Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
d01/380753.ea1d24.pdf
PDF · 145.92 KB
No categories available
8Sžo/12/2011
Najvyšší súd 8Sžo/12/2011
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr.
Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera,
v právnej veci ţalobcu: G. P. S. R. - V. S., Š. č. X., B., proti ţalovanému: Ministerstvo
obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova č. 8 Bratislava, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozkazu riaditeľa Úradu správy rozpočtovej kapitoly Ministerstva obrany
Slovenskej republiky č. 1 zo dňa 13. februára 2004, konajúc o odvolaní ţalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/305/2007 – 53 zo dňa 17. júna 2009,
jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.
2S/305/2007 – 53 zo dňa 17. júna 2009, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) rozkaz riaditeľa Úradu správy rozpočtovej
kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky (v personálnych veciach) č. 1 zo dňa
13. februára 2004, ktorým bol P.. I.. V. F. podľa § 21 ods. 1 písm. g/ zákona č. 370/1997 Z. z.
o vojenskej sluţbe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vojenskej sluţbe“)
odvolaný z funkcie riaditeľa závodu V. a podľa § 26 ods. 2 písm. a/ zákona o vojenskej sluţbe
bol dňom 16. februára 2004 zaradený do personálnej zálohy riaditeľa Hlavného finančného
úradu – Úradu správy rozpočtovej kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky.
Krajský súd zrušenie napadnutého personálneho rozkazu zdôvodnil tým, ţe vo veci odvolania
I.. V. F. z funkcie riaditeľa odštepného závodu V. – o.z. K. sa sluţobné orgány ţalovaného
dôsledne neriadili ust. § 31a ods. 1 zákona o vojenskej sluţbe, § 19 ods. 14 zákona č.
111/1990 Zb. o štátnom podniku (ďalej len „zákon o štátnom podniku“) a čl. 19
Organizačného poriadku štátneho podniku V. z1. júla 1998. Podľa názoru súdu hlavný
vojenský prokurátor v svojom proteste dôvodne tvrdil, ţe napadnutým rozkazom bol porušený
§ 19 ods. 14 zákona o štátnom podniku a čl. 19 Organizačného poriadku štátneho podniku,
ktorý bol vydaný podľa § 10 ods. 2 zákona o štátnom podniku. Krajský súd dospel taktieţ
k záveru, ţe bolo porušené ust. § 21 ods. 1 písm. g/ zákona o vojenskej sluţbe, nakoľko I.. V.
F. bol pôvodne podľa § 30 ods. 1 zákona č. 76/1959 Zb. pridelený mimo ozbrojených síl do
funkcie na plnenie úloh obranného charakteru s ponechaním vo vojenskej činnej sluţbe, resp.
od platnosti zákona o vojenskej sluţbe bol podľa § 24 ods. 1 tohto zákona vyčlenený na
plnenie úloh v štátnom podniku, ktorého zakladateľom bol ţalovaný a preto nebolo moţné I..
V. F. odvolať z funkcie podľa § 21 ods. 1 písm. g/ zákona o vojenskej sluţbe. Súd sa stotoţnil
s názorom ţalobcu, ţe aţ po odvolaní I.. V. F. z funkcie riaditeľa odštepného závodu
riaditeľom štátneho podniku, mal tento riaditeľ navrhnúť zriaďovateľovi aby minister obrany
rozkazom skončil jeho vyčlenenia pre potreby štátneho podniku a súčasne rozhodnúť
o vymenovaní do inej funkcie alebo zaradení do personálnej zálohy a následne prepustiť do
zálohy a potom prepustiť zo sluţobného pomeru vojaka. O trovách konania rozhodol súd tak,
ţe ich ţalobcovi v konaní nepriznal.
Proti predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalovaný, domáhajúc
sa jeho zmeny podľa § 220 OSP tak, aby bola ţaloba zamietnutá, resp. rozsudok podľa § 221
ods. 1 písm. h/ OSP zrušiť a konanie podľa § 221 ods. 2 OSP zastaviť. Podľa ţalovaného nie
je z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu zrejmé v čom konkrétne spočíva
nesprávne právne posúdenie veci ţalovaným. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci a tým je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť. Podľa jeho názoru sa na ţalovaného vzťahovalo ust. § 4 ods. 2 zákona
o vojenskej sluţbe, nakoľko je nesporné, ţe I.. F. bolo potrebné povaţovať za profesionálneho
vojaka vyčleneného podľa § 24 ods. 1 zákona o vojenskej sluţbe a súčasne sa na neho
vzťahovalo aj ust. § 19 ods. 14 zákona o štátnom podniku. Podľa ţalovaného o právach
a povinnostiach vyčleneného profesionálneho vojaka vyplývajúcich zo zákona o vojenskej
sluţbe je oprávnený konať a rozhodovať príslušný sluţobný orgán a o právach
a povinnostiach podľa § 19 ods. 14 zákona o štátnom podniku je oprávnený rozhodovať
riaditeľ štátneho podniku. Okrem vymenovania do funkcie riaditeľa odštepného závodu
riaditeľom štátneho podniku bol však I.. F. vymenovaný do funkcie riaditeľa odštepného
závodu duplicitne aj ministrom a to personálnym rozkazom ministra obrany SR č. 381 z 18.
decembra 2002 a toto jeho menovanie bolo vykonané v jeho záujme a to z dôvodu zmeny
plánovanej hodnosti na jeho funkciu. Bez ohľadu na to či bol alebo nebol personálny rozkaz
č. 1 z 13. februára 2004 vykonaný v súlade zákonom o vojenskej sluţbe, je nesporné ţe
nadobudol právoplatnosť. Jeho platnosť nebolo v zákonom stanovených lehotách
spochybnená. Výlučne z tohto dôvodu musel byť I.. F. podľa § 21 ods. 1 písm. g/ zákona
o vojenskej sluţbe odvolaný z doterajšej funkcie pred zaradením do zálohy podľa § 26 ods. 2
písm. a/ zákona o vojenskej sluţbe. Podľa ţalovaného je skutkový a právny stav teraz taký,
ţe riaditeľom štátneho podniku nebol doteraz I.. F. z funkcie riaditeľa odštepného závodu
doteraz podľa § 19 ods. 14 zákona o štátnom podniku a podľa čl. 19 Organizačného poriadku
zrejme doteraz odvolaný. Toto však nie je problém ţalovaného ale štátneho podniku. S týmto
sa však prvostupňový súd vôbec nezaoberal. A preto je v tejto časti rozsudok nepreskú-
mateľný. I.. F. bol prepustený zo sluţobného pomeru personálnym rozkazom č. 48 z 23.
februára 2004 a tento rozkaz nebol napadnutý a preto prípadné zrušenie personálneho
rozkazu č. 1. z 13. februára 2004 nemôţe mať na jeho sluţobný pomer vplyv. Podľa
ţalovaného je zrušenie personálneho rozkazu č. 1 z 13. februára 2004 je objektívne
nevykonateľné. Ţalovanému nie je zrejmé ako má postupovať po zrušení napadnutého
rozhodnutia, ak nie je oprávnený konať na základe čl. 19 Organizačného priadku a § 19 ods.
14 zákona o štátnom podniku ak na to podľa súdu nie je oprávnený. Podľa ţalovaného
v súčasnej dobe nemá prípadné zrušenie personálneho rozkazu č. 1 z 13. februára 2004 ţiadny
praktický význam a nie sú s nim spojené ţiadne právne následky, hlavne vo vzťahu
k prípadnému trvaniu sluţobného pomeru I.. F.. Náhradu trov konania neţiadal priznať.
K podanému odvolaniu sa vyjadril ţalobca tak, ţe odvolať alebo menovať I.. F. do
funkcie riaditeľa odštepného závodu štátneho podniku mohol iba riaditeľ tohto štátneho
podniku a keď tak urobil duplicitne aj minister svojim personálnym rozkazom je toto jeho
rozhodnutie v rozpore so zákonom, pretoţe ako minister na to nebol oprávnený. Podľa
ţalobcu nie je pravdivé tvrdenie ţalovaného, ţe personálny rozkaz č. 1 z 13. februára 2004
nebol napadnutý zákonným spôsobom, nakoľko hlavný vojenský prokurátor podľa proti
tomuto právoplatnému rozkazu v zákonnej lehote protest prokurátora, ktorému však minister
nevyhovel 17. apríla 2007 rozhodnutím č. KaVSU-4-109/2007. Proti tomuto podal I. F.
v zákonnej lehote rozklad a minister obrany svojim rozhodnutím UPS-467-111/2007
z 24. septembra 2007 rozklad zamietol. Následne hlavný vojenský prokurátor podal
v zákonnej dvojmesačnej lehote ţalobu na Krajský súd v Bratislave. To, ţe došlo
k prekročeniu právomoci zakladateľa štátneho podniku dokladuje aj list zástupcu generálneho
právneho zástupcu ministra obrany SR č. HFU/K-59/6-7602003/OFPO. Pokiaľ odvolateľ
namietal, ţe došlo k zrušeniu celého personálneho rozkazu aj vo vzťahu k I.. M. H., tak
uvádza, ţe v tejto časti bola podaná samotná ţaloba na krajskom súde. Podľa ţalobu
z rozsudku je zrejmé, ţe sa súd zaoberal personálnym rozkazom v časti týkajúcej sa I.. F..
Podľa názoru ţalobcu bude musieť ţalovaný postupovať v súlade s novým protestom
prokurátora tak, ako na to poukázal súd prvého stupňa. Teda odvolať I.. F. z funkcie riaditeľa
odštepného závodu riaditeľom štátneho podniku, ktorého je zriaďovateľom, následne ukončiť
jeho dočasné vyčlenenie podľa § 60 ods. 1 písm. g/ zákona 346/2005 Z. z. a zaradiť
menovaného do personálnej zálohy a hľadať voľné miesto prípadne prepustiť do zálohy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1, veta prvá OSP
v spojení s § 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu
predchádzalo (podľa § 246c ods. 1, veta prvá OSP v spojení s § 211 a nasl. OSP) a dospel
k záveru, ţe odvolanie ţalovaného nie je dôvodné. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne
vyhlásený 27. októbra 2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia
alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.
Podľa § 19 ods. 14 zákona o štátnom podniku riaditeľ vymenúva a odvoláva svojho
zástupcu z radov zamestnancov podniku, ktorý ho v čase jeho neprítomnosti zastupuje
v plnom rozsahu jeho práv a povinností. Ak riaditeľ určí viacerých zástupcov, určí aj poradie,
v akom ho zastupujú. Ďalej vymenúva a odvoláva ďalších sebe priamo podriadených
zamestnancov podniku.
Podľa čl. 19 Organizačného poriadku štátneho podniku Vojenské lesy a majetky SR,
š.p. z 1. júla 1998 odštepný závod riadi riaditeľ odštepného závodu, za túto činnosť
zodpovedá riaditeľovi štátneho podniku: Riaditeľa odštepného závodu menuje a odvoláva
riaditeľ štátneho podniku.
Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej
hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu
pri vydaní rozkazu riaditeľa Úradu správy rozpočtovej kapitoly Ministerstva obrany
Slovenskej republiky č. 1 zo dňa 13. februára 2004, voči ktorému podal v zákonnej lehote
protest prokurátor číslo Hd4029/06-86 zo dňa 26. januára 2007 a ktorému nebolo vyhovené.
Z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu ţalovaného vyplynulo, ţe
krajský súd dospel k záveru o nezákonnom vydaní napadnutého rozhodnutia - rozkazu
riaditeľa Úradu správy rozpočtovej kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. 1
zo dňa 13. februára 2004 a to tým, ţe boli prekročené jeho kompetencie, resp. ţe vydal
rozhodnutie, ktoré zo zákona a organizačného poriadku nemohol vydať.
Aj podľa odvolacieho súdu, zhodne s rozhodnutím krajského súdu v danej veci ako aj
v súlade s protestom prokurátora je zrejmé, ţe napadnuté rozhodnutie - rozkaz riaditeľa Úradu
správy rozpočtovej kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. 1 zo dňa
13. februára 2004 vydal orgán, ktorý toto rozhodnutie nemohol vydať, nakoľko podľa ust.
§ 19 ods. 14 zákona o štátnom podniku jediným oprávnený toto rozhodnutie vydať, teda
rozhodnúť o odvolaní I. V. F. z funkcie riaditeľa odštepného závodu K. bol len riaditeľ tohto
štátneho podniku a to aj podľa čl. 19 Organizačného poriadku z 1. júla 1998. Keďţe však
riaditeľ štátneho podniku Vojenské lesy a majetky SR, š.p. tak aj podľa tvrdenia ţalovaného
dodnes neurobil a ţalovaný tak urobiť nemohol, správne prvostupňový súd napadnuté
rozhodnutie - rozkaz riaditeľa Úradu správy rozpočtovej kapitoly Ministerstva obrany
Slovenskej republiky č. 1 zo dňa 13. februára 2004 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Pokiaľ ide o námietky ţalovaného, ţe nevie čo má robiť a ako má postupovať vo veci
ďalej, tak táto námietka je bezpredmetná. Nie je totiţ úlohou súdu v súdom prieskume
rozhodnutí, radiť alebo poskytovať správnym orgánom návody ako majú postupovať v konaní
ďalej. Súdu zo zákona takéto povinnosti ale ani oprávnenia neprislúchajú. Je však
povinnosťou súdu v prípade, ţe je rozhodnutie správneho orgánu napadnuté ţalobou,
rozhodovať o tom, či je vydané v súlade so zákonom alebo nie a či v ţalobe uvádzané dôvody
zakladajú skutočnosť, ţe napadnutým rozhodnutím bol porušený zákon alebo bola zistená
taká vada konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Odvolací súd zdôrazňuje, ţe nie je moţné pripustiť taký výklad zákona, ktorým
by správny orgán svojvoľne rozhodoval nad rámec svojich právomoci, ktoré mu vyplývajú
zo zákona. Úlohou správnych orgánov v administratívnom konaní je striktne postupovať
v súlade s ústavou a zákonmi pri vydávaní svojich rozhodnutí a to v súlade s princípmi
právneho štátu zaručeného podľa čl. 1 ústavy, t.j. princíp právnej istoty a rovnosti. Tento
spočíva okrem iného v tom, ţe všetky subjekty práva môţu odôvodnene očakávať, ţe
príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, ţe ich
budú správne vykladať a aplikovať (napr. II. ÚS 10/99, tieţ II. ÚS 234/03). Rešpektovanie
princípu právnej istoty a rovnosti účastníkov musí byť prítomné v kaţdom rozhodnutí
orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďţe
práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb
a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09).
V tomto prípade bola takou vadou konania skutočnosť, ţe o odvolaní I.. F. z funkcie
riaditeľa odštepného závoru rozhodoval orgán ktorý na to nebol oprávnený. Preto
nezostávalo odvolaciemu orgánu nič iné, neţ rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne
správne potvrdiť podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 OSP.
O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení
s § 250k ods. 1, veta prvá OSP v spojení s § 151 ods. 1 a 2 OSP tak, ţe úspešným ţalobcom
nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko si ţiadne trovy konania neuplatnili.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 1. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave 27. októbra 2011
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská