Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
850/384277.80e72f.pdf
PDF · 147.85 KB
No categories available
7Cdo/88/2011
Najvyšší súd 7 Cdo 88/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. H., bývajúceho vo V.,
proti žalovanému B., sídliacim v T., IČO: X., zastúpenému JUDr. D. S., advokátom v T.,
o 130,55 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 36 C 19/2010,
o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 21. marca 2011 sp. zn.
10 Co 163/2010 rozhodol
t a k t o :
Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Trnave z 21. marca 2011 sp. zn.
10 Co 163/2010 a uznesenie Okresného súdu Trnava z 25. marca 2010 č.k. 36 C 19/2010-27
a vec vracia Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Trnava uznesením z 25. marca 2010 č.k. 36 C 19/2010-27 odpor podaný
žalovaným proti platobnému rozkazu Okresného súdu Trnava z 30. novembra 2009 č.k.
36 Ro 97/2009-10 odmietol, keď tento nepovažoval za odôvodnený vo veci samej tak, ako to
ustanovuje § 174 ods. 3 O.s.p., nakoľko v ňom žalovaný nepopiera existenciu uplatneného
práva (odpor neodôvodnil v žalobe uvádzanými nesprávnymi skutkovými tvrdeniami alebo
nesprávnym právnym zdôvodnením), nárok žalobcu uznáva, prejavil vôľu tento uhradiť
v prípade zlepšenia svojej finančnej situácie, t.j. po ukončení konkurzu úpadcu (spoločnosti
V., s.r.o.), ktorý mu dlhuje 68 663,35 €.
Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Trnave uznesením z 21. marca 2011 sp. zn.
10 Co 163/2010 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Odvolací súd
sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa ako i s jeho
právnym posúdením veci. Doplnil, že súdna prax v otázke povinnosti odôvodniť odpor proti
platobnému rozkazu vychádzajúca z ustanovenia § 172 ods. 1 vety tretej O.s.p. sa ustálila
v tom, že odporom vo veci samej sa rozumie len také podanie, z ktorého vyplývajú konkrétne
skutkové alebo právne námietky spochybňujúce opodstatnenosť žaloby. Žalovaný v odpore
neuviedol žiadne skutočnosti dotýkajúce sa dôvodnosti alebo výšky platobným rozkazom
priznanej pohľadávky, žiadnym spôsobom po stránke skutkovej alebo právnej žalobný nárok
nenapadol. Odôvodnenie odporu nepovažoval za zodpovedajúce ustanoveniu § 172 ods. 1
vety tretej O.s.p., pokiaľ v ňom žalovaný namietal len svoju platobnú neschopnosť spôsobenú
tým, že mu výrobca a dodávateľ tepla a TÚV (spoločnosť V., s.r.o.) nevyplatila preplatok za
rok 2007 (68 663,35 €), po ukončení konkurzu tejto spoločnosti a speňažení jej majetku,
žalovaný uspokojí pohľadávku žalobcu.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie. Navrhol, aby
dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie
z dôvodu, že toto spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.). Uviedol, že podľa jeho názoru odpor dostatočne odôvodnil skutočnosťami, pre ktoré
odmieta zaplatiť istinu, vysvetlil svoje postavenie ako správcu bytového domu (v ktorom
sa nachádza byt žalobcu), kedy iba nakladá s finančnými prostriedkami jednotlivých domov
na základe pokynov vlastníkov, či nájomcov bytov v zmysle § 8 b/ zákona č. 182/1993 Z.z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Podľa jeho názoru vzájomne súvisí preplatok
žalobcu u žalovaného s preplatkom žalovaného u úpadcu V., s.r.o.
Žalobca navrhol dovolanie žalovaného odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 2 O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný.
Pri skúmaní prípustnosti dovolania v prejednávanej veci vychádzal dovolací súd
z toho, že dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie, ktoré v danom prípade smeruje proti
uzneseniu, je v zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci
postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.)
na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p.
je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom
uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia
alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Dovolaním je v danom prípade napadnutý potvrdzujúci výrok uznesenia odvolacieho
súdu, ktorým bol podľa § 174 ods. 3 písm. b/ O.s.p. odmietnutý odpor proti platobnému
rozkazu podaný žalovaným; takéto rozhodnutie nevykazuje znaky niektorého z vyššie
uvedených uznesení v zmysle § 239 ods. 1 až 3 O.s.p., proti ktorým je dovolanie prípustné.
Vzhľadom na ustanovenie § 242 ods. 1, vetu druhú O.s.p. by prípustnosť dovolania
žalovaného prichádzala do úvahy len v prípade výskytu niektorej z vád uvedených
V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát (§ 237 O.s.p.). Treba uviesť, že z hľadiska § 237
O.s.p. sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád
taxatívne vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia. Iné vady (§ 241 ods. 2
písm. b/ O.s.p.), i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne
rozhodnutie, rovnako tak nesprávne právne posúdenie (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.)
nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Dovolateľ nenamietal, že
v konaní došlo k niektorej z vád v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p.; existencia vád
takejto povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto
ustanovení vyvodiť nemožno.
S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal
dopustiť odvolací súd, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom odvolacieho
súdu nebola dovolateľovi odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/).
Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť zákonu sa priečiaci procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu
v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
O takúto vadu ide tiež vtedy, ak súd zamietne odpor proti platobnému rozkazu, hoci
podmienky pre takýto postup uvedené v ustanovení § 174 ods. 3 O.s.p. neboli splnené
(Zo súdnej praxe č. 13/1999, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2 Cdo 124/1998 z 28. januára 1999).
Právna úprava podmienok skráteného konania (§ 172 a nasl. O.s.p.) nie je zárukou
toho, že v ňom ukladaná povinnosť zodpovedá skutočnosti, pretože sa vychádza len
zo skutočností uvedených žalobcom. Nástrojom, ktorý môže odstrániť takýto stav, je včas
podaný odpor s odôvodnením (§ 172 ods. 1 O.s.p.). Povinnosť odôvodniť odpor znamená
uviesť také tvrdenia (skutkové alebo právne), ktoré spochybňujú opodstatnenosť rozhodnutia
vydaného v skrátenom (rozkaznom) konaní.
Okresný súd Trnava platobným rozkazom č.k. 36 Ro 97/2009-10 z 30. novembra
2009 uložil žalovanému, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil
žalobcovi peňažnú pohľadávku (130,55 € s príslušenstvom) a trovy konania, alebo v tej istej
lehote podal odpor s odôvodnením vo veci samej na tomto súde; v poučení platobného
rozkazu súd výslovne uviedol, že pokiaľ žalovaný nesúhlasí s uloženou povinnosťou
na zaplatenie peňažnej sumy týmto platobným rozkazom, má možnosť v lehote 15 dní podať
na súde, ktorý platobný rozkaz vydal, odpor. Súd odmietne odpor, ktorý bude podaný
oneskorene, bez odôvodnenia vo veci samej alebo neoprávnenou osobou.
Na odôvodnenie odporu podaného proti platobnému rozkazu môže žalovaný uviesť
akékoľvek tvrdenia (vecné alebo právne) spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze
uloženej povinnosti. Nie je pritom rozhodujúce, či žalovaným uvádzané skutočnosti
sú aj spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie (R 76/1999).
Žalovaný proti tomuto platobnému rozkazu podal včas odpor (č.l. 11 spisu), v ktorom
uviedol, že mu vznikol za rok 2007 nárok z vyúčtovania zaplatených záloh na dodávku tepla
a teplej úžitkovej vody vo výške 68 663,35 € voči spoločnosti V., s.r.o., ktorá je výrobcom
i dodávateľom tepla a teplej úžitkovej vody, a na ktorú bol Okresným súdom Trnava pod
sp. zn. 25 K 5/2008 vyhlásený konkurz 12. júna 2008. Prihlásená pohľadávka žalovaného
do konkurzu bola správcom konkurznej podstaty uznaná, avšak pre prebiehajúci konkurz
nebola žalovanému uhradená. Žalovaný preto nemá žiadne finančné zdroje na uspokojenie
nárokov z preplatkových vyúčtovaní pre nájomcov a vlastníkov bytov a preto nevie uspokojiť
ani nárok žalobcu. Z uvedeného odôvodnenia je zrejmé, že žalovaný nezadržiava finančné
prostriedky patriace žalobcovi, pretože ich nemá.
Žalovaný odpor podaný proti platobnému rozkazu v podstate zdôvodňuje tým, že ako
správca bytového domu, v ktorom býva i žalobca, môže tomuto vrátiť vyúčtovaný preplatok
na službách spojených s užívaním bytu (pokiaľ ide o dodávky tepla a teplej úžitkovej vody)
až potom, čo mu dodávateľ týchto služieb vráti zaplatené preddavky na ich poskytovanie
poskytnuté užívateľmi alebo vlastníkmi bytov v bytovom dome, teda i samotným žalobcom;
žalovaný teda nezadržiava finančné prostriedky (zálohové platby na teplo a teplú úžitkovú
vodu) patriace žalobcovi. Takto podaný odpor je podľa názoru dovolacieho súdu odôvodnený
v zmysle § 172 ods. 1 vety tretej O.s.p., nakoľko v ňom žalovaný popiera (i keď len na dobu
dočasnú) povinnosť zaplatiť (vrátiť) žalobcovi vyúčtovaný preplatok zo skôr zaplatených
záloh odovzdaných výrobcovi a dodávateľovi tepla a teplej úžitkovej vody. Je zrejmé, že
dôvodom popretia povinnosti uloženej platobným rozkazom nie je všeobecná námietka
o druhotnej insolventnosti žalovaného, ale spochybnenie zodpovednostných právnych
vzťahov medzi vlastníkom bytu - správcom bytového domu - dodávateľom služieb spojených
s užívaním bytu pri vrátení preplatkov (preddavkov) za dodávku tepla a teplej úžitkovej vody.
Nie je pritom rozhodujúce, či žalovaným uvádzané skutočnosti sú (budú) aj spôsobilé
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie (obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky
sp. zn. 2 Cdo 98/2011, sp. zn. 7 Cdo 49/2010).
Podaním odporu žalovaným sa preto platobný rozkaz zo zákona zrušil v plnom
rozsahu a predseda senátu súdu prvého stupňa bol povinný nariadiť pojednávanie (§ 174
ods. 2 prvá veta O.s.p.). Ak napriek tomu uznesením súd prvého stupňa odpor zamietol, odňal
žalovanému možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Keďže túto vadu neodstránil
ani odvolací súd, je ňou postihnuté i jeho konanie a rozhodnutie. Predmetná vada konania
je dôvodom prípustnosti dovolania žalovaného a zároveň tiež dôvodom, pre ktorý musel
dovolací súd dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť, pretože rozhodnutie,
vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované
za správne. Z tých istých dôvodov zrušil dovolací súd i uznesenie sudu prvého studňa a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 3 O.s.p.). S poukazom na právnu
úpravu dovolacieho konania dovolací súd sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti, ani ďalšími dôvodmi dovolania.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. apríla 2012
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková