Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/98/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu : L. B., bývajúci

V., proti žalovanému : B., zastúpený JUDr. D. S., advokátom v T., o zaplatenie 101,47 €

s prísl., vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. , o dovolaní žalovaného

proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 18. novembra 2010 sp.zn.

t a k t o :

Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Trnave z 18. novembra 2010 sp.zn.

a uznesenie Okresného súdu Trnava zo 4. mája 2010 č.k. -27

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava uznesením zo 4. mája 2010 č.k. -27 odmietol odpor

žalovaného proti platobnému rozkazu Okresného súdu Trnava č.k. -7 zo dňa

8.3.2010, keď takýto odpor nemohol považovať za odôvodnený, nakoľko v ňom žalovaný

nepopiera existenciu uplatneného práva, len zdôvodňuje a vysvetľuje, z akých dôvodov

v súčasnosti nemôže uspokojiť žalobcov nárok, a to bez toho, že by ho akokoľvek

spochybňoval, ba naopak ho uznáva a chce ho uspokojiť až po zlepšení svojej vlastnej

finančnej situácie po ukončení konkurzu úpadcu. Očakáva, že správcom speňažený majetok

bude postačovať na uspokojenie pohľadávky žalovaného voči úpadcovi, aby následne mohol

žalovaný uspokojiť nárok žalobcu. Na podanie žalovaného zo dňa 6. apríla 2010 neprihliadol,

keďže odpor nebol doplnený v lehote 15 dní od prevzatia platobného rozkazu.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Trnave uznesením z 18. novembra 2010 č.k.

-45 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a žalobcovi náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. Stotožnil sa v celom rozsahu so skutkovými zisteniami súdu

prvého stupňa ako i s jeho právnym posúdením veci. Uviedol, že v prejednávanej veci niet

žiadnej pochybnosti o tom, že podanie žalovaného nemohlo byť odporom s odôvodnením

2

podľa vyššie podanej definície. Uvedenie len dôvodov nesplnenia si povinnosti vyžadovanej

návrhom (s odkazom na platobnú neschopnosť) nemá žiaden vplyv na existenciu jeho právnej

povinnosti. Žalovaný vo svojom odpore žiadnym spôsobom po skutkovej či právnej stránke

nárok žalobcu nenapadol.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný, ktoré dôvodil

nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2

písm.c/ Navrhol, aby dovolací súd v zmysle ustanovenia zmenil

napadnuté uznesenie a priznal mu trovy dovolacieho konania. Uviedol, že ním podaný odpor

a jeho odôvodnenie je v tomto prípade dostatočným prejavom, z ktorého vyplývajú konkrétne

skutkové ako aj právne námietky, ktoré spochybňujú opodstatnenosť návrhu tak, aby bol

žalovaný povinný bez nariadenia pojednávania zaplatiť istinu spolu s príslušenstvom

vyplývajúcim z návrhu. Žalovaný ako správca, ktorý pracuje na správe domov bez zisku, keď

jeho príjmom zo spravovaných domov je len príspevok na správu domu (krytie režijných

nákladov správcu) nie je a nemôže byť povinný preplatkové vyúčtovanie 101,47 € zaplatiť,

keď ich sám nedostal, vrátenie tomu, u koho tento preplatok vznikol.

Žalobca sa k dovolaniu doposiaľ písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento

opravný prostriedok prípustný.

Pri skúmaní prípustnosti dovolania v prejednávanej veci vychádzal dovolací súd

z toho, že dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie, ktoré v danom prípade smeruje proti uzneseniu, je v zmysle § 239 ods. 1

prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu

prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie

je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm.c/ V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu

3

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolaním je v danom prípade napadnutý potvrdzujúci výrok uznesenia odvolacieho

súdu, ktorým bol podľa odmietnutý odpor proti platobnému

rozkazu podaný žalovaným; takéto rozhodnutie nevykazuje znaky niektorého z vyššie

uvedených uznesení v zmysle až 3 , proti ktorým je dovolanie prípustné.

Vzhľadom na ustanovenie veta druhá by prípustnosť dovolania žalovaného

prichádzala do úvahy len v prípade výskytu niektorej z vád uvedených v ustanovení § 237

V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba uviesť, že z hľadiska sú

právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne

vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia. Iné vady ( )

i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie, rovnako

tak nesprávne právne posúdenie ( ) nezakladajú prípustnosť

dovolania podľa tohto ustanovenia. Dovolateľ nenamietal, že v konaní došlo k niektorej z vád

v zmysle až e/ a ; existencia vád takejto povahy nevyšla v dovolacom

konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení vyvodiť nemožno.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkaných nesprávností, ktorých sa mal

dopustiť odvolací súd, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom odvolacieho

súdu nebola dovolateľovi odňatá možnosť konať pred súdom ( ).

Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť zákonu sa priečiaci procesný

postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu

v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

O takúto vadu ide tiež vtedy, ak súd zamietne odpor proti platobnému rozkazu, hoci

podmienky pre takýto postup uvedené v ustanovení neboli splnené

(Zo súdnej praxe č. 13/99, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

z 28. januára 1999).

Právna úprava podmienok skráteného konania ( a nasl. ) nie je zárukou

toho, že v ňom ukladaná povinnosť zodpovedá skutočnosti, pretože sa vychádza len

zo skutočností uvedených žalobcom. Nástrojom, ktorý možno odstrániť takýto stav, je včas

podaný odpor s odôvodnením ( ). Povinnosť odôvodniť odpor znamená

uviesť také tvrdenia (skutkové alebo právne), ktoré spochybňujú opodstatnenosť rozhodnutia

vydaného v skrátenom (rozkaznom) konaní.

Okresný súd Trnava platobným rozkazom č.k. -7 z 8. marca 2010 uložil

žalovanému, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi

peňažnú pohľadávku 101,47 € s príslušenstvom a trovy konania, alebo v tej istej lehote podal

odpor s odôvodnením vo veci samej na tomto súde; v poučení platobného rozkazu súd

výslovne uviedol, že pokiaľ žalovaný nesúhlasí s uloženou povinnosťou na zaplatenie

peňažnej sumy týmto platobným rozkazom, má možnosť v lehote 15 dní podať na súde, ktorý

platobný rozkaz vydal, odpor. Súd odmietne odpor, ktorý bude podaný oneskorene, bez

odôvodnenia vo veci samej, alebo neoprávnenou osobou.

Na odôvodnenie odporu podaného proti platobnému rozkazu môže žalovaný uviesť

akékoľvek tvrdenia (vecné alebo právne) spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze

uloženej povinnosti. Nie je pritom rozhodujúce, či žalovaným uvádzané skutočnosti sú aj

spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie (R 76/1999).

Žalovaný proti tomuto platobnému rozkazu podal včas odpor (č.l. 8 spisu), v ktorom

uviedol, že mu vznikol za rok 2007 nárok z vyúčtovania zaplatených záloh na dodávku tepla

a teplej úžitkovej vody vo výške 68 663,35 € voči spoločnosti V., ktorá je výrobcom

i dodávateľom tepla a teplej úžitkovej vody a na ktorú bol Okresným súdom Trnava

pod sp.zn. vyhlásený konkurz 12. júna 2008. Prihlásená pohľadávka žalovaného

do konkurzu bola správcom konkurznej podstaty uznaná, avšak pre prebiehajúci konkurz

nebola žalovanému uhradená. Žalovaný preto nemá žiadne finančné zdroje na uspokojenie

nárokov z preplatkových vyúčtovaní pre nájomcov a vlastníkov bytov a preto nevie uspokojiť

ani nárok žalobcu. Z uvedeného odôvodnenia je zrejmé, že žalovaný nezadržiava

finančné prostriedky patriace žalobcovi, pretože ich nemá.

Žalovaný odpor podaný proti platobnému rozkazu v podstate zdôvodňuje tým, že ako

správca bytového domu, v ktorom býva i žalobca môže tomuto vrátiť vyúčtovaný preplatok

na službách spojených s užívaním bytu pokiaľ ide o dodávky tepla a teplej úžitkovej vody, až

po tom, čo mu dodávateľ týchto služieb vráti zaplatené pohľadávky na ich poskytovanie

poskytnuté užívateľmi, alebo vlastníkmi bytov v bytovom dome, teda i samotným žalobcom;

žalovaný teda nezadržiava finančné prostriedky (zálohové platby na teplo a teplú úžitkovú

vodu) patriace žalobcovi. Takto podaný odpor je podľa názoru dovolacieho súdu odôvodnený

v zmysle vety tretej , nakoľko v ňom žalovaný popiera (i keď len na dobu

dočasnú) povinnosť zaplatiť (vrátiť) žalobcovi vyúčtovaný preplatok zo skôr zaplatených

záloh odovzdaných výrobcovi a dodávateľovi tepla a teplej úžitkovej vody. Je zrejmé, že

dôvodom popretia povinnosti uloženej platobným rozkazom nie je všeobecná námietka

o druhotnej insolventnosti žalovaného, ale spochybnenie zodpovednostných právnych

vzťahov medzi vlastníkom bytu – správcom bytového domu – dodávateľom služieb spojených

s užívaním bytu pri vrátení preplatkov (preddavkov) za dodávku tepla a teplej úžitkovej vody.

Nie je pritom rozhodujúce, či žalovaným uvádzané skutočnosti sú (budú) aj spôsobilé

privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie.

Podaním odporu žalovaným sa preto platobný rozkaz zo zákona zrušil v plnom

rozsahu a predseda senátu súdu prvého stupňa bol povinný nariadiť pojednávanie (§ 174

ods. 2 prvá veta ). Ak napriek tomu uznesením súd prvého stupňa odpor odmietol, odňal

žalovanému možnosť konať pred súdom ( ). Keďže túto vadu neodstránil

ani odvolací súd, je ňou postihnuté i jeho konanie a rozhodnutie. Predmetná vada konania je

dôvodom prípustnosti dovolania žalovaného a zároveň tiež dôvodom, pre ktorý musel

dovolací súd dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť, pretože rozhodnutie

vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované

za správne. Z tých istých dôvodov zrušil dovolací súd i uznesenie súdu prvého stupňa a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (, ). S poukazom na právnu

úpravu dovolacieho konania, dovolací súd sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti, ani ďalšími dôvodmi dovolania.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( veta tretia ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. decembra 2011

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová