Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
02f/384594.d16679.pdf
PDF · 98.87 KB
No categories available
3Cdo/136/2012
Najvyšší súd 3 Cdo 136/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne E. K., bývajúcej v R.,
proti žalovanému J. Ď., podnikajúcemu pod obchodným menom E., so sídlom v L., IČO: X.,
bývajúcemu v L., zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. M. K., s.r.o., so sídlom v B.,
IČO: X., o zaplatenie 2 306,51 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod
sp. zn. 9 C 113/2005, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 28. februára 2012 sp. zn. 14 Co 414/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalobkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Lučenec rozsudkom z 31. mája 2010 č.k. 9 C 113/2005-526 uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 949,25 € titulom bezdôvodného obohatenia
(§ 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka), ktoré získal na jej úkor užívaním nehnuteľností
v jej podielovom spoluvlastníctve. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobkyni priznal tiež
príslušenstvo prisúdenej sumy – 6% ročný úrok z omeškania od 10. júna 2005 do zaplatenia
(§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 142
ods. 3 O.s.p. a § 151 ods. 7 O.s.p.
Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie obaja účastníci konania. Krajský súd
v Banskej Bystrici rozsudkom z 22. marca 2011 sp. zn. 14 Co 178/2010 napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni do 3 dní sumu 1 667,66 € so 6%
ročným úrokom z omeškania počnúc 10. júnom 2005 do zaplatenia; vo zvyšku žalobu
zamietol. Rozhodol tiež o trovách konania.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie. Najvyšší súd
Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) uznesením zo 6. decembra 2011
sp. zn. 3 Cdo 94/2011: I. odmietol dovolanie v časti smerujúcej proti výroku rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. marca 2011 sp. zn. 14 Co 178/2010, ktorým bol
rozsudok Okresného súdu Lučenec z 31. mája 2010 č.k. 9 C 113/2005-526 zmenený tak, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni do 3 dní sumu 949,25 € so 6% ročným úrokom
z omeškania počnúc 10. júnom 2005 do zaplatenia, II. zrušil výrok rozsudku Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 22. marca 2011 sp. zn. 14 Co 178/2010, ktorým bol rozsudok Okresného
súdu Lučenec z 31. mája 2010 č.k. 9 C 113/2005-526 zmenený tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobkyni do 3 dní sumu od 949,25 € do 1 667,66 € so 6% ročným úrokom
z omeškania počnúc 10. júnom 2005 do zaplatenia; uvedený rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici zrušil tiež vo výroku o trovách konania, III. vec v rozsahu zrušenia vrátil
Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 28. februára 2012 sp. zn. 14 Co 414/2011
rozsudok Okresného súdu Lučenec z 31. mája 2010 č.k. 9 C 113/2005-526 vo výroku, ktorým
žalobu zamietol nad sumu 949,25 € so 6% ročným úrokom z omeškania počnúc 10. júnom
2005 do zaplatenia, zmenil tak, že: a/ žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 359,20 € so 6%
ročným úrokom z omeškania počnúc 10. júnom 2005 do zaplatenia, b/ vo zvyšku žalobu
zamietol. Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania zrušil a vec v rozsahu
zrušenia vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Rozhodol tiež, že účastníci nemajú právo
na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.
Proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol prvostupňový rozsudok zmenený
tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni (nad rámec toho, čo jej prisúdil už súd prvého
stupňa) 359,20 € s príslušenstvom, podal žalovaný dovolanie. Podľa jeho názoru sa odvolací
súd dôsledne neriadil právnymi názormi vyplývajúcimi zo zrušujúceho uznesenia dovolacieho
súdu vydaného v tejto právnej veci, nenáležitým spôsobom interpretoval závery prijaté
dovolacím súdom, po vrátení veci dovolacím súdom nesprávne ustálil predmet ďalšieho
konania, svoje rozhodnutie nepodložil úplným zistením rozhodujúcich skutočností, vydal
„opätovne“ nepreskúmateľné rozhodnutie a vec nesprávne právne posúdil. Z týchto dôvodov
žiadal, aby dovolací súd napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu zrušil a vec aby
v rozsahu zrušenia vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.
Žalobkyňa sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený v súlade s § 241 ods. 1
O.s.p., skúmal najskôr, či dovolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote.
Dovolací súd pri posudzovaní včasnosti podania dovolania žalovaného vychádzal
predovšetkým z ustanovenia § 240 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastník môže podať
dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý
rozhodoval v prvom stupni. Rovnako vychádzal z ustanovení § 57 ods. 2 a 3 O.s.p., v zmysle
ktorých lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa,
ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok
lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne
na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný
deň. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie
odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Zo spisu vyplýva, že rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. februára 2012
sp. zn. 14 Co 414/2011 bol žalobkyni doručovaný poštou na adresu advokátky, ktorá
ju zastupovala (doručenka založená na č.l. 611 spisu preukazuje doručenie 2. marca 2012).
Aj žalovanému bol tento rozsudok doručovaný poštou (doručenka založená na č.l. 611 spisu
preukazuje doručenie tejto zásielky do vlastných rúk žalovaného 3. marca 2012).
V nadväznosti na vyššie uvedené ustanovenia treba vychádzať z toho, že
jednomesačná lehota zákonom vymedzená na podanie dovolania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) začala
v danom prípade plynúť 3. marca 2012, kedy napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
nadobudlo právoplatnosť (§ 159 ods. 1 O.s.p.) a jej koniec pripadol na 3. apríla 2012
(utorok, ktorý bol riadnym pracovným dňom). Pokiaľ žalovaný, ako to vyplýva z podacej
pečiatky na obálke odovzdanej pošte na doručenie prvostupňovému súdu (č.l. 621a spisu),
podal dovolanie 5. apríla 2012, urobil tak po uplynutí lehoty na podanie dovolania (§ 240
ods. 1 O.s.p.).
Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky oneskorene podané dovolanie
žalovaného odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa dovolaním z hľadiska jeho
procesnej prípustnosti a opodstatnenosti.
V dovolacom konaní úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd žalobkyni nepriznal náhradu trov
dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na priznanie tejto náhrady (243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 7. júna 2012
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková