Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/52/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v spore žalobcu: BEXER s.r.o., so sídlom Tehelná 1, 085 01 Bardejov, IČO: 43 906 150, právne zastúpený: WITT&KLEIM Legal s. r. o., so sídlom Na Troskách 26, 974 01 Banská Bystrica IČO: 47 257 164, proti žalovanému: A. B. - J.K.D. mont., so sídlom J. Gagarina 8, 089 01 Svidník, IČO: 40 806 677, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marta Maruniaková, s. r. o., so sídlom Sovietských hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, IČO: 53 156 871, o zaplatenie 3542,4 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou upomínaciemu súdu sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 3542,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 11,40 % ročne zo sumy 3542,40 Eur od 24.05.2025 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur a náhrady trov konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ponechal v priestoroch žalobcu svoje hnuteľné veci bez jeho privolenia. Z tohto dôvodu žalobca listom zo dňa 28.05.2024, označeným ako „Výzva na odstránenie majetku“, ktorý bol žalovanému doručený prostredníctvom Slovenskej pošty pod podacím číslom C. a prevzatý dňa 29.05.2024, vyzval žalovaného na odstránenie jeho majetku (stojana a okien) do 14 dní od prevzatia výzvy z pozemku na ulici A. D. XXX, XXX XX E., kde zaberal parkovacie miesta o veľkosti 12 m2. Súčasne ho upozornil, že v opačnom prípade mu bude účtovať nájom.

3. Keďže žalovaný v stanovenej lehote ani v nasledujúcich mesiacoch svoj majetok neodstránil, žalobca dňa 09.05.2025 vystavil žalovanému faktúru č. FV802505002 v celkovej sume 3 542,40 Eur so splatnosťou do 23.05.2025. Faktúra bola zaevidovaná aj v kontrolnom výkaze, ktorý žalobca predložil súdu.

4. Upomínací súd vydal dňa 08.08.2025 platobný rozkaz sp.zn. .

5. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že namietal neurčitosť tvrdení žalobcu, že žalobca neuviedol, na ktorom konkrétnom pozemku vo svojom vlastníctve sa mali nachádzať hnuteľné veci žalovaného, ani nepreukázal, že je vlastníkom tohto pozemku. Uviedol, že okná a stojan neumiestnil svojvoľne, ani bez súhlasu žalobcu. Uvádzal, že okná zakúpil za účelom ich montáže pre žalobcu, pričom bol pripravený zákazku realizovať. Zamestnanec žalobcu ho uisťoval, že montáž sa uskutoční, a preto ponechal okná na danom mieste. Poprel tvrdenie žalobcu o rozsahu a umiestnení vecí.

Uvádzal, že okná a stojan nezaberali 12 m2 ani parkovacie miesta. Boli umiestnené za kontajnermi, v priestore určenom na odpad, kde sa neparkovalo, zaberali najviac 4 m2 a nijako neprekážali v parkovaní. Ako dôkaz predkladal fotodokumentáciu z augusta 2024 a poukazoval na rozdiel medzi polohou vecí na fotografiách žalobcu a reálnym stavom podľa mapy Google Maps.

6. Namietal absenciu právneho titulu, na základe ktorého by mal byť povinný platiť žalobcom požadovanú sumu. Poukázal, že medzi stranami nevznikla nájomná zmluva a že samotná faktúra nemohla založiť povinnosť plnenia bez existencie právneho dôvodu. Spornú výšku nájomného 10 Eur za m2 mesačne označil za neodôvodnenú a ničím nepodloženú. Zároveň poukazoval na to, že žalobca si účtoval nájomné za 24 mesiacov, hoci výzvu na odstránenie majetku zaslal až 29.05.2024, teda približne po 12 mesiacoch.

7. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu (č.l.32) žalovaného uviedol, že samotná fotodokumentácia predložená žalovaným (Google Street View) zachytávajúca predmetný majetok je na parcele registra C, parc. č. 346/14, zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie E.. Z LV vyplýva, že tento pozemok je vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Žalobca tiež zdôrazňoval, že žalovaný sám v odpore uviedol, že majetok bol umiestnený „na dvore pred firmou žalobcu“, čo potvrdzovalo polohu pozemku. Žalobca uvádzal, že nemôže ísť na jeho ťarchu, ak si žalovaný neoveril vlastníctvo pozemku, keďže túto informáciu si mohol bezplatne zistiť prostredníctvom verejne dostupných zdrojov alebo prostredníctvom príslušného orgánu. Podľa žalobcu bolo preto nepochybné, že majetok žalovaného sa nachádzal na pozemku patriacom žalobcovi.

8. K otázke súhlasu s umiestnením majetku žalobca poukázal, že aj keby hypoteticky existoval jeho súhlas s dočasným uskladnením vecí, tento súhlas najneskôr zanikol doručením výzvy na odstránenie majetku. Zdôrazňoval, že by bolo nelogické, aby žalobca súčasne súhlasil s umiestnením majetku a zároveň zaslal výzvu na jeho odstránenie. Žalovanému preto muselo byť najneskôr dňom doručenia výzvy zrejmé, že má majetok z pozemku odstrániť v stanovenej 14 dňovej lehote, čo neurobil. Žalobca zároveň namietal, že tvrdenia žalovaného o plánovanej montáži okien a o údajnom uisťovaní zo strany zamestnanca žalobcu neboli podložené žiadnymi dôkazmi. Podľa žalobcu išlo len o ničím nepodložené tvrdenia, ktoré nemali právnu relevanciu.

9. Žalobca poukazoval na to, že fotodokumentácia predložená žalovaným pochádza z augusta 2024, a preto tvrdenie žalovaného o ukladaní odpadu od septembra 2024 nemusí byť pravdivé a ani nesúvisí s predmetom sporu. Žalobca zdôrazňoval, že z fotografií predložených samotným žalovaným bolo zrejmé, že na celej šírke pozemku parkovali motorové vozidlá kolmo alebo šikmo. Miesto, kde bol umiestnený majetok žalovaného, podľa žalobcu zaberalo dve parkovacie miesta. Žalobca sa odvolával na technické normy STN 73 6056 a STN 73 6110, podľa ktorých je minimálna veľkosť parkovacieho miesta pri kolmom parkovaní 2,5 m × 4,5 m. Uvádzal, že nič nebránilo tomu, aby jeho parkovacie miesta mali rozmery 2,5 m × 4,8 m, teda 12 m2. Podľa žalobcu majetok žalovaného svojím umiestnením zaberal celkovo 24 m2, teda dve parkovacie miesta.

10. K tvrdeniu žalovaného, že poloha okien a stojana na fotografiách žalobcu a na Google Maps bola rozdielna, žalobca uvádzal, že uhol záberu na snímkach žalovaného skresľoval skutočné umiestnenie vecí. Podľa žalobcu z predloženej fotodokumentácie nebolo možné jednoznačne overiť pravdivosť tvrdení žalovaného, a preto tieto tvrdenia nemohli právne obstáť.

11. Žalobca ďalej uviedol, že vo výzve na odstránenie majetku výslovne upozornil žalovaného, že v prípade neodstránenia majetku mu bude účtovať nájomné. Podľa žalobcu preto žalovaný vedel, že ponechanie majetku na pozemku bude mať finančné dôsledky.

12. Žalobca uviedol, že ak by súd dospel k záveru, že nejde o nájomný vzťah, bolo by možné posúdiť vec ako bezdôvodné obohatenie podľa , keďže žalovaný užíval pozemok žalobcu bez právneho dôvodu a bezodplatne. Podľa žalobcu bolo nepochybné, že žalovaný vedel o umiestnení svojho majetku na pozemku žalobcu, vedel o povinnosti odstrániť ho v 14 dňovej lehote a vedel aj o sankcii v prípade neodstránenia. Skutočnosť, že majetok neodstránil, podľa žalobcu predstavovala akceptáciu tohto stavu.

13. K námietke žalovaného, že žalobca si účtoval nájomné za 24 mesiacov, žalobca uvádzal, že fakturovaná suma nepredstavovala nájom za 24 mesiacov, ale nájomné za dve parkovacie miesta, ktoré nebolo možné využívať z dôvodu uloženého majetku. Vo výzve na odstránenie majetku žalobca uviedol, že majetok zaberá „parkovacie miesta“ o veľkosti 12 m2, pričom jedno parkovacie miesto má 12 m2. Z použitia množného čísla podľa žalobcu vyplývalo, že žalovaný blokoval minimálne dve parkovacie miesta, teda spolu 24 m2, čo zodpovedalo fakturovanej ploche.

14. Žalovaný následne vo vyjadrení (č. l. 66) uviedol, že nemal povinnosť zisťovať, či pozemok, na ktorom boli uložené okná, patril žalobcovi. Podľa jeho tvrdenia boli okná a rámy uložené na základe pokynu žalobcu, pre ktorého ich žalovaný objednal a zaplatil, čím mu vznikla škoda. Uvádzal, že okná a rámy uložil tak, aby zaberali čo najmenej priestoru, a na podporu svojich tvrdení predložil fotodokumentáciu. Žalovaný tiež namietal, že parkovacie miesta na pozemku neboli nijako označené čiarami, a z predloženej fotodokumentácie podľa neho nevyplývalo, že by jeho majetok zaberal dve parkovacie miesta.

15. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré za účelom vytvorenia priestoru na mimosúdne vyriešenie sporu odročil na deň 24.06.2026. Keďže k zmiernemu vyriešeniu veci nedošlo, súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v súdnom spise. Žalobca zotrval na žalobe v celom rozsahu a na stanovisku, že žalovaný ponechaním svojich hnuteľných vecí bez právneho dôvodu užíval pozemok v jeho vlastníctve, za čo je povinný zaplatiť požadovanú odplatu. Žalovaný zotrval na svojej procesnej obrane, podľa ktorej boli veci na pozemku pôvodne umiestnené so súhlasom predchádzajúceho vlastníka, nezaberali žalobcom uvádzanú výmeru ani parkovacie miesta a žalobca nepreukázal právny základ ani výšku uplatneného nároku. Žalobca navrhol žalobe vyhovieť, zatiaľ čo žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

16. Súd vykonal dokazovanie výzvou žalobcu zo dňa 28.05.2024, označenou č. 23/2024 (č. l. 8), adresovanou žalovanému. Z jej obsahu vyplynulo, že žalobca vyzval žalovaného na odstránenie jeho hnuteľných vecí, konkrétne stojana a okien, umiestnených na pozemku žalobcu na adrese A. D. XXX, XXX XX E.. Žalobca vo výzve uviedol, že predmetné veci zaberajú parkovacie miesta o výmere 12 m2, a určil žalovanému lehotu 14 dní od prevzatia výzvy na ich odstránenie. Zároveň ho upozornil, že v prípade neodstránenia vecí mu bude účtovaný nájom.

17. Z podacieho hárku a záznamu o priebehu doručovania súd zistil, že žalobca podal dňa 28.05.2024 doporučenú listovú zásielku adresovanú žalovanému, ktorá mu bola doručená dňa 29.05.2024 o 13.42 hod. Uvedenými listinami bolo preukázané doručenie výzvy žalovanému.

18. Z faktúry č. FV802505002 súd zistil, že žalobca ju vystavil žalovanému dňa 09.05.2025, pričom ako predmet fakturácie uviedol dlhodobý prenájom skladovacích priestorov o výmere 12 m2, účtovaný sadzbou 10 Eur za m2 mesačne za obdobie 24 mesiacov. Cena bez dane z pridanej hodnoty predstavovala 2 880 Eur, daň z pridanej hodnoty vo výške 23 % predstavovala 662,40 Eur a celková fakturovaná suma predstavovala 3 542,40 Eur.

19. Súd vykonal dokazovanie aj kontrolným výkazom dane z pridanej hodnoty žalobcu za zdaňovacie obdobie máj 2025. V časti A.1 kontrolného výkazu bola evidovaná faktúra vystavená žalovanému pod poradovým číslom V802505002, s dátumom dodania tovaru alebo služby 09.05.2025. Ako identifikačné číslo pre daň odberateľa bolo uvedené E., základ dane bol vykázaný v sume 2 880 Eur a daň pri sadzbe 23 % v sume 662,40 Eur.

20. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E. súd zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných na tomto liste vlastníctva v podiele 1/1, a to na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č. F. XXX/XXXX dňa 10.05.2023. V časti A listu vlastníctva sú evidované parcely registra „C“ parc. č. 346/1, 346/14, 346/15 a 346/18, vedené ako zastavané plochy a nádvoria. Na liste vlastníctva sú zároveň evidované stavby, a to prevádzková budova so súpisným číslom XXX, postavená na parcele registra „C“ parc. č. 346/13, a sklad stavebného materiálu so súpisným číslom XXX, postavený na parcele registra „C“ parc. č. 346/15.

21. Z predloženej fotodokumentácie súd zistil, že hnuteľné veci žalovaného pozostávali z viacerých okenných rámov a presklených výplní uložených na kovovom stojane. Veci boli umiestnené vo

vonkajšom spevnenom priestore v blízkosti oplotenia, odpadových nádob a odvodňovacieho žľabu. Zo samotnej fotodokumentácie však nebolo možné spoľahlivo určiť presnú výmeru zabratej plochy ani jednoznačne posúdiť, či veci zaberali jedno alebo dve parkovacie miesta.

22. Súd vo veci rozhodol podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:

23. Podľa ( v znení neskorších zmien a doplnkov) právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

24. Podľa ustanovenia táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

25. Podľa ustanovenia treťou časťou tohto zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb.

26. Podľa ustanovenia zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.

27. Podľa ustanovenia () nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

28. Podľa ustanovenia nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

29. Podľa ustanovenia ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.

30. Podľa ustanovenia ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

31. Podľa ustanovenia kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

32. Podľa ustanovenia bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

33. Podľa ustanovenia predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

34. Podľa ustanovenia musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

35. V prejednávanej veci vystupovali obe strany v postavení podnikateľov a umiestnenie okenných rámov a stojana súviselo s podnikateľskou činnosťou žalovaného. Súd preto posudzoval vzťah strán ako obchodnoprávny podľa . Keďže však neobsahuje samostatnú úpravu bezdôvodného obohatenia, na jeho posúdenie súd subsidiárne aplikoval ustanovenia a nasl. v spojení s .

36. Žalobca svoj nárok označil ako nárok na zaplatenie nájomného. Z vykonaného dokazovania však nevyplynulo, že by medzi stranami bola uzatvorená nájomná zmluva alebo iná odplatná zmluva, na základe ktorej by žalovaný prevzal povinnosť platiť žalobcovi odplatu za uloženie svojich hnuteľných vecí na jeho pozemku. Medzi stranami nebol preukázaný súhlasný prejav vôle týkajúci sa predmetu užívania, jeho výmery, doby užívania ani výšky odplaty.

37. Výzva zo dňa 28.05.2024, v ktorej žalobca žalovanému jednostranne oznámil, že mu v prípade neodstránenia vecí bude účtovaný nájom, nepredstavovala dohodu strán o vzniku nájomného vzťahu. Rovnako samotné ponechanie vecí na pozemku po doručení výzvy nemožno bez ďalších okolností považovať za prijatie návrhu na uzatvorenie nájomnej zmluvy s obsahom jednostranne určeným žalobcom. Ani vystavením faktúry nemohol vzniknúť záväzok žalovaného, pokiaľ jeho existencia nevyplývala zo zmluvy alebo z inej zákonom predpokladanej právnej skutočnosti.

38. Neexistencia nájomnej zmluvy však sama osebe nevylučovala posúdenie nároku podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou uplatnenou žalobcom, ale skutkovým základom žaloby a žalobným návrhom. Ak niekto bez právneho dôvodu využíva cudzí pozemok na uloženie vlastných vecí, môže na jeho strane vzniknúť majetkový prospech spočívajúci v tom, že nemusel vynaložiť prostriedky na zabezpečenie iného vhodného priestoru.

39. Na základe výpisu z listu vlastníctva č. XXXX mal súd za preukázané, že žalobca sa na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 10.05.2023, stal výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných na uvedenom liste vlastníctva. Z fotodokumentácie, ako aj z vyjadrení strán vyplynulo, že na spevnenej vonkajšej ploche pri prevádzkovej budove boli umiestnené okenné rámy, presklené výplne a kovový stojan patriace žalovanému.

40. Podacím hárkom a záznamom o priebehu doručovania bolo preukázané, že žalovaný prevzal výzvu na odstránenie vecí dňa 29.05.2024. Aj keby boli veci pôvodne uložené so súhlasom spoločnosti Svidgas, s.r.o. alebo jej zamestnanca, najneskôr doručením uvedenej výzvy bolo žalovanému jednoznačne oznámené, že súčasný vlastník nehnuteľnosti si ďalšie ponechanie jeho vecí na pozemku neželá.

41. Žalobca poskytol žalovanému na odstránenie vecí lehotu 14 dní. Po jej márnom uplynutí, teda najskôr od 13.06.2024, preto mohlo ďalšie ponechanie vecí na pozemku žalobcu predstavovať užívanie cudzej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Pre rozhodnutie o žalobe však nepostačovalo preukázať iba možný vznik bezdôvodného obohatenia. Žalobca bol povinný preukázať aj jeho konkrétny rozsah a peňažnú hodnotu.

42. Žalobca nepreukázal, akú výmeru predmetné hnuteľné veci v rozhodnom období skutočne zaberali. Vo výzve zo dňa 28.05.2024 uviedol, že veci zaberajú „parkovacie miesta o veľkosti 12 m2“. Vo faktúre následne uviedol dlhodobý prenájom skladovacích priestorov o výmere 12 m2 za obdobie 24 mesiacov. V ďalšom priebehu konania však uvádzal, že žalovaný zaberal dve parkovacie miesta, z ktorých každé malo výmeru 12 m2, teda spolu 24 m2, pričom fakturovaná suma mala zodpovedať užívaniu tejto plochy počas 12 mesiacov.

43. Uvedené skutkové vymedzenia si navzájom odporujú. Suma 2 880 Eur bez DPH mohla podľa obsahu faktúry predstavovať výpočet 12 m2 × 10 Eur × 24 mesiacov, zatiaľ čo podľa neskoršieho vyjadrenia žalobcu mala predstavovať výpočet 24 m2 × 10 Eur × 12 mesiacov. Žalobca tak rovnakú fakturovanú sumu odvodzoval od rozdielnej výmery aj od rozdielneho časového obdobia.

44. Fakturovanie náhrady za obdobie 24 mesiacov nezodpovedalo ani tvrdeniu žalobcu, podľa ktorého prípadný súhlas s uložením vecí zanikol až márnym uplynutím lehoty uvedenej vo výzve. Od 13.06.2024

do vystavenia faktúry dňa 09.05.2025 neuplynulo 24 mesiacov ani celých 12 mesiacov. Žalobca pritom nevymedzil iný konkrétny okamih, od ktorého malo užívanie pozemku žalovaným stratiť právny dôvod, ani nepreukázal oprávnenosť účtovania odplaty za celé obdobie uvedené vo faktúre.

45. Fotodokumentácia preukazovala existenciu a všeobecný spôsob uloženia okenných rámov a stojana. Nebolo však z nej možné spoľahlivo zistiť rozmery stojana, pôdorysnú plochu všetkých uložených vecí ani rozsah plochy, ktorú nebolo možné v dôsledku ich umiestnenia využívať. Fotografie neobsahovali meradlo ani iný objekt so spoľahlivo známymi rozmermi, na základe ktorého by bolo možné presnú výmeru určiť.

46. Zo samotných fotografií nebolo možné jednoznačne uzavrieť ani to, že veci zaberali dve funkčné parkovacie miesta. Skutočnosť, že plocha nebola vyznačená vodorovným dopravným značením, sama osebe nevylučovala jej využívanie na parkovanie. Rovnako však všeobecný poukaz žalobcu na technické normy upravujúce rozmery parkovacích miest nepreukazoval, že na konkrétnom mieste boli vytvorené dve parkovacie miesta zodpovedajúce týmto normám a že ich žalovaný svojimi vecami v celom rozsahu znemožnil využívať.

47. Výpis z listu vlastníctva preukazoval vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnostiam, nepreukazoval však rozsah plochy zabratej vecami žalovaného. Výzva na odstránenie majetku preukazovala nesúhlas žalobcu s ďalším uložením vecí, avšak údaj o výmere 12 m2 v nej predstavoval iba jednostranné vyjadrenie žalobcu, ktorého správnosť nebola podporená meraním, geometrickým zameraním ani iným objektívnym dôkazom.

48. Faktúra č. FV802505002 a kontrolný výkaz DPH preukazovali, že žalobca požadovanú sumu vyúčtoval a zaevidoval vo svojom účtovníctve a daňovej evidencii. Tieto listiny však samy osebe nepreukazovali vznik hmotnoprávnej povinnosti žalovaného ani správnosť údajov o výmere, období a jednotkovej cene uvedených vo faktúre. Kontrolný výkaz DPH je evidenčným daňovým dokladom a nemôže nahradiť dôkaz o existencii a výške žalovanej pohľadávky.

49. Pri určení peňažnej náhrady za užívanie cudzej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu sa spravidla vychádza z obvyklej odplaty, ktorú by užívateľ musel vynaložiť za užívanie rovnakého alebo porovnateľného priestoru v danom mieste a čase. Rozhodujúcimi okolnosťami sú najmä druh a poloha priestoru, jeho využiteľnosť, skutočne zabratá výmera, účel a doba užívania.

50. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. vychádzal zo záveru, že rozsah bezdôvodného obohatenia získaného užívaním cudzieho pozemku sa určuje podľa obvyklého nájomného v mieste, kde sa pozemok nachádza.

51. Pre prejednávanú vec je osobitne významné aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 15.05.2013, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2014. V uvedenej obchodnej veci sa riešilo bezdôvodné obohatenie za uskladnenie hnuteľných vecí v cudzích skladových priestoroch. Najvyšší súd vytkol nižšiemu súdu, že priznal sumu vyčíslenú vo faktúrach bez toho, aby sa bližšie zaoberal skutočným rozsahom užívanej plochy a výškou obvyklého nájomného.

52. Žalobca sadzbu 10 Eur za m2 mesačne nepreukázal žiadnym objektívnym dôkazom. Nepredložil nájomnú zmluvu týkajúcu sa rovnakého alebo porovnateľného priestoru, cenové ponuky, údaje realitných kancelárií, odborné vyjadrenie ani iný podklad, z ktorého by bolo možné zistiť obvyklú cenu za užívanie vonkajšej spevnenej plochy na účel uloženia okenných rámov v meste Svidník v rozhodnom období.

53. Sadzba za prenájom uzavretého skladovacieho priestoru nemusí zodpovedať odplate za uloženie vecí na nekrytej vonkajšej ploche pri odpadových nádobách a oplotení. Rovnako nebolo možné bez ďalšieho vychádzať zo sadzby za prenájom riadne zriadeného parkovacieho miesta, pokiaľ žalobca nepreukázal, že dotknutá plocha mala takéto určenie a že bola v dôsledku uložených vecí v celom uplatnenom rozsahu vyradená z užívania.

54. Súd nemohol výšku nároku určiť ani postupom podľa . Aplikácia uvedeného ustanovenia predpokladá, že základ nároku je preukázaný a súd má k dispozícii aspoň určité objektívne východiská umožňujúce kvalifikovaný odhad. V prejednávanej veci však nebola spoľahlivo preukázaná ani výmera užívanej plochy, ani presné obdobie, za ktoré žalobca náhradu požadoval, ani obvyklá jednotková cena.

55. Súd by preto pri určení akejkoľvek sumy musel svojvoľne zvoliť jednu z viacerých navzájom rozporných výmer a časových období a zároveň bez dôkazného podkladu určiť cenu za m2. Takýto postup by nepredstavoval kvalifikovaný odhad, ale nahradenie povinnosti žalobcu uviesť a preukázať rozhodujúce skutkové okolnosti vlastnou úvahou súdu.

56. Žalobca až na pojednávaní konanom dňa 24.06.2026 navrhol vykonať dokazovanie výsluchmi svedkov G. H. C., G. I. J., A. J. a A. K. a znaleckým dokazovaním na určenie výmery zabratého priestoru a obvyklej výšky nájomného. Súd tieto návrhy zamietol ako oneskorene uplatnené prostriedky procesného útoku.

57. Žalobca bol od začiatku konania zastúpený advokátom a už z odporu žalovaného mu bolo známe, že žalovaný výslovne namieta rozsah zabratej plochy, počet parkovacích miest, obdobie fakturácie aj sadzbu 10 Eur za m2 mesačne. Napriek tomu žalobca uvedené dôkazy nenavrhol v žalobe ani vo vyjadrení k odporu.

58. Navyše súd už na pojednávaní dňa 08.04.2026 predniesol predbežné právne posúdenie, v ktorom strany výslovne upozornil, že žalobca nepreukázal rozsah zabratej plochy ani obvyklú výšku odplaty. Žalobca preto mal dostatočný časový priestor na označenie a zabezpečenie dôkazov pred nasledujúcim pojednávaním. Neuviedol žiadnu okolnosť, ktorá by mu bránila navrhnúť tieto dôkazy skôr.

59. Vykonanie výsluchov svedkov, ktorí na pojednávaní neboli zabezpečení, by vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania. Znalecké dokazovanie by si vyžadovalo ustanovenie znalca, vymedzenie znaleckých otázok a ďalšie úkony súdu, pričom žalobca ani pri jeho navrhnutí jednoznačne nevymedzil, či má byť predmetom posúdenia plocha 12 m2 alebo 24 m2, obdobie 12 alebo 24 mesiacov a či má ísť o cenu skladovacieho priestoru, vonkajšej plochy alebo parkovacieho miesta.

60. Súd preto podľa v spojení s na tieto oneskorene predložené návrhy neprihliadol. Ich vykonanie by bolo v rozpore so zásadou sudcovskej koncentrácie, rýchlosti a hospodárnosti konania a viedlo by k ďalšiemu odročeniu sporu napriek tomu, že potreba ich predloženia bola žalobcovi známa už zo skoršieho priebehu konania.

61. Súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že žalobca síce preukázal svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, umiestnenie vecí žalovaného na dotknutej ploche a doručenie výzvy na ich odstránenie, nepreukázal však rozhodujúce skutkové okolnosti potrebné na určenie konkrétnej výšky peňažného nároku.

62. Žalobca nepreukázal vznik nároku na zaplatenie nájomného, keďže medzi stranami nevznikla nájomná zmluva. Pri posúdení veci podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení nepreukázal skutočne zabratú výmeru, jednoznačné obdobie neoprávneného užívania ani obvyklú výšku odplaty za užívanie porovnateľného priestoru v danom mieste a čase. Samotná faktúra, jej evidencia v kontrolnom výkaze a jednostranné určenie sadzby žalobcom tieto nedostatky nenahrádzali.

63. Keďže žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k výške žalovanej pohľadávky a súd nemal k dispozícii podklady umožňujúce priznať ani jej určitú časť, žalobu v celom rozsahu zamietol.

64. V dôsledku nepreukázania hlavného peňažného nároku nebol žalovaný v omeškaní s jeho splnením. Žalobcovi preto nevzniklo ani právo na úrok z omeškania podľa , ani právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur podľa .

65. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s . Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu súd voči žalobcovi priznal nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.