Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/225/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského, v spore žalobcu: Z. E., H.. XX.XX.XXXX, N. X, C., zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Dobrovičom, Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovanému: Železnice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31 364 501, o určenie odplaty za užívanie pozemku s prísl. a iné, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -594, zo dňa 21.3.2019, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 30.12.2005, v znení poslednej zmeny petitu, ktorú pripustil súd prvej inštancie na pojednávaní konanom 21.3.2019 domáhal určenia, že žalovaný bez právneho dôvodu užíva pozemok žalobcu s parcelným č. XXXX/XX, o výmere 158 m2, zastavaný stavbou (cestou) vo vlastníctve žalovaného, ktorý bol odčlenený z pozemku s parcelným č. XXXX/X; zároveň žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu úhrady za užívanie pozemku s parcelným č. XXXX/XX, o výmere 158 m2, za obdobie od 1.1.2004 do 31.12.2004 v sume 929,43 eura s 12 % úrokom z omeškania od 1.1.2004 do zaplatenia, za obdobie od 1.1.2005 do 31.12.2005 v sume 1.017,73 eura s 12 % úrokom z omeškania od 1.7.2005 do zaplatenia, za obdobie od 1.1.2006 do 31.12.2006 v sume 1.114,40 eura s 12 % úrokom z omeškania od 1.7.2006 do zaplatenia, za obdobie od 1.1.2007 do 31.12.2007 v sume 5.769,10 eura s 12 % úrokom z omeškania od 1.7.2007 do zaplatenia, za obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2008 v sume 6.317,16 eura s 12 % úrokom z omeškania od 1.7.2008 do zaplatenia, za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009 v sume 6.917,30 eura s 12 % úrokom z omeškania od 1.7.2009 do zaplatenia, opakovane za každé ďalšie a ďalšie ročné obdobie každoročne v sume 6.917,30 eura zvýšenej o 9,5 % z predchádzajúceho kalendárneho roka na nový rok každoročne so splatnosťou úhrady nájomného k 1.7. každého kalendárneho roka; a zároveň sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému dať do pôvodného stavu parcelu registra C, parcelné č. XXXX/XX, trvalé trávnaté porasty o výmere 158 m2, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Pezinok, kat. odbor, pre k.ú. K. A., a to navezením štrku šírky minimálne 2,8 m a hrúbky minimálne 14 cm a jeho následným zhutnením. Žalobca svoju žalobu skutkovo odôvodnil tým, že pozemok s parcelným č. XXXX/ X, nachádzajúci sa v k.ú. K. A., mu bol z časti vyvlastnený a v inej časti bolo zriadené užívacie právo pre žalovaného rozhodnutím Okresného úradu Pezinok č. Výst. 2882/2000-Ký, zo dňa 14.5.2001; žalovaný na jeho pozemku začal vykonávať stavebné práce a na pozemku skladoval rôzny stavebný materiál, prístupovú cestu z hlavnej komunikácie rozryl a v druhej polovici roku 2003 na predtým spevnenú cestu navozil blatovú zeminu.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia ( ), súd prvej inštancie úvodom zhrnul výpovede svedkov; Z. T., zamestnanec žalovaného od roku 1999 na pozícii stavebný dozor vypovedal, že prístupová komunikácia bola realizovaná za účelom prístupu k modernizovanej trati; stavba po zrealizovaní modernizácie trate bola zlikvidovaná v zmysle stavebného povolenia na realizáciu uvedeného objektu. Vo vzťahu k parcele č. XXXX/XX, o výmere 158 m2, svedok skonštatoval, že pozemok bol využívaný v jednej časti v rámci prístupovej komunikácie v období asi od 2001 do 2003, teda do času kedy bolo vydané kolaudačné rozhodnutie; na realizovanie prístupovej komunikácie, prístupovej cesty, kolaudačné rozhodnutie vydané nebolo, cesta bola len dočasná. Svedkyňa N. E., matka žalobcu, uviedla, že na pozemok, ktorý je predmetom konania sama chodila, na pozemku bola spevnená cesta, aby bolo možné chodiť autom, bola vysypaná štrkom, ale v akom rozsahu, v akej dĺžke a šírke uviesť nevedela; v čase výsluchu bola na pozemku hlina a chodiť sa tam autom nedalo. Podľa svedkyne však od času, čo žalovaný začal stavať na pozemku už nebola. Z výsluchu A. K. súd prvej inštancie zistil, že po dohode so žalobcom jeden deň v presne nešpecifikovanom mesiaci a roku strážil pozemok žalobcu tak, že určitý čas počas dňa bol v aute a keď na pozemok prišlo nákladné auto zavolal žalobcu; išlo o pozemok na konci O., mestskej časti Pezinok, odbočka z hlavnej cesty smerom z S. na K. A.; na pozemku cesta nebola, boli tam vyjazdené koľaje, nebol na ňom makadam. Vypovedal, že túto činnosť vykonával na základe Dohody o vykonaní prác z 12.8.2003 uzatvorenej so žalobcom. Svedok N. C., bývalý spolupracovník otca žalobcu (v určitom čase splnomocneného zástupcu žalobcu), vypovedal, že hľadal pozemok pre autobazár, stretol otca žalobcu a bol sa na pozemok pozrieť; išlo o pozemok pri železničnej trati, z cesty smerom na S.; poľná cesta, ktorá mala 3 - 4 metre, bol na nej štrk a bola spevnená; doplnil, že obdobie kedy bol na pozemku presne uviesť nevie, bolo to niekedy v roku 2003 na jar či v lete.

3. V súvislosti so žalobcom uplatneným nárokom v časti o určenie, že žalovaný bez právneho dôvodu užíva pozemok s parcelným č. XXXX/XX, o výmere 158 m2, zastavaný stavbou (cestou) vo vlastníctve žalovaného, ktorý bol odčlenený z pozemku s parcelným č. XXXX/X; súd prvej inštancie konštatoval, že v tejto časti je žaloba formulovaná ako žaloba na určenie, či tu právo je alebo nie je. Objasnil, že predpokladom, aby súd určujúcej žalobe v zmysle vyhovel, je právny záujem žalobcu, ktorý musí preukázať s tým, že v zmysle platnej judikatúry naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom. Vyslovil názor, že žalobca ani v žalobe, a ani v priebehu konania naliehavý právny záujem na požadovanom určení nijakým spôsobom neodôvodnil a ani neuviedol; nepreukázal a ani netvrdil, že jeho právne postavenie je bez požadovaného určenia ohrozené alebo neisté. Súd prvej inštancie ďalej podotkol, že žalobcom požadované určenie nijakým spôsobom nerieši spornosť vzťahu strán sporu, nakoľko ak by aj súd žalobe v tejto časti vyhovel a určil, že žalovaný užíva pozemok žalobcu bez právneho dôvodu (čo však nie je možné), právne postavenie žalobcu by sa nezmenilo, a k prípadnému odstráneniu právnej neistoty žalobcu by nijakým spôsobom nedošlo. Poznamenal, že žalobcom požadované určenie nebolo možné ani podľa účinného v čase podania žaloby, nakoľko návrhom na začatie konania bolo možné uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie, avšak taktiež len v prípade, ak bol preukázaný naliehavý právny záujem.

4. Pokiaľ sa jedná o nárok žalobcu v časti o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť náhradu za užívanie pozemku s parcelným č. XXXX/XX, o výmere 158 m2 za obdobie od 1.1.2004, ktorú žalobca vyčíslil v sume 929,43 eura za rok 2004, a ktorej výšku za každý nasledujúci rok zvýšil o ním uvedenú infláciu a všeobecný nárast cien a to o 9,5 % za každý rok; súd prvej inštancie pripomenul, že žalobca sa predmetnej náhrady vo vyčíslenej sume domáhal tvrdiac, že žalovaný užíva pozemok bez právneho dôvodu, keď na predmetnom pozemku žalovaný zriadil cestu v čase, keď bol pozemok žalobcu vyvlastnený; vyvlastnenie pozemku však bolo neskôr zrušené rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2005/1235-/HLO, zo dňa 6.12.2005, a teda žalovaný užíva pozemok žalobcu bez právneho dôvodu. Ďalej poukázal na argumentáciu žalobcu, ktorý v spore tvrdil, že výšku odplaty stanovil podľa trhových cien, ktoré sa za zastavané územie v predmetnej lokalite poskytujú; a náhradu si uplatnil za cestu, ktorá mala byť zriadená na jeho pozemku, ktorá ide súbežne so železničnou traťou a bola zriadená za účelom údržby trate po jej boku.

4.1. Súd prvej inštancie upriamil pozornosť na procesnú obranu žalovaného, ktorý uviedol, že nemá vedomosť o tom, že na pozemku žalobcu sa nachádza cesta, ktorá by bola v jeho vlastníctve. V

súvislosti s realizovaním projektu/stavby „Modernizácia trate Bratislava - Q. - R. pre traťovú rýchlosť 160 km/hodina, traťový úsek K.Ý. A. - S.“, žalovaný podotkol, že bol vybudovaný dočasný stavebný objekt, ktorý bol v súlade so stavebným povolením v r. 2003 odstránený. Zo stavebného povolenia č.j. ODCH/01/803/356-Mr, zo dňa 23.7.2001, vydaného Okresným úradom v Pezinku vyplynulo, že stavebníkovi - žalovanému v zastúpení PRODEX s.r.o. bola povolená stavba a to okrem iného MGZS 04-638-01 Prístupová kom. k cestnému nadjazdu vnžkm 14,989 na pozemkoch s parcelnými č. XXX/ X, XXX/, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, v katastrálnom území K. A. (O. XX/XXXX), pričom išlo o objekty, ktoré mali dočasný charakter, a ktoré boli v rámci stavby zrušené (podmienka 10). Súd prvej inštancie pripomenul argumentáciu žalovaného v spore, že skolaudovaním predmetných stavebných objektov trvalého charakteru potreba dočasných stavebných objektov zanikla; žalovaný predmetný pozemok žalobcu neužíva a žalobca ani nijakým spôsobom nepreukázal, že by pozemok, za užívanie ktorého si uplatňuje náhradu od roku 2004, užíval. Pokiaľ by sa v spore malo jednať o komunikáciu popri trati, žalovaný namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie, nakoľko vlastníkom trate je Slovenská republika zastúpená Ministerstvom dopravy pôšt a telekomunikácií SR.

4.2. Na ozrejmenie právnej stránky žalobcovho nároku v časti o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť náhradu za užívanie pozemku, súd prvej inštancie uviedol, že vymedzuje štyri dielčie skutkové podstaty vzniku záväzku z bezdôvodného obohatenia; môže ísť o majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Objasnil, že o plnenie bez právneho dôvodu ide tiež v prípade užívania pozemku bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu oprávňujúceho tieto pozemky užívať a že ten, kto pozemok neoprávnene užíva ako príjemca takéhoto plnenia, nie je, vzhľadom na povahu plnenia, schopný vrátiť ho a teda je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady.

4.3. Súd prvej inštancie zdôraznil, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa domáhal zaplatenia ním uplatnenej náhrady tvrdiac, že žalovaný užíval a užíva predmetný pozemok bez právneho dôvodu, uplatňujúc nárok na zaplatenie náhrady za obdobie od 1.1.2004; tak pre dôvodné uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré by vzniklo užívaním predmetného pozemku žalovaným, bolo nutné preukázať vlastníctvo neoprávnene užívaného pozemku; ďalej skutočnosť, že vôbec k užívaniu pozemku zo strany žalovaného dochádza, že ide o neoprávnené užívanie, resp. v akom rozsahu je pozemok neoprávnene užívaný, a aká je výška bezdôvodného obohatenia.

4.4. Súd prvej inštancie mal vo vzťahu k skutkovému stavu za preukázané, že žalobca je vlastníkom pozemku s parcelným č. XXXX/XX, o výmere 158 m2, trvalé trávne porasty, v k. ú. K. A.; ustálil, že predmetný pozemok bol žalobcovi rozhodnutím Okresného úradu v Pezinku, odbor životného prostredia - ako príslušného stavebného úradu, konkrétne rozhodnutím č.j.: Výst. 2882/2000-Ký, zo dňa 14.5.2001, na návrh žalovaného podľa § 108 ods. 2 písm. 1) Stavebného zákona, vo verejnom záujme vyvlastnený. Vychádzal zo zistenia, že uvedené rozhodnutie Okresného úradu v Pezinku bolo rozhodnutím Krajského úradu v Bratislave č. A/2004/1245-/HLO, zo dňa 14.3.2005 (ako príslušným správnym orgánom), na základe rozhodnutia Ministerstva životného prostredia SR a rozhodnutia Ministra výstavby a regionálneho rozvoja SR, zrušené, a vyvlastňovacie konanie bolo následne rozhodnutím Mesta Svätý Jur (ako príslušného stavebného úradu) č.j. Výst./1501/2005-Po, zo dňa 25.8.2005, zastavené; odvolanie splnomocneného zástupcu žalovaného spoločnosti PRODEX spol. s.r.o. proti predmetnému rozhodnutiu bolo zamietnuté a rozhodnutie stavebného úradu Mesta Svätý Jur č. Výst./1501/2005-Po, zo dňa 25.8.2005, bolo Krajským stavebným úradom v Bratislave potvrdené, pričom z potvrdzujúceho rozhodnutia vyplynulo, že stavba, pre ktorú žalovaný navrhoval vyvlastnenie, je už zrealizovaná, a dodatočné vyvlastnenie stavebný zákon neumožňuje. Súd prvej inštancie mal za nesporné, že na dotknutom pozemku žalobcu zriadil žalovaný dočasnú cestnú komunikáciu a túto dočasne aj užíval ale len do augusta 2003, kedy skolaudovaním stavebných objektov trvalého charakteru potreba jej dočasného užívania zanikla. Podotkol, že dočasnosť užívania vyplýva zo stavebného povolenia č. ODCH/01/803/356-Mr, zo dňa 23.7.2001, právoplatného dňa 30.7.2001, ktoré bolo vydané Okresným úradom Pezinok.

4.5. Na uvedenom základe dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca nepreukázal tvrdenie, že na dotknutom pozemku sa nachádza cestná komunikácia patriaca do vlastníctva žalovaného, a ani tvrdenie, že žalovaný v žalobcom uplatnenom období, t.j. od 1.1.2004 využíval pozemok s parcelným č. XXXX/ XX, o výmere 158 m2. Mal za to, že žalobca nepreukázal ani vznik bezdôvodného obohatenia, ktoré by

žalovaný získal plnením bez právneho dôvodu v dôsledku toho, že užíval nehnuteľnosť, ktorej vlastníkom je žalobca a dodal, že žalobca by nemohol byť v časti nároku na zaplatenie náhrady za užívanie predmetného pozemku žalovaným úspešný ani z dôvodu, že nijakým spôsobom nepreukázal, že ním uplatnená suma za každý rok užívania pozemku bez právneho dôvodu je v rozsahu predpokladaného nájomného, ktoré by bolo obvyklé v danom mieste a čase za porovnateľné nehnuteľnosti, t. j. za nehnuteľnosti ako pozemok žalobcu, ktorý sa nachádza mimo zastavaného územia obce a so spôsobom jeho využívania, ktorý je charakterizovaný ako pozemok lúky a pasienky trvalo porastený trávami. V tejto súvislosti ďalej poznamenal, že na novinový článok predložený žalobcom, ktorý bol uverejnený v Bratislavských novinách vo vydaní z 28.2.2002, s názvom „Mestu hrozí množstvo súdnych sporov“, nemohol prihliadnuť, pretože informácie uvedené v článku nemožno považovať za dôkaz o výške obvyklého nájomného v danom čase a mieste, nakoľko tento sa týkal nehnuteľností v meste Bratislava. Podotkol, že žalobca tiež nijakým spôsobom neuviedol v akom rozsahu mal žalovaný pozemok v jeho vlastníctve užívať, keď i z tvrdení žalobcu je zrejmé, že žalovaný neužíval pozemok v celej výmere 158 m2.

5. V nadväznosti na žalobcom uplatnený nárok v časti o uloženie povinnosti dať do pôvodného stavu parcelu registra C, parcelné číslo XXXX/XX, trvalé trávnaté porasty, o výmere 158 m2 a to navezením štrku šírky minimálne 2,8 m a hrúbky minimálne 14 cm a jeho následným zhutnením; súd prvej inštancie pripomenul, že uloženia uvedenej povinnosti sa žalobca domáhal tvrdiac, že žalovaný bez jeho vedomia navozil na pozemok panely, ktoré následne opäť bez jeho vedomia odviezol a to spolu so spevnenou časťou cesty, so štrkom; žalobca zároveň tvrdil, že cesta, ktorú žalovaný v určitom časovom období využíval, bola pred jej využívaním zo strany žalovaného a pred navozením panelov na ňu, cestou spevnenou, bol na nej štrk. V tejto súvislosti súd prvej inštancie objasnil, že žalobca mal dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu, že cesta bola pôvodne v stave, ktorý zodpovedal stavu, ktorého sa uložením povinnosti domáhal.

5.1. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že žalobca v spore nepreukázal, že cesta pred tým ako ju začal žalovaný užívať bola spevnená, bol na nej navezený štrk šírky minimálne 2,8 m a hrúbky minimálne 14 cm a tento bol zhutnený. Skonštatoval, že zo žiadnych listinných dokladov, fotografií a ani svedeckých výpovedí nevyplynulo tvrdenie žalobcu o stave cesty na jeho pozemku. Poukázal na výpoveď matky žalobcu, ktorá uviedla, že na pozemok chodila a že cesta na pozemku bola spevnená; cesta bola podľa nej vysypaná štrkom, ale v akej dĺžke a šírke uviesť nevedela, nevedela presne cestu ani identifikovať, a nevedela sa ani vyjadriť, kedy bol štrk na cestu navezený. Súd prvej inštancie upriamil pozornosť na výpoveď A.na K. a N. C. (ktorých výsluch navrhol žalobca práve na preukázanie stavu cesty pred začatím prác na pozemku zo strany žalovaného) a v tejto súvislosti zdôraznil, že títo svedkovia sa nijakým spôsobom k stavu cesty pred jej užívaním žalovaným nevyjadrili; A.Á. K. bol na pozemku žalobcu podľa svojej výpovede len raz a to v priebehu roku 2003 a to niekedy medzi jarou a letom, pričom podľa tvrdenia žalobcu to bolo v auguste v roku 2003; a N. C. bol na pozemku žalobcu podľa svojho vyjadrenia niekedy na jar, či v lete v roku 2003. Súd prvej inštancie v nadväznosti na to poznamenal, že ale medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný začal práce na pozemku žalobcu už v roku 2001, a teda výpoveď menovaných svedkov k stavu cesty na pozemku je bez významu; pripomenul, že Z. T., zamestnanec žalovaného, ktorý pre žalovaného v relevantnom časovom období vykonával stavebný dozor, uviedol, že pozemok žalobcu bol využívaný v jednej časti v rámci prístupovej komunikácie v období asi od 2001 do 2003, teda do času kedy bolo vydané kolaudačné rozhodnutie; vypovedal, že pozemok bol zarastený, bol blatitý a rozmočený, žalovaný pozemok upravil, zeminu odťažil, navozil štrkodrvu a položil panely, po využívaní prístupovej komunikácie boli panely zdemontované a pozemok bol uvedený do pôvodného stavu. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, t.j. nepreukázal, že žalovaný v rámci užívania časti pozemku žalobcu, na ktorom bola zriadená cesta, túto po jej využívaní neuviedol do pôvodného stavu, teda do stavu, v akom bola v čase pred tým, ako ju žalovaný v rámci stavebnej činnosti využíval ako prístupovú komunikáciu.

6. Súd prvej inštancie objasnil, že strany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia a nedodržanie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti sa prejaví v rozhodnutí vo veci vo forme neúspechu strany v spore, pretože konanie je založené na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej strana svoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi. Na uvedenom základe uzavrel, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti ním uplatneného nároku a za použitia , , , , žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa

, pričom však žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný, nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si výslovne náhradu trov konania neuplatnil z dôvodu, že mu žiadne trovy konania nevznikli.

7. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť, alternatívne zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov obsahu jeho odvolania ( ) bola námietka, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; argumentoval tým, že bolo preukázané, že žalovaný používal cudziu vec, t.j. pozemok v celej výmere 6.867 m2, ako skládku stavebného materiálu, a na zriadenie dvoch ciest cez pozemok z hlavnej cesty A. - S. naprieč pozemkom ku stavenisku „Rekonštrukcia železničnej trate“, a v dolnej časti pozemku zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX v jeho (žalobcovom) vlastníctve vybudoval a skolaudoval žalovaný obslužnú komunikáciu rovnobežne so železničnou traťou. Podotkol, že jeho pozemok s parcelným č. XXXX/XX nachádzajúci sa v katastrálnom území K. A. žalovaný po použití zdemoloval tak, že pozemok rozryl, panelovú cestu si odviezol, cestu na pozemok neuviedol do pôvodného stavu, a riadne zápisnične mu ju neodovzdal naspäť, pričom pozemok je dodnes zdevastovaný a nepoužiteľný v celej výmere 6.867 m2.

7.1. V doplnení odvolania podanom prostredníctvom svojho advokáta žalobca namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že vec nesprávne právne posúdil; zopakoval, že bolo v spore ustálené, že je vlastníkom dotknutého pozemku a žalovaný ho užíval na realizáciu stavby, a po jej dokončení ho nedal do pôvodného stavu a neodovzdal, čím ho „de facto“ užíva až doteraz. Predloženým novinovým článkom v spore preukázal hodnotu, na základe čoho si nárokuje; dodal, že hoci článok nie je listinným dôkazom so silou akú má znalecký posudok, vyjadrili sa v ňom osoby s odborným vzdelaním, čo má dostatočnú relevanciu. Pokiaľ sa jedná o navrátenie veci do pôvodného stavu, poznamenal, že boli vypočutí svedkovia, ktorí opísali stav predmetnej nehnuteľnosti; samozrejme, že nemohli poznať presné rozmery cesty, ale z ich opisu bolo zrejmé, v akom stave bol pozemok keď na ňom boli, a okrem toho on do spisu doložil listinné dôkazy v akom stave bola nehnuteľnosť keď ju užíval žalovaný. Namietal záver súdu prvej inštancie, že zo žiadnych listinných dokladov nevyplynulo, že na pozemku sa nachádza cestná komunikácia patriaca do vlastníctva žalovaného; a uviedol, že nie je podstatné, či žalovaný vlastnil alebo nevlastnil pozemnú komunikáciu, ale či ju užíval. Mal za preukázané, že žalovaný využíval jeho pozemok na stavbu železničnej trate, položil na naň panely a cestu po dokončení stavby ďalej užíval aj tým, že ju neuviedol do pôvodného stavu a protokolárne nevrátil.

8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal (podľa jeho obsahu) napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že odvolanie neobsahuje žiadne nové skutočnosti, žalobca nenavrhol žiadne nové dôkazy a opieral sa iba o skutočnosti a dôkazy, ktoré boli predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie. Vyjadril presvedčenie, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie, a vec správne právne posúdil.

9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, , ďalej len „“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario , keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, preto ho v súlade s potvrdil. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 24.11.2020 ( ).

10. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov ( ).

11. Podľa vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

12. Podľa a kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Podľa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

14. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcu v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať ( ) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k zamietnutiu žaloby. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie (ne)dôvodnosti žaloby, ako aj na zistenie relevantnosti tvrdení žalovaného z hľadiska skutočností uvádzaných na svoju obranu. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o nedôvodnosti žalobcom uplatňovaných nárokov voči žalovanému, ktorých sa žalobca domáhal na tom skutkovom základe, že žalovaný mal užívať pozemok žalobcu bez právneho dôvodu.

15. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku náležite objasnil neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k žalobcom uplatňovaným nárokom; svoje dôvody vedúce k zamietnutiu žaloby, keď mal za to, že v konaní nebol preukázaný naliehavý právny záujem na určení, že žalovaný bez právneho dôvodu užíva pozemok žalobcu; že nebolo preukázané užívanie žalobcovho pozemku žalovaným v rozhodnom období, t.j. v období od roku 2004, za ktoré si žalobca uplatňoval finančnú náhradu; a že nebol preukázaný pôvodný stav pozemku, v časti nároku o vrátenie pozemku do pôvodného stavu; aj náležite a riadne v súlade s odôvodnil.

16. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že v spore bolo preukázané vlastnícke právo žalobcu k pozemku s parcelným č. XXXX/XX, o výmere 158 m2, trvalé trávne porasty, nachádzajúcemu sa v k. ú. K. A., ktorý mu bol pôvodne právoplatne vyvlastnený, pričom na základe mimoriadneho opravného prostriedku bolo rozhodnutie o vyvlastnení zrušené, a vyvlastňovacie konanie bolo následne zastavené. Žalobca v odvolaní argumentoval, že žalovaný užíval cudziu vec, t.j. pozemok v celej výmere 6.867 m2, ako skládku stavebného materiálu, a na zriadenie dvoch ciest cez pozemok z hlavnej cesty A. - S. naprieč pozemkom ku stavenisku „Rekonštrukcia železničnej trate“, a v dolnej časti žalobcovho pozemku zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX vybudoval a skolaudoval obslužnú komunikáciu rovnobežne so železničnou traťou, a preto má on nárok na odplatu za užívanie pozemku. Žalobca teda po celý čas (aj v samotnom odvolaní) odvodzoval svoje nároky uplatnené v tomto spore od neoprávneného užívania jeho pozemku žalovaným. Skutkové vymedzenie žalovaného práva je vždy na strane žalobcu, a jeho právne posúdenie na konajúcom súde, čo súd prvej inštancie plne rešpektoval a v súlade s týmto princípom postupoval posúdiac nárok v časti o zaplatenie odplaty v žalobcom vyčíslenej výške, ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia podľa a nasl. . Bezodplatné užívanie veci bez právneho titulu (dôvodu) totiž vykazuje znaky bezdôvodného obohacovania sa; výšku bezdôvodného obohatenia v takom prípade vyjadruje peňažná čiastka, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie veci. Pokiaľ je výška náhrady za takéto užívanie závislá aj na účele a spôsobe užívania, treba prihliadnuť aj na podstatu (spôsob a rozsah) faktického užívania subjektom, ktorý sa bezdôvodne obohatil (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.1.2011, sp. zn. ).

17. Na ozrejmenie právnej stránky bezdôvodného obohatenia odvolací súd ďalej uvádza, že bezdôvodným obohatením je vo všeobecnosti majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia určitých zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Protiprávnosť bezdôvodného obohatenia spočíva v tom, že na takéto obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva, resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o obohatenie neoprávnené, v minulosti sa tiež nazývalo neoprávnený majetkový prospech.

17.1. K uvedenej hmotnoprávnej úprave bezdôvodného obohatenia pristupuje v prípade, ak je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňovaný žalobou v súdnom konaní, povinnosť oprávneného z bezdôvodného obohatenia, t.j. žalobcu, preukázať jednak to, že sa žalovaný na úkor neho bezdôvodne obohatil a zároveň aj výšku žalobou uplatneného bezdôvodného obohatenia (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.7.2019, sp. zn. ). Táto povinnosť vyplýva jednak z Základných princípov , v zmysle ktorého sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu, ako aj z ustanovení , , z ktorých vyplýva žalobcovi povinnosť označiť dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností a zároveň pripojiť dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení vyplývala žalobcovi aj z účinného ku dňu podania žaloby.

17.2. V nadväznosti na uvedené interpretačné východiská bol žalobca v spore povinný preukázať, že žalovaný v rozhodnom čase protiprávne užíval pozemok žalobcu, že mu týmto konaním žalovaného vznikla majetková ujma, a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia žalovaným a jeho majetkovou ujmou. Pokiaľ sa jedná o nárok žalobcu v časti o zaplatenie ním vyčíslenej sumy, žalobca sa v znení poslednej zmeny petitu, ktorú pripustil súd prvej inštancie na pojednávaní konanom 21.3.2019 (resp. v časti nároku na zaplatenie žalobcom vyčíslenej sumy na pojednávaní 6.4.2009), domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu úhrady vo vyčíslenej výške za užívanie pozemku s parcelným č. XXXX/XX, o výmere 158 m2, za obdobie od 1.1.2004.

17.3. Žalobca v konaní opakovane uviedol, že si uplatňuje nárok na náhradu za to, že žalovaný užíval jeho pozemok ako cestu, a to bez právneho dôvodu. Na pojednávaní konanom 15.11.2010 žalobca podotkol, že si uplatňuje náhradu za cestu, ktorá je zriadená na jeho pozemku, a ktorá bola zriadená za účelom údržby trate po jej boku (č.l. 156); na pojednávaní konanom 24.10.2013 žalobca potvrdil, že žaluje tú skutočnosť, že žalovaný na pozemku vyhotovil cestu, ktorá je stavbou, a cestu vyhotovil na cudzom pozemku; že ju žalovaný vyhotovil bez právneho dôvodu, lebo vyvlastnenie na trvalý záber bolo následne zrušené. Žalovaný v konaní výslovne potvrdil, že dotknutý pozemok užíval ako prístupovú komunikáciu, avšak iba dočasne. Z dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie vyplynulo, že na pozemku mal žalovaný zriadiť dočasný objekt: prístupovú komunikáciu k cestnému nadjazdu v nžkm 14,989, pričom uvedený objekt mal mať podľa bodu 10 stavebného povolenia zo dňa 23.7.2001 (č.l. 167-169) dočasný charakter. Žalovaný mal podľa stavebného povolenia užívať pozemok žalobcu s parcelným č. XXXX/XX v k. ú . K. A. ako prístupovú komunikáciu pri výstavbe železničnej dráhy, prístupová komunikácia mala byť následne zrušená. Žalovaný v konaní tvrdil, že pozemok od ukončenia stavby železničnej dráhy t.j. od augusta 2003 neužíva (č.l. 227); svedok Z. T., stavebný dozor žalovaného, vypovedal, že objekt (prístupová komunikácia) bol zrušený, pričom využívaný bol od r. 2002

- 2003. Železničná dráha bola skolaudovaná kolaudačným rozhodnutím zo dňa 16.6.2003 (č.l. 222-223). Na uvedenom základe možno dospieť k záveru, že ešte v roku 2003 odpadol dôvod, pre ktorý žalovaný pozemok žalobcu užíval (žalovaný aj podľa tvrdenia samotného žalobcu užíval pozemok ako prístupovú komunikáciu za účelom stavby železničnej dráhy). K zhodnoteniu veci, že prístupová komunikácia bola odstránená v roku 2003 (a že žalovaný teda pozemok žalobcu už nevyužíva) svedčí aj skutočnosť, že sám žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný prístupovú cestu tzv. zrekultivoval v čase III./IV. kv. 2003 tak, že na jeho spevnenú cestu na jeho pozemku (žalobcovom) navozil blatovú zeminu a pozemok sa stal autom neprístupný; uvedené potvrdila aj svedkyňa N. E. na pojednávaní 22.11.2012, ktorá vypovedala, že teraz je tam hlina, chodiť sa tam autom nedá (č.l. 266).

17.4. Na základe uvedeného má odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvej inštancie za to, že v konaní nebolo preukázané protiprávne užívanie dotknutého pozemku žalovaným v rozhodnom čase, t.j. v období od 1.1.2004, za ktoré žiadal žalobca zaplatiť náhradu. Neobstojí preto námietka žalobcu v odvolaní, že má nárok na náhradu z dôvodu, že žalovaný užíval jeho pozemok na zriadenie ciest a skládku stavebného materiálu počas stavby železničnej dráhy; z vykonaného dokazovania predsa vyplynulo, že železničná dráha bola dostavaná a aj právoplatne skolaudovaná v roku 2003. Žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že žalovaný nedodržal stavebné povolenie a neodstránil prístupovú komunikáciu v súlade so stavebným povolením, t.j. bezprostredne po ukončení stavby železničnej dráhy, t.j. v roku 2003.

17.5. Nad rámec uvedeného odvolací súd dodáva, že v sporoch o vydanie bezdôvodného obohatenia zaťažuje žalobcu dôkazné bremeno aj vo vzťahu k tomu, aby preskúmateľným spôsobom vyčíslil jeho výšku. Súd prvej inštancie preto správne poukázal na skutočnosť, že nárok v časti o zaplatenie žalobcom vyčíslenej sumy nebolo možné priznať aj z dôvodu nepreukázania uplatnenej výšky. Výšku bezdôvodného obohatenia nebolo možné určiť z dôkazu predloženého do súdneho spisu - z novinového článku zo dňa 28.2.2002 (č.l. 401-402), ktorý pojednáva o pozemkoch nachádzajúcich sa v Bratislave, a navyše v presne neurčenej lokalite; pri určení výšky bezdôvodného obohatenia je totiž potrebné vychádzať z výšky odplaty (napr. nájomného) za užívanie rovnakých alebo porovnateľných nehnuteľností v mieste, kde sa pozemok nachádza a zároveň v čase, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo (t.j. v tomto prípade v roku 2004 a nasledujúcich). Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol až po nadobudnutí účinnosti , nemohol nahrádzať pasivitu žalobcu vlastnou aktivitou, keďže právna úprava účinná od 1.7.2016 neumožňuje súdu vykonať až na výnimky ( a ) dôkazy bez návrhu niektorej zo strán sporu.

18. Pokiaľ sa jedná o námietky žalobcu uvedené v odvolaní, že žalovaný dotknutý pozemok rozryl, panelovú cestu si odviezol, cestu na pozemok neuviedol do pôvodného stavu, a riadne zápisnične mu ju neodovzdal naspäť, a pozemok je zdevastovaný a nepoužiteľný v celej výmere 6.867 m2, resp. že žalovaný pozemok stále užíva a to vzhľadom na skutočnosť, že ho nedal do pôvodného stavu a neodovzdal žalobcovi; odvolací súd konštatuje, že obnovenie predošlého stavu by bolo možné spravodlivo požadovať len v prípade, ak by bolo v prvom rade evidentne preukázané, že po užívaní pozemku žalovaným naozaj došlo k zmene stavu žalobcovho pozemku, a že zmenený stav nastal v dôsledku protiprávneho konania žalovaného. S ohľadom na možný vznik bezdôvodného obohatenia v dôsledku uvedenia do pôvodného stavu je pochopiteľne nutné v každom individuálnom prípade starostlivo porovnať stav veci pred zásahom a po zásahu. Tak ako uviedol aj súd prvej inštancie, skutočnosť, v akom stave bol žalobcov pozemok pred tým, ako ho žalovaný začal využívať v súvislosti so stavbou železničnej dráhy, však v konaní preukázaná nebola; žalobca stav pozemku pred jeho užívaním žalovaným preukazoval výsluchom svedkov, avšak ani jeden zo svedkov neuviedol také informácie, na základe ktorých by bolo možné určiť v akom stave bol pozemok pred začatím jeho užívania žalovaným, resp. v konaní nebolo preukázané, že na dotknutom pozemku bola cesta zo štrku šírky minimálne 2,8 m a hrúbky minimálne 14 cm, zhutnená, t.j. taká, akej sa domáhal žalobca v zmysle poslednej zmeny petitu, ktorú pripustil súd prvej inštancie na pojednávaní 21.3.2019.

19. S poukazom na vyššie uvedené právne a skutkové závery, neboli námietky žalobcu v podanom odvolaní z povahy veci spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku, nakoľko žalobca neuviedol relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, resp. také, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).