Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c51/360985.a558c9.pdf
PDF · 152.37 KB
No categories available
2obo/5/2007
Najvyšší súd 2 Obo 5/2007
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Jozefa Štefanku
a členiek JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Anny Petruľákovej v právnej veci ţalobcu: J, zast.
JUDr. A, advokátom, Advokátska kancelária, ul. K, proti ţalovanému: H, zast. JUDr. B,
advokátom, Advokátska kancelária, M, o zaplatenie 810 000 Sk a prísl., na odvolanie ţalovaného
proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 26. októbra 2006 č. k. 10 Cb 2446/1996 – 324,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 26. októbra
2006 č. k. 10 Cb 2446/1996 – 324 p o t v r d z u j e .
V časti ohľadne náhrady trov prvostupňového konania napadnutý rozsudok m e n í tak,
ţe ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi náhradu trov prvostupňového konania v sume
129 075 Sk do troch dní na účet jeho právneho zástupcu.
Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi
810 000 Sk zo 17,6 % úrokom z omeškania od 1.6.1997 do zaplatenia a náhradu trov konania
v sume 263 293 Sk na účet advokáta. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe návrhom na začatie
konania z 26.3.1996 sa ţalobca domáhal zaplatenia sumy 810 000 Sk titulom majetkového
vysporiadania po transformácii druţstva H, v.d..
Z vykonaného dokazovania prvostupňový súd mal za preukázané, ţe pôvodné výrobné
druţstvo H vypracovalo transformačný projekt na základe správy o výsledku previerky
správnosti účtovnej závierky za rok 1991 a prvý štvrťrok 1992, ktorú vydal Ing. J audítor, ktorý
bol chválený 31.5.1992. Podľa tohto projektu bolo dohodnuté, ţe dôjde k rozdeleniu druţstva na
dve samostatné druţstvá a to H druţstvo a J druţstvo, čo sa aj následne udialo a čo aj vyplýva
z notárskej zápisnice N 406/92 a Nz 403/92. Ďalej podľa transformačného projektu v bode 7
písm. h/ bolo dojednané, ţe spoločná činnosť na ktorú boli uzavreté hospodárske zmluvy budú
ponechané do ukončenia platnosti hosp. zmlúv a mesačne sa bude rozúčtovávať v podiele 60 %
pre H druţstvo a 40 % pre J druţstvo aţ do ukončenia ich činnosti. Dňa 28.8.1992 bola uzavretá
nová hospodárska zmluva medzi A a H v. d. H., pričom obsah tejto zmluvy bol totoţný
s obsahom predchádzajúcej hospodárskej zmluvy a k uzavretiu tejto hospodárskej zmluvy došlo
iba preto, ţe došlo k zmene v označení odberateľa t.j. A. Mimo uvedenej zmluvy boli v platnosti
ešte ďalšie dve hospodárske zmluvy o prenájme mechanizmov za obdobie od 1.6.1992 do
31.12.1992, ktorá bola podpísaná 1.6.1992, teda aţ po schválení transformačného projektu. Ďalej
bola v platnosti zmluva so strediskom V, ktorá bola ukončená k 31.12.1992. Nové hospodárske
zmluvy pre novovznikajúce subjekty mohli vzniknúť aţ po 31.8.1992, kedy tieto subjekty boli
zaregistrované v Obchodnom registri a preto je potrebné vychádzať z toho, ţe pri zachovaní
pôvodného obsahu práva a povinnosti z nich plynuli pre dodávateľa v.d. H H., čo potom
znamená ďalej, ţe zisk plynúci z takýchto činností, bolo potrebné rozdeliť 60:40. Tie zmluvy nie
je preto moţné ani inak vykladať a prehlásenia ţalovaného po tom, ţe zmluvy podpísala aţ
časovým odstupom niekoľkých dní pre ich platnosť a záväznosť nemajú ţiaden vplyv. To, ţe
ţalovaný sa stal právnym nástupcom pôvodného právneho subjektu H v. d. H. konštatoval uţ
v uznesení zo dňa 27.5.2005 č. k. 7 Obo 276/2003 Najvyšší súd SR. Z vykonaného dokazovania
nepochybne vyplýva, ţe ide o ţalobu na plnenie z vyššie citovanej dohody pre porušenie
zmluvnej povinnosti určenej pri rozdelení právneho predchodcu účastníkov konania.
Transformačný projekt bol na valnej hromade schválený. Poukázal na ust. § 2 ods. 1, 2 zák. č.
42/1992 Zb. Ďalej konštatoval, ţe zo znaleckého posudku vypracovaného Ing. M bol vytvorený
zisk 1 434 654 Sk. Ţalovaný zaplatil ţalobcovi sumu 217 885 Sk za mesiac september 1992.
O časti nárokov ţalobcu za obdobie október - november 1992 právoplatne rozhodol Okresný súd
v H. rozsudkom z 20.12.2002 č.k. 11 C 449/2000. Podľa záverov vyplývajúcich z obsahov
znaleckého posudku súdneho znalca J zisk za október - december 1992 predstavoval spolu sumu
1 124 637 Sk, teda po odpočítaní sumy za obdobie september 1992 ktorú ţalovaný dobrovoľne
zaplatil ţalobcovi, ako bolo uvedené 217 885 Sk a tieţ po odpočítaní sumy 112 383 Sk, ktorú
sumu zaplatil ţalovaný 28.7.1995 ako 40 % podiel na spoločnej činnosti a to konkrétne nájomné
za mechanizmy v mesiaci október, november a december 1992. Ďalej bola zaplatená suma 183
881 Sk na základe citovaného rozsudku Okresného súdu v Humennom.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, ţe aj bez ďalšieho dokazovania je nárok ţalobcu na
zaplatenie sumy 160 000 Sk opodstatnený, preto v tejto časti ţalobe vyhovel. V priebehu konania
si ţalovaný tzv. protiţalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy 382 820 Sk. V danom prípade
však nejedná sa o vzájomný návrh, ale len o obranu ţalovaného proti ţalobcovi. Rozhodnutie
o náhrade trov konania posúdil podľa § 142 ods. 1 OSP.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ţalovaný. Navrhol rozsudok súdu prvostupňového
súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, ţe ani tento v poradí uţ tretí rozsudok
prvostupňového súdu nevychádza zo skutočného stavu veci, ale nekriticky a bez dôkazov
vyhovuje ţalobe s tvrdením, ţe ţalovaný neuniesol dôkazné bremeno. To sa prejavilo aj pri
priznaní náhrady trov konania, keď priznal aj za také úkony, ktoré nemoţno zahrnúť pod ust.
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Ţalobca nepreukázal opodstatnenosť ani jedného zo štyroch
uplatnených nárokov.
Ţiadny podiel na zisku 400 000 Sk po bývalom v. d. H za obdobie od 31.3. do 31.8.1992
neobstojí. H, v.d. k 31.3.1992 neuzavrelo ţiadne účtovné knihy, ale pokračovalo v účtovaní do
31.8.1992. v. d. H zaniklo bez likvidácie k 31.8.1992. Ďalej poukázal na nesúrodosť
v jednotlivých účtovných dokladoch, ktoré súd správne nevyhodnotil a nerešpektoval ani
zrušujúce uznesenia odvolacieho súdu, ktoré tomu predchádzali.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( § 10 ods.2, OSP), na pojednávaní
prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania rozhodnutia (§ 212
ods.1, § 214 ods. 1 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je právne dôvodné, prvostupňový
súd rozhodol vecne správne, preto jeho rozhodnutie potvrdil (§ 219 OSP).
Vo veci samej odvolací súd v podstatnej miere odkazuje na správne dôvody napadnutého
rozhodnutia, ktoré si osvojuje. S poukazom na dôvody odvolania však odvolací súd dôvody
prvostupňového rozsudku doplňuje. Vo veci odvolací súd uţ rozhodoval, keď prvší rozsudok
Krajského súdu v Košiciach z 20.6.2000 č. k. 10 Cb 2446/06 – 141 svojím uznesením
z 11.3.2002 č. k. 7 Obo 361/2000 – 157 zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie. Uţ z tohto uznesenia vyplýva, ţe nielen listiny a dohody, podľa ktorých došlo
k transformácii druţstva a určenie jednotlivých práv a povinností bolo ťaţkopádne a ťaţko
zrozumiteľné. V podstate tomu zodpovedala aj samotná ţaloba. V tom mal prvostupňový súd
ťaţkú pozíciu a riešil ju nariadením znaleckého dokazovania. Znalec zodpovedal sporné otázky
aj doplňujúce, ale zo strany ţalovaného nebola s ním vyslovená spokojnosť.
Aj ďalší rozsudok prvostupňového súdu z 15. mája 2003 č. k. 10Cb 2446/96 – 205 bol
uznesením Najvyššieho súdu SR z 27.5.2005 č. k. 7 Obo 276/2003 – 227 a prvostupňovému súdu
nemoţno uprieť snahu vec čo najobjektívnejšie rozhodnúť s podkladmi, ktoré mal k dispozícii to
bolo ťaţké. Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozhodol objektívne a nič nové do
rozhodnutia či dokazovania by nebolo moţné objektívne doplniť preto napadnutý rozsudok
potvrdil. Základ nároku odvolací súd priznal uţ v predchádzajúcich zrušujúcich uzneseniach.
Náhradu trov konania prvostupňový súd prisúdil ţalobcovi podľa vyčíslenia ţalobcu (č. l.
319 - 320) bez toho, aby ich výšku bol preskúmal. Keďţe aj táto časť rozhodnutia bola
napadnutá, odvolací súd ju preskúmal. Na chaotickom postupe v konaní pred prvostupňovým
súdom nemalý podiel mali účastníci a tomu zodpovedá aj účtovanie trov právneho zastúpenia
a prakticky za kaţdé podanie, aj keď jednotlivé úkony bolo moţné vybaviť na pojednávaní. Za
účelne vynaloţené trovy ţalovaného z poloţiek uvedených na str. 10 napadnutého rozsudku pol.
1), 2), 3), 7), 9), 14, 15), 16), 18), 19), 27) a 29), spolu: 121 575 Sk, pol. 30) reţijný paušál
priznáva do výšky 2 500 Sk, cestovné náklady sumou 5 000 Sk, celkovo teda náhradu trov
v sume 129 075 Sk (121 575 + 2 500 + 5 000). Povinnosť nahradiť ţalobcovi účelne vynaloţené
trovy konania sa zakladá na ustanovení § 142 ods.1 OSP. Náhrada trov sa priznáva na účet
advokáta, ktorý má povinnosť trovy s účastníkom, ktorého zastupoval náklady vyúčtovať. Pri
povinnosti nahradiť trovy zákon nerozlišuje osobitne trovy advokáta a účastníka, ktorého
zastupoval ( § 149 ods. 1 OSP).
Náhradu odvolacích trov súd ţalobcovi nepriznal, pretoţe tieto mu nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 6. februára 2008
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.N.