Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
333/383217.f378cf.pdf
PDF · 186.47 KB
No categories available
2Cdo/98/2011
Najvyšší súd 2 Cdo 98/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu : L. B., bývajúci
V., proti žalovanému : B., zastúpený JUDr. D. S., advokátom v T., o zaplatenie 101,47 €
s prísl., vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 27 C 60/2010, o dovolaní žalovaného
proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 18. novembra 2010 sp.zn. 23 Co 157/2010
t a k t o :
Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Trnave z 18. novembra 2010 sp.zn.
23 Co 157/2010 a uznesenie Okresného súdu Trnava zo 4. mája 2010 č.k. 27 C 60/2010-27
a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Trnava uznesením zo 4. mája 2010 č.k. 27 C 60/2010-27 odmietol odpor
žalovaného proti platobnému rozkazu Okresného súdu Trnava č.k. 18 Ro 20/2010-7 zo dňa
8.3.2010, keď takýto odpor nemohol považovať za odôvodnený, nakoľko v ňom žalovaný
nepopiera existenciu uplatneného práva, len zdôvodňuje a vysvetľuje, z akých dôvodov
v súčasnosti nemôže uspokojiť žalobcov nárok, a to bez toho, že by ho akokoľvek
spochybňoval, ba naopak ho uznáva a chce ho uspokojiť až po zlepšení svojej vlastnej
finančnej situácie po ukončení konkurzu úpadcu. Očakáva, že správcom speňažený majetok
bude postačovať na uspokojenie pohľadávky žalovaného voči úpadcovi, aby následne mohol
žalovaný uspokojiť nárok žalobcu. Na podanie žalovaného zo dňa 6. apríla 2010 neprihliadol,
keďže odpor nebol doplnený v lehote 15 dní od prevzatia platobného rozkazu.
Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Trnave uznesením z 18. novembra 2010 č.k.
23 Co 157/2010-45 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a žalobcovi náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal. Stotožnil sa v celom rozsahu so skutkovými zisteniami súdu
prvého stupňa ako i s jeho právnym posúdením veci. Uviedol, že v prejednávanej veci niet
žiadnej pochybnosti o tom, že podanie žalovaného nemohlo byť odporom s odôvodnením
podľa vyššie podanej definície. Uvedenie len dôvodov nesplnenia si povinnosti vyžadovanej
návrhom (s odkazom na platobnú neschopnosť) nemá žiaden vplyv na existenciu jeho právnej
povinnosti. Žalovaný vo svojom odpore žiadnym spôsobom po skutkovej či právnej stránke
nárok žalobcu nenapadol.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný, ktoré dôvodil
nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2
písm.c/ O.s.p. Navrhol, aby dovolací súd v zmysle ustanovenia § 243b ods. 2 O.s.p. zmenil
napadnuté uznesenie a priznal mu trovy dovolacieho konania. Uviedol, že ním podaný odpor
a jeho odôvodnenie je v tomto prípade dostatočným prejavom, z ktorého vyplývajú konkrétne
skutkové ako aj právne námietky, ktoré spochybňujú opodstatnenosť návrhu tak, aby bol
žalovaný povinný bez nariadenia pojednávania zaplatiť istinu spolu s príslušenstvom
vyplývajúcim z návrhu. Žalovaný ako správca, ktorý pracuje na správe domov bez zisku, keď
jeho príjmom zo spravovaných domov je len príspevok na správu domu (krytie režijných
nákladov správcu) nie je a nemôže byť povinný preplatkové vyúčtovanie 101,47 € zaplatiť,
keď ich sám nedostal, vrátenie tomu, u koho tento preplatok vznikol.
Žalobca sa k dovolaniu doposiaľ písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný.
Pri skúmaní prípustnosti dovolania v prejednávanej veci vychádzal dovolací súd
z toho, že dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie, ktoré v danom prípade smeruje proti uzneseniu, je v zmysle § 239 ods. 1
O.s.p. prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu
prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm.c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie
je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm.c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd
vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Dovolaním je v danom prípade napadnutý potvrdzujúci výrok uznesenia odvolacieho
súdu, ktorým bol podľa § 174 ods. 3 písm.b/ O.s.p. odmietnutý odpor proti platobnému
rozkazu podaný žalovaným; takéto rozhodnutie nevykazuje znaky niektorého z vyššie
uvedených uznesení v zmysle § 239 ods. 1 až 3 O.s.p., proti ktorým je dovolanie prípustné.
Vzhľadom na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. by prípustnosť dovolania žalovaného
prichádzala do úvahy len v prípade výskytu niektorej z vád uvedených v ustanovení § 237
V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba uviesť, že z hľadiska § 237 O.s.p. sú
právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne
vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia. Iné vady (§ 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p.)
i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie, rovnako
tak nesprávne právne posúdenie (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.) nezakladajú prípustnosť
dovolania podľa tohto ustanovenia. Dovolateľ nenamietal, že v konaní došlo k niektorej z vád
v zmysle § 237 písm.a/ až e/ a g/ O.s.p.; existencia vád takejto povahy nevyšla v dovolacom
konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení vyvodiť nemožno.
S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkaných nesprávností, ktorých sa mal
dopustiť odvolací súd, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom odvolacieho
súdu nebola dovolateľovi odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.).
Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť zákonu sa priečiaci procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu
v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
O takúto vadu ide tiež vtedy, ak súd zamietne odpor proti platobnému rozkazu, hoci
podmienky pre takýto postup uvedené v ustanovení § 174 ods. 3 O.s.p. neboli splnené
(Zo súdnej praxe č. 13/99, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
2 Cdo 124/1998 z 28. januára 1999).
Právna úprava podmienok skráteného konania (§ 172 a nasl. O.s.p.) nie je zárukou
toho, že v ňom ukladaná povinnosť zodpovedá skutočnosti, pretože sa vychádza len
zo skutočností uvedených žalobcom. Nástrojom, ktorý možno odstrániť takýto stav, je včas
podaný odpor s odôvodnením (§ 172 ods. 1 O.s.p.). Povinnosť odôvodniť odpor znamená
uviesť také tvrdenia (skutkové alebo právne), ktoré spochybňujú opodstatnenosť rozhodnutia
vydaného v skrátenom (rozkaznom) konaní.
Okresný súd Trnava platobným rozkazom č.k. 18 Ro 20/2010-7 z 8. marca 2010 uložil
žalovanému, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi
peňažnú pohľadávku 101,47 € s príslušenstvom a trovy konania, alebo v tej istej lehote podal
odpor s odôvodnením vo veci samej na tomto súde; v poučení platobného rozkazu súd
výslovne uviedol, že pokiaľ žalovaný nesúhlasí s uloženou povinnosťou na zaplatenie
peňažnej sumy týmto platobným rozkazom, má možnosť v lehote 15 dní podať na súde, ktorý
platobný rozkaz vydal, odpor. Súd odmietne odpor, ktorý bude podaný oneskorene, bez
odôvodnenia vo veci samej, alebo neoprávnenou osobou.
Na odôvodnenie odporu podaného proti platobnému rozkazu môže žalovaný uviesť
akékoľvek tvrdenia (vecné alebo právne) spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze
uloženej povinnosti. Nie je pritom rozhodujúce, či žalovaným uvádzané skutočnosti sú aj
spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie (R 76/1999).
Žalovaný proti tomuto platobnému rozkazu podal včas odpor (č.l. 8 spisu), v ktorom
uviedol, že mu vznikol za rok 2007 nárok z vyúčtovania zaplatených záloh na dodávku tepla
a teplej úžitkovej vody vo výške 68 663,35 € voči spoločnosti V., ktorá je výrobcom
i dodávateľom tepla a teplej úžitkovej vody a na ktorú bol Okresným súdom Trnava
pod sp.zn. 25 K 5/2008 vyhlásený konkurz 12. júna 2008. Prihlásená pohľadávka žalovaného
do konkurzu bola správcom konkurznej podstaty uznaná, avšak pre prebiehajúci konkurz
nebola žalovanému uhradená. Žalovaný preto nemá žiadne finančné zdroje na uspokojenie
nárokov z preplatkových vyúčtovaní pre nájomcov a vlastníkov bytov a preto nevie uspokojiť
ani nárok žalobcu. Z uvedeného odôvodnenia je zrejmé, že žalovaný nezadržiava
finančné prostriedky patriace žalobcovi, pretože ich nemá.
Žalovaný odpor podaný proti platobnému rozkazu v podstate zdôvodňuje tým, že ako
správca bytového domu, v ktorom býva i žalobca môže tomuto vrátiť vyúčtovaný preplatok
na službách spojených s užívaním bytu pokiaľ ide o dodávky tepla a teplej úžitkovej vody, až
po tom, čo mu dodávateľ týchto služieb vráti zaplatené pohľadávky na ich poskytovanie
poskytnuté užívateľmi, alebo vlastníkmi bytov v bytovom dome, teda i samotným žalobcom;
žalovaný teda nezadržiava finančné prostriedky (zálohové platby na teplo a teplú úžitkovú
vodu) patriace žalobcovi. Takto podaný odpor je podľa názoru dovolacieho súdu odôvodnený
v zmysle § 172 ods. 1 vety tretej O.s.p., nakoľko v ňom žalovaný popiera (i keď len na dobu
dočasnú) povinnosť zaplatiť (vrátiť) žalobcovi vyúčtovaný preplatok zo skôr zaplatených
záloh odovzdaných výrobcovi a dodávateľovi tepla a teplej úžitkovej vody. Je zrejmé, že
dôvodom popretia povinnosti uloženej platobným rozkazom nie je všeobecná námietka
o druhotnej insolventnosti žalovaného, ale spochybnenie zodpovednostných právnych
vzťahov medzi vlastníkom bytu – správcom bytového domu – dodávateľom služieb spojených
s užívaním bytu pri vrátení preplatkov (preddavkov) za dodávku tepla a teplej úžitkovej vody.
Nie je pritom rozhodujúce, či žalovaným uvádzané skutočnosti sú (budú) aj spôsobilé
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie.
Podaním odporu žalovaným sa preto platobný rozkaz zo zákona zrušil v plnom
rozsahu a predseda senátu súdu prvého stupňa bol povinný nariadiť pojednávanie (§ 174
ods. 2 prvá veta O.s.p.). Ak napriek tomu uznesením súd prvého stupňa odpor odmietol, odňal
žalovanému možnosť konať pred súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.). Keďže túto vadu neodstránil
ani odvolací súd, je ňou postihnuté i jeho konanie a rozhodnutie. Predmetná vada konania je
dôvodom prípustnosti dovolania žalovaného a zároveň tiež dôvodom, pre ktorý musel
dovolací súd dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť, pretože rozhodnutie
vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované
za správne. Z tých istých dôvodov zrušil dovolací súd i uznesenie súdu prvého stupňa a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 3 O.s.p.). S poukazom na právnu
úpravu dovolacieho konania, dovolací súd sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti, ani ďalšími dôvodmi dovolania.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. decembra 2011
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová