Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
5da/380660.7bc777.pdf
PDF · 159.42 KB
No categories available
5Ndz/5/2011
Najvyšší súd 5Ndz/5/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu A. P., bytom K., proti
žalovanému Krajskému súdu v Nitre, so sídlom Štúrova 9, Nitra, o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného č. Spr-Io 14/2011 zo 05. mája 2011 vo veci vedenej na Krajskom
súde v Nitre pod sp. zn. 11S/107/2011, o návrhu na vylúčenie sudcov Krajského súdu v Nitre,
takto
rozhodol:
Sudcovia Krajského súdu v Nitre JUDr. M. M., JUDr. D. V., JUDr. D. K., JUDr. I.
D., JUDr. M. P., Mgr. I. V., JUDr. D. H., JUDr. R. P., JUDr. V. S., JUDr. V. P., JUDr. E. M.,
JUDr. B. M., JUDr. M. H., JUDr. J. P., JUDr. V. N., JUDr. K. M., JUDr. L. G., JUDr. D. P.,
JUDr. S. S., JUDr. A. K., PhD., JUDr. Ľ. M., PhD., JUDr. J. V., JUDr. Z. M., JUDr. Š. H.,
JUDr. A. N., JUDr. Ľ. K., JUDr. S. L., JUDr. I. K., JUDr. J. B., JUDr. Z. B., JUDr. V. T.,
PhD., JUDr. P. L., JUDr. P. P., Mgr. E.. N., JUDr. J. B. a JUDr. E. H. nie sú vylúčení
z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn.
Sudcovia Krajského súdu v Nitre JUDr. S. Z. – predsedníčka Krajského súdu v Nitre
a JUDr. R. G. - podpredseda Krajského súdu v Nitre, sú vylúčení z prejednávania
a rozhodovania tejto veci.
O d ô v o d n e n i e :
V hore označenej veci podaním zo dňa 22.08.2011 žalobca žiadal o vylúčenie
všetkých sudcov Krajského súdu v Nitre z prejednávania a rozhodovania veci, ktoré
odôvodnil tým, že predsedníčka Krajského súdu v Nitre systematicky a vedome ako odvolací
orgán potvrdzovala rozhodnutia prvostupňového orgánu – povinnej osoby Okresného súdu
Nitra v neprospech žalobcu. Vyslovil pochybnosti o nezaujatosti všetkých sudcov a senátov
Krajského súdu v Nitre a dožadoval sa, aby túto vec neprejednával a nerozhodoval sudca
a senát Krajského súdu v Nitre, ale iný krajský súd. Tiež poukazoval na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.05.2008, z ktorého je zrejmé, že danú vec
nemôže prejednávať ani jeden sudca a senát Krajského súdu v Nitre, nakoľko ide o totožný
prípad.
Zároveň požiadal o prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), nakoľko prebieha priestupkové a disciplinárne konanie
proti predsedovi Okresného súdu v Nitre, čo môže mať vplyv na výsledok tohto konania.
K námietke zaujatosti podali dňa 05.09.2011 oznámenie predsedníčka senátu 11S
JUDr. M. M., ktorá uviedla, že s poukazom na tvrdenia žalobcu a na skutočnosť, že
žalovaným je Krajský súd v Nitre, na ktorý bola pridelená na výkon funkcie sudcu
a predsedníčky senátu, vznáša aj ona námietku zaujatosti podľa § 14 a § 15 OSP vo vzťahu
k žalovanému, resp. jeho štatutárnej zástupkyni JUDr. S. Z., ktorá je jej nadriadenou
a s ktorou je v priateľskom vzťahu.
Sudkyňa a členka senátu 11S JUDr. D. V. taktiež uviedla, že sa cíti byť vo veci zaujatá
vzhľadom na tvrdenia žalobcu a na skutočnosť, že je pridelená na výkon funkcie sudcu na
Krajský súd v Nitre, a že s jeho predsedníčkou je v priateľskom vzťahu.
Sudkyňa a členka senátu 11S JUDr. D. K. vzhľadom na tvrdenia žalobcu a na
skutočnosť, a na to, že je pridelená na výkon funkcie sudcu na Krajský súd v Nitre, a že s jeho
predsedníčkou je v priateľskom vzťahu sa tiež cítila byť vo veci zaujatá.
Predsedníčka Krajského súdu v Nitre JUDr. S. Z. uviedla, že sa cíti byť zaujatá,
nakoľko žalobou napadnuté rozhodnutie vydala.
Podpredseda Krajského súdu v Nitre JUDr. R. G. uviedol, že vo veci je zaujatý,
pretože je štatutárnym zástupcom žalovaného.
Ostatní sudcovi Krajského súdu v Nitre s výnimkou JUDr. Z. B., ktorá je dlhodobo
chorá a JUDr. S. L., ktorý vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že nie je zaujatý, sa
vyjadrili tak, že vo veci sa cítia byť zaujatí s ohľadom na osobu žalovaného, resp. pre pomer
k osobe žalovaného, u ktorého vykonávajú sudcovskú funkciu, pričom väčšina z nich uviedla
aj to, že s predsedníčkou súdu, ktorá je ich nadriadenou, sú v priateľskom vzťahu.
Krajský súd v Nitre v súlade s § 16 ods. 1 OSP predložil námietku zaujatosti
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, spis došiel súdu dňa 07.11.2011.
Podľa § 14 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP sudcovia sú vylúčení
z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo
k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
Účelom § 14 ods. 1 OSP je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému
prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho
rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď:
1. k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo vedľajším
účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania, ale tiež vtedy,
keď sudca verejne – napríklad prostredníctvom médií alebo iným spôsobom vyjadril právny
názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť),
2. k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského,
manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu alebo relevantného
osobného vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)],
3. k zástupcom účastníkov konania.
Pomer k veci ako okolnosť spochybňujúca nezaujatosť sudcu predpokladá situáciu,
keď sudca je právne zainteresovaný na výsledku konania. O pomere k účastníkovi alebo
k zástupcovi ako okolnosti vzbudzujúcej pochybnosti o nezaujatosti sudcu možno uvažovať,
ak sa zakladá na príbuzenstve, či iných kladných alebo záporných vzťahoch sudcu
k účastníkom alebo k ich zástupcom. Zákonom predpokladané dôvody podmieňujúce
zaujatosť alebo nezaujatosť sudcu na prejednanie a rozhodnutie pridelenej veci musia
vyplývať z objektívnych skutočností. V námietke zaujatosti účastník nemôže ako dôvod
použiť okolnosti, ktoré spočívajú v postupe súdu v konaní o prejednaní veci. Postupom
sa rozumejú procesné úkony súdu vrátane rozhodnutí, ktoré upravujú vedenie konania.
V širšom chápaní môžeme k postupu sudcu priradiť aj jeho rozhodnutie vo veci samej, ktoré
je jeho ústavnou povinnosťou, a preto túto okolnosť, že v inej veci meritórne rozhodol
v prípade v jeho neprospech zásadne nemožno použiť ako dôvod na námietku zaujatosti.
Ide o procesné úkony a rozhodnutia, ktoré upravuje Občiansky súdny poriadok, ktoré sú ním
predvídané a majú upravené svoje účinky na priebeh konania. Iné úkony a rozhodnutia, ktoré
sú výsledkom procesnej improvizácie v postupe súdu za splnenia aj ostaných zákonných
podmienok nemožno použiť ako dôvody na námietku zaujatosti. Sudcu nemožno vylúčiť
nielen pre úkony v prejednávanej veci, ale ani pre úkony v iných právnych veciach vrátane
rozhodnutí, ktoré vydal. Ak sú v námietke zaujatosti uvedené len také skutočnosti, neprihliada
sa na ne, t. j. platí fikcia ako by námietka nebola vznesená, ale len v rozsahu týchto
skutočností, v ktorom prípade sa vec nepredkladá nadriadenému súdu na rozhodnutie
o námietke zaujatosti. Ak námietka obsahuje aj iné okolnosti, treba ju predložiť bez ohľadu
na to, že o niektorých okolnostiach platí, že sa na ne neprihliada, pretože v opačnom prípade
by mohol nastať dôvod pre zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. g/ OSP v spojení
s v 205a ods. 1 písm. a/ OSP. Taký dôvod pre zrušenie rozhodnutia vo veci samej by sa mohol
uplatniť aj v dovolacom, resp. v mimoriadnom dovolacom konaní. Pre vylúčenie sudcu
z prejednania a rozhodnutia veci nepostačujú subjektívne pocity účastníka konania, z dôvodu
ktorých tvrdí, že má pochybnosti o nezaujatosti sudcu na prejednanie a rozhodnutie veci, ako
aj je nepostačujúci subjektívny názor konajúceho sudcu, že sa cíti byť zaujatý na prejednanie
a rozhodnutie mu pridelenej veci, ako aj naopak. Zaujatosť konkrétneho sudcu
v prejednávanej veci musí vyplývať z objektívnych okolností podmieňujúcich jeho
vzťah k predmetu konania alebo jeho vzťah k účastníkom tohto konania, alebo
k ich zástupcom. Povinnosť preukázať okolnosti odôvodňujúce zaujatosť konajúceho sudcu
na prejednaní a rozhodnutí mu pridelenej veci spočíva na tom, kto vzniesol námietku
zaujatosti.
Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení
neskorších predpisov (ďalej lej „zákon o sudcoch“) sudca je predstaviteľ súdnej moci.
Právomoc súdu sudca vykonáva na nezávislom a nestrannom súde oddelene od iných štátnych
orgánov. Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné
právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne,
spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade
so zákonom. Podľa § 30 citovaného zákona v záujme záruky nezávislosti a nestrannosti
výkonu sudcovskej funkcie je sudca povinný dbať svojím správaním na to, aby jeho
nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. V občianskom živote, pri výkone funkcie sudcu,
aj po jeho skončení sa sudca musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť
funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov.
Z toho vyplýva, že sudca musí byť nielen nestranný, ale sa musí ako nestranný javiť navonok.
Nestranný je sudca, u ktorého nie sú pochybnosti o jeho nezaujatosti so zreteľom
na jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom a súčasne sa nepodieľal
na rozhodovaní vo veci v niektorom inštančnom stupni. Rozhodovaním sa rozumie účasť
na hlasovaní alebo inom spôsobe účasti na prijímaní rozhodnutia vo veci samej (samosudca),
ako aj na rozhodnutiach, ktoré pripravujú skutkový a právny základ na rozhodnutie vo veci
samej. Základom na záver o nevyhnutnosti vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania veci
je pochybnosť o jeho nezaujatosti.
Predpokladom skutočného uplatnenia zásady rovnosti účastníkov v konaní a zaistenia
záruk správneho a spravodlivého rozhodnutia je, aby v konaní konal a rozhodoval sudca
nezaujatý, ktorý nie je v žiadnom osobnom vzťahu k účastníkom a k ich zástupcom, a ktorý
nie je žiadnym spôsobom zainteresovaný na výsledku konania. V súlade s tým zákon
vo vyššie citovanom ustanovení § 14 ods. 1 OSP konštruuje ako dôvody vylúčenia sudcu
sudcov pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom. Zákon zakladá vylúčenie sudcu
na existencii určitého dôvodu vymedzeného takými konkrétne označenými a zistenými
skutočnosťami, vo svetle ktorých sa javí sudcova nezaujatosť pochybnou. Vylučuje sa tým
subjektívny pohľad na vylúčenie sudcu; na to, aby bol sudca vylúčený, nemôžu postačovať
pocity účastníka o tom, že možno mať pochybnosti o nezaujatosti sudcu, ale musí byť zistený
dôvod, z ktorého vyplýva, že možno pochybovať o sudcovej nezaujatosti.
V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. III. ÚS 47/05, v ktorom ústavný súd
vyslovil právny záver, že „obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej
veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, to znamená, že súd musí každú vec
prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu
z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci“.
Ústavný súd Slovenskej republiky nestrannosť sudcu judikoval aj v ďalších rozhodnutiach
(pozri bližšie napr. sp. zn. III. ÚS 71/97, I. ÚS 73/97).
Ako je už spomenuté vyššie, sudcov pomer k účastníkom alebo ich zástupcom môže
byť založený predovšetkým na príbuzenskom alebo jemu obdobnom vzťahu, ktorému
na roveň môže v konkrétnom prípade stáť vzťah priateľský, či naopak zjavne nepriateľský.
Do úvahy prichádza i vzťah ekonomickej závislosti. Uplatnená námietka zaujatosti pre pomer
sudcu k veci musí byť v príčinnej súvislosti s predmetom daného konania. (Uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 76/1999 z 20.07.1999.)
V danej veci nemožno opomenúť, že väčšina z namietajúcich sa sudcov uviedla
ako dôvod svojej zaujatosti pomer k žalovanému, resp. predsedníčke Krajského súdu v Nitre,
avšak neuviedla, a čo im konkrétne bráni v rozhodnutí predmetnej veci. Samotná formulácia
„som sudcom/sudkyňou Krajského súdu v Nitre“, resp. doplnená o konštatovanie, že „krajský
súd je mojim zamestnávateľom“ nezodpovedá zákonnej požiadavke uvedenej v § 14 ods. 1
OSP, a to najmä s prihliadnutím na ustanovenie § 25 ods. 1 zákona o sudcoch a čl. 144 ods. 1
V danej veci nemožno tiež neuviesť, že pre vylúčenie sudcu v zmysle § 14 ods. 1 OSP
by neobstálo vyjadrenie niektorých sudcov Krajského súdu v Nitre, ktorí pre dôvod svojej
zaujatosti považujú predsedníčku krajského súdu za svoju nadriadenú, resp. uvádzajú,
že sú s ňou nielen v priateľskom ale aj v podriadenom vzťahu, a neobstál by ani názor,
že žalovaný je ich zamestnávateľom, nakoľko podľa § 25 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z.
vymenovaním za sudcu vzniká a zánikom funkcie sudcu zaniká osobitný vzťah sudcu k štátu,
z ktorého vyplývajú práva a povinnosti sudcu a štátu upravené týmto zákonom; za štát v týchto
vzťahoch koná ústredný orgán štátnej správy súdov, ktorého pôsobnosť upravuje osobitný
predpis.
Práve osobitný vzťah sudcu k štátu musí sudcovi umožniť konať a rozhodovať
nezávisle a nezaujato vo všetkých veciach, teda aj vo veciach, ktoré sa týkajú nielen štátu,
s ktorým tento vzťah po dobu výkonu svojej sudcovskej funkcie udržiava, veci týkajúcich
sa orgánov správy súdu, na ktorom aktuálne vykonáva svoju funkciu, nevyjímaje. K tomuto
postoju čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky výslovne sudcovi priznáva nezávislosť pri výkone
jeho funkcie. Taktiež v zmysle zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 35 cit. zák.) pôsobnosť predsedu súdu
v oblasti riadenia a správy súdu je potrebné vnímať ako súhrn určitých oprávnení a zároveň
aj ako zákonom dané povinnosti; predseda je zároveň štatutárnym orgánom súdu, pokiaľ tento
zákon nezveruje toto postavenie v oblasti správy súdu inému subjektu – riaditeľovi správy
súdu. V zmysle § 32 a § 33 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov orgány riadenia a správy súdu (t. j. predseda
súdu a podpredseda súdu) vykonávajú riadenie a správu súdov v rozsahu a spôsobom
ustanoveným zákonom; úlohou riadenia a správy súdov je vytvárať súdom Slovenskej
republiky podmienky na riadny výkon súdnictva najmä v oblasti personálnej, organizačnej,
ekonomickej, finančnej, odbornej a dohliadať na riadny výkon súdnictva spôsobom
a v medziach ustanovených zákonom, pričom riadenie a správa súdov nesmú zasahovať
do rozhodovacej činnosti súdov.
Z uvedeného je zrejmé, že predseda súdu nie je nadriadeným sudcu ani sudca
nie je podriadeným predsedovi súdu.
Ani samotná okolnosť, že sudcovia sa navzájom (ako kolegovia) poznajú a pravidelne
sa stretávajú na pracovisku, nemôže byť (bez ďalšieho) dôvodom pre vylúčenie sudcu
z prejednávania a rozhodovania veci. Vzťahy sudcov navzájom sú vo všeobecnosti neutrálne,
budované na princípoch profesionálnej spolupráce, riešenia obdobných pracovných úloh
a problémov. Takéto kolegiálne vzťahy sudcov nemožno bez ďalšieho považovať za okolnosť
vzbudzujúcu pochybnosti o ich nezaujatosti. Jedine v prípade, kedy vzájomný vzťah presiahne
takto chápaný profesionálny rámec a nadobúda charakter bližšieho osobného vzťahu
(rodinného, priateľského a pod.), možno o tejto okolnosti uvažovať ako o dôvode pre vylúčenie
sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Je však nutné, aby táto okolnosť bola nielen
konštatovaná, ale aj skutkovo vymedzená, preto aj napríklad tvrdenie o priateľskom pomere
by malo byť konkretizované. Až v takomto prípade môže vykazovať právne významné znaky
z hľadiska § 14 ods. 1 OSP; o takýto prípad však v prejednávanej veci nejde.
Na druhej strane k záveru o tom, že sudca je vylúčený, nie je potrebné, aby bolo
preukázané, že je zaujatý. Na vylúčenie sudcu postačuje, ak možno mať so zreteľom na jeho
pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom pochybnosti o jeho nezaujatosti.
Nestrannosť treba skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska
nestrannosti, t. j. v danom prípade treba zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho
prípad, a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade treba zistiť,
či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere.
V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá
až do predloženia dôkazu opaku (Piersach v. Belgicko - rozsudok Európskeho súdu
pre ľudské práva z 01.10.1982).
Existencia nestrannosti musí teda byť určená podľa subjektívneho hľadiska,
to znamená na základe osobného presvedčenia a správania sudcu v danej veci, a tiež podľa
objektívneho hľadiska, t. j. zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola
z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (pozri rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. III. ÚS 16/00).
Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti,
resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý
mohol byť. Nestrannosť sudcu je zvyčajne definovaná ako „absencia predsudku alebo
zaujatosti v konkrétnej veci."
Za objektívne pritom nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne
niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť
k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci
disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania
a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k veci, účastníkom
alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej
povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle a nestranne.
Meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôže byť ani subjektívne hľadisko
účastníka konania, ktoré je spravidla motivované tým, že súd nekoná a nerozhoduje podľa
jeho predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania nepatrí
účastníkovi konania a nemôže objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu.
Ani žalobcom udávaný spôsob rozhodnutia v majúcej sa preskúmať veci ako aj v jeho
iných obdobných veciach sám osebe nezakladá dôvod vylúčenia sudcov Krajského súdu
v Nitre z prejednávania a rozhodovania v danej veci. V tejto súvislosti Najvyšší súd
Slovenskej republiky zdôrazňuje, že základom pre vylúčenie sudcu môžu byť len objektívne
existujúce zákonné dôvody, nie však to, že účastník sa nestotožňuje s jeho rozhodovaním.
Na dosiahnutie nápravy v občianskom súdnom konaní slúžia predovšetkým opravné
prostriedky, nie námietka zaujatosti, ktorej účel je zásadne odlišný. Iba na tomto základe však
bez ďalšieho nemožno urobiť záver o splnení podmienok ustanovenia § 14 ods. 1 OSP,
ak súčasne nie sú k dispozícii ďalšie doložené skutočnosti, ktorých konkrétny obsah
a charakter by objektivizoval uplatnenú námietku.
Súčasťou základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu účastníka súdneho
konania, ktorý podal takýto návrh podľa § 15a OSP a vylúčiť označeného sudcu z ďalšieho
prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie
veci nestranným súdom je iba povinnosť súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby
na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť
o ňom (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 27/98 z 25.03.1998).
I keď zákon v § 14 ods. 1 OSP spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania
vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len
pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu
pre ľudské práva najmä vo veci Delcourt v. Belgicko, podľa ktorých spravodlivosť nielenže
musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („justice must not only
be done, it must also be seen to be done“)], nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení
sudcu podľa § 14 ods. 1 OSP predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto
nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).
Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci
len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť
v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo. Z vyššie uvedeného vychádza
aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko
nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko
objektívne, založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností
o zaujatosti sudcu (napr. Saraiva de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti
Francúzsku, 1998). Preto k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť
len vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo ich k zástupcom dosiahne takú intenzitu,
že nebudú schopní nezávisle a nestranne rozhodovať (II ÚS 105/01, Sbírka nálezů a usnesení
ÚS ČR, sv. 23, nález č. 98, str. 11).
Pokiaľ žalobca poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 27.05.2008 sp. zn. 5Ndzk/1/2008 vo veci žalobcu proti Krajskému súdu v Trnave, treba
uviesť, že v tejto veci Najvyšší súd Slovenskej republiky nerozhodol o vylúčení sudcov,
ale o prikázaní veci z dôvodu vhodnosti podľa § 12 ods. 2 OSP, pričom v dôvodoch svojho
rozhodnutia taktiež poukázal na ustanovenie čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý
sudcovi nielen výslovne priznáva nezávislosť výkonu funkcie sudcu, ale súčasne
prostredníctvom iných právnych predpisov zabezpečuje garancie bežné v demokratickej
spoločnosti na ničím nerušený výkon funkcie sudcu. Aj v tejto veci Najvyšší súd Slovenskej
republiky upozorňuje na to, že „opačný výklad situácie sudcu, ktorý by sa mal dostať
(a v posudzovanej veci je dôvodný záver o narastajúcom výskyte týchto vecí pri aplikácii
zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov jednotlivcami nespokojnými s výsledkami
prvostupňového informačného konania) do konfliktu so štátnou správou svojho súdu,
by ohrozoval v prípade nedostupnosti vhodnej rozhodovacej alternatívy dostupnosť
spravodlivosti, a v konečnom dôsledku by maril riadne uplatnenie ústavou zaručeného práva
jednotlivca na spravodlivú súdnu ochranu v zmysle čl. 46 a nasl. ustanovení Ústavy
Slovenskej republiky“ a taktiež poukazuje na to, že danú situáciu je potrebné dôsledne odlíšiť
10 5Ndz/5/2011
od uznávaného princípu „nemo iudex in causa sua“, lebo tu nejde o osobnú vec sudcu,
ale o stále zdôrazňovaný vzťah medzi sudcom na strane jednej a štátom, tzn. výkonnou
mocou.
Keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by bola
z hľadiska § 14 ods. 1 OSP relevantná, a ani z vyjadrení uvedených sudcov, ktorým vec podľa
rozvrhu práce pripadla na rozhodnutie ani ostatných sudcov, nevyplývajú žiadne zákonné
dôvody pre ich vylúčenie, Najvyšší súd Slovenskej republiky nevyhovel vznesenej námietke
zaujatosti a rozhodol podľa ustanovenia § 16 ods. 1 druhá veta OSP tak, že označení sudcovia
Krajského súdu v Nitre nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.
Vylúčení z prejednania a rozhodovania danej veci sú len JUDr. S. Z. – predsedníčka
Krajského súdu v Nitre a JUDr. R. G. - podpredseda Krajského súdu v Nitre, nakoľko JUDr.
S. Z. ako predsedníčka Krajského súdu v Nitre a jeho štatutárna zástupkyňa vydala
rozhodnutie, ktoré je predmetom preskúmania v tomto konaní, a JUDr. R. G. ako podpredseda
Krajského súdu v Nitre, a teda jej zástupca sa môže tiež podieľať na vybavovaní vecí podľa
zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 01. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 08. novembra 2011
JUDr. J. Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková