Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (14)db8/382588.a83c26.pdf
PDF · 200.58 KB
No categories available
5To/12/2011
Legal thesis Official
N a j v y š š í s ú d 5 To 12/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu
JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba
v trestnej veci proti obţalovanému Š. K. pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy
podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. na verejnom zasadnutí konanom 10. novembra
2011 v Bratislave prerokoval odvolanie obţalovaného Š. K. proti rozsudku Špecializovaného
trestného súdu v Pezinku zo 4. augusta 2011, sp. zn. PK – 2 T 9/2011, a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obţalovaného Š. K. sa z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Špecializovaný trestný súd v Pezinku (ďalej len špecializovaný trestný súd)
rozsudkom zo 4. augusta 2011, sp. zn. PK – 2T 9/2011, uznal obţalovaného Š. K. za vinného
z obzvlášť závaţného zločinu úkladnej vraţdy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák.
s poukazom na § 138 písm. c/ Tr. zák. v súbehu so zločinom nedovoleného ozbrojovania
a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe
1/ potom čo si v presne nezistený deň od doposiaľ nestotoţnenej osoby zaobstaral dve
pracovné uniformy polície Slovenskej republiky pohyboval sa dňa 8. júla 2010 v čase okolo
21.50 hod. v H., v blízkosti rodinného domu, v ktorom býval L. B., nar. X. v P., a následne
dňa 9. júla 2010 v čase asi o 21.05 hod. prišiel na svojom osobnom motorovom vozidle
zn. Honda Civic, striebornej svetlej metalízy, VIN: S., z ktorého predtým odmontoval
evidenčné číslo pred rodinný dom L. B. do H., na ul. Z., kde po príchode na miesto vystúpil
zo svojho vozidla, ktoré nechal naštartované, na sebe mal oblečenú bielu košeľu, čierne
nohavice, na tvári mal nasadené čierne slnečné okuliare a oslovil tam prítomných
poškodeného L. B. a jeho manţelku I. B., nar. X. v H., slovami „Tu niekde by mal bývať pán
G., nato I. B. vyzvala L. B., aby šiel rýchlo do dvora svojho rodinného domu, pričom Š. K.
obišiel svoje vozidlo, prišiel k dverám spolujazdca vodiča, ktoré otvoril a naklonil
sa do vozidla a povedal: „alebo podľa tohto budete vedieť čo hľadám", v tom čase
I. B. aj L. B. dostali strach, I. B. stála medzi obvineným a L. B., ktorý sa nestačil dostať
do dvora svojho rodinného domu, Š. K. vytiahol zo svojho vozidla v Z. igelitovej taške
ukrytú, krátku brokovú strelnú zbraň značky Hubertus Prague kal. 16/16, výrobné číslo X.,
ktorú si vopred zadováţil a rozbehol sa za L. B., pričom I. B. mu stála v ceste, na to Š. K.
beţiac okolo nej zbraňou vystrelil vedľa ucha I. B., pričom v tom čase uţ L. B. beţal smerom
k S. ulici a Š. K. za ním, medzitým I. B. kričala na svojho syna T. P. o pomoc, potom Š. K.
dobehol L. B., ktorý sa potkol a spadol na zem, Š. K. vybral zbraň z igelitovej tašky, ktorú
následne odhodil a z bezprostrednej blízkosti vystrelil na hlavu L. B., ktorý následkom
výstrelu utrpel devastačné zranenia, zväčša ľavej časti lebky, ktorým na mieste podľahol,
a následne sa Š. K. rozbehol ku svojmu vozidlu a rýchlou jazdou sa snaţil ujsť z miesta činu,
v tom čase však T. P. vybehol von z domu a začal strieľať na auto Š. K. zo svojej legálne
drţanej zbrane zn. GLOCK 19, v dôsledku streľby T. P. utrpel Š. K. strelné poranenie lakťa
ľavej ruky a vozidlo Š. K. následkom poruchy spôsobenej streľbou zostalo stáť na rozhraní Z.
ulice a S. ulice, a potom ako auto zostalo stáť, Š. K. vystúpil z auta a rozbehol sa smerom
na P. ulicu a odtiaľ unikol preč,
2/ Š. K. si v doposiaľ neustálenej dobe zadováţil a na neznámom mieste aţ do dňa 9. júla
2010 do 21.05 hod. drţal bez povolenia podomácky upravenú dlhú palnú zbraň - brokovú
dvojku československej výroby, továrenskej značky Hubertus Prague, kal. 16/16, výrobné
číslo X., označenej československými značkami z roku 1921, spoločne s dvoma nábojmi
kalibru 16, českého výrobcu zn. Sellier & Bellot, typ Junior, ktoré boli laborované
hromadnými strelami s priemerom olovených brokov 5,1 mm a túto zbraň nechal pri úteku
z miesta činu obzvlášť závaţného zločinu úkladnej vraţdy na sedadle spolujazdca vo svojom
nepojazdnom osobnom motorovom vozidle Honda Civic, striebornej svetlej metalízy, VIN:
S., na rozhraní Z. ulice a S. ulice v H..
Špecializovaný trestný súd obţalovaného Š. K. za to odsúdil podľa § 144 ods. 2, § 41
ods. 2 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 25 (dvadsaťpäť) rokov, pričom
obţalovaného na výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. zaradil
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráţenia.
Zároveň mu podľa § 60 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. uloţil trest prepadnutia vecí,
a to brokovej strelnej zbrane značky Hubertus Prague, kal. 16/16, výrobné číslo X.,
2 ks igelitových vreciek zaistených pri obhliadke miesta činu a 2 ks policajných uniforiem
spolu s dvoma šiltovými čiapkami s označením Polícia, čierneho opasku s tlakovou nádobou
zaistených pri domovej prehliadke a prehliadke iných priestorov.
Rovnako mu podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. uloţil aj ochranný dohľad v trvaní
2 (dva) roky a podľa 77 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. rovnako tak povinnosť po prepustení
z výkonu trestu odňatia slobody jedenkrát v kalendárnom týţdni osobne sa hlásiť
u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v mieste svojho pobytu.
Nakoniec obţalovanému Š. K. podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uloţil povinnosť nahradiť
poškodenej I. B. škodu vo výške 4 000 (štyritisíc) €.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný
Š. K.
Odvolanie obţalovaného Š. K., ktoré odôvodnil v obsiahlom písomnom podaní jednak
sám a jednak prostredníctvom svojho obhajcu, smerovalo čo do výroku o vine a o treste.
V prvej časti odôvodnenia podaného odvolania obţalovaný Š. K. namietal skutkové
zistenia špecializovaného trestného súdu. Vo vzťahu k týmto skutkovým zisteniam, ku ktorým
podľa jeho názoru špecializovaný trestný súd dospel najmä na podklade výpovedí svedkov
I. B., Ing. T. P., Mgr. E. C. a záznamov z 8. a 9. júla 2010 z kamerového systému
nainštalovaného na dome nebohého L. B. uplatnil tieto relevantné námietky:
- svedkovia Ing. T. P. a Mgr. E. C. obţalovaného Š. K. v prípravnom konaní v rámci
svojich výpovedí jednak opísali spôsobom, ktorý bol v zrejmom rozpore so stavom
po jeho následnom zadrţaní (viď fotodokumentácia svedčiaca o tom, ţe mal briadku,
o ktorej z ich strany nebolo predtým vôbec ţiadnej zmienky) a jednak ho vôbec
na kamerových záznamoch z 8. a 9. júla 2010 neidentifikovali na rozdiel od hlavného
pojednávania, na ktorom ho uţ bezpečne poznali, a to zrejme z toho dôvodu,
ţe pred konaním na súde bola jeho identita zverejnená prostredníctvom
masovokomunikačných prostriedkov;
- rovnako tak svedkyňa I. B. na rozdiel od hlavného pojednávania obţalovaného Š. K.
v prípravnom konaní v rámci rekognície vykonanej 12. júla 2010 vôbec nepoznala,
nehovoriac o tom, ţe tento procesný úkon bol vykonaný v rozpore so zákonom, keďţe
pri tomto úkone bola prítomná ako zúčastnená osoba PhDr. A. S., ktorá bola veľmi
blízkou osobou nebohému L. B., ktorá okolnosť bola zákonným dôvodom na jej
vylúčenie z tohto procesného úkonu v zmysle § 31 Tr. por.;
- taktieţ všetci títo vyššie uvedení svedkovia vypovedali inak v prípravnom konaní
a inak na hlavnom pojednávaní, a to tak v otázkach výzoru páchateľa, jeho pohybu
na mieste činu a násilného konania ako aj v otázkach jeho úteku z miesta činu a jeho
následného prenasledovania, pričom tieto rozpory neboli zo strany súdu odstránené,
navyše svedok Ing. T. P. menil svoju výpoveď aj z toho dôvodu, aby sa vyhol
trestnému stíhaniu pre prečin ublíţenia na zdraví, ktorého sa dopustil útočnou
streľbou, pri ktorej postrelil obţalovaného Š. K.;
- zo zabezpečených stôp z miesta činu a z následne vykonaných balistických,
daktyloskopických a biologických expertíz nevyplýva záver, ţe by obţalovaný Š. K.
mal v ruke zaistenú zbraň a ţe by z nej na nebohého L. B. 9. júla 2010 dvakrát
vystrelil;
- vyššie uvedený záver nepotvrdili ani zabezpečené kamerové záznamy zo dňa
8. a 9. júla 2010, ktoré z hľadiska moţnej identifikácie páchateľa sú podľa jeho názoru
absolútne nepouţiteľné, o to viac, keď tieto záznamy do podoby DVD záznamu boli
vytvorené svedkom Ing. T. P., nevlastným synom nebohého L. B., vzhľadom k čomu
existuje pochybnosť, či neboli upravované, resp. pozmenené;
- obhajobná argumentácia obţalovaného Š. K. zaloţená na tvrdení, ţe páchateľom tohto
skutku bola úplne iná osoba (pouţívajúca mobilný telefón so SIM kartou s číslom X.)
a obţalovaný Š. K. v čase útoku v dôsledku hrozby tejto osoby len sedel na ľavom
zadnom sedadle vozidla, v ktorom spoločne prišli na miesto činu, nebola podľa jeho
názoru vykonanými dôkazmi nielen, ţe vyvrátená, ale dokonca ani spochybnená, a ani
skutočnosť, ţe takto vypovedal aţ po skončení vyšetrovania, tesne pred začatím
hlavného pojednávania podľa neho nič nemení na hodnovernosti jeho výpovede,
keďţe vypovedať v ktoromkoľvek štádiu trestného konania je jeho právom, ktoré
takýmto spôsobom aj uplatnil;
- podľa názoru obţalovaného Š. K. znalkyňa – psychologička PhDr. E. F. ho nielen
obvinila a obţalovala, ale zároveň aj odsúdila;
- napokon vytýkal špecializovanému trestnému súdu, ţe dokazovanie bolo vykonávané
len v jeho neprospech, keďţe všetky ním prednesené návrhy na doplnenie
dokazovania boli zamietnuté.
V druhej časti odôvodnenia podaného odvolania obţalovaný Š. K. namietal právne
závery špecializovaného trestného súdu, vo vzťahu ku ktorým uplatnil tieto relevantné
námietky :
- podľa neho nebol naplnený zákonný znak surovým alebo trýznivým spôsobom, keďţe
podľa ustálenej judikatúry sa v takomto prípade má na mysli taký spôsob útoku, ktorý
je spojený s ubíjaním obete a nápaditejšou devastáciou jej tela, pričom o surový
spôsob nepôjde vtedy, ak páchateľ okamţite usmrtí iného jedným úderom, jednou
bodnou ranou do srdca alebo zastrelením;
- v prípade drţby zbrane bez povolenia, nemôţe ísť o zločin nedovoleného
ozbrojovania, pokiaľ bol páchateľ legálnym drţiteľom zbrojného preukazu, keďţe
v takomto prípade pôjde len o správny delikt v zmysle zákona o zbraniach a strelive.
Z týchto dôvodov sa obţalovaný Š. K. podaným odvolaním domáhal,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. zrušil
napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil špecializovanému trestnému súdu,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol s tým, aby ho v konečnom dôsledku
po doplnení dokazovania v rozsahu ním navrhnutom spod obţaloby oslobodil.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa
§ 316 ods. 1 Tr. por., alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil,
ţe odvolania proti rozsudku špecializovaného trestného súdu podala procesná strana
na to oprávnená, proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla a urobila tak v lehote
ustanovenej v zákone, pričom odvolanie obţalovaného Š. K. nie je dôvodné.
Treba hneď úvodom uviesť, ţe vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu
súdených trestných činov, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom
sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym podstatným
chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pokiaľ ide
o zistenie, že sa predmetné skutky stali spôsobom popísaným vo výroku napadnutého
rozsudku, že ich spáchal obžalovaný Š. K. a že z jeho konania nastali tam uvedené
následky, pokiaľ ide o úmyselné usmrtenie L. B. s vopred uváženou pohnútkou surovým
spôsobom, a to strelnou zbraňou a strelivom zadováženým a držaným bez povolenia.
Rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní obsahu vyšetrovacieho
a súdneho spisu dospel k záveru, ţe výrok o vine obžalovaného Š. K. bol založený
na presvedčivých dôkazoch, ktoré bez akejkoľvek pochybnosti vylučujú akúkoľvek inú
alternatívu toho skutkového deja, ktorý bol na základe týchto dôkazov ustálený.
Vzhľadom k tomu Najvyšší súd Slovenskej republiky v otázke skutkových zistení
v prevaţnej miere odkazuje na podrobne rozvedené dôvody rozsudku špecializovaného
trestného súdu, s ktorými sa v plnom rozsahu stotoţnil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolacie námietky obţalovaného Š. K. vo vzťahu
ku skutkovým zisteniam povaţoval preto za neopodstatnené.
Treba dodať, ţe v tejto súvislosti obţalovaným Š. K. prednesené obhajobné tvrdenia
v konaní pred špecializovaným trestným súdom boli jednoznačne vyvrátené vo všetkých
smeroch, ktoré obţalovaný Š. K. povaţoval za sporné. Išlo najmä o tieto tvrdenia:
- opak je pravdou, pretoţe aj podľa názoru odvolacieho súdu hodnotiace závery
špecializovaného trestného súdu v otázke skutkových zistení v posudzovanej veci
sú jednoznačné, keďţe dôkazná situácia z hľadiska dôkaznej sily a vierohodnosti
zabezpečených, vykonaných a na verejnom zasadnutí doplnených dôkazov je reálne
taká, ţe absolútne vylučuje obhajobnú argumentáciu obţalovaného Š. K., navyše
keď tento v celom doterajšom priebehu trestného konania nepredložil ani jeden
jediný reálny dôkaz svedčiaci o hodnovernosti tej verzie skutkového deja, ktorú
predniesol v rámci svojich obhajobných tvrdení;
- práve naopak, obţalovaný Š. K. v priebehu celého dokazovania v rámci prípravného
konania nevypovedal, a to konkrétne pri výsluchoch konaných za prítomnosti jeho
zvoleného obhajcu, konkrétne 11. júla, 12. júla a 14. júla 2010, 4. novembra
a 11. novembra 2010 a 25. januára 2011, pričom po prvýkrát predniesol vyššie
uvedenú obhajobnú argumentáciu aţ po podaní obţaloby 6. apríla 2011
pri rozhodovaní špecializovaného trestného súdu o jeho ďalšom trvaní väzby potom,
čo sa v podstate po skončení vyšetrovania kompletne oboznámil s dôkaznou situáciou
v rámci preštudovania vyšetrovacieho spisu, pritom v tejto súvislosti treba iba dodať,
ţe po prednesení tejto obhajobnej argumentácie mu zvolený obhajca Mgr. M. O.
pre stratu dôvery vypovedal plnú moc a obţalovanému Š. K. potom, čo si obhajcu sám
nezvolil, bol predsedom senátu špecializovaného trestného súdu ex offo ustanovený
nový obhajca;
- nezodpovedá objektívnej realite tvrdenie obţalovaného Š. K., ţe svedkyňa I. B.
v rámci rekognície vykonanej v prípravnom konaní 12. júla 2010 nestotoţnila jeho
osobu, pretoţe zo zápisnice o tomto procesnom úkone vyplýva, ţe táto svedkyňa
uviedla, ţe na páchateľa sa jej podobajú muţi na fotografiách číslo 2 (obţalovaný
Š. K.) a číslo 4, pritom na podklade pripojenej fotodokumentácie z tohto úkonu treba
konštatovať veľkú podobnosť medzi osobami na vyššie uvedených fotografiách;
rovnako tak neobstojí námietka obţalovaného Š. K. o nezákonnosti tohto
vyšetrovacieho úkonu, pretoţe len samotné vyjadrenie iného svedka v tejto veci,
ţe osoba zúčastnená pri rekognícii bola známou nebohého L. B., ešte nezakladá
jej zaujatosť v zmysle § 31 Tr. por.;
- svedkovia I. B., Ing. T. P. a Mgr. E. C. obţalovaného Š. K. na hlavnom pojednávaní
pred špecializovaným trestným súdom jednoznačne identifikovali ako osobu
(svedkyňa I. B. aj po hlase), ktorá dňa 9. júla 2010 usmrtila L. B. a svedkovia
Ing. T. P. a Mgr. E. C. taktieţ vyslovili záver, ţe obţalovaný Š. K. je tou osobou,
ktorá aj predchádzajúci deň, t. j. 8. júla 2010, sa pohybovala pred rodinným domom
nebohého L. B.;
- svedkovia I. B., Ing. T. P. a Mgr. E. C. osobu páchateľa v prípravnom konaní
v podstate aţ na drobné nepodstatné detaily (zarastený, oholený, kravata atď.)
popisovali zhodne (skôr úplne zhodný popis by bol podozrivý a menej vierohodný),
a to ţe išlo o muţa vysokej (okolo 185 cm a viac) a zavalitej postavy (nad 100 kg, mal
väčšie brucho, bol pupkatý), holohlavého s čiernymi slnečnými okuliarmi na tvári
(výzor ochrankára), ktorý mal oblečenú bielu košeľu, čierne nohavice a obuté čierne
koţené poltopánky, pričom uţ v prípravnom konaní jednoznačne tvrdili (napr.
svedkyňa Mgr. E. C. uţ pri svojom výsluchu 10. júla 2010), ţe vo vozidle, ktorým
páchateľ prišiel na miesto činu a následne po spáchaní skutku unikol, iná osoba
nesedela;
- rovnako neobstojí ani obhajobná argumentácia obţalovaného Š. K., pokiaľ tento tvrdil,
ţe vyššie uvedení svedkovia vypovedali inak v prípravnom konaní a inak na hlavnom
pojednávaní, a to tak v otázkach jeho pohybu na mieste činu a násilného konania,
ako aj v otázkach jeho úteku z miesta činu a jeho následného prenasledovania, pretoţe
výpovede svedkov I. B., Ing. T. P. a Mgr. E. C. vo všetkých smeroch, v ktorých
boli spochybňované, v plnom rozsahu korešpondovali so zabezpečeným
obrazovým záznamom, ktorý takpovediac „live“ zachytil celý priebeh usmrtenia
nebohého L. B. obţalovaným Š. K. a priebeh jeho následného úniku z miesta činu,
pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky nemal ţiadne pochybnosti o tom, ţe tento
obrazový záznam bol ako dôkaz (§ 119 ods. 2 Tr. por.) v trestnom konaní jednak
zabezpečený a jednak vykonaný v súlade so zákonom (viď znalecký posudok z odboru
kriminalistiky a úradný záznam z 12. júla 2010);
- pokiaľ ide o obhajobné tvrdenie obţalovaného Š. K., ţe svedok Ing. T. P. menil svoju
výpoveď aj z toho dôvodu, aby sa vyhol trestnému stíhaniu pre prečin ublíţenia
na zdraví, ktorého sa dopustil „útočnou streľbou“, pri ktorej postrelil
obžalovaného Š. K., je potrebné podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
uviesť, ţe v danom prípade išlo zo strany tohto svedka jednoznačne o použitie zbrane
spôsobom a v rozsahu zákonom dovoleným (v dôsledku čoho dotyčnej osobe
nebolo ani vznesené obvinenie príslušným vyšetrovateľom Policajného zboru
Slovenskej republiky), bez ktorého by zrejme ani nedošlo k tak rýchlemu zadrţaniu
a identifikácii osoby páchateľa tohto obzvlášť závaţného zločinu, ktorou bol práve
obţalovaný Š. K. (viď extrahovaný projektil z jeho ľavého lakťa a jeho následné
stotoţnenie so strelnou zbraňou svedka Ing. T. P., z ktorej bol vystrelený);
- v tejto súvislosti na margo veci ešte treba spomenúť výpoveď svedkyne Z. Š., ktorá
videla neznámu osobu unikať z miesta činu, pričom táto podľa jej opisu bola vysoká,
oblečená v bielej košeli a čiernych elegantných nohaviciach, pričom „ľavú ruku
držala sem tam tak, že ju mala v lakti zohnutú a moc s ňou nehýbala a naopak
s pravou rukou hýbala normálne, ako keď človek beží“;
- napokon Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za potrebné poukázať
na dôkazy, ktoré boli navyše doplnené aj na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu
a ktoré vo svojom súhrne obhajobnú argumentáciu obţalovaného Š. K. nielenţe
spochybňujú, ale jednoznačne vyvracajú: zo zistených a zabezpečených údajov
o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke totiţ vyplýva, ţe na mieste činu
a v jeho blízkom okolí v čase usmrtenia nebohého L. B. a krátko predtým
sa pohybovali minimálne tri osoby pouţívajúce mobilné telefóny so SIM kartami
s číslami X. (obţalovaný Š. K.), X. (podľa tvrdenia obţalovaného Š. K. údajný
páchateľ skutku) a X. (neznáma osoba pouţívajúca SIM kartu registrovanú na meno
M. P.), pričom medzi týmito SIM kartami prebiehala telekomunikačná prevádzka dňa
9. júla 2010 v čase od 18.59.06 hod. do 19.31.19 hod. celkovo v piatich prípadoch,
ktoré boli realizované prostredníctvom telekomunikačných buniek umiestnených
jednak vo V. a jednak v N., ale následná telekomunikačná prevádzka uskutočnená
uţ len medzi SIM kartami s číslami X. (obţalovaný Š. K.) a X., ku ktorej došlo
o 20.59.05 hod. a o 21.05.02 hod., bola uţ však realizovaná prostredníctvom
telekomunikačnej bunky umiestnenej v H. na S. ulici číslo X., pritom z oboznámených
máp a trás podľa internetového vyhľadávača Google vyplýva, ţe najkratšia trasa
z obce N. do H. je dlhá 9,5 km a trvá 14 minút a z obce I. do H. je dlhá 6,4 km a trvá
9 minút;
- vyššie uvedené dôkazy vyvracajú obhajobné tvrdenie obţalovaného Š. K.,
ţe „s údajným páchateľom tohto skutku sa stretol 9. júla 2010 pri moste medzi
obcami N. a I., pričom krátko predtým o 20.59.05 hod. spolu telefonovali
a až následne sa motorovým vozidlom zn. Honda Civic, striebornej metalízy,
v ktorom sedel na zadnom sedadle za vodičom, premiestnili do H. na miesto činu,
práve naopak tieto dôkazy nasvedčuje tomu, ţe dotyčné osoby vzájomne
komunikovali prostredníctvom mobilných telefónov s vyššie uvedenými SIM kartami
už na mieste činu, o čom svedčí podľa obrazového záznamu aj následný príjazd
obţalovaného Š. K. na motorovom vozidle zn. Honda Civic, striebornej metalízy,
na miesto činu, a to presne v čase, keď nebohý L. B. so svojou manželkou,
svedkyňou I. B., už končili svoju večernú prechádzku a takpovediac vchádzali
do svojho rodinného domu;
- pre záver, ţe obţalovaný Š. K. bol na mieste činu podporovaný minimálne jednou
ďalšou osobou, ktorá sa však na samotnom usmrtení nebohého L. B. bezprostredne
nepodieľala, svedčí aj skutočnosť, ţe obţalovanému Š. K. sa napriek strelnému
zraneniu a následnému prenasledovaniu dvomi osobami na dvoch motorových
vozidlách (svedkovia Ing. T. P. – Škoda Octavia a P. O. – Fiat Scudo) podarilo
z miesta činu uniknúť, ktorému záveru napokon nasvedčuje aj jeho ďalšia
telekomunikačná prevádzka zaznamenaná o 21.34.25 hod., kedy telefonoval so svojou
druţkou, svedkyňou E. B., pouţívajúcou mobilný telefón so SIM kartou X. (tejto inak
oznamoval, „ţe mu nevyšla jedna akcia a ţe sa uţ domov v ţivote nevráti a uţ ho
dotyčná neuvidí“), pričom ale táto komunikácia bola uţ realizovaná prostredníctvom
telekomunikačnej bunky umiestnenej v K., na T. ulici číslo 18, pritom z oboznámenej
mapy a trasy podľa internetového vyhľadávača Google vyplýva, ţe najkratšia trasa
z H. do K. je dlhá 21,7 km a trvá pribliţne 30 minút, ktorý časový rozdiel presne
zodpovedá dobe, ktorá uplynula od ostatnej mobilnej komunikácie obţalovaného Š. K.
s osobou pouţívajúcou mobilný telefón so SIM kartou X. o 21.05.02 hod.;
- nie bez dôkazného významu sa v tomto smere javí aj zápisnica o obhliadke
motorového vozidla zn. Honda Civic, striebornej metalízy, ktoré páchateľ tohto skutku
zanechal v blízkosti miesta činu na rozhraní Z. a S. ulice ako nepojazdné
(pravdepodobne v dôsledku streľby svedka Ing. T. P. na toto motorové vozidlo) a jej
pripojenej fotodokumentácie, z ktorej (konkrétne z fotografií č. 16 aţ 21, 24, 69 a 70)
vyplýva, ţe na predmetnom vozidle po jeho opustení boli otvorené
len ľavé predné dvere (vodičove), pričom zadné ľavé dvere boli zatvorené, navyše
na zadnom ľavom sedadle sa nachádzali veci, a to čierna koţená bunda, lepiaca páska
sivej farby s priemerom kotúča cca 10-12 cm, dve igelitové tašky a pod sedadlom
na mieste nôh ďalšie igelitové tašky s rôznymi vecami, ktorá skutočnosť vo svojom
súhrne s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou vylučuje, aby na tomto sedadle
vozidla v čase usmrtenia nebohého L. B. sedela iná osoba a uţ vôbec nie osoba
s fyzickými parametrami obţalovaného Š. K.;
- pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky obţalovaného Š. K. zaloţené na tvrdení,
ţe zo zabezpečených stôp z miesta činu a z následne vykonaných balistických,
daktyloskopických a biologických expertíz nevyplýva záver, ţe by obţalovaný Š. K.
mal v ruke zaistenú zbraň a ţe by z nej na nebohého L. B. 9. júla 2010 dvakrát
vystrelil, Najvyšší súd Slovenskej republiky len odkazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku, v ktorom sa špecializovaný trestný súd s touto otázkou
vychádzajúc z vyjadrení znalcov kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného
zboru Slovenskej republiky logicky a v dostatočnom rozsahu vyrovnal;
- k odvolacej námietke obţalovaného Š. K. smerujúcej proti záverom znaleckého
posudku znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých
PhDr. E. F. sa Najvyšší súd Slovenskej republiky vyjadrí v časti odôvodnenia tohto
uznesenia týkajúceho sa trestu, ktorý bol špecializovaným trestným súdom
obţalovanému Š. K. uloţený;
- rovnako všetky ďalšie uplatnené odvolacie námietky obţalovaného Š. K., ktorými
namietal rozsah dokazovania v konaní pred špecializovaným trestným súdom,
prípadnú zaujatosť predsedu senátu špecializovaného trestného súdu, porušenie jeho
práv na obhajobu v prípravnom konaní a v konaní pred špecializovaným trestným
súdom vyhodnotil Najvyšší súd Slovenskej republiky ako nedôvodné.
Pokiaľ ide o právne posúdenie tejto trestnej veci rovnako Najvyšší súd Slovenskej
republiky dospel k záveru, ţe konanie obţalovaného Š. K. po stránke subjektívnej
i objektívnej naplnilo znaky obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144
ods. 1, ods. 2 písm. c./ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. c./ Tr. zák. spáchaného
vo viacčinnom súbehu so zločinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania
so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., keďže obžalovaný Š. K. úmyselné
usmrtil L. B. s vopred uváženou pohnútkou surovým spôsobom, a to strelnou zbraňou
a strelivom zadováženým a držaným bez povolenia.
V posudzovanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe zákonné
znaky obzvlášť závažnému zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c./
Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. c./ Tr. zák. boli bezpochyby naplnené.
Podkladom pre tento záver je skutočnosť, ţe obţalovaný Š. K. úmyselne usmrtil
nebohého L. B. s vopred uváţenou pohnútkou. Bolo nepochybne preukázané, ţe v jeho
prípade nešlo o konanie impulzívne a neuváţené, ale o konanie zaloţené na úmysle, ktorým
disponoval určitý časový úsek (viď aj jeho preukázaná prítomnosť na mieste činu deň
predtým atď.). Toto jeho konanie sa vyznačovalo zloţitejšou prípravou a vyţadovalo si určitý
predchádzajúci plán a koordináciu v čase, priestore a prostriedkoch. Konanie obţalovaného
Š. K. cielene smerovalo k následku usmrtiť nebohého L. B. za kaţdú cenu, pričom tento jeho
úmysel bol nakoniec aj realizovaný spôsobom, ktorý špecializovaný trestný súd správne
právne posúdil ako surový.
Vo vzťahu k odvolacej námietke obţalovaného Š. K., ktorá sa týkala vyššie uvedenej
okolnosti podmieňujúcej pouţitie vyššej trestnej sadzby (tzn. surový spôsob), Najvyšší súd
Slovenskej republiky odkazuje na vecne a logicky správnu právnu argumentáciu
špecializovaného trestného súdu podrobne rozvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku.
Treba iba dodať, ţe obţalovaný Š. K. nebohého L. B. usmrtil výstrelom do hlavy
z bezprostrednej vzdialenosti z brokovej zbrane poloplášťovou strelou laborovanou
hromadnou strelou s priemerom olovených brokov 5,1 mm (inak obvykle používanými
na lov zveri), ktorá nebohému L. B. spôsobila devastačné zranenie hlavy nezlučiteľné s jeho
ţivotom. V tomto smere treba ešte dodať, ţe útok obţalovaného Š. K. na osobu nebohého
L. B. sa vyznačoval extrémne vysokou intenzitou a mierou brutality, pričom v danom prípade
nešlo len o jeden jediný smrteľný výstrel, ale takpovediac o neľútostnú fyzickú likvidáciu,
ktorá trvala určitú dobu. Z obrazového záznamu vyplýva, ţe obţalovaný Š. K. potom,
čo z motorového vozidla vytiahol vraţednú zbraň, prvýkrát vystrelil na nebohého L. B.
napriek tomu, ţe mu v smere streľby stála manţelka nebohého, svedkyňa I. B., a keď ho
netrafil, pokračoval v útoku tým, ţe ho začal prenasledovať, a keď nebohý L. B. pri úteku
na asfaltovej ceste spadol a zostal leţať, obţalovaný Š. K. ho dobehol a L. B. leţiaceho
na zemi usmrtil ďalším výstrelom do hlavy z bezprostrednej blízkosti.
V tejto súvislosti nie je podstatné a ani sa nevyţaduje, aby tento útok zároveň vyvolal
aj zvýšené utrpenie poškodeného.
Podstatné pre právne posúdenie je to, ţe v posudzovanom prípade vzhľadom
na použitú vražednú zbraň (broková zbraň s poloplášťovou strelou pouţívanými pri love
na zver) a spôsob útoku (brutálne a dôsledné zrealizovanie zamýšľaného následku
bez akéhokoľvek ohľadu na v tom čase existujúce podmienky – takpovediac neľútostná
fyzická likvidácia, ako keby skutočne išlo „o lov na zver“), išlo o takú mieru surovosti,
ktorá sa výrazne vymykala z rámca bežného u väčšiny trestných činov tohto druhu.
Tu treba zdôrazniť, ţe senát 5T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky len nadviazal
na svoj právny názor vyjadrený uţ v trestnej veci obvineného J. M. v rozsudku
z 28. septembra 1999, sp. zn. 5 To 52/1999, ktorým bol dotyčný odsúdený pre konanie,
ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, ţe na poškodenú, ktorá ho ako partnera
dlhodobo odmietala, z bezprostrednej blízkosti vystrelil z vojenskej pušky s podomácky
skrátenou hlavňou poloplášťovým projektilom, ktorým jej spôsobil rozsiahle devastačné
zranenia tvárovej časti nezlučiteľné s jej ţivotom, ktoré konanie bolo zo strany odvolacieho
súdu rovnako právne posúdené ako surovým spôsobom.
Pochybil však špecializovaný trestný súd, pokiaľ konanie obţalovaného
Š. K. právne neposúdil aj podľa § 144 ods. 2 písm. e/, písm. f/ Tr. zák. s poukazom
na § 140 písm. a/ Tr. zák., t. j., ţe nebohého L. B. usmrtil na objednávku s vopred uváţenou
pohnútkou v úmysle získať majetkový prospech, i keď pre takýto právny záver jednoznačne
svedčili viaceré vykonané dôkazy dokumentujúce nepriaznivú finančnú situáciu
obţalovaného Š. K. (výpoveď svedkyne E. B. a listinné dôkazy od finančných ústavov
o poskytnutých úveroch a plnení ich podmienok) a jeho snahu túto situáciu zmeniť (napr.
výpovede svedkov P. P. a I. H.). Pre toto právne posúdenie konania obţalovaného Š. K.
napokon v neposlednom rade svedčili aj závery znalkyne z odboru psychológia, odvetvie
klinická psychológia dospelých PhDr. E. F., ktorá z hľadiska motivačného pozadia konania
obţalovaného Š. K. dospela k záveru, ţe v jeho prípade išlo o zištný motív.
Treba dodať, ţe v úmysle získať majetkový prospech bude vraţda spáchaná
predovšetkým v prípadoch, kedy konanie páchateľa bude smerovať k zmocneniu sa veci,
peňazí alebo iného majetku obete. Môţe však ísť aj o prípad tzv. vraždy na objednávku,
kedy páchateľovi bola prisľúbená za vykonanie vraţdy odmena, alebo kedy páchateľ
vzhľadom k okolnostiam odmenu dôvodne očakáva.
V posudzovanej veci zabezpečenými a vykonanými dôkazmi bolo bezpochyby
preukázané, ţe v prípade násilného usmrtenia nebohého L. B. vzhľadom
na spôsob vykonania tohto činu išlo o tzv. vraždu na objednávku, ktorej priamym
vykonávateľom bol práve obžalovaný Š. K.
Z uvedeného je ďalej zrejmé, ţe na tomto skutku participovali aj ďalšie osoby,
o čom svedčia viaceré veľmi silné indície, pokiaľ ide o ich účasť na mieste činu a v jeho
blízkom okolí v čase spáchania tohto skutku, resp. krátko predtým (viď vyššie uvedená
telekomunikačná prevádzka obţalovaného a neznámych osôb) a v neposlednom rade
aj následne vykonané podozrivé finančné prevody a hotovostné výbery. V tomto smere
nie je podstatné, ţe sa po zadrţaní obţalovaného Š. K. nepodarilo v rovine rozumnej istoty
ustáliť aj osobu objednávateľa alebo osoby, ktoré by bolo moţné spojiť s prípadným
prísľubom vyplatenia finančnej odmeny. Čo však bezpochyby bolo preukázané je skutočnosť,
ţe obţalovaný Š. K. sa s nebohým L. B. predtým vôbec nepoznali, čo by vylučovalo
motiváciu jeho konania na podklade nejakého osobnostného konfliktu medzi nimi. Rovnako
však bezpochyby bola preukázaná u obţalovaného Š. K. jeho dlhodobá nespokojnosť
s nedostatkom finančných prostriedkov, ktorá ho motivovala k rozhodnutiu tento stav
zmeniť aj za cenu spôsobenia tohto trestnoprávneho následku.
Rozhodnutie je ťaţiskom i vyvrcholením motivačného procesu. Celý motivačný
proces, ktorý rozhodnutiu predchádza, všetko to, čo je pred rozhodnutím, smeruje k nemu
ako medzníku a na druhej strane všetko to, čo prichádza po rozhodnutí, teda konanie a čin,
je iba jeho logickým dôsledkom. Motivujúca nespokojnosť a proces ňou vyvolaný vedú
a celkom prirodzene sa stupňujú k rozhodnutiu ako ťaţiskovému štádiu, v ktorom dochádza
k voľbe spôsobov a prostriedkov, akými sa motivujúca nespokojnosť má odstrániť.
Obţalovaný Š. K. nedostatok finančných prostriedkov a svoju nespokojnosť s týmto stavom
sa rozhodol odstrániť spáchaním úkladnej vraţdy za finančnú odmenu, ktorý čin napokon
aj spáchal.
Len v takomto kontexte zabezpečených a vykonaných dôkazov je potom možné
logicky vysvetliť skutky spáchané obžalovaným Š. K. z hľadiska motivačného pozadia
jeho konania, ktoré sa však ale zo strany špecializovaného trestného súdu malo odraziť
v podobe adekvátneho právneho posúdenia aj ako obzvlášť závažného zločinu úkladnej
vraždy spáchanej na objednávku v úmysle získať majetkový prospech.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vyššie uvedené hmotnoprávne pochybenie
špecializovaného trestného súdu (v prospech obţalovaného) nemohol napraviť pre nedostatok
odvolania na strane prokurátora napriek tomu, ţe sa tento v záverečnej reči takejto právnej
kvalifikácie (v úmysle získať majetkový prospech) konania obţalovaného Š. K. v bode I.
podanej obţaloby domáhal.
Napokon neobstojí ani ostatná odvolacia námietka obţalovaného Š. K. zaloţená
na argumentácii, ţe v prípade drţby zbrane bez povolenia, nemôţe ísť o zločin nedovoleného
ozbrojovania, pokiaľ bol páchateľ legálnym drţiteľom zbrojného preukazu, keďţe v takomto
prípade pôjde len o správny delikt v zmysle zákona o zbraniach a strelive. Znak skutkovej
podstaty zločinu nedovoleného ozbrojovania podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. spočívajúci v tom,
ţe páchateľ drţí zbraň „bez povolenia“ totiţ znamená, ţe zbraň drţí „bez vedomosti“ polície,
t.j. za situácie, keď polícia vôbec nemá vedomosť o tom, ţe určitá konkrétna osoba drţí zbraň
a taktieţ nemá vedomosť o tom, o akú zbraň ide a ţe takáto zbraň je vôbec na území
Slovenskej republiky.
Z listinných dôkazov pritom vyplýva, ţe vraţedná zbraň (brokovnica značky Hubertus
Prague kaliber 16/16, výrobné číslo X.) mala byť v roku 2000, potom čo jej bývalý legálny
majiteľ zomrel, znefunkčnená a znehodnotená spálením pod dohľadom komisie v peci
v Ţeleziarňach P.
Pokiaľ ide o výrok o treste, ktorý bol obţalovanému Š. K. napadnutým rozsudkom
špecializovaného trestného súdu uloţený, Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje
za potrebné nadviazať na svoje právne závery vyjadrené v uznesení zo 7. decembra 2006,
sp. zn. 1 Toš 45/2006, (t. j. vo veci tzv. násilnej časti kauzy D.) publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 33/2007 (zhodou
okolností išlo o rozhodnutie vypracované tým istým predsedom senátu) a tieto jednak
zaktualizovať a jednak subsumovať na teraz posudzovanú trestnú vec.
Vo vyššie uvedenej trestnej veci O. N. a spol. Najvyšší súd Slovenskej republiky
okrem iného uviedol, ţe trestné činy vrážd na objednávku za úplatu zaznamenávajú
v ostatnom období v našej spoločnosti výrazne stúpajúci vývojový trend, pričom na páchaní
týchto trestných činov sa výraznou mierou podieľajú najmä mladí páchatelia.
Vzhľadom na tento stav je preto potrebné spoločnosti a jeho členom
poskytovať účinnejšiu ochranu, pretože iné prostriedky a najmä iné najciteľnejšie tresty
nie sú spôsobilé účinne ochrániť spoločnosť pred touto najnebezpečnejšou kriminalitou,
ktorá veľmi negatívne a nenahraditeľným spôsobom poškodzuje základné ľudské
hodnoty.
Pri posúdení otázky, či nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť
trestom odňatia slobody nad pätnásť až do dvadsiatich piatich rokov (podmienka
uvedená v § 29 ods. 3 písm. c./ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 ), resp. na dobu
do dvadsaťpäť rokov (podmienka uvedená v § 47 ods. 1 písm. b./ Tr. zák. účinného
od 1. januára 2006), ktorej riešenie patrí do výlučnej právomoci súdu, keďže ide
o právnu otázku, je potrebné vychádzať hlavne zo znaleckého posudku znalca z odboru
zdravotníctva, odvetvie klinická a forenzná psychológia, ktorého úlohou je na podklade
určenia osobnostných, symptomatických (kriminogénnych) a spoločenských (sociálnych)
faktorov poskytnúť súdu závery pre vyhodnotenie resocializačnej prognózy páchateľa.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného je potom potrebné, aby sa príslušný znalec v rámci
znaleckého dokazovania z hľadiska osobnostných faktorov vyrovnal aj s tou skutočnosťou,
či vzhľadom na zistenú osobnostnú štruktúru páchateľa ide o stav relatívne trvalý, vývojovo
ukončený a terapeuticky ovplyvniteľný. Z okruhu symptomatických (kriminogénnych)
faktorov je potrebné, aby sa znalec vyjadril k závaţnosti spáchanej trestnej činnosti,
k okolnosti jej prípadnej gradácie, k moţnosti jej recidívy a k spôsobu emočného spracovania
spáchanej trestnej činnosti zo strany páchateľa. Napokon z hľadiska spoločenských
(sociálnych) faktorov bude potrebné, aby znalec zaujal stanovisko k existencii či neexistencii
stabilného citovo sýteného rodinného a partnerského zázemia, k profesionálnej kvalifikácii
páchateľa a k jeho schopnosti prispôsobovať sa spoločenským normám.
Formuláciou tejto podmienky („nie je nádej“) dáva zákon najavo, že nestačí
nedostatok istoty, že sa páchateľ napraví trestom kratšieho trvania, ale naopak,
vyžaduje sa rozumná istota (prognóza), vychádzajúca zo súčasných znalostí o možnosti
napraviť páchateľa trestom odňatia slobody časovo obmedzeným nad pätnásť
do dvadsiatich piatich rokov, resp. na dobu do dvadsaťpäť rokov.
Záver o tom, ţe nie je nádej, ţe by páchateľa bolo moţné napraviť trestom odňatia
slobody nad pätnásť aţ do dvadsiatich piatich rokov, resp. na dobu do dvadsaťpäť rokov,
znamená subsidiaritu trestu odňatia slobody na doţivotie vo vzťahu k vyššie uvedenému
miernejšiemu typu výnimočného trestu, resp. trestu odňatia slobody.
To znamená teda, ţe z hľadiska osoby páchateľa je nutné najskôr skúmať,
či k dosiahnutiu účelu trestu nepostačuje miernejšia alternatíva a aţ po negatívnom závere,
ţe uvedený miernejší výnimočný trest odňatia slobody, resp. trest odňatia slobody (prípadne
ani v kombinácii s príslušným ochranným opatrením) v konkrétnom prípade nepostačuje
k dosiahnutiu účelu trestného zákona, je moţné za splnenia ostatných podmienok prikročiť
k uloţeniu trestu odňatia slobody na doţivotie.
Na rozdiel od podmienky uvedenej v § 29 ods. 3 písm. b./ Tr. zák., resp. v § 47 ods. 1
písm. a./ Tr. zák. účinného od 1. januára 2006, ktorá zdôrazňuje generálnu prevenciu, v § 29
ods. 3 písm. c./ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, resp. v § 47 ods. 1 písm. b./ Tr. zák.
účinného od 1. januára 2006, ide o prevenciu individuálnu.
Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa špecializovaný trestný súd
v otázke určenia druhu trestu dôsledne neriadil týmito právnymi závermi (i keď v odôvodnení
napadnutého rozsudku na ne veľmi stručne poukazoval), a to najmä v tom smere,
ţe zodpovednosť za vyriešenie otázky, či u obţalovaného Š. K. nie je nádej na jeho nápravu
trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov, si podstatne uľahčil a zjednodušil tým,
ţe absolútne nekriticky v plnom rozsahu akceptoval záver o jeho pozitívnej resocializačnej
prognóze, ku ktorému dospela znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická
psychológia dospelých PhDr. E. F., a to napriek dôkazmi preukázanej existencii početných
negatívnych a rizikových faktorov a hlavne napriek tomu, ţe riešenie tejto otázky patrí
do výlučnej právomoci súdu, keďže ide o právnu otázku, pričom úlohou znalca z odboru
zdravotníctva, odvetvie klinická a forenzná psychológia je na podklade určenia
osobnostných, symptomatických (kriminogénnych) a spoločenských (sociálnych)
faktorov poskytnúť súdu len závery pre vyhodnotenie resocializačnej prognózy
páchateľa.
V posudzovanej veci podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
mala znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých
PhDr. E. F. len stanoviť pozitíva a negatíva (riziká) moţnej resocializácie obţalovaného Š. K.
vychádzajúc z vyššie uvedených faktorov, pričom špecializovaný trestný súd vyhodnotiac
okruh faktorov determinujúcich prognózu resocializácie obžalovaného Š. K. mal skúmať
a následne stanoviť, či k dosiahnutiu účelu trestu postačuje alebo nepostačuje miernejšia
alternatíva, teda trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov.
V znaleckom posudku znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia
dospelých PhDr. E. F. podľa názoru Najvyšší súd Slovenskej republiky sa okrem iného
dôsledne nevyrovnala napríklad s otázkou spôsobu emočného spracovania spáchanej
trestnej činnosti zo strany obţalovaného Š. K., ktorý okrem občasnej lacrimozity
(t. j. plačlivých prejavov počas vyšetrenia) a prejavov ľútosti nad svojim ďalším osudom
(pri odchode sa spýtal znalkyne, čo si myslí o tom, či sa tu dá vydrţať dvadsať päť rokov
bez toho, aby mu preskočilo) neprejavil počas konania na súde ani náznak najmenšej ľútosti
nad spáchanými skutkami a spôsobeným následkom, práve naopak ešte v rámci návrhov
na doplnenie dokazovania poţadoval skúmať psychiatrom a psychológom duševný stav
a psychologický obraz osobnosti I. B., vdovy po nebohom L. B. Práve tieto vyššie uvedené
prejavy v plnom rozsahu zodpovedajú osobnostnej štruktúre obžalovaného Š. K., ktorej
dominuje egoisticko – egocentrická zložka s narcistickými a vodcovskými sklonmi, ktorá
napĺňa svoje vlastné potreby nie vždy primeraným spôsobom.
Vzhľadom k tomu potom Najvyšší súd Slovenskej republiky v znaleckom
posudku znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých
PhDr. E. F. nenašiel ani podrobnejšie závery v otázke, akými terapeutickými prostriedkami
(či len dĺţkou trvania samotného trestu) je potom moţné ovplyvniť osobnostnú štruktúru
obţalovaného Š. K., keďţe v jeho prípade ide o stav relatívne trvalý a vývojovo ukončený.
Rovnako problematickou zostáva aj otázka jeho pracovnej kvalifikácie a ďalšej
profesionálnej orientácie (obţalovaný Š. K. po tejto stránke úplne zlyhal, keďţe
si prostriedky na uspokojenie svojich materiálnych potrieb rozhodol zabezpečiť takouto
mimoriadne závaţnou trestnou činnosťou) a existencie či neexistencie stabilného citovo
sýteného rodinného a partnerského zázemia (viď výpoveď jeho bývalej druţky a svedka
I. H. – podľa neho obţalovaný „chcel začať ţiť so svojou milenkou a vyplatiť svoju ţenu,
s ktorou mal pôţičky“).
Napokon podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nebola dostatočným
spôsobom vyriešená ani otázka závaţnosti spáchanej trestnej činnosti (fyzická likvidácia
politicky a spoločensky angaţovanej osoby) a jej prípadnej recidívy, keďţe z pohľadu
odvolacieho súdu išlo v posudzovanom prípade o tzv. vraţdu na objednávku spáchanú
v úmysle získať majetkový prospech.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rovnako toto hmotnoprávne pochybenie
špecializovaného trestného súdu (opätovne v prospech obţalovaného) však nemohol napraviť
v dôsledku nedostatku odvolania podaného zo strany prokurátora, ktorý ho síce najskôr
čo do výroku o treste aj podal, keďţe obţalovanému Š. K. v záverečnej reči navrhoval uloţiť
úhrnný trest odňatia slobody na doţivotie, ale následne ho z celkom nepochopiteľných
dôvodov aj zobral späť, čím odvolaciemu súdu vzal zákonnú moţnosť o tomto výroku
rozsudku súdu prvého stupňa prípadne rozhodnúť aj v neprospech obţalovaného Š. K.
Správne a v súlade so zákonom postupoval špecializovaný trestný súd, keď na výkon
uloţeného úhrnného trestu odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov zaradil obţalovaného Š. K.
podľa § 48 ods. 3 písm. b./ Tr. zák. obligatórne do ústavu na výkon trestu s maximálnym
stupňom stráţenia.
V súlade so zákonom bol obţalovanému Š. K. uloţený aj trest prepadnutia veci.
Stavu veci a zákonu napokon zodpovedá aj výrok o uloţenom ochrannom dohľade
a výrok o náhrade škody.
S poukazom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie
obţalovaného Š. K. podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná.
V Bratislave 10. novembra 2011
JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová