Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Ndz/7/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu A. P., bytom K. X., V., proti

žalovanému Krajskému súdu v Nitre, so sídlom Štúrova 9, Nitra, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. Spr-Io 32/2011 zo 6. mája 20011, vo veci vedenej na Krajskom

súde v Nitre pod sp. zn. , o návrhu na vylúčenie sudcov Krajského súdu v Nitre,

takto

rozhodol:

Sudcovia Krajského súdu v Nitre JUDr. M. M., JUDr. D. V. a JUDr. D. K., JUDr.

I. D., JUDr. M. P., Mgr. I. V., JUDr. D. H., JUDr. R. P., JUDr. V. S., JUDr. V. P., JUDr. E.

M., JUDr. B. M., JUDr. M. H., JUDr. J. P., JUDr. V. N., JUDr. K. M., JUDr. L. G., JUDr. D.

P., JUDr. S. S., JUDr. A. K., PhD., JUDr. Ľ. M., PhD., JUDr. J. V., JUDr. Z. M., JUDr. Š.

H., JUDr. A. N., JUDr. Ľ. K., JUDr. S. L., JUDr. I. K., JUDr. J. B., JUDr. Z. B., JUDr. V. T.,

PhD., JUDr. P. L., JUDr. P. P., Mgr. E. N., JUDr. J. B. a JUDr. E. H. nie sú vylúčení

z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn.

.

Sudcovia Krajského súdu v Nitre JUDr. S. Z. – predsedníčka Krajského súdu

v Nitre, a JUDr. R. G. - podpredseda Krajského súdu v Nitre, sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania tejto veci.

O d ô v o d n e n i e :

V hore označenej veci podaním zo dňa 22.8.2011 žalobca žiadal o vylúčenie všetkých

sudcov Krajského súdu v Nitre z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom

2

súde v Nitre pod sp. zn. , ktoré odôvodnil tým, že predsedníčka Krajského súdu

v Nitre systematicky a vedome ako odvolací orgán potvrdzovala rozhodnutia prvostupňového

orgánu – povinnej osoby Okresného súdu Nitra v neprospech žalobcu. Vyslovil pochybnosti

o nezaujatosti všetkých sudcov a senátov Krajského súdu v Nitre a dožadoval sa, aby túto vec

neprejednával a nerozhodoval sudca a senát Krajského súdu v Nitre ale iný krajský súd. Tiež

poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 27.5.2008, z ktorého je zrejmé, že danú vec nemôže prejednávať ani jeden sudca

a senát Krajského súdu v Nitre, nakoľko ide o totožný prípad.

Zároveň požiadal o prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), nakoľko prebieha priestupkové a disciplinárne konanie

proti predsedovi Okresného súdu v Nitre, čo môže mať vplyv a výsledok tohto konania.

K námietke zaujatosti podal dňa 7.11.2011 oznámenie predseda senátu 15S JUDr. J. B.,

ktorý uviedol, že s poukazom na tvrdenia žalobcu a na skutočnosť, že žalovaným je Krajský

súd v Nitre, na ktorý bola pridelená na výkon funkcie sudcu a predsedu senátu, vznáša aj on

námietku zaujatosti podľa a vo vzťahu k žalovanému a jeho predsedníčke ako

i podpredsedovi, s ktorými je v priateľskom vzťahu.

Sudca a člen senátu 15S JUDr. P. L. taktiež uviedol, že sa cíti byť vo veci zaujatý

vzhľadom k tomu, že žalovaným je subjekt, ku ktorému má subjektívny vzťah vyvolávajúci

možnosť zaujatosti.

Sudkyňa a členka senátu 15S JUDr. E. H. vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je jej

zamestnávateľom a na priateľský vzťah k jeho predsedníčke a podpredsedovi sa tiež cítila byť

vo veci zaujatá.

Predsedníčka Krajského súdu v Nitre JUDr. S. Z. uviedla, že sa cíti byť zaujatá,

nakoľko žalobou napadnuté rozhodnutie vydala.

Podpredseda Krajského súdu v Nitre JUDr. R. G. uviedol, že vo veci je zaujatý,

pretože je štatutárnym zástupcom žalovaného.

3

Ostatní sudcovi Krajského súdu v Nitre s výnimkou JUDr. Z. B. a JUDr. D. V., ktoré

sú dlhodobo práceneschopné a JUDr. S. L., ktorý vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že

nie je zaujatý, sa vyjadrili tak, že vo veci sa cítia byť zaujatí s ohľadom na osobu žalovaného,

resp. pre pomer k osobe žalovaného, u ktorého vykonávajú sudcovskú funkciu, pričom

väčšina z nich uviedla aj to, že s predsedníčkou súdu, ktorá je ich nadriadenou, sú

v priateľskom vzťahu.

Krajský súd v Nitre v súlade s predložil námietku zaujatosti

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, spis došiel súdu dňa 30.11.2011.

Podľa v spojení s veta prvá sudcovia sú vylúčení

z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo

k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Účelom je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu

súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho

rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď:

1. k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo vedľajším

účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania, ale tiež vtedy, keď

sudca verejne – napríklad prostredníctvom médií alebo iným spôsobom vyjadril právny názor

na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť),

2. k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského,

manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu alebo relevantného

osobného vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)],

3. k zástupcom účastníkov konania.

Pomer k veci ako okolnosť spochybňujúca nezaujatosť sudcu predpokladá situáciu,

keď sudca je právne zainteresovaný na výsledku konania. O pomere k účastníkovi alebo

k zástupcovi ako okolnosti vzbudzujúcej pochybnosti o nezaujatosti sudcu možno uvažovať,

ak sa zakladá na príbuzenstve, či iných kladných alebo záporných vzťahoch sudcu

k účastníkom alebo k ich zástupcom. Zákonom predpokladané dôvody podmieňujúce

zaujatosť alebo nezaujatosť sudcu na prejednanie a rozhodnutie pridelenej veci musia

vyplývať z objektívnych skutočností. V námietke zaujatosti účastník nemôže ako dôvod

použiť okolnosti, ktoré spočívajú v postupe súdu v konaní o prejednaní veci. Postupom

4

sa rozumejú procesné úkony súdu vrátane rozhodnutí, ktoré upravujú vedenie konania.

V širšom chápaní môžeme k postupu sudcu priradiť aj jeho rozhodnutie vo veci samej, ktoré

je jeho ústavnou povinnosťou a preto túto okolnosť, že v inej veci meritórne rozhodol

v prípade v jeho neprospech zásadne nemožno použiť ako dôvod na námietku zaujatosti.

Ide o procesné úkony a rozhodnutia, ktoré upravuje , ktoré sú ním

predvídané a majú upravené svoje účinky na priebeh konania. Iné úkony a rozhodnutia, ktoré

sú výsledkom procesnej improvizácie v postupe súdu, za splnenia aj ostaných zákonných

podmienok, nemožno použiť ako dôvody na námietku zaujatosti. Sudcu nemožno vylúčiť

nielen pre úkony v prejednávanej veci, ale ani pre úkony v iných právnych veciach vrátane

rozhodnutí, ktoré vydal. Ak sú v námietke zaujatosti uvedené len také skutočnosti, neprihliada

sa na ne, t.j. platí fikcia ako by námietka nebola vznesená, ale len v rozsahu týchto

skutočností, v ktorom prípade sa vec nepredkladá nadriadenému súdu na rozhodnutie

o námietke zaujatosti. Ak námietka obsahuje aj iné okolnosti, treba ju predložiť bez ohľadu

na to, že o niektorých okolnostiach platí, že sa na ne neprihliada, pretože v opačnom prípade

by mohol nastať dôvod pre zrušenie rozhodnutia podľa , v spojení

s v 205a ods. 1, písm. a/ . Taký dôvod pre zrušenie rozhodnutia vo veci samej by sa

mohol uplatniť aj v dovolacom resp. v mimoriadnom dovolacom konaní. Pre vylúčenie sudcu

z prejednania a rozhodnutia veci nepostačujú subjektívne pocity účastníka konania, z dôvodu

ktorých tvrdí, že má pochybnosti o nezaujatosti sudcu na prejednanie a rozhodnutie veci, ako

aj je nepostačujúci subjektívny názor konajúceho sudcu, že sa cíti byť zaujatý na prejednanie

a rozhodnutie mu pridelenej veci, ako aj naopak. Zaujatosť konkrétneho sudcu

v prejednávanej veci musí vyplývať z objektívnych okolností podmieňujúcich jeho

vzťah k predmetu konania alebo jeho vzťah k účastníkom tohto konania alebo k ich

zástupcom. Povinnosť preukázať okolnosti odôvodňujúce zaujatosť konajúceho sudcu na

prejednaní a rozhodnutí mu pridelenej veci spočíva na tom, kto vzniesol námietku zaujatosti.

Podľa a o sudcoch a prísediacich v znení

neskorších predpisov (ďalej lej „zákon o sudcoch“) sudca je predstaviteľ súdnej moci.

Právomoc súdu sudca vykonáva na nezávislom a nestrannom súde oddelene od iných štátnych

orgánov. Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné

právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne,

spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade

so zákonom. Podľa § 30 citovaného zákona v záujme záruky nezávislosti a nestrannosti

5

výkonu sudcovskej funkcie je sudca povinný dbať svojím správaním na to, aby jeho

nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. V občianskom živote, pri výkone funkcie sudcu

aj po jeho skončení sa sudca musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť

funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov.

Z toho vyplýva, že sudca musí byť nielen nestranný, ale sa musí ako nestranný javiť navonok.

Nestranný je sudca, u ktorého nie sú pochybnosti o jeho nezaujatosti so zreteľom na

jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom a súčasne sa nepodieľal na

rozhodovaní vo veci v niektorom inštančnom stupni. Rozhodovaním sa rozumie účasť na

hlasovaní alebo inom spôsobe účasti na prijímaní rozhodnutia vo veci samej (samosudca), ako

aj na rozhodnutiach, ktoré pripravujú skutkový a právny základ na rozhodnutie vo veci samej.

Základom na záver o nevyhnutnosti vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania veci je

pochybnosť o jeho nezaujatosti.

Predpokladom skutočného uplatnenia zásady rovnosti účastníkov v konaní a zaistenia

záruk správneho a spravodlivého rozhodnutia je, aby v konaní konal a rozhodoval sudca

nezaujatý, ktorý nie je v žiadnom osobnom vzťahu k účastníkom a k ich zástupcom, a ktorý

nie je žiadnym spôsobom zainteresovaný na výsledku konania. V súlade s tým zákon

vo vyššie citovanom ustanovení konštruuje ako dôvody vylúčenia sudcu

sudcov pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom. Zákon zakladá vylúčenie sudcu

na existencii určitého dôvodu vymedzeného takými konkrétne označenými a zistenými

skutočnosťami, vo svetle ktorých sa javí sudcova nezaujatosť pochybnou. Vylučuje sa tým

subjektívny pohľad na vylúčenie sudcu; na to, aby bol sudca vylúčený, nemôžu postačovať

pocity účastníka o tom, že možno mať pochybnosti o nezaujatosti sudcu, ale musí byť zistený

dôvod, z ktorého vyplýva, že možno pochybovať o sudcovej nezaujatosti.

V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na rozhodnutie

Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. , v ktorom ústavný súd

vyslovil právny záver, že „obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej

veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, to znamená, že súd musí každú vec

prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu

z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci“.

Ústavný súd Slovenskej republiky nestrannosť sudcu judikoval aj v ďalších rozhodnutiach

(pozri bližšie napr. sp. zn. , ).

6

Ako je už spomenuté vyššie, sudcov pomer k účastníkom alebo ich zástupcom môže

byť založený predovšetkým na príbuzenskom alebo jemu obdobnom vzťahu, ktorému

na roveň môže v konkrétnom prípade stáť vzťah priateľský či naopak zjavne nepriateľský.

Do úvahy prichádza i vzťah ekonomickej závislosti. Uplatnená námietka zaujatosti pre pomer

sudcu k veci musí byť v príčinnej súvislosti s predmetom daného konania. (Uznesenie

Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 20. júla 1999.)

V danej veci nemožno opomenúť, že väčšina z namietajúcich sa sudcov uviedla ako

dôvod svojej zaujatosti pomer k žalovanému, resp. predsedníčke Krajského súdu v Nitre,

avšak neuviedla, čo im konkrétne bráni v rozhodnutí predmetnej veci. Samotná formulácia

„som sudcom/sudkyňou Krajského súdu v Nitre“, resp. doplnená o konštatovanie, že „krajský

súd je mojim zamestnávateľom“ nezodpovedá zákonnej požiadavke uvedenej v § 14 ods. 1

, a to najmä s prihliadnutím na ustanovenie zákona o sudcoch a

.

V danej veci nemožno tiež neuviesť, že pre vylúčenie sudcu v zmysle

by neobstálo vyjadrenie niektorých sudcov Krajského súdu v Nitre, ktorí pre dôvod svojej

zaujatosti považujú predsedníčku krajského súdu za svoju nadriadenú resp. uvádzajú, že sú

s ňou nielen v priateľskom, ale aj v podriadenom vzťahu, a neobstál by ani názor, že žalovaný

je ich zamestnávateľom, nakoľko podľa vymenovaním

za sudcu vzniká a zánikom funkcie sudcu zaniká osobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého

vyplývajú práva a povinnosti sudcu a štátu upravené týmto zákonom; za štát v týchto vzťahoch

koná ústredný orgán štátnej správy súdov, ktorého pôsobnosť upravuje osobitný predpis.

Práve osobitný vzťah sudcu k štátu musí sudcovi umožniť konať a rozhodovať

nezávisle a nezaujato vo všetkých veciach, teda aj vo veciach, ktoré sa týkajú nielen štátu,

s ktorým tento vzťah po dobu výkonu svojej sudcovskej funkcie udržiava, nevynímajúc veci

týkajúce sa orgánov správy súdu, na ktorom aktuálne vykonáva svoju funkciu. K tomuto

postoju výslovne sudcovi priznáva nezávislosť pri výkone

jeho funkcie. Taktiež v zmysle o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 35 cit. zák.) pôsobnosť predsedu súdu

v oblasti riadenia a správy súdu je potrebné vnímať ako súhrn určitých oprávnení a zároveň aj

ako zákonom dané povinnosti; predseda je zároveň štatutárnym orgánom súdu, pokiaľ tento

7

zákon nezveruje toto postavenie v oblasti správy súdu inému subjektu – riaditeľovi správy

súdu. V zmysle a o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov orgány riadenia a správy súdu (t.j. predseda

súdu a podpredseda súdu) vykonávajú riadenie a správu súdov v rozsahu a spôsobom

ustanoveným zákonom; úlohou riadenia a správy súdov je vytvárať súdom Slovenskej

republiky podmienky na riadny výkon súdnictva najmä v oblasti personálnej, organizačnej,

ekonomickej, finančnej, odbornej a dohliadať na riadny výkon súdnictva spôsobom

a v medziach ustanovených zákonom, pričom riadenie a správa súdov nesmú zasahovať

do rozhodovacej činnosti súdov.

Z uvedeného je zrejmé, že predseda súdu nie je nadriadeným sudcu ani sudca nie je

podriadeným predsedovi súdu.

Ani samotná okolnosť, že sudcovia sa navzájom (ako kolegovia) poznajú a pravidelne

sa stretávajú na pracovisku, nemôže byť (bez ďalšieho) dôvodom pre vylúčenie sudcu

z prejednávania a rozhodovania veci. Vzťahy sudcov navzájom sú vo všeobecnosti neutrálne,

budované na princípoch profesionálnej spolupráce, riešenia obdobných pracovných úloh

a problémov. Takéto kolegiálne vzťahy sudcov nemožno bez ďalšieho považovať za okolnosť

vzbudzujúcu pochybnosti o ich nezaujatosti. Jedine v prípade, kedy vzájomný vzťah presiahne

takto chápaný profesionálny rámec a nadobúda charakter bližšieho osobného vzťahu

(rodinného, priateľského a pod.), možno o tejto okolnosti uvažovať ako o dôvode pre vylúčenie

sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Je však nutné, aby táto okolnosť bola nielen

konštatovaná, ale aj skutkovo vymedzená, preto aj napríklad tvrdenie o priateľskom pomere

by malo byť konkretizované. Až v takomto prípade môže vykazovať právne významné znaky

z hľadiska ; o takýto prípad však v prejednávanej veci nejde.

Na druhej strane k záveru o tom, že sudca je vylúčený, nie je potrebné, aby bolo

preukázané, že je zaujatý. Na vylúčenie sudcu postačuje, ak možno mať so zreteľom na jeho

pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom pochybnosti o jeho nezaujatosti.

Nestrannosť treba skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska

nestrannosti, t. j. v danom prípade treba zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho

prípad, a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade treba zistiť, či sú

poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere.

8

V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až do

predloženia dôkazu opaku (Piersach v. B. - rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 1.

októbra 1982).

Existencia nestrannosti musí teda byť určená podľa subjektívneho hľadiska,

to znamená na základe osobného presvedčenia a správania sudcu v danej veci, a tiež podľa

objektívneho hľadiska, t. j. zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola

z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (pozri rozhodnutie Ústavného

súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. ).

Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti,

resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý

mohol byť. Nestrannosť sudcu je zvyčajne definovaná ako „absencia predsudku alebo

zaujatosti v konkrétnej veci."

Za objektívne pritom nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne

niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť

k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci

disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania

a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k veci, účastníkom

alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej

povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle a nestranne.

Meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôže byť ani subjektívne hľadisko

účastníka konania, ktoré je spravidla motivované tým, že súd nekoná a nerozhoduje podľa

jeho predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania nepatrí

účastníkovi konania a nemôže objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu.

Ani žalobcom udávaný spôsob rozhodnutia vo veci, ktorá je predmetom preskúmania,

ako aj v jeho iných obdobných veciach sám osebe nezakladá dôvod vylúčenia sudcov

Krajského súdu v Nitre z prejednávania a rozhodovania v danej veci. V tejto súvislosti

Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že základom pre vylúčenie sudcu môžu byť

len objektívne existujúce zákonné dôvody, nie však to, že účastník sa nestotožňuje s jeho

rozhodovaním. Na dosiahnutie nápravy v občianskom súdnom konaní slúžia predovšetkým

9

opravné prostriedky, nie námietka zaujatosti, ktorej účel je zásadne odlišný. Iba na tomto

základe však bez ďalšieho nemožno urobiť záver o splnení podmienok ustanovenia § 14 ods. l

, ak súčasne nie sú k dispozícii ďalšie doložené skutočnosti, ktorých konkrétny obsah

a charakter by objektivizoval uplatnenú námietku.

Súčasťou základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom podľa čl. 46

ods. 1 nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu účastníka súdneho

konania, ktorý podal takýto návrh podľa a vylúčiť označeného sudcu z ďalšieho

prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie

veci nestranným súdom je iba povinnosť súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na

vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom

(viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 25. marca 1998).

I keď zákon v spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania

vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len

pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre

ľudské práva najmä vo veci Delcourt v. Belgicko, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí

byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná ("justice must not only be done,

it must also be seen to be done")], nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu

podľa ods. l predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie

byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi ( ).

Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len

celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť

v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo. Z vyššie uvedeného vychádza

aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko

nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko

objektívne, založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností

o zaujatosti sudcu (napr. Saraiva De Carvalho proti Portugalsku, 1994, Guatrin a ďalší proti

Francúzsku, 1998). Preto k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť

len vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo ich k zástupcom dosiahne takú intenzitu,

že nebudú schopní nezávisle a nestranne rozhodovať (, Sbírka nálezů a usnesení

ÚS ČR, sv. 23, nález č. 98, str. 11).

10

Pokiaľ žalobca poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 27.5.2008 sp. zn. vo veci žalobcu proti Krajskému súdu v Trnave, treba

uviesť, že v tejto veci Najvyšší súd Slovenskej republiky nerozhodol o vylúčení sudcov, ale

o prikázaní veci z dôvodu vhodnosti podľa , pričom v dôvodoch svojho

rozhodnutia taktiež poukázal na ustanovenie , ktorý

sudcovi nielen výslovne priznáva nezávislosť výkonu funkcie sudcu, ale súčasne

prostredníctvom iných právnych predpisov zabezpečuje garancie bežné v demokratickej

spoločnosti na ničím nerušený výkon funkcie sudcu. Aj v tejto veci Najvyšší súd Slovenskej

republiky upozorňuje na to, že „opačný výklad situácie sudcu, ktorý by sa mal dostať

(a v posudzovanej veci je dôvodný záver o narastajúcom výskyte týchto vecí pri aplikácii

o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov jednotlivcami nespokojnými s výsledkami

prvostupňového informačného konania) do konfliktu so štátnou správou svojho súdu, by

ohrozoval v prípade nedostupnosti vhodnej rozhodovacej alternatívy dostupnosť

spravodlivosti, a v konečnom dôsledku by maril riadne uplatnenie zaručeného práva

jednotlivca na spravodlivú súdnu ochranu v zmysle či. 46 a nasl. ustanovení

Slovenskej republiky“ a taktiež poukazuje na to, že danú situáciu je potrebné dôsledne odlíšiť

od uznávaného princípu „nemo iudex in causa sua“, lebo tu nejde o osobnú vec sudcu, ale

o stále zdôrazňovaný vzťah medzi sudcom na strane jednej a štátom, tzn. výkonnou mocou.

Keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by bola

z hľadiska relevantná, a ani z vyjadrení uvedených sudcov, ktorým vec podľa

rozvrhu práce pripadla na rozhodnutie ani ostatných sudcov, nevyplývajú žiadne zákonné

dôvody pre ich vylúčenie, Najvyšší súd Slovenskej republiky nevyhovel vznesenej námietke

zaujatosti a rozhodol podľa ustanovenia druhá veta tak, že označení sudcovia

Krajského súdu v Nitre nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.

Vylúčení z prejednania a rozhodovania danej veci sú len JUDr. S. Z. – predsedníčka

Krajského súdu v Nitre a JUDr. R. G. - podpredseda Krajského súdu v Nitre, nakoľko JUDr.

S. Z. ako predsedníčka Krajského súdu v Nitre a jeho štatutárna zástupkyňa vydala

rozhodnutie, ktoré je predmetom preskúmania v tomto konaní a JUDr. R. G. ako podpredseda

Krajského súdu v Nitre, a teda jej zástupca, sa môže tiež podieľať na vybavovaní vecí podľa

o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

11

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 7. decembra 2011

JUDr. Jaroslava Fúrová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská