Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/266/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu : H., so

sídlom v K., zastúpený JUDr. Z. H., advokátkou v H., proti žalovanému : J., so sídlom

v H., o zaplatenie 8 850,66 € s prísl., vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp.zn.

, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 15. júna 2010

sp.zn.

t a k t o :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Prešove z 15. júna 2010 sp.zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Humenné rozsudkom zo 17. marca 2010 č.k. -109 zaviazal

žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 8 850,66 € s 8,50 % ročným úrokom z omeškania

od 14.4.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. V odôvodnení uviedol, že zrušením

rozsudkov Krajského súdu v Prešove a Okresného súdu Humenné odpadol právny dôvod,

na základe ktorého žalobca plnil žalovanému a keďže k plneniu preukázateľne došlo,

u žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške poskytnutého plnenia, čo

po prepočítaní na eurá činí 8 850,66 €, ku ktorému si žalobca nárokuje príslušný úrok

z omeškania, pretože žalovaný mu predmetnú sumu nevrátil ani po jeho výzve, v ktorej mu

určil lehotu na plnenie. K platnosti započítacieho prejavu ako jednostranného právneho úkonu

prvostupňový súd uviedol, že s ohľadom na jeho celý obsah uvedený v liste žalovaného

adresovanom žalobcovi zo dňa 28.4.2008 je neurčitý a nezrozumiteľný. Žalovaný v ňom

okrem započítania konkrétnych uvedených pohľadávok vyzval žalobcu k úhrade pohľadávky

právoplatne rozhodnutej Krajským súdom v Košiciach a Najvyšším súdom SR vo výške

810 000,-- Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 20.5.1998 až do zaplatenia s dovetkom, že

záväzok žalobcu voči nemu z titulu úrokov za obdobie od 1.6.1997 do 19.5.1998 a z titulu

trov konania v sume 129 075,-- Sk započítaním zanikol. Aj keď číselné uvedenie obdobia,

2

za ktoré žalovaný od žalobcu požaduje úrok z omeškania vo výške 17,6 % zo sumy

810 000,-- Sk evokuje dojem, že došlo k chybe v písaní, prisvedčil stanovisku žalobcu, že

obsah započítacieho prejavu žalovaného je nezrozumiteľný. Rovnaké obdobie, za ktoré

požaduje žalovaný úrok z omeškania od žalobcu po ním uskutočnenom započítaní je uvedené

aj v poslednom odstavci predmetného listu. Na základe uvedeného je namieste tvrdenie

žalobcu, že započítaním žalovaného nedošlo k zániku pohľadávky, ktorá je predmetom tohto

konania. Navyše z listinného dôkazu predloženého žalobcom na poslednom súdnom

pojednávaní vo veci vyplynulo, že listom z 25.9.2008 žalovaný oznámil žalobcovi postúpenie

časti pohľadávky vo výške 810 000,-- Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 1.6.1997

do zaplatenia a trovy konania 129 075,-- Sk a to v jej časti – v sume istiny 96 000,-- Sk

so 17,6 % úrokom z omeškania od 1.6.1997 do zaplatenia a v sume 22 514,-- Sk

na postupníka K. K., bytom H.. Toto postúpenie žalovaný urobil až o päť mesiacov po svojom

započítacom prejave a oznámil v ňom pôvodnú výšku pohľadávky s pôvodnými úrokmi

z omeškania, teda tak, ako keby k započítaniu a teda zániku predmetnej pohľadávky nedošlo.

Vykonané dokazovanie vyhodnotil tak, že žalovaný neuniesol v konaní dôkazné bremeno

a nepreukázal relevantným spôsobom, že došlo k zániku pohľadávky vymáhanej v tomto

konaní na základe ním realizovaného započítacieho prejavu. Žalobca naopak presvedčil súd,

že plnil žalovanému na základe súdneho rozhodnutia, ktoré bolo v slede ďalších právnych

skutočností zrušené a teda na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie. Žalobca

preukázal, že započítanie žalovaného oznámené mu listom z 28.4.2008 je neplatným právnym

úkonom pre jeho neurčitosť, nezrozumiteľnosť a pre jeho rozpor so zákonom. Na základe

vykonaného dokazovania žalobe žalobcu vyhovel.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Prešove rozsudkom z 15. júna 2010

č.k. -135 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh žalobcu zamietol.

Nepriznal žalovanému náhradu trov konania. Odvolací súd v odôvodnení uviedol, že súd

prvého stupňa nesprávne skutkovo a právne vyhodnotil jednostranný započítací prejav

žalovaného zo dňa 28.4.2008 oproti pohľadávke žalobcu tvoriacej predmet tohto sporu.

Poukázal na to, že obidvaja účastníci sú právnickými osobami, pretože ich právna forma je

družstvo. Preto aj keď predmetom konania je nárok žalobcu proti žalovanému na vydanie

bezdôvodného obohatenia ide o obchodnú vec. Predmetom konania je nárok žalobcu

na vydanie bezdôvodného obohatenia proti žalovanému vo výške 8 850,66 € (266 635,-- Sk).

Z jednostranného započítania pohľadávok žalovaného zo dňa 28.4.2008 (č.l. 78) vyplýva, že

3

bezdôvodného obohatenie v tejto výške žalovaný uznáva. Zároveň v tomto písomnom prejave

žalovaný uvádza, že má proti žalobcovi právoplatne priznanú pohľadávku na základe

rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26.10.2006 sp.zn. v spojení

s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. vo výške 810 000,-- Sk so 17,6 %

úrokom z omeškania od 1.6.1997 do zaplatenia a trovy konania vo výške 129 075,-- Sk. Proti

žalobcovi si započítava z tejto priznanej pohľadávky pohľadávku predstavujúcu priznané

trovy vo výške 129 075,-- Sk a priznaný úrok z omeškania zo sumy 810 000,-- Sk za obdobie

od 1.6.2007 do 19.5.2008 (353 dní x 390,57 Sk = 137 871,20 Sk), čo spolu predstavuje sumu

266 946,20 Sk a to v rozsahu v akom sa vzájomné pohľadávky účastníkov započítaním kryjú

( ). Žalobca tento započítací prejav žalovaného obdržal, čím

došlo k účinnému započítaniu pohľadávky žalovaného oproti pohľadávke žalobcu a to

do výšky tvoriacej žalovanú istinu. Na tomto účinnom započítaní pohľadávky žalovaného

oproti pohľadávke žalobcu nič nemení ani skutočnosť, že žalobca listom zo dňa 7.5.2008

(č.l. 80) s jednostranným započítaním nesúhlasil. Pochybil súd prvého stupňa, ak započítací

prejav žalovaného zo dňa 28.4.2008 posúdil ako neurčitý a nezrozumiteľný a teda ako

neplatný právny úkon. Týmto jednostranným započítaním došlo k zániku pohľadávky žalobcu

tvoriacej predmet tohto sporu. Pokiaľ súd prvého stupňa uznal obranu žalobcu vo vzťahu

k jednostrannému započítaniu pohľadávok žalovaným zo dňa 28.4.2008 a to v súvislosti

s ustanovením , dáva odvolací súd do pozornosti

okresnému súdu, že toto ustanovenie, resp. ustanovenie

nie je možné aplikovať na prejednávanú vec. V tomto prípade totiž išlo o platnosť a účinnosť

jednostranného započítania a nie o čiastočné plnenie záväzku tak, ako to majú na mysli

uvedené zákonné ustanovenia. Keďže súd prvého stupňa nesprávne skutkovo a právne posúdil

jednostranné započítanie pohľadávky žalovaného oproti pohľadávke žalobcu, po doplnení

dokazovania vzájomným započítaním pohľadávok zo dňa 28.4.2008 (č.l. 78) odvolací súd

dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie rozsudku ani na jeho zrušenie,

preto zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a návrh žalobcu zamietol.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktorého prípustnosť

odvodzoval z ustanovenia a dôvodnosť z ustanovenia

a ustanovenia , teda že konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. K vade konania v zmysle ustanovenia

uviedol, že odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa bez toho, aby zopakoval

dokazovanie v potrebnom rozsahu. Totižto odvolací súd v odôvodnení dovolaním

napadnutého rozsudku uvádza, že súd prvého stupňa nesprávne skutkovo a právne posúdil

jednostranné započítanie pohľadávky žalovaného oproti pohľadávke žalobcu. Odchýlil sa

od skutkových zistení súdu prvého stupňa bez toho, aby v potrebnom rozsahu opakoval

dokazovanie na odvolacom pojednávaní. Ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní pred

odvolacím súdom dňa 15.6.2010 predseda senátu podal správu o doterajšom priebehu konania

a oboznámil sa s rozsudkom súdu prvého stupňa, odvolaním žalovaného, vyjadrením

k odvolaniu, výpismi z obchodného registra účastníkov. Listina, a to započítanie vzájomných

pohľadávok zo dňa 28.4.2008 alebo jej časť, nebola v odvolacom konaní prečítaná ani nebol

oboznámený jej obsah. Odvolací súd z procesného hľadiska nemal rovnocenný podklad pre

odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle K ustanoveniu ,

že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci uviedol, že zmeňujúci

rozsudok odvolacieho súdu nie je náležite odôvodnený, týka sa to posúdenia platnosti

započítacieho prejavu žalovaného zo dňa 28.4.2008, ani záver odvolacieho súdu, že ide

o obchodnú vec. Nesprávne právne posúdenie veci je aj v otázke jednostranného

započítacieho prejavu žalovaného, ktorý je podľa jeho názoru považovaný za neurčitý

a nezrozumiteľný právny úkon. Navrhol, aby dovolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého

stupňa alebo alternatívne aby zrušil dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec

mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný navrhol dovolanie žalobcu zamietnuť ako neopodstatnené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátkou (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je dôvodné.

V zmysle ustanovenia môže byť dovolanie podané iba z dôvodov,

že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi; obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v

a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

I keď žalobca namietal, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), dovolací súd vzhľadom

na druhá veta skúmal, či dovolaním napadnutý rozsudok nebol vydaný

v konaní, v ktorom došlo k procesnej vade konania uvedenej v (

písm.a/ ). V dovolacom konaní ale existencia vady tejto povahy nevyšla najavo.

Rovnako so zreteľom na druhá veta dovolací súd skúmal, či

v konaní nedošlo k tzv. inej procesnej vade konania, majúcej za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ). Na takúto vadu musí dovolací súd

prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná. Dovolateľ však namietal, že konanie je

postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm.b/ ) z dôvodu, že odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa bez toho,

aby opakoval dokazovanie v potrebnom rozsahu. Listina, a to započítanie vzájomných

pohľadávok zo dňa 28.4.2008 alebo jej časť, nebola v odvolacom konaní prečítaná, a ani

nebol oboznámený jej obsah.

O vadu konania ( ) tejto povahy ide tiež vtedy, keď súd

skutkové závery, z ktorých vyvodil svoje právne závery, založil na výsledkoch dokazovania

nevykonaného v súlade so zákonnými ustanoveniami upravujúcimi spôsob vykonania

dokazovania určitým dôkazným prostriedkom. Zo spisu vyplýva, že v konaní na odvolacom

súde došlo k vade uvedenej povahy.

I keď odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že po doplnení

dokazovania vzájomným započítaním pohľadávok zo dňa 28.4.2008 (č.l. 78) dospel k záveru,

že súd prvého stupňa nesprávne skutkovo a právne posúdil jednostranné započítanie

pohľadávky žalovaného oproti pohľadávke žalobcu, obsah zápisnice z pojednávania pred

odvolacím súdom zo dňa 15. júna 2010 (č.l. 132) svedčí o tom, že dokazovanie touto listinou

(listina zo dňa 28.4.2008 č.l. 78) nebolo vôbec vykonané. Dokazovanie listinou (listina

o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 28.4.2008) sa pritom malo vykonať tak, že

predseda senátu mal na pojednávaní listinu alebo jej časť prečítať alebo oboznámiť jej obsah

(viď ).

6

Odvolací súd sa dopustil procesného pochybenia, keď bez akéhokoľvek doplnenia

alebo zopakovania dokazovania (listinou o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa

28.4.2008) zaujal odlišné skutkové závery, z ktorých vyvodil právny názor, že došlo

k účinnému započítaniu pohľadávky žalovaného oproti pohľadávke žalobcu a to do výšky

tvoriacej žalovanú istinu.

Ustanovenie umožňovalo odvolaciemu súdu, aby na základe

opakovaného dokazovania dospel k vlastnému zisteniu skutkového stavu, ktoré mohlo byť

odlišné od skutkového zistenia, ktoré urobil súd prvého stupňa. Ak sa však odvolací súd chcel

odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa, mal dokazovanie sám opakovať

a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie v zmysle Je

neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam vedúcim k odlišnému

právnemu záveru dospel bez vykonania dokazovania.

Obsah zápisnice z pojednávania pred odvolacím súdom z 15. júna 2010 (č.l. 132)

svedčí o tom, že odvolací súd v skutočnosti nevykonal žiadne dokazovanie. Doplnením

dokazovania alebo jeho zopakovaním, nie je totiž podanie správy o doterajšom priebehu

konania povereným členom senátu ani vyjadrenie účastníkov konania k veci na odvolacom

pojednávaní.

So zreteľom na vyššie uvedené procesné pochybenie odvolacieho súdu dospel

dovolací súd k záveru, že v predmetnom konaní došlo k tzv. inej procesnej vade konania

majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na túto procesnú vadu konania zrušil

rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

S prihliadnutím na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozhodnutie, nezaoberal sa ďalšími

námietkami uvedenými v dovolaní (vrátane námietky, že napadnuté rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. novembra 2011

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová