Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Co-131-2013.pdf
PDF · 96.76 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/131/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, R., zast. JUDr. Milanom Kuhajdom, advokátom, AK so sídlom Vajanského 54, Piešťany, proti odporcovi: Bytové družstvo so sídlom v Trnave, Beethovenova 26, Trnava, IČO: 00 175 480, zast. JUDr. Dušanom Slaninom, advokátom, AK so sídlom Bradlanská 2, Trnava, o zaplatenie 128,33 eur s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 18.decembra 2012, č.k. 16C/89/2011
- 66, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti istiny 128,33 eur p o t v r d z u j e a vo zvyšnej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania a náhrady trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 128,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 7.10.2008 do zaplatenia, trovy konania vo výške 16,50 eur a k rukám zástupcu navrhovateľa trovy právneho zastúpenia vo výške 196,60 eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, keď súd zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Trnava zo dňa 15.2.2011 č.k. 13Ro/15/2011 - 9. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 8 zákona č. 182/1993 Z.z., § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 101 Občianskeho zákonníka, § 517 ods. 2 O.s.p., Nariadením vlády SR č. 87/1995 Zb., § 142 ods. 1 O.s.p., § 185 ods. 3 O.s.p., keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je dôvodný a nie je premlčaný. Súd mal preukázané, že navrhovateľ je vlastníkom bytu vo Vrbovom, SNP 290 a z vyúčtovania zálohových úhrad a nákladov za užívanie bytu za rok 2007 vyplýva, že odporca ako správca domu vykázal navrhovateľovi na úhradách celkom preplatok vo výške 6.990 Sk. Odporca predmetný preplatok neuhradil v celej výške z dôvodu, že prvotný dodávateľ služieb mu preplatky nevyplatil a voči tomuto je vyhlásený konkurz, v ktorom je pohľadávka prihlásená. Súd vyhodnotil túto námietku odporcu ako nedôvodnú, nakoľko táto okolnosť nemá žiaden vplyv na vzťah účastníkov tohto konania z hľadiska povinnosti a zodpovednosti odporcu voči navrhovateľovi. Podľa § 8b zákona č. 182/1993 Z.z. správca zodpovedá za záväzky vlastníkov bytov a nebytových priestorov doma vzniknuté pri výkone správy až do výšky splatených úhrad za plnenia alebo do výšky zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv v príslušnom dome. Zodpovednosť za úhradu záväzkov voči dodávateľom služieb a tovaru, ktoré obstaráva správca v rámci zmluvy o výkone správy nesie vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome iba, ak nie sú kryté úhradami za plnenia alebo úhradami preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv správcovi. Odkúpením bytov do osobného vlastníctva sa zmenil vlastník bytu, ktorý ohľadne poskytovania služieb uzatvoril zmluvu so správcom, ktorý sa zaviazal služby zabezpečovať. Jedná sa o dva samostatné vzťahy obdobné i nájmu bytu a to vlastník bytu - správca (predtým nájomca) a ďalší vzťah správca - dodávateľ (predtým dodávateľ). S poukazom na právny režim a titul úhrad spojených s
užívaním bytu je nepochybné, že v prípade preplatku alebo nedoplatku z vyúčtovania úhrad za užívanie bytu je potrebné na uplatnenie nároku aplikovať všeobecnú 3-ročnú premlčaciu dobu, keď plnenie bolo na základe platnej zmluvy z platného právneho úkonu. Sám odporca namietal skutočnosť, že by na jeho strane vzniklo bezdôvodné obohatenie, pri ktorom je subjektívna premlčacia lehota 2-ročná, objektívna 3-ročná v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Jeho námietka premlčania je teda neopodstatnená. V danom prípade je nesporné, že odporca nevrátil navrhovateľovi žalovanú čiastku, nakoľko nemá právny dôvod na prostriedky, ktoré uhradil na zálohových platbách spojených s užívaním bytu, sám odporca tento preplatok vyčíslil a v konaní ani nespochybňoval. Skutočnosť, že odporca bez vlastnej viny ako správca bytu nemá prostriedky na vyplatenie preplatku zavinením dodávateľa, nie je z hľadiska posúdenia nároku rozhodujúca. Návrh bol podaný v 3-ročnej premlčacej lehote. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu dôvodný a preto mu vyhovel. V súlade s ust. § 517 ods. 2 O.s.p. úspešnému navrhovateľovi priznal súd úroky z omeškania odo dňa, keď sa dostal odporca s plnením peňažného dlhu do omeškania. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za návrh, za prevzatie a prípravu zastúpenia, za podanie návrhu, vyjadrenie k odporu, vyjadrenie k odvolaniu, účasť na pojednávaní a 16,60 eur, režijný paušál 2 x 7,21 eur, 1 x 7,41 eur, 1 x 7,63 eur, cestovné Piešťany - Trnava a späť 25,667 eur, strata času 50,84 eur v zmysle ust. § 10, 14, 15 písm. a/, § 17 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
Proti rozsudku súd prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že návrh ako nedôvodný bude zamietnutý. Odporca uviedol, že nárok navrhovateľa je potrebné posúdiť právne ako nárok titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Odporca na pojednávaní dňa 18.12.2012 vzniesol námietku premlčania v zmysle ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzťahujúcu sa na § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že navrhovateľ sa o preplatku dozvedel dňa 13.8.2008, ktorým dňom začala odporcovi plynúť 60-dňová lehota na vrátenie preplatku zo strany odporcu. Prvým dňom po uplynutí 60-dňovej lehoty začala plynúť navrhovateľovi podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka 2- ročná premlčacia lehota na uplatnenie svojho práva na súde. Keďže navrhovateľ podal návrh na súd dňa 27.1.2011, bolo to už po zákonnom stanovenej lehote na uplatnenie navrhovateľovho práva. Odporca ako správca iba vypočítal preplatok za dodávku tepla v byte navrhovateľa za rok 2007 a vypracoval vyúčtovanie všetkých nákladov, ktoré vznikli v období od 1.1.2007 do 31.12.2007 voči zálohovým platbám plateným navrhovateľom. Odporca písomne vypracoval vyúčtovanie 8.8.2008 a teda v tento deň zistil rozdiel medzi požadovanými zálohovými platbami a výsledkom celkových skutočných nákladov za rok. Odporca z celkového preplatku 10.729 Sk/356,14 eur vrátil navrhovateľovi sumu 6.863 Sk/227,81 eur, ktorá sa nachádza u neho, nakoľko išlo o peniaze, ktorými aj v skutočnosti disponoval. Suma 3.866 Sk/128,33 eur sa nachádza u dodávateľa tepla VETES Vrbové, s.r.o. ako súčasť preplatku vyplateného odporcom a ktorý mu nebol dodávateľom tepla vrátený z dôvodu vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu Okresným súdom Trnava sp. zn. 25K/5/2008. Odporca ďalej uviedol, že v zmysle bodu 1 písm. e/ čl. II Zmluvy o výkone správy, teda odporca nemohol vrátiť sumu 4.451 Sk/147,75 eur do 60 dní od zistenia preplatku, keďže túto sumu nemá a táto sa nachádza u výrobcu tepla VETES Vrbové, s.r.o., Vrbové. Odporca ako správca bytového domu preddavky inkasované od vlastníkov a nájomcov bytov poukazuje dodávateľom energií, čo je okrem iného jeho základnou povinnosťou správcu s vyššie uvedenými dodávateľmi energie a služieb. Súd mal vec posudzovať v zmysle ust. § 451 ods. 1 O.z. a tak akceptovať námietku premlčania z dôvodu oneskoreného uplatneného práva navrhovateľa voči odporcovi. Poukázal pritom na doteraz vydané uznesenia Najvyššieho súdu SR č.k. 7Cdo 88/2011, 2Cdo 98/2011, 7Cdo 49/2010.
K odvolaniu odporcu zaslal vyjadrenie navrhovateľ, v ktorom žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny. Uviedol, že súd prvého stupňa správne konštatoval, že odporca je povinný vrátiť preplatok, ktorý bol zistený pri vyúčtovaný služieb v spojení s užívaním bytu za rok 2007 a rovnako je neopodstatnená aj námietka odporcu ohľadne premlčania nároku.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 O.s.p., preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods.
1 O.s.p.) a dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci samej rozhodol správne, preto bolo potrebné rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a v časti úroku z omeškania dospel k záveru, že prvostupňový súd sa dopustil pochybenia, v dôsledku ktorého bolo nevyhnutným rozhodnutie v tejto napadnutej časti zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie spolu aj so závislým výrokom o trovách konania.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 16Co/89/2011 je návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 128,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 7.10 2008 do zaplatenia. Súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 128,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 7.10.2008 do zaplatenia, trovy konania vo výške 16,50 eur a k rukám zástupcu navrhovateľa trovy právneho zastúpenia vo výške 196,60 eur.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa v celom rozsahu.
Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 27.1.2011 domáhal od odporcu zaplatenia žalovanej istiny vo výške 128,33 eur na základe vyúčtovania služieb zo dňa 8. augusta 2008 a to v súvislosti s užívaním bytu navrhovateľa v bytovom dome č. XXX na sídlisku J. vo R. za rok 2007, na základe ktorého navrhovateľ voči odporcovi eviduje nedoplatok za rok 2007 vo výške žalovanej istiny 128,33 eur. Z predsúdnej výzvy navrhovateľa zo dňa 28.9.2009 adresovanej odporcovi vyplýva, že mu bolo od odporcu dňa 8.8.2008 doručené vyúčtovanie služieb v spojení s bývaním za rok 2007, kde bol preplatok vo výške 10.729,- Sk ktorý bol vyplatený len vo výške 6.863 Sk a keďže ku dňu 28.9.2009 nebol vyplatený preplatok vo výške 3.866 Sk, žiadal jeho zaplatenie v termíne do 12.10.2009 od doručenia tejto výzvy. V liste odporcu zo dňa 7.10.2009 adresovanom navrhovateľovi vyplýva, že mu bol doručený list navrhovateľa zo dňa 28.9.2009, ktorým ho vyzýva na zaplatenie zvyšku preplatkového vyúčtovania vo výške 3.866 Sk/128,33 eur. Z vyúčtovania zálohových úhrad a nákladov za užívanie bytu za rok 2007 vyhotoveného odporcom ako správcom dňa 8.8.2008 súd zistil, že odporca má preplatok vo výške 6.990 Sk, keď celkové náklady spolu (pevná časť + služby) predstavujú sumu 41.699 Sk a požadované zálohové platby spolu (ročný predpis) predstavuje sumu 52.428 Sk. Ďalej z predmetného výpisu vyplýva, že nevyplatený preplatok za energiu na ÚK + TÚV z dôvodu konkurzu spoločnosti VETES Vrbové, s.r.o. predstavuje sumu 3.866 Sk. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že navrhovateľ podaním zo dňa 18.7.2011( na č.l. 27 v spise) požiadal súd o pripustenie zmeny návrhu v časti úroku z omeškania, ktorý žiadal priznať už od 16.7.2008.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Občiansky zákonník v ôsmej časti upravuje záväzkové právo - záväzkové právne vzťahy, ktoré sú základným druhom občiansko-právnych vzťahov. Záväzkové právne vzťahy môžu vzniknúť najmä zo zmlúv, z protiprávnych úkonov, resp. deliktov, zo zákona, na základe konštitutívneho rozhodnutia štátneho orgánu a na základe iných právnych skutočností. Typickým dôvodom vzniku záväzkového vzťahu je zmluva. Záväzkový vzťah je právny vzťah, ktorý pôsobí medzi účastníkmi tohto vzťahu. Zákon vychádza z toho, že porušenie zmluvy sa rovná porušeniu práva, ktoré so sebou prináša zodpovednosť toho, kto právo porušil. Predmetom záväzkového vzťahu je plnenie, ktoré si musia jeho účastníci poskytnúť. Toto plnenie musí byť určité, dovolené a možné. Primárnym predmetom záväzku je určité správanie, na ktoré je dlžník zaviazaný vo vzťahu k veriteľovi na základe zmluvy alebo zákona, pričom toto správanie môže mať aktívny alebo pasívny obsah. Obsahom záväzkového právneho vzťahu sú práva a povinnosti jeho účastníkov. Na základe záväzkového právneho vzťahu vzniká dlžníkovi povinnosť poskytnúť veriteľovi určité plnenie a veriteľ má naopak právo toto plnenie od dlžníka požadovať. Ak je dlžník povinný veriteľovi niečo dať, znamená to, že je povinný poskytnúť mu určitý predmet plnenia. Predmetom povinnosti niečo dať môže byť hnuteľná vec alebo nehnuteľnosť, alebo iná majetková hodnota.
Podľa ustanovenia § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt (veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Tento inštitút poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie, kedy až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa a tak sa vnáša do záväzkových právnych vzťahov účastníkov právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú; alebo inak povedané, že právo patrí bdelým). Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup - obranu dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo; na druhej strane možnosť tejto námietky donucuje (vedie) veriteľa k včasnému vykonaniu svojho práva. Ide tu o predvídané právne postupy účastníkov záväzkových právnych vzťahov, ktoré zodpovedajú účelu premlčania. Nemožnosť priznať oprávnenému subjektu premlčané právo nastane až vtedy, keď sú splnené tieto skutočnosti: a/ uplynie právnym predpisom vymedzený čas (premlčacia doba),b/ nevykonáva sa právo oprávneným subjektom v priebehu takto vymedzenej doby, c/ povinný subjekt v rámci súdneho konania o uplatnenom práve účinne vznesie námietku premlčania. Medzi navrhovateľom a odporcom existuje právny vzťah vlastníka bytu a jeho správcu založený zmluvou o výkone správy, keď predmetom sporu je nárok vyplývajúci z vyúčtovania za rok 2007. Pretože odporca ako správca v zmysle uzavretej zmluvy o výkone správy doručil navrhovateľovi vyúčtovanie preplatku za rok 2007 dňa 08.08.2008, v zmysle predmetnej zmluvy a preto i v súlade s ustanovením § 494 Občianskeho zákonníka bolo jeho povinnosťou do 60 dní od doručenia tohto preplatku (do 8.10.2008) zaplatiť navrhovateľovi spornú pohľadávku. Odporca si túto povinnosť nesplnil, preto uplatnenému nároku navrhovateľa bolo dôvodné priznať súdnu ochranu. Námietku odporcu o premlčaní práva navrhovateľa na vyplatenie zisteného preplatku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú, tak ako to správne posúdil aj súd prvého stupňa. Správne súd prvého stupňa neposúdil nárok navrhovateľa ako bezdôvodné obohatenie, ale ako plnenie právne upraveného záväzku, kde plynie premlčacia doba v súlade s ustanovením § 101 Občianskeho zákonníka v trvaní troch rokov a to odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Odporca sa ocitol v omeškaní s vrátením plnenia od 8. 10. 2008, kedy navrhovateľ mohol právo uplatniť na súde po prvý raz, takže trojročná premlčacia doba by uplynula 8. 10. 2011. Navrhovateľ podal návrh na súd dňa 27. 1. 2011, t.j. pred uplynutím premlčacej doby a z týchto dôvodov námietka premlčania uplatnená odporcom nie je dôvodná.
Preto pokiaľ súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 128,33 eur, jeho rozhodnutie je vecne správne a tak ho odvolací súd ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil.
Inak tomu bolo ale v časti úroku z omeškania, v ktorej časti súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 128,33 eur od 07.10.2008 do zaplatenia s odôvodnením, že v súlade s ust. § 517 ods. 2 O.s.p. (správne Občianskeho zákonníka) úspešnému navrhovateľovi priznal súd úroky z omeškania odo dňa, keď sa dostal odporca s plnením peňažného dlhu do omeškania. Súd prvého stupňa ale svoj záver o dôvodnosti priznaného úroku z omeškania, riadne v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. neodôvodnil. Obmedzil sa iba na citáciu zákonného ustanovenia, pričom v odôvodnení absentujú úvahy súdu prečo a akým spôsobom na danú vec zákonné ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka aplikoval, teda akými úvahami sa pritom riadil, keď navyše súd prvého stupňa zmätočne v písomnom vyhotovení rozsudku priznal tento úrok z omeškania od 7.10.2008 a teda rozdielne ako ho vyhlásil na pojednávaní.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým sa znemožní účastníkovi konania realizácia procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva, pričom odňatie možnosti konať pred súdom je relevantné vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi), a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania, a tiež pri rozhodovaní. Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu ako vyplývajú z článku 36 a nasl. Listiny základných práv a slobôd, ako aj článku 46 Ústavy SR. Jedným z týchto princípov predstavujúcim súčasť práva na riadny proces a vylučujúcim svojvôľu pri rozhodovaní je i povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť (§ 157 ods. 1 O.s.p.), a to spôsobom zakotveným v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V prípade, ak sú právne závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba považovať takéto rozhodnutie za rozhodnutie v rozpore s článkom 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj článkom 46 Ústavy SR. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa rozsudok v napadnutej časti úroku z omeškania neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O.s.p., keď v odôvodnení rozhodnutia o úroku z omeškania len citoval ustanovenie § 517 ods. 2 O.s.p. ( správne Občianskeho zákonníka ) avšak bez akéhokoľvek odôvodnenia svojho postupu, odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. rozsudok v tejto napadnutej časti spolu so závislym výrokom o trovách konania zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude po zabezpečení si potrebných podkladov pre rozhodnutie o úroku z omeškania opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné vo všetkých jeho častiach náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť a to i s prihliadnutím na odvolacie námietky. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.