Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9Co-438-2012.pdf
PDF · 85.88 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/438/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členov senátu JUDr. Márie Klepancovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. v právnej veci žalobkyne: N. M., narodená XX.XX.XXXX, bytom A. X. M. XXX, Z., zastúpená JUDr. Milanom Kuhajdom, advokátom, Vajanského 54, Piešťany, proti žalovanému: Bytové družstvo so sídlom v Trnave, Beethovenova 26, Trnava, IČO: 00 175 480, zastúpený JUDr. Dušanom Slaninom, advokátom, Bradlanská 2, Trnava, o zaplatenie 90,78 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 17C/62/2010-103 zo dňa 6. septembra 2012 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v sume 48,82 eura spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobkyne a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 90,78 eura spolu s úrokom z omeškania 8,50% ročne od 07.10.2008 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania v sume 16,50 eura titulom zaplateného súdneho poplatku a v sume 71,43 eura titulom trov právneho zastúpenia. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 488, § 489, § 494 OZ, § 120 OSP a nárok na omeškanie poukazom na ustanovenie § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Vecne prvostupňový súd argumentoval tým, že žalovaný je správca bytu žalobkyne a za rok 2007 na základe vyúčtovania nákladov vznikol žalobkyni preplatok na energiách a ústrednom kúrení v sume 2.735,- Sk, v prepočte na menu euro 90,78 eura, ktorý preplatok jej žalovaný doposiaľ nevyplatil, spornou však bola skutočnosť, či tento preplatok bol žalovaný povinný vyplatiť žalobkyni po doručení jej predmetného vyúčtovania alebo až po skončení konkurzného konania vyhláseného na majetok úpadcu, dodávateľa energie na ÚK a TÚV spoločnosť VETES Vrbové, s.r.o. Súd mal preukázané, že žalovaný je v právnom vzťahu so žalobkyňou v súvislosti s dodávkou a hradení platieb za tieto služby. v dôsledku toho žalobkyňa má právo vyžadovať od neho preplatok vzniknutý vyúčtovaním predmetných nákladov zo dňa 08.08.2008, preto zaviazal žalovaného na zaplatenie tohto preplatku v zmysle § 494 OZ a keďže tento preplatok bol povinný žalovaný žalobkyni vrátiť, no doposiaľ jej ho nevrátil, dňom 07.10.2008, odkedy si uplatnila žalobkyňa úrok z omeškania, bol už žalovaný v omeškaní s vrátením tohto jej preplatku, preto súd priznal žalobkyni úrok z omeškania v požadovanej výške 8,50% ročne, ktorý je v súlade s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP s prihliadnutím na to, že žalobkyňa bola v konaní úspešná a vznikli jej trovy zaplatením súdneho poplatku za žalobu 16,50 eura a titulom trov právneho zastúpenia podľa §§ 10, 16 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. za tri úkony právnej pomoci, t.j. 3 x 16,60 = 49,80, 3 x režijný paušál po 7,21 = 21,63 eura, spolu 71,43 eura.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý s rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasil. Poukázal na to, že súd prvého stupňa sa sústredil na preukázanie, že medzi účastníkmi konania ide o záväzkovo-právny vzťah v zmysle § 488, § 489 a § 494 OZ. Neuviedol však, na základe čoho vznikol záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania. Z rozhodnutia nevyplýva, na akom právnom základe došlo zo strany žalovaného k porušeniu jeho povinnosti, t.j. či spôsobil žalobkyni nevrátením vyplateného preplatku škodu, resp. či sa žalovaný na jej úkor neobohatil. Podľa názoru žalovaného by malo ísť práve o bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 1, 2 OZ, avšak v danom prípade sa žalovaný bezdôvodne neobohatil. Žalovaný ako správca iba vypočítal preplatok za dodávku tepla a teplej vody v byte žalobkyne za rok 2007 a vypracoval vyúčtovanie všetkých nákladov, ktoré v období od 01.01.2007 do 31.12.2007 vznikli. Písomne vypracované vyúčtovanie rozdelil medzi skutočne zaplatenými platbami a výsledkom boli skutočné náklady oproti predpísaným zálohovým platbám. Z celkového preplatku 7.843,- Sk vrátil žalobkyni 5.108,- Sk, suma 2.735,- Sk, t.j. 97,78 eura sa nachádza u dodávateľa tepla VETES Vrbové, s.r.o., ktorá nebola žalovanému dodávateľom tepla vrátená z dôvodu vyhláseného konkurzu. Preto žalovaný nemohol vrátiť sumu 90,78 eura do 60 dní od zistenia preplatku, keďže túto sumu nemá. Prvostupňový súd sa nezaoberal vecnou stránkou sporu a tým, u koho sa sporná suma nachádza, kto sa bezdôvodne obohatil. Poukázal na to, že preddavky inkasované od vlastníkov a nájomcov bytov poukazuje dodávateľom energií, čo je základnou povinnosťou správcu. Preto považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa po vecnej i právnej stránke za nesprávne a odôvodnenie za nedostatočné. Poukázal na to, že súd nemal jasno vo výške preplatku žalobkyne za rok 2007, keďže tento bol v skutočnej výške 7.843,- Sk, t.j. 260,34 eura, keď suma 2.735,- Sk - 90,78 eura je len časť nevráteného preplatku. Nesúhlasil s aplikáciou ustanovenia § 494 OZ, ktoré je na uvedený prípad neaplikovateľné. Poukázal tiež na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 7 Cdo 88/2011, 2 Cdo 98/2011 a 7 Cdo 49/2010 (zaoberajúce sa predovšetkým odporom proti platobnému rozkazu - poznámka odvolacieho súdu). Nesúhlasil tiež s priznaním náhrady trov právneho zástupcu, keď nevidel dôvod k priznaniu úkonu právnej služby za doplnenie vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 07.01.2011, kde mu boli priznané trovy právneho zastúpenia 16,60 eura plus 7,41 eura. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.
Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadrila. Rozsudok súdu prvého stupňa navrhla ako vecne správny potvrdiť.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, (§ 202 OSP), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), (§ 212 ods. 1 OSP) po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP), prejednal na odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto ho podľa ustan. § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z.).
Odvolací súd prejednal vec na nariadenom odvolacom pojednávaní, doplnil dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o výkone správy zo dňa 02.08.2004 (č.l. 128 až 130 spisu) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech.
Predmetom tohto sporu je nárok žalobkyne ako vlastníčky bytu, správu ktorého vykonáva žalovaný, na zaplatenie 90,78 eura z vyúčtovania nákladov na ÚK a TÚV za rok 2007. Súd prvého stupňa žalobe žalobkyne v zmysle § 488, § 489, § 494 OZ a s poukazom na záväzok žalovaného vyplývajúci zo zmluvy o výkone správy vyplatiť zistený preplatok z vyúčtovania nákladov na dodávku tepla a teplej vody do 60 dní od jeho vypracovania, vyhovel. Žalovaný v odvolacom konaní nepovažuje právny vzťah medzi účastníkmi sa preukázaný a popiera, že by na jeho strane vzniklo bezdôvodné obohatenie, pretože žalobkyňou poukazované platby na ÚK a TÚV mu nevrátil ich dodávateľ(VETES Vrbové, s.r.o.). Spornou tak bola skutočnosť, či tento preplatok bol žalovaný povinný vyplatiť žalobkyni po vypracovaní predmetného vyúčtovania, alebo spoločnosť VETES Vrbové, s.r.o. u ktorého sa sporná suma nachádza (kto sa bezdôvodne obohatil), alebo ju vyplatí žalovaný až po skončení konkurzného konania, vyhláseného na dodávateľa energie na ÚK a TÚV.
Zo zmluvy o výkone správy zo dňa 02.08.2004 uzavretej účastníkmi v súlade so zákonom č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, článok II. práva a povinnosti správcu pri výkone správy bod 1 písm. c) zmluvy vyplýva: „správca je povinný rozúčtovať skutočné náklady pripadajúce na jednotlivé byty za plnenia poskytované s užívaním bytu v predchádzajúcom období a to v lehote do konca júna nasledujúceho roku a prípadný preplatok zistený vyúčtovaním vrátiť do 60 dní od jeho zistenia, v tej istej lehote uhradiť správcovi zistený nedoplatok“ (č.l. 128 až 130 spisu).
Občiansky zákonník v ôsmej časti upravuje záväzkové právo - záväzkové právne vzťahy, ktoré sú základným druhom občiansko-právnych vzťahov. Aj pre oblasť záväzkového práva platí zásada rovnosti strán, zásada dobrej viery a zmluvnej voľnosti (autonómie). Subjektmi záväzkového právneho vzťahu sú veriteľ a dlžník. Predmetom záväzkového vzťahu je plnenie, ktoré si musia jeho účastníci poskytnúť. Toto plnenie musí byť určité, dovolené a možné.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Záväzkové právne vzťahy môžu vzniknúť najmä zo zmlúv, z protiprávnych úkonov, resp. deliktov, zo zákona, na základe konštitutívneho rozhodnutia štátneho orgánu a na základe iných právnych skutočností. Typickým dôvodom vzniku záväzkového vzťahu je zmluva.
Záväzkový vzťah je právny vzťah, ktorý pôsobí medzi účastníkmi tohto vzťahu. Zákon vychádza z toho, že porušenie zmluvy sa rovná porušeniu práva, ktoré so sebou prináša zodpovednosť toho, kto právo porušil.
Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
Primárnym predmetom záväzku je určité správanie, na ktoré je dlžník zaviazaný vo vzťahu k veriteľovi na základe zmluvy alebo zákona, pričom toto správanie môže mať aktívny alebo pasívny obsah. Na základe záväzkového právneho vzťahu vzniká dlžníkovi povinnosť poskytnúť veriteľovi určité plnenie a veriteľ má naopak právo toto plnenie od dlžníka požadovať. Ak je dlžník povinný veriteľovi niečo dať, znamená to, že je povinný poskytnúť mu určitý predmet plnenia.
Medzi účastníkmi tohto sporu existuje záväzkovo právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy o výkone správy, ktorou si účastníci upravili vzájomné práva a povinnosti vlastníka bytu a jeho správcu, súčasťou ktorých je povinnosť žalobkyne hradiť platby s užívaním bytu spojené a súčasne povinnosť žalovaného v stanovenej lehote vykonať ich vyúčtovanie a v prípade zisteného preplatku tento vlastníkovi bytu vyplatiť.
Pretože za rok 2007 bol na vyúčtovaní ÚK a TÚV dňa 08. 08. 2008 zistený preplatok, v súlade so zmluvou o výkone správy a preto i v súlade s ustanovením § 494 Občianskeho zákonníka bolo povinnosťou žalovaného do 60 dní od vypracovania tohto preplatku zaplatiť žalobkyni celý zistený preplatok - t.j. aj spornú pohľadávku. Žalovaný si túto povinnosť v celom rozsahu nesplnil, preto uplatnenému nároku žalobkyne bolo dôvodné priznať súdnu ochranu vrátane sankcie vo forme úroku z omeškania.
Odvolací súd nepovažoval argumentáciu žalovaného obsiahnutú v jeho odvolaní o tom, že v danom prípade ide o bezdôvodné obohatenie a získal ho VETES Vrbové, s.r.o., za dôvodnú.
Medzi účastníkmi sporu existuje záväzkovo-právny vzťah - zmluva o výkone správy uzavretá v zmysle zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Zmluvou o výkone správy žalovaný prevzal na seba povinnosti v súvislosti s výkonom správy bytu žalobkyne. Súčasťou jeho povinnosti bolo i uskutočňovať ročné vyúčtovanie nákladov na dodávku tepla a teplej vody a v prípade zisteného preplatku tento žalobkyni poukázať do 60 dní od jeho vyúčtovania.
Predmetný záväzok žalovaného je platný, preto je žalovaný povinný poskytnúť žalobkyni plnenie v úhrade zisteného preplatku, pričom žalovaný túto svoju povinnosť bezozbytku nesplnil, keďže časť preplatku v spornej sume 90,78 eura žalobkyni doposiaľ nevrátil - nezaplatil.
Námietku žalovaného o nedostatku jeho pasívnej legitimácie a vzniku bezdôvodného obohatenia na strane jeho dodávateľa VETES VRBOVÉ, s.r.o. odvolací súd nepovažuje za relevantnú. Správu bytu žalobkyne vykonáva žalovaný, ktorý v rámci výkonu správy bytov vstupuje do právnych vzťahov s inými subjektmi, preto aj zmluvu č. 07-1/00 o dodávke tepla a teplej úžitkovej vody zo dňa 15.11.2000 s dodávateľom VETES VRBOVÉ, s.r.o. uzavrel žalovaný, nie žalobkyňa (resp. ostatní vlastníci bytov). Žalovaný je preto v právnom vzťahu s vlastníčkou bytu - žalobkyňou na základe zmluvy o výkone správy a s dodávateľom médií VETES VRBOVÉ, s.r.o. na základe zmluvy o dodávke tepla a teplej úžitkovej vody. Otázku vrátenia preplatku od dodávateľa VETES VRBOVÉ, s.r.o. preto musí vyriešiť žalovaný, nie žalobkyňa, ktorá je v právnom vzťahu so žalobcom, nie s jeho dodávateľmi.
Nárok žalobkyne na vrátenie preplatku z vyúčtovania pritom nie je závislý na skončení konkurzu dodávateľa VETES VRBOVÉ, s.r.o., ale žalovaný je povinný žalobkyni ho vyplatiť do šesťdesiatich dní od jeho vypracovania, vrátenie preplatku po ukončení konkurzu dodávateľa VETES VRBOVÉ, s.r.o. nemá oporu v zmluve o výkone správy ani v zákone.
Súd prvého stupňa žalobkyni správne priznal náhradu trov prvostupňového konania za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby po 16,60 eura plus režijný paušál, ktoré boli vykonané účelne, efektívne a v priebehu tohto sporu (prevzatie zastúpenia 25.2.2010, vyjadrenie z 13.7.2010 pred rozhodnutím súdu((17C/62/2010-56 zo dňa 15. júla 2010 )), vyjadrenie k odvolaniu z 14.10.2010) t.j. 3 x 16,60 = 49,80 3 x režijný paušál po 7,21 = 21,63 eura, spolu 71,43 eura.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Žalobkyňa bola rovnako úspešná i v odvolacom konaní, preto jej v zmysle § 224 ods. 1 OSP, § 142 ods. 1 vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania a to za trovy právneho zastúpenia, ktoré si právny zástupca uplatnil za dva úkony právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu a predloženie dôkazov na výzvu odvolacieho súdu (zmluva o výkone správy alebo stanovy bytového družstva).
Odvolací súd preto priznal žalobkyni na účet jej právneho zástupcu trovy odvolacieho konania za dva úkony právnej pomoci 48,82 eura (16,60 eura plus 7,81 eura režijný paušál, spolu 24,41 eura x 2), ktoré uhradí žalovaný na účet právneho zástupcu žalobkyne do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.