Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/52/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: A., s. r. o., B., R.B., IČO:

X., zastúpeného advokátkou Mgr. J.P.L., R.B. proti žalovanému: B., spol. s r. o., B., M.B.,

IČO: X., zastúpeného L.C., s. r. o., B., Ľ.B., o zaplatenie 106,89 Eur s prísl., vedenej na

Okresnom súde Bratislava II. pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 7. apríla 2011, č. k. -152, takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaného o d m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e:

Okresný súd Bratislava II. rozsudkom z 24. augusta 2010, č. k. -123

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 23,23 Eur spolu s úrokmi z omeškania

vo výške 8,5% ročne od 30. 06. 2008 do zaplatenia. Vo zvyšku návrh zamietol. Tiež uložil

žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 86,02 Eur. V odôvodnení

uviedol, že predmetom konania bolo vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť

tým, že žalovaný v rozpore so zmluvou o výkone správy účtoval vyššiu odmenu za výkon

správy, ako bola dohodnutá v zmluve, pričom žalobca túto pohľadávku získal zmluvou

o postúpení pohľadávky od vlastníčky bytu a účastníčky zmluvy o výkone správy

JUDr. G.S.. Žalovaný sa v konaní bránil najmä tým, že sa stal platiteľom DPH, a preto musel

k dohodnutej odmene za výkon správy pripočítať DPH. Súd však mal

za to, že na predmetnú vec nie je možné hľadieť len z hľadiska zákona o dani z pridanej

hodnoty. To, že sa žalobca stal platiteľom DPH, založilo osobitný verejnoprávny vzťah medzi

ním a štátom. Vzťah medzi žalovaným ako správcom domu a vlastníkmi bytov je však

súkromnoprávnym vzťahom, ktorý má svoj právny základ najmä v zmluve o výkone správy.

V tejto zmluve si jej účastníci dohodli aj odmenu za výkon správy, ktorá je cenou za určité

plnenie, ktoré žalovaný poskytuje vlastníkom bytov. Súd pritom poukazuje na ust. § 3 ods. 3

zákona o cenách, z ktorého vyplýva, že ak nie je dohodnuté inak, má sa za to, že súčasťou

ceny je aj DPH. Je síce pravdou, že v danom prípade v čase uzatvorenia zmluvy o výkone

správy žalovaný ešte nebol platiteľom DPH, avšak súd mal za to, že aj napriek tomu žalovaný

nebol oprávnený jednostranne zvýšiť dohodnutú odmenu o DPH, keď sa stal platiteľom DPH.

Keďže odmena za výkon správy bola súčasťou zmluvy o výkone správy, malo dôjsť k zmene

zmluvy o výkone správy, a to spôsobom dohodnutým v zmluve. Žalovaný mal vlastníkom

bytov navrhnúť zmenu zmluvy o výkone správy a pokiaľ by títo so zvýšením odmeny

za výkon správy nesúhlasili, mal možnosť zmluvu vypovedať. Žalovaný nepreukázal, že by

došlo ku zmene zmluvy o výkone správy, resp. by vlastníci bytov inak odsúhlasili zvýšenie

odmeny za výkon správy. Podpis vlastníka bytu na zálohovom predpise nemožno považovať

za súhlas so zmenou dohody o výške odmeny za výkon správy. Pokiaľ napriek tomu žalovaný

účtoval vyššiu odmenu za výkon správy, ako bola dohodnutá v zmluve a vlastníci bytov

takúto vyššiu odmenu aj platili, išlo o plnenie bez právneho dôvodu, ktoré je žalovaný

povinný vydať. Súd dospel k záveru, že ani čl. 9 bod 2 zmluvy o výkone správy neoprávňoval

žalovaného jednostranne zvýšiť odmenu za výkon správy jednak z dôvodu, že je neurčité,

ako aj z toho dôvodu, že aj v takomto prípade malo dôjsť ku zmene výšky odmeny

len na základe vôle oboch zmluvných strán. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorá

bola podľa názoru súdu opodstatnená. Žalovaný namietol premlčanie za obdobie od r. 2004

do februára 2007, na ktorú súd prihliadol. Súd s prihliadnutím na námietku premlčania priznal

žalobcovi právo na bezdôvodné obohatenie za obdobie marec 2007 až december 2007 (rozdiel

v r. 2007 27,88 Eur, na mesiac 2,323 Eur) v sume 23,23 Eur a vo zvyšku návrh zamietol.

Keďže žalovaný sa dostal so zaplatením do omeškania, súd priznal žalobcovi s priznanej

sumy aj úrok z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 Obč. zák. O náhrade trov konania rozhodol

súd podľa

Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 7. apríla 2011,

č. k. -152 rozsudok Okresného súdu Bratislava II v napadnutej zamietajúcej

časti a v časti úroku z omeškania potvrdil. V časti trov konania rozsudok súdu prvého stupňa

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že prvostupňový sú vykonal

dokazovanie na základe dôkazov, predložených účastníkmi konania, správne zistil skutkový

stav veci a vec správne právne posúdil. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa

s výnimkou trov konania ako vecne správny podľa ust. potvrdil.

Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré mal podľa návrhu žalovaný

získať v období r. 2004 až 2007 s tým, že účtoval právnej predchodkyni žalobcu odmenu

za výkon správy, čiastkou vyššou, ako bola dohodnutá v čl. IX. ods. 1 zmluvy o výkone

správy, uzavretej dňa 02. 01. 2002. Je nesporné, že predmetná zmluva mohla byť v súlade

s čl. X. ods. 4 menená písomnými dodatkami zmluvných strán. Z dokazovania vyplynulo,

že v čase uzavretia zmluvy o výkone správy žalovaný nebol platiteľom DPH a stal sa ním dňa

01. 02. 2004 a od 01. 04. 2004 v zálohovom predpise pre výpočet úhrady za služby spojené

s užívaním premietol DPH a tým zvýšil zálohu. Žalobcova, resp. jeho právna predchodkyňa

zálohový predpis podpísala 06. 04. 2004 a dozvedela sa v ňom, že odmena za správu

je zvýšená o DPH. Odvolací súd sa zhodol s názorom súdu prvého stupňa, že žalovaný

nemohol premietnuť DPH do dohodnutej odmeny za správu z predchádzajúcej právnej

dohody vlastníkmi, preto návrh žalobcu je čo do základu daný, pretože v súlade s ust. § 3

ods. 3 veta druhá o cenách, ak nie je dohodnuté, alebo osobitným

predpisom stanovené inak, súčasťou ceny je okrem iného i DPH. Odvolací súd súhlasil tiež

s názorom súdu prvého stupňa, že pohľadávka žalobcu je premlčaná do februára 2007, pričom

subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňa 06. 04.2004. V tento deň sa žalobca dozvedel

o tom, že žalovaný si začal účtovať DPH, teda dozvedel sa o tom, že došlo k bezdôvodnému

obohateniu a kto ho na jeho úrok získal. Preto záver súdu prvého stupňa je v zamietajúcej

časti vecne správny. Rovnako správne súd zaviazal žalovaného i na zaplatenie úroku

z omeškania, pričom úrok z omeškania priznal od 30. 06. 2008 a urobil tak v súlade

s ust. Obč. zák. V ostatnom sa odvolací súd v súlade s ust. pridŕžal

správnych dôvodov, ktoré uviedol súd prvého stupňa. Pokiaľ ide o trovy prvostupňového

konania, odvolací súd súhlasil s názorom žalobcu, že v tejto časti je rozhodnutie

nepreskúmateľné, a preto rozsudok súdu prvého stupňa v časti trov konania zrušil a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Rozsudok odvolacieho súdu napadol žalovaný dovolaním z dôvodu, že konanie

je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie

spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. V dovolaní uviedol, že v zmysle čl. IX zmluvy

o výkone správy, uzavretej medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu

so súpisným č. 10990, nachádzajúceho sa na R.v B., orientačné č. X. a žalovaným ako

správcom, je odmena za výkon správy 140 Sk mesačne za bytovú jednotku, 4 Sk mesačne za

2

1mnebytového priestoru a 40 Sk mesačne za garážové státie, resp. garáž. Dňa 01. 02. 2004

sa žalovaný stal platiteľom DPH, a teda bol oprávneným týmto dňom požadovať, aby mu bola

uhradená spolu s odmenou správcu aj DPH z tejto odmeny, t. j. suma vo výške 166,60 Sk

mesačne za bytovú jednotku a suma vo výške 47,60 Sk mesačne

za garáž, resp. garážové státie. Skutočnosť, že sa žalovaný stal platiteľom dane z pridanej

hodnoty, sa musela premietnuť aj do odmeny za výkon správy. V opačnom prípade

by odmena žalovaného nebola vo výške 140 Sk, resp. 40 Sk, ale vo výške 117,06 Sk,

resp. 33,61 Sk. t. j. sľub bez DPH a nebolo by naplnené ust. čl. IX ods. 1 zmluvy o výkone

správy uzatvorenej medzi žalovaným ako správcom a JUDr. G.S.

ako vlastníčkou bytov č. 512 a 611, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach domu a pozemku, ako aj nebytových priestorov č. 2-9717

a 2-9623. JUDr. G.S. bola uvedená skutočnosť oznámená. Navyše JUDr. G.S. svojím

podpisom na dokumente, označenom ako zálohový predpis na výpočet úhrady za používanie

bytov a nebytových priestorov vyjadrila súhlas s touto skutočnosťou, že odmena za výkon

správy bude počnúc 01. 04. 2004 navýšená o daň z pridanej hodnoty, nakoľko sa žalovaný

stal platiteľom DPH. Na základe vyššie uvedeného žalovaný je toho názoru, že v danom

prípade nešlo o bezdôvodné obohatenie zo strany žalovaného a už vôbec nie úmyselné, a to

napriek skutočnosti, že výška odmeny za výkon správy nebola upravená v samotnej zmluve

o výkone správy. K bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 ods. 1 Obč. zák. môže dôjsť

len v prípade, ak osoba, ktorá sa bezdôvodne obohatí na úkor inej osoby, získa majetkový

prospech. V predmetnej právnej veci však tento základný znak bezdôvodného obohatenia

chýba, a preto nemožno v žiadnom prípade hovoriť o bezdôvodnom obohatení žalovaného.

Podľa názoru žalovaného konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a teda je

naplnený dovolací dôvod, uvedený v ust. a Žalovaný navrhol

zrušiť rozsudok odvolacieho súdu a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp.

zmeniť rozsudok odvolacieho súdu tak, že návrh žalobcu zamietne ako nedôvodný a zaviaže

žalobcu na náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania.

K dovolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Žalobca je toho názoru, že právny

predchodca žalobcu sa dozvedel o tom, že žalovaný sa stal platcom DPH až po predložení

osvedčenia, že sa spoločnosť B., spol. s r. o., od 01. 02. 2004 stala platcom DPH, ktoré ako

dôkazný prostriedok bolo priložené k odporu, zaslanému žalovaným na súd, t. j. dňom jeho

doručenia žalobcovi. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty treba posudzovať aj

s poukazom na e-mailovú komunikáciu zo dňa 18. 12. 2008. Žalovaný listom, doručeným

žalobcovi zdôvodnil zvyšovanie svojej odmeny za správu. O skutočnosti,

že žalovaný k odmene účtoval DPH, sa tak právny predchodca žalobcu prvýkrát dozvedel

až z tejto komunikácie. Žalobca trvá na tom, že zo strany žalovaného došlo k úmyselnému

bezdôvodnému obohateniu, t. j. žalovaný vedel, že môže spôsobiť škodu a pre prípad, že ju

spôsobí, bol s tým uzrozumený. S poukazom aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 26. 02. 2009 žalobca je toho názoru, že žalovanému vznikla

povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie na základe zákona, t. j. hneď ako k bezdôvodnému

obohateniu žalovaného došlo a nie je potrebné zasielať žalovanému osobitnú výzvu

na vydanie plnenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený

advokátom ( ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 1 ), či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním možno

napadnúť.

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým zákon vytvára

účastníkovi konania procesnú možnosť, aby (len) v prípadoch, v ktorých to zákon výslovne

pripúšťa, dosiahol nápravu, prípadný pád konania, alebo nesprávnosti napadnutého

rozhodnutia. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a nemožno sa ním - a ani pokiaľ je

procesne prípustné - úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov nižších stupňov, ani

výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Posúdiť správnosť a úplnosť skutkových zistení

nemôže dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané

dôkazy. Dovolacie konanie má prieskumnú povahu; a so zreteľom na ktorú dovolací súd

- na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu - nemá možnosť vykonávať

dokazovanie (viď. veta druhá ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu, vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Dovolaním žalovaného nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238

ods. 1 ), ani rozsudok vydaný vo veci, v ktorej by už dovolací súd vyslovil právny

názor, ktorým by boli súdy viazané ( ). Dovolanie smeruje proti rozsudku,

ktorý ale nevykazuje znaky uvedené v Prípustnosť dovolania žalovaného

preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Dovolanie žalovaného by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len ak

by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v O vadu v zmysle

tohto ustanovenia ide vtedy, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa

už právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) nepodal sa návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, ak rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľ existenciu týchto vád

nenamietal. Vzhľadom na dovolací súd napriek tomu skúmal, či v konaní

na súdoch nižších stupňov nedošlo k uvedeným vadám; v dovolacom konaní však nevyšli

najavo.

Z obsahu dovolania vyplýva, že žalovaný namietal, že konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takáto procesná vada by (keby

k nej v konaní v prípade nedošlo) mohla byť síce relevantným dovolacím dôvodom (§ 241

ods. 2 písm. b/ ), sama osebe by ale nezakladala prípustnosť dovolania v zmysle

Pre prípad, že dovolateľ spochybňuje správnosť toho, ako súdy vyhodnotili jednotlivé

dôkazy, dovolací súd uvádza, že dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci ( ) . Pri hodnotení

dôkazov ide o činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich

pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je

obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom z hľadiska pravdivosti ten

ktorý dôkaz hodnotil. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu,

ktorého podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môže byť prípadne z tohto dôvodu

vecne nesprávne, avšak táto skutočnosť sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle

(viď R 42/1993). Z prieskumnej povahy dovolacieho konania a z charakteru

dovolacieho konania vyplýva, že dokazovanie sa v ňom nevykonáva ( )

a už preto dovolaciemu súdu ani neprislúcha prehodnocovať dôkazy vykonané v konaní

na súdoch nižších stupňov.

Pre úplnosť k problematike hodnotenia dôkazov treba uviesť, že do obsahu

základného práva podľa SR a práva na spravodlivý proces podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepatrí právo účastníka

konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa

dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov ().

Žalovaný tvrdí, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval,

alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd sa ale

právnym posúdením veci nedopúšťa procesnej vady konania v zmysle Právne

posúdenie veci súdmi nižších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky považované

za relevantný dovolací dôvod, ktorý možno úspešne odôvodniť (len) procesne prípustné

dovolanie (viď. ); zároveň je zhodne zastávaný názor, že

nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov nezakladá procesnú prípustnosť

dovolania (napr. rozhodnutia sp. zn. 1Cdo V 62/2010, , ,

). V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd použil na zistený skutkový

stav správny právny predpis a či ho aj správne aplikoval, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby

dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad ale v danej veci nejde.

Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu zákon vymedzuje

v ustanovení , , Naopak dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu nie

je prípustné z dôvodov uvedených v ods. 4 a 5 tohto ustanovenia.

Podľa dovolanie nie je prípustné vo veciach, v ktorých bolo

napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom

trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy,

pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej

mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde. V danej veci konanie

o peňažné plnenie v sume 106,89 Eur začalo na súde prvého stupňa dňa 18. 02. 2009.

Minimálna mzda v čase podania návrhu na prvostupňovom súde predstavovala sumu

8 900 Sk, t. j. 295,50 Eur.

Keďže predmet dovolacieho konania neprevyšuje trojnásobok minimálnej mzdy

a súčasne dovolací súd nezistil závažné vady konania, majúce za následok prípustnosť

dovolania podľa , Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie

žalovaného pre jeho neprípustnosť podľa § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s ust. § 243b ods. 5

odmietol.

V dovolacom konaní procesne úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov

konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Dovolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov tohto konania,

kde podal návrh na priznanie náhrady trov dovolacieho konania ( ,

ods. 1 a ).

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. novembra 2011

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová