Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/12/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr.

Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera,

v právnej veci ţalobcu: G. P. S. R. - V. S., Š. č. X., B., proti ţalovanému: Ministerstvo

obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova č. 8 Bratislava, v konaní o preskúmanie

zákonnosti rozkazu riaditeľa Úradu správy rozpočtovej kapitoly Ministerstva obrany

Slovenskej republiky č. 1 zo dňa 13. februára 2004, konajúc o odvolaní ţalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. – 53 zo dňa 17. júna 2009,

jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

– 53 zo dňa 17. júna 2009, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/

(ďalej len „OSP“) rozkaz riaditeľa Úradu správy rozpočtovej

kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky (v personálnych veciach) č. 1 zo dňa

13. februára 2004, ktorým bol P.. I.. V. F. podľa

o vojenskej sluţbe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vojenskej sluţbe“)

odvolaný z funkcie riaditeľa závodu V. a podľa § 26 ods. 2 písm. a/ zákona o vojenskej sluţbe

2

bol dňom 16. februára 2004 zaradený do personálnej zálohy riaditeľa Hlavného finančného

úradu – Úradu správy rozpočtovej kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

Krajský súd zrušenie napadnutého personálneho rozkazu zdôvodnil tým, ţe vo veci odvolania

I.. V. F. z funkcie riaditeľa odštepného závodu V. – o.z. K. sa sluţobné orgány ţalovaného

dôsledne neriadili ust. § 31a ods. 1 zákona o vojenskej sluţbe, § 19 ods. 14 zákona č.

o štátnom podniku (ďalej len „“) a

Organizačného poriadku štátneho podniku V. z1. júla 1998. Podľa názoru súdu hlavný

vojenský prokurátor v svojom proteste dôvodne tvrdil, ţe napadnutým rozkazom bol porušený

a Organizačného poriadku štátneho podniku,

ktorý bol vydaný podľa . Krajský súd dospel taktieţ

k záveru, ţe bolo porušené ust. § 21 ods. 1 písm. g/ zákona o vojenskej sluţbe, nakoľko I.. V.

F. bol pôvodne podľa pridelený mimo ozbrojených síl do

funkcie na plnenie úloh obranného charakteru s ponechaním vo vojenskej činnej sluţbe, resp.

od platnosti zákona o vojenskej sluţbe bol podľa § 24 ods. 1 tohto zákona vyčlenený na

plnenie úloh v štátnom podniku, ktorého zakladateľom bol ţalovaný a preto nebolo moţné I..

V. F. odvolať z funkcie podľa § 21 ods. 1 písm. g/ zákona o vojenskej sluţbe. Súd sa stotoţnil

s názorom ţalobcu, ţe aţ po odvolaní I.. V. F. z funkcie riaditeľa odštepného závodu

riaditeľom štátneho podniku, mal tento riaditeľ navrhnúť zriaďovateľovi aby minister obrany

rozkazom skončil jeho vyčlenenia pre potreby štátneho podniku a súčasne rozhodnúť

o vymenovaní do inej funkcie alebo zaradení do personálnej zálohy a následne prepustiť do

zálohy a potom prepustiť zo sluţobného pomeru vojaka. O trovách konania rozhodol súd tak,

ţe ich ţalobcovi v konaní nepriznal.

Proti predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalovaný, domáhajúc

sa jeho zmeny podľa tak, aby bola ţaloba zamietnutá, resp. rozsudok podľa

ods. 1 písm. h/ zrušiť a konanie podľa zastaviť. Podľa ţalovaného nie

je z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu zrejmé v čom konkrétne spočíva

nesprávne právne posúdenie veci ţalovaným. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa vychádzal

z nesprávneho právneho posúdenia veci a tým je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné pre

nezrozumiteľnosť. Podľa jeho názoru sa na ţalovaného vzťahovalo ust. § 4 ods. 2 zákona

o vojenskej sluţbe, nakoľko je nesporné, ţe I.. F. bolo potrebné povaţovať za profesionálneho

vojaka vyčleneného podľa § 24 ods. 1 zákona o vojenskej sluţbe a súčasne sa na neho

vzťahovalo aj ust. . Podľa ţalovaného o právach

a povinnostiach vyčleneného profesionálneho vojaka vyplývajúcich zo zákona o vojenskej

3

sluţbe je oprávnený konať a rozhodovať príslušný sluţobný orgán a o právach

a povinnostiach podľa je oprávnený rozhodovať

riaditeľ štátneho podniku. Okrem vymenovania do funkcie riaditeľa odštepného závodu

riaditeľom štátneho podniku bol však I.. F. vymenovaný do funkcie riaditeľa odštepného

závodu duplicitne aj ministrom a to personálnym rozkazom ministra obrany SR č. 381 z 18.

decembra 2002 a toto jeho menovanie bolo vykonané v jeho záujme a to z dôvodu zmeny

plánovanej hodnosti na jeho funkciu. Bez ohľadu na to či bol alebo nebol personálny rozkaz

č. 1 z 13. februára 2004 vykonaný v súlade zákonom o vojenskej sluţbe, je nesporné ţe

nadobudol právoplatnosť. Jeho platnosť nebolo v zákonom stanovených lehotách

spochybnená. Výlučne z tohto dôvodu musel byť I.. F. podľa § 21 ods. 1 písm. g/ zákona

o vojenskej sluţbe odvolaný z doterajšej funkcie pred zaradením do zálohy podľa § 26 ods. 2

písm. a/ zákona o vojenskej sluţbe. Podľa ţalovaného je skutkový a právny stav teraz taký,

ţe riaditeľom štátneho podniku nebol doteraz I.. F. z funkcie riaditeľa odštepného závodu

doteraz podľa a podľa Organizačného poriadku

zrejme doteraz odvolaný. Toto však nie je problém ţalovaného ale štátneho podniku. S týmto

sa však prvostupňový súd vôbec nezaoberal. A preto je v tejto časti rozsudok nepreskú-

mateľný. I.. F. bol prepustený zo sluţobného pomeru personálnym rozkazom č. 48 z 23.

februára 2004 a tento rozkaz nebol napadnutý a preto prípadné zrušenie personálneho

rozkazu č. 1. z 13. februára 2004 nemôţe mať na jeho sluţobný pomer vplyv. Podľa

ţalovaného je zrušenie personálneho rozkazu č. 1 z 13. februára 2004 je objektívne

nevykonateľné. Ţalovanému nie je zrejmé ako má postupovať po zrušení napadnutého

rozhodnutia, ak nie je oprávnený konať na základe čl. 19 Organizačného priadku a § 19 ods.

14 ak na to podľa súdu nie je oprávnený. Podľa ţalovaného

v súčasnej dobe nemá prípadné zrušenie personálneho rozkazu č. 1 z 13. februára 2004 ţiadny

praktický význam a nie sú s nim spojené ţiadne právne následky, hlavne vo vzťahu

k prípadnému trvaniu sluţobného pomeru I.. F.. Náhradu trov konania neţiadal priznať.

K podanému odvolaniu sa vyjadril ţalobca tak, ţe odvolať alebo menovať I.. F. do

funkcie riaditeľa odštepného závodu štátneho podniku mohol iba riaditeľ tohto štátneho

podniku a keď tak urobil duplicitne aj minister svojim personálnym rozkazom je toto jeho

rozhodnutie v rozpore so zákonom, pretoţe ako minister na to nebol oprávnený. Podľa

ţalobcu nie je pravdivé tvrdenie ţalovaného, ţe personálny rozkaz č. 1 z 13. februára 2004

nebol napadnutý zákonným spôsobom, nakoľko hlavný vojenský prokurátor podľa proti

tomuto právoplatnému rozkazu v zákonnej lehote protest prokurátora, ktorému však minister

4

nevyhovel 17. apríla 2007 rozhodnutím č. KaVSU-4-109/2007. Proti tomuto podal I. F.

v zákonnej lehote rozklad a minister obrany svojim rozhodnutím UPS-467-111/2007

z 24. septembra 2007 rozklad zamietol. Následne hlavný vojenský prokurátor podal

v zákonnej dvojmesačnej lehote ţalobu na Krajský súd v Bratislave. To, ţe došlo

k prekročeniu právomoci zakladateľa štátneho podniku dokladuje aj list zástupcu generálneho

právneho zástupcu ministra obrany SR č. HFU/K-59/6-7602003/OFPO. Pokiaľ odvolateľ

namietal, ţe došlo k zrušeniu celého personálneho rozkazu aj vo vzťahu k I.. M. H., tak

uvádza, ţe v tejto časti bola podaná samotná ţaloba na krajskom súde. Podľa ţalobu

z rozsudku je zrejmé, ţe sa súd zaoberal personálnym rozkazom v časti týkajúcej sa I.. F..

Podľa názoru ţalobcu bude musieť ţalovaný postupovať v súlade s novým protestom

prokurátora tak, ako na to poukázal súd prvého stupňa. Teda odvolať I.. F. z funkcie riaditeľa

odštepného závodu riaditeľom štátneho podniku, ktorého je zriaďovateľom, následne ukončiť

jeho dočasné vyčlenenie podľa zákona a zaradiť

menovaného do personálnej zálohy a hľadať voľné miesto prípadne prepustiť do zálohy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (, veta prvá

v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu

predchádzalo (podľa , veta prvá v spojení s a nasl. ) a dospel

k záveru, ţe odvolanie ţalovaného nie je dôvodné. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne

vyhlásený 27. októbra 2011 ( a ).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia

alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

Podľa riaditeľ vymenúva a odvoláva svojho

zástupcu z radov zamestnancov podniku, ktorý ho v čase jeho neprítomnosti zastupuje

v plnom rozsahu jeho práv a povinností. Ak riaditeľ určí viacerých zástupcov, určí aj poradie,

v akom ho zastupujú. Ďalej vymenúva a odvoláva ďalších sebe priamo podriadených

zamestnancov podniku.

5

Podľa čl. 19 Organizačného poriadku štátneho podniku Vojenské lesy a majetky SR,

š.p. z 1. júla 1998 odštepný závod riadi riaditeľ odštepného závodu, za túto činnosť

zodpovedá riaditeľovi štátneho podniku: Riaditeľa odštepného závodu menuje a odvoláva

riaditeľ štátneho podniku.

Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej

hlavy piatej časti preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu

pri vydaní rozkazu riaditeľa Úradu správy rozpočtovej kapitoly Ministerstva obrany

Slovenskej republiky č. 1 zo dňa 13. februára 2004, voči ktorému podal v zákonnej lehote

protest prokurátor číslo Hd4029/06-86 zo dňa 26. januára 2007 a ktorému nebolo vyhovené.

Z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu ţalovaného vyplynulo, ţe

krajský súd dospel k záveru o nezákonnom vydaní napadnutého rozhodnutia - rozkazu

riaditeľa Úradu správy rozpočtovej kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. 1

zo dňa 13. februára 2004 a to tým, ţe boli prekročené jeho kompetencie, resp. ţe vydal

rozhodnutie, ktoré zo zákona a organizačného poriadku nemohol vydať.

Aj podľa odvolacieho súdu, zhodne s rozhodnutím krajského súdu v danej veci ako aj

v súlade s protestom prokurátora je zrejmé, ţe napadnuté rozhodnutie - rozkaz riaditeľa Úradu

správy rozpočtovej kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. 1 zo dňa

13. februára 2004 vydal orgán, ktorý toto rozhodnutie nemohol vydať, nakoľko podľa ust.

jediným oprávnený toto rozhodnutie vydať, teda

rozhodnúť o odvolaní I. V. F. z funkcie riaditeľa odštepného závodu K. bol len riaditeľ tohto

štátneho podniku a to aj podľa čl. 19 Organizačného poriadku z 1. júla 1998. Keďţe však

riaditeľ štátneho podniku Vojenské lesy a majetky SR, š.p. tak aj podľa tvrdenia ţalovaného

dodnes neurobil a ţalovaný tak urobiť nemohol, správne prvostupňový súd napadnuté

rozhodnutie - rozkaz riaditeľa Úradu správy rozpočtovej kapitoly Ministerstva obrany

Slovenskej republiky č. 1 zo dňa 13. februára 2004 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Pokiaľ ide o námietky ţalovaného, ţe nevie čo má robiť a ako má postupovať vo veci

ďalej, tak táto námietka je bezpredmetná. Nie je totiţ úlohou súdu v súdom prieskume

rozhodnutí, radiť alebo poskytovať správnym orgánom návody ako majú postupovať v konaní

ďalej. Súdu zo zákona takéto povinnosti ale ani oprávnenia neprislúchajú. Je však

povinnosťou súdu v prípade, ţe je rozhodnutie správneho orgánu napadnuté ţalobou,

6

rozhodovať o tom, či je vydané v súlade so zákonom alebo nie a či v ţalobe uvádzané dôvody

zakladajú skutočnosť, ţe napadnutým rozhodnutím bol porušený zákon alebo bola zistená

taká vada konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd zdôrazňuje, ţe nie je moţné pripustiť taký výklad zákona, ktorým

by správny orgán svojvoľne rozhodoval nad rámec svojich právomoci, ktoré mu vyplývajú

zo zákona. Úlohou správnych orgánov v administratívnom konaní je striktne postupovať

v súlade s a zákonmi pri vydávaní svojich rozhodnutí a to v súlade s princípmi

právneho štátu zaručeného podľa , t.j. princíp právnej istoty a rovnosti. Tento

spočíva okrem iného v tom, ţe všetky subjekty práva môţu odôvodnene očakávať, ţe

príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, ţe ich

budú správne vykladať a aplikovať (napr. , tieţ ). Rešpektovanie

princípu právnej istoty a rovnosti účastníkov musí byť prítomné v kaţdom rozhodnutí

orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďţe

práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb

a právnických osôb k orgánom verejnej moci ().

V tomto prípade bola takou vadou konania skutočnosť, ţe o odvolaní I.. F. z funkcie

riaditeľa odštepného závoru rozhodoval orgán ktorý na to nebol oprávnený. Preto

nezostávalo odvolaciemu orgánu nič iné, neţ rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne

správne potvrdiť podľa ust. a .

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení

s , veta prvá v spojení s a tak, ţe úspešným ţalobcom

nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko si ţiadne trovy konania neuplatnili.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 27. októbra 2011

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

7

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská