Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/88/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. H., bývajúceho vo V.,

proti žalovanému B., sídliacim v T., IČO: X., zastúpenému JUDr. D. S., advokátom v T.,

o 130,55 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. ,

o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 21. marca 2011 sp. zn.

rozhodol

t a k t o :

Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Trnave z 21. marca 2011 sp. zn.

a uznesenie Okresného súdu Trnava z 25. marca 2010 č.k. -27

a vec vracia Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava uznesením z 25. marca 2010 č.k. -27 odpor podaný

žalovaným proti platobnému rozkazu Okresného súdu Trnava z 30. novembra 2009 č.k.

-10 odmietol, keď tento nepovažoval za odôvodnený vo veci samej tak, ako to

ustanovuje , nakoľko v ňom žalovaný nepopiera existenciu uplatneného

práva (odpor neodôvodnil v žalobe uvádzanými nesprávnymi skutkovými tvrdeniami alebo

nesprávnym právnym zdôvodnením), nárok žalobcu uznáva, prejavil vôľu tento uhradiť

v prípade zlepšenia svojej finančnej situácie, t.j. po ukončení konkurzu úpadcu (spoločnosti

V., s.r.o.), ktorý mu dlhuje 68 663,35 €.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Trnave uznesením z 21. marca 2011 sp. zn.

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil (, ). Odvolací súd

2

sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa ako i s jeho

právnym posúdením veci. Doplnil, že súdna prax v otázke povinnosti odôvodniť odpor proti

platobnému rozkazu vychádzajúca z ustanovenia vety tretej sa ustálila

v tom, že odporom vo veci samej sa rozumie len také podanie, z ktorého vyplývajú konkrétne

skutkové alebo právne námietky spochybňujúce opodstatnenosť žaloby. Žalovaný v odpore

neuviedol žiadne skutočnosti dotýkajúce sa dôvodnosti alebo výšky platobným rozkazom

priznanej pohľadávky, žiadnym spôsobom po stránke skutkovej alebo právnej žalobný nárok

nenapadol. Odôvodnenie odporu nepovažoval za zodpovedajúce ustanoveniu § 172 ods. 1

vety tretej , pokiaľ v ňom žalovaný namietal len svoju platobnú neschopnosť spôsobenú

tým, že mu výrobca a dodávateľ tepla a TÚV (spoločnosť V., s.r.o.) nevyplatila preplatok za

rok 2007 (68 663,35 €), po ukončení konkurzu tejto spoločnosti a speňažení jej majetku,

žalovaný uspokojí pohľadávku žalobcu.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie. Navrhol, aby

dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie

z dôvodu, že toto spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

). Uviedol, že podľa jeho názoru odpor dostatočne odôvodnil skutočnosťami, pre ktoré

odmieta zaplatiť istinu, vysvetlil svoje postavenie ako správcu bytového domu (v ktorom

sa nachádza byt žalobcu), kedy iba nakladá s finančnými prostriedkami jednotlivých domov

na základe pokynov vlastníkov, či nájomcov bytov v zmysle b/

o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Podľa jeho názoru vzájomne súvisí preplatok

žalobcu u žalovaného s preplatkom žalovaného u úpadcu V., s.r.o.

Žalobca navrhol dovolanie žalovaného odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 2 ), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento

opravný prostriedok prípustný.

Pri skúmaní prípustnosti dovolania v prejednávanej veci vychádzal dovolací súd

z toho, že dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

3

zákon pripúšťa ( ). Dovolanie, ktoré v danom prípade smeruje proti

uzneseniu, je v zmysle prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( )

na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolaním je v danom prípade napadnutý potvrdzujúci výrok uznesenia odvolacieho

súdu, ktorým bol podľa odmietnutý odpor proti platobnému

rozkazu podaný žalovaným; takéto rozhodnutie nevykazuje znaky niektorého z vyššie

uvedených uznesení v zmysle až 3 , proti ktorým je dovolanie prípustné.

Vzhľadom na ustanovenie , vetu druhú by prípustnosť dovolania

žalovaného prichádzala do úvahy len v prípade výskytu niektorej z vád uvedených

v ustanovení

V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát ( ). Treba uviesť, že z hľadiska

sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád

taxatívne vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia. Iné vady (§ 241 ods. 2

písm. b/ ), i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne

rozhodnutie, rovnako tak nesprávne právne posúdenie ( )

nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Dovolateľ nenamietal, že

v konaní došlo k niektorej z vád v zmysle až e/ a ; existencia vád

takejto povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto

ustanovení vyvodiť nemožno.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal

dopustiť odvolací súd, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom odvolacieho

súdu nebola dovolateľovi odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/).

Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť zákonu sa priečiaci procesný

postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu

v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

O takúto vadu ide tiež vtedy, ak súd zamietne odpor proti platobnému rozkazu, hoci

podmienky pre takýto postup uvedené v ustanovení neboli splnené

(Zo súdnej praxe č. 13/1999, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 28. januára 1999).

Právna úprava podmienok skráteného konania ( a nasl. ) nie je zárukou

toho, že v ňom ukladaná povinnosť zodpovedá skutočnosti, pretože sa vychádza len

zo skutočností uvedených žalobcom. Nástrojom, ktorý môže odstrániť takýto stav, je včas

podaný odpor s odôvodnením ( ). Povinnosť odôvodniť odpor znamená

uviesť také tvrdenia (skutkové alebo právne), ktoré spochybňujú opodstatnenosť rozhodnutia

vydaného v skrátenom (rozkaznom) konaní.

Okresný súd Trnava platobným rozkazom č.k. -10 z 30. novembra

2009 uložil žalovanému, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil

žalobcovi peňažnú pohľadávku (130,55 € s príslušenstvom) a trovy konania, alebo v tej istej

lehote podal odpor s odôvodnením vo veci samej na tomto súde; v poučení platobného

rozkazu súd výslovne uviedol, že pokiaľ žalovaný nesúhlasí s uloženou povinnosťou

5

na zaplatenie peňažnej sumy týmto platobným rozkazom, má možnosť v lehote 15 dní podať

na súde, ktorý platobný rozkaz vydal, odpor. Súd odmietne odpor, ktorý bude podaný

oneskorene, bez odôvodnenia vo veci samej alebo neoprávnenou osobou.

Na odôvodnenie odporu podaného proti platobnému rozkazu môže žalovaný uviesť

akékoľvek tvrdenia (vecné alebo právne) spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze

uloženej povinnosti. Nie je pritom rozhodujúce, či žalovaným uvádzané skutočnosti

sú aj spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie (R 76/1999).

Žalovaný proti tomuto platobnému rozkazu podal včas odpor (č.l. 11 spisu), v ktorom

uviedol, že mu vznikol za rok 2007 nárok z vyúčtovania zaplatených záloh na dodávku tepla

a teplej úžitkovej vody vo výške 68 663,35 € voči spoločnosti V., s.r.o., ktorá je výrobcom

i dodávateľom tepla a teplej úžitkovej vody, a na ktorú bol Okresným súdom Trnava pod

sp. zn. vyhlásený konkurz 12. júna 2008. Prihlásená pohľadávka žalovaného

do konkurzu bola správcom konkurznej podstaty uznaná, avšak pre prebiehajúci konkurz

nebola žalovanému uhradená. Žalovaný preto nemá žiadne finančné zdroje na uspokojenie

nárokov z preplatkových vyúčtovaní pre nájomcov a vlastníkov bytov a preto nevie uspokojiť

ani nárok žalobcu. Z uvedeného odôvodnenia je zrejmé, že žalovaný nezadržiava finančné

prostriedky patriace žalobcovi, pretože ich nemá.

Žalovaný odpor podaný proti platobnému rozkazu v podstate zdôvodňuje tým, že ako

správca bytového domu, v ktorom býva i žalobca, môže tomuto vrátiť vyúčtovaný preplatok

na službách spojených s užívaním bytu (pokiaľ ide o dodávky tepla a teplej úžitkovej vody)

až potom, čo mu dodávateľ týchto služieb vráti zaplatené preddavky na ich poskytovanie

poskytnuté užívateľmi alebo vlastníkmi bytov v bytovom dome, teda i samotným žalobcom;

žalovaný teda nezadržiava finančné prostriedky (zálohové platby na teplo a teplú úžitkovú

vodu) patriace žalobcovi. Takto podaný odpor je podľa názoru dovolacieho súdu odôvodnený

v zmysle vety tretej , nakoľko v ňom žalovaný popiera (i keď len na dobu

dočasnú) povinnosť zaplatiť (vrátiť) žalobcovi vyúčtovaný preplatok zo skôr zaplatených

záloh odovzdaných výrobcovi a dodávateľovi tepla a teplej úžitkovej vody. Je zrejmé, že

dôvodom popretia povinnosti uloženej platobným rozkazom nie je všeobecná námietka

o druhotnej insolventnosti žalovaného, ale spochybnenie zodpovednostných právnych

vzťahov medzi vlastníkom bytu - správcom bytového domu - dodávateľom služieb spojených

6

s užívaním bytu pri vrátení preplatkov (preddavkov) za dodávku tepla a teplej úžitkovej vody.

Nie je pritom rozhodujúce, či žalovaným uvádzané skutočnosti sú (budú) aj spôsobilé

privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie (obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky

sp. zn. , sp. zn. ).

Podaním odporu žalovaným sa preto platobný rozkaz zo zákona zrušil v plnom

rozsahu a predseda senátu súdu prvého stupňa bol povinný nariadiť pojednávanie (§ 174

ods. 2 prvá veta ). Ak napriek tomu uznesením súd prvého stupňa odpor zamietol, odňal

žalovanému možnosť konať pred súdom ( ). Keďže túto vadu neodstránil

ani odvolací súd, je ňou postihnuté i jeho konanie a rozhodnutie. Predmetná vada konania

je dôvodom prípustnosti dovolania žalovaného a zároveň tiež dôvodom, pre ktorý musel

dovolací súd dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť, pretože rozhodnutie,

vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované

za správne. Z tých istých dôvodov zrušil dovolací súd i uznesenie sudu prvého studňa a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (, ). S poukazom na právnu

úpravu dovolacieho konania dovolací súd sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti, ani ďalšími dôvodmi dovolania.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( veta tretia ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. apríla 2012

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková