanej veci došlo k takémuto odňatiu

moţnosti pred súdom konať, treba uviesť, ţe podľa sa účastník môţe dať v konaní

zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. V zmysle si ako zástupcu môţe vţdy

zvoliť advokáta a jemu udelené plnomocenstvo nemoţno obmedziť. Zvolený advokát je povinný

účelne vyuţívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci

účastníkovi, ktorého zastupuje ( ). Ďalej je potrebné zdôrazniť, ţe zástupca,

ktorému bolo udelené plnomocenstvo pre celé konanie, je oprávnený na všetky úkony, ktoré v

konaní môţe urobiť účastník (§ 28 ods. 2 O.s.p). Ak má účastník takéhoto zástupcu s

plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi (viď § 49 ods. 1

). Napokon je potrebné uviesť, ţe v zmysle súd pokračuje v konaní aj

keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani

nepoţiadal z dôleţitého dôvodu o odročenie, môţe súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto

účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. V prejednávanej veci bol

postup odvolacieho súdu pri predvolaní právneho zástupcu ţalovanej 1/ na pojednávanie dňa

7. septembra 2009 a pri prejednaní veci bez účasti právneho zástupcu ţalovanej 1/ v súlade s

týmito ustanoveniami.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalovaná 1/ bola v konaní zastúpená advokátom

JUDr. M. M. na základe plnomocenstva z 18. januára 2006 (č.l. 20 spisu). Právny zástupca

ţalovanej 1/ bol riadne predvolaný na pojednávanie stanovené na deň 7.

septembra 2009 o 9 hod.; predvolanie prevzal 29. júna 2009 (č.l. 191 spisu). Z úradného

záznamu zo 7. septembra 2009 (č.l. 198 spisu) vyplýva, ţe v uvedený deň o 9,05 hodine bolo

odvolaciemu súdu oznámené pani Štolcovou z Advokátskej kancelárie právneho zástupcu

ţalovanej 1/, ţe JUDr. M. M. sa zúčastní pojednávania s meškaním cca 40 minút pretoţe na

ceste dostal „defekt na aute“.

11

Obsah úradného záznamu o telefonickej komunikácii (č.l. 198 spisu) zo

7. decembra 2009 spísaný M. Se. nezodpovedá tvrdeniam v dovolaní, podľa ktorých právny

zástupca ţalovanej mal výslovne poţiadať odvolací súd o odročenie pojednávania alebo jeho

„posunutie“ na neskorší termín. Z obsahu úradného záznamu o telefonickej komunikácii

vyplýva, ţe oznámenie odvolaciemu súdu bolo uskutočnené pani Š. a nie priamo JUDr.

M. M., jeho obsahom bola (len) informácia, ţe právny zástupca sa pojednávania zúčastní

s meškaním asi 40 minút spôsobeného „defektom na aute“. Obsah úradného záznamu

nepotvrdzuje tvrdenia dovolateľky o existencii jej ţiadosť o odročenie, či „posunutie“

pojednávania.

Z uvedeného moţno vyvodiť záver, ţe pokiaľ procesný úkon právneho zástupcu

ţalovanej 1/ uskutočnený v telefonickej forme neobsahoval výslovne ţiadosť o odročenie

pojednávania, odvolací súd postupoval v súlade so zákonom, keď vec prejednal a rozhodol v

jeho neprítomnosti. Ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, i keď z dôleţitého dôvodu, avšak

bez výslovnej ţiadosti neprítomného účastníka (jeho zástupcu) o odročenie pojednávania totiţ

umoţňuje súdu vec prejednať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti podľa

(porovnaj napr. R 120/99).

Ţiadosť neprítomného účastníka o odročenie pojednávania ( ) musí byť

navyše doručená súdu včas a formou aprobovanou právnym predpisom. Podanie môţe účastník

urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným

elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, telegraficky alebo telefaxom ( § 42 ods.1,

veta prvá ). Telefonické podanie voči súdu nepatrí medzi aprobované formy procesných

úkonov podľa . Napriek tomu, účastník konania môţe robiť svoje

procesné úkony akoukoľvek formou, pokiaľ zákon pre niektorý úkon túto formu výslovne

neurčuje ( ). V prípade ţiadosti o odročenie pojednávania zákon formu tohto

úkonu nepredpisuje. Ak sa však tento procesný úkon realizuje v inej ako zákonom aprobovanej

forme, účastník uskutočňujúci úkon nesie zodpovednosť za jeho doručenie (z hľadiska

včasnosti), aj za jeho obsahové náleţitosti (najmä zrozumiteľnosť, určitosť, úplnosť a pod.). Za

úplnosť podania určeného súdu vykonaného telefonickou formou nesie zodpovednosť ten, kto

procesný úkon realizuje, nie však súd, keďţe tomu je úkon iba určený. Ak je úplnosť a určitosť

takto uskutočneného procesného úkonu sporná (vykonaného v telefonickej forme), dôkazné

bremeno ťaţí účastníka.

Dovolateľ nepreukázal, ţe uskutočnený procesný úkon v telefonickej forme dňa

7. septembra 2009 obsahoval výslovnú ţiadosť o odročenie odvolacieho pojednávania. Úradný

záznam súdu zo 7. septembra 2009 (čl. 198 spisu) túto skutočnosť nepreukazuje. Pokiaľ právny

zástupca ţalovanej 1/ existenciu výslovnej ţiadosti o odročenie pojednávania nepreukázal,

zostali jeho dovolacie námietky v tejto časti len v rovine nepreukázaného tvrdenia, na ktoré

nebolo moţné vziať zreteľ. Za tohto stavu veci procesný postup odvolacieho súdu, ktorý dňa

7. septembra 2009 vec prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti právneho zástupcu ţalovanej 1/

(riadne predvolaného na súdne pojednávanie dňa 29. júna 2009) je potrebné povaţovať za postup

v súlade s a preto nemoţno vyvodiť záver o porušení práva dovolateľa podľa

Dovolací súd zdôrazňuje, ţe právo účastníka, aby jeho vec bola

prejednávaná verejne a v jeho prítomnosti, ktoré je zaručené v Slovenskej

republiky, nemoţno chápať tak, ţe súd by nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti

účastníka, ale tak, ţe súd je povinný umoţniť účastníkovi uplatnenie tohto práva.

K úsiliu dovolateľky a jej moţnosti podať právne stanovisko k veci priamo odvolaciemu

súdu, dovolací súd uvádza , ţe ţalovaná 1/ mala moţnosť prezentovať svoje návrhy a stanoviská

odvolaciemu súdu na pojednávaní 29. apríla 2009 a túto plne i vyuţila (viď č.l. 181) spisu)

Odvolací súd následne akceptoval dve ţiadosti právneho zástupcu ţalovanej 1/ o odročenie uţ

nariadených pojednávaní na deň 27. mája 2009 a 24. júna 2009 z dôvodu jeho zahraničnej

pracovnej cesty a váţnych rodinných dôvodov (viď č.l. 185 - 186 a č.l. 189 – 190 spisu ),

napokon stanovil termín pojednávania na deň 7. septembra 2009.

Vzhľadom na to dospel dovolací súd k záveru, ţe postup odvolacieho súdu bol

v súlade s , a preto nebola ţalovanej 1/ odňatá moţnosť pred súdom

konať ( ).

13

Pokiaľ dovolateľka súdom niţších stupňov vytýka nedostatky skutkovej povahy -

spochybňuje správnosť a úplnosť skutkových zistení súdov v dôsledku nesprávneho

vyhodnotenia vykonaných dôkazov, treba uviesť, ţe v prípade neúplnosti alebo nesprávnosti

skutkových zistení (skutkových záverov) nejde o nedostatok, ktorý by v zmysle platnej právnej

úpravy a v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu bol povaţovaný za dôvod, ktorý zakladá

procesnú vadu konania v zmysle Dovolateľkou tvrdená neúplnosť alebo nesprávnosť

skutkových zistení môţe prípadne zakladať tzv. inú vadu konania majúcu za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ). Súd ale neodníme účastníkovi moţnosť pred

ním konať tým, ţe (prípadne) nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov; jeho

rozhodnutie môţe byť síce z tohto dôvodu aj vecne nesprávne, ale to ešte samo osebe nevedie

k zmätočnosti rozhodnutia a nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle

(porovnaj napr. R 37/1993, R 125/1999 a R 6/2000).

Ak obsah dovolacích námietok smeroval tieţ k spochybneniu právneho posúdenia veci

odvolacím súdom ( ), treba uviesť, ţe právnym posúdením je činnosť

súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho

ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Súd ale právnym posúdením veci neodníma účastníkovi konania moţnosť uplatnenia jeho

procesných práv v zmysle (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie

veci súdmi niţších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky povaţované za relevantný

dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm.

c/ ), zároveň je ale zhodne zastávaný názor, ţe (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie

veci súdmi niţších stupňov nie je procesnou vadou konania v zmysle , lebo

(ani prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania neznemoţňuje

realizáciu jeho procesného oprávnenia (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

14

republiky sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a

sp. zn. ). I keby dovolacie námietky napádajúce správnosť právneho záveru

súdov (napríklad o neplatnosti spoločenskej zmluvy o zaloţení spoločnosti s ručením

obmedzeným „V.“, o nepremlčaní ţalobcom uplatneného práva, o nesplnení podmienok

vydrţania pri nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a podobne) a tieto

boli prípadne aj opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného hľadiska neposudzoval),

dovolateľkou vytýkané okolnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku,

nezakladali by ale prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia

Keďţe prípustnosť dovolania ţalovanej 1/ nemoţno vyvodiť z ustanovení § 238 ods. 1 aţ

3 ani z , Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie podľa

ods. 5 v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania (z procesných

dôvodov) sa dovolací súd nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho

vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti ţalovanej 1/, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Trovy konania v danom prípade spočívajú v odmene advokáta za

právnu sluţbu, ktorú poskytol ţalobcovi vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu ţalovanej 1/ z

26. apríla 2010 ( ods. l písm. b/ vyhlášky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych sluţieb). Sadzbu tarifnej odmeny dovolací súd stanovil

podľa § 10 ods. l tejto vyhlášky vo výške 1 130,37 €, čo s náhradou výdavkov na miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu (§ 16 ods. 3

vyhlášky) 7,21 € a 19% DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky) 216,14 €, predstavuje spolu 1 353,72 €;

dovolací súd však jej náhradu priznal v ţalobcom poţadovanej (niţšej) sume 1 349,63 €, pretoţe

táto neodporuje právnej úprave.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

15

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 17. októbra 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta