Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 118 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (141)154/369818.cbced4.pdf
PDF · 106.36 KB
No categories available
5Cdo/8/2009
Najvyšší súd 5 Cdo 8/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: E. P., bývajúca v R.,
v dovolacom konaní zastúpená JUDr. E. S., advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom
v R., proti žalovanej: S. C. K. S. K., K., o zaplatenie 2 543,98 € s príslušenstvom, ktorá vec
sa viedla na Okresnom súde Rožňava pod sp.zn. 9 C 108/2007, o dovolaní žalobkyne proti
rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 4. septembra 2008 sp.zn. 2 Co 341/2007, takto
rozhodol:
I. Dovolanie v časti smerujúcej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach
zo 4. septembra 2008 sp.zn. 2 Co 341/2007 v časti, ktorou bola žalovanej uložená povinnosť
zaplatiť žalobkyni 3 066,-- Sk (101,77 €) spolu s úrokom z omeškania, o d m i e t a .
II. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 4. septembra 2008 sp.zn. 2 Co 341/2007
v časti, ktorou bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a v časti o trovách konania a rozsudok
Okresného súdu Rožňava z 5. októbra 2007 č.k. 9 C 108/2007-50 v časti výroku, ktorou bola
žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu nad 3 066,-- Sk (101,77 €) a vo výroku
o trovách konania, z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Rožňava (súd prvého stupňa) rozsudkom z 5. októbra 2007 č.k.
9 C 108/2007-50 „zaviazal“ žalovanú zaplatiť žalobkyni 76 640,-- Sk, spolu so 6 %-ným
úrokom z omeškania od 9. februára 2007 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume
20 736,-- Sk, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že
žalobkyňa je vlastníčkou pozemku, na ktorom je vybudovaná C. vo vlastníctve K. S. K.,
spravovaná žalovanou S. C.. Medzi účastníkmi nie je uzavretá zmluva o nájme pozemku
a účastníci sa nedohodli ani o výške nájomného za jeho užívanie. Žalovaná bezplatným
užívaním pozemku žalobkyne získala bezdôvodné obohatenie, pri určení rozsahu ktorého
treba vychádzať z obvyklého nájomného v mieste, kde sa pozemok nachádza. Dospel
k záveru, že žalobkyňa, ako vlastníčka pozemku, je v obdobnom právnom postavení, ako
Mesto R. pri prenájme svojich pozemkov. Vzhľadom na uvedené treba na určenie výšky
bezdôvodného obohatenia získaného žalovanou použiť Zásady pre určenie výšky nájomného
za prenájom a podnájom nehnuteľností vo vlastníctve mesta z 24. februára 2006, schválené
Mestským zastupiteľstvom v R. (ďalšom texte aj „zásady“). S prihliadnutím na okolnosti
prípadu treba na danú vec uplatniť ustanovenie čl. 3, bod A, ods. 2 zásad, podľa ktorého cena
2
za prenájom trvalých stavieb určených na iné ako podnikateľské účely je 100,-- Sk za 1 m.
Takto určenú cenu, keďže sa predmetný pozemok nachádza v II. zóne, treba znížiť o 20 %.
Podľa súdu prvého stupňa nie je opodstatnená požiadavka žalovanej, aby rozsah jej plnenia
bol určený podľa ustanovenia čl. 3 bod A, ods. 6 zásad.
Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Košiciach (odvolací súd) rozsudkom
zo 4. septembra 2008 sp.zn. 2 Co 341/2007 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že
„zaviazal“ žalovanú zaplatiť žalobkyni 3 066,-- Sk, spolu so 6 %-ným úrokom z omeškania
od 9. februára 2007 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobu
v prevyšujúcej časti zamietol. Účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Dospel k záveru,
že súd prvého stupňa nesprávne posúdil zistený skutkový stav. Podľa odvolacieho súdu
na danú vec bolo potrebné aplikovať ustanovenie čl. 3, písm. A, ods. 6 zásad, podľa ktorého
cena za prenájom pozemkov vo vlastníctve fyzických a právnických osôb zastavených
parkoviskami, miestnymi komunikáciami, chodníkmi pre peších, parkami a ihriskami
2
vo vlastníctve mesta je 4,-- Sk za 1 m. Charakter stavby postavenej na pozemku žalobkyne
(cesta 2. triedy) najviac zodpovedá charakteru miestnej komunikácie uvedenej v tejto úprave.
Použitie osobitnej úpravy obsiahnutej v čl. 3, písm. A, ods. 6 zásad malo prednosť
pred aplikáciou všeobecného ustanovenia čl. 3, písm. A, ods. 2 zásad. Náhradu takto určenú
bolo potrebné vzhľadom na polohu pozemku znížiť o 20 %. Žalovaná má tak zaplatiť
žalobkyni namiesto 76 640,-- Sk iba 3 066,-- Sk, uzavrel odvolací súd.
Proti rozsudku odvolacieho súdu žalobkyňa podala dovolanie. Navrhla napadnuté
rozhodnutie zmeniť tak, že rozsudok súdu prvého stupňa bude potvrdený a žalovanej bude
uložená povinnosť zaplatiť jej náhradu trov odvolacieho i dovolacieho konania. Uviedla, že
dovolanie podáva z dôvodu, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Podľa žalobkyne pri aplikácii zásad treba vychádzať z toho, že ide
o úpravu, v rámci ktorej Mesto R. vystupuje v dvoch odlišných pozíciách, jednak ako vlastník
pozemkov – prenajímateľ, a jednak ako vlastník stavieb na súkromných pozemkoch –
nájomca. Z dôvodu odlišnosti jeho postavenia nie je možné v danej veci použiť zásadu, že
osobitná úprava má prednosť pred úpravou všeobecnou. Uviedla, že v danom prípade má
rovnaké postavenie ako mesto - prenajímateľ, ktorý má právo žiadať za užívanie jeho
2
pozemkov úhradu v sume 80,-- Sk za 1 mročne. Použitím ustanovenia čl. 3, písm. A, ods. 6
zásad je v porovnaní s mestom diskriminovaná, pretože jej ako vlastníčke nebola priznaná
rovnaká právna ochrana, ako by bola priznaná mestu v obdobnom postavení.
Žalovaná sa k dovolaniu žalobkyne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý je príslušný rozhodnúť o dovolaniach proti
rozhodnutiam krajských súdov, ako súdov odvolacích [§ 10a ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (O.s.p.)], prejednal vec
bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k týmto záverom:
Z porovnania rozsudkov súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu je zrejmé, že odvolací
súd, i keď vo výroku svojho rozhodnutia uviedol, že mení rozsudok súdu prvého stupňa,
v skutočnosti ho v časti, ktorou žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
3 066,-- Sk, potvrdil a zmenil ho iba v časti týkajúcej sa bezdôvodného obohatenia v rozsahu
nad sumu 3 066,-- Sk tak, že v tejto časti žalobu zamietol.
Z hľadiska prípustnosti dovolania možno za zmenu rozsudku súdu prvého stupňa
odvolacím súdom považovať len také rozhodnutie, ktorým odvolací súd vecne zmeňuje
rozhodnutie súdu prvého stupňa o predmete sporu a nahrádza ho svojím iným rozhodnutím
o veci samej. V porovnaní s rozhodnutím súdu prvého stupňa musí ísť o iné, rozdielne
rozhodnutie vo veci samej (R 12/1994).
Žalobkyňa podala dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu aj v časti, ktorou bolo
žalovanej uložené zaplatiť 3 066,-- Sk („...podávam dovolanie proti rozsudku Krajského súdu
v Košiciach sp.zn.: 2 Co/341/2007-88 zo 4. septembra 2008, a to proti výroku vo veci samej,
ako aj proti výroku o náhrade trov konania“), teda proti takej časti rozhodnutia, ktorou bolo
rozhodnutie súdu prvého stupňa v skutočnosti potvrdené.
Proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa,
je ale dovolanie prípustné len vtedy, ak odvolací súd vysloví vo výroku svojho
potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.). V predmetnej veci odvolací súd proti
potvrdzujúcej časti svojho rozhodnutia dovolanie nepripustil. Keďže v danej veci dosiaľ
dovolací súd, právnym názorom ktorého by bol odvolací súd viazaný, nerozhodol, nie je
dovolanie žalobkyne proti časti rozsudku odvolacieho súdu, ktorou bol rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdený, prípustné ani podľa § 238 ods. 2 O.s.p. Dovolací súd plniac si svoju
zákonnú povinnosť podľa § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p. napokon nezistil ani to, že by
dovolanie žalobkyne proti predmetnej časti rozsudku odvolacieho súdu bolo prípustné podľa
§ 237 písm. a/ až g/ O.s.p. Konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto časti totiž netrpí
procesnou vadou podľa uvedených ustanovení.
Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne
smerujúce proti časti rozsudku odvolacieho súdu, ktorou bola žalovanej uložená povinnosť
zaplatiť žalobkyni sumu 3 066,-- Sk, nie je prípustné a preto ho podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v predmetnej časti odmietol. Riadiac sa právnou
úpravou dovolacieho konania potom sa už nezaoberal vecnou správnosťou tejto časti
rozsudku odvolacieho súdu.
Žalobkyňa napadla svojím dovolaním rozsudok odvolacieho súdu aj v časti týkajúcej
sa bezdôvodného obohatenia nad sumu 3 066,-- Sk. Jej dovolanie proti tejto časti rozsudku
odvolacieho súdu je prípustné podľa § 238 ods. 1 O.s.p., a je aj dôvodné, keďže rozsudok
odvolacieho súdu spočíva v tejto časti na nesprávnom právnom posúdení veci.
Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku, zákon č. 40/1964 Zb. v znení
neskorších predpisov (OZ) konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa
na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 OZ). Kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 OZ) tomu, na úkor koho sa získal
(§ 456 OZ). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada (§ 458 ods. 1 OZ).
V konaní na súdoch nižších stupňov nebolo medzi účastníkmi sporné, že pozemok
vo výlučnom vlastníctve žalobkyne bol po určitý čas užívaný žalovanou bez akéhokoľvek
právneho titulu a bez toho, že by jej za to bola platená náhrada. V dôsledku toho došlo na jej
úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia, ktoré spočíva v získaní majetkovej hodnoty
subjektom, ktorý pozemky užíval bez poskytovania náhrady. Majetkovú hodnotu v uvedenom
zmysle totiž získa (obohatí sa) nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj
ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak - pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia -
jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu.
O plnenie bez právneho dôvodu ide preto tiež v prípade užívania pozemkov bez nájomnej či
inej zmluvy alebo iného titulu. Keďže príjemca takéhoto plnenia nie je - vzhľadom na povahu
plnenia - schopný vrátiť ho, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej
náhrady (§ 458 ods. 1 OZ). Pretože účelom je tu odčerpať prostriedky bezdôvodne sa
obohacujúceho, ktoré získal na úkor iného, treba výšku plnenia za užívanie cudzej veci bez
právneho dôvodu odvodzovať od prospechu, ktorý získal obohatený.
Súd prvého stupňa i odvolací súd pri určovaní výšky náhrady žalobkyni vychádzali
zo Zásad pre určenie výšky nájomného za prenájom a podnájom nehnuteľností vo vlastníctve
mesta z 24. februára 2006, schválené Mestským zastupiteľstvom v R. (súd prvého z čl. 3, bod
A, ods. 2 zásad a odvolací súd z čl. 3, písm. A, ods. 6 zásad). Takýto postup súdov nie je
správny.
Zásady pre určenie výšky nájomného za prenájom a podnájom nehnuteľností
vo vlastníctve mesta z 24. februára 2006 určujú podmienky a pravidlá určenia nájomného
pri nájme nehnuteľného majetku, ktorý mesto dočasne nepotrebuje, ako aj nehnuteľného
majetku, ktorý bol daný mestom do nájmu obchodnej spoločnosti, ktorá ho dáva do podnájmu
(čl. 1 zásad). V čl. 3 písm. A, ods. 1/ až 5/ zásad sú ustanovené sadzby nájomného („cena
za prenájom“) pevnými sumami; pri trvalých stavbách využívaných na podnikateľské účely
o sadzbe nájomného rozhoduje primátor mesta po prerokovaní v mestskej rade. V ods. 6/
predmetného článku, v rozpore s rozsahom platnosti vymedzeným v čl. 1 zásad (úprava
nájomného pri nájme a podnájme nehnuteľností vo vlastníctve mesta), je upravená sadzba
nájomného za užívanie pozemku vo vlastníctve fyzických osôb a právnických osôb zastavané
parkoviskami, miestnymi komunikáciami, chodníkmi pre peších, parkami a ihriskami
vo vlastníctve mesta R.
Podľa dovolacieho súdu predmetné zásady nebolo možné použiť pre stanovenie
prospechu získaného žalovanou pri užívaní pozemku žalobkyne, v prvom rade už z toho
jednoduchého dôvodu, že predmetom ich úpravy je celkom iná situácia (určenie nájomného
pri nájme nehnuteľností vo vlastníctve mesta). Spôsob, akým zásady určujú „cenu
za prenájom“, je popritom aj v príkrom rozpore so zásadami, podľa ktorých sa určuje rozsah
bezdôvodného obohatenia získaného užívaním pozemku bez právneho dôvodu.
Užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné obohatenie
peňažnou formou, rozsah ktorého plnenia, ak tento nie je stanovený predpisom (takýmto
predpisom nie sú Zásady pre určenie výšky nájomného za prenájom a podnájom
nehnuteľností vo vlastníctve mesta z 24. februára 2006), je vyjadrený peňažnou čiastkou,
ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie
(prenajatie) veci. Prihliadne sa pritom na účel a spôsob užívania a na druh právneho dôvodu,
ktorým sa spravidla právo užívania veci vzhľadom na jeho rozsah a spôsob zakladá;
najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady určuje podľa obvyklej hladiny
nájomného, ktoré by nájomca v danom mieste a čase platil, ak by vec užíval na základe
platnej nájomnej zmluvy. Obvyklé nájomné je nájomným tržným. Až pri absencii
zodpovedajúcich podkladov môže súd vychádzať aj z výšky náhrad v iných prípadoch;
v takom prípade ale skutkové zistenia je potrebné podrobiť ďalšiemu posúdeniu z hľadiska
toho, do akej miery je obmedzený vlastník v prípade nájmu pozemku, pri ktorom mu
so zreteľom na účel nájmu zostane po dobu nájmu „holé vlastníctvo“ bez možnosti užívať
pozemok.
Keďže v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd nedostatočne
zistil skutkový, dovolací súd uznesením zrušil jeho rozhodnutie (§ 243b ods. 2, prvá veta
O.s.p.) v časti, ktorou bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a vo výroku, ktorým bolo rozhodnuté
o trovách konania. Pre rovnakú vadu, pre ktorú sa zrušilo rozhodnutie odvolacieho súdu,
zrušil dovolací súd aj rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorou bola žalovanej
uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu nad 3 066,-- Sk (101,77 €) a vo výroku o trovách
konania a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 13. novembra 2009
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková