Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/34/2010

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila

Franciscyho a členiek senátu JUDr. Daniely Sučanskej a JUDr. Eleny Siebenstichovej,

v právnej veci žalobcov 1/ E. L., bývajúcej v B., a 2/ M. W., bývajúceho v B., oboch

zastúpených JUDr. J. P., advokátkou so sídlom v B., proti žalovanej U., s.r.o., so sídlom v B.,

IČO: X., o zaplatenie 8 962,36 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava

I pod sp. zn. , o dovolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 26. novembra 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 23. marca 2004 č.k. -235

zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ do 15 dní 113 884 Sk so 17,6 % úrokom

z omeškania od 10. marca 1998 do zaplatenia a žalobu vo zvyšku (nad prisúdenú sumu až po

žalobcami požadovanú sumu 270 000 Sk) zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov konania

nemá právo na náhradu trov konania. Vychádzal z toho, že právna predchodkyňa žalovanej

v roku 1994 zriadila bez súhlasu žalobcov 1/ a 2/ televízne káblové rozvody na ich

pozemkoch v katastrálnom území R., ktoré sú na liste vlastníctva č. X. vedené ako parcely

č. X., X. a X.. Keďže im za to nebola poskytnutá žiadna náhrada, došlo u žalovanej (jej

právnej predchodkyne) k bezdôvodnému obohateniu, ktoré je povinná vydať (§ 451

). K námietke premlčania vznesenej žalovanou, súd prvého stupňa

uzavrel, že k premlčaniu uplatneného práva za obdobie od 10. marca 1996 do 30. marca 1998

nedošlo; vo zvyšku žalovaná opodstatnene namieta premlčanie. Pri určovaní výšky

bezdôvodného obohatenia v časti, v ktorej nedošlo k premlčaniu, vychádzal súd z údajov

zistených o prípadoch, v ktorých mestské časti B. prenajali fyzickým a právnickým osobám

pozemky za podmienok, ktoré považoval za porovnateľné. Takto dospel k sume 113 884 Sk,

ktorej zaplatenie uložil žalovanej. Pokiaľ sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali zaplatenia vyššej

sumy, zamietol ich žalobu ako neopodstatnenú. Na odôvodnenie rozhodnutia o trovách

konania poukázal na

Proti uvedenému rozsudku podala žalovaná odvolanie. Napadla ním výrok, ktorým

bolo žalobe vyhovené a tiež výrok, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania. Krajský súd

v Bratislave rozsudkom z 15. júna 2006 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej časti zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ do 3 dní sumu

28 400 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 10. marca 1998 do zaplatenia; vo zvyšku žalobu

zamietol. Rozhodol tiež o trovách konania. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo v danom

prípade na úkor oboch žalobcov získané bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 2

. Výška tohto obohatenia spočíva v peňažnom plnení, ktoré by im

bolo poskytnuté za užívanie ich pozemkov, keby medzi dotknutými subjektmi došlo

k uzatvoreniu zmluvy. Odvolací súd sa nestotožnil s tým, ako súd prvého stupňa určil výšku

bezdôvodného obohatenia a vytkol mu, že porovnával prípady, ktoré vykazovali podstatné

odlišnosti. Sám pri určovaní tejto výšky postupoval inak – zvolil úvahu v zmysle ,

2 2

pri ktorej vychádzal zo sumy 100 Sk/mročne, čo pri výmere 142 ma 2 rokoch

bezdôvodného obohacovania predstavuje 28 400 Sk. Odvolací súd zhodne so súdom prvého

stupňa posúdil námietku premlčania práva žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa z týchto dôvodov zmenil tak, že

žalobe vyhovel čo do sumy 28 400 Sk s príslušenstvom a nad túto sumu žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa

Rozsudok odvolacieho súdu napadli dovolaním žalobcovia 1/ a 2/. Najvyšší súd

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací rozsudkom z 26. júla 2007

sp. zn. : 1. odmietol dovolanie v časti, smerujúcej proti výroku napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený tak, že

žalovaná je povinná zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ do 3 dní sumu 28 400 Sk so 17,6 % úrokom

z omeškania od 1. marca 1998 do zaplatenia, 2. zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

vo výroku, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený tak, že žaloba sa zamieta

v rozsahu od sumy 28 400 Sk s príslušenstvom do sumy 113 884 Sk s príslušenstvom, 3. vec

v rozsahu zrušenia vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolací súd na odôvodnenie

výroku 2. medziiným uviedol, že pozemky v podielovom spoluvlastníctve žalobcov boli po

určitý čas užívané žalovanou (jej právnou predchodkyňou) bez akéhokoľvek právneho titulu

a bez toho, že by im za to bola platená náhrada. V dôsledku toho došlo na ich úkor k získaniu

bezdôvodného obohatenia, ktoré spočíva v získaní majetkovej hodnoty subjektom, ktorý

pozemky užíval bez poskytovania akejkoľvek náhrady. Žalobcom vzniklo právo na túto

náhradu. Jej výšku treba odvodzovať od prospechu, ktorý získal bezdôvodne sa obohacujúci

subjekt. Výšku tohto prospechu vyjadruje peňažná čiastka, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné

vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie veci. Pokiaľ je výška náhrady za

takéto užívanie v danom mieste a čase závislá aj na účele a spôsobe užívania, treba

prihliadnuť aj na podstatu (spôsob a rozsah) faktického užívania subjektom, ktorý sa

bezdôvodne obohatil. So zreteľom na odlišnosť účelu nájmov a iný stupeň (mieru)

obmedzenia vlastníckych práv, z ktorých vychádzal pri rozhodovaní súd prvého stupňa, sa

odvolací súd správne nestotožnil s tým, ako súd prvého stupňa určil výšku bezdôvodného

obohatenia. Pokiaľ však odvolací súd založil svoje rozhodnutie o výške bezdôvodného

obohatenia na úvahe v zmysle , nepostupoval správne. Uvedené ustanovenie sa

vzťahuje na situácie, kedy je nárok preukázaný čo do svojho právneho základu a ťažkosti

spôsobuje úplná nemožnosť obstarania skutkových zistení alebo možnosť ich obstarania len

s nepomernými ťažkosťami. Úvaha súdu nie je však neobmedzená. Výšku nároku úvahou

v zmysle mohol súd určiť až po zistení skutočností, ktoré by umožnili porovnať

výšky náhrad v zrovnateľných prípadoch (pri zriadení komunikačných vedení pod povrchom

pozemku). Až pri absencii zodpovedajúcich podkladov mohol vychádzať aj z výšky náhrad

v iných prípadoch; vtedy by ale skutkové zistenia musel podrobiť ďalšiemu posúdeniu

z hľadiska porovnania toho, do akej miery je obmedzený vlastník v prípade nájmu pozemku,

pri ktorom mu so zreteľom na účel nájmu zostane po dobu nájmu „holé vlastníctvo“ bez

možnosti užívať pozemok, a do akej miery je obmedzený vlastník v prípade zriadenia

a využívania pod povrchom pozemku umiestneného vedenia, pri ktorom mu (i keď

v obmedzenom rozsahu) zostane naďalej zachovaná možnosť užívať pozemok. Pokiaľ

odvolací súd rozhodol o výške nároku voľnou úvahou v zmysle bez toho, aby

mal k dispozícii zistenia umožňujúce určité kvantitatívne posúdenie základných súvislostí

o porovnateľných prípadoch v danom mieste a čase, resp. pokiaľ zistenia o iných než

porovnateľných prípadoch nepodrobil ďalšiemu posudzovaniu, nemôže byť jeho rozhodnutie

založené na správnom právnom posúdení veci. Z týchto dôvodov dovolací súd dospel

k záveru, že dovolanie žalobcov je opodstatnené.

Krajský súd v Bratislave, ktorému bola vec v rozsahu zrušenia vrátená na ďalšie

konanie, po doplnení dokazovania rozsudkom z 26. novembra 2009 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietol; rozhodol tiež,

že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Výsledkami doplneného

dokazovania mal preukázané, že žalovaná v obdobných prípadoch uloženia káblov pod

povrchom pozemku poskytla dotknutému vlastníkovi pozemku náhradu spravidla vo forme

jednorazového plnenia – zavedenia prípojky káblového televízneho rozvodu bez poplatku

(dohoda z 5. júna 2000 s T. H.) alebo poskytnutia rozšíreného súboru programov káblového

televízneho rozvodu za cenu základného súboru po dobu obmedzenia vlastníckeho práva,

prípadne vo forme zriadenia pripojenia a dvojročného bezplatného prístupu do siete Internet –

Ch. (dohoda uzavretá s I. S., ktorou bolo dojednané plnenie žalovanej v peňažnom vyjadrení

predstavujúcom 21 175 Sk). Pokiaľ žalovaná poskytla dotknutému vlastníkovi jednorazovú

peňažnú náhradu, pohybovala sa vo výške 20 000 Sk (poskytnutej S. za umiestnenie

optických káblov v pivničných priestoroch stavby vo vlastníctve tohto subjektu), prípadne vo

výške 9 000 Sk (poskytnutej vlastníkom bytov na J. ulici č. X. na základe dohody z 31. mája

2

2007 za uloženie káblových vedení na ich pozemku vo výmere 157 m). S poukazom na

priebeh a výsledky vykonaného dokazovania dospel odvolací súd k názoru, že neexistujú

podklady, na základe ktorých by sa dala stanoviť výška bezdôvodného obohatenia bez

použitia voľnej úvahy v zmysle Znalecký posudok znalca Ing. P. E., ktorý bol

v danej veci vypracovaný, môže slúžiť iba ako jeden z podkladov pre takúto úvahu. Odvolací

súd preto opätovne postupoval podľa , pričom v rámci svojej úvahy vzal na

zreteľ, že v dôsledku umiestnenia káblového televízneho rozvodu pod povrchom predmetných

pozemkov žalobcov nedošlo k úplnému obmedzeniu ich vlastníckeho práva alebo

k obmedzeniu ich vlastníckych práv do takej miery, ako v prípade nájmu pozemku. Zohľadnil

tiež spôsob, akým žalovaná riešila náhradu v obdobných prípadoch a tiež finančné vyjadrenie

výšky náhrady v porovnateľných prípadoch. Vychádzal z toho, že bezdôvodné obohatenie

žalovanej predstavuje 28 400 Sk, pričom náhrada v tejto výške už bola žalobcom právoplatne

priznaná rozsudkom odvolacieho súdu z 15. júna 2006 sp. zn. . Keďže

žalovaná na úkor žalobcov nezískala bezdôvodné obohatenie vyššie, zmenil napadnutý

rozsudok podľa tak, že žalobu v časti, ktorou sa žalobcovia domáhali zaplatenia

vyššej sumy, zamietol. O trovách konania rozhodol podľa a vzhľadom na

čiastočný úspech a neúspech účastníkov konania žiadnemu z nich nepriznal právo na náhradu

trov konania.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia dovolanie, v ktorom

uviedli, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ). Poukázali na to, že káblové televízne rozvody boli používané na

podnikateľské účely a k ich uloženiu pod povrchom pozemku došlo bez stavebného povolenia

a súhlasu vlastníkov. Neoprávneným umiestnením káblov bol v značnej miere obmedzený

výkon ich vlastníckych práv. Musia dodržiavať ochranné pásmo a strpieť prípadnú opravu

uložených káblových rozvodov, v dôsledku čoho sa ich vlastnícke práva obmedzujú takmer

na „holé vlastníctvo“. Pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia (resp. adekvátnej

náhrady) nepostupoval odvolací súd správne, pokiaľ na jednej strane neprihliadol na prípady,

v ktorých mestská časť prenajímala pozemky alebo ich časti, na druhej strane ale vzal na

zreteľ neporovnateľné prípady (týkajúce sa iného časového obdobia a situácií, v ktorých došlo

medzi žalovanou a vlastníkmi pozemkov k dohode). Náhrada za bezdôvodné obohatenie

v odvolacím súdom priznanej výške je neprimerane nízka. Z týchto dôvodov žiadali, aby

dovolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že odvolací súd v danom prípade rozhodol

vecne správne. Káblové rozvody boli pod povrchom pozemkov žalobcov uložené vo

verejnom záujme, pričom spôsob ich uloženia neobmedzuje závažným spôsobom žalobcov

tak, že by im zostalo iba „holé vlastníctvo“. S poukazom na obdobné prípady poskytnutia

náhrady za uloženie káblových televíznych rozvodov žalovaná navrhla dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátkou (

ods. 1 ) proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému je dovolanie prípustné

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie treba zamietnuť.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. So zreteľom na ustanovenie druhá veta dovolací

súd skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle a k tzv. inej vade

konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Procesné vady tejto povahy

dovolatelia nenamietali; ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Dovolatelia tvrdia, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje

konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery.

Obsah spisu v preskúmavanej veci svedčí o tom, že po rozhodnutí dovolacieho súdu

o dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 15. júna 2006 sp. zn.

už nebolo medzi účastníkmi sporné, že na úkor žalobcov došlo k získaniu

bezdôvodného obohatenie ( ), za ktoré im patrila peňažná

náhrada ( ). Spornou zostala výška tejto náhrady.

Už v predchádzajúcom rozsudku označil dovolací súd za nesprávny postup súdu

prvého stupňa, ktorý pri určovaní výšky náhrady patriacej žalobcom 1/ a 2/ vychádzal

z matematického priemeru výšok nájomného za také prenajatie pozemkov mestskými časťami

B., pri ktorom išlo o podstatne odlišný účel užívania pozemkov (ich častí) nevlastníkom. So

zreteľom na odlišnosť účelu týchto nájmov a iný stupeň (mieru) obmedzenia vlastníckych

práv sa odvolací súd správne nestotožnil s týmto spôsobom vyčíslenia výšky bezdôvodného

obohatenia. Rovnako už v predchádzajúcom rozsudku dovolací súd uviedol, že v zmysle §

136 môže súd určiť výšku nárokov podľa svojej úvahy vtedy, ak výšku nárokov možno

zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec. Takáto úvaha súdu

musí mať podklad v zistení skutočností, ktoré súdu umožnia určité kvantitatívne posúdenie

základných súvislostí. Odvolací súd po vrátení veci dovolacím súdom dospel k záveru, že so

zreteľom na priebeh a výsledky skôr vykonaného a odvolacím súdom následne doplneného

dokazovania sú splnené podmienky pre aplikáciu Dovolací súd sa s uvedeným

záverom odvolacieho súdu stotožňuje.

Podkladom pre úvahu súdu podľa sú skutočnosti, ktoré vychádzajú zo

súvislostí posudzovaného prípadu s obdobnými (porovnateľnými) prípadmi a umožňujú

urobiť určité kvantitatívne závery (dedukcie, porovnania) o výške uplatneného nároku. Stupeň

správnosti úvahy súdu je vždy vyšší, ak sú jej podkladom prípady (informácie) s najmenšou

odlišnosťou (najmä vecnou a časovou). Odvolací súd preto správne vychádzal z názoru, že

podkladom pre úvahu v zmysle uvedeného ustanovenia majú byť, pokiaľ možno, informácie

o čo najpodobnejších (najzrovnateľnejších) prípadoch. Až pri absencii takýchto skutkových

podkladov možno vychádzať z výšky náhrad v iných (odlišnejších) prípadoch; vtedy ale

skutkové zistenia treba podrobiť ďalšiemu posúdeniu z hľadiska porovnania toho, do akej

miery má zistená odlišnosť dopad na určenie výšky nároku úvahou.

Podľa právneho názoru dovolacieho súdu dospel odvolací súd po doplnení

dokazovania k skutkovým zisteniam, ktoré opodstatňovali záver, že so zreteľom na

dostupnosť základných informácií o výške náhrad v relatívne zrovnateľných prípadoch

(pri uložení káblových rozvodov pod povrchom pozemku) treba v danom prípade pri

zisťovaní podkladov pre určenie výšky náhrady za bezdôvodné obohatenie dať prednosť

týmto podkladom (umožňujúcim úvahu súdu v oveľa konkrétnejšej rovine) pred podkladmi

obsahujúcimi informácie o výške náhrad vo vecne sa odlišujúcich prípadoch nájmov

(pri ktorých nešlo o obmedzenie vlastníka v dôsledku zriadenia komunikačných vedení pod

povrchom pozemku). Správne preto odvolací súd za základ pre svoje rozhodnutie zvolil

skutkové zistenia vyplývajúce z podkladov (dohôd žalovanej s tretími osobami – vlastníkmi

pozemkov, na ktorých boli umiestnené káble a zariadenia žalovanej), ktoré v konaní

predložila žalovaná a ktoré sú v spise založené na č.l. 436 až č.l. 446. Z týchto podkladov

nevyplýva, že by úvaha odvolacieho súdu o náhrade za bezdôvodné obohatenie v už skôr

priznanej výške 28 400 Sk nemala skutkové alebo vecné opodstatnenie, prípadne že by súdom

vyčíslená výška tejto náhrady nebola primeraná výške náhrady v iných, zrovnateľných

prípadoch. Záver odvolacieho súdu o neopodstatnenosti žaloby v časti požadujúcej vyššiu

náhradu (nad už priznanú sumu 28 400 Sk) považuje za správny aj dovolací súd.

Pokiaľ žalobcovia v dovolaní spochybňovali správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu

tým, že jeho úvaha v zmysle nezohľadňuje dostatočne okolnosti, za ktorých

došlo k nimi neodsúhlasenému uloženiu káblových televíznych rozvodov pod povrchom ich

pozemkov, dovolací súd zastáva názor, že z hľadiska určenia výšky primeranej náhrady za

bezdôvodné obohatenie, ku ktorému tu došlo, je určujúcou sama výška získaného

bezdôvodného obohatenia. So zreteľom na podstatu tohto rozhodujúceho ukazovateľa nie je

pri zisťovaní výšky primeranej náhrady bez ďalšieho významné, či sa bezdôvodne obohatil

podnikateľský alebo iný subjekt, ani to, či káblové rozvody boli uložené bez stavebného

povolenia. K námietke dovolateľov, že odvolací súd porovnával odlišné prípady, treba uviesť,

že pri úvahe v zmysle sú podkladom pre rozhodnutie spravidla nie celkom

identické prípady. Skutočnosť namietaná žalobcami, že v prípadoch, na ktoré sa vzťahujú

žalovanou predložené podklady, došlo k dohode medzi žalovanou a vlastníkmi dotknutých

pozemkov, avšak v preskúmavanej veci k takejto dohode nedošlo, nemôže (osobitne v prípade

absencie iných podkladových zistení) nič zmeniť na správnosti úvahy odvolacieho súdu

o tom, v akom rozsahu a hodnotovom vyjadrení sa vo všeobecnosti pohybuje výška náhrady

v prípadoch obmedzenia vlastníka uložením káblových rozvodov na jeho pozemku. Obdobne

(pri absencii iných podkladov) žalobcami namietanú časovú odlišnosť porovnávaných

prípadov (v zohľadnených prípadoch roky 2006 a 2007 a v prípade žalobcov roky 1996 až

1998) nepovažuje dovolací súd za spôsobilú spochybniť správnosť predmetnej úvahy

odvolacieho súdu o primeranosti výšky uplatneného nároku.

Dovolací súd z dôvodov uvedených vyššie dospel k záveru, že právne posúdenie veci

odvolacím súdom nie je nesprávne a že žalobcovia neopodstatnene namietli existenciu

dovolacieho dôvodu uvedeného v Vzhľadom na to ich dovolanie

zamietol podľa Procesne úspešnej žalovanej nepriznal dovolací súd

náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na priznanie náhrady trov

dovolacieho konania (, a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. januára 2011

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Klaudia Vrauková