Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2TdoV/4/2015

Identifikačné číslo spisu: 9511100034 Dátum vydania rozhodnutia: 09.09.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Štefan Harabin Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:9511100034.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Harabina a sudcov JUDr. Jany Serbovej, JUDr. Pavla Farkaša, JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Aleny Šiškovej na neverejnom zasadnutí 9. septembra 2015 v trestnej veci obvineného T. X. , vedenej na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pod sp. zn. , prerokoval dovolanie, ktoré podal obvinený T. X., proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. novembra 2011, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa sa dovolanie obvineného T. X. o d m i e t a .

Odôvodnenie

Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku (ďalej len „špecializovaný trestný súd“) zo 4. augusta 2011, sp. zn. , bol obvinený T. X. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. c/ Tr. zák. (bod 1/) a zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, 2 Tr. zák. (bod 2/) na tom skutkovom základe, že

1/ potom čo si v presne nezistený deň od doposiaľ nestotožnenej osoby zaobstaral dve pracovné uniformy polície Slovenskej republiky pohyboval sa 8. júla 2010 v čase okolo 21:50 hod. v F., v blízkosti rodinného domu, v ktorom býval S. U., nar. XX. H. XXXX v R., a následne 9. júla 2010 v čase asi o 21:05 hod. prišiel na svojom osobnom motorovom vozidle zn. Honda Civic, striebornej svetlej metalízy, VIN: Y., z ktorého predtým odmontoval evidenčné číslo, pred rodinný dom S. U. do F. na M. ul. č. X, kde po príchode na miesto vystúpil zo svojho vozidla, ktoré nechal naštartované, na sebe mal oblečenú bielu košeľu, čierne nohavice, na tvári mal nasadené čierne slnečné okuliare a oslovil tam prítomných, poškodeného S. U. a jeho manželku Z. U., nar. XX. J. XXXX v F., slovami: „Tu niekde by mal bývať pán E.“, na to Z. U. vyzvala S. U., aby šiel rýchlo do dvora svojho rodinného domu, pričom T. X. obišiel svoje vozidlo, prišiel k dverám spolujazdca vodiča, ktoré otvoril a naklonil sa do vozidla a povedal: „alebo podľa tohto budete vedieť, čo hľadám", v tom čase Z. U. aj S. U. dostali strach, Z. U. stála medzi obvineným a S. U., ktorý sa nestačil dostať do dvora svojho rodinného domu, T. X. vytiahol zo svojho vozidla v zelenej igelitovej taške ukrytú krátku brokovú strelnú zbraň značky Hubertus Prague,

kal. 16/16, výrobné číslo XXXX, ktorú si vopred zadovážil a rozbehol sa za S. U., pričom Z. U. mu stála v ceste, na to T. X. bežiac okolo nej zbraňou vystrelil vedľa ucha Z. U., pričom v tom čase už S. U. bežal smerom k Y. ulici a T. X. za ním, medzitým Z. U. kričala na svojho syna Ing. W. R. o pomoc, potom T. X. dobehol S. U., ktorý sa potkol a spadol na zem, T. X. vybral zbraň z igelitovej tašky, ktorú následne odhodil a z bezprostrednej blízkosti vystrelil na hlavu S. U., ktorý následkom výstrelu utrpel devastačné zranenia zväčša ľavej časti lebky, ktorým na mieste podľahol, a následne sa T. X. rozbehol ku svojmu vozidlu a rýchlou jazdou sa snažil ujsť z miesta činu, v tom čase však W. R. vybehol von z domu a začal strieľať na auto T. X. zo svojej legálne držanej zbrane zn. GLOCK 19, v dôsledku streľby W. R. utrpel T. X. strelné poranenie lakťa ľavej ruky a vozidlo T. X. následkom poruchy spôsobenej streľbou zostalo stáť na rozhraní M. ulice a Y. ulice, a potom ako auto zostalo stáť, T. X. vystúpil z auta a rozbehol sa smerom na R. ulicu a odtiaľ unikol preč;

2/ T. X. si v doposiaľ neustálenej dobe zadovážil a na neznámom mieste až do 9. júla 2010 do 21:05 hod. držal bez povolenia podomácky upravenú dlhú palnú zbraň - brokovú dvojku československej výroby, továrenskej značky Hubertus Prague, kal. 16/16, výrobné číslo XXXX, označenej československými značkami z roku 1921, spoločne s dvoma nábojmi kalibru 16, českého výrobcu zn. Sellier & Bellot, typ Junior, ktoré boli laborované hromadnými strelami s priemerom olovených brokov 5,1 mm a túto zbraň nechal pri úteku z miesta činu obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy na sedadle spolujazdca vo svojom nepojazdnom osobnom motorovom vozidle Honda Civic, striebornej svetlej metalízy, VIN: Y., na rozhraní M. ulice a Y. ulice v F..

Špecializovaný trestný súd mu za tieto trestné činy uložil tresty podľa § 144 ods. 2, § 41 ods. 2, 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. úhrnný odňatia slobody vo výmere 25 rokov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia a § 60 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. zák. prepadnutia veci, a to 2 ks policajných uniforiem spolu s dvoma šiltovými čiapkami s označením Polícia, brokovej strelnej zbrane značky Hubertus Prague, kal. 16/16, výrobné číslo XXXX, 2 ks igelitových vreciek zaistených pri obhliadke miesta činu a čierneho opasku s tlakovou nádobou zaistených pri domovej prehliadke a prehliadke iných priestorov.

V zmysle § 76 ods. 1, § 78 ods. 1, § 77 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. mu uložil aj ochranný dohľad v trvaní 2 rokov a povinnosť jedenkrát v kalendárnom týždni osobne sa hlásiť po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v mieste svojho pobytu.

Podľa mu uložil povinnosť nahradiť poškodenej Z. U.kodu vo výške 4 000 Eur.

Rozsudok špecializovaného trestného súdu nadobudol právoplatnosť 10. novembra 2011, kedy Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, uznesením sp. zn. , odvolanie obvineného T. X. podľa zamietol.

Odpis uznesenia odvolacieho súdu bol doručený obvinenému T. X. a jeho obhajcovi 27. decembra 2011, resp. 2. januára 2012 (č. l. 2431, zv.10).

Špecializovaný trestný súd predložil 28. apríla 2015 najvyššiemu súdu dovolanie obvineného proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. novembra 2011, sp. zn. , z dôvodov podľa , , , , podané prostredníctvom obhajcu JUDr. Juraja Gavalca faxom 21. marca 2015 na Špecializovanom trestnom súde a doplnené písomne 25. marca 2015. Predchádzalo tomu písomné podanie obvineného označené ako dovolanie zo 7. novembra 2014, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené 11. novembra 2014. Obvinený podaním doručeným dovolaciemu súdu 1. júna 2015 doplnil argumentáciu k dovolaciemu dôvodu podľa Obsahovo totožné podanie doručil 30. júna 2015 tunajšiemu súdu aj obhajca obvineného.

V súvislosti s dovolacím dôvodom podľa namietal, že o jeho väzbe po podaní obžaloby‚ rozhodoval senát súdu prvého stupňa v inom zložení než vo veci samej. Po podaní obžaloby je zmena zloženia senátu vylúčená. S poukazom na nález Ústavného súdu, sp. zn. PL. ÚS

17/08, poukázal na to, že sudcovia Špecializovaného trestného súdu nespĺňajú jednu z podmienok kladených na zákonného sudcu, lebo o ich pridelení nerozhodla Súdna rada.

Neupovedomenie obvineného ani jeho obhajcu o úkonoch trestného konania označil za zásadné porušenie práva na obhajobu v zmysle Výpovede svedkov F., J. a N. J., J., K., X., X., J., R., J., J., K., Y., T., M. a T. nie je preto možné považovať za výsluchy vykonané zákonným spôsobom, čím je naplnený aj dovolací dôvod podľa

Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa namietal nezákonnosť rekognície z 12. júla 2010 s poškodenou Z. U.. PhDr. G. Y. nespĺňala požiadavky kladené zákonom na nezúčastnenú osobu, pretože bola v priateľskom kontakte s poškodenými, najmä s S. U..

Dovolací dôvod podľa videl v tom, že skutková veta nezahŕňa použitý kvalifikačný moment vraždy surovým spôsobom. Uviedol, že výstrel do hlavy zo strelenej zbrane sa nevymyká z rámca bežného u väčšiny trestných činov tohto druhu.

V zmysle splnomocnenkyňa poškodenej U. uviedla, že v priebehu procesu bol orgánmi činnými v trestnom konaní zhromaždený dostatok usvedčujúcich dôkazov, ktoré bez akýchkoľvek pochybností preukazujú vinu obvineného X.. Dôkazy boli zabezpečené zákonným spôsobom, pri dodržaní všetkých procesných pravidiel aj v konaní pred súdom. O dovolaní obvineného už bolo raz rozhodnuté, preto opätovné podanie dovolania nie je možné.

So zreteľom na novelu vykonanú a prechodné ustanovenie , Najvyšší súd Slovenskej republiky použil na rozhodovanie o dovolaní obvineného X. účinný od 1. septembra 2011; v zmysle prechodného ustanovenia až 7 , ustanovenia §, 370 a 371 sa použili v znení účinného od 1. septembra 2011.

V tejto trestnej veci ide v poradí o druhé dovolanie obvineného. Najvyšší súd uznesením z 3. marca 2014, sp. zn. , podľa dovolanie obvineného odmietol. Rešpektujúc stanovisko pléna Ústavného súdu z 22. októbra 2014, PLz. , podľa ktorého ustanovenie nemožno analogicky aplikovať na prípady odmietnutia skôr podaného dovolania v tej istej trestnej veci podľa , keďže takéto použitie analógie je spôsobilé porušiť základné práva vyplývajúce zo 7. oddielu 2. hlavy SR ( a nasl.), dovolací súd preskúmal aj ostatné dovolanie obvineného.

Dovolací súd zdôrazňuje, že aj pre opätovné podanie dovolania v tej istej trestnej veci s odkazom na stanovisko pléna Ústavného súdu z 22. októbra 2014, PLz. , platí, že toto musí byť urobené v zákonom stanovenej lehote ( ).

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) zistil, že dovolanie je prípustné, bolo podané oprávnenou osobou, na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§, , ods. 2 písm. b/, ods. 3 ). Pri posúdení otázky zachovania lehoty na podanie dovolania, dovolací súd vychádzal z toho, že obvinený 11. novembra 2014 doručil súdu prvého stupňa písomné podanie označené ako dovolanie, v ktorom uplatnil dovolacie dôvody podľa , , , , , , Zároveň požiadal o ustanovenie obhajcu. Predseda senátu súdu prvého stupňa 27. novembra 2014 po postupe podľa ustanovil obvinenému obhajcu na podanie dovolania. Z uvedeného je zrejmé, že lehota na podanie dovolania bola zachovaná ( ). Napriek tomu, je potrebné ho odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa ( ).

Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne, t. j. vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacieho dôvodu uvedeného v Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne

odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa V konaní o dovolaní je potrebné starostlivo skúmať opodstatnenosť podaného dovolania, pretože ako mimoriadny opravný prostriedok nie je určené na nápravu akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú taxatívne uvedené v ustanovení Konštrukcia a štruktúra jednotlivých dovolacích dôvodov uvedených v § až n/, resp. aj 374 ods. 3 podčiarkuje povahu dovolania smerujúceho proti právoplatným rozhodnutiam súdu vo veci samej.

Dovolací dôvod podľa je daný tým, že súd rozhodol v nezákonnom zložení. V tejto súvislosti obvinený namietal iné zloženie senátu súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o ďalšom trvaní väzby a pri rozhodovaní vo veci neskôr. Z potvrdenia elektronickej podateľne o prijatí obžaloby v trestnej veci obvineného vyplýva, že bola pridelená senátu 2T v zložení JUDr. Šutka, JUDr. Sabová a JUDr. Matel (viď Rozvrh práce Špecializovaného trestného súdu v Pezinku na rok 2011). O ďalšom trvaní väzby po podaní obžaloby rozhodoval senát 2T v zložení predsedu senátu JUDr. Jozefa Šutku a členov senátu JUDr. Vladimíra Peteju a Mgr. Ivana Matela. Zo zápisnice je zrejmé, že JUDr. Peteja zastupoval neprítomnú členku senátu 2T JUDr. Sabovú v súlade s pravidlami na zastupovanie senátov - sudcov v zmysle Rozvrhu práce Špecializovaného trestného súdu v Pezinku na rok 2011. Takýto postup súdu prvého stupňa je v súlade s ústavne garantovaným právom uvedeným v SR, v zmysle ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Právo osoby „nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi" nemožno interpretovať až tak extenzívne, aby sa spájalo s osobou jediného sudcu. Účel základného práva priznaného podľa SR sa splní, keď o práve občana rozhodne sudca pridelený na výkon funkcie na súd toho stupňa súdnej moci, ktorý je vecne a miestne príslušný rozhodnúť, za predpokladu, že podľa rozvrhu práce ide o sudcu, ktorý je oprávnený konať a rozhodovať určitý druh súdnej agendy, čo v danom prípade splnené bolo. V tomto smere neobstojí ani námietka obvineného týkajúca sa porušenia pravidiel ústavnosti a zákonnosti pri pridelení členov rozhodujúceho senátu na špecializovaný trestný súd. Na tomto mieste dovolací súd poukazuje na to, že kontinuitu pri prechode právomoci špeciálneho súdu na špecializovaný trestný súd zabezpečil , ktorého čl. II novelizoval v znení neskorších predpisov tak, že za vložil , ktorý v odseku 1 zakotvil, že vo veciach, ktoré patria do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, je príslušný na konanie Špecializovaný trestný súd, ak ďalej nie je ustanovené inak, a ktorého čl. XII novelizoval o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene v znení neskorších predpisov (v znení a č. ) tak, že za vložil , ktorý ustanovil, že výkon súdnictva, všetky práva a povinnosti vrátane prechodu správy majetku štátu, práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov a štátnozamestnaneckých vzťahov a iných obdobných právnych vzťahov a práv a povinností z osobných vzťahov sudcu k štátu prechádza dňom vyhlásenia nálezu ústavného súdu sp. zn. z 20. mája 2009 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky zo špeciálneho súdu na Špecializovaný trestný súd. Z toho možno vyvodiť záver, že senát Špecializovaného trestného súdu prerokúvajúci vec obvineného bol kreovaný v súlade so zákonom, konkrétne na základe relevantných ustanovení , prostredníctvom ktorých je v danom konkrétnom prípade ústavná požiadavka prerokovania veci zákonným sudcom dodržaná. Dovolací súd považoval za potrebné vyjadriť sa aj k tejto námietke, hoci doplnenie dovolania nebolo urobené prostredníctvom obhajcu, v zákonom stanovenej lehote. Naviac ide o námietku, ktorá bola urobená až v dovolacom konaní, čím zároveň nie je splnená podmienka dovolania v Z týchto dôvodov nie je na ňu možné prihliadať.

Právo na zákonného sudcu v zmysle , resp. Listiny základných práv a slobôd je potrebné interpretovať aj v kontexte ďalších aspektov práva na súdnu a inú ochranu podľa a nasl. , resp. práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle Dohovoru. Osobitne je potrebné dbať na to, aby aj v týchto prípadoch bol postup všeobecného súdu v súlade so základným právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle , resp. v primeranej lehote podľa Dohovoru.

Podľa dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Právo na obhajobu je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Právo na obhajobu sa s rovnakou intenzitou zaručuje vo všetkých fázach trestného konania a tvorí rad po sebe idúcich právnych postupov, ktoré sa prelínajú celým trestným konaním. Ide o možnosť vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa kladú obvinenému za vinu, právo uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, právo robiť návrhy, podávať žiadosti a opravné prostriedky. Ide tiež o účasť pri výsluchoch, o doručovanie písomností, o možnosť účasti pri konfrontáciách, rekonštrukciách, ako aj na všetkých úkonoch vykonávaných súdom po podaní obžaloby prokurátorom. Tento rad úkonov dotvára právny rámec obhajoby a poskytuje aj možnosť faktického naplnenia obhajoby možnosťou reakcie formou vyjadrení k jednotlivým úkonom.

Interpretácia dovolacieho dôvodu podľa však musí byť oveľa užšia. Nie je ním akékoľvek, resp. každé porušenie práva na obhajobu, ale len také, ku ktorému došlo zásadným spôsobom. Podľa ustálenej súdnej praxe najvyššieho súdu dovolací dôvod v tomto zmysle bude spravidla naplnený pri nerešpektovaní ustanovení o povinnej obhajobe, pri vykonávaní procesných úkonov smerujúcich bezprostredne k rozhodnutiu bez prítomnosti obhajcu a podobne. Právo obvineného na obhajobu je porušené (aj vtedy), ak jeho obhajca nebol riadne upovedomený o výsluchu svedka, hoci o ňom mal byť upovedomený a tento úkon bol vykonaný v jeho neprítomnosti. Obvinený, resp. jeho obhajca, musí mať vždy reálnu možnosť realizovať svoje právo na obhajobu a je len na ňom, či ho využije. Obvinený tak môže urobiť až potom, ako bol riadne upovedomený o čase a mieste vykonania výsluchu svedka.

Práve neupovedomenie obhajoby o úkonoch trestného konania (výsluchoch svedkov F., J. a N. J., J., K., X., X., J., R., J., J., K., Y., T., M., T.) riadne a včas dovolateľ označil za zásadné porušenie práva na obhajobu. Dovolací súd zistil, že obhajca obvineného Mgr. Michal Onufer bol o úkonoch prípravného konania vyrozumievaný najčastejšie faxom, v niektorých prípadoch poštou, telefonicky alebo prostredníctvom e-mailovej komunikácie v dostatočnom časovom predstihu, aby sa plánovaného úkonu mohol zúčastniť. Nevyužitie tohto práva je vecou profesionálnej zodpovednosti obhajcu a nie porušením práva na obhajobu, ani prekážkou na postup súdu podľa Použité spôsoby vyrozumenia obhajcu o vyšetrovacích úkonoch (písomne, faxom, elektronicky, v odôvodnených prípadoch telefonicky) zodpovedajú požiadavkám ustanovenia a sú primeraným prostriedkom notifikácie orgánov činných v trestnom konaní o úkonoch prípravného konania obhajcom obvinených.

Dovolanie možno podať aj vtedy, ak je rozhodnutie založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom ( ). V tejto súvislosti obvinený namietal zákonnosť vykonanej rekognície z 12. júla 2010, najmä prítomnosť PhDr. G. Y. na tomto úkone.

Podľa za dôkaz môže poslúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo bolo získané zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Za zákonný spôsob získania dôkazu z dôkazných prostriedkov v zmysle citovaného ustanovenia, treba považovať jednak splnenie formálnych, t.j. procesných podmienok vyžadovaných alebo iným osobitným zákonom na vykonanie konkrétneho dôkazu a jednak splnenie obsahových (materiálnych) podmienok, t. j. aby úkon- použitý dôkazný prostriedok na vykonanie resp. získanie dôkazu bol zameraný na zistenie tých skutočností, na ktoré zameraný a použitý môže byť. Prítomnosťou PhDr. G. Y. ako nezúčastnenej osoby na rekognícii sa dostatočným spôsobom vysporiadal už odvolací súd. Skutočnosť, že svedok Kovačik vo svojej výpovedi hovoril o tom, že ho oslovila PhDr. Y., či by sa mohol porozprávať s jej známym, nezakladá jej zaujatosť v zmysle , preto ani dovolací dôvod podľa nie je naplnený.

Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku v intenciách sa rozumie nesprávne právne posúdenie zisteného skutku alebo nesprávne použitie iného hmotnoprávneho

ustanovenia. Ide o situáciu, keď skutok v napadnutom rozhodnutí je kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nejde o žiadny trestný čin alebo ide o iný trestný čin alebo obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa súdeným skutkom dopustil. Dovolací súd však nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie súdu, pretože nie je legitimovaný posudzovať úplnosť a správnosť skutkových zistení ustálených súdmi oboch stupňov v pôvodnom konaní, a rovnako ani hodnotenie vykonaných dôkazov. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v . Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa Správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací súd povinný prezumovať.

Dovolací súd sa nestotožnil s názorom obvineného o neexistencii zákonného znaku „surový spôsob“. Spáchanie úkladnej vraždy závažnejším spôsobom konania, t. j. surovým spôsobom podľa §§ 144 ods. 1, 2 písm. c/, 138 písm. c/ Tr. zák. môže vyplynúť aj z charakteru použitej zbrane a spôsobu jej použitia, okolností prípadu a intenzity útoku, v dôsledku čoho si obeť trestného činu uvedomuje nevyhnutnosť svojej bezprostrednej brutálnej fyzickej likvidácie. Súdy oboch stupňov správne zohľadnili nielen zbraň použitú k útoku, ale aj spôsob, akým bol tento skutok spáchaný. Obvinený na spáchanie činu použil dlhú brokovú zbraň, ktorá má pri použití z bezprostrednej blízkosti obrovské devastačné účinky na ľudský organizmus. Z kamerového záznamu je zrejmé, že po prvom neúspešnom výstrele v prítomnosti manželky poškodeného, obvinený pokračoval v útoku tým, že ho začal prenasledovať a po tom, čo poškodený pri úteku spadol a zostal ležať na zemi, ho dobehol a ležiaceho na zemi ho usmrtil do hlavy z bezprostrednej blízkosti. Konštatovanie dovolateľa o tom, že výstrel do hlavy zo strelnej zbrane sa nevymyká z rámca bežného u väčšiny trestných činov, je neadekvátne. Svedčí o tom, že dovolateľ si neuvedomuje závažnosť spáchaného skutku, pri ktorom išlo o neľútostnú fyzickú likvidáciu s takou mierou surovosti, ktorá sa výrazne vymykala z bežného rámca. Použitie tohto osobitného kvalifikačného pojmu - závažnejší spôsob konania - surovým spôsobom ( Tr. zák.) bolo správne, preto ani dovolací dôvod podľa naplnený nebol.

V posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa , , , , preto dovolací súd musel dovolanie obvineného T. X. podľa odmietnuť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.