Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/94/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne E. K., bývajúcej

v R.O.R., proti žalovanému J. Ď., bývajúcemu v L., zastúpenému Advokátskou kanceláriou

JUDr. M. K., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., o zaplatenie 2 306,51 € s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. marca 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky

I. o d m i e t a dovolanie proti výroku rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 22. marca 2011 sp. zn. zmeňujúcemu rozsudok Okresného súdu

Lučenec z 31. mája 2010 č.k. -526, pokiaľ dovolanie smeruje proti časti

tohto výroku ukladajúcej žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni do 3 dní sumu

949,25 € so 6 % ročným úrokom z omeškania počnúc 10. júnom 2005 do zaplatenia,

II. z r u š u j e výrok rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. marca 2011 sp. zn.

, ktorým bol rozsudok Okresného súdu Lučenec z 31. mája 2010 č.k.

-526 v jeho žalobu zamietajúcej časti zmenený tak, že žalovaný je povinný

zaplatiť žalobkyni do 3 dní sumu od 949,25 € do 1 667,66 € so 6 % ročným úrokom

z omeškania počnúc 10. júnom 2005 do zaplatenia; tento rozsudok Krajského súdu

v Banskej Bystrici zrušuje tiež vo výrokoch o náhrade trov.

Vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Lučenec rozsudkom z 31. mája 2010 č.k. -526 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 949,25 € titulom bezdôvodného obohatenia

( a ), ktoré získal na jej úkor užívaním nehnuteľností,

ktorých je podielovou spoluvlastníčkou. Výsledkami vykonaného dokazovania mal

preukázané, že účastníci sú podieloví spoluvlastníci (žalobkyňa v podiele 3/5 a žalovaný

v podiele 1/5) pozemku, ktorý sa nachádza v katastrálnom území R. a je vedený na liste

2

vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – lesný pozemok vo výmere X. m. Z tohto pozemku

2

žalovaný užíval v čase od 12. júla 2003 do 12. júla 2005 bezodplatne časť vo výmere X. m,

na ktorej sa nachádza areál „Rekreačného strediska O.“. Pri určovaní výšky bezdôvodného

obohatenia žalovaného vychádzal z výšky obvyklého ročného nájomného, ktoré určil znalec

2

Ing. Z. L. (0,12 €/1 m). Výšku bezdôvodného obohatenia žalovaného, ktoré získal na úkor

2 2

žalobkyne, určil súd prvého stupňa výpočtom: 3 955 m(3/5 z výmery X. m) x 0,12 € x 2

(počet rokov) ≈ 949,25 €. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobkyni priznal tiež príslušenstvo

prisúdenej sumy – 6 % ročný úrok z omeškania od 10. júna 2005 do zaplatenia (§ 517 ods. 2

). Výrok o trovách konania odôvodnil podľa

a

Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie obaja účastníci konania. Krajský súd

v Banskej Bystrici rozsudkom z 22. marca 2011 sp. zn. napadnutý rozsudok

zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni do 3 dní sumu 1 667,66 € so 6 %

ročným úrokom z omeškania počnúc 10. júnom 2005 do zaplatenia; vo zvyšku žalobu

zamietol. Rozhodol tiež o trovách konania. V odôvodnení sa nestotožnil so súdom prvého

stupňa, pokiaľ výšku obvyklého nájmu priznal žalobkyni len v rozsahu 3/5 a za užívanie časti

2

pozemku iba vo výmere 6 592 m; k tomu poznamenal, že ide o plochu zastavanú ústrednou

rekreačnou budovou, na ktorej sú zriadené parkoviská, asfaltové chodníky, trávniky

a tenisové kurty. Keďže túto časť pozemku užíva výlučne žalovaný, nebol dôvod pre určenie

rozsahu jeho užívania iba podielom 3/5. Odvolací súd priznal žalobkyni náhradu za užívanie

2 2

aj ďalšej časti pozemku vo výmere X. m[X. m(plocha, za užívanie ktorej žalobkyňa žiadala

2 2

náhradu) – 6 592 m(plocha užívaná výlučne žalovaným) = X. m)], ktorá je voľne prístupná

aj niektorým chatárom a rekreačným návštevníkom. Uviedol, že „priznaná náhrada

zodpovedá minimálnemu rozsahu užívania žalovaným“. Odvolací súd nepovažovalo za

účelné vypracovanie geometrického plánu, lebo pre daný spor boli postačujúce výsledky

ohliadky miesta samého a znalecký posudok vypracovaný Ing. P. K.. Za užívanie pozemku vo

2 2

výmere X. mžalobkyni prináleží náhrada po 0,12 €/1 mvo výške 833,83 € ročne, čo za 2

roky predstavuje náhradu 1 667,66 €. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni aj

úroky z omeškania vo výške 6 % z prisúdenej istiny, a to od 10. júna 2005, kedy sa ocitol

v omeškaní s plnením ( ). V prevyšujúcej časti žalobu

ako nedôvodnú zamietol.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie. Podľa jeho názoru

došlo v konaní k tzv. inej procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

( ) a napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ). Uviedol, že odvolací súd v časti týkajúcej sa

2

plochy vo výmere X. mpostupoval tak, akoby žalobkyňa bola výlučnou vlastníčkou tejto

časti pozemku a žalovaný výlučným užívateľom, i keď v konaní nebolo preukázané, že túto

plochu užíva len žalovaný. Odvolací súd úplne prehliadol, že žalobkyňa je iba

spoluvlastníčkou tejto plochy (v podiele 3/5) a že jej ďalšími spoluvlastníkmi a oprávnenými

užívateľmi sú žalovaný a J. J. (v podieloch po 1/5). Žalobkyňa neodôvodnene požaduje

celkovú náhradu len od žalovaného, hoci na užívaní spornej plochy sa podieľajú aj majitelia

2

chatiek. Rozhodnutie odvolacieho súdu je nesprávne aj čo sa týka plochy vo výmere X. m–

užívanie tejto časti sporného pozemku žalovaným nebolo ničím preukázané. Znalec Ing. P. K.

sa vo svojom znaleckom posudku touto otázkou vôbec nezaoberal. Odvolací súd napriek tomu

2

priznal žalobkyni náhradu aj za užívanie plochy X. m; dôvody, pre ktoré tak postupoval, ale

náležite nevysvetlil. V dôsledku nesprávností, ku ktorým došlo pri určení rozsahu užívaných

plôch, došlo aj k nesprávnemu určeniu peňažnej náhrady za ich užívanie. Dovolateľ dodal, že

hodnotu pozemkov vedených v katastri nehnuteľností ako lesné pozemky mohol stanoviť len

znalec z odboru lesné hospodárstvo, teda nie znalec z odboru stavebníctvo. Z týchto dôvodov

žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie

konanie.

Žalobkyňa sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený v súlade s

, skúmal najskôr, či dovolanie v celom rozsahu smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

je tento opravný prostriedok prípustný.

Podľa možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, len pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú

upravené v (viď ďalej 1.) a (viď ďalej 2.).

1. Ustanovenie vyjadruje zámer, aby v prípade výskytu mimoriadne

závažných procesných vád bolo dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu. O vadu takejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

So zreteľom na druhá veta dovolací súd ex offo skúmal, či v konaní

nedošlo k procesnej vade vymenovanej v Dovolateľ procesné vady konania

uvedené v nenamietal a žiadna z týchto vád ani nevyšla v dovolacom konaní

najavo.

2. v ustanovil, že dovolanie je prípustné proti

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací

súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238

ods. 3 je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4

Niet pochýb, že dovolaním žalovanej je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý

nevykazuje znaky rozsudkov uvedených v a Zostalo posúdiť, či podané

dovolanie je prípustné podľa

Prípustnosť dovolania proti zmeňujúcemu rozsudku ( ) je založená

na rozdielnosti rozsudku odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvého stupňa. O rozdielne

rozsudky ide vtedy, ak oba súdy inak posúdili okolnosti významné pre rozhodnutie veci,

v dôsledku čoho rozdielne určili alebo deklarovali práva a povinnosti účastníkov. Odlišnosťou

sa pritom nemá na mysli rozdielne právne posúdenie veci, pokiaľ nemalo vplyv na obsah práv

a povinností účastníkov, ale záver súdu odlišne konštituujúci alebo deklarujúci práva

a povinnosti v právnom vzťahu účastníkov. Pre posúdenie, či ide o zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, nie je významné formálne hľadisko (ako odvolací súd formálne rozhodol,

rozhodnutie slovne vyjadril alebo ako formálne svoj výrok označil), ale obsahové hľadisko

(vzájomný vzťah rozsudku odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvého stupňa v tom zmysle, či

práva a povinnosti účastníkov v danom právnom vzťahu posúdili odlišne). Významné nie je

ani to, či vo výrokoch rozsudkov súdov oboch stupňov sú alebo nie sú zvolené rovnaké

formulácie – aj v tomto zmysle je rozhodujúce obsahové hľadisko. Pokiaľ odvolací súd

vo svojom rozsudku posúdil práva a povinnosti účastníkov daného právneho vzťahu rovnako

(zhodne), nejde o zmeňujúci rozsudok, ale o potvrdzujúci rozsudok.

I keď v dovolaní žalovaného sú zvolené niektoré formulácie a slovné spojenia, ktoré

by mohli naznačovať, že dovolateľ napadol rozsudok odvolacieho súdu ako celok (všetky

jeho výroky) a ako celok ho aj žiada zrušiť, z určujúceho hľadiska – z hľadiska obsahu (§ 41

ods. 2 ) dovolania – vyplýva, že jeho mimoriadny opravný prostriedok smeruje proti

výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený tak, že

žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni do 3 dní sumu 1 667,66 € s príslušenstvom.

Riešenie otázky prípustnosti dovolania žalovaného v zmysle treba

založiť na porovnaní (obsahu) rozsudkov súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu z aspektu

nimi upravených práv a povinností účastníkov konania. Na základe tohto porovnania dovolací

súd konštatuje, že:

a) súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 949,25 €

s príslušenstvom a žalobu vo zvyšku zamietol,

b) odvolací súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1 667,66 €

s príslušenstvom a žalobu vo zvyšku zamietol.

Odvolací súd svojím rozhodnutím zvýšil sumu, ktorú žalobkyni prisúdil súd prvého

stupňa. Priznal jej jednak tú istú sumu ako súd prvého stupňa (949,25 € s príslušenstvom)

a nad jej rámec ešte aj sumu od 949,25 € do 1 667,66 €. Priznaním sumy 949,25 €

s príslušenstvom rozhodol odvolací súd z hľadiska konštituovania práv a povinností zhodne

so súdom prvého stupňa; čo do tejto sumy (949,25 € s príslušenstvom) ide teda o rozsudok

potvrdzujúci, i keď je dovolaním napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu priznávajúci

žalobkyni túto sumu označený ako „zmeňujúci“. Procesná prípustnosť dovolania v časti, ktorá

smeruje proti tomuto výroku, z ustanovenia nevyplýva. Dovolací súd

konštatuje, že z rozhodujúceho (obsahového) hľadiska tu v danej časti ide o potvrdzujúci

výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozsudku uvedené v § 238 ods. 3

I keď z obsahu dovolania nevyplýva, že by dovolateľ napadol rozsudok odvolacieho

súdu aj v časti zamietajúcej žalobu nad sumu 1 667,66 €, dovolací súd (iba ako poznámku)

uvádza, že žalovaný by v tejto časti nebol subjektívne oprávnený podať dovolanie

(R 50/1999) a že súdy oboch nižších stupňov rozhodli aj v tejto časti zhodne.

Z týchto dôvodov dovolací súd dovolanie žalovaného v časti smerujúcej proti výroku

rozsudku odvolacieho súdu, ktorou bola žalobkyni priznaná suma 949,25 € s príslušenstvom,

odmietol (viď výrok I. tohto uznesenia dovolacieho súdu) ako podané proti rozhodnutiu, proti

ktorému dovolanie podľa nie je procesne prípustné (

ods. 5 v spojení s ).

Vo zvyšnej časti je dovolanie žalovaného prípustné podľa , lebo

smeruje proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého

stupňa tak, že súdom prvého stupňa priznaná suma 949,25 € s príslušenstvom bola odvolacím

súdom zvýšená na 1 667,66 € s príslušenstvom. Len v tejto časti mohol dovolací súd

preskúmať dovolaním napadnuté rozhodnutie súdu a len v tejto časti mohol pristúpiť

k posúdeniu opodstatnenosti dovolateľom uplatnených dovolacích dôvodov.

Dovolacie dôvody upravuje V zmysle tohto ustanovenia môže byť

dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Ako už bolo uvedené vyššie, procesné vady konania uvedené v neboli

v dovolaní namietané a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Žalovaný tvrdí, že

v preskúmavanej veci došlo k tzv. k inej procesnej vade konania majúcej za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a že napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

V danej veci žalobkyňa uplatnila nárok na zaplatenie sumy, ktorá podľa jej názoru

predstavuje bezdôvodné obohatenie získané na jej úkor žalovaným tým, že bezodplatne užíval

nehnuteľnosti, ktorých je žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou.

Bezodplatné užívanie veci bez právneho titulu (dôvodu) vykazuje znaky

bezdôvodného obohacovania sa. Výšku bezdôvodného obohatenia v takom prípade vyjadruje

peňažná čiastka, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase

za porovnateľné užívanie veci. Pokiaľ je výška náhrady za takéto užívanie závislá aj na účele

a spôsobe užívania, treba prihliadnuť aj na podstatu (spôsob a rozsah) faktického užívania

subjektom, ktorý sa bezdôvodne obohatil (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. ). Prihliadne sa pritom na účel a spôsob užívania a na druh

právneho dôvodu, ktorým sa spravidla užívanie zakladá; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu,

kedy sa výška náhrady určuje podľa obvyklej hladiny nájomného, ktoré by nájomca v danom

mieste a čase platil, ak by vec užíval na základe nájomnej zmluvy (porovnaj tiež rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

Dovolateľ namieta, že odvolací súd nesprávne určil plochu (výmeru) ním užívanej

časti pozemku, prehliadol, že túto plochu neužíva výlučne on, ale aj tretie osoby (vlastníci

chatiek) a výšku bežného (trhového) nájomného a rozsah ním užívanej plochy zisťoval

na základe znaleckých posudkov, ktoré nemohli byť podkladom pre prijatie správnych

právnych záverov.

Dovolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že dovolanie je mimoriadny opravný

prostriedok určený na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/ a b/

) a hmotnoprávnych ( ) vád. Preto sa dovolaním nemožno

úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani

prieskumu hodnotenia nimi vykonaného dokazovania. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní

pred súdom prvého stupňa, ktorého skutkové závery je oprávnený dopĺňať, prípadne

korigovať len odvolací súd oprávnený za tým účelom vykonávať dokazovanie ( ).

Dovolací súd nemôže preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení súdov nižších

stupňov už len z toho dôvodu, že na rozdiel od súdu prvého a druhého stupňa nemá možnosť

vykonávať dôkazy (prehodnocovať skutkové zistenia možno len na podklade výsledkov

vykonaného dokazovania). Samotné hodnotenie dôkazov nižšími súdmi nie je inou vadou

v zmysle (porovnaj R 42/1993). Hodnotenie dôkazov môže robiť

len súd, ktorý ich vykonal. V dovolacom konaní sa ex offo posudzuje len zákonnosť postupu

súdu pri vykonávaní dokazovania (súlad jeho procesného postupu so zákonom).

K nesprávnostiam hodnotenia dôkazov môže dovolací súd prihliadnuť len v prípade procesne

prípustného dovolania, ak by výsledok hodnotenia dôkazu (záver) bol v rozpore so zásadami

formálnej logiky (pravidlami logického myslenia). Pokiaľ dovolací súd v tomto zmysle rozpor

nezistí, je v rámci dovolacieho dôvodu uvedeného v oprávnený

skúmať iba to, či zistený skutkový stav umožňoval právny záver, ku ktorému dospel odvolací

súd (viď tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

Žalovaný v konaní namietal nielen správnosť určenia výmery zodpovedajúcej areálu

rekreačného strediska, ale aj to, že žalobkyňa ničím nepreukázala svoje tvrdenie, že len on

2

užíva časť pozemku vo výmere X. m. V konaní vypočutí majitelia chát – svedkovia J. J. a I.

A. potvrdili, že tiež vstupujú do areálu rekreačného strediska a užívajú niektoré jeho časti. Zo

zápisnice spísanej 4. júna 2008 pri ohliadke miesta (č.l. 365 spisu) vyplýva, že prístup cez

plochu rekreačného areálu majú zabezpečení aj ďalší vlastníci a že v areáli sa nachádza

parkovisko slúžiace ako odstavná plocha pre chatárov. Vzhľadom na tieto zistenia je

v rozpore so zásadami formálnej logiky skutkový záver súdu, že výlučne žalovaný je

užívateľom tejto plochy. Na druhej strane – k spochybňovaniu veľkosti tejto plochy – treba

uviesť, že žalovaný ju sám vyznačil pre účely znaleckého dokazovania drevenými kolíkmi

(viď č.l. 370 spisu) a z ničoho nevyplýva, že by sa znalec Ing. P. K. týmto vyznačením

spornej plochy neriadil.

Skutočnosť, že žalobkyňa nie je výlučnou vlastníčkou sporných plôch, ale len ich

podielovou spoluvlastníčkou (v podiele 3/5), nebola v konaní sporná. V rozpore s tým a tiež

so zákonom [ (podiel vyjadruje mieru, akou sa

spoluvlastník podieľa na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva

k spoločnej veci), (kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,

musí obohatenie vydať) a veta prvá (predmet bezdôvodného

obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal)] bol preto záver odvolacieho súdu, že

žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu za užívanie vo výške zodpovedajúcej nielen

jej spoluvlastníckemu podielu, ale (až) výške, ktorá by jej patrila iba ak by bola výlučnou

vlastníčkou danej plochy. Dovolateľ v súvislosti s tým správne argumentuje, že

v rozhodujúcom čase boli podielovými spoluvlastníkmi okrem žalobkyne aj J. J. a E. Ž.

(žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel na sporných plochách až v priebehu konania

kúpnou zmluvou zo 16. júna 2006, podľa ktorej bol vklad do katastra povolený pod č. V. –

viď č.l. 287 spisu).

V súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami zákona nie je ani záver odvolacieho súdu,

že žalovaný – akoby výlučný užívateľ – je povinný zaplatiť žalovanej náhradu za užívanie

2

ďalšej plochy vo výmere X. m(„čo zodpovedá minimálnemu rozsahu užívania žalovaným“),

ktorú však aj podľa zistení súdov neužíva iba on sám, ale okrem neho aj majitelia chát

a návštevníci rekreačného strediska. Obsah slovného spojenia „minimálny rozsah užívania

žalovaným“ pritom odvolací súd bližšie nevysvetlil a skutkovo nekonkretizoval. Jeho

rozhodnutie je v časti tohto odôvodnenia preto nepreskúmateľné (viď ,

a tiež R 111/1998).

Z dôvodov uvedených vyššie dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že

oba dovolacie dôvody ( a ) boli v dovolaní uplatnené

opodstatnene. Dovolací súd preto výrokom II. tohto uznesenia rozsudok odvolacieho súdu

napadnutý procesne prípustnou časťou dovolania zrušil ( ) a vec v rozsahu

zrušenia vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Ako súvisiace zrušil tiež výroky

zrušovaného rozhodnutia o trovách konania.

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 6. decembra 2011

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková