Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/8/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: E. P., bývajúca v R.,

v dovolacom konaní zastúpená JUDr. E. S., advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom

v R., proti žalovanej: S. C. K. S. K., K., o zaplatenie 2 543,98 € s príslušenstvom, ktorá vec

sa viedla na Okresnom súde Rožňava pod sp.zn. , o dovolaní žalobkyne proti

rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 4. septembra 2008 sp.zn. , takto

rozhodol:

I. Dovolanie v časti smerujúcej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach

zo 4. septembra 2008 sp.zn. v časti, ktorou bola žalovanej uložená povinnosť

zaplatiť žalobkyni 3 066,-- Sk (101,77 €) spolu s úrokom z omeškania, o d m i e t a .

II. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 4. septembra 2008 sp.zn.

v časti, ktorou bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a v časti o trovách konania a rozsudok

Okresného súdu Rožňava z 5. októbra 2007 č.k. -50 v časti výroku, ktorou bola

žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu nad 3 066,-- Sk (101,77 €) a vo výroku

o trovách konania, z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Rožňava (súd prvého stupňa) rozsudkom z 5. októbra 2007 č.k.

-50 „zaviazal“ žalovanú zaplatiť žalobkyni 76 640,-- Sk, spolu so 6 %-ným

úrokom z omeškania od 9. februára 2007 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume

20 736,-- Sk, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že

žalobkyňa je vlastníčkou pozemku, na ktorom je vybudovaná C. vo vlastníctve K. S. K.,

spravovaná žalovanou S. C.. Medzi účastníkmi nie je uzavretá zmluva o nájme pozemku

a účastníci sa nedohodli ani o výške nájomného za jeho užívanie. Žalovaná bezplatným

užívaním pozemku žalobkyne získala bezdôvodné obohatenie, pri určení rozsahu ktorého

treba vychádzať z obvyklého nájomného v mieste, kde sa pozemok nachádza. Dospel

k záveru, že žalobkyňa, ako vlastníčka pozemku, je v obdobnom právnom postavení, ako

Mesto R. pri prenájme svojich pozemkov. Vzhľadom na uvedené treba na určenie výšky

bezdôvodného obohatenia získaného žalovanou použiť Zásady pre určenie výšky nájomného

za prenájom a podnájom nehnuteľností vo vlastníctve mesta z 24. februára 2006, schválené

Mestským zastupiteľstvom v R. (ďalšom texte aj „zásady“). S prihliadnutím na okolnosti

prípadu treba na danú vec uplatniť ustanovenie čl. 3, bod A, ods. 2 zásad, podľa ktorého cena

2

za prenájom trvalých stavieb určených na iné ako podnikateľské účely je 100,-- Sk za 1 m.

Takto určenú cenu, keďže sa predmetný pozemok nachádza v II. zóne, treba znížiť o 20 %.

Podľa súdu prvého stupňa nie je opodstatnená požiadavka žalovanej, aby rozsah jej plnenia

bol určený podľa ustanovenia čl. 3 bod A, ods. 6 zásad.

Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Košiciach (odvolací súd) rozsudkom

zo 4. septembra 2008 sp.zn. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že

„zaviazal“ žalovanú zaplatiť žalobkyni 3 066,-- Sk, spolu so 6 %-ným úrokom z omeškania

od 9. februára 2007 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobu

v prevyšujúcej časti zamietol. Účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Dospel k záveru,

že súd prvého stupňa nesprávne posúdil zistený skutkový stav. Podľa odvolacieho súdu

na danú vec bolo potrebné aplikovať ustanovenie čl. 3, písm. A, ods. 6 zásad, podľa ktorého

cena za prenájom pozemkov vo vlastníctve fyzických a právnických osôb zastavených

parkoviskami, miestnymi komunikáciami, chodníkmi pre peších, parkami a ihriskami

2

vo vlastníctve mesta je 4,-- Sk za 1 m. Charakter stavby postavenej na pozemku žalobkyne

(cesta 2. triedy) najviac zodpovedá charakteru miestnej komunikácie uvedenej v tejto úprave.

Použitie osobitnej úpravy obsiahnutej v čl. 3, písm. A, ods. 6 zásad malo prednosť

pred aplikáciou všeobecného ustanovenia čl. 3, písm. A, ods. 2 zásad. Náhradu takto určenú

bolo potrebné vzhľadom na polohu pozemku znížiť o 20 %. Žalovaná má tak zaplatiť

žalobkyni namiesto 76 640,-- Sk iba 3 066,-- Sk, uzavrel odvolací súd.

Proti rozsudku odvolacieho súdu žalobkyňa podala dovolanie. Navrhla napadnuté

rozhodnutie zmeniť tak, že rozsudok súdu prvého stupňa bude potvrdený a žalovanej bude

uložená povinnosť zaplatiť jej náhradu trov odvolacieho i dovolacieho konania. Uviedla, že

dovolanie podáva z dôvodu, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Podľa žalobkyne pri aplikácii zásad treba vychádzať z toho, že ide

o úpravu, v rámci ktorej Mesto R. vystupuje v dvoch odlišných pozíciách, jednak ako vlastník

pozemkov – prenajímateľ, a jednak ako vlastník stavieb na súkromných pozemkoch –

nájomca. Z dôvodu odlišnosti jeho postavenia nie je možné v danej veci použiť zásadu, že

osobitná úprava má prednosť pred úpravou všeobecnou. Uviedla, že v danom prípade má

rovnaké postavenie ako mesto - prenajímateľ, ktorý má právo žiadať za užívanie jeho

2

pozemkov úhradu v sume 80,-- Sk za 1 mročne. Použitím ustanovenia čl. 3, písm. A, ods. 6

zásad je v porovnaní s mestom diskriminovaná, pretože jej ako vlastníčke nebola priznaná

rovnaká právna ochrana, ako by bola priznaná mestu v obdobnom postavení.

Žalovaná sa k dovolaniu žalobkyne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý je príslušný rozhodnúť o dovolaniach proti

rozhodnutiam krajských súdov, ako súdov odvolacích [§ 10a ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku, v znení neskorších predpisov ], prejednal vec

bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k týmto záverom:

Z porovnania rozsudkov súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu je zrejmé, že odvolací

súd, i keď vo výroku svojho rozhodnutia uviedol, že mení rozsudok súdu prvého stupňa,

v skutočnosti ho v časti, ktorou žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu

3 066,-- Sk, potvrdil a zmenil ho iba v časti týkajúcej sa bezdôvodného obohatenia v rozsahu

nad sumu 3 066,-- Sk tak, že v tejto časti žalobu zamietol.

Z hľadiska prípustnosti dovolania možno za zmenu rozsudku súdu prvého stupňa

odvolacím súdom považovať len také rozhodnutie, ktorým odvolací súd vecne zmeňuje

rozhodnutie súdu prvého stupňa o predmete sporu a nahrádza ho svojím iným rozhodnutím

o veci samej. V porovnaní s rozhodnutím súdu prvého stupňa musí ísť o iné, rozdielne

rozhodnutie vo veci samej (R 12/1994).

Žalobkyňa podala dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu aj v časti, ktorou bolo

žalovanej uložené zaplatiť 3 066,-- Sk („...podávam dovolanie proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach sp.zn.: -88 zo 4. septembra 2008, a to proti výroku vo veci samej,

ako aj proti výroku o náhrade trov konania“), teda proti takej časti rozhodnutia, ktorou bolo

rozhodnutie súdu prvého stupňa v skutočnosti potvrdené.

Proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa,

je ale dovolanie prípustné len vtedy, ak odvolací súd vysloví vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu ( ). V predmetnej veci odvolací súd proti

potvrdzujúcej časti svojho rozhodnutia dovolanie nepripustil. Keďže v danej veci dosiaľ

dovolací súd, právnym názorom ktorého by bol odvolací súd viazaný, nerozhodol, nie je

dovolanie žalobkyne proti časti rozsudku odvolacieho súdu, ktorou bol rozsudok súdu prvého

stupňa potvrdený, prípustné ani podľa Dovolací súd plniac si svoju

zákonnú povinnosť podľa , veta druhá napokon nezistil ani to, že by

dovolanie žalobkyne proti predmetnej časti rozsudku odvolacieho súdu bolo prípustné podľa

až g/ Konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto časti totiž netrpí

procesnou vadou podľa uvedených ustanovení.

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne

smerujúce proti časti rozsudku odvolacieho súdu, ktorou bola žalovanej uložená povinnosť

zaplatiť žalobkyni sumu 3 066,-- Sk, nie je prípustné a preto ho podľa

v spojení s v predmetnej časti odmietol. Riadiac sa právnou

úpravou dovolacieho konania potom sa už nezaoberal vecnou správnosťou tejto časti

rozsudku odvolacieho súdu.

Žalobkyňa napadla svojím dovolaním rozsudok odvolacieho súdu aj v časti týkajúcej

sa bezdôvodného obohatenia nad sumu 3 066,-- Sk. Jej dovolanie proti tejto časti rozsudku

odvolacieho súdu je prípustné podľa , a je aj dôvodné, keďže rozsudok

odvolacieho súdu spočíva v tejto časti na nesprávnom právnom posúdení veci.

Bezdôvodné obohatenie je v , v znení

neskorších predpisov konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa

na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,

plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov ( ). Kto sa na úkor iného

bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať ( ) tomu, na úkor koho sa získal

( ). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je

dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná

náhrada ( ).

V konaní na súdoch nižších stupňov nebolo medzi účastníkmi sporné, že pozemok

vo výlučnom vlastníctve žalobkyne bol po určitý čas užívaný žalovanou bez akéhokoľvek

právneho titulu a bez toho, že by jej za to bola platená náhrada. V dôsledku toho došlo na jej

úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia, ktoré spočíva v získaní majetkovej hodnoty

subjektom, ktorý pozemky užíval bez poskytovania náhrady. Majetkovú hodnotu v uvedenom

zmysle totiž získa (obohatí sa) nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj

ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak - pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia -

jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu.

O plnenie bez právneho dôvodu ide preto tiež v prípade užívania pozemkov bez nájomnej či

inej zmluvy alebo iného titulu. Keďže príjemca takéhoto plnenia nie je - vzhľadom na povahu

plnenia - schopný vrátiť ho, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej

náhrady ( ). Pretože účelom je tu odčerpať prostriedky bezdôvodne sa

obohacujúceho, ktoré získal na úkor iného, treba výšku plnenia za užívanie cudzej veci bez

právneho dôvodu odvodzovať od prospechu, ktorý získal obohatený.

Súd prvého stupňa i odvolací súd pri určovaní výšky náhrady žalobkyni vychádzali

zo Zásad pre určenie výšky nájomného za prenájom a podnájom nehnuteľností vo vlastníctve

mesta z 24. februára 2006, schválené Mestským zastupiteľstvom v R. (súd prvého z čl. 3, bod

A, ods. 2 zásad a odvolací súd z čl. 3, písm. A, ods. 6 zásad). Takýto postup súdov nie je

správny.

Zásady pre určenie výšky nájomného za prenájom a podnájom nehnuteľností

vo vlastníctve mesta z 24. februára 2006 určujú podmienky a pravidlá určenia nájomného

pri nájme nehnuteľného majetku, ktorý mesto dočasne nepotrebuje, ako aj nehnuteľného

majetku, ktorý bol daný mestom do nájmu obchodnej spoločnosti, ktorá ho dáva do podnájmu

(čl. 1 zásad). V čl. 3 písm. A, ods. 1/ až 5/ zásad sú ustanovené sadzby nájomného („cena

za prenájom“) pevnými sumami; pri trvalých stavbách využívaných na podnikateľské účely

o sadzbe nájomného rozhoduje primátor mesta po prerokovaní v mestskej rade. V ods. 6/

predmetného článku, v rozpore s rozsahom platnosti vymedzeným v čl. 1 zásad (úprava

nájomného pri nájme a podnájme nehnuteľností vo vlastníctve mesta), je upravená sadzba

nájomného za užívanie pozemku vo vlastníctve fyzických osôb a právnických osôb zastavané

parkoviskami, miestnymi komunikáciami, chodníkmi pre peších, parkami a ihriskami

vo vlastníctve mesta R.

Podľa dovolacieho súdu predmetné zásady nebolo možné použiť pre stanovenie

prospechu získaného žalovanou pri užívaní pozemku žalobkyne, v prvom rade už z toho

jednoduchého dôvodu, že predmetom ich úpravy je celkom iná situácia (určenie nájomného

pri nájme nehnuteľností vo vlastníctve mesta). Spôsob, akým zásady určujú „cenu

za prenájom“, je popritom aj v príkrom rozpore so zásadami, podľa ktorých sa určuje rozsah

bezdôvodného obohatenia získaného užívaním pozemku bez právneho dôvodu.

Užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné obohatenie

peňažnou formou, rozsah ktorého plnenia, ak tento nie je stanovený predpisom (takýmto

predpisom nie sú Zásady pre určenie výšky nájomného za prenájom a podnájom

nehnuteľností vo vlastníctve mesta z 24. februára 2006), je vyjadrený peňažnou čiastkou,

ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie

(prenajatie) veci. Prihliadne sa pritom na účel a spôsob užívania a na druh právneho dôvodu,

ktorým sa spravidla právo užívania veci vzhľadom na jeho rozsah a spôsob zakladá;

najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady určuje podľa obvyklej hladiny

nájomného, ktoré by nájomca v danom mieste a čase platil, ak by vec užíval na základe

platnej nájomnej zmluvy. Obvyklé nájomné je nájomným tržným. Až pri absencii

zodpovedajúcich podkladov môže súd vychádzať aj z výšky náhrad v iných prípadoch;

v takom prípade ale skutkové zistenia je potrebné podrobiť ďalšiemu posúdeniu z hľadiska

toho, do akej miery je obmedzený vlastník v prípade nájmu pozemku, pri ktorom mu

so zreteľom na účel nájmu zostane po dobu nájmu „holé vlastníctvo“ bez možnosti užívať

pozemok.

Keďže v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd nedostatočne

zistil skutkový, dovolací súd uznesením zrušil jeho rozhodnutie (§ 243b ods. 2, prvá veta

) v časti, ktorou bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a vo výroku, ktorým bolo rozhodnuté

o trovách konania. Pre rovnakú vadu, pre ktorú sa zrušilo rozhodnutie odvolacieho súdu,

zrušil dovolací súd aj rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorou bola žalovanej

uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu nad 3 066,-- Sk (101,77 €) a vo výroku o trovách

konania a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. novembra 2009

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková